Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-41-2024.pdf
PDF · 120.74 KB
Case nature
Subarea
24Co/41/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. XXX/XX, E., proti odporkyni: F. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. XXX/XX, E., zastúpená: MICHALIČKA advokáti s.r.o., Halenárska 18, Trnava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti výrokom I., II. a IV. uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 20. decembra 2023, č.k. 19C/74/2023-52, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie - výrokom I. zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa v k nehnuteľnostiam: a) k nehnuteľnostiam:
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/8 - záhrada o výmere 413 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/19 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/79 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/96 - záhrada o výmere 58 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/112 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/113 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/114 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2,
- stavba súp.č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/79, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. E., vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu odporkyne 39/60 k celku; b) k nehnuteľnostiam:
- stavba súp.č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/114,
- stavba bez súp.č. - garáž s prístreškom postavená na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/112,
- stavba bez súp.č. - záhradný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/113, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E., vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu odporkyne 1/1 k celku; a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni vo výške 285.800,- eur s príslušenstvom, výrokom II. uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti odporkyni v postavení žalovanej zaplatenia sumy 285.800,- eur, výrokom III. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom IV. o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania v časti konania o neodkladnom opatrení nepriznal.
2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. c), d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, čl. 4 ods. 1, čl. 17 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Predovšetkým navrhovateľ osvedčil danosť práva na sumu 285.800,- eur od odporkyne. Súd mal za osvedčené uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke, a to z čestného vyhlásenia zo dňa 14.07.2023, v ktorom odporkyňa potvrdzuje prevzatie sumy 280.800,- eur ako pôžičky za účelom obchodnej spolupráce, pričom podpis odporkyne je úradne osvedčený. Hoci sa navrhovateľ zatiaľ svojho nároku nedomáha žalobou vo veci samej, bolo by zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si navrhovateľ mieni uplatňovať vo veci samej vo výške 285.800 eur, je očividne vylúčený. Súd bol preto názoru, že jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku navrhovateľa, ktorý si chce uplatniť v konaní vo veci samej, je daný. Navrhovateľ zároveň osvedčil, že odporkyňa je evidovaná ako podielový resp. bezpodielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že z elektronickej komunikácie vyplýva, že odporkyňa chce pôžičku žalobcovi vrátiť, avšak doteraz tak neurobila, možno konštatovať, že odporkyňa nemá dostatok finančných prostriedkov, z ktorých by bolo možné pohľadávku navrhovateľa zo zmluvy o pôžičke zo strany odporkyne uspokojiť. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že na tunajšom súde prebiehajú ďalšie konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho je možno usudzovať, že odporkyňa má aj ďalšie dlhy. Osvedčená bola zároveň hrozba zbavovania sa majetku, keď na LV č. XXX a LV č. XXXX je vyznačená plomba na základe V-6125/2023 (Kúpna zmluva), z čoho je zrejmé, že prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, čo poukazuje na možnú snahu odporkyne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti voči navrhovateľovi. Z vyššie uvedeného mal súd za osvedčené, že okrem nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXXX pre k.ú. E. odporkyňa nevlastní žiaden hodnotný majetok, pričom je pravdepodobné, že má viacero veriteľov. Navrhovateľ tak osvedčil, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky a nedostatok iného majetku odporkyne, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie navrhovateľovho nároku. Z uvedeného dospel súd k záveru, že je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku odporkyne v prospech navrhovateľa, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči odporkyni, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku odporkyne a ďalšie dlhy odporkyne, keďže zo zápisov poznámok o viacerých súdnych konaniach vedených voči odporkyni sa javí, že navrhovateľ nie je jediným veriteľom, ktorý si voči odporkyni uplatňuje svoj nárok súdnou cestou. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd prihliadol na princíp proporcionality zásahu do majetkového práva odporkyne k zabezpečovanej pohľadávke. Súd pritom bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 285.800,- eur a tiež tú podstatnú skutočnosť, že navrhovateľ je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči odporkyni uplatňujú svoje nároky súdnou cestou. Keďže navrhovateľ nie je očividne jediným veriteľom odporkyne, pričom je tu veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach odporkyne budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, mohlo by dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky navrhovateľa iba z jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech navrhovateľa na všetkých v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. Ak by súd obmedzil zriadenie záložného práva iba na niektoré z nehnuteľností, mohol by tak ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky navrhovateľa práve z dôvodu existencie viacerých veriteľov odporkyne a viacerých potencionálnych záložných práv k jej nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie dodal, že v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX bol predmetom zabezpečenia iba odporkyni patriaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39/60 k celku a v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX bol predmetom zabezpečenia žalovanej patriaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, pričom tu súd vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv manžela odporkyne poukazuje na ustanovenie § 147 ods. 1 OZ v spojení s aplikáciou Čl. 2 ods. 1 a Čl. 4 ods. 2 CSP ako základných princípov, na ktorých Civilný sporový poriadok spočíva. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa na zriadenie záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu odporkyňa, vyhovel v plnom rozsahu vo výroku I. tohto uznesenia.
4. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľ podal iba návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a teda žalobu vo veci samej nepodal, pričom súd mal za to, že týmto zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 344 CSP vo výroku II. tohto uznesenia uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti odporkyni v postavení žalovanej zaplatenia sumy 285.800,- eur. V prípade že žaloba vo veci samej navrhovateľom v lehote podaná nebude, súd uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší. O náhrade trov konania v časti zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhodoval, pretože nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP. O náhrade trov tohto konania tak bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (ak navrhovateľ podá žalobu vo veci samej) alebo v uznesení, ktorým sa uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší (ak navrhovateľ žalobu v lehote nepodá).
5. Následne súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľ sa návrhom domáhal tiež nariadenia neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zvýšiť vymožiteľnosť peňažných pohľadávok veriteľov a obmedziť možnosti na špekulatívne zbavenie sa exekučne postihnuteľného majetku dlžníka. Až keď nemožno sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, prichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia. Preskúmaním podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, priložených listinných dôkazov, ako aj právnym posúdením veci dospel súd k záveru, že návrh žalobcu v časti kde sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko navrhovateľom sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 3 CSP vo výroku III. zamietol. O náhrade trov konania odporkyne v časti konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s Čl. 4, 17 CSP tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci jej nárok na náhradu trov konania vznikol, keď bola v konaní o neodkladnom opatrení úspešná v plnom rozsahu, avšak zo spisového materiálu mal súd preukázané, že odporkyni v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z Čl. 4 a 17 CSP, podľa ktorého súd konaná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
6. Proti tomuto uzneseniu voči výroku I., II. a IV. podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie odporkyňa, podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zmenil tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Zároveň si uplatnila náhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia.
7. Odvolanie odôvodnila tým, že návrh navrhovateľa smeruje k zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia jednak na majetku v podielovom spoluvlastníctve odporkyne, pokiaľ ide o majetok evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, v katastrálnom území E. na LV č. XXX a jednak na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej manžela evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, v katastrálnom území E. na LV č. XXXX, pričom manžel ani v návrhu na vydania zabezpečovacieho opatrenia ani v uznesení súdu uvedený nie je. Avšak z obsahu uznesenia je zrejmé, že súd sa rozhodol majetok manžela patriaci do BSM záložným právom zaťažiť. Podľa § 343 ods. 1 CSP, môže súd zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách výlučne len na majetku dlžníka. Ak súd svojim uznesením zriadil záložné právo na majetku manžela dlžníčky, ktorý dokonca nie je ani účastníkom tohto súdneho konania, postupoval súd v rozpore zo zákonom a to v rozpore s ust. § 343 ods. 1 CSP. Súd zároveň porušil vlastnícke právo manžela odporkyne neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva manžela odporkyne, a to bez vedomia a oznámenie tejto skutočnosti manželovi odporkyne, teda mu nepriznal ani práva účastníka konania (napr. právo podať odvolanie), čo je v zjavnom rozpore aj s Ústavou SR a jeho ústavným právom na ochranu vlastníckeho práva garantovaného ústavou v článku 20 ako aj článku 17 Charty základných práv Európskej únie. Vzhľadom k uvedenému majú za to, že nie je možné zriadiť zabezpečovacie
opatrenia na majetku, ktorý patrí to BSM ak je dlžníkom iba jeden z manželov, pretože tomu bráni samo ustanovenia § 343 ods. 1 CSP. Ďalej odvolateľka namieta, že navrhovateľ v úvode svojho návrhu konštatuje, že súdu predkladá čestné prehlásenie odporkyne, ktoré však sám navrhovateľ ihneď označuje za nesprávne, keď podľa navrhovateľa obsahuje chybu, pretože odporkyňa v ňom nemala deklarovať, to že prevzala pôžičku vo výške 285.000 Eur v období od 01.06.2023 do 31.12.2023 ale to, že sa zaväzuje sumu 285.000 Eur navrhovateľovi vrátiť. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že odporkyňa od neho niekedy prevzala finančné prostriedky vo výške 285.000 eur. Z opatrnosti vnáša odporkyňa námietku premlčania nároku navrhovateľa, pretože svoje práva si navrhovateľ môže uplatniť nanajvýš za obdobie od 01.12.2020 do 30.11.2023, všetky skoršie majetkové práva navrhovateľa sú totiž premlčané. Čo sa týka predložených SMS správ navrhovateľa z ich obsahu nevyplývajú žiadne navrhovateľom tvrdené skutočnosti, a už vôbec ani skutočnosti o úhrade pôžičiek navrhovateľom odporkyni. Obsahom SMS komunikácie síce je potvrdenie o platbe sumy 40.000 EUR cez internet banking avšak z nasledujúcich správ je zrejmé, že autorizácie tejto transakcie bola neplatná. Sám navrhovateľ tak deklaruje, že si bol vedomý toho, že k peňažným plneniam medzi odporkyňou a ním nedošlo. Navrhovateľ však nepreukazuje, že odporkyni niekedy uhradil predmetnú sumu 285.000 eur. Podľa názoru odporkyne žalobca finančné prostriedky vo výške 285.000 Eur nikdy ani nemal. Čo sa týka čestného prehlásenia žalovanej zo dňa 14.7.2023 toto bolo vystavené na žiadosť žalobcu pre krytie rôznych jeho finančných transakcii s rôznymi osobami pred jeho partnerkou I., ktorá o nich nemala vedomosť. Čestné vyhlásenia bolo od počiatku koncipované ako fiktívny doklad pre navrhovateľa, aby ho vedel predložiť svojej partnerke, pretože hospodáril s ich spoločnými prostriedkami a nevedel resp. nechcel jej vysvetliť ako ich spoločné peňažné prostriedky použil. Na preukázanie tohto tvrdenia slúži práve A. J. K. E. XXXX B. A. J. K. E. XXXX. V tomto prípade však šlo o doklad, ktorý potvrdzuje, že odporkyňa dodala, teda vrátila žalobcovi predmetné finančné prostriedky z prijatej zálohy aj so ziskom. Keďže dodací list sa vystavuje na dodanie tovaru a nie finančných prostriedkov, je zrejmé, že dodacím listom odporkyňa ako dodávateľ dodáva navrhovateľovi finančné prostriedky ako odberateľovi, teda plní odporkyňa navrhovateľovi, nie naopak. Dodacie listy boli vystavené pre rovnaký účel a ako čestné vyhlásenie, avšak slúžili ako doklad o splatení v čestnom vyhlásení uvedenej sumy 285.000 eur navrhovateľovi. O tom, že ide rovnako o fiktívne doklady svedčí aj skutočnosť, že na dodacích listoch je zúčtovaná aj daň z pridanej hodnoty z prevzatých záloh finančných prostriedkov ako aj z dosiahnutého zisku, pričom daň z pridanej hodnoty sa účtuje výlučne len za dodanie tovarov a služieb, nie z finančných prostriedkov či zisku. Takže A. J. K. E. XXXX B. A. J. K. E. XXXX slúžili pre účel potvrdenia vrátenia finančných prostriedkov navrhovateľovi od odporkyne vrátane zisku, ako potvrdenie o tom, že finančné prostriedky uvedené v čestnom vyhlásení, ktoré mali byť prevzaté vo výške 285.000 eur, boli odporkyňou vrátené navrhovateľovi. Na základe uvedeného nemá odporkyňa voči navrhovateľovi žiadne finančné záväzky, a preto aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
8. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ a uviedol, že na jednej strane odporkyňa v odvolaní tvrdí, že pôžičku neprijala, prípadne že nemal peniaze na poskytnutie takej pôžičky, na strane druhej poukazuje na dodacie listy, ktorými deklaruje vrátenie určitých súm jeho osobe a následne tieto doklady označuje za fiktívne. Poukázal na to, že odporkyňa ani len okrajovo neuviedla, čo ju viedlo k tomu, aby spísala a podpísala s osvedčeným podpisom predmetné čestné prehlásenie. Skutočnosť, že odporkyňa vlastní majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nemôže byť prekážkou zabezpečenia záväzku odporkyne, lebo uvedeným nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva druhého manžela, ale len k zabezpečeniu záväzku jedného z manželov. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
9. K vyjadreniu navrhovateľa podala vyjadrenie odporkyňa (odvolacia replika) s tým, že pokiaľ ide nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k majetku patriacemu do BSM poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 6Co/7/2021. Čo sa týka čestného prehlásenia, toto odporkyňa vystavila na žiadosť navrhovateľa pre krytie rôznych jeho finančných transakcií pred jeho partnerkou I., učinila tak z dôvodu, že boli v kamarátskom vzťahu. Navyše odporkyňa uhradila navrhovateľovi v hotovosti sumu 50.000,- eur dňa 23.08.2023, o čom prikladá príjmový pokladničný doklad. Tento dôkaz nemohla odporkyňa predložiť skôr, lebo od 16.11.2023 do 01/2024 jej bol násilím odopretý vstup do prevádzky stavebnín p. I. L. M., pričom v tejto prevádzke mala aj všetky účtovné doklady. Na p. M. podala trestné oznámenie. Trvá na tom, že voči navrhovateľovi nemá žiadne finančné záväzky. V prílohe predložila Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 21.11.2023, doplnenie zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 18.12.2023, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 23.08.2023, z ktorého vyplýva že malo byť vyplatené p. B. – E. suma 50.000,- eur s uvedeným účelom: vrátenie
pôžičiek, výpis z účtu vedeného vo E. N. za obdobie 16.12.2019 – 24.08.2023: z ktorého vyplýva, že majiteľom účtu je odporkyňa a dňa 16.12.2019 bola prijatá platba od navrhovateľa vo výške 18.000,- eur s označením: obch. spolupráca, dňa 17.02.2020 bola zaslaná platba navrhovateľovi vo výške 2.600,- eur s označením: obch. spolupráca, dňa 16.07.2020 bola prijatá platba vo výške 30.000,- eur od navrhovateľa s označením: obchodná spolupráca, dňa 04.07.2022 bola odoslaná platba navrhovateľovi vo výške 24.610,- eur bez označenia, dňa 15.05.2023 bola prijatá platba od navrhovateľa vo výške 22.000,- eur s označením krátkodobá pôžička a dňa 24.08.2023 bola odoslaná platba navrhovateľovi vo výške 6.830,- eur bez označenia.
10. K odvolacej replike sa vyjadril navrhovateľ (odvolacia duplika) a uviedol, že vyjadrenie odporkyne bolo doručené po lehote, ktorú jej určil súd a súd naň nemá prihliadať. Tvrdenia odporkyne, že čestným prehlásením chcel niečo zastrieť pred svojou manželkou sú zavádzajúce a nepravdivé, pretože odporkyňu kontaktoval osobne pred jeho manželkou, pričom táto sa vyjadrila aj pred jeho manželkou to celé bolo podvod na jeho osobu a peniaze mu nikdy nevráti. K výdavkovému pokladničnému dokladu uvádza, že ho vidí prvýkrát po doručení cestou súdu, nikdy ho nepodpísal a odporkyňa mu takú sumu nikdy nevyplatila. Poukázal na rozporuplnosť tvrdení odporkyne, keď na jednej strane tvrdí, že peniaze mu vracala a na strane druhej, že si od neho peniaze nikdy nepožičala.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. II. a IV. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc odvolacej argumentácie, dopĺňa iba nasledovné:
13. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Odvolateľka namietala, že pokiaľ súd prvej inštancie svojim uznesením zriadil záložné právo na majetku manžela dlžníčky, ktorý nie je ani účastníkom tohto súdneho konania, postupoval súd v rozpore zo zákonom, a to v rozpore s ust. § 343 ods. 1 CSP. Odvolací súd poukazuje na ust. § 147 ods. 1 OZ, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Vychádzajúc z ust. § 136 OZ pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov osobitné podiely jednotlivých spoluvlastníkov neexistujú a obaja manželia vlastnia celú vec spoločne (v podiele 1/1). Pritom platí, že spôsobilým predmetom záložného práva (§ 151d OZ) je aj spoluvlastnícky podiel na veci a na založenie veci sa nevyžaduje súhlas ostatných spoluvlastníkov (či už podielových alebo bezpodielových). Z ust. § 343 ods. 1 CSP, podľa ktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, nevyplýva, že by predmetom zabezpečovacieho opatrenia mohol byť len majetok dlžníka patriaci do jeho výlučného vlastníctva. Predmetom zabezpečovacieho opatrenia teda môže byť majetok dlžníka v akejkoľvek forme, či už v jeho výlučnom vlastníctve alebo v podielovom, či bezpodielovom spoluvlastníctve. Nie je daný rozumný dôvod, pre ktorý by mal byť dlžník vlastniaci majetok v BSM len preto, že podiely na ňom nemožno určiť, vo výhodnejšom postavení ako dlžník vlastniaci majetok vo výlučnom vlastníctve alebo podielovom spoluvlastníctve.
Pokiaľ teda prvoinštančný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva sčasti aj na nehnuteľnostiach patriacich do BSM odporkyne a jej manžela, došlo tým k zriadeniu záložného práva na nehnuteľných veciach odporkyne ako dlžníčky v súlade s ust. § 343 ods. 1 CSP. Pasívne legitimovaná je odporkyňa ako dlžníčka, nie jej manžel. Právo veriteľa jedného z manželov, ktorý je dlžníkom, uspokojiť sa aj z vecí, ktoré patria do BSM vyplýva priamo z § 147 ods. 1 OZ, teda nie je potrebné, aby povinnosť strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Osobitné rozhodnutie voči druhému manželovi sa nevyžaduje. (por. aj uznesenie odvolacieho súdu v obdobnej veci sp. zn.: 24Co/8/2024)
15. Ďalej odvolateľka namietala, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že odporkyňa od neho niekedy prevzala finančné prostriedky vo výške 285.000,- eur. Tu odvolací súd konštatuje, že tvrdenia odporkyne sú značne rozporuplné. Na jednej strane odporkyňa tvrdila, že od navrhovateľa žiadnu pôžičku neprevzala, navrhovateľ finančné prostriedky v požičanom rozsahu ani nemal, nemá voči navrhovateľovi žiadne záväzky a predložené čestné vyhlásenie bolo iba fiktívne; na strane druhej poukázala na A. J. K. E. XXXX B. A. J. K. E. XXXX, ktoré podľa jej tvrdení slúžili pre účel potvrdenia vrátenia finančných prostriedkov navrhovateľovi od odporkyne vrátane zisku, ako potvrdenie o tom, že finančné prostriedky uvedené v čestnom vyhlásení boli odporkyňou vrátené navrhovateľovi, ďalej predložila výdavkový doklad o tom, že navrhovateľovi vrátila dňa 23.08.2023 sumu 50.000,- eur s označením „vrátenie pôžičiek“. Pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, ak navrhovateľ osvedčí dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Odvolací súd má za to, že hoci z Čestného vyhlásenia zo dňa 14.07.2023 priamo nevyplýva, že prevzatá na suma vo výške 285.800,- eur titulom „obchodnej spolupráce“ bola pôžičkou, z elektronickej komunikácie strán konania, ako aj zo samotných tvrdení prezentovaných odporkyňou a listín, ktoré v konaní predložila, je nepochybné, že k požičaniu finančných prostriedkov zo strany navrhovateľa došlo.
16. Z pohľadu odvolacieho súdu navrhovateľ osvedčil predloženým čestným vyhlásením, že odporkyňa od neho prevzala sumu v výške 258.800,- eur, pričom z ich následnej elektronickej komunikácie je zrejmé, že opakovane vyzýval odporkyňu na to, aby mu vyplatila finančné prostriedky („...k 15.09. malo byť vyplácané 125t a ku 30.09. 23.700e. Je 27.10. a ty mi nedvíhaš telefón...prosím ťa dones nám to v hotovosti, ako som ti to aj dával a žiadny účet teraz nechcem a musíme sa porozprávať...“ – č.l. 35), na čo odporkyňa reagovala: „...A. jasne, všetko beriem. Prosím ťa pošli mi číslo účtu kam a idem to posielať, nie je dôvod ti držať peniaze a robiť si zlé vzťahy a meno po dedine...“ – č.l. 36). K uvedenej elektronickej komunikácii sa odporkyňa nijako nevyjadrila, preto jej tvrdenie, že čestné prehlásenie bolo len fiktívne a vystavené z dôvodu kamarátskych vzťahov za účelom, aby navrhovateľ svojej partnerke vedel „vysvetliť“ nakladanie so spoločnými prostriedkami, odvolací súd považoval za účelové. Z elektronickej komunikácie strán konania predloženej navrhovateľom je z pohľadu odvolacieho súdu nepochybné, že navrhovateľ odporkyňu opakovane vyzýval, aby mu vyplatila finančné prostriedky, a to buď v hotovosti, alebo bankovým prevodom, pričom odporkyňa reagovala, že peniaze buď donesie, alebo pošle bankovým prevodom, čo sa napokon neuskutočnilo. Navrhovateľ v konaní predložil aj dva dodacie listy (č.l. 8 a 9), ktoré označil ako „doklady o prijatí časti pôžičky“. Tu odvolací súd konštatuje, že z obsahu listín je zrejmé, že o dodacie listy sa nejedná, keďže ich obsahom nie je dodanie žiadneho tovaru. Z textu dodacích listov vystavených odporkyňou na meno navrhovateľa vyplýva: „prijatá záloha“ vo výške 148.300 eur, „zisk“ vo výške 23.728,- eur dňa 01.06.2023, „doprava“ vo výške – 328,- eur a „prijatá záloha“ vo výške 137.500,- eur, „zisk“ vo výške 22.000,- eur dňa 12.08.2023. Súčet uvedených „prijatých záloh“ činí sumu 258.800,- eur, ktorá korešponduje so sumou uvedenou v čestnom vyhlásení. Odporkyňa k uvedeným listinám uviedla, že „slúžili pre účel potvrdenia vrátenia finančných prostriedkov žalobcovi od žalovanej vrátane zisku, ako potvrdenie o tom, že finančné prostriedky uvedené v čestnom vyhlásení, ktoré mali byť prevzaté vo výške 285.000,- eur, boli žalovanou vrátené žalobcovi.“ (č.l. 61 – odvolanie). Z pohľadu odvolacieho súdu odporkyňa uvedeným tvrdením potvrdila existenciu pôžičky zo strany navrhovateľa, hoci v rozpore s uvedeným ďalej uviedla (bez akéhokoľvek vysvetlenia), že išlo o fiktívne doklady. V neposlednom rade odporkyňa potvrdila existenciu pôžičky aj výdavkovým dokladom o tom, že navrhovateľovi vrátila dňa 23.08.2023 sumu 50.000,- eur s označením „vrátenie pôžičiek“. Pokiaľ teda odporkyňa v odvolaní tvrdila, že čestné vyhlásenie bolo iba fiktívne a nemá voči navrhovateľovi žiadne záväzky, potom je aj vo svetle predmetného výdavkového dokladu zo dňa 23.08.2023 potrebné na tvrdenia odporkyne nahliadať ako na účelové, keď v uvedenom doklade je výslovne uvedené, že sa jednalo o „vrátenie pôžičiek“. Navrhovateľ následne poprel, že by podpis na výdavkovom doklade, teda prijatie sumy 50.000,- eur titulom vrátenia pôžičiek, bol jeho podpisom, preto
otázka, či došlo k splneniu dlhu odporkyne voči navrhovateľovi, bude predmetnom dokazovania vo veci samej. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že navrhovateľ osvedčil existenciu pôžičky medzi ním a odporkyňou, teda podmienka osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa bola splnená.
17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že odporkyňa bola ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 39/60 k nehnuteľnostiam na LV č. XXX a podielu 1/1 (BSM) k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre k.ú. E., pričom v podanom odvolaní odporkyňa netvrdila, ani nijako neosvedčila, že by okrem uvedeného majetku vlastnila aj iné aktíva, či majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka navrhovateľa uspokojená. Odvolací súd dopĺňa, že podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z LV č. XXXX, ako aj LV č. XXX odvolací súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností sú v súčasnosti tretie osoby, to však nič nemení na tom, že v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bola spoluvlastníčkou nehnuteľností odporkyňa (v prípade LV č. XXXX aj s manželom), preto podmienka, že nariadeným zabezpečovacím opatrením je postihnutý spôsobilý predmet záložného práva bola splnená. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z toho, že ak odporkyňa do dnešného dňa dlh neplnila ani len čiastočne (resp. nepreukázala akékoľvek plnenie v prospech navrhovateľa) a nebol zistený iný majetok odporkyne okrem jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX B. K. XXXX (ku ktorým bolo zriadených niekoľko sudcovských záložných práv na základe konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), pričom previedla uvedené nehnuteľnosti na tretie osoby v snahe zbaviť sa exekúciou postihnuteľného majetku, boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ktorým bolo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovené a vecne správneho závislého výroku IV., potvrdil.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. V odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ a preto odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa konanie o nariadení predmetného zabezpečovacieho opatrenia končí, s použitím ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, v odvolacom konaní v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej odporkyni.
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).