Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členiek senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobkyne: Q.. X.. X. E., nar. XX.XX.XXXX, Č.: XXXXXX, bytom P. XXXX/X, Z., právne zastúpenej JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach, so sídlom Ul. Jána Holého 46, Michalovce, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-MI-PK-2-002/2019 zo dňa 05.11.2019, t a k t o

rozhodol:

I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (-198 v platnom znení - ďalej len „SSP“) z 20.12.2019, podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. ORPZ-MI-PK-2-002/2019 zo dňa 05.11.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. 4/2019 zo dňa 04.10.2019. Žalované rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa žalobkyňa požadovala v celom rozsahu zrušiť.

I. Administratívne konanie

2. Správny súd overil skutkový stav z predloženého administratívneho spisu a zistil, že Disciplinárnym rozkazom č. 4/2019 zo dňa 04.10.2019 (ďalej len „disciplinárny rozkaz"), bolo žalovanej, v tom čase služobne zaradenej v stálej štátnej službe vo funkcii vyšetrovateľ 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach (ďalej len „OKP OR PZ v Michalovciach") KR PZ v Košiciach služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa uložené disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 15% na dobu 3 mesiacov. Disciplinárny rozkaz bol uložený za disciplinárne previnenie podľa , ktorého sa žalobkyňa dopustila tým, že v štyroch vyšetrovacích spisoch: ČVS:ORP-735/2-VYS-MI-2017, ČVS:ORP-179/2- VYS-MI-2018, ČVS:ORP-966/2-VYSMI-2018 a ČVS:ORP-1027/2-VYS-MI-2018 porušila ustanovenia , ako aj interné pokyny, čo bolo zapríčinené jej nedbalosťou a laxným prístupom k prideleným vyšetrovacím spisom, čím takto konala v rozpore s povinnosťami policajta uvedenými v Odvolanie žalobkyne proti disciplinárnemu rozkazu

bolo v odvolacom konaní zamietnuté a disciplinárny rozkaz bol potvrdený rozhodnutím č. ORPZ-MI- PK-2-002/2019 zo dňa 05.11.2019.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uvádza: „Pokiaľ ide o tvrdenia a obranu Q.. X.. X. E. spočívajúcu v tom, že nadriadený v konkrétnych trestných veciach nemá zákonné právo konštatovať čo je nezákonné konanie bez účasti dozorového prokurátora a tiež že výkonom kontroly v spise zrealizoval nezákonnú ingerenciu do priebehu konkrétneho trestného konania a tým zasiahol do právomoci dozorového prokurátora možno považovať za ad absurdum. Nadriadený v zmysle čl. 24 N MV SR č. 175/2010 nemá žiadnu právomoc vstupovať do vyšetrovania, nemôže vyšetrovateľovi dávať žiadne záväzné pokyny, ani mu určovať ako má vykonať jednotlivé úkony v trestnom konaní, pretože vyšetrovateľ PZ je procesne samostatný. Avšak na druhú stranu je nadriadený povinný vykonávať vstupnú, priebežnú a výstupnú kontrolu spisu a najmi kontrolovať postup policajta z hľadiska plynulosti a metodiky vyšetrovania a úplnosti dokazovania a za týmto účelom uvádzať vyšetrovateľovi PZ svoje návrhy a odporúčania, ktorými v žiadnom prípade nezasahuje do priebehu trestného konania a už vôbec nie do právomoci dozorového prokurátora tak ako to bolo aj v trestných veciach, ktoré sú predmetom disciplinárneho konania. Ako vyplýva zo spisového materiálu najmä kontrolných listov vyšetrovacích spisov tak, zistené nedostatky v dokazovaní a v trestnom konaní, ktoré zistil nadriadený pri výkone svojej právomoci sú plne v kompetencii vyšetrovateľky Q.. X.. X. E. za ktoré zodpovedá jedine ona sama.

Pri určení druhu disciplinárneho opatrenia uloženého Q.. X.. X. E. postupoval nadriadený správne keď prihliadal na jej predchádzajúce disciplinárne opatrenia, ktoré jej boli udeľované v priebehu krátkeho času, pretože všetky súviseli s porušeniami konkrétnych ustanovení , a interných predpisov, ktoré zjavne nepostačovali na jej nápravu, pretože sa dopúšťa disciplinárnych previnení opakovane a iba v súvislosti s vedením vyšetrovania a skráteného vyšetrovania.“

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

4. V správnej žalobe žalobkyňa ako dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia uvádza: „Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s , keď vychádza z nesprávneho aplikovania skutkového a právneho posúdenia veci. Taktiež je napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore s a vzhľadom hlavne na odôvodnenie uloženého disciplinárneho opatrenia, ako aj na predchádzajúce kontroly a postupy nadriadených voči žalobkyni v podstate vykazujú znaky šikany. Pri odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný v podstate sám ignoruje základné princípy . Pri kontrole uvedených vyšetrovacích spisoch vytýka žalobkyni jej postup, pričom takéto zákonné právo vôbec nemá. Kontrolu nad zákonnosťou postupu vyšetrovateľa pri vyšetrovaní má zo zákona prokuratúra. Aj v týchto konkrétnych trestných spisoch vykonával dozor príslušný prokurátor. Ani v jednom prípade nekonštatoval, že zo strany žalobkyne by dochádzalo k nedôvodným prieťahom alebo inému nesprávnemu postupu. Ani v jednom prípade nadriadenému žalobkyne nesignalizoval takéto skutočnosti a nežiadal vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti. Už táto skutočnosť je taká, že podanie tejto žaloby je dôvodné a je dôvodné žiadať, aby Krajský súd v Košiciach vydal tento rozsudok: Súd napadnuté rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach sp. zn. ORPZ-MI-PK-2-002/2019 zo dňa 5.11.2019 v celom rozsahu zrušuje.“

5. Listom zo dňa 25.05.2020 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán prostredníctvom Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, ktorý zotrval na svojej argumentácii a navrhol správnu žalobu zamietnuť. Na vyjadrenie žalovaného už žalobkyňa nereagovala replikou.

III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

6. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa v platnom znení () o správnej žalobe vo veciach správneho trestania ( - ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby ( ), ako aj podľa právnych kritérií obsiahnutých v ustanovení , pri ktorých správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je ju potrebné zamietnuť v zmysle .

7. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle , keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle až e) . Správny súd postupoval v súlade s . Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 03.11.2021 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 21.10.2020.

8. Podstatou namietaných skutočností voči rozhodnutiu a postupu žalovaného správneho orgánu v preskúmavanej právnej veci je nesprávny právny názor žalovaného pri kontrole uvedených vyšetrovacích spisoch, nakoľko podľa právneho názoru žalobkyne, takéto zákonné právo žalovaný vôbec nemá. Žalobkyňa konštatuje, že kontrolu nad zákonnosťou postupu vyšetrovateľa pri vyšetrovaní má zo zákona prokuratúra a v týchto konkrétnych trestných spisoch vykonával dozor príslušný prokurátor, pričom ani v jednom prípade nekonštatoval, že zo strany žalobkyne by dochádzalo k nedôvodným prieťahom alebo inému nesprávnemu postupu.

9. Vo vyššie uvádzanom žalobnom bode (jedinom), žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu namieta, že pri výkone činnosti policajta - vyšetrovateľa nemá jej služobne nadriadený policajt žiadnu kompetenciu ju kontrolovať, nakoľko vykonáva úkony v zmysle v platnom znení (ďalej len „“).

10. Vo vyššie zmienenej súvislosti správny súd dáva do pozornosti ustanovenie a .

Podľa policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu.

Podľa okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je povinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas.

11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že policajt je pri vyšetrovaní trestnej činnosti procesne nezávislý, pričom platí, že dozor prokuratúry v danej trestnej veci nie je kontrolou. Policajt a vyšetrovateľ je obmedzený výlučne tým, že prokurátor mu je oprávnený dávať pokyny, ktoré sú pre neho záväzné. v ustanovení ukladá vyšetrovateľovi plnú zodpovednosť za zákonné a včasné vykonanie vyšetrovacích úkonov. Všetky rozhodnutia o postupe o vyšetrovaní a vykonaní vyšetrovacích úkonov robia vyšetrovatelia samostatne, okrem prípadov, kedy je k tomu potrebný súhlas prokurátora alebo sudcu pre prípravné konanie.

12. Správny súd konštatuje, že je potrebné rozoznávať dozor v trestnom konaní a kontrolu vykonávanú v rámci služobnej disciplíny policajta.

13. Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“) služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinnosti ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

14. Podľa je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

15. Vo vyššie označenom kontexte správny súd poukazuje aj na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, konkrétne na vymedzenie právnej úpravy, na základe ktorej mal žalovaný založenú kontrolnú kompetenciu. Ide aj o interný normatívny predpis, Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 0 vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom

konaní v znení neskorších predpisov. Citované ustanovenia tohto interného normatívneho predpisu spolu v súlade s aplikáciou citovanej je právnym rámcom na výkon kontroly v oblasti služobnej disciplíny.

16. Správny súd dáva do pozornosti úvahu, podľa ktorej nie je možné vychádzať pri kontrole vyšetrovateľa z právneho názoru prezentovaného žalobkyňou, nakoľko aj prokurátor pri svojej činnosti môže spôsobiť prieťahy, resp. dopustiť sa nezákonnosti, pričom takáto nezákonnosť prokurátora nezakladá automaticky disciplinárnu zodpovednosť aj u vyšetrovateľa, resp. pochybenia prokurátora nesledujú ten istý „osud“ ako pochybenia vyšetrovateľa, nakoľko sa na nich vzťahuje odlišná disciplinárna právna úprava. Z uvedeného potom vyplýva, že dozor prokuratúry v trestnom konaní nesupluje kontrolu disciplinárnej zodpovednosti v Policajnom zbore SR.

17. V tomto prípade má súd za to, že správny orgán na takto zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že nie je daný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

18. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je zákonné.

19. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

20. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s ustanovením a správnu žalobu zamietol.

21. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci