Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/33/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Martina Baločka a JUDr. Martina Kurečka na verejnom zasadnutí dňa 14.mája 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre pokračovací prečin ublíženia na zdraví a iné podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.2.2024 sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa , zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa obžalovanému A. B. , nar. XX.X.XXXX v Gelnici, trvale bytom C. D. XXX podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. , Tr. zák. , Tr. zák. ukladá úhrnný peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

odôvodnenie:

#

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného v bodoch 1) a 2) pre pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v bode 2) pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v bode 1)

dňa 28. apríla 2023 v čase okolo 19.00 hod., v obci C. D., okres E., na pozemku za rodinným domom s popisným číslom 222, fyzicky napadol poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že po slovnej hádke medzi nimi, poškodený F. G. dal facku obvinenému A. B., následne obvinený A. B. odsotil a potom udrel poškodeného F. G. do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho následne ešte kopal do celého tela, čím poškodenému F. G. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív na hrudníku vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie ľavej ušnice s krvnou podliatinou, tržnú ranu kože za ľavou ušnicou, pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom ramene s krvnou podliatinou (v oblasti bicepsu) a pomliaždenie mäkkých tkanív v pravej zákolennej jamke s krvnou podliatinou s objektívnou dobou liečenia minimálne 14 dní,

v bode 2)

dňa 29. apríla 2023 v čase o 10.30 hod., v obci Smolnícka Huta, okres Gelnica, pred rodinným domom s popisným číslom 222, počas slovnej hádky medzi H. B. a poškodeným F. G., nar. XX.XX.XXXX, pribehol k poškodenému F. G. a kopol ho do oblasti hrudníka, v dôsledku čoho spadol na zem, čím mu spôsobil zlomeninu piateho až siedmeho rebra vľavo s objektívnou dobou liečenia minimálne 21 dní.

Bol mu za to uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu mu súd podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť -poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. I. XXX škodu vo výške 1.956,- eur z titulu bolestného,

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Košice, Senný trh 1, Košice- Staré Mesto, IČO: 35937874 škodu vo výške 185,25 eur z titulu vynaložených liečebných nákladov na účet vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: C., VS: 2349010601, KS: 0058.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil tým, že z rozsudku je zrejmé, že ako prvý ho udrel práve poškodený G.. Nedal mu facku, ale udrel ho päsťou do pravej sánky. V tom do neho skočil jeho pes, jedná sa o kríženca strednej až väčšej veľkosti, potom poškodeného odštuchol rukami do ramien a ako išiel zase na neho, tak ho udrel, pričom ho mohol trafiť do ucha. Striasol sa psa a začal utekať, pes bežal za ním a poškodený schytil kameň obidvoma rukami a hodil ho za ním a huckal na neho psa. Bolela ho sánka a mal zranenia od psa. Preto bol aj na ošetrení v Gelnici. Utekal k píle, k majiteľovi pánovi J. K., ml. a bol v tom, že je tam kamera. Pán K., ml. však povedal, že nemá kartu, alebo niečo v tom zmysle. Bolela ho sánka, ruka aj noha, preto išiel do Gelnice na pohotovosť, kde bol ošetrený. Mal zranenia na rukách, nohách a bolela ho sánka, ktorá ho bolí dodnes. Poslali ho domov, išiel aj na políciu, policajt fajčil pred políciou. Keď mu porozprával čo sa stalo, policajt povedal, aby to nehlásil, lebo udá aj seba. Záznam žiaden nespísal.

Útok vyvolal poškodený tak, že ho udrel ako prvý a nahuckal na neho aj psa. Iniciatíva od poškodeného bola prvá, určila, ktorá strana je útočníkom (Ujcák) a ktorá obrancom (Lányi).

Toto tvrdenie je podporené dôkazmi, a to z ošetrenia na pohotovosti v Gelnici a výpoveďou svedka J. K., ml., ktorý ho bezprostredne po čine videl.

Okresný súd vyhodnotil konanie v rámci tohto skutku, že nešlo o konanie v nutnej obrane. Okresný súd však nevenoval pozornosť tomu, že poškodený na neho útočil aj so svojim psom, huckal psa, pes ho pohryzol na rukách aj nohách, dotrhal mu oblečenie, čo môže potvrdiť svedok K. ml. a jeho matka H. B., bol ošetrený na pohotovosti v Gelnici.

Útok je vždy protiprávne konanie človeka proti záujmom chráneným . O útok človeka ide aj vtedy, ak došlo k napadnutiu poštvaným zvieraťom, ktoré je vlastne nástrojom v rukách útočníka.

Je jednoduchý človek, vyučený v odbore dizajn - tvarovanie dreva. V súčasnosti bez zamestnania, blízko veku mladistvých. V obci ho poznajú ako slušného a nekonfliktného mladého muža, ktorý vôbec nepije. Dodnes má následky, bolí ho sánka, a preto musím vyhľadať odborného lekára a podať trestné oznámenie. Nepozná právne predpisy ani postup policajta, nikdy do rozporu so zákonom neprišiel.

Okresný súd neustálil skutkový dej bez dôvodných pochybností z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol. Okresný súd nevenoval pozornosť, že poškodený ho udrel ako prvý, nahuckal a huckal na neho psa so slovami „trhaj, trhaj“. Mal preukázateľne zranenia a roztrhané oblečenie a bol na ošetrení. O tomto mal súd vedomosti, lebo to uvádza aj v odôvodnení svojho rozsudku.

Skutok v bode 2) už bol len pokračovaním z predchádzajúceho incidentu. Keď mama videla roztrhané oblečenie a zranenia, vybrala sa za poškodeným. Poškodený sa len smial, dvíhal ruky aj na ňu, tak

vtedy mama kričala, nech sa neopováži dvihnúť ruku aj na ňu. Počul to, lebo pracoval v dielni, zľakol sa poznajúc pána G. a čoho je schopný, tak v tom strese a z obáv o mamu priskočil a kopol G.. Poškodený mal utrpieť zlomeninu 5. a 7. rebra vľavo. Na druhý deň v sobotu poškodený už vozil hnoj na záhrade s fúrikom, v pondelok dlhé drevené črepníky s muškátmi už nosil pod okná, po týždni už kosil a štiepal drevo. Videla to celá jeho rodina aj sestry s partnermi, ktoré boli u nás.

Má preto dôvodné pochybnosti o zranení a následkoch na zdraví u poškodeného. Aj pred tromi rokmi mal zlomeninu rebier, a teda či na snímke RTG nebolo zaznamenané práve toto vzhľadom na to, ako po úraze sa poškodený pohyboval a pracoval.

Pri prečinoch ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolnosti potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu Tr. zák. Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o premenlivé pojmy, ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine. Ak ich posúdením je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin. V takomto prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti prichádza v rámci trestného stíhania do úvahy postúpenie veci.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , , a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, eventuálne, aby vo veci sám rozhodol tak, že podľa predmetnú vec postúpi inému orgánu na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu alebo ma spod obžaloby prokurátora oslobodí podľa , že skutok nie je trestným činom a poškodeného odkáže s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Obžalovaný svoje odvolanie doplnil a uviedol, že okresný súd vykonal dokazovanie len v rozsahu výpovede poškodeného F. G.. Od začiatku tvrdil, že ho ako prvý udrel práve poškodený G., a to päsťou do pravej sánky, nahuckal na neho psa, pes do neho skočil a pohryzol ho na nohách a ruke. Dôkazom je správa z pohotovostnej služby v Gelnici zo dňa 29.04.2023, ktorú prikladá.

Z lekárskej správy vyplýva. že skutočne bol A. B. dňa 28.04.2023 okolo 19.00 hod. udretý susedom do pravej sánky a uhryzený psom do ľavého lýtka a pravého stehna a do ľavej ruky. Na polícii, keď obžalovaný podal trestné oznámenie, polícia to ukončila postúpením na prejednanie priestupku proti verejnému poriadku. Tento trestný spis však nie je súčasťou trestného spisu pod č. konania , trestné oznámenie sa viedlo v konaní mimo trestného konania obžalovaného A. B.. Tento trestný spis Okresný súd v Spišskej Novej Vsi nemal, nežiadal si ho pripojiť a pritom to súvisí so skutkom zo dňa 28.4.2023. Potvrdzuje sa ním, že pes pána G. na jeho pokyn dohryzol obžalovaného A. B.. Aj z toho je zrejmé. ako jednostranne sa viedlo trestné konanie v neprospech obžalovaného A. B.. Poškodený G. pri útoku na obžalovaného B. použil aj psa. Poškodený G. na A. B. zaútočil ako prvý, udrel ho päsťou do pravej sánky. Iniciatíva od poškodeného určila, ktorá strana je útočníkom. Došlo k napadnutiu obžalovaného B. poštvaným zvieraťom, ktoré bolo vlastne nástrojom v rukách útočníka G.. Sánka od udretia Ujcákom ho bolí doposiaľ, preto vyhľadal opätovne lekára s tým, že po RTG mu bola stanovená diagnóza - choroba temporomandibulárneho kĺbu vpravo a lekár doporučil stomatochirurgické konziliárne vyšetrenie. MUDr. Daniel ma vyšetril. Zistil obmedzené otváranie úst, zistil prítomnosť krepitácie (praskania) v oblasti temporomandibulárneho kĺbu. Má brať lieky a pri ťažkostiach kontrola (prikladá v prílohe dve lekárske správy.)

Opakuje, že okresný súd vykonal konanie len v prospech poškodeného, nezaoberal sa jeho tvrdeniami od samého počiatku už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa. Okresný súd svojím rozhodnutím nedal odpovede na jeho podstatné argumenty a takto porušil právo na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie je arbitrárne. Po zrušení veci odvolacím súdom by okresný súd pribrať do konania znalca, ktorý by určil rozsah jeho poranení a následkov. Platí, že oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v tom istom konaní stíhaný ako spoluobvinený. Pri riadnom vedení trestného stíhania pán G. vzhľadom k ujme na zdraví, ktorú mu spôsobil mal byt' stíhaný ako spoluobvinený ( ).

Aj vo výroku o náhrade škody má dôvodné pochybnosti, lebo najprv bolo bolestné stanovené na 2.786,- eur, potom na sumu 1.956,- eur.

Žiada, aby odvolací súd po prešetrení jeho odvolania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol z vyššie uvedených dôvodov a prikázal okresnému súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere. Platí, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, vína mu musí byt' spoľahlivo bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a súd musí vo veci spravodlivo a zákonne rozhodnúť.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné:

Na obvineného A. B. bola na Okresný súd Spišská Nová Ves podaná obžaloba pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v bode 1) a 2) a ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v bode 2), na tom skutkovom základe ako je to uvedené v napadnutom rozsudku.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením vykonal okresný súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného A. B..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného A. B., poškodeného F. G., svedkov L. G. - manželky poškodeného, M. N., F. O., E. P., H. B. – matky obžalovaného, Mgr. Veroniky Mišekovej – splnomocnenej zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Dušana Hrubalu, CSc., ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že zo znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Hrubalu, CSc. vyplýva, že pri úraze dňa 28.03.2023 poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív na hrudníku vpravo s krvnou podliatinou, ktoré mohlo vzniknúť úderom rukou do prednej steny hrudníka pri odsotení. Sila bola menšej intenzity a zranenie samo o sebe by si nevyžadovalo zvláštne liečenie. Ďalej pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom ramene s krvnou podliatinou, ktoré mohlo vzniknúť kopnutím i úderom päsťou, sila bola na rozhraní menšej a strednej intenzity a doba liečenia by mala trvať 14 – 21 dní. Taktiež pomliaždenie ľavej ušnice s krvnou podliatinou a tržná rana kože za ľavou ušnicou, ktoré vznikli jedným pôsobením násilia na ľavé ucho, najpravdepodobnejšie úderom päsťou, sila bola na rozhraní menšej a strednej intenzity, doba liečenia by bola 5- 6 dní. Rovnako pomliaždenie mäkkých tkanív v pravej zakolennej jamke s krvnou podliatinou, ktoré pravdepodobne vzniklo kopnutím do uvedenej oblasti, sila bola na rozhraní menšej intenzity, doba liečenia by mala trvať 14 dní max. 21 dní. Všetky poranenia sú ľahkými poraneniami. Pri úraze dňa 29.03.2023 poškodený utrpel zlomeniny 5. až 7. rebra vľavo, ktoré vznikli najpravdepodobnejšie kopnutím, sila ktorá spôsobila zranenie bola strednej intenzity. Zlomeniny si nemohol poškodený spôsobiť sám a je prakticky vylúčené, aby vznikli

pádom. Doba liečenia by mala trvať 21 – 28 dní a ide o ľahké poranenie. Ohľadne mechanizmu vzniku zranení znalec potvrdil, že zranenia zodpovedajú tomu, ako to uvádzal poškodený. Súd sa nestotožnil s tvrdením obžalovaného ako o možnom mechanizme vzniku zranenia poškodeného v oblasti bicepsu nie jeho osobou, ale tým, že poškodeného dňa 29.04.2023 dvíhala zo zeme jeho manželka. Okrem toho, že tento mechanizmus ako veľmi málo pravdepodobný vyvrátil znalec, pričom to riadne zdôvodnil, že by išlo o podliatiny v oblasti okolo celej ruky, či tým, že pani G. nedvíhala poškodeného, ktorý bol nevládny, ale ktorý sa dvíhal aj sám, preto by takto nemohla vzniknúť pomliaždenina a taká krvná podliatina, akú mal poškodený. To, že poškodený vstával zo zeme sám potvrdil ako poškodený aj jeho manželka L. G., či matka obžalovaného H. B.. Bolo teda preukázané, že poškodený sa dvíhal zo zeme sám a manželka mu iba pomohla, teda nebolo z jej strany potrebné vynaložiť veľkú silu pri držaní poškodeného za ruku. Doba liečenia a práceneschopnosti bola objektívne stanovená na dobu min. 14 dní ohľadom zranení z 28.04.2023 a doba min 21 dní ohľadom zranenia z 29.04.2023, ako doby minimálnej (teda nevyhnutná u každého na to, aby sa zranenie nekomplikovane zahojilo s minimalizáciou možných následkov). Obmedzenia poškodeného v obvyklom spôsobe spočívali najmä v bolestiacich rebier, ruky, ktorú mal uviazanú v šatke, bolesti nohy, nemožnosti spať poležiačky, bolestí, ktoré ho obmedzovali už pri bežných činnostiach.

Poškodený F. G. v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom zotrval na tvrdení, že dňa 28.04.2023 po slovnej výmene medzi ním a obžalovaným A. B., dal obžalovanému facku a obžalovaný do neho sotil, buchol ho do hrude a začal ho biť a kopať. Keď ho sotil, vtedy dostal asi aj na ucho, čo zároveň potvrdil obžalovaný A. B., že ho udrel do tváre. Úderov mohlo byť 4-5, možno viac. Svedkom tohto incidentu nebol nikto.

Kopnutie poškodeného do hrude obžalovaným z výskoku, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, potvrdili svedkovia L. G., H. B., M. N. či E. P.. Spáchanie tohto skutku v podstate nespochybnil ani sám obžalovaný, ktorý svoje konanie odôvodnil tým, že videl poškodeného nad jeho mamou rozhadzovať rukami, tak vyskočil a odkopol ho. Samozrejme je nutné skonštatovať, že takýto fyzicky útok obžalovaného na osobu poškodeného bol absolútne neprimeraný a neodôvodnený, pretože z ničoho nevyplývala obava, že by poškodený mal zaútočiť na H. B., a ide len o ospravedlňovanie svojho konania obžalovaným a aj jeho matkou H. B..

Obžalovaný spáchanie skutku v bode 1) rozsudku tak, ako sa mu kládol za vinu obžalobou poprel. V rámci skutku z bodu 2) rozsudku obžalovaný priznal, že pribehol potom, čo počul poškodeného hlasnejšie rozprávať s jeho matkou a keď videl, že rozmachával rukami, tak z rozbehu kopol poškodeného do hrude, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného A. B. krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaných skutkov vyššie uvedenými dôkazmi za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana obžalovaného je účelová, v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, a obhajobe obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného A. B. v bode 1) a 2) rozsudku právne kvalifikoval ako pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný pokračovacím konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a v bode 2) rozsudku právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), pretože obžalovaný sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Krajský súd sa rovnako ako okresný súd nestotožnil s tým, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti voči poškodenému F. G. ako na osobe vyššieho veku podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., nakoľko obžalovaný nespáchal trestnú činnosť v súvislosti s vekom poškodeného F. G., ale ako je zrejmé, oba skutky mali podklad v ich zlých susedských vzťahoch a nie vo veku poškodeného.

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa krajský súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zák. a prihliadol na všetky konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu, jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, zistenými pomermi osoby páchateľa a možnosťou jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Okresný súd správne u obžalovaného ustálil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., ktorá je založená na zistení, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., a to konkrétne, že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom k tomu, že neprevažoval pomer poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností ukladal obžalovanému trest za použitia § 38 odsek 2 Tr. zák., teda neznižoval hornú hranicu a nezvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súčasne použil aj ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák. za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, kedy mu bol uložený úhrnný trest za trestný čin najprísnejšie trestný, čo bol v danom prípade prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd sa však nestotožnil so záverom okresného súdu, že je potrebné uložiť obžalovanému A. B. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Na tomto mieste má krajský súd za potrebné uviesť, že prvotný útok vyprovokoval samotný poškodený Ujcák, že obžalovaného udrel ako prvý (čo potvrdil aj poškodený pri svojom výsluchu, že dal obžalovanému facku) a nahuckal na neho aj psa. Iniciatíva od poškodeného bola ako prvá. Okresný súd teda precenil osobu obžalovaného. Je potrebné poukázať na samotný motív konania obžalovaného, kedy išlo iba o neprimeranú reakciu na útok poškodeného. Vyššie uvedené je verifikované aj lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, že skutočne bol obžalovaný dňa 28.04.2023 okolo 19.00 hod. udretý susedom do pravej sánky a uhryzený psom do ľavého lýtka a pravého stehna a do ľavej ruky a absolvoval vyšetrenia na urgentnom príjme v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice. Poškodenému bola po útoku stanovená diagnóza – choroba temporomandibulárneho kĺbu vpravo, čo mu spôsobila obmedzené otváranie úst a prítomnosť praskania v jeho oblasti, čím trpí doposiaľ, čo potvrdzujú aj obžalovaným priložené lekárske správy doručené Krajskému súdu dňa 06.05.2024. Ohľadne mechanizmu vzniku zranení znalec potvrdil, že zranenia zodpovedajú tomu, ako to uvádzal poškodený. Takisto z charakteristiky na obžalovaného z miesta trvalého bydliska vyplýva, že ho môžu charakterizovať ako slušného, bezkonfliktného človeka. Taktiež obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný ani postihnutý za priestupok.

Preto na naplnenie účelu trestu vo vzťahu k individuálnej a generálnej prevencii v posudzovanej veci, nie je podľa názoru krajského súdu potrebné a ani účelné uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu. Teda po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, ako aj s poukazom na jeho majetkové pomery krajský súd považuje za primerané a dostatočné uloženie úhrnného peňažného trestu vo výške 200,- Eur, ktorú by mal obžalovaný pociťovať ako určitú sankciu za svoje nezákonné správanie.

Krajský súd je toho názoru, že uložený druh trestu zodpovedá základným princípom a pravidlám ukladania trestu páchateľovi trestného činu. Výška uloženého peňažného trestu je v súlade s ust. § 34 Tr. zák., a teda je spôsobila naplniť účel trestu a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Spolu s uloženým peňažným trestom ustanovil krajský súd pre prípad, že by jeho výkon bol úmyselne zmarený aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Krajský súd si osvojil aj výrok o náhrade škody, ktorým okresný súd zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenému F. G. škodu v sume 1.956,- Eur z titulu bolestného a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., a škodu vo výške 185,25 Eur, keďže poškodení sa v trestnom konaní so svojimi nárokmi pripojili riadne a včas a súd nemal pochybnosti o oprávnenosti týchto nárokov.

Z uvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

#

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný