Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2To-62-2021.pdf
PDF · 107.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/62/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného F. L. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 46T/129/2020 zo dňa 12.05.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.11.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/129/2020 zo dňa 12.05.2021 v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
F. L., nar. XX.XX.XXXX v T., (J.), prechodne v SR, T. R. XXXX/XX, P.,
podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III zo 05.11.2020 č.k. 1 Pv 412/20/1103-18 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 29.08.2020 vo večerných hodinách, v čase okolo 21:00 hod., v priestoroch čerpacej stanice Q. nachádzajúcej sa na F. ul. č. X v Senci, prišiel k poškodenému P. B., ktorý si v tom čase vysával motorové vozidlo značky BMW 530d kombi, tmavomodrej metalízy, EČ: P a povedal mu, aby si s ním sadol do auto, pričom následne povedal poškodenému, nech mu dá 150,- EUR alebo niečo v hodnote 150,- EUR, lebo inak mu najebe alebo pichne nôž do nohy, ako aj od neho žiadal, aby si vyložil vrecká, na čo poškodený P. B. vyložil z vreciek dva mobilné telefóny, a to jeden značky Samsung a druhý značky Huawei (neznámych modelov a IMEI čísiel) a ukázal mu vrecká, pričom od P. B. naďalej požadoval vydanie finančnej hotovosti, na čo mu poškodený povedal, že on peniaze nemá, ale má vo vnútri čerpacej stanice svojho otca a teda, že si ide od neho hotovosť požičať, pričom P. B. následne vystúpil z vozidla, mobilné telefóny na výzvu obvineného nechal na lakťovej opierke a následne prišiel k čerpacej stanici, kde pri vchode zotrval pár minút a následne vošiel do vnútorných priestorov čerpacej stanice v čase o 21:48:17 hod., kde ho obvinený nasledoval a zisťoval od neho, či požadovanú hotovosť už má, na čo mu poškodený odvetil, že nie, a následne obvinený vyšiel obvinený von z predajne a vrátil sa k motorovému vozidlu poškodeného, z ktorého cez otvorené dvere spolujazdca v čase o 21:50:37 hod. zobral zo spínacej skrinky kľúč vozidla, ďalej sa v čase o 21:51:10 hod. naklonil do vozidla a zo stredovej lakťovej opierky zobral doklady od vozidla a náhradný kľúč od vozidla, následne otvoril zadné dvere za sedadlom spolujazdca a prehľadal zadnú časť vozidla, pričom taktiež zobral aj dva mobilné telefóny značky Samsung a značky Huawei patriace poškodenému a odišiel s nimi na neznáme miesto,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 46T/129/2020 zo dňa 12.05.2021 bol obžalovaný F. L. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresne prokuratúry Bratislava III sp.zn. 1Pv 412/2020 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 29.08.2020 vo večerných hodinách, v čase okolo 21:00 hod., v priestoroch čerpacej stanice Q. nachádzajúcej sa na F. ul. č. X v Senci, prišiel k poškodenému P. B., ktorý si v tom čase vysával motorové vozidlo značky BMW 530d kombi, tmavomodrej metalízy, EČ: P a povedal mu, aby si s ním sadol do auto, pričom následne povedal poškodenému, nech mu dá 150,- EUR alebo niečo v hodnote 150,- EUR, lebo inak mu najebe alebo pichne nôž do nohy, ako aj od neho žiadal, aby si vyložil vrecká, na čo poškodený P. B. vyložil z vreciek dva mobilné telefóny, a to jeden značky Samsung a druhý značky Huawei (neznámych modelov a IMEI čísiel) a ukázal mu vrecká, pričom od P. B. naďalej požadoval vydanie finančnej hotovosti, na čo mu poškodený povedal, že on peniaze nemá, ale má vo vnútri čerpacej stanice svojho otca a teda, že si ide od neho hotovosť požičať, pričom P. B. následne vystúpil z vozidla, mobilné telefóny na výzvu obvineného nechal na lakťovej opierke a následne prišiel k čerpacej stanici, kde pri vchode zotrval pár minút a následne vošiel do vnútorných priestorov čerpacej stanice v čase o 21:48:17 hod., kde ho obvinený nasledoval a zisťoval od neho, či požadovanú hotovosť už má, na čo mu poškodený odvetil, že nie, a následne obvinený vyšiel obvinený von z predajne a vrátil sa k motorovému vozidlu poškodeného, z ktorého cez otvorené dvere spolujazdca v čase o 21:50:37 hod. zobral zo spínacej skrinky kľúč vozidla, ďalej sa v čase o 21:51:10 hod. naklonil do vozidla a zo stredovej lakťovej opierky zobral doklady od vozidla a náhradný kľúč od vozidla, následne otvoril zadné dvere za sedadlom spolujazdca a prehľadal zadnú časť vozidla, pričom taktiež zobral aj dva mobilné telefóny značky Samsung a značky Huawei patriace poškodenému a odišiel s nimi na neznáme miesto,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 25.05.2021 prokurátor odvolanie, ktoré odôvodnil osobitným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.07.2021. V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že sa so závermi súdu prvého stupňa nestotožňuje, nakoľko z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný v inkriminovaný deň skutočne prišiel za poškodeným na čerpaciu stanicu, bol s ním v uzavretom osobnom motorovom vozidle, boli u obžalovaného nájdené kľúče od motorového vozidla ako aj kúpno - predajná zmluva k predmetnému vozidlu. Poškodený B. vypovedal v zásade zhodne ako v prípravnom konaní, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že dlžná suma vo výške 150 eur, ktorú od neho žiadal obžalovaný bola pre osobu menom M. A. za drogy. Výpoveď poškodeného je podporovaná aj výpoveďou svedka W.. Obrana obžalovaného, že si chcel požičať osobné motorového vozidlo od poškodeného je neuveriteľná, až absurdná, nakoľko obžalovaný mal pripravenú kúpnu zmluvu na predmetné vozidlo. Tieto jeho tvrdenia sú vyvrátené výpoveďou poškodeného a svedka W.. Obžalovaný dobrovoľne vydal kúpnu zmluvu medzi ním a poškodeným, doklady a kľúč od predmetného vozidla. Nemožno sa stotožniť s konštatovaním súdu prvého stupňa, že výsluchy svedkov W., C. a B. spolu s videozáznamom z času skutku nasvedčujú verzii obžalovaného. Práve naopak z videozáznamu vyplýva, že obžalovaný niečo hľadal v aute, zobral kľúč od spínacej skrinky a doklady o vozidla, ktoré neskôr dobrovoľne vydal. Skutočnosť, že poškodený je osoba závislá na omamných a psychotropných látok, je irelevantná, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na spôsobilosť poškodeného stať sa poškodeným trestným činom. Prokurátor má za to, že skutok sa stal, tak ako je opísaný v skutkovej vete obžaloby. K právnej kvalifikácii skutku prokurátor uviedol, že ak samosudca dospel k záveru, že predmetný skutok nie je možné kvalifikovať ako zločin lúpeže, je namieste otázka možnosti kvalifikácie skutku ako prečinu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1 Tr. zák., nakoľko z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný mal od poškodeného žiadať pod hrozbou násilia plnenie povinnosti zo záväzku, na ktorej má inak tretia osoba nárok. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol krajskému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu prostredníctvom obhajcu, a to podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.08.2021. Obhajca vo svojom vyjadrení uvádza, že v prípravnom konaní boli závažné procesné chyby, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvnili priebeh trestného konania v neprospech obžalovaného. Obžalovanému bolo neodôvodnene odopreté právo navrhovať a vykonávať dôkazy vo svoj prospech, nakoľko navrhol vykonať konfrontáciu medzi ním a poškodeným a medzi obvineným a svedkom W. a zároveň neboli výsluchy svedkov W., B., C. a poškodeného vykonané zákonným spôsobom, nakoľko o týchto úkonoch nebol obvinený a ani jeho obhajca upovedomený. Obhajca ďalej podrobne rekapituluje výpovede poškodeného, pričom poukazuje na jednotlivé rozpory v jeho jednotlivých výpovediach. K námietke prokurátora, že skutok mal súd kvalifikovať ako trestný či hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Tr. zák., resp. ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., či vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., obhajca uvádza, že súd prvého stupňa sa s touto úvahou zaoberal a dospel s právnemu záveru, že absentuje naplnenie základných znakov skutkovej podstaty trestných činov, najmä objektívnej stránky. Uvedené trestné činu by boli založené len na osamotených výpovediach poškodeného, ktoré javili znaky značnej fabulácie a konfabulácie. Na základe uvedeného, obhajoba navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol.
Spis bol prvostupňovým súdom predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 18.08.2021.
Odvolací súd po predložení veci nezistil také vážne procesné nedostatky napadnutého rozsudku či konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, preto nariadil vo veci verejné zasadnutie.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa prokurátor krajskej prokuratúry pridržiaval písomných dôvodov odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Prokurátor zdôraznil, že okresný súd považoval výpoveď poškodeného za zmätočnú s poukazom na jeho údajnú závislosť na návykových látkach, avšak túto okolnosť nemal vôbec preukázanú.
Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu. Zdôraznil, že poškodený neustále menil svoje výpovede a to v podstatných okolnostiach. Pokiaľ ide o osobu poškodeného, bol viac krát súdny trestaný, jeho povesť v okresne Senec je, že ide o užívateľa a dílera drog, pričom pred skutkom si mal aplikovať návykovú látku. Obhajca tiež poukázal na to, že v prípravnom konaní bolo množstvo procesných pochybení, ktoré zakladanú nezákonnosť trestného konania. Pokiaľ by aj odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, neprichádza do úvahy žiadne dokazovania, preto je obhajoba toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby.
Obžalovaný uviedol, že je nevinný.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom...
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, zákonným spôsobom, vyvodil z neho správne skutkové závery, avšak pochybil pri prijatí právnych záverov, nakoľko zistený skutkový stav podradil pod nesprávne ustanovenie zákona. Nakoľko sa jedná o pochybenie, ktoré môže byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, bol odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku oprávnený a povinný korigovať toto pochybenie.
Z predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal dňa 06.11.2020 obžalobu na F. L. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný F. L. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného P. B., svedkov T. C. a T. W., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka L. B., podľa § 270 ods. 2 Tr. por. prehral kamerový záznam na technickom zariadení a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Súd prvého stupňa odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou, a to zabezpečiť register trestov a výpis Sociálnej poisťovne poškodeného a zistiť jeho aktuálny pobyt.
Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že si chcel od poškodeného požičať vozidlo na dlhší čas. Vedel, že sa poškodený často zdržiava na pumpe, preto sa tam išiel pozrieť. Je to zaznamenané na kamere, nebolo tam žiadne násilie, sadli si do auta. Obžalovaný si predtým narýchlo pripravil papiere, nevedel nájsť zmluvu o pôžičke vozidla, preto si vytlačil kúpnu zmluvu. V aute poškodenému povedal, že si chce požičať auto za 700 eur na 2 mesiace. Poškodený súhlasil, peniaze mu odovzdal. Nakoľko mal iba kúpnu zmluvu povedal poškodenému, že na druhú stranu môžu napísať zmluvu o pôžičke. Poškodený súhlasil a povedal, že na vnútri na čerpacej stanice má otca s jeho občianskym preukazom, preto išiel na čerpaciu stanicu za ním. Obžalovaný poškodenému ešte predtým odovzdal peniaze. Poškodený potom vošiel do budovy čerpacej stanice, bol tam asi 5 minút, preto obžalovaný išiel za ním a spýtal sa ho, čo sa deje. Poškodený nič nepovedal, iba sa na obžalovaného pozeral, preto išiel naspäť k jeho autu, ale zistil že nemá svoje kľúče. Preto poprosil kamaráta poškodeného, aby si presadol dopredu a obžalovaný začal hľadať svoje kľúče na zadných sedadlách a aj v opierke. Potom obžalovaný odišiel na druhom vozidle. Na druhý deň si prišiel pre auto, ale bola na ňom papuča. Obžalovaný tiež uviedol, že sa s poškodeným bavili o požičaní vozidla a obžalovaný poškodenému spomenul, že má vrátiť dlžobu A. M.. Kľúče a doklady od auta dal poškodený obžalovanému, keď sedeli vzadu vo vozidle, potom čo mu dal obžalovaný peniaze. Poškodený však povedal, že v tú noc ešte potrebuje vozidlo.
Poškodený P. B. vypovedal, že si išiel kúpiť na pumpu cigarety, začal si vysávať auto a vtedy sa objavil obžalovaný, ktorý mu povedal, nech si sadne do auta. V aute mu povedal, nech mu dá poškodený 150 eur, na čo poškodený povedal, že nemá. Obžalovaný preto povedal, nech mu dá niečo v hodnote 150 eur, lebo mu pichne do kolena alebo mu vrazí. Ešte raz mu povedal, že nemá a obžalovaný mu povedal, nech vyloží vačky a dá mu niečo v hodnote 150 eur. Potom obžalovaný vyložil telefón. Ešte raz mu obžalovaný povedal, nech mu dá 150 eur. Poškodený bol v šoku, preto si vymyslel, že má na pumpe otca, poškodený utekal na pumpu a tam ostal stáť. Obžalovaný potom na pumpu za ním prišiel a opýtal sa ho, či už má peniaze, poškodený povedal, že nie. Obžalovaný odišiel a čo bolo pri aute, to poškodený nevie. Poškodenému boli zobraté kľúče od auta, papiere od auta a telefóny. Predmetom rozhovoru s obžalovaným bolo zaplatenie 150 eur, nehovorili o požičaní vozidla. Poškodený bol dlžný A. 150 eur za drogy. Poškodený pozná osobu M. A., asi dvakrát sa s ním stretol. Pri rozhovore s obžalovaným bol v šoku, vyľakaný, nevnímal poriadne, iba rozmýšľal, kde zoberie tie peniaze. Keď poškodený povedal obžalovanému, že ide dovnútra, obžalovaný mu kázal nechať telefóny v aute, tak ich nechal na lakťovej opierke. Obavu zo stretnutia s obžalovaným poškodený mal, pretože mu povedal, že mu najebe alebo ho pichne nožíkom do kolena. Nevidel uňho nožík, ale počul, ako keď sa niečo otvára a zatvára, ale nevnímal to. Nevidel to čo cvakalo, pozeral sa pred seba, nie naňho. Obžalovaný pri stretnutí nevyzeral agresívne ani nervózne. S obžalovaným sa v aute rozprávali, išlo o peniaze. Poškodený sa bál, pretože sa o obžalovanom rozpráva po celom Senci, že sú divosi, vybijú bárs koho. Boja sa ho vonku. Poškodený tiež vypovedal, že mu obžalovaný v aute hovoril, že poškodený dlhuje A. 150 eur, a že mu ich má vrátiť.
V prejednávanej veci nebolo sporným, že obžalovaný dňa 29.08.2020 na čerpacej stanici prišiel k poškodenému, ktorý si v tom čase vysával vozidlo, sadli si spolu do auta, kde sa spolu rozprávali, a že následne poškodený z vozidla vystúpil, odišiel do predajne čerpacej stanice, kde za ním po chvíli prišiel aj obžalovaný, ktorý následne opäť vyšiel z predajne a vrátil sa k motorovému vozidlu poškodeného, ktoré v prítomnosti a za asistencie svedka W. prehľadal.
Sporné však ostalo, či zo strany obžalovaného došlo k násiliu, resp. ku konaniu, ktoré by bolo možné posúdiť ako hrozbu násilím. Podľa obžaloby obžalovaný povedal poškodenému, nech mu dá 150 eur, alebo niečo v hodnote 150 eur, lebo inak mu najebe alebo pichne nôž do nohy, pričom od poškodeného žiadal, aby si vyložil vrecká.
V prípravnom konaní boli zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si v skutkovo v rozhodujúcich skutočnostiach odporovali. Na jednej strane je to výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku od začiatku trestného stíhania popiera a na druhej strane výpoveď poškodeného, z ktorej vychádzala aj podaná obžaloba prokurátorom.
V súvislosti s výpoveďou poškodeného sa žiada zdôrazniť, že pokiaľ má slúžiť výpoveď svedka ako jediný relevantný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.
Hodnotiac výpoveď poškodeného odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenia, ktoré poškodený prezentoval pred súdom prvého stupňa, sú zmätočné a vzájomne protirečivé, a to práve v časti, ktorá by mala byť základom pre vznik trestnej zodpovednosti za zločin lúpeže. Poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní najprv uviedol, že mu obžalovaný v aute hovoril, nech mu dá poškodený 150 eur, alebo niečo v hodnote 150 eur, lebo mu pichne do kolena alebo mu vrazí. Čo sa v motorovom vozidle udialo bližšie popísať nevedel, uviedol iba to, že bol v šoku, vyľakaný, nevnímal poriadne, rozmýšľal, kde zoberie peniaze. Následne v rámci tej istej výpovede poškodený uviedol, že mu obžalovaný v aute hovoril, že poškodený dĺži peniaze A. a má mu ich vrátiť. Pokiaľ ide o okolnosť týkajúcu sa noža poškodený výslovne uviedol, že žiadny nôž nevidel, iba počul ako keď sa niečo otvára, zatvára, ale nevnímal to. Nevidel čo cvakalo, pozeral sa pred seba. Poškodený tiež poprel, že by bol obžalovaný pri tomto stretnutí agresívny alebo nervózny.
Ani jeden z ostatných vypočutých svedkov nebol prítomný pri rozhovore obžalovaného s poškodeným v motorom vozidle. Všetci však vypovedali, že obžalovaný sa nesprával agresívne, ani nervózne, nikto u neho nevidel zbraň ( nôž ). Svedok W. nepočul o čom sa poškodený s obžalovaným rozprávali, obžalovaný mu povedal iba to, že ide o nejakú dlžobu a poškodený mu povedal, že obžalovaný od neho niečo požaduje, ale že on nevie za čo. Tiež uviedol, že obžalovaný v aute neotváral žiadne priestory, ale na jeho požiadanie ich otváral svedok. Obžalovaný si zobral kľúč zo spínacej skrinky. Svedok B. uviedol, že poškodený dĺžil peniaze obžalovanému a preto sa dohodli, že mu namiesto tých peňazí dá auto, teda že zatiaľ bude mať auto obžalovaný.
Kamerový záznam zachytáva vozidlo BMW, avšak je z neho zrejmé iba to, že v ňom sedí svedok W. a obvinený, ktorý následne odchádza od vozidla a vchádza do interiéru čerpacej stanice. Následne kamerový záznam zachytáva ako sa obvinený vracia a otvára dvere spolujazdca na vozidle, ktorý sa následne presúva k zadným dverám k svedkovi W., ktorý potom presadá na miesto spolujazdca a vyťahuje veci z palubnej skrinky a ukazuje ich obvinenému. Obvinený sa nakláňa do vozidla a prezerá priehradku medzi sedadlami. Neskôr obžalovaný prechádza k zadným dverám za sedadlo spolujazdca a otvára ich, následne prehľadáva zadnú časť vozidla. Obvinený následne zatvára dvere na vozidle a presúva sa za vozidlo ku kufru, avšak ho nie je vidieť kvôli prekážke, následne odchádza od vozidla. Kamerový záznam zachytáva aj poškodeného, ako pomalým krokom vchádza do predajne pumpy, čo je však v rozpore s jeho tvrdením, že z auta utekal na pumpu, kde ostal stáť.
Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že výpoveď poškodeného, ako jediný priamy dôkaz nemá obsah takej kvality, aby bolo možné prijať akékoľvek jednoznačné skutkové závery. Čo konkrétne bolo obsahom konverzácie obžalovaného a poškodeného v motorovom vozidle, najmä zo strany obžalovaného, to ostáva v rovine dohadov.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že nemožno vylúčiť všetky rozumné pochybnosti o tom, či k hrozbe bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci zo strany obžalovaného voči poškodenému skutočne došlo. Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).
Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pre reo). Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného.
V odseku 4 ustanovenia § 2 Tr. poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada vychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať. Teda zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného. Teda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná.
Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd konštatuje, že nemožno urobiť jednoznačný záver o vine obžalovaného, resp. záver o tom, že sa skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, vôbec stal.
Súd prvého stupňa pochybil, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom. Okresný súd síce v odôvodnení rozsudku správne skúmal skutkové okolnosti, či vôbec došlo k spáchaniu skutku a tiež poukázal na zásadu trestného konania in dubio pro reo, avšak v konečnom dôsledku nesprávne dospel k oslobodzujúcemu dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Podľa názoru krajského súdu, na základe predložených dôkazov takýto záver nie je možné urobiť, preto sám zrušil napadnutý rozsudok a pochybenie okresného súdu napravil, keď obžalovaného postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
K odvolacím námietkam prokurátora, že mal byť skutok kvalifikovaný ako zločin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1 Tr. por. sťažnostný súd uvádza, že objektívna stránka uvedeného zločinu spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti iného, aby poskytol ( jemu alebo tretej osobe ) majetkové alebo nemajetkové plnenie za vnucované, alebo dokonca len prestierané služby. Vzhľadom na vyššie uvedenú dôkaznú núdzu týkajúcu sa preukázania bezprostrednej hrozby, nie je možné žalovaný skutok právne kvalifikovať ani ako trestný čin hrubého nátlaku. Odvolací súd zároveň na základe dokazovania uskutočneného na hlavnom pojednávaní nezistil, že by dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní poukazovali na to, že by žalovaný skutok, resp. konanie obžalovaného napĺňalo znaky niektorého trestného činu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.