Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-74-2020.pdf
PDF · 235.06 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. M. L., nar. XX.XX.XXXX a 2/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R. Q. XXX, XXX XX M., obaja právne zastúpení: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, 917 01 Trnava, IČO: 47 255 609, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, za účasti: 1/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X, XXX XX M., 2/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X, XXX XX M., 3/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X, XXX XX M., 4/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X, XXX XX M., 5/ U. S., nar. XX.XX.XXXX,bytom T. F. XX, XXX XX M., 6/ Ing. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Y. X, XXX XX M., 7/ Mgr. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Y. X, XXX XX M., 8/ Ing. M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. ulica X, XXX XX M., 9/ Bc. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. ulica X, XXX XX M., 10/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Y. X, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou so sídlom ul. Hlavná č. 25, 917 01 Trnava, 11/ V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Y. X, XXX XX M., právne zastúpená JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou so sídlom ul. Hlavná č. 25, 917 01 Trnava, 12/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XX, XXX XX M., 13/ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XX, XXX XX M., 14/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX M., 15/ Mgr. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX M., v 12/ až 15/ rade právne zastúpení HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2020/013557-005 zo dňa 30.03.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Mesto Trnava vydalo rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá zo dňa 12.12.2014, ktorým umiestnilo stavbu rodinného domu na pozemku par. č. 4021/36 v kat. ú. M., navrhovateľom Ing. M. L. a manželke X. L. (žalobcom v 1/ a 2/ rade). Uvedeným rozhodnutím bol prístup k rodinnému domu a do garáže navrhnutý vjazdom z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A"MOK 3,75/30, na ktorú bolo vydané (v tom čase) územné rozhodnutie č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011 a povolenie mesta Trnava č. ODaKS/40-17824/2014/Úl zo dňa 17.06.2014 na zriadenie vjazdu z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A"MOK 3,75/30 v lokalite Kopánka, Pekné pole I. etapa. Územné rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014 bolo na základe odvolania R. a V. J. (ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade) preskúmané v odvolacom konaní žalovaným odvolacím orgánom a potvrdené rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015. Obe administratívne rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.04.2015. Proti rozhodnutiu druhého stupňa č. OU-TT-
OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015, podali žalobu manželia J., o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 14S/94/2015-94 zo dňa 14.04.2016 tak, že obe napadnuté rozhodnutia č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015 a č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014 zrušil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2016. Zrušenie administratívnych rozhodnutí oboch stupňov Krajský súd v Trnave dôvodil tým, že obe preskúmavané územné rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správne orgány pri určovaní podmienok pre umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku parc. č. 4021/36 v k. ú. M. vychádzali nesprávne z charakteru prístupovej cesty, pre účely umiestnenia stavby ako miestnej komunikácie, na základe územného rozhodnutia č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011, ktoré bolo zrušené a na základe povolenia mesta Trnava , ktoré nebolo oprávnené vydať záväzné stanovisko na pripojenie účelovej komunikácie vo vlastníctve žalobcov ( R. J. a V. J. ) k pozemku vo vlastníctve manželov L. (žalobcov). Správny súd ďalej dospel k záveru, že stavebný úrad nesprávne zadefinoval prístupovú cestu pre účel umiestnenia stavby rodinného domu (pre manželov L.), ako miestnu komunikáciu, pričom je táto komunikácia účelová vo vlastníctve súkromných osôb (manželov J.) a vydaním územného rozhodnutia (pre manželov L.) dochádza k zásahu do ich vlastníckych práv, pretože prístup k umiestnenej stavbe je v napadnutom územnom rozhodnutí plánovaný z účelovej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve manželov J.. 2. V následnom územnom konaní stavebný úrad mesto Trnava (ďalej aj „stavebný úrad") rozhodnutím prvého stupňa č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019 podľa § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") zamietol návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade (ďalej aj „navrhovatelia") na umiestnenie stavby rodinného domu „Bungalov 667" a jej častí na pozemkoch par. č. 4021/36 a 4021/165 v kat. ú. M.. Stavebný úrad, v nadväznosti na námietky účastníkov konania manželov J., vyjadrujúcich nesúhlas s riešením dopravného napojenia cez nevyhnutnú časť pozemku parcelné číslo 4021/87 o výmere 169 m2, ktorý je v ich vlastníctve, po vyhodnotení predloženej dokumentácie k podanému návrhu rozhodol o zamietnutí návrhu na umiestnenie predmetnej stavby z dôvodu, že navrhovaný rodinný dom nemá vyriešené dopravné napojenie. 3. Proti rozhodnutiu stavebného úradu č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019 o zamietnutí návrhu na umiestnenie stavby podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade (manželia L.) odvolanie, v ktorom namietali jeho rozpor s ustanovením § 37 ods. 3 stavebného zákona, pretože stavebný úrad pri jeho vydaní prihliadol na námietky manželov J. a Z., ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Zároveň namietali, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 47 písm. b) stavebného zákona a ustanovením § 7 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z."). S poukazom na citované ustanovenia stavebného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky žalobcovia dávali do pozornosti, že tieto ustanovenia nevyžadujú, aby prístupová cesta viedla k stavbe už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby. 4. O odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TT- OVBP2-2020/013557-005 zo dňa 30.03.2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie stavebného úradu č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019 potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa, dôvodiac, že hoci je navrhovaná stavba rodinného domu v súlade s platným územným plánom mesta Trnava, k tejto navrhovanej stavbe nie je v súčasnosti zabezpečené dopravné napojenie. Dal do pozornosti, že na prístupovú komunikáciu nie je v súčasnej dobe vydané žiadne právoplatné územné a ani stavebné povolenie, pričom pôvodné územné rozhodnutie (pôvodne - cesta „A"MOK 3,75/30), č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011 bolo zrušené Okresným úradom Trnava rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/038444/Pl, OU-TT-OVBP2-2016/01142/Pl zo dňa 07.03.2016 (právoplatným dňa 23. 03. 2016). Zopakujúc zistený skutkový stav, že k navrhovanej stavbe neexistuje žiadne dopravné napojenie ani žiadne územné a stavebné povolenie na miestnu príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej komunikácie na pozemku par. č. 4021/84 v kat. ú. M. nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu, dospel k záveru o neexistencii možnosti na vydanie povolenia na miestnu príjazdovú komunikáciu (podľa predloženej projektovej dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu. Z uvedených dôvodov žalovaný vyhodnotil postup a rozhodnutie stavebného úradu o zamietnutí návrhu na umiestnenie predmetnej stavby rodinného domu ako súladné so zákonom.
II. Rozsah a dôvody žaloby
5. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v zákonom stanovenej lehote podali proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhali, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania. ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku
6. Namietali, že rozhodnutie žalovaného nezákonne obmedzuje ich vlastnícke práva k pozemku parcelné č. 4021/36, pretože týmto rozhodnutím im je znemožnené využiť pozemok v ich vlastníctve na výstavbu rodinného domu napriek tomu, že tento pozemok je stavebným pozemkom, určeným Územným plánom mesta Trnava na výstavbu rodinného domu.
7. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného vzhliadli žalobcovia v tom, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. V tejto súvislosti dali do pozornosti skutkový stav zistený žalovaným, v zmysle ktorého dopravné napojenie rodinného domu má byť riešené cez pozemok parcelné číslo 4021/84, pričom na pozemku parcelné číslo 4021/84 sa nachádza existujúca účelová komunikácia a jediný vlastník účelovej komunikácie na pozemku parcelné číslo 4021/84 nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu.
8. V nadväznosti na uvedené žalobcovia namietali rozpor takto konštatovaného skutkového stavu žalovaným s obsahom administratívnych spisov, pretože dopravné napojenie rodinného domu má byť riešené cez pozemok parcelné číslo 4021/87, na pozemku parcelné číslo 4021/87 nie je postavená žiadna komunikácia a oplotenia pozemku sú vyhotovené ako dočasná stavba do doby výstavby komunikácie, pričom pozemok parcelné číslo 4021/87 má dvoch vlastníkov, a to ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade (manželov J.). Podľa názoru žalobcov je teda zrejmé, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, čo odôvodňuje zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku.
9. Ďalej žalobcovia namietali, že správne orgány oboch stupňov v územnom konaní porušili ustanovenie § 37 ods. 3 stavebného zákona, pretože prihliadli na námietky manželov J., Z. a Y., ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. V tejto súvislosti žalobcovia dôvodili s dôrazným poukazom na ustanovenie § 37 ods. 3 in fine stavebného poriadku, podľa ktorého stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. S poukazom na námietky manželov J. (ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade), vznesené v priebehu územného konania, a síce že prístup k rodinnému domu má byť riešený cez ich pozemok parcelné číslo 4021/87, s čím nesúhlasia, žalobcovia konštatovali nesúlad, resp. rozpor tejto námietky so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, pretože pozemok parcelné číslo 4021/87 má podľa územného plánu mesta Trnava slúžiť na stavbu miestnej komunikácie, pričom manželia J. v čase nadobudnutia pozemku parcelné číslo 4021/87 o tejto skutočnosti vedeli. Žalobcovia zastali názor, že správne orgány podľa ustanovenia § 37 ods. 3 stavebného zákona nemali vôbec prihliadať na námietky manželov J.. V tejto súvislosti žalobcovia dodali, že mesto Trnava však nielen na ich námietky prihliadalo, ale im dokonca vyhovelo a následne žalovaný napriek tejto nezákonnosti potvrdil rozhodnutie stavebného úradu. Obdobne to platí o námietke manželov Z. a Y., ktorým bolo vyhovené napriek tomu, že mesto Trnava v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje ich neopodstatnenosť. V nadväznosti na uvedené žalobcovia dali do pozornosti, že v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu výslovne namietali porušenie ustanovenia § 37 ods. 3 stavebného zákona, avšak s touto odvolacou námietkou sa žalovaný vôbec nezaoberal a vo svojom rozhodnutí sa s ňou nijako nevysporiadal.
10. Vo vzťahu k námietkam vzneseným ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade v priebehu územného konania žalobcovia napádali, že stavebným úradom v nadväznosti na tieto námietky nebol aplikovaný postup podľa ustanovenia § 137 stavebného zákona. Podľa názoru žalobcov, námietky vznesené počas územného konania manželmi J. mali charakter občianskoprávnych námietok, pretože vychádzali predovšetkým z ich vlastníckeho práva k pozemku parcelné číslo 4021/87, vyjadrujúc nesúhlas s riešením prístupu k rodinnému domu cez ich pozemok. Naproti tomu, žalobcovia s týmito námietkami nesúhlasili, pričom poukazovali na svoje vlastnícke práva a existujúcu platnú územnoplánovaciu
dokumentáciu. Išlo tu teda o stret dvoch vlastníckych práv a spor, ktorého riešenie patrí primárne do právomoci súdu v civilnom sporovom konaní. Z uvedeného dôvodu mali žalobcovia za to, že ak sa aj správne orgány rozhodli na vznesené námietky prihliadať (hoci v rozpore s § 37 ods. 3 in fine stavebného poriadku), mali sa v súlade s ustanovením § 137 stavebného zákona najprv pokúsiť o dohodu účastníkov územného konania. Ak by dohoda dosiahnutá nebola, malo dôjsť k odkázaniu žalobcov na súd a k prerušeniu územného konania a až následne, potom, čo by žaloba v poskytnutej lehote podaná nebola, mohli správne orgány sami hodnotiť dôvodnosť vznesených občianskoprávnych námietok. Preto žalobcovia namietali, že mesto Trnava ani žalovaný nepostupovali podľa ustanovenia § 137 stavebného zákona, úplne opomenuli realizovať postup podľa tohto zákonného ustanovenia, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
11. Ďalej žalobcovia namietali, že správne orgány v rozpore s ustanovením § 47 písm. b) stavebného zákona a ustanovením § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vyžadovali, aby prístupová cesta viedla k stavbe žalobcov už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby, teda vec nesprávne právne posúdili. V tejto súvislosti žalobcovia dôvodili, že § 47 písm. b) stavebného zákona síce vyžaduje, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, zákon ale explicitne neustanovuje, či musí prístupová cesta viesť k pozemku, na ktorom majú stavebníci záujem stavbu postaviť, už v čase územného a stavebného konania o umiestnení a povolení stavby, alebo až neskôr. Žalobcovia zo systematického výkladu § 47 v spojení s § 135 stavebného zákona vyjadrili právny názor, že prístupová cesta nemusí k pozemku, na ktorom má byť stavba (umiestnená) postavená, viesť už v čase územného či stavebného konania. Na základe uvedených ustanovení stavebného zákona mali žalobcovia za to, že podmienkou vydania stavebného povolenia nie je, aby k pozemku, na ktorom chce stavebník stavať, viedla prístupová cesta, pričom správnosť takéhoto výkladu stavebného zákona potvrdzuje i vykonávacia vyhláška k stavebnému zákonu, vyhláška č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, keď explicitne v ustanovení § 7 ods. 4 ustanovuje, že prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby.
12. Z uvedeného podľa názoru žalobcov jednoznačne vyplýva, že prístupové cesty postačí k stavbe vybudovať a zabezpečiť až do času, pokým začnú stavbu oprávnené osoby užívať. V nadväznosti na uvedené dali žalobcovia do pozornosti ustanovenie § 135 stavebného zákona, upravujúce právomoc stavebného úradu uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom a stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb za účelom uskutočnenia stavby na susednom pozemku (ku ktorému napr. nevedie prístupová cesta). Teda ani prípad, ak k (stavebnému) pozemku nevedie v tom ktorom prípade prístupová cesta, nemá bez ďalšieho za následok nevydanie stavebného povolenia a nemožnosť výstavby na tomto pozemku. Stavebný úrad totiž môže obmedziť vlastníka susedného pozemku (ku ktorému ešte prístupová cesta vedie) v tom, že musí strpieť, že jeho pozemok použije stavebník (napr. jeho prístupovú cestu vedúcu cez jeho pozemok) na prístup k svojmu pozemku, a to za účelom výstavby stavebníkom na tomto susednom pozemku s tým, že ustanovenie §135 ods. 2 stavebného zákona určuje stavebníkovi povinnosť po uskutočnení stavby uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. V tejto súvislosti žalobcovia dôvodili nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi aj poukazom na to, že podľa ustanovenia § 9 ods. 2 vyhlášky 532/2002 Z. z. je potrebné pripojenie na zdroj pitnej vody len v prípade, ak to všeobecne záväzné právne predpisy vyžadujú pre konkrétny druh stavby, inak stačí pripojenie a zdroj úžitkovej vody.
13. Zároveň žalobcovia považovali za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že správnymi orgánmi bolo možné predpokladať, že do ukončenia výstavby rodinného domu bude prístup k rodinnému domu cez pozemok parcelné číslo 4021/87 trvalo zabezpečený, keď: a) pozemok parcelné číslo 4021/87 je v Územnom pláne Mesta Trnava určený na výstavbu miestnej komunikácie, pričom schválený územný plán je záväzný i pre Mesto Trnava a Mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania, najmä, keď manželia J. kupovali predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre výstavby miestnej komunikácie, čo bolo potvrdené v konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd", príp. „NS SR") pod sp. zn. 3Sžp/20/2013. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako
nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite (rozsudok NS SR zo dňa 03.12.2013, sp. zn. 3Sžp/20/2013), b) žalobcovia sa môžu žalobou podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať na súde zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok parcelné číslo 4021/87 k stavbám, ktoré už sú na pozemku parcelné číslo 4021/36 postavené.
14. V neposlednom rade žalobcovia namietali, že správne orgány v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytli ochranu vlastníckemu právu manželov J., ktorí ho vykonávajú v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia dali do pozornosti, že pozemok parcelné číslo 4021/87 vo vlastníctve manželov J. je v Územnom pláne Mesta Trnava určený na výstavbu miestnej komunikácie, práve za účelom zabezpečenia k prístupu k susediacim pozemkom, ktoré sú určené na výstavu rodinných domov. Manželia J. pozemok parcelné číslo 4021/87 kupovali s tým, že o tejto skutočnosti vedeli. Napriek tomu tento pozemok oplotili a využívajú ho spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho určeniu v územnom pláne mesta. Naviac, neustále realizujú právne kroky k tomu, aby na toto pozemku nedošlo k výstavbe miestnej komunikácie a snažia sa znemožniť vlastníkom susediacich pozemkov prístup k ich pozemkom. Takýto výkon vlastníckeho práva považujú žalobcovia za odporujúci dobrým mravom, pretože ani vlastnícke právo nie je absolútne, ale je obmedzované vlastníckymi právami iných osôb. V tejto súvislosti poukázali na úpravu obsiahnutú v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá zakazuje výkon subjektívnych práv v rozpore s dobrými mravmi a takýto výkon práv nemôže požívať právnu ochranu. Žalobcovia opakovanej mali za to, že správne orgány v územnom konaní konali v rozpore so zákon, keď poskytli právnu ochranu vlastníckemu právu manželov J. (ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade), ktorí ho vykonávajú v rozpore s dobrými mravmi. Pritom stavebný zákon správnym orgánom umožňuje postupom podľa ustanovenia § 135 stavebného zákona uložiť povinnosti v súvislosti s uskutočňovaním stavby i manželom J.. Pri strete dvoch vlastníckych práv nemôžu správne orgány poskytnúť absolútnu právnu ochranu len jednému z vlastníkov a ignorovať vlastnícke právo iného vlastníka.
III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcov a ďalších účastníkov
15. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Zopakoval priebeh a výsledky predchádzajúcich administratívnych konaní súvisiacich s preskúmavanými územnými rozhodnutiami v tejto veci. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že mesto Trnava vydalo rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014, ktorým umiestnilo stavbu rodinného domu na pozemku par. č. 4021/36 v kat. ú. M., navrhovateľom Ing. M. L. a manželke X. L. (žalobcom v 1/ a 2/ rade). Uvedeným rozhodnutím bol prístup k rodinnému domu a do garáže navrhnutý vjazdom z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A"MOK 3,75/30, na ktorú bolo vydané (v tom čase) územné rozhodnutie č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011 a povolenie mesta Trnava č. ODaKS/40-17824/2014/Úl zo dňa 17.06.2014 na zriadenie vjazdu z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A"MOK 3,75/30 v lokalite Kopánka, Pekné pole I. etapa. Územné rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014 bolo na základe odvolania R. a V. J. (ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade) preskúmané v odvolacom konaní Okresným úradom Trnava s výsledkom, že toto rozhodnutie prvého stupňa bolo odvolacím orgánom potvrdené rozhodnutím č. OU-TTOVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015. Obe územné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.04.2015. Proti druhostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Trnava č. OU- TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015, podali žalobu manželia J. a Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 14S/94/2015-94 zo dňa 14.04.2016 (právoplatným dňa rozhodnutia 04.05.2016) správnych orgánov oboch stupňov, č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015 a č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014, zrušil. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal do pozornosti dôvody zrušenia územných rozhodnutí Krajským súdom v Trnave, ktorý v predmetnom rozsudku uviedol, že: · obidve rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správne orgány pri určovaní podmienok pre umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku p. č. 4021/36 v k. ú. M. vychádzali nesprávne z charakteru prístupovej cesty, pre účely umiestnenia stavby ako miestnej komunikácie, na základe územného rozhodnutia č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011,
ktoré bolo zrušené na základe povolenia mesta Trnava, ktoré nebolo oprávnené vydať záväzné stanovisko na pripojenie účelovej komunikácie vo vlastníctve žalobcov (R. J., V. J., v tomto konaní ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade) k pozemku vo vlastníctve manželov L., · že stavebný úrad nesprávne zadefinoval prístupovú cestu pre účel umiestnenia stavby rodinného domu (pre manželov L.), ako miestnu komunikáciu, pričom je táto komunikácia účelová vo vlastníctve súkromných osôb (žalobcov), · vydaním územného rozhodnutia (pre manželov L.) dochádza k zásahu do vlastníckych práv žalobcov (manželov J.), nakoľko prístup k umiestnenej stavbe je v napadnutom územnom rozhodnutí plánovaný z účelovej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve žalobcov manželov J..
17. S poukazom na viazanosť správnych orgánov vyššie uvedeným rozhodnutím krajského súdu žalovaný dodal, že stavebný úrad nemôže vydať územné rozhodnutie na rodinný dom bez zabezpečeného dopravného napojenia. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že podľa predloženej projektovej dokumentácie je prístup k navrhovanej stavbe rodinného domu plánovaný z účelovej komunikácie par. č. 4021/87 v kat. ú. M., ktorá je vo vlastníctve manželov J. (ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade), ktorí nesúhlasia s napojením na komunikáciu v ich vlastníctve.
18. Žalovaný dodal, že napriek skutočnosti, že navrhovaná stavba rodinného domu je v súlade s platným územným plánom mesta Trnava, k tejto navrhovanej stavbe nie je v súčasnosti zabezpečené dopravné napojenie, poukazujúc na skutočnosť, že na prístupovú komunikáciu nie je v súčasnej dobe vydané žiadne právoplatné územné a ani stavebné povolenie. Pôvodné územné rozhodnutie (pôvodne
- cesta „A"MOK 3,75/30), č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011 bolo zrušené Okresným úradom Trnava rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/038444/PI, OU-TTOVBP2-2016/01142/PI zo dňa 07.03.2016, právoplatným dňa 23.03.2016.
19. Zároveň dal žalovaný do pozornosti, že žiadosť manželov L. o umiestnenie líniovej stavby: „Miestna komunikácia Cesta „A"FT Dl, Kopánka, Pekné pole I, Trnava", bolo rozhodnutím mesta Trnava č. OSaŽP/70-10751/2019/GD zo dňa 22.03.2019 zamietnuté. Toto rozhodnutie bolo preskúmané a potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2019/020455/PaHo zo dňa 18.07.2019. 20. Vo vzťahu k dôvodom napadnutého rozhodnutia žalovaný zotrval na skutkovom a právnom závere, že k navrhovanej stavbe žalobcov v 1/ a 2/ rade neexistuje žiadne dopravné napojenie ani žiadne územné a stavebné povolenie na miestnu príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej komunikácie na pozemku par. č. 4021/84 v kat. ú. M. nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu, a preto nemožno predpokladať, že miestna príjazdová komunikácia (podľa predloženej projektovej dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu bude povolená a zrealizovaná. V nadväznosti na uvedené mal žalovaný za to, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď Stavebný úrad mesto Trnava návrh na umiestnenie stavby rodinného domu zamietol a žalovaný toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 21. Žalobcovia (prostredníctvom právneho zástupcu) v replike zo dňa 23.09.2020 na vyjadrenie žalovaného zotrvali na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby. Dodali, že žalovaný svojim vyjadrením zo dňa 24.07.2020 potvrdzuje existenciu rozporu skutkového základu žalobou napadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi, keď v závere svojho vyjadrenia (strana 3 odsek 2) opakuje zjavne nesprávny skutkový základ svojho rozhodnutia: „Keďže k navrhovanej stavbe, neexistuje žiadne dopravné napojenie ani žiadne územné a stavebné povolenie na miestnu príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej komunikácie na pozemku par. č. 4021/84 v kat. ú. M. nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu, nemožno predpokladať, že miesta príjazdová komunikácia (podľa predloženej projektovej dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu bude povolená a zrealizovaná ..." Ako bolo uvedené v článku 5. žaloby, vyššie uvedené skutkové závery sú v rozpore s administratívnymi spismi, pretože dopravné napojenie rodinného domu má byť riešené cez pozemok parcelné číslo 4021/87, na pozemku parcelné číslo 4021/87 nie je postavená žiadna komunikácia a oplotenia pozemku sú vyhotovené ako dočasná stavba do doby výstavby komunikácie a pozemok parcelné číslo 4021/87 má dvoch vlastníkov, a to ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade. Podľa názoru žalobcov samotný obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.07.2020 tak potvrdzuje dôvodnosť žaloby. 22. K žalobe podali dňa 02.10.2020 vyjadrenie ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade (manželia J.), ktorí vo vzťahu k predchádzajúcim súvisiacim administratívnym konaniam dali do pozornosti, že žalobcovia sa v čase vydania rozhodnutia o umiestnení stavby na rodinného domu na parc. č. 4021/36 v kat. úz. M. v roku 2014 a 2015 domáhali prístupu na svoj pozemok na parcele č. 4021/36 formou vyvlastnenia
pozemku manželov J. z dôvodu údajne najekonomickejšieho riešenia prístupu k ich budúcemu domu. V tejto veci prebehlo administratívne a súdne konanie, z ktorého dali ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade do pozornosti, rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2012/00439/Pl zo dňa 30.05.2012, ktorým správny orgán vyvlastnil v prospech súkromných osôb (žalobcov v 1/ a 2/ rade) do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1, pre účel uskutočnenia stavby miestna komunikácia - cesta „A" MOK 3,75/30, Kopánka, Pekné pole, Trnava, nehnuteľnosť - pozemok parcela č. 4021/596 o výmere 169 m2 (bez uvedenia identifikácie pozemku), vytvorený v súlade s geometrickým plánom č. 101/2012 z pôvodného pozemku parc. č. 4021/87 o výmere 315 m2 (LV č. XXXX opäť bez uvedenia identifikácie pozemku). Toto rozhodnutie o vyvlastnení bolo rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 20357/2012/2962SV zo dňa 18.09.2012 na základe odvolania manželov J. zrušené a ministerstvo návrh manželov L. na vyvlastnenie zamietlo. Proti rozhodnutiu ministerstva vo veci vyvlastnenia pozemkov podali manželia L. správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom tak, že napadnuté rozhodnutie ministerstva zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Proti rozsudku krajského súdu sa odvolalo ministerstvo a manželia J. a vo veci súdneho prieskumu zákonnosti druhého stupňa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 03.12.2013 tak, že zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu manželov L. s konečnou platnosťou zamietol. Najvyšší súd v rozsudku vyslovil právny názor na vyvlastnenie pre zákonom stanovený, resp. vymedzený účel vyvlastnenia - výstavbu miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 1 písm. f) stavebného zákona a hlavne na aktívnu legitimáciu navrhovateľov vyvlastňovacieho konania. Ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade poukázali na skutočnosť, že rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 20357/2012/2962SV zo dňa 18.09.2012 o zamietnutí návrhu manželov L. na vyvlastnenie pozemku za účelom vybudovania prístupovej cesty k budúcej stavbe domu, zostalo v platnosti. V nadväznosti na uvedené ďalší účastníci argumentovali, že manželia L., po zrušení územného rozhodnutia o umiestnenie rodinného domu súdom (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/94/2015 zo dňa 14.04.2016) a vrátení veci na nové konanie, nemali záujem upraviť návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu domu a garáže, ktorý podali dňa 02.04.2014 a ani ho vziať späť a podať nový návrh. Žiadali pokračovať v konaní s poukazom na pôvodné podmienky konania a podklady predložené k územnému konaniu, ktoré boli v spise, hoci im bolo známe, že všetky vyvlastňovacie konania dotýkajúce sa prístupu k budúcemu domu, boli právoplatne ukončené bez vyvlastnenia. Svoje stanovisko potvrdili aj na ústnom pojednávaní na meste Trnava dňa 29.10.2019 č. k. OSaŽP/36823-107685/2019/GD . Pre upresnenie ďalší účastníci uviedli, že v územnom konaní ide o rodinný dom Bungalov 667 bez garáže a v návrhu na umiestnenie stavby nie je riešená garáž, hoci dotknuté orgány sa v stanoviskách vyjadrujú ku garáži. Neaktuálne podklady a trvanie manželov L. na pôvodných podkladoch bez doplnenie podkladov sú tiež jedným z dôvodov, pre ktoré mesto Trnava zamietlo umiestnenie stavby rozhodnutím č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019. 23. Ohľadom užívania pozemku na spornej parcele ďalší účastníci manželia J. uviedli, že nadobudli vlastníctvo k pozemku parcele č. 4021/87 - ornej pôde už v roku 2006, v ktorom čase na tomto pozemku nebola umiestnená stavba miestnej komunikácie, ani inej komunikácie a pozemok užívali a užívajú ako záhradu. Ani toho času nie je na pozemku žiadnym rozhodnutím umiestnená žiadna stavba cesty. Nepovažujú za korektné útoky žalobcov v 1/ a 2/ rade, že pozemok užívajú manželia J. v rozpore s dobrými mravmi. Pozemok pôvodne vlastnili manželia L. , pozemok z vlastnej vôle odpredali tretej osobe a manželom J. bol ako orná pôda na záhradu ponúknutý na odkúpenie v roku 2006. Od uvedenej doby pozemok ako záhradu užívajú a bránia sa zákonnými prostriedkami pred jej vyvlastnením. Preto mali ďalší účastníci za to, že správne orgány manželom J. neposkytli ochranu, keďže ochrany svojich práv sa museli domáhať na súde, o čom svedčia citované rozsudky Najvyššieho súdu SR ako aj Krajského súdu v Trnave. 24. Zároveň dali do pozornosti, že rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. OU-TT- OVBP2-2019/000247/Pl zo dňa 11.09.2019 (právoplatným dňa 23.10.2019) bol aj návrh mesta Trnava zo dňa 17.05.2015 na vyvlastnenie časti parc. č. 4021/87 zamietnutý. V nadväznosti na uvedené ďalší účastníci doplnili, že teraz už nie na pozemku parc. č. 4021/87 umiestnená územným rozhodnutím žiadna komunikácia, ani prístupová, ktorá by v súlade s územným plánom mesta Trnava zabezpečovala prístup na pozemok parc. č. 4021/36, dodajúc, že žalobcovia manželia L. majú prístup na pozemok parc. č. 4021/36 iba cez pozemky svojich rodinných príslušníkov (synov a ich manželiek). Samotní žalobcovia na str. 17 žaloby pripúšťajú, že sa jedná o spor o prístup, ktorý patrí primárne do právomoci civilných súdov. 25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade považujú napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za správne a zákonné a navrhli žalobu žalobcov zamietnuť.
26. K dôvodom správnej žaloby sa vyjadrili podaním zo dňa 12.10.2020 ďalší účastníci v 12/ až 15/ rade (Y.), v ktorom navrhli žalobu zamietnuť a uplatnili si právo na náhradu trov konania. S poukazom na znenie ustanovení § 1 ods. 2, § 4b ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov ako aj právne závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 03.12.2013 (podľa ktorého okrem iného aktívne legitimovaným subjektom vo veciach miestnych komunikácií je obec) ďalší účastníci dôvodili, že žalobcovia ani v budúcnosti nebudú môcť svojimi návrhmi docieliť umiestnenie miestnej komunikácie, ktorá by viedla k pozemku parc. č. 4021/36, pretože nie sú aktívne vecne legitimovaní na plánovanie, prípravu a výstavbu miestnych komunikácií, a teda ani na podanie návrhu na umiestnenie či povolenie miestnej komunikácie. Na tieto činnosti je v zmysle vyššie uvedených ustanovení cestného zákona oprávnená výlučne obec. V nadväznosti na uvedené ďalší účastníci konkretizovali, že za súčasných okolností v danom území, keď komunikácia tvoriaca ulicu Pavla Mudroňa účelovou komunikáciou, vybudovanou jej vlastníkmi a ulica Maximiliána Hella je ukončená (zaslepená) tak, že ju prípadnou prepojovacou komunikáciou nemožno spojiť s ulicou Pavla Mudroňa, nie je možné, aby mesto Trnava prioritne iniciovalo umiestnenie stavby miestnej komunikácie vedúcej k pozemku na parc. č. 4021/36. Pre prípad, ak by žalobcovia riešili situáciu vybudovaním nie miestnej ale účelovej komunikácie, s poukazom na ustanovenie § 38 v spojení s § 108 ods. 2 stavebného zákona poukázali ďalší účastníci v 12/ až 15/ rade na skutočnosť, že výstavba účelovej komunikácie nepredstavuje verejný záujem, ale len súkromný záujem, preto by nebolo možné pre účely výstavby účelovej komunikácie v záujme žalobcov cez sporné pozemky vyvlastniť časť pozemku na parc. č. 4021/87, kat. úz. M.. K žalobnému bodu týkajúcemu sa aplikácie ustanovenia § 135 stavebného zákona ďalší účastníci dôvodili, že ukladanie povinností podľa tohto ustanovenia je oprávnením stavebného úradu, ktoré môže využiť vo vhodných prípadoch na základe svojho uváženia, avšak len pokiaľ ide o stavby už povolené, dodajúc, že s procesom umiestňovania stavieb toto ustanovenie stavebného poriadku nemá žiadny priamy súvis, pretože opatrenia podľa § 135 stavebného zákona vzhľadom na svoju povahu a účel v žiadnom prípade nemôžu nahradiť trvalý prístup k navrhovanej stavbe, ktorý správne orgány skúmali. Záverom ďalší účastníci vyjadrili nesúhlas s tvrdením žalobcov, že správne orgány boli povinné uskutočniť postup podľa § 135 stavebného zákona. V tejto súvislosti argumentovali, že vlastnícke vzťahy k pozemkom v danom prípade nie sú sporné, a preto nebol dôvod, aby správne orgány postupovali podľa § 135 stavebného zákona. Mali za to, že takýto postup by mohol byť odôvodnený predovšetkým v prípade, ak by existovala pochybnosť o tom, kto je vlastníkom predmetných pozemkov, avšak takáto pochybnosť sa v danom prípade neobjavila. 27. K vyjadreniu žalovaného sa replikou osobne vyjadrili žalobcovia v 1/ a 2/ rade (manželia L.) podaním zo dňa 12.10.2020, v ktorom namietali, že v preskúmavanom územnom konaní sa správne orgány v intenciách názoru Krajského súdu v Trnave, vyplývajúceho z rozsudku sp. zn. 14S/94/2015-94, nevysporiadali s otázkou charakteru predmetnej prístupovej cesty, ktorá nemá charakter miestnej, ale účelovej komunikácie, čo má vplyv na rozhodnutie správneho orgánu v konaní o umiestnení stavby. V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že v novom konaní nebol správne zistený skutkový stav veci, k charakteru prístupovej cesty doplniac, že je jednoznačne preukázané, že ide o miestnu komunikáciu. Na podporu svojho tvrdenia poukázali na znenie Územného plánu mesta Trnava, obytná zóna Pekné pole Kopánka, pre ktorú je v záväznej časti územného plánu určené spracovanie urbanistických štúdií, ktorých účelom je overenie a spodrobnenie územného plánu. V tejto súvislosti dali do pozornosti názor najvyššieho súdu z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžp/25/2011 ohľadom charakteru urbanistických štúdií, ktoré sú za určitých podmienok podkladom územného rozhodnutia, ktoré musí byť v súlade s ich obsahom, pretože tieto garantujú zachovanie princípu proporcionality pri výkone stavebného práva vlastníkov. Preto majú žalobcovia za to, že podľa záväznej časti územného plánu v prípade prístupu k navrhovanému rodinnému domu ide o verejnoprospešnú stavbu a podľa urbanistickej štúdie Kopánka I. etapa ide o miestnu komunikáciu medzi ulicami P. Mudroňa a M. Hella, podľa výkresu č. 3 - DOPRAVA ide o jednosmernú miestnu komunikáciu kategórie C3-MO 7, čo znamená miestna obslužná. V Nadväznosti na uvedené dali žalobcovia do pozornosti konštatovanie najvyššieho súdu z rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžp/12/2011, v zmysle ktorého už samotný výrok rozhodnutia o umiestení stavby dostatočne garantuje charakter navrhovanej komunikácie. Týmto je podľa žalobcov jednoznačne preukázané, že ide o miestnu komunikáciu. 28. K spornej otázke nedostatku súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov s napojením prístupovej komunikácie žalobcovia zastali názor, že tento ich súhlas nie je potrebný. Zároveň žalobcovia označili za nepravdivé tvrdenie, že vlastníci pozemku na parc. č. 4021/87 sú vlastníci účelovej komunikácie. Na podporu svojich tvrdení dali do pozornosti závery najvyššieho súdu z rozsudkov NS SR sp. zn. . 6Sžp/12/2011 a sp. zn. 4Sžo/17/2015. Rovnako podľa názoru žalobcov neobstojí argumentácia,
že mesto Trnava nemá právomoc rozhodnúť o pripojení pozemných komunikácií, pretože táto jeho právomoc vyplýva z § 3b ods. 1 v spojení s ods. 23 zákona č. 135/1961 Zb. 29. Dali do pozornosti, že stavebné konanie vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Miestna komunikácia-cesta MOK 3,75/30 I. etapa" je od roku 2012 prerušené do doby právoplatného ukončenia vyvlastňovacieho konania, predmetom ktorého je časť pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M.. 30. Vo vzťahu k dopravnému napojeniu stavby žalobcovia, s poukazom na názor najvyššieho súdu z rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo /87/2014, ktorý bol vydaný pre ul. Koperníka na I. etape Pekné pole, „...Prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby.", argumentovali, že stavebný zákon explicitne neustanovuje, či musí prístupová cesta viesť k pozemku, na ktorom majú stavebníci záujem stavbu postaviť, už v čase územného a stavebného konania o umiestnení a povolení stavby, alebo až neskôr. Teória stavebného práva ako aj aplikačná prax dovodila, že prístupová cesta nemusí k pozemku, na ktorom má byť stavba postavená, viesť už v čase územného či stavebného konania. Uvedený právny názor vyplýva aj zo systematického výkladu § 47 v spojení najmä s § 135 stavebného zákona. Na základe uvedených ustanovení stavebného zákona možno uzavrieť, že podmienkou vydania stavebného povolenia nie je, aby k pozemku, na ktorom chce stavebník stavať, viedla prístupová cesta. 31. Rovnako zotrvali na námietke ohľadom zneužitia vlastníckych práv vlastníkmi parcely č. 4021/87 na ujmu práv žalobcov, pretože vlastníci spornej parcely majú povinnosť rešpektovať funkčnopriestorové usporiadanie ÚPN SÚ a navyše bolo potvrdené, že kupovali predmetný pozemok s vedomím, že tento je určený na výstavbu miestnej komunikácie. Žalobcovia dodali, že drobné stavby oplotenia pozemku parc. č. 4021/87 majú charakter dočasnej stavby do doby výstavby prepojovacej komunikácie medzi ulicami P. Mudroňa a M. Hella. 32. Tvrdenie žalovaného o nemožnosti predpokladať povolenie miestnej príjazdovej komunikácie k navrhovanému rodinnému domu, žalobcovia označili za nepravdivé prejudikovanie, ktoré je nad rámec zákona. Na podporu svojho tvrdenia žalobcovia dali do pozornosti a k replike priložili zmluvu o združení č. 1231/2012, uzavretú medzi žalobcami ako stavebníkmi a mestom Trnava, v ktorej sa mesto Trnava zaviazalo začať a viesť vyvlastňovacie konanie pre vyvlastnenie pozemkov na parcelách č. 4021/561, č. 4021/83 a č. 4021/87, nachádzajúcich sa v kat. úz. M., v prospech mesta Trnava za účelom vybudovania verejnoprospešných stavieb - miestnych komunikácií. S poukazom na záväzný charakter územného plánu predmetnej zóny ako aj v nadväznosti na právny záver vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžp/20/2013, v zmysle ktorého mesto Trnava je povinné zabezpečiť vymožiteľnosť územného plánu obce i prostredníctvom vyvlastňovania ako aktívne legitimovaný subjekt vo veciach miestnych komunikácií, žalobcovia zdôraznili, že pozemok na par. č. 4021/36, ako aj ich pozemok na par. č. 4021/167 v kat. úz. M. sú stavebnými pozemkami podľa § 43h stavebného zákona, v súlade so záväznou časťou územného plánu mesta Trnava, ktorá je vyhlásená platným VZN mesta Trnava a regulatívmi územného rozvoja s funkčným kódom A 01- Rodinné domy, mestské formy. 33. K vyjadreniam ďalších účastníkov konania v 10/ a 11/ rade a v 12/ až 15/ rade sa podaním zo dňa 11.12.2020 vyjadril právny zástupca žalobcov. Vo vzťahu k vyjadreniu ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade (manželov J.) zotrval na námietke napádajúcej výkon ich vlastníckeho práva k pozemku na parc. č. 4021/87 v rozpore s dobrými mravmi. K tejto námietke považoval za potrebné dať do pozornosti, že vedomosť ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade o určení pozemku na parc. č. 4021/87 na výstavbu miestnej komunikácie už v čase jeho kúpy existovala, pričom táto skutočnosť bola potvrdená i v konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžp/20/2013 a je konštatovaná i v rozsudku v najvyššieho súdu v tejto veci sp.zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 03.12.2013, ktorý tvorí prílohu žaloby. Vo vzťahu k obsahu vyjadrenia ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade uviedol, že toto vyjadrenie len potvrdzuje existenciu dôvodu na zrušenie žalobou napadnutého správneho rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku tak, ako je žalobcami rozobratý v článku 5. žaloby, teda potvrdzuje to, že dopravné napojenie rodinného domu má byť riešené cez pozemok parc. č. 4021/87, na pozemku parc. č. 4021/87 nie je postavená žiadna komunikácia a oplotenia pozemku sú vyhotovené ako dočasná stavba do doby výstavby komunikácie a pozemok parc. č. 4021/87 má dvoch vlastníkov, a to ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade. 34. K vyjadreniu ďalších účastníkov v 12/ až 15/ rade (rodina Y.) zo dňa 12.10.2020 právny zástupca žalobcov uviedol, že toto vyjadrenie je koncipované tak, že zo systematického hľadiska nekorešponduje s podanou žalobou. Naďalej zotrval na názore, že námietky manželov J. uplatňované v preskúmavanom administratívnom konaní boli v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou predmetnej obytnej zóny, preto skutočnosť, že správny orgán na tieto v konaní prihliadol v rozpore s ustanovením § 37 ods. 3 staveného zákona, spôsobuje nezákonnosť územného rozhodnutia. Pokiaľ ďalší účastníci konania v 12/ až 15/ rade vyjadrenie nesúhlasu s potrebou aplikácie ustanovenia § 135 stavebného
zákona v predmetnom konaní sa mala týkať povinnosti, resp. nepotrebnosti aplikácie ustanovenia § 137 stavebného poriadku, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodili, že postup podľa ustanovenia § 137 stavebného zákona nie je limitovaný len na spory o vlastníctvo územným (stavebným) konaním dotknutých nehnuteľností, ale na všetky spory vyplývajúce z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ak prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Námietky manželov J. vznesené počas administratívneho konania mali jednoznačne charakter občianskoprávnych námietok, pretože vychádzali z ich vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 4021/87, s ktorými žalobcovia nesúhlasili odvolávajúc sa na svoje vlastnícke právo k pozemku, na ktorom bola stavba umiestňovaná. Išlo tu teda o stred dvoch vlastníckych práv a spor, ktorého riešenie patrí do právomoci súdu v civilnom súdnom konaní, teda spor prekračujúci rozsah právomoci stavebného úradu a spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. 35. Vyjadrenie ďalších účastníkov vo vzťahu k neexistencii predpokladu existencie rozhodnutia, ktoré by v budúcnosti, vzhľadom na okolnosti v danom území, povolilo stavbu miestnej komunikácie na par. č. 4021/87 pre účely zabezpečenia prístupu k parc. č. 4021/36, žalobcovia uviedli, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec nerieši prístup k pozemku parc. č. 4021/36 cez pozemok parc. č. 4021/87, ale zmätočne a v rozpore s administratívnymi spismi cez pozemok parc. č. 4021/84. V tejto súvislosti dodali, že z rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, že by povolenie cestnej komunikácie zabezpečujúcej prístup k umiestňovanej stavbe nebolo možné predpokladať. Správne orgány len konštatujú jeho neexistenciu, čo potvrdzuje to, že v rozpore s ustanovením § 47 písm. b/ stavebného zákona a ustanovením § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vyžadovali, aby prístupová cesta viedla k stavbe už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby. V tomto ohľade žalobcovia zotrvali na žalobnom dôvode nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom v otázke vyžadovania existencie prístupovej cesty už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Naopak, v nadväznosti na uvedené žalobcovia zotrvali na argumentácii, že správnymi orgánmi bolo možné predpokladať, že do ukončenia výstavby umiestňovaného rodinného domu bude prístup k rodinnému domu cez pozemok parcelné číslo 4021/87 trvalo zabezpečený, keď pozemok parc. č. 4021/87 je v Územnom pláne mesta Trnava určený na výstavbu miestnej komunikácie, pričom schválený územný plán je záväzný i pre mesto Trnava a mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania, najmä keď manželia J. kupovali predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre výstavby miestnej komunikácie, čo bolo potvrdené v konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 3Sžp/20/2013. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.12.2013, sp.zn. 3Sžp/20/2013). Žalobcovia mali za to, že sa môžu žalobou podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať na súde zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok parcelné číslo 4021/87 k stavbám, ktoré už sú na pozemku parcelné číslo 4021/36 postavené. Naďalej žalobcovia zotrvali na námietke napádajúcej nezákonné a nespravodlivé uprednostnenie vlastníckeho práva manželov J. k pozemku parc. č. 4021/87 zo strany konajúcich správnych orgánov napriek tomu, že manželia J. svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku vykonávajú v rozpore s dobrými mravmi. 36. K vyjadreniu žalobcov zo dňa 11.12.2020 sa duplikou zo dňa 22.03.2021 vyjadrili ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade (manželia J.), v ktorej z genézy a procesnej chronológie sporov ohľadom zabezpečenia prístupu k navrhovanej stavbe a k pozemku vo vlastníctve žalobcov na prc. č. 4021/36 dali do pozornosti, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 03.12.2013 vyslovil právny názor na vyvlastnenie pre zákonom stanovený, resp. vymedzený účel vyvlastnenia
- výstavbu miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 1 písm. f) stavebného zákona a hlavne na aktívnu legitimáciu navrhovateľov vyvlastňovacieho konania. Následne Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 14S/94/2015 zo dňa 14.04.2016 zrušil rozhodnutie Okresného úradu v Trnave č. OU-TT- OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015 a rozhodnutie mesta Trnava č. OSaŽP/7037-84101/2014/ Úa zo dňa 12.12.2014 o umiestnení stavby rodinného domu a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2016 a manželia L. ako pribratí vedľajší účastníci do konania sa proti tomuto rozsudku neodvolali. Manželia L., po zrušení územného rozhodnutia vo veci umiestnenia rodinného domu súdom a vrátení veci na nové konanie, nemali záujem upraviť návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu domu a garáže, ktorý podali dňa 02.04.2014 a ani ho vziať späť
a podať nový návrh. Žiadali pokračovať v konaní s poukazom na pôvodné podmienky konania a podklady predložené k územnému konaniu, ktoré boli v spise, hoci im bolo známe, že všetky vyvlastňovacie konania dotýkajúce sa prístupu k budúcemu domu, boli právoplatne ukončené bez vyvlastnenia. Svoje stanovisko potvrdili aj na ústnom pojednávaní na meste Trnava dňa 29.10.2019 č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD. Ďalej dali ďalší účastníci do pozornosti, že rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2019/000247/Pl zo dňa 11.09.2019 bol aj návrh mesta Trnava na vyvlastnenie časti parcely č. 4021/87 zo dňa 17.05.2015 zamietnutý. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.10.2019. Záverom zopakovali, že teraz už nie na pozemku parc. č. 4021/87 umiestnená územným rozhodnutím žiadna komunikácia, ani prístupová, ktorá by v súlade s územným plánom mesta Trnava zabezpečovala prístup na pozemok parc. č. 4021/36. Žalobcovia manželia L. majú prístup na pozemok parc. č. 4021/36 iba cez pozemky svojich rodinných príslušníkov (synov a ich manželiek). 37. Zvyšní ďalší účastníci konania sa k žalobe, k vyjadreniu žalovaného a k replikám nevyjadrovali. IV. Relevantná právna úprava
38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
40. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
41. Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
42. Podľa § 8 ods. 2 písm. d) stavebného zákona územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí územný plán zóny.
43. Podľa § 13 ods. 1 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.
44. Podľa § 13 ods. 2 stavebného zákona schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.
45. Podľa § 26 ods. 3 stavebného zákona územné plány obcí a zón schvaľuje obec.
46. Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
47. Podľa § 27 ods. 4 stavebného zákona obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom, b) doručením dotknutým orgánom.
48. Podľa § 27 ods. 6 stavebného zákona schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
49. Podľa § 30 ods. 2 stavebného zákona obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.
50. Podľa § 30 ods. 4 stavebného zákona obec a samosprávny kraj sú povinné pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán.
51. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
52. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
53. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
54. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
55. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
56. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
57. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
58. Podľa § 47 písm. b) stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z
vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie.
59. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
60. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.
61. Podľa 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
62. Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
63. Podľa § 4 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.
64. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (Pripojenie stavby na pozemné komunikácie) stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie.
65. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.
66. Podľa § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby.
67. Podľa § 3 ods. 4 písm. e) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.") k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa podľa miesta, druhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre územné rozhodnutie v dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej a grafickej časti musia byť dostatočne zrejmé najmä údaje o požiadavkách stavby na zásobovanie energiami a vodou, odvádzanie odpadových vôd, dopravné napojenie vrátane parkovania, zneškodňovanie odpadov a návrh napojenia stavby na dopravné vybavenie územia a jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia územia.
68. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
69. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
70. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
71. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
72. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
73. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
74. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 75. Právny zástupca žalobcov v plnom rozsahu zotrval na petite a dôvodoch žaloby.
76. Poverený zástupca sa pridržiaval dôvodov uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe. Mal za to, že správny orgán rozhodol v súlade so zákonom, dávajúc do pozornosti, že toho času nie je k predmetnému stavebnému pozemku žiadne cestné pripojenie, pričom prístupovú komunikáciu, ktorá je vo vlastníctve manželov J., nie je možné využiť pre tento účel, pretože manželia na prístup žalobcov k ich stavebnému pozemku nedali súhlas. Zároveň dodal, že v súčasnosti nie je právoplatné žiadne územné ani stavebné rozhodnutie o umiestnení miestnej komunikácie, ktorá by mohla sprístupniť realizáciu stavby na pozemku žalobcov. Čo sa týka vyvlastnenia pozemku vo vlastníctve manželov J. pre účely zosúladenia skutkového stavu z územným plánom mesta, toto je na iniciatívne mesta, ktoré môže byť navrhovateľom v danej veci vyvlastnenia. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
77. Právny zástupca ďalších účastníkov konania v 10/ až 15/ rade uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zaslaného k veci a navrhol žalobu zamietnuť.
78. Žalobca v 1/ rade na pojednávaní k veci uviedol, že predmetné stavebné pozemky vlastnia od r. 1990, kedy ešte nebola plánovaná na tomto území stavebná činnosť, teraz sa jedná cca o 350 domov v susedstve starej Kopánky, pričom chyba vznikla nezákonnou kolaudáciou Mudroňovej ulice, na základe ktorej tam vznikla verejná účelová komunikácia v dĺžke 200 m a podľa záväznej časti územného plánu mesta, urbanistické štúdie je zadefinovaná ako cesta A, pričom je pre budúcnosť určená ako miestna komunikácia. Žalobca mal za to, že manželia J. nevlastnia žiadnu komunikáciu a aj podľa rozhodnutia NS SR z roku 2011 je zrejmé, že pri pripájaní komunikácie nie je potrebný žiaden súhlas vlastníkov. Súčasný stav je v rozpore s urbanistickou štúdiou funkčného a priestorového usporiadania pozemkov. Dal do pozornosti, že pozemok na parc. č. 4021/87 kúpili manželia J. s vedomím, že tento pozemok je určený na miestnu komunikáciu, čo potvrdili aj na miestnej ohliadke v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Keďže v zmysle rozsudku NS SR z roku 2013 je aktívne legitimovaným subjektom na konanie o návrhu na vyvlastnenie pozemkov vo verejnom záujme len obec, žalobca namieta nečinnosť mesta Trnava v tejto veci. V tejto súvislosti poukázal na záväzné stanovisko Ministerstva dopravy SR, ktoré s prihliadnutím na územný plán mesta Trnava konštatovalo, že na spornom pozemku pre účely zriadenia miestnej komunikácie je daný účel vyvlastnenia. Toto územné rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto veci, žalobcovia potrebujú na to, aby mohlo mesto podať návrh na vyvlastnenie chýbajúcich 169 m2 vo vlastníctve manželov J. za účelom naplnenia zmluvy o združení, ktorú uzavreli žalobcovia s mestom Trnava s tým, že žalobcovia vystavajú cestu A aj B podľa urbanistickej štúdie územného plánu mesta Trnava a tieto odovzdajú do vlastníctva mestu ako miestnu komunikáciu.
79. Ďalší účastník konania v 8/ rade ( Ing. M. L., bytom T. ulica č. XXXX/X, M.) na pojednávaní k veci uviedol, že v preskúmavanom konaní dochádza k zneužitiu vlastníckeho práva k pozemku manželmi J. na úkor vlastníckeho práva realizovaného žalobcami. Dal do pozornosti, že podľa urbanistickej štúdie na ceste B mesto Trnava ide do vyvlastnenia za rovnakých skutkových okolností a naproti tomu v predmetnom prípade nie. Ďalej dal do pozornosti, že v zmluve o združení sa mesto zaviazalo, že zabezpečí verejný záujem vo vzťahu k zosúladeniu právneho stavu s územným plánom mesta v danej lokalite pre účely vybudovania miestnej komunikácie. V nadväznosti na uvedené dodal, že na Peknom poli vyhrávajú čierne stavby, ktorých účastníci majú koordinovaný postup s príslušným úradom a to trvá už niekoľko rokov. Záverom dodal, že nie je pravdou a z ničoho to nevyplýva, že manželia J. vlastnia prístupovú komunikáciu.
80. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým v rámci odvolacieho konania potvrdil územné rozhodnutie vo veci zamietnutia návrhu žalobcov na umiestnenie rodinného domu podľa návrhu doručeného orgánu územného konania dňa 02.04.2014. Návrh na umiestnenie predmetného rodinného domu bol v preskúmavanom územnom konaní zamietnutý z dôvodu, že na základe vyhodnotenia skutkového stavu veci orgány územného konania dospeli k záveru o nemožnosti zabezpečenia dopravného napojenia na navrhovanú stavbu rodinného domu. Podľa projektovej dokumentácie je prístup k rodinnému domu navrhnutý vjazdom z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A"MOK 3,75/30. Táto plánovaná miestna komunikácia by mala viesť aj cez pozemok par. č. 4021/87, kat. úz. M., ktorý je vo vlastníctve ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade, manželov J., ktorí s využitím predmetného pozemku na daný účel nedali súhlas.
81. K záveru o nemožnosti dopravného napojenia navrhovanej stavby správne orgány dospeli aj s prihliadnutím na výsledky predchádzajúcich administratívnych konaní vo veci umiestnenia navrhovanej stavby (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/94/2015-94 zo dňa 14.04.2016, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015 a rozhodnutie mesta Trnava č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá zo dňa 12.12.2014 vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom" na pozemku parc. č. 4021/36 v katastrálnom území M., pre stavebníkov Ing. M. L. a manželku X. L., t. j. pre žalobcov v 1/ a 2/ rade). Zároveň stavebný úrad bral do úvahy pri rozhodovaní o návrhu žalobcov o umiestnenie stavby aj podstatnú skutočnosť, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/94/2015-94 zo dňa 14.04.2016 sa zmenili okolnosti v území tak, že návrh žalobcov zo dňa 02.01.2008 na umiestnenie stavby miestnej komunikácie (pôvodne „A"MOK 3,75/30, po zmene „A" FT D1) bol zamietnutý rozhodnutím mesta Trnava č. OSaŽP/70-10751/2019/GD zo dňa 22.03.2019 (právoplatným dňa 09.08.2019 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2019/020455/PaHo zo dňa 18.07.2019). Rovnako tak bol rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2019/000247/Pl zo dňa 11.09.2019 (právoplatným dňa 23.10.2019) zamietnutý návrh mesta Trnava zo dňa 14.07.2015 na vyvlastnenie časti pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M.. Hoci stavebný úrad konštatoval súlad návrhu umiestnenia predmetnej stavby s funkčným využitím a plánovaným dopravným napojením predmetnej stavby v zmysle Územného plánu mesta Trnava (v spojení s Urbanistickou štúdiou - IBV Kopánka - I. etapa) na koridory „A" a „B", v zmysle návrhov žalobcov na umiestnenie miestnych komunikácií „A"MOK 3,75/30 a „B"MOK 3,75/30, zároveň pre účely rozhodnutia vo veci návrhu žalobcov v predmetnej veci o umiestnenie stavby rodinného domu vychádzal zo skutočnosti, že ku dňu rozhodovania v tejto veci nie je právoplatné žiadne územné rozhodnutie na umiestnenie stavby miestnej komunikácie alebo inej komunikácie, ktorou by bol zabezpečený prístup k navrhovanej stavbe rodinného domu na pozemku registra „C" parc. č. 4021/36, so zásahom do pozemku registra „C" parc. č. 4021/87 vo vlastníctve manželov J. a na pozemku navrhovateľov (žalobcov) parc. č. 4021/165.
82. Podstatnými žalobnými bodmi žalobcovia namietali nezákonné vyhodnotenie námietok účastníkov územného konania ohľadom prístupu na pozemok žalobcov k navrhovanej stavbe rodinného domu (z pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M., vo vlastníctve manželov J.) v rozpore s ustanovením § 37 ods. 3 stavebného zákona, pretože na tieto konajúce správne orgány prihliadli napriek ich rozporu s Územným plánom mesta Trnava. Ďalej žalobcovia namietali nesprávny procesný postup správnych orgánov oboch stupňov, spočívajúci v nevyužití aplikácie ustanovenia § 137 stavebného zákona vo vzťahu k občianskoprávnemu charakteru námietok vznesených manželmi J., ktoré vychádzali predovšetkým z ich vlastníckeho práva k spornému prístupovému pozemku, nachádzajúcemu sa na parc. č. 4021/87 v kat. úz. M.. Zároveň mali žalobcovia za to, že v rozpore so zákonom a na úkor žalobcov napadnutým
rozhodnutím žalovaného došlo k uprednostneniu, resp. k ochrane výkonu vlastníckeho práva ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade (manželmi J.), ktorí tým, že v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou daného územia odmietajú dať súhlas na zriadenie prístupovej cesty, resp. na vybudovanie miestnej komunikácie k pozemku žalobcov, na ktorom sa nachádza navrhovaná stavba rodinného domu, vykonávajú svoje vlastnícke právo v rozpore s dobrými mravmi, porušujúc tak ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
83. Pokiaľ ide o aplikáciu postupu podľa § 137 stavebného zákona konajúcimi správnymi orgánmi, tento inštitút v konaniach podľa stavebného zákona stavebné úrady majú využiť po márnom pokuse o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a zároveň prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu tieto námietky účastníkov, resp. sporné otázky medzi účastníkmi a navrhovateľmi riešiť, či už formou rozhodnutia alebo urobením si úsudku konajúcim správnym orgánom o predbežnej otázke v rámci konania vo veci samej.
84. Je zrejmé, že s prihliadnutím na roky (od podania návrhu na umiestnenie stavby žalobcami dňa 02.04.2014) pretrvávajúci nesúhlas ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade ako vlastníkov parcely č. 4021/87 (ako aj nesúhlas ďalších vlastníkov priľahlých pozemkov) s udelením súhlasu na vybudovanie akéhokoľvek druhu prístupovej cesty, resp. miestnej komunikácie v zmysle územného plánu dotknutej časti mesta, k pozemku na par. č. 4021/36, kat. úz. M. vo vlastníctve žalobcov, dosiahnutie vzájomnej dohody medzi žalobcami a ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade pre účely zabezpečenia prístupu k navrhovanej stavbe rodinného domu nemožno objektívne očakávať.
85. Ako ďalší krok pri riešení občianskoprávnej námietky účastníkov územného konania o umiestnení stavby, založenej na záujmoch vyplývajúcich z ich vlastníckeho práva k susednému pozemku, by mal nasledovať postup, v rámci ktorého konajúci správny orgán odkáže jednu zo sporných strán s riešením spornej otázky na súd alebo iný príslušný orgán a s určením lehoty na predloženie dôkazu o podaní takého návrhu na súd alebo na príslušný orgán konanie preruší.
86. S ohľadom na roky pretrvávajúci nesúhlas ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade s poskytnutím ich pozemku parc. č. 4021/87 v kat. úz. M. na vybudovanie miestnej komunikácie, resp. za účelom zabezpečenia prístupu k stavbe navrhnutej na parcele č. 4021/36, kat. úz. M., patriacej do vlastníctva žalobcov, zostáva posúdiť dôvodnosť žalobného bodu napádajúceho skutočnosť, že stavebný úrad v nadväznosti na občianskoprávny charakter námietky účastníkov územného konania (ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade - manželov J.), nepostupoval podľa § 137 stavebného zákona, kedy sa správny orgán nepokúsil o dohodu účastníkov územného konania a následne pri neúspechu uvedeného postupu malo dôjsť zo strany správneho orgánu k odkázaniu žalobcov na súd a až po márnom uplynutí lehoty na preukázanie podania takého návrhu si mohli správne orgány sami vyhodnotiť dôvodnosť vznesených občianskoprávnych námietok.
87. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že napriek žalobcom ako aj konajúcim správnym orgánom známemu postoju manželov J. (z predchádzajúcich administratívnych a súdnych konaní súvisiacich s predmetnou vecou), vyjadrenému v námietke vznesenej v predmetnom územnom konaní o ich zotrvaní na nesúhlase s plánovaným prístupom na pozemok žalobcov cez pozemok vo vlastníctve manželov J. (žalobcami plánovaný vjazd z budúcej miestnej komunikácie - Cesty „A" MOK 3,75/30), ako aj napriek skutočnosti, že žalobcovia na ústnom konaní dňa 29.10.2019, prejavili vôľu zotrvať bezo zmeny na pôvodnom návrhu na umiestnenie predmetnej stavby podľa návrhu z roku 2014, títo v žalobe neuviedli, o akú dohodu medzi žalobcami a účastníkmi konania, manželmi J. sa mal správny orgán pokúsiť, ak je takáto dohoda vôbec možná. Je celkom zjavné, že vo vzťahu k spornému zabezpečeniu prístupu cez pozemok parc. č. 4021/87, kat. úz. M. na pozemok vo vlastníctve žalobcov, par. č. 4021/36, kat. úz. M., ani jedna zo sporových strán neponúka žiadne riešenie. Žalobcovia svoj akoby nárok na zabezpečenie prístupu k svojmu stavebnému pozemku na parc. č. 4021/36 cez pozemok parc. č. 4021/87 (vo vlastníctve ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade) odvodzujú od urbanistickej štúdie vypracovanej k územnoplánovacej dokumentácii predmetnej mestskej časti Kopánka I. etapa, pričom realizáciu vybudovania plánovanej miestnej komunikácie za danej patovej situácie vidia vo vyvlastnení priľahlého pozemku, nachádzajúceho sa na parc. č. 4021/87, kat. úz. M..
88. Avšak žalobcami navrhované riešenie, vnímané len cez prizmu záväznosti územného plánu obce, za daných okolností prípadu nie je možné dosiahnuť postupom podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona,
pretože žalobcami navrhované riešenie nie otázkou usporiadania vlastníckych vzťahov medzi žalobcami a ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade, keďže nejde o spor o vlastníctvo k dotknutým pozemkom, ani nejde o občianskoprávnu námietku týkajúcu sa zriadenia vecného bremena súvisiaceho s pozemkom, pričom v danom prípade ani nie je možné dosiahnuť zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky (keďže žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, avšak nie stavby, ku ktorej by mohli zriadiť prostredníctvom vecného bremena prístup). Za daných okolností prípadu správny súd vyhodnotil žalobnú námietku napádajúcu nevyužitie postupu podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona konajúcimi správnymi orgánmi za nedôvodnú.
89. Už v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/94/2015-94 zo dňa 14. apríla 2016 14.04.2016 správny súd vyslovil, že umiestnením stavby podľa návrhu žalobcov dochádza k zásahu do vlastníckych práv vlastníkov pozemku par. č. 4021/87, kat. úz. M. (manželov J.).
90. Zároveň správny súd v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/47/2017-81 zo dňa 25. októbra 2018 dal do pozornosti jemu známe skutočnosti vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúce sa problematiky výstavby miestnych komunikácii v danej lokalite, konkrétne „Miestna líniová komunikácia - Cesta „A" MOK 3,75/30" a „Miestna komunikácia - cesta „B" MOK 3,75/30", pričom vo veciach vyvlastnenia dotknutých priľahlých pozemkov na účely výstavby uvedených miestnych komunikácií (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp/20/2013 vo vzťahu k stavbe - Miestna líniová komunikácia - Cesta „A" MOK 3,75/30" a rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžo/29/2014 vo vzťahu k stavbe - „Miestna komunikácia - cesta „B" MOK 3,75/30") v oboch prípadoch podali návrh na vyvlastnenie fyzické osoby na účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, teda na výstavbu miestnej komunikácie, pričom tieto fyzické osoby boli súčasne aj žiadateľmi o vydanie stavebného povolenia. V oboch prípadoch najvyšší súd dospel k záveru, že aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na vyvlastnenie pozemkov na účel podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona je obec, a to z dôvodu, že miestne komunikácie sú podľa cestného zákona vo vlastníctve obce.
91. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že navrhované územné rozhodnutie je potrebné vydať pre účely podania návrhu mestom Trnava na vyvlastnenie chýbajúcich 169 m2 vo vlastníctve manželov J. za účelom naplnenia zmluvy o združení, ktorú uzavreli žalobcovia s mestom Trnava s tým, že žalobcovia vystavajú cestu A aj B podľa urbanistickej štúdie územného plánu mesta Trnava a tieto odovzdajú do vlastníctva mestu ako miestnu komunikáciu, tak správnosti tohto tvrdenia nemožno prisvedčiť. Územné rozhodnutie o umiestnení navrhovanej stavby, hoci v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, nie je chýbajúcou zákonnou podmienkou a ani nezakladá splnenie hmotnoprávnej podmienky na podanie návrhu na vyvlastnenie priľahlých pozemkov, príp. na vyvlastnenie prístupového pozemku vo vlastníctve manželov J. a už vôbec by neumožňovalo realizáciu zmluvy o združení na výstavbu miestnej komunikácie žalobcami ako fyzickými osobami. Rovnako tak navrhované umiestnenie stavby predmetného rodinného domu nie je zárukou úspešnosti zamýšľaného vyvlastnenia pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M. alebo iných priľahlých pozemkov za účelom výstavby miestnej komunikácie „A" MOK 3,75/30" alebo „B" MOK 3,75/30".
92. Práve naopak, podstata zákonnej podmienky na prístup a dopravné napojenie k umiestňovaným a povoľovaným stavbám vyžaduje, aby najprv obec ako kompetentný a zodpovedný orgán územného plánovania a aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie pre obec a prípadne jej územné zóny (§ 4 ods. 3 písm. j/ a § 11 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení s § 16 ods. 2, § 18 ods. 4 a § 30 ods. 1, 2 a 4 stavebného zákona) zákonným spôsobom zabezpečila reálne predpoklady na uvádzanie územného plánu obce do života v súlade so záväzným regulatívom funkčného využitia toho- ktorého územia obce.
93. V nadväznosti na ustálený právny záver najvyššieho súdu v tom zmysle, že aktívne legitimovaným subjektom pre podanie návrhu na vyvlastnenie vo veciach miestnych komunikácií je obec, pričom nedostatok aktívnej legitimácie v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/20/2013 a sp. zn. 7Sžo/29/2014), správny súd konštatuje, že jediným subjektom, majúcim aktívnu legitimáciu na zabezpečenie realizácie výstavby miestnej komunikácie za účelom prepojenia ulíc P. Mudroňa s ulicou M. Hella, je mesto Trnava, či už formou vyvlastnenia dotknutých pozemkov, prípadne využitím občianskoprávnych zmluvných inštitútov vo vzťahu k vlastníkom pre výstavbu miestnych komunikácií
relevantných pozemkov alebo aktualizáciou územnoplánovacej dokumentácie, zohľadňujúcou reálne možnosti uskutočnenia územného plánu predmetnej časti mesta. V tomto ohľade správny súd zároveň konštatuje, že Zmluva o združení, uzavretá dňa 19.12.2012 medzi mestom Trnava a žalobcami (zmluva zverejnená dňa 20.12.2012), v zmysle ktorej žalobcovia v 1/ a 2/ rade (manželia L.) vystupujú ako budúci stavebníci v budúcom zámere realizovať verejnoprospešné stavby miestnych komunikácií „A" MOK 3,75/30" a „B" MOK 3,75/30", je pre účely preskúmavaného územného konania irelevantná a nezakladá žalobcom bez ďalšieho nárok na vyhovenie ich návrhu na umiestnenie stavby rodinného domu na parc. č. 4021/36, kat. úz. M. podľa pôvodného návrhu na umiestnenie stavby z apríla 2014. Podľa § 2 ods. 3 tretej vety pred bodkočiarkou cestného zákona, účinného jednak v čase podpisu uvedenej Zmluvy o združení, ako ja v aktuálnom znení, plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce, pričom v zmysle ustanovenia § 3d ods. 3 citovaného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. S prihliadnutím na uvedené nie je podstatný obsah Zmluvy o združení realizovateľný a táto zmluva podľa stavebného zákona a ani podľa žiadneho iného všeobecne záväzného právneho predpisu nezakladá právny dôvod (alebo nárok) na vyhovenie návrhu žalobcov na umiestnenie stavby rodinného domu. Pre účely územného konania o umiestnení stavby, v rámci ktorého správny orgán z úradnej povinnosti vyhodnocuje, okrem iného, dopravné napojenie k umiestňovanej stavbe, je irelevantná skutočnosť, že ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade v čase sporného pozemku parc. č. 4021/87, v kat. úz. M. mali vedomosť o obsahu urbanistickej štúdie pre danú časť mesta, v zmysle ktorej cez tento pozemok je podľa územnoplánovacej dokumentácie plánovaná časť miestnej komunikácie. Táto vedomosť ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade môže mať význam v tých konaniach, ktorých predmetom je rozhodovanie o ich právach a povinnostiach k predmetnému pozemku, či už v rámci konania o vyvlastnení predmetného pozemku vo verejnom záujme, ktorého existencia bude okrem iného predmetom dokazovania a posúdenia príslušným konajúcim správnym orgánom, alebo v iných typoch administratívnych alebo súdnych konaní.
94. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Závažný zásah do vlastníckeho práva inštitútom vyvlastnenia vo verejnom záujme upravuje aj stavebný zákon (§ 108 - § 116), ktorý v ustanovení § 108 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť vo verejnom záujme. Podľa písmena f) citovaného ustanovenia vyvlastniť vo verejnom záujme možno tiež na výstavbu miestnych komunikácií. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že ide o samostatné administratívne konanie, v rámci ktorého sa skúma existencia ústavných a zákonných podmienok na vyvlastnenie v konkrétnom prípade, čo zaručuje všetkým zúčastneným a dotknutým účastníkom konania právo na spravodlivé administratívne konanie, za prípadného využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov za účelom dosiahnutia ochrany ich práv a právom chránených záujmov, včítane využitia súdneho prieskumu zákonnosti administratívnych rozhodnutí vo veci vyvlastnenia. O toto právo na spravodlivé konanie nemôžu byť účastníci konania, dotknutí vyvlastnením pozemkov, ukrátení v rámci územného konania, ktorého podkladom by malo byť prejudikovanie výsledku ešte právoplatne neukončeného, prípadne pravdepodobného konania vo veci vyvlastnenia pozemku, potrebného na splnenie podmienok pre umiestnenie stavby.
95. Pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového a právneho stavu v čase jeho právoplatnosti (§ 135 ods. 1 SSP).
96. Medzi účastníkmi nie je sporná skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj v čase jeho právoplatnosti, neexistovalo žiadne dopravné napojenie na pozemok s navrhovanou stavbou, rovnako tak neexistovalo ani žiadne právoplatné územné alebo stavebné povolenie na realizáciu príjazdovej miestnej komunikácie, ani právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M. pre účely výstavby miestnej komunikácie v zmysle územnoplánovacej dokumentácie, rovnako tak neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie o zriadení vecného bremena v prospech či už žalobcov alebo iného subjektu a ani platná dohoda, uzavretá za účelom zabezpečenia výstavby navrhnutej miestnej komunikácie medzi vlastníkmi pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M. (manželmi J.) a mestom Trnava, ako subjektom zodpovedným za realizáciu územného plánu predmetnej časti mesta vo verejnom záujme. S prihliadnutím na uvedený právny stav, ako aj na dlhotrvajúci odmietavý postoj ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade vo veci udelenia súhlasu na výstavbu miestnej komunikácie na predmetnom pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M. a v neposlednom rade s aj prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu, determinované výsledkami početných skorších
administratívnych a súdnych rozhodnutí vo veciach územných a stavebných konaní o umiestnenie a povolenie výstavby verejnoprospešných stavieb miestnych komunikácií „A" MOK 3,75/30" a „B" MOK 3,75/30" alebo administratívnych konaní vo veci vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod plánovanými miestnymi komunikáciami, konajúce správne orgány v prejednávanej veci, hoci konštatujúc súlad návrhu na umiestnenie predmetnej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, nemali inú možnosť, ako objektívne vyhodnotiť skutkový stav tak, že v čase rozhodovania o umiestnení predmetnej stavby rodinného domu žalobcov nie sú splnené hmotnoprávne podmienky zabezpečenia dopravného napojenia umiestňovanej stavby na miestnu komunikáciu (explicitne upravené v ustanoveniach § 47 písm. b/ stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a § 3 ods. 4 vyhlášky 453/2000 Z. z.), resp. že realizáciu tohto dopravného napojenia nie je možné v dohľadnej a primeranej dobe objektívne predpokladať.
97. Preto za daných právnych a skutkových okolností prípadu správny súd konštatuje, že konajúce stavebné orgány oboch stupňov správne vyhodnotili právny a skutkový stav danej veci, na ktorý správne aplikovali príslušné ustanovenia stavebného zákona, pričom formálne použitie ustanovenia § 37 ods. 3 in fine stavebného zákona stavebným úradom pri vyhodnotení námietok uplatnených ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade (t. j. neprihliadnutie na námietky manželov J. z dôvodu ich rozporu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou) nebolo namieste. Navyše, títo účastníci, nepriamo dotknutí predmetným územným konaním, len využili svoje právo poukázať na uplatnenie ich dispozičného práva k predmetu ich vlastníctva (k predmetnému pozemku parc. č. 4021/87, kat. úz. M.) v tom zmysle, že súhlas na jeho poskytnutie pre účel výstavby miestnej komunikácie nedajú, čo však znamená, že zabezpečenie predmetného pozemku na výstavbu miestnej komunikácie „A" MOK 3,75/30" v rámci preskúmavaného administratívneho konania presahuje jeho zákonné možnosti, teda predmet konania ako aj zákonné kompetencie konajúceho správneho orgánu vo veci umiestnenia stavby rodinného domu. Predmetom územného konania o umiestnení stavby a rovnako tak úlohou stavebných úradov v rámci tohto konania nie je vynucovať dobrovoľné plnenie územného plánu vlastníkmi susediacich pozemkov, ani posudzovať, či vykonávajú ich dispozičného práva k predmetu vlastníctva v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Aj preto, vo svetle skutkových okolností prípadu, nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného je spôsobená disproporčným poskytnutím ochrany vlastníckemu právu ďalších účastníkov konania v 10/ a 11/ rade.
98. S prihliadnutím na vyššie uvádzané dôvody a právne a skutkové okolnosti prípadu zároveň nemožno prisvedčiť žalobcami navrhovanej formálnej aplikácii ustanovenia § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., v zmysle ktorého prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby, a teda podľa názoru žalobcov v čase rozhodovania o umiestnení stavby prístupové cesty k stavbe nemusia byť vybudované a postačí tieto vybudovať a zabezpečiť až do času, pokým začnú oprávnené osoby stavbu užívať. Aplikácia tohto ustanovenia by prihádzala do úvahy v takom prípade, ak by bolo možné objektívne očakávať vybudovanie prístupovej miestnej komunikácie cez pozemok parc. č. 4021/87, kat. úz. M. v primeranom čase, najneskôr do začatia užívania predmetnej stavby. Avšak vzhľadom na nezabezpečenie vybudovania miestnej komunikácie mestom v priebehu predchádzajúcich minimálne desiatich rokov, s ohľadom na dosiaľ neúspešné návrhy (pokusy) rozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy vo veci zabezpečenia prístupu k predmetnému pozemku za účelom vybudovania miestnej komunikácie „A" MOK 3,75/30", nie je možné takýto posun vo veci zabezpečenia dopravného napojenia predmetnej stavby objektívne očakávať.
99. Pokiaľ ide o žalobcami poukazovanú možnosť uloženia povinnosti ďalším účastníkom v 10/ a 11/ rade podľa § 135 stavebného zákona stavebným úradom (t. j. uloženie povinnosti strpieť vykonanie prác z ich pozemku za účelom uskutočnenia stavby na susednom pozemku žalobcov), tak tento poukaz nie je na danú situáciu priliehavý, resp. toto ustanovenie v danom prípade nie je použiteľné, pretože takáto potreba alebo požiadavka nebola v predmetnom konaní zo strany žalobcov nastolená (vzhľadom na situovanie umiestňovanej stavby predmetného rodinného domu) a zároveň prípadným umožnením výkonu stavebných prác z pozemku vo vlastníctve ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade, vzhľadom na dočasnú povahu uloženej povinnosti, by neboli trvalo vyriešené podmienky na výstavbu miestnej komunikácie „A" MOK 3,75/30", a teda ani zákonná požiadavka zabezpečenia prístupovej cesty k umiestňovanej stavbe (požiadavka dopravného napojenia umiestňovanej stavby).
100. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku napádajúcu rozpor skutkového stavu, tvoriaceho základ napadnutého rozhodnutia, s obsahom administratívneho spisu, kedy žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dopravné napojenie rodinného domu má byť riešené cez pozemok parc. č. 4021/84 (namiesto parc. č. 4021/87), na ktorom sa nachádza existujúca účelová komunikácia (pričom podľa vyjadrení účastníkov konania a podľa obsahu administratívneho spisu sa na spornej parcele žiadna účelová komunikácia nenachádza). Pokiaľ ide o nesprávne označenie čísla parcely pozemku vo vlastníctve manželov J. v jednom z odsekov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, toto pochybenie nemožno považovať za nesprávne zistený skutkový stav, pretože s ohľadom na obsah administratívneho spisu, ako aj obsah zvyšku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s administratívnym rozhodnutím prvého stupňa, je nesporé, že ide o chybu v písaní, odstrániteľnú postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku. Vo vzťahu k nesprávnemu konštatovaniu žalovaného, že na pozemku vo vlastníctve manželov J., parc. č. 4021/87, kat. úz. M., sa nachádza účelová komunikácia, správny súd uvádza, že toto konštatovanie je z hľadiska posúdenia zákonnosti rozhodnutia vo veci umiestnenia navrhovanej stavby irelevantné, nakoľko stále platí, že predmetný pozemok parc. č. 4021/87, kat. úz. M. sa nachádza vo vlastníctve manželov J., ktorí súhlas na prístup cez tento pozemok k pozemku vo vlastníctve žalobcov a k umiestňovanej stavbe nedali, a preto pre účely preskúmavaného územného konania posúdenie naplnenia územnotechnických požiadaviek a splnenia zákonnej podmienky zabezpečenia dopravného napojenia na umiestňovanú stavbu zostáva rovnaký, t. j. že tieto zákonné podmienky neboli splnené, čo bolo v konečnom dôsledku dôvodom zamietnutia návrhu žalobcov na umiestnenie stavby predmetného rodinného domu na parc. č. 4021/36, kat. úz. M.. Formálne zopakovanie administratívneho konania, za účelom opravy odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nepredstavuje pre žalobcov reálnu možnosť dosiahnutia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci.
101. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, v kontexte podstatných žalobných bodov, nezistil také porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcov, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
102. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.
103. Ďalším účastníkom konania v 1/ až 15/ rade právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal.
104. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).