Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Pc-10-2021.pdf
PDF · 143.39 KB
Case nature
Area
Subarea
49Pc/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci navrhovateľky: J. R., X.. XX. XX. XXXX, L. D. XXXX/XX, XXX XX Ž. proti povinnému z vyživovacej povinnosti: L. R.Á., X.. XX. XX. XXXX, L. J. XXX, XXX XX J., Š. S. R., o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/107/2011-55 zo dňa 11.07.2011 v časti určenia výživného pre navrhovateľku tak, že povinný z vyživovacej povinnosti je povinný prispievať na výživu navrhovateľke sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od 17.06.2021, a to na osobitný účet navrhovateľky.
II. Povinný z vyživovacej povinnosti je povinný uhradiť nedoplatok na výživnom pre navrhovateľku za obdobie od 17.06.2021 do 31.10.2021 vo výške 310,33 eur, a to v lehote do 30.06.2022. III. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 17. 06. 2021, podaným na Okresný súd Žilina dňa 17. 06. 2021 domáhala voči povinnému z vyživovacej povinnosti zvýšenia výživného zo sumy 130 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu, a v tej časti zmeny rozsudku Okresného súdu v Žiline č. k. 21P/107/2011-55 zo dňa 07.09.2011. Uviedla, že je dcérou odporcu L. R.U. a matky R. D., X.. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline, č. k. 21P/107/2011-55 zo dňa 11.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2011 a vykonateľnosť dňa 25.07.2011 sa odporca zaviazal platiť navrhovateľke mesačné výživné vo výške 130 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V čase určenia vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke bola navrhovateľka žiačkou 4. ročníka základnej školy. Po úspešnom ukončení D. P. XX Y. Ž. bola prijatá v školskom roku 2020/2021 na štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, fakulta sociálnych a ekonomických vied, študijný program sociálna a pracovná psychológia, a úspešne ukončila 1. ročník. V súvislosti so zmenou pomerov na strane navrhovateľky, t.j. nástupom na bakalárske štúdium vzrástli náklady navrhovateľky na výživu, ktoré oproti poslednému určeniu vyživovacej povinnosti súvisia so zmenou bydliska - ubytovania v mieste univerzity, t.j. cestovného v rámci L. vo výške 36 eur na dobu 3 mesiace, stravy vo výške 140 eur mesačne, internátu vo výške 60 eur mesačne, hygienických potrieb vo výške 40 eur mesačne, účtu za telefón vo výške 15 eur mesačne, zakúpenie notebooku vo výške 700 eur, oblečenie - letné cca 100 eur, zimné 100 eur. Ďalšou položkou je životné poistenie v Allianz - Slovenská poisťovňa vo výške 23 eur mesačne platené matkou R. D.. Príjem matky navrhovateľky má predstavovať 680 eur mesačne. Matka navrhovateľky zabezpečuje stravovanie navrhovateľky počas celého roka, ako aj chod domácnosti a osobnú starostlivosť o navrhovateľku. Príjmy odporcu jej neboli známe, uviedla, že má
byť spoluvlastníkom v podiele 1/2-ice k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. J., zapísaných na LV č. XXX. Nakoľko mesačné výživné vo výške 130 eur už nemá byť dostatočné na pokrytie nákladov navrhovateľky, od 16-tich rokov aktívne popri štúdiu brigáduje. Z vlastného príjmu si financuje položky, ktoré jej nepostačujúce výživné nesplatí. Keďže počas semestra má z dôvodu štúdia menej času na prácu, jej príjem býva počas týchto mesiacov nižší ako počas prázdnin. S odporcom nie je v úzkom kontakte. Odporca v roku 2011 mal odmietnuť pravidelne strávený spoločný čas počas každého druhého víkendu v mesiaci. Od tohto obdobia do roku 2018 sa stretli len dva krát do roka na krátky časový úsek pri príležitosti sviatkov alebo narodenín. Od roku 2018 jej odporca okrem povinnosti, t.j. platenia výživného vo výške 130 eur neposkytol nič naviac, či už pri príležitosti menín alebo narodenín, a kontakt medzi nimi bol prerušený úplne. Už samotné vyššie uvedené náklady majú predstavovať značný finančný obnos, pričom tento nezahŕňa finančné prostriedky určené na pokrytie nákladov spojených s aspoň minimálnym kultúrnym a športovým vyžitím. Vychádzajúc zo špecifikácie aspoň časti nákladov navrhovateľky na uspokojovanie základných potrieb spojených so štúdiom na vysokej škole mimo mesta jej trvalého bydliska mala za to, že ňou navrhované výživné v sume 300 eur je vzhľadom k súčasným cenám spotrebných tovarov minimálne. Uviedla, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadala aj na skutočnosť, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jeho dcére maloletej X. R., X.. XX.X.XXXX zo súčasného manželstva, ktorá je však vo veku dieťaťa a nemá mať zatiaľ žiadne mimoriadne zvýšené náklady.
2. Povinný z vyživovacej povinnosti sa k návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti vyjadril vo vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa 21. 07. 2021 (na č. l. 17 - 20 spisu), v ktorom uviedol, že navrhovateľka sa počas štúdia 1.ročníka v L. zdržala asi 3 dni a potom musela opustiť internát a odísť domov kvôli covidu-19. Celý prvý ročník študovala online a online robila aj skúšky, čo mu mala sama potvrdiť. Online výučbu mala robiť z bytu, kde má trvalý pobyt aj so svojou matkou a jej manželom - D.Á. XX,XXX XX Ž.. Uviedol, že to, že navrhovateľka má životné poistenie je v poriadku, ale jeho 7 ročná dcéra X. životnú poistku nemá. Ku kúpe notebooku za 700 eur uviedol, že maloletej X. kúpili notebook za 200 eur kvôli online výučbe. Príjem matky navrhovateľky vo výške 680 eur, nemá byť jediný príjem na chod domácnosti a stravovania počas celého roka, pretože matka navrhovateľky sa vydala v roku 2012 za K. D., ktorý robí dlhé roky obchodného zástupcu pre celé Stredné Slovensko pre zahraničnú firmu HENKEL. Mal zato, že životná úroveň ich rodiny je vyššia ako úroveň jeho rodiny s maloletým 7 - ročným dieťaťom. Príjem má mať ako zamestnanec 533 eur vo svojej s.r.o. Dlhé roky pracoval ako živnostník a v roku 2011 prešiel na s.r.o. Uviedol, že nemá ľudí, ktorí robia na neho. Prechod na s. r. o. mal byť len výhodnejšia forma, kde sa neručí svojím majetkom. Situácia vo firme sa mala radikálne zmeniť po príchode covidu-19 v marci 2020. Mali prísť mesiace neistoty a aj tie práce, ktoré boli dohodnuté sa zo dňa na deň zrušili. Tieto stavy bez plynulej práce majú trvať. Dopady covidu-19 sa mali podpísať pod chod firmy, že rok 2020 bol doslova likvidačný. Uviedol, že v mesiacoch 6 až 10/ 2020 musel svoj plat znížiť kvôli covidu-19 na polovicu, aby zvládol daňovo odvodové zaťaženie voči štátu. Uviedol, že keby k tomu nepristúpil, začali by sa mu hromadiť dlžoby voči štátu. V ďalšom uviedol, že firma ešte funguje z dôvodu nároku na SOS dotáciu od štátu. Momentálne má byť situácia veľmi zložitá, pretože SOS dotácia sa už skončila. Vo firme má pracovať aj jeho manželka za min. odmenu, jej práca je veľmi obmedzená kvôli chorobnosti maloletej X., ktorá predstavuje 94-120 ospravedlnených vymeškaných hodín za jeden polrok v ZŠ Z.. Na tom, že vlastní 1/2 domu nevidí nič zvláštne. Matka navrhovateľky si po rozvode so ním a po finančnom vysporiadaní ich manželstva mala zakúpiť dvojizbový byt na P.. Pri kúpe tohto bytu mal matke navrhovateľky aktívne pomáhať s rôznymi vecami a to čo bolo v jeho možnostiach, pričom to mal robiť to kvôli dcére Patrícii (navrhovateľka), a pretože mu matka mala dať sľub, že ten byt ostane navrhovateľke. Matka navrhovateľky sa v roku 2012 vydala za K. D. a následne po svadbe tento byt predala. K nákladom spojeným s bývaním uviedol: Úver na bývanie - 285 eur, Inkaso elektrika - 72 eur, Inkaso plyn - 56 eur. Ďalej uviedol, že jeho rodičia žijú v rodinnom dome v G. P.. Jeho starší brat má veľa exekúcií a dlžôb a nato mali doplatiť jeho dve deti a ich matka. Dostalo sa to do stavu, že prišli o bývanie, ktoré išlo do dražby. Pomoc im mali poskytnúť odporcovi rodičia, pretože sú to ich vnúčatá. Na základe týchto udalostí sa rodičia odporcu mali obávať, že v prípade úmrtia jedného z nich (obaja sú dôchodcovia), by pri dedičskom konaní exekútor siahol na podiel odporcovho brata a tým by sa znova opakovala situácia, ktorú zažili ich dve vnúčatá s matkou. Preto mali darovať odporcovi polovicu z rodinného domu a druhú polovicu darovali matke ich dvoch vnúčat, a to s ťarchou doživotného užívania, bez možnosti založenia v banke a nepredajnosti rodinného domu počas života oboch jeho rodičov. Ich dve vnúčatá (jedno vnúča je maloleté) a ich matka majú aj trvalý pobyt v tomto rodinnom dome. Uviedol, že skutočnosť, že sa nestretáva s navrhovateľkou nie je jeho vina. Najväčší problém mal nastať, keď sa oženil s terajšou manželkou a narodila sa im dcéra. Uviedol, že sa snažil, aby sa
stretávali a nespočetne krát to mal navrhnúť. Chcel aj to, aby sa nevlastné sestry mali radi a mohli si aj v budúcnosti pomáhať. Jediná odpoveď mala byť, že sa stretnú, ak tam nebude X. a odporcova manželka. Uviedol, že napriek tomu za navrhovateľkou chodil a stretával sa s ňou v rámci možností. Navrhovateľka mu sústavne nemala dvíhať telefón cez víkendy a mala sťažovať ich stretnutia. Pri každej príležitosti jej mal niečo doniesť - darčeky, hotovosť, v rámci svojich možností. Jeho záujem nemal byť nikdy braný na vedomie, pretože keď chcel heslo na edupage, aby videl známky a dochádzku do základnej a strednej školy, tak to bolo zamietnuté. Nemohol mať prístup k ničomu ako otec a nemohol do ničoho zasahovať, čo týkalo navrhovateľky. Ďalej uvádzal, že jeho druhá dcéra X. R. je silný alergik. Má 7 rokov navštevuje ZŠ v Z., ktorá bola už trikrát hospitalizovaná. Od troch rokov chodí pravidelne na kontroly do Nefrologickej ambulancie, Alergológia Žilina. To, že je maloletá alergik je veľmi náročné na náklady spojené na pranie - oblečenie, posteľné prádlo, umývanie vlasov atď. Na odporúčanie lekára by to malo prebiehať aj viac krát za deň. Uviedol, že náklady na prášky na pranie špeciálne pre alergikov, šampón, mydlá sú cca 40 eur, výtvarný krúžok 3tr. - výtvarné pomôcky, zošity, perá, fixky, papiere, pastelky, obaly, tel. výchova - cca 30 eur, náklady na lieky na alergiu - sprej do nosa, lieky, očné kvapky, krémy - cca 20 - 40 eur, nový notebook na dištančné vzdelávanie maloletej Natálky - 200 eur, nové oblečenie, prezúvky a tenisky do školy cca 120-200 eur (celý rok), nové knihy a učebnice za ktoré musíme platiť - cca 15 eur, drahá kozmetika
- alergik - cca 10-40 eur. V ďalšom poukazoval, že navrhovateľka má pravidelne chodiť na lyžovačky
- maloletá nechodí (nemá ani lyžiarsku výstroj). Navrhovateľka má každý rok chodiť na 10- 14 dní k moru na dovolenku - maloletá bola za 7 rokov života 2x7 dní. Navrhovateľka má mať finančnú pomoc od odporcových rodičov x krát do roka - maloletá 1 krát v roku. Matka navrhovateľky pri online vyučovaní mohla stále pracovať. Uviedol, že navrhovateľka má možnosť pracovať - maloletá nemôže. Poukazoval, že navrhovateľka navštevuje profesionálne kaderníctvo IP Hair Salon - maloletá nenavštevuje. Ďalej uvádzal, že návrh lekára na alergológii bol, aby chodili každý rok s maloletou k moru minimálne na 14 až 21 dní, čo si ako rodina z finančných dôvodov nemôžu dovoliť. Uviedol, že má vedomosť, že navrhovateľka chce ísť bývať do podnájmu a tých 300 euro, čo žiada má použiť na nájom. Poukázal na návštevu v kancelárii JUDr. Béreša v roku 2009, kde mal navrhovateľ odmietnuť podpísať žiadosť o rozvod, kedy následne po naliehaní mal navrhovateľ predmetnú žiadosť podpísať. Podobne malo prebiehať prvé zvýšenie výživného v roku 2011, kedy matka navrhovateľky mu mala povedať, že výživné mu zvýšia na Okresnom súde v Žiline, aj keby akokoľvek protestoval. V ďalšom uviedol, že momentálne žijú hlavne z úspor jeho manželky.
3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení doručenom na súd dňa 06. 08. 2021 (na č. l. 59, 60 spisu) uviedla, že je pravdou, že po nástupe na VŠ bývala na internáte vyše dvoch týždňov. V súvislosti s pandemickým opatreniami a rozhodnutím školy sa v dôsledku nariadenej on line výučby odubytovala až na vyzvanie vedenia internátov. Zvyšok semestra absolvovala z domu tak, ako uvádza odporca. Z tohto dôvodu si aj potrebovala zakúpiť notebook, nakoľko bol primárnym zdrojom jej štúdia. Uviedla, že sa nemohla pohybovať v cenových reláciách 200 eur, ako odporca pri zakúpení notebooku pre svoju 7-ročnú dcéru, nakoľko je obrovský rozdiel v práci na počítači na vysokej škole a na škole základnej. Ako vysokoškolský študent potrebuje zariadenie, ktoré vydrží neustálu záťaž. Či už dlhé prednášky, semináre alebo písanie prác a zadaní. Takéto výkonné notebooky sa v uvedenej cenovej relácii nenachádzajú. Je to dlhodobá investícia, ktorá jej má peniaze ušetriť počas ďalších rokov štúdia. Uviedla, že je pravdou, že jej matka je vydatá a spolu s nimi žije v spoločnej domácnosti aj jej manžel K. D.. Dodala, že manžel matky nemá nijaké právne povinnosti teda nie je ani povinný zabezpečovať navrhovateľke výdavky spojené s jej prípravou na budúce povolanie a nákladmi na život, nakoľko nie je jej otec. Uvádzala, že sama v dôsledku pandémie súvisiacej s ochorením COVID-19 prišla o brigádu úplne, nakoľko ich predajňu v tomto období zatvorili. Stalo sa tak počas prvej aj druhej vlny. Nikto jej však vzhľadom na celosvetovú situáciu nevie garantovať či sa tak nestane opäť. Nakoľko peniaze z brigády sú jej hlavným oporným bodom, situácia na vysokej škole v inom meste ako je miesto jej trvalého bydliska by sa jej nepríjemne skomplikovala. Dodala, že nemá vedomosť o príjmoch otca, avšak to že má príjem ako zamestnanec vo výške 533.-Eur je jeho rozhodnutie, nakoľko je jediným konateľom a spoločníkom firmy, a určite v súvislosti s odvodmi do poisťovní nemá dôvod si navyšovať svoj oficiálny príjem. Má podnikať v stavebnej a inej činnosti, a tak určite minimálne v letnom období má vyšší príjem, nakoľko vzhľadom na situáciu je táto oblasť žiadaná. Z detstva a teda obdobia, kedy sa jej rodičia-matka a odporca rozvádzali si pamätá bývanie v malom podnájme (po tom ako rozvod prebehol) a mamine tri práce aby vyžili. Tri práce mala aj počas toho ako sa presťahovali do spomínaného bytu. Vtedajšie pomery medzi rodičmi navrhovateľky a teda slovné sľuby, priebeh ich manželstva a pod. sú podľa navrhovateľky irelevantným dodatkom k danému prípadu, nakoľko navrhovateľka ako vtedy ešte maloleté 8 ročné dievča - teda vo veku, ako je teraz dcéra odporcu - X., nemala do nich ako vidieť a podľa názoru navrhovateľky
sa netýkajú danej veci, ktorá je predmetom tohto konania. Tak, ako má náklady na bývanie odporca
- tak aj matka navrhovateľky má mať náklady na bývanie, t.j. platí plyn, elektriku, vodné, stočné a aj navrhovateľka „potrebuje stravu" hoci má 20 rokov. Za irelevantné pripomienky považovala aj odstavec, v ktorom odporca spomína svojich rodičov, brata a majetkové pomery. Jeho rodičia majú byť v rámci tohto prípadu nezainteresované osoby. V časoch, kedy si odporca našiel ešte vtedy priateľku (jeho terajšiu manželku) sa ich vzťah začal rúcať. Zakladal si nový život, ktorého veľmi ľahko prestala byť súčasťou. Uviedla, že nepotrebovala telefonát pár krát do týždňa, či skontrolovanie známok v škole. Dlhé roky sa nevedela zmieriť s jeho odchodom a faktom, že si založil novú rodinu, na základe ktorej ju opustil a prerušil pravidelné víkendy, ktoré trávili spolu a ktoré pre ňu veľa znamenali. Záujem aj snahu stratila s pribúdajúcim vekom. Uviedla, že ju sklamal, opustil a bola jeho posledným záujmom. Tak tomu má byť doteraz. Počas posledného telefonátu v súvislosti s podaním tohto návrhu ju mal nazvať „20 ročnou fľandrou“. Čo sa týka odporcových poznatkov o osobe navrhovateľky uviedla, že na lyžovačke nebola od svojich 18tich rokov, more nevidela vyše troch rokov, nepretržitých 10-14 dní voľna na brigáde počas leta ani nemá, nakoľko brigáduje, aby si zabezpečila nejaké financie, finančná pomoc od odporcových rodičov sú peniaze, ktoré dostane v rámci sviatkov, ako sú narodeniny, meniny či Vianoce. Uviedla, že tieto peniaze darujú všetkým svojim vnúčatám teda aj odporcovej maloletej dcére X., ktoré sa k nej nemajú dostať len kvôli faktu, že odporca o svojich rodičov prejavuje nulový záujem, nenavštevuje ich a jeho maloletú dcéru videli naposledy pred niekoľkými rokmi. Uviedla, že pracuje, lebo musí a aby si pokryla náklady, ktoré jej momentálne výživné nepreplatí. Ďalej uviedla, že nie je to jej povinnosťou, ale jej šikovnosťou zvládať brigádu popri škole. V spomínanom kaderníctve mala byť 3 krát v živote. Návštevu spomínaného salónu mala zakaždým dostať ako darček od mamy pri príležitosti Vianoc a narodenín. Nejde o pravidelnú návštevu luxusného vlasového salónu. Čo sa týka ubytovania je pravdou, že v L. má zabezpečené ubytovanie formou podnájmu, spolu s ďalšími študentami v jednom byte, čo nepovažuje za nadštandardný a neprimeraný výdavok, nakoľko internát, ktorý ponúka jej škola je v absolútne nevyhovujúcom stave po hygienickej stránke, zariadením s neistotou zabezpečenia stáleho ubytovania počas celého školského roka.
4. Dňa 23. 08. 2021 bolo na súd doručené vyjadrenie odporcu (na č. l. 63 - 66 spisu), v ktorom uviedol, že vyjadrenie navrhovateľky k tomu, že celý prvý ročník študovala online z domu má potvrdzovať, že navrhovateľka vedome zavádzala Okresný súd vo svojich výdavkoch na štúdium VŠ. Čo sa týka notebooku, ktorý mali zakúpiť maloletej X., tento má bez problémov vydržať celodennú záťaž a bez problémov zvládne VŠ štúdium odbor sociálna práca. Uviedol, že nikdy netvrdil, ani nikde nepísal, že p. D. K. má vyživovacie povinnosti voči navrhovateľke. Lenže navrhovateľka v prvom liste zo dňa 17.6.2021 mala opísať svoju matku ako slobodnú a že je na všetko sama. Uviedol, že je fakt, že matka navrhovateľky je vydatá a žije v byte svojho manžela p. D., ktorý je jediný vlastník tohto bytu a že existuje vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Takže matka navrhovateľky musí žiť rovnakú životnú úroveň, ako jej manžel p. D. K.. Uviedol, že dopad covid pandémie na navrhovateľku bol minimálny, pretože sa musela učiť z miesta svojho trvalého bydliska online. Tým jej mali odpadnúť všetky výdavky spojené so štúdiom na VŠ. Dopad covid pandémie počas prvej a druhej vlny na matku navrhovateľky nemali byť žiadne. Príjem ako štátny zamestnanec mala mať stále zachovaný. Dopad covid pandémie počas prvej a druhej vlny na odporcu mali byť doslova likvidačné. Lenže počas týchto mesiacoch sa jeho vyživovacia povinnosť nezrušila, tá stále trvá. Uviedol, že príjem, ktorý navrhovateľka spochybnila dokladoval Okresnému súdu so všetkými dokladmi, ktoré k tomu prináležia. Taktiež mal opísať situáciu vo svojej s.r.o.. V stavebníctve, v ktorom pracuje malo prísť po šiestich mesiacoch v tomto roku k miernemu oživeniu. Lenže po niekoľkých týždňoch prišlo prudké zdražovanie stavebných materiálov o 100% a viac. Tento problém opäť mal začať komplikovať prácu v stavebníctve. Uvádzal, že tých šesť mesiacov v neistote, kedy to bol doslova boj o prežitie musel platiť výživné. V neposlednom rade poukázal na vyživovaciu povinnosť voči svojej druhej maloletej dcére - X.. Mal za to, že príjem matky navrhovateľky je tiež predmetom tohto konania. Tým, že matka navrhovateľky predala byt, ktorého bola jedinou vlastníčkou, tak zinkasovala vysokú finančnú hotovosť. Poukázal na to, že navrhovateľka tvrdila, že keď bývali v predmetnom dvojizbovom byte, tak uviedla tri práce svojej matky. V tom období malo prebehnúť súdne konanie na zvýšenie výživného. V tej dobe matka navrhovateľky priznala na Okresnom súde len jeden príjem, ako štátny zamestnanec. Tie dva príjmy mala zatajiť. Uviedol, že tieto príjmy mala nahlásiť na úrady, kde sa takéto príjmy nahlasujú a v neposlednom rade tieto príjmy mala nahlásiť svojmu zamestnávateľovi, pretože je štátny zamestnanec. V tomto prípade mala matka navrhovateľky porušiť etický kódex štátneho zamestnanca, tak ako ho mala porušiť pri lustrovaní osoby odporcu. Po týchto zisteniach mal dôvodné podozrenie, že matka navrhovateľky nepriznala všetky svoje príjmy tak ako ich nepriznala v minulosti. Poukázal na to, že navrhovateľka napísala v liste zo dňa
17.6.2021, že X. R. je vo veku dieťaťa a teda nemá zatiaľ žiadne mimoriadne zvýšené náklady, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľka študuje sociálnu prácu. Uviedol, že nikoho neopustil, kto v tej dobe opustil navrhovateľku mala byť jej matka, ktorá sa podľa jeho vyjadrenia mala zaoberať rozdávaním darčekov pre svojho vtedajšieho milenca. Uviedol, že posledný telefonát prebehol, ale slovo fľandra nikdy k osobe navrhovateľky nepovedal. Navrhovateľke mal povedať, že on má 44 rokov a ona 20 rokov a aby sa ku nemu správala slušne a nezvyšovala hlas. Lyžovačky, ktoré navrhovateľka priznáva sa mali konať vždy počas zimných mesiacov. To, že dve sezóny nelyžovala má byť pochopiteľné, nakoľko počas pandémie covid boli dve sezóny lyžiarske strediská obmedzené, respektíve zatvorené. Financie od jeho rodičov má navrhovateľka dostávať aj mimo sviatkov, ktoré spomína. Tie peniaze vždy mala dostať keď prišla mimo týchto sviatkov k jeho rodičom, alebo keď boli jeho rodičia v Ž., tak sa mali zastaviť za navrhovateľkou a mala dostať financie. O tom, že sa navrhovateľka rozhodla ísť študovať na VŠ v L. nemal mať vedomosť a nikto sa nemal pýtať na jeho názor. Čo sa týka internátov, ktoré opisuje navrhovateľka, uviedol, že tieto fungujú v normálnom režime a sú hygienicky v úplnom poriadku. Uvádzal, že ak navrhovateľka nechcela bývať na internáte, tak si potom mala zvoliť školu v mieste svojho trvalého bydliska. Uviedol, že predmetný byt, ktorý si navrhovateľka prenajala a kvôli ktorému sa koná toto súdne konanie je nadštandard, ktorý navrhovateľka momentálne k svojmu životu podľa odporcu vôbec nepotrebuje. V ďalšom uvádzal, že druhý list podaný navrhovateľkou na Okresný súd v Žiline podpísala iná osoba.
5. Dňa 02. 11. 2021 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie, a to za účasti navrhovateľky a povinného z vyživovacej povinnosti, pričom súd na pojednávaní vo veci rozhodol.
6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
7. Podľa čl. 8 CM, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 33 ods. 1 CMP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutočný stav veci:
10. V zmysle potvrdenia Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied zo dňa 09. 06. 2021 (na č. l. 8 spisu) bola navrhovateľka v akademickom roku 2020/2021 riadnou študentkou v 1. roku štúdia študijného programu sociálna práca a pracovná psychológia - denná forma, bakalársky I. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky.
11. Z daňového priznania obchodnej spoločnosti BRAMON - STAV, s.r.o., v ktorej má navrhovateľ spolu s manželkou H. R. majetkovú účasť, a to za zdaňovacie obdobie od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020 vyplynulo, že súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti bol vo výške 36 781,46 eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť predstavoval výšku 58 683,83 eur, a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením bol na úrovni - 21 902,37 eur (daňové priznanie na č. l. 21 - 36 spisu).
12. V zmysle oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o zmene splátkového plánu zo dňa 10. 04. 2018 (na č. l. 37 spisu) oznámila banka povinnému z vyživovacej povinnosti, že v súlade s dodatkom k zmluve o úvere sa zmenila výška splátky úveru pri dodržaní konečnej splatnosti úveru na 284,71 eur mesačne s účinnosťou od 16. 05. 2018.
13. Vo výplatnej páske vystavenej spoločnosťou BRAMON-STAV, s.r.o. pre povinného z vyživovacej povinnosti za obdobie 06/2021 bola uvedená čistá mzda 532,90 eur, za obdobie 05/2021 čistá mzda vo výške 531,01 eur, za obdobie 04/2021 čistá mzda vo výške 532,90 eur, za obdobie 03/2021 čistá mzda vo výške 531,66 eur, za obdobie 02/2021 čistá mzda vo výške 584,33 eur, za obdobie 01/2021 čistá mzda vo výške 531,67 eur, za obdobie 12/2020 čistá mzda vo výške 506,23 eur, za obdobie 11/2020 čistá mzda vo výške 499,47 eur, za obdobie 10/2020 čistá mzda vo výške 274,31 eur, za obdobie 09/2020
čistá mzda vo výške 273,86 eur, za obdobie 08/2020 čistá mzda vo výške 273,86 eur, za obdobie 07/2020 čistá mzda vo výške 277,26 eur, za obdobie 06/2020 čistá mzda vo výške 273,86 eur (výplatné pásky na č. l. 39 - 51 spisu).
14. Z vyúčtovacej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny poradové číslo faktúry XXXXXXXXXX za fakturačné obdobie 01. 04. 2020 - 31. 03. 2021 vystavenú na odporcu vyplynulo, že odporcovi boli zo strany Stredoslovenskej energetiky za toto obdobie nastavené mesačné preddavkové platby vo výške 72 eur (na č. l. 52 spisu).
15. Z vyúčtovacej faktúry za dodávku zemného plynu číslo faktúry XXXXXXXXXX vystavenej zo strany SPP, a.s. na odporcu vyplynulo, že odporcovi boli nastavené preddavkové platby za obdobie 16. 11. 2020 - 16. 09. 2021 vo výške 56 eur (dôkaz produkovaný na č. l. 54 spisu).
16. Súd mal z lustrácie vykonanej v Sociálnej poisťovni preukázané, že navrhovateľka na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov za obdobie 05/2021 dosiahla príjem - vymeriavací základ 283,37 eur, za obdobie 06/2021 vymeriavací základ 397,30 eur, za obdobie 07/2021 vymeriavací základ 346,62 eur, za obdobie 08/2021 vymeriavací základ 464,06 eur.
Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 23. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. Podľa ustanovenia § 155 CMP, konanie (vo veciach výživného plnoletých osôb) sa začína len na návrh. 25. Podľa ustanovenia § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 26. Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z toho, že navrhovateľka v čase podania návrhu (t.j. dňa 17. 06. 2021) bola študentkou prvého ročníka študijného programu sociálna a pracovná psychológia - denná forma na Univerzite Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied (o čom svedčí aj dôkaz produkovaný na č. l. 8 spisu). Súd konštatuje, že došlo k zmene pomerov, odkedy bolo naposledy o výživnom pre navrhovateľku rozhodované (rok 2011) - navrhovateľka dospela, stala sa študentkou na vysokej škole, pričom v tej súvislosti sa jej zvýšili náklady na zakúpenie študijných materiálov, za účelom dochádzania za štúdiom do iného mesta, ako aj z dôvodu výdavkov v súvislosti s ubytovaním v inom meste, ako doposiaľ bývala. Možno konštatovať, že k zmene pomerov na strane navrhovateľky došlo pred podaním návrhu v predmetnej veci.
Súd má za preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sa v súčasnosti sama živiť, a to z dôvodu, že sa v rámci vysokoškolského štúdia bude pripravovať na svoje budúce povolanie. V uvedenom súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita - magister). Preto otec a matka navrhovateľky ako jej rodičia majú k nej vyživovaciu povinnosť podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Matka navrhovateľky si voči navrhovateľke plní svoju vyživovaciu povinnosť tým, že navrhovateľka s ňou žije v spoločnej domácnosti v čase, kedy sa vracia zo svojich vysokoškolských štúdií (uvedené vyplynulo z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 02. 11. 2021 na č. l. 78 spisu), teda v tom čase uspokojuje jej bytové potreby, chod domácnosti, stravovanie navrhovateľky počas času, ktorý trávi s ňou v spoločnej domácnosti, zároveň má matka navrhovateľke prispievať 50 eur mesačne (v zmysle jej vyjadrenia na pojednávaní, uvedené vyplýva zo zápisnice o pojednávaní na č. l. 78 spisu), matka podľa vyjadrenia navrhovateľky jej platí životné poistenie vo výške 23 eur mesačne (č. l. 2 spisu).
27. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že celkové mesačné výdavky navrhovateľky, ktoré konkretizovala vo svojom návrhu na začatie konania, ako aj na pojednávaní v predmetnej veci dňa 02. 11. 2021, sú mesačne vo výške približne 530 eur, v zmysle návrhu na začatie konania na č. l. 1 spisu v spojení so zápisnicou o pojednávaní, pričom mesačné výdavky na strane navrhovateľky predstavovali výdavky na cestovné 36 eur, na stravu 140 eur, nájomné za byt vo výške 200 eur, hygienické potreby 40 eur, telefón 15 eur, výdavky za notebook 700 eur, oblečenie letné 100 eur a oblečenie zimné 100 eur, životné poistenie 23 eur mesačne. Pri výdavkoch za notebook a za zimné a letné oblečenie súd súčet týchto výdavkov vydelil počtom mesiacov v roku a pre účely výpočtu približného výdavku za mesiac zohľadnil výsledok tohto výpočtu (900:12 = 75 eur). Súd uvádza, že pri výdavku na notebook ide o jednorazový výdavok, ktorý z toho dôvodu rozdelil na celoročné obdobie. Odporca z vyššie uvedených výdavkov namietal výdavok navrhovateľky vynaložený na kúpu notebooku dôvodiac tým, že navrhovateľka mala zvoliť lacnejší notebook. Súd s prihliadnutím na skutočnosť, že sa v predmetnom prípade jednalo o z pohľadu navrhovateľky dlhodobejšiu investíciu (nakoľko začala študovať na vysokej škole, kedy notebook bude používať za účelom vyhotovovania prác v súvislosti so svojím štúdiom, a to zrejme počas celého štúdia), ako aj na cenové relácie prenosných počítačov nepovažoval tento výdavok za neprimerane vynaložený zo strany navrhovateľky. Ďalšia námietka zo strany odporcu v súvislosti s výdavkom na platenie nájomného na byt, v ktorom navrhovateľka býva počas času stráveného v Bratislave v súvislosti so svojím štúdiom na vysokej škole bola zo strany súdu vyhodnotená ako opodstatnená. Navrhovateľka nepreukázala, že by bývanie na internáte bolo z hygienického hľadiska neprijateľné tak, ako to tvrdila na pojednávaní v predmetnej veci dňa 02. 11. 2021. Nebol preto dôvod, aby súd akceptoval ako dôvodný výdavok na ubytovanie navrhovateľky vo forme nájmu bytu na úrovni 200 eur mesačne. Súd preto pri vyčísľovaní výdavkov v súvislosti s ubytovaním navrhovateľky zobral do úvahy ceny za ubytovanie na internáte (na úrovni 60 - 80 eur mesačne), ako navrhovateľka uvádzala na pojednávaní (č. l. 78 spisu). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd nezohľadnil výdavky navrhovateľky v súvislosti s nájomným bytu, ale zobral do úvahy cenu za bývanie na internáte, priemerné mesačné výdavky navrhovateľky sú na úrovni cca. 400 eur mesačne (súd od sumy 530 eur odpočítal 130 eur, o ktoré navrhovateľka platí mesačne viac za nájom bytu oproti cene za internát). Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka by sa mala podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, a pokiaľ ich životná úroveň neumožňuje, aby navrhovateľke zabezpečili ubytovanie počas jej štúdia na vyššej ako štandardnej úrovni (pričom v prípade študentov možno podľa názoru súdu považovať za štandardnú úroveň bývania internát, ktorý bol za týmto účelom aj zriaďovaný), nemožno považovať zo strany navrhovateľky za dôvodne vynaložený výdavok 200 eur mesačne za platenie nájomného za prenajatý byt. Pokiaľ má navrhovateľka záujem o nadštandardnejšie ubytovanie ako internát, má možnosť si doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi nájomným a cenou internátu uhrádzať z úspor, ktoré si mala vytvoriť počas mesiacov 05/2021 - 08/2021 ako vyplýva z č. l. 78 spisu (zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02. 11. 2021), prípadne z príjmov zo svojej brigádnickej činnosti. V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že hoci v roku 2020 sa navrhovateľka na internáte nezdržiavala počas celého školského roka, nakoľko časť roka prebiehala z dôvodu pandemickej situácie výučba dištančne, v súčasnosti výučba navrhovateľky prebieha prezenčne. Návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bol podaný na konci školského roka 2020/2021, a súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu s účinnosťou od podania návrhu (od 17. 06. 2021), teda v čase, kedy výučba už v zmysle v tom čase platných opatrení v súvislosti s epidemiologickou situáciou prebiehala na univerzitách prezenčne.
28. Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výživnom je potrebné prihliadať na skutočnosť, že obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, ako aj na skutočnosť, s ktorým rodičom v tomto prípade žije dieťa v spoločnej domácnosti, a zároveň aj na majetkové pomery oboch rodičov (a s tým spojený predpoklad, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov). Súd zohľadňujúc uvedené dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je síce dôvodný, ale určenie výživného, ktorým jej má prispievať na výživu povinný z vyživovacej povinnosti vo výške 300 - EUR mesačne, je neprimerané vo vzťahu k možnostiam a majetkovým pomerom povinného z vyživovacej povinnosti, ako aj k výške odôvodnených výdavkov na strane navrhovateľky.
29. Súd konštatuje, pri posudzovaní predmetnej veci zohľadňoval príjem povinného z vyživovacej povinnosti na úrovni v priemere 900 eur mesačne v čistom, pričom vychádzal z jeho vyjadrenia na pojednávaní v predmetnej veci konanom dňa 02. 11. 2021, na ktorom uviedol, že jeho celkový čistý príjem, berúc do úvahy jeho príjem z titulu zárobkovej, ako aj podnikateľskej činnosti je na úrovni v priemere 1000 eur v letných mesiacoch a 800 eur v zimných mesiacoch (resp. za zhoršených podmienok v súvislosti s epidémiou COVID-19), poukazujúc na č. l. 79 spisu. Súd vychádzal zo sumy 900 eur mesačne v čistom ako priemer súm 1000 a 800 eur. Súd pri určení vyživovacej povinnosti navrhovateľky musel zobrať do úvahy, že povinný z vyživovacej povinnosti má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči svojej ďalšej dcére, ktorá je maloletá. Súd zároveň zobral do úvahy mesačné výdavky uvedené zo strany povinného z vyživovacej povinnosti pozostávajúce zo 72 eur mesačne z titulu platieb za elektrinu, 56 eur mesačne z titulu platieb za plyn, 13 eur mesačne z titulu uhrádzania platieb za internet, zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že povinný z vyživovacej povinnosti uviedol, že splátky úveru vo výške 285 eur mesačne v súčasnosti platí jeho manželka (v zmysle jeho vyjadrenia na pojednávaní na č. l. 78 spisu), pričom je potrebné zdôrazniť, že v roku 2021 svoj podiel na rodinnom dome, v ktorom žijú s jeho manželkou daroval svojej manželke (v zmysle vyjadrenia odporcu na č. l. 78 spisu). Čo sa týka nákladov na maloletú dcéru odporcu, súd vychádzal z nákladov, ktoré odporca uviedol na č. l. 19 spisu (prášky na pranie vo výške 40 eur, pomôcky do školy 30 eur, náklady na lieky 20 - 40 eur, nový notebook 200 eur - pričom tento náklad súd prepočítal na jeden mesiac vydelením číslom 12, oblečenie a obuv - 120 - 200 eur na rok, náklady na knihy a učebnice
- 15 eur, kozmetika z dôvodu alergie - 10 - 40 eur, z čoho vzišla priemerná suma vo výške cca. 170 eur (v tejto sume nie je zarátaná strava). Zároveň je potrebné poukázať na to, že odporca tieto náklady uhrádza spolu so svojou manželkou, pričom manželia majú v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o rodine vzájomnú vyživovaciu povinnosť, a ich životná úroveň má byť v zásade rovnaká. V uvedenom súd poukazuje aj na vyjadrenie odporcu na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 02. 11. 2021, že jeho manželka mala zámožného otca, ktorý jej po svojej smrti zanechal majetok väčšej hodnoty (v zmysle zápisnice o pojednávaní na č. l. 78 spisu), pričom z jeho vyjadrenia na pojednávaní vyplynulo aj to, že časť nákladov čo sa týka chodu spoločnej domácnosti, ako aj výdavkov v súvislosti s vyživovaním jeho maloletej dcéry uhrádza jeho manželka. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že určenie vyživovacej povinnosti pre navrhovateľku na úrovni 200, - eur mesačne, je vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu primerané. Táto suma predstavuje polovicu z mesačných výdavkov navrhovateľky, pričom súd pri jej určení bral do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka zo svojich štúdií dochádza do spoločnej domácnosti k jej matke, ako aj výšku príjmu matky a skutočnosť, že matka navrhovateľky má jedinú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako aj to, že ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči svojmu manželovi, ktorý má však zároveň vzájomnú vyživovaciu povinnosť voči nej. Podľa názoru súdu nebolo možné určiť vyššiu sumu, ktorú by mal odporca z titulu vyživovacej povinnosti navrhovateľke platiť, a to aj pri zohľadnení skutočnosti, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, uvedené vyplýva aj z odôvodnenia tohto rozsudku uvedeného vyššie v tomto bode. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietol. Súd uvádza, že výživné, ktoré bude v dôsledku zvýšenej vyživovacej povinnosti odporca povinný platiť na obe svoje dcéry je na úrovni cca. 300 eur - 200 na navrhovateľku a 100 eur na maloletú Natáliu (zohľadňujúc skutočnosť, že v sume 170 eur, ktoré odporca uviedol ako náklady na maloletú dcéru nie je zahrnutá strava, ako aj na skutočnosti, že:
- predmetné výdavky uhrádzajú spoločne s manželkou,
- odporca na pojednávaní uviedol, že z výdavkov na maloletú uhrádza stravu a pomôcky do školy. Súčet mesačného výživného na obe dcéry odporcu je potom na úrovni cca. 30 % z čistého príjmu odporcu, čo je v súlade s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. 11. 2016, sp. zn. 24CoP/25/2016, ktoré sa týka vymedzenia rozsahu všetkých vyživovacích povinností rodiča, podľa ktorého podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky
deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Preto je potrebné pri vyhodnocovaní dokazovania výslovne uviesť koľko vyživovacích povinností má otec (rovnako i matka).
30. Súd zvýšil výživné pre navrhovateľku na sumu 200, - eur mesačne s účinnosťou od 17. 06. 2021, t.j. odo dňa začatia súdneho konania v predmetnej veci, ktorý navrhovateľka označila za deň, od ktorého žiadala vyživovaciu povinnosť povinného zvýšiť (zohľadňujúc skutočnosť, že zmena pomerov na strane navrhovateľky nastala pred týmto označeným dňom). Súd zároveň zaviazal povinného z vyživovacej povinnosti na úhradu nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol od 17. 06. 2021 do 31. 10. 2021 vo výške 310,33, - EUR, pričom túto sumu vypočítal ako sumu rozdielu medzi výškou výživného, na povinnosť ktorého bol povinný z vyživovacej povinnosti zaviazaný platiť na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/107/2003-55 zo dňa 11. 07. 2011 (t.j. 130 eur) a určenou výškou zvýšeného výživného (200 eur), pričom za mesiac jún 2021 bol tento rozdiel vypočítaný ako podiel sumy vypočítanej ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodným výživným (200 - 130 = 70) a počtom dní v mesiaci jún 2021 (30), 70:30 = 2,33, pričom výsledná suma bola vynásobená číslom 13 (t.j. počet dní zostávajúcich odo dňa podania návrhu do konca mesiaca jún 2021), 2,33 x 13 = 30,33 eur. K tejto sume následne súd pripočítal sumu 280 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným 70 (200 - 130) eur násobenú číslom 4, t.j. počtom mesiacov (júl 2021, august 2021, september 2021, október 2021), za ktoré bol podľa výroku tohto rozsudku odporca povinný platiť sumu zvýšeného výživného, pričom zo súčtu sumy 30,33 eur a sumy 280 vzíde suma 310,33 eur, ktorá predstavuje nedoplatok odporcu na výživnom za obdobie od začatia súdneho konania (17. 06. 2021) ku dňu rozhodovania súdu o predmetnej veci. Súd v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok potom určil dlhšiu lehotu na doplatenie nedoplatku na výživnom, a to do 30. 06. 2022, a to z dôvodu, aby mal povinný z vyživovacej povinnosti vytvorený priestor na riadne plnenie stanovenej vyživovacej povinnosti. Súd konštatuje, že v časti určenia vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný plniť povinný z vyživovacej povinnosti navrhovateľke, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/107/2011 - 55 zo dňa 11. 07. 2011.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.