Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/18/2019

Uznesenie

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Michala Havaša a Ing. Jany Andrássyovej, v trestnej veci obžalovaného T. S., pre zločin vydierania podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2021, takto

rozhodol:

rozhodol:

Podľa postupuje vec obžalovaného T. S., nar. XX. X. XXXX v T., trvale bytom L., A. XXX/X, okres Poprad,

trestne stíhaného pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že

v presne nezistený deň mesiaca máj 2017 v doobedňajších hodinách v kancelárii č. XXX Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Poprad, na Ulici Zdravotníckej č. 3 v Poprade v súvislosti s jeho podnetom vo veci zvýšeného hluku z dôvodu prejazdu motorových vozidiel cez spomaľovací prah na Ulici A.Á. nachádzajúceho sa na miestnej komunikácii v blízkosti jeho rodinného domu s číslom XXX/X U. L., zamestnankyni Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade, poverenej vedením Národného referenčného centra pre hluk a vibrácie Ing. R. E. povedal, že ak nebude jeho žiadosti o odmontovanie spomaľovacieho prahu vyhovené, tak si to vyrieši po svojom a zoberie zbraň a pôjde zastreliť primátora mesta L.,

t e d a

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a tento čin mal spáchať na chránenej osobe - verejnom činiteľovi,

č í m m a l s p á c h a ť

zločin vydierania podľa , s poukazom na ,

Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy

p r e t o ž e

nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 7. 3. 2019 podal na tunajšom súde obžalobu zo dňa 5. 3. 2019 na obvineného T. S. pre zločin vydierania podľa , s poukazom na , a to na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný T. S. vyhlásil, že je nevinný z trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná na neho obžaloba. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 11. 2020 využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať s tým, že vo veci sa vyjadrí až na záver po vypočutí jednotlivých svedkov. Na hlavnom pojednávaní dňa 20. 9. 2021 vo svojej výpovedi uviedol, že v mesiaci marec alebo apríl 2017, určite to nebol máj, sa dostavil na RÚVZ v Poprade za pani E., lebo mal záujem o certifikát spojený s výsledkom meraní hluku na jeho ulici. Už predtým bol na Mestskom úrade vo L., kde chcel takýto certifikát získať, no bolo mu povedané, že ho nemajú k dispozícii a že má ísť na RÚVZ. Na RÚVZ mu pani E. povedala, že certifikát (protokol o meraní) doposiaľ vyhotovený nemajú, ale keby aj bol, tak na neho nemá nárok a že má ísť na Mestský úrad do L., kde po jeho vyhotovení bude mať právo do neho nahliadnuť. Po tom, čo mu pani E. dala informáciu, že certifikát ešte vyhotovený nie je, dohodol sa s ňou, že buď mu certifikát zašle ona alebo pôjde na mestský úrad a oboznámi sa s ním. Nakoľko mu certifikát nechodil, išiel aj druhýkrát za pani E., ktorá mu povedala, že certifikát má, ale že mu ho nedá. Dožadoval sa, aby mu ho poslala, aby to nezdržiavala, lebo mal záujem vec riešiť právnou cestou. Už pri prvom stretnutí pani E. povedal, že má na neho nárok a že keď mu ho nedá, bude to riešiť právnou cestou - podaním oznámenia na prokuratúru. Záležitosť napokon riešil formou podania na Okresnej prokuratúre v Poprade, odkiaľ mu došlo oznámenie o porušení zákona v súvislosti s nesprístupnením informácií podľa osobitného zákona. Takisto prokurátor potom podal protest na Mestský úrad vo L. a RÚVZ, po ktorom postupe mu uvedené certifikáty boli zaslané.

K stretnutiam s p. E. uviedol, že tieto prebehli na jej pracovisku v kancelárii, nikto pri nich nebol, ale dvere na jej kancelárii sú také rozhegané, že keby tam kričal, bol agresívny a vyhrážal sa tak, ako to ona tvrdí, určite by to musel niekto počuť. Nič také sa nestalo a všetko považuje za výmysel zo strany pána Š.. Ku komunikácii s p. E. ďalej uviedol, že táto bola pokojná, nikto z nich nekričal, nezvyšoval hlas, nebol na to dôvod. Ich prvé stretnutie trvalo asi 10 - 15 minút a keby malo trvať asi hodinu a pol, tak by ho musela asi aj pohostiť. Druhé stretnutie bolo ešte o čosi kratšie. V tomto smere doplnil, že s p. E. sa stretol aj tretíkrát, ale k tomuto stretnutiu došlo už v kancelárii riaditeľky úradu - p. Y., kde bola aj p. E. a pracovník, ktorý vykonával meranie - p. C.. Uviedol, že pokiaľ p. E. povedal, že pokiaľ mu nedá certifikát, tak si to vybaví ináč, mal tým na mysli, že pôjde na prokuratúru, kde sa to napokon aj rýchlo a k jeho spokojnosti vybavilo. Má za to, že p. E. a p. Š. mu chcú uškodiť, p. Š. má na neho ťažké srdce, lebo odhaľoval rôzne veci, ktoré súviseli s jeho osobou, napr. s čiernou skládkou, ktorú mal za domom, mal k nemu viacero výhrad, že nerieši problémy mesta, podával na neho viaceré podnety a sťažnosti a najmä sa ho dotkol protest, ktorý vo vzťahu k nemu realizoval, keď na prívesnom vozíku mal pripojené protestné vyhlásenie a fotografie a krúžil nim okolo mestského úradu. Čo sa týka p. E., tá nemá mať na neho ťažké srdce, ale za všetkým vidí p. Š., ktorý vie manipulovať ľudí. P. Š. si možno myslí, že jeho osoba mala rozhodujúci vplyv na to, že prehral komunálne voľby. Na p. E. v r. 2018 podal trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Ďalej uviedol, že v súvislosti s aktivitami, ktoré organizoval, mal problémy, mesto nereagovalo na jeho žiadosti, neodpovedalo mu pravdivo, jeho podania mu vracali kvôli formálnym nedostatkom, preto záležitosti musel riešiť cez prokuratúru. Svoju obranu zameral na spochybňovanie hodnoverností svedkov Ing. Š. a Ing. E., keď predkladal viaceré listinné dôkazy súvisiace s vybavovaním jeho podnetov a sťažností či už Mestským úradom L. alebo RÚVZ Poprad, stanoviskami Okresnej prokuratúry Poprad v tomto smere či samotným pôsobením Ing. E. v rámci RÚVZ T.. Rovnako podával návrhy na vypočutie svedkov, ktorí mali byť dotknutí v rámci pôsobenia svedkyne E., jej pracovnou činnosťou.

Svedok poškodený K.. Y. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od r. 2014 bol primátorom Mesta L. a zo svojich terajších skúseností pozná obžalovaného ako osobu, ktorá má sklony k sťažovaniu sa a vytváraniu rôznych konštrukcií bez logického základu. V minulosti opakovane p. S. podával na Mestský úrad vo L. podnet na prešetrenie hluku na miestnej komunikácii na ulici, na ktorej býva. Podnety podával už v predchádzajúcom volebnom období a na základe týchto podnetov na predmetnej ulici bolo namontované spomaľovacie zariadenie - retarder. Po čase sa p. S. začal sťažovať na vytváranie neprimeraného hluku, ktorý vzniká prejazdom vozidiel cez tento retarder a aby sa predišlo ďalším

sťažnostiam, tak jeho žiadosti sa vyhovelo a retarder bol odstránený. Počas jeho funkčného obdobia p. S. podal podnet na riešenie neprimeraného hluku v blízkosti jeho obydlia, a preto ako primátor mesta nariadil technickému úseku, aby celý problém riešili s dopravným inžinierom a našli optimálne riešenie, výsledkom čoho bolo opätovné osadenie retarderu. Chvíľu to bolo v poriadku, ale potom p. S. opätovne žiadal o riešenie s požiadavkou, aby retarder odstránili. Nakoľko sa jedná o vysokú finančnú čiastku a jeho povinnosťou ako primátora je nakladať s finančnými prostriedkami mesta hospodárne a účelne, ohradil sa voči tejto požiadavke. P. S. potom prišiel s požiadavkou, aby bolo vykonané meranie hlučnosti v nočných hodinách, ktoré spôsobujú vozidlá prejazdom cez ulicu. Na toto naliehanie sa obrátil na RÚVZ a niekedy v mesiaci marec alebo apríl 2017 došlo k meraniu. Výsledky merania im ako objednávateľovi boli doručené s tým, že tieto neprekračovali prípustné hodnoty. O výsledku informovali p. S. písomne. P. S. bol potom na RÚVZ, aby mu tie výsledky dali k nahliadnutiu a po sťažnostiach na úrovni prokurátora na RÚVZ umožnil oboznámiť sa s výsledkami meraní. Po tomto oboznámení p. S. napadol p. E. s podozrením, že výsledky merania boli sfalšované a že zo strany mesta jej bol poskytnutý úplatok, aby výsledok meraní nebol nad stanovenú hodnotu. P. S. potom podal trestné oznámenie pre podozrenie z korupcie. Taktiež podal aj sťažnosť na RÚVZ, že chce opätovné merania a že RÚVZ má nariadiť Mestu L., aby odstránilo retarder. Na podklade tohto podania ho potom kontaktovala riaditeľka RÚVZ na osobné rokovanie, ktorého témou bolo prerokovanie tejto sťažnosti. To rokovanie sa uskutočnilo 22. 5. 2018 v priestoroch RÚZV v T., v kancelárii riaditeľky - p. Y., kde sa od účastníčky rokovania p. E. dozvedel, že v mesiaci máj 2017 v dopoludňajších hodinách v jej kancelárii bez prítomnosti svedkov sa p. S. vyhrážal tak, že ak jeho sťažnosť nevyrieši v jeho prospech, tak to vyrieši po svojom, zoberie zbraň a pôjde zastreliť primátora Mesta L..

Po tejto informácii to chcel nechať tak, ale vzhľadom k tomu, že toto obdobie bolo spojené s útokmi viacerých osôb vo vzťahu k orgánom verejnej moci a najmä po udalostiach, ktoré sa odohrali na Okresnom úrade v W., kde nejaká stránka mala strieľať kvôli tomu, že sa nevyhovelo jej požiadavkám, spojil sa s riaditeľom OR PZ T., ktorému prezentoval celú situáciu a následne sa rozhodol podať trestné oznámenie aj vzhľadom na negatívne skúsenosti s osobou obžalovaného. Čo sa týka jeho skúsenosti s obžalovaným, ale aj skúseností ostatných zamestnancov pôsobiacich na Mestskom úrade L. môže uviesť, že p. S. veľmi často navštevoval úrad bez nejakého objednania, keď potreboval riešiť svoje záležitosti. Jeho správanie by hodnotil ako konfliktné, spojené s krikom, urážkami až vulgarizmami hrubého charakteru. Zamestnanci úradu mali z neho strach. Problémom boli aj jeho fabulácie, pričom samospráva vzhľadom na kompetencie, ktoré má, často nebola oprávnená riešiť jeho požiadavky. Jeho vystupovanie a správanie potom vyústilo do toho, že dal pokyn, aby zamestnanci pri jednaniach s p. S. nevystupovali samostatne, ale v prítomnosti inej osoby. Jemu osobne sa obžalovaný nikdy nevyhrážal, ale tak ako obžalovaného pozná, tak jeho vystupovanie závisí od toho, kto proti nemu na druhej strane stojí, pričom ak ten človek je slabší, teda psychicky labilnejší, tak obžalovaný na neho útočí a pokiaľ je osoba silnejšia, tak sa sťahuje, je zbabelý a zuteká. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný mal mať nejaké skúsenosti so strelnými zbraňami. Nepamätá si, že by správanie p. S. vo vzťahu k zamestnancom úradu bolo predmetom priestupkových konaní. Na otázku, či medzi májom 2017, kedy mali zaznieť vyhrážky zo strany obžalovaného, o ktorých vedomosť nemal a o ktorých sa dozvedel až 22. 5. 2018, zaznamenal nejaké nátlakové prejavy zo strany obžalovaného k svojej osobe, svedok uviedol, že v tom období boli viaceré rokovania ohľadom riešenia problému, s ktorým prišiel obžalovaný, pričom na jednom z týchto stretnutí, na ktorom však on nebol prítomný, ale uskutočnilo sa za prítomnosti náčelníka mestskej polície a ďalších osôb, sa obžalovaný vulgárne vyjadroval, tieto osoby slovne napádal s tým, že to bude riešiť ináč. Vo vzťahu k svojej osobe však žiadne nátlakové prejavy zo strany obžalovaného nezaznamenal. Odmietol, aby z jeho strany šlo o pomstu vo vzťahu k obžalovanému s tým, že jeho rozhodnutie spojené s oznámením skutku malo súvis s tým, že sa obával o životy a hlavne o zdravie zamestnancov Mestského úradu L..

Svedkyňa Ing. R. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná iba v rámci výkonu svojich služobných povinností, a to od r. 2017 bez toho, aby mala k nemu bližší vzťah. Pamätá si, že niekedy v r. 2017 v doobedňajších hodinách prišiel do jej kancelárie p. S. na schôdzku, ktorá trvala asi jeden a pol hodiny, kde preberali záležitosti súvisiace s otázkou hlučnosti vo veci, ktorá sa ho týkala. P. S. bol nervóznejší, potil sa, debata prebiehala slušne bez vulgarizmov. Pred koncom rozhovoru ju p. S. požiadal o protokol z predmetnej kontroly, načo mu povedala, že ten si musí žiadať od Mesta L., nakoľko ide o objednávateľa. P. S. potom začal hovoriť, že pracovníci Mesta Svit s ním nekomunikujú, že mu nebudú chcieť dať ten protokol. Začal byť nervóznejší, rozprával hlasnejšie, avšak nekričal. Na to povedal, že pokiaľ protokol nedopadne v jeho prospech, vyrieši to po svojom, že zoberie zbraň a

zastrelí primátora. Ona sa voči týmto vyjadreniam ohradila, že nikto nemá právo rozhodovať o živote iného a on to zopakoval ešte raz. Nepamätá si už presne, kedy k tomuto stretnutiu došlo, podľa nej to bolo niekedy v marci alebo apríli 2017. Po tom, čo obžalovaný zopakoval svoje vyhrážky, ho požiadala, aby opustil kanceláriu, pretože mala iné služobné povinnosti. Asi po roku ich úrad riešil ďalší podnet p. S. súvisiaci s tým istým problémom, ktorý podával kvôli tomu, že sa zmenili pomery a priložil aj nejakú lekársku správu o zhoršení svojho psychického zdravotného stavu. V tomto smere úrad vyvolal rokovanie s Mestom L., na ktoré rokovanie sa dostavil aj p. Š.. Na tomto stretnutí p. Š. upovedomila, že možno bude kontaktovaný políciou, ktorá rieši jej vyjadrenie v rámci podnetu, ktorý na políciu podal p. S. v tom smere, že sa mu mala vyhrážať, na čo na polícii uviedla, že to nie je pravda, ale pravdou je, že bol to práve p. S., ktorý sa mal pred ňou vyhrážať p. Š. spôsobom, ako to popísala v predchádzajúcej časti výpovede. Je možné, že sa už nejako mýli, ale na tomto stretnutí po roku chcela informovať p. Š. o týchto vyhrážkach, lebo bola upovedomená vyšetrovateľkou, že jej tvrdenia budú preverované. Po oznámení týchto skutočností poškodenému tento povedal, že vec bude konzultovať na polícii a že zváži ďalšiu ochranu svojej osoby prípadne zamestnancov úradu. Vo vzťahu k osobe obžalovaného ďalej uviedla, že v rámci vybavovania jeho podnetov bol tento nervózny, podráždený, útočný, útočil aj na úrad, že sú socialistický úrad a že neriešia veci. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný mal mať nejaké skúsenosti so strelnými zbraňami. O skutočnostiach súvisiacich s trestným stíhaním obžalovaného, ktoré sa mali odohrať ešte v r. 2017, neinformovala ihneď preto, lebo nemala žiadneho svedka a nevedela by to preukázať. Mala za to, že by to bolo v rovine tvrdenia proti tvrdeniu a navyše mala za to, že niekedy človek v zlosti povie aj niečo, čo nemyslí vážne. Po roku sa však na to dívala inak, pretože mala v rukách zdravotný záznam, ktorý predložil sám obžalovaný a ktorý súvisel s jeho psychickým zdravím. V prípravnom konaní vypovedala, že k vyhrážkam zo strany obžalovaného malo dôjsť v máji 2017, po oboznámení sa s časťou predchádzajúcej výpovede svedkyňa uviedla, že naozaj si už presne nepamätá, no podľa nej k stretnutiu došlo niekedy koncom apríla 2017, pretože pokiaľ si pamätá, tak samotné merania sa uskutočnili niekedy v marci prípadne začiatkom roka 2017, pričom z meraní sa vyhotovuje protokol, ktorý ešte nemala dokončený a vytlačený v písomnej podobe, ale podklady pre protokol mala už uložené v počítači. Doplnila, že pred stretnutím s obžalovaným s týmto žiaden konflikt nemala a ani ho nepoznala. V rámci svojich pracovných povinností prišla s obžalovaným do kontaktu ešte pri následnom meraní v r. 2018, ale pri tomto stretnutí nezaznamenala žiadne vyhrážky, ani agresívne prejavy.

Svedok Mgr. Y. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako náčelník Mestskej polície vo L.. Obžalovaného pozná len z titulu výkonu tejto funkcie, jeho osobné skúsenosti s obžalovaným sú také, že prejavy obžalovaného mali agresívny charakter, často kričal, zvyšoval hlas, organizoval rôzne formy protestov, neustále zasielal sťažnosti, ktoré z titulu kompetencií boli odstupované na príslušné orgány, čo sa mu nepáčilo. K samotnému skutku uviedol, že si pamätá, že v minulosti sa zúčastnil stretnutia na RÚVZ v T., na ktorom bol prítomný p. Š., bola tam riaditeľka úradu a aj nejaká zamestnankyňa, ktorej meno si už nespomína, pričom na tomto stretnutí zo strany tej zamestnankyne zaznela nejaká informácia, že p. S. sa mal vyhrážať primátorovi niečo v tom zmysle, že ak mu nebude vyhovené, tak si zoženie zbraň a pôjde zastreliť primátora. Jeho osobne sa táto informácia nijako netýkala, p. Š. v tomto smere s ním niečo komunikoval a vie, že komunikoval aj s riaditeľom OR PZ, a to najmä po tom, čo sa dostali na verejnosť informácie o streľbe na Okresnom úrade Nitra. K reakcii Ing. Š. na získanú informáciu uviedol, že určite mal obavu o svoj život, pretože človek nikdy nevie, ak zaznie taká informácia. V oboznámenej časti výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že informácia o vyhrážkach zo strany obžalovaného zaznela na stretnutí v mesiaci máj 2018.

Svedok R. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o vyhrážkach zo strany obžalovaného poškodenému vedomosti nemá. Ako zamestnanec Mesta L. prichádzal s obžalovaným v rámci svojich pracovných činností do styku s tým, že obžalovaný v minulosti vo vzťahu k predstaviteľom a zamestnancom Mesta L., ktorí riešili jeho sťažnosti a petície, vystupoval tak, že ich osočoval a obviňoval. Má informácie aj o tom, že hrozil fyzickým napadnutím zamestnanca Mgr. Q..

Svedok Mgr. V. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná od r. 2010 z titulu plnenia svojich pracovných povinností na Mestskom úrade L.. Obžalovaný voči nemu vystupoval agresívne, aj sa mu vyhrážal, aj dvihol na neho ruku s tým, že ho chcel udrieť. Zo strany obžalovaného sa malo jednať o verbálnu agresivitu, poznatky k jeho fyzickej agresivite nemá. Vo vzťahu k jeho osobe síce na neho dvihol ruku, ale napokon ho nenapadol, keď si zrejme uvedomil, že v kancelárii je aj iný kolega. O vyhrážkach obžalovaného vo vzťahu k p. Š. vie len od druhých ľudí, keď má informáciu, že sa mal takto vyhrážať na RÚVZ v T., ale nevie kedy.

Svedkyňa Ing. E. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v období r. 2017 pracovala na Mestskom úrade L. ako vedúca odboru výstavby. O tom, že obžalovaný sa mal poškodenému vyhrážať zabitím, má poznatky len od samotného poškodeného, ktorý ju o tejto skutočnosti informoval. Má poznatky, že v minulosti navštevoval úrad, kde prichádzal do kontaktu s pracovníkmi, prichádzal s nimi do konfliktov, zvyšoval na nich hlas.

Svedkyňa Y. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala obdobným spôsobom s tým, že ako zamestnankyňa Mesta L. bola možno v r. 2017 na porade v kancelárii primátora, kde ju tento informoval, že podal trestné oznámenie na p. S. pre nejaký incident, ktorý sa mal odohrať na RÚVZ a ktorý mal súvisieť s vyhrážkami voči jeho osobe, že ho zastrelí. Žiadne iné poznatky k okolnostiam vyhrážania, či vydierania primátora zo strany obžalovaného nemá. Ako pracovníčka úradu prišla s obžalovaným do styku, registrovala konfliktné situácie, keď obžalovaný vystupoval agresívnejšie zvýšeným tónom, nebola však svedkom toho, aby jeho prejavy mali nejaký násilný charakter. P. S. zo začiatku vystupoval kľudne a keď mu to už nevyhovovalo, tak svoj hlas zvyšoval.

Svedok MUDr. C. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje na RÚVZ T. ako odborný radca od r. 2003, obžalovaného pozná, nemá k nemu žiaden vzťah. O samotnom vydieraní (ktoré súvisí s trestným stíhaním obžalovaného) poznatky nemá, má však poznatky vzťahujúce sa k osobe pani E.. Má za to, že pani E. je nedôveryhodná osoba, keďže v minulosti bola uvedená ako meračka na protokoloch spojených s meraním hluku a vibrácií, ktoré merania v skutočnosti neboli uskutočnené. V tomto smere bol v r. 2015 oznamovateľom trestnej činnosti z dôvodu nekonania úradu vo vzťahu k týmto zisteniam, ktoré skutočnosti potom vyústili do trestného stíhania osoby Ing. R. C., ktorý pôsobil v pozícii vedúceho Národného referenčného centra pre hluk a vibrácie a ktorý napokon bol aj odsúdený. Čo sa týka jeho poznatkov k výsledkom meraní súvisiacich s osobou p. S., on k týmto protokolom prístup nemá, videl však výsledky týchto meraní, ukazoval mu ich p. S., ale objektívne sa k výsledkom vyjadriť nevie. P. S. ho navštívil po tom, čo bola odvysielaná relácia ohľadom pomerov na úrade, prišiel tam s tým, že aj on má s úradom problém a podozrenia a ukázal mu protokoly, z ktorých bolo zjavné, že merania boli vykonané bez mikrofónov, čo sa nerobí. P. E. na úrade robila také veci, ktoré boli v rozpore s etikou, morálkou a pravdivosťou, len aby si zachovala svoju pozíciu. Do r. 2015 ani nemala odbornú spôsobilosť na merania hluku a vibrácií. Pred svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní bol v kontakte so svojím nadriadeným a dotazoval sa, či úrad disponuje nejakou informáciou o nejakom vydieraní, ktoré sa malo odohrať v priestoroch úradu a ktoré malo súvisieť s osobou p. E., pričom mu bolo povedané, že žiadna takáto informácia či poznatok neexistuje. Poukázal na to, že ak by takáto informácia bola, musel by ju úrad riešiť, pretože aj anonymné podania sa evidujú a riešia. P. E. v súvislosti s aktivitami na úrade nebola nijako postihovaná, pretože nebol záujem to riešiť, ale naopak bol záujem tieto veci neriešiť, pričom ho odhovárala od toho, aby podával trestné oznámenie v r. 2015. Nebola ani stíhaná, keď okrem p. C. nebol odsúdený nik, čo však neznamená, že sa veci na úrade nediali. On sa stal obeťou jej šikany a táto situácia pokračuje ďalej.

Svedkyňa MUDr. Y. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od r. 2016 pracuje na vedúcej pozícii RÚVZ v T., obžalovaného pozná iba z výkonu pracovnej činnosti, keď raz s ním prišla do styku a poškodeného Ing. Š. pozná iba ako primátora Mesta L., keď ich vzťahy mali pracovný charakter. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že na základe požiadavky Mesta L. v r. 2017 úrad vykonal merania hluku na Ul. A. U. L., ktoré samotné merania mala na starosti p. E.. Pokiaľ vie, tak výsledky boli také, že hladina hluku nebola prekročená. Má vedomosť o tom, že nastal určitý problém, keď sa dostavil p. S., ktorý chcel, aby mu bol predložený protokol o meraní, no celý problém bol v tom, že meranie si objednalo Mesto L., a teda protokol mal byť zasielaný iba objednávateľovi. P. S. sa rozčuľoval, mal vystupovať zvýšeným hlasom. To bolo jediný krát, keď p. S. stretla, ináč s ním do konfliktu neprišla. Celá situácia sa odohrala na sekretariáte, keď ona p. S. vysvetlila, že protokol nemôže dostať, lebo nie je objednávateľ a on dostal iba vyrozumenie o neprekročení hladiny hluku. Čo sa týka jej poznatkov o komunikácii medzi p. S. a p. E., o tom nejaké bližšie poznatky nemá, lebo kancelária p. E. je na inom poschodí. Je možné, že p. E. na porade spomínala, že p. S. bol za ňou ohľadom toho protokolu, zrejme bol za ňou viackrát, lebo raz p. E. spomínala, že s p. S. bola v nejakom konflikte, pri ktorom mal tento spomínať, že zastrelí primátora. Ona tomu ale veľmi pozornosť nevenovala. Kedy o tom p E. hovorila, to si nespomína, je možné, že to mohlo byť v období, keď sa robili tie merania, ale mohlo to byť aj neskôr, niekedy v r. 2018. Na bližšie okolnosti, keď p. E. uvádzala, že p. S. mal povedať, že zastrelí p. primátora, si už nepamätá, povedala to normálne, ona tomu nevenovala nejakú pozornosť. S takto získanou informáciou nijako nenaložila, brala

to ako afekt medzi nimi dvoma. Pamätá si, že v súvislosti so zmenenou dopravou situáciou v Meste L. zvolala poradu dňa 22. 5. 2018, ktorá sa odohrala za prítomnosti primátora Mesta L., polície aj p. E., aby p. E. na tomto stretnutí uvádzala informácie spojené s vyhrážkami zo strany p. S. „zastrelím primátora“ si nespomína. Potvrdila, že na úrade existuje aj interný predpis spojený s postupom zamestnancov v prípadoch, ak dôjde k podozreniu zo spáchania trestného činu na pôde úradu, pričom p. E. v súvislosti s tvrdením, že p. S. mal uvádzať, že zastrelí primátora, podľa tohto predpisu nepostupovala, pretože ako vedúci pracovník by o tom musela vedieť. Táto informácia do výročnej správy úradu zahrnutá nebola, pretože výročná správa zahŕňa odborné činnosti. O tom, že p. E. v súvislosti s informáciou o vyhrážkach zo strany p. S. podávala trestné oznámenie, má vedomosť od p. E., ktorá jej povedala, že bola na polícii podávať trestné oznámenie a vypovedala. Na otázku, či má vedomosť, aby zo strany úradu došlo k nezákonnému postupu v súvislosti s lekárskou správou, ktorá sa týkala p. S., uviedla, že lekársku správu, ktorú zaslal sám p. S., rozhodla mu vrátiť, pretože úrad nie je oprávnený nakladať s touto informáciou a skutočnosť, že táto sa objavila ako príloha trestného oznámenia, o tom vedomosť nemala. K osobe p. E. dodala, že svoje pracovné činnosti si vykonáva svedomite, nie sú u nej konštatované nijaké nedostatky spojené s činnosťou, ktorú vykonáva, úlohy plní, je ústretová aj mimo bežných pracovných hodín. Nemá vedomosť o tom, aby na pracovisku mala konflikty so zamestnancami, aspoň ako vedúci pracovník žiadne konflikty neriešila, nemyslí si, že má nejaké negatíva, ktoré by bolo potrebné nejako zdôrazňovať. Vo vzťahu ku kauze, ktorá súvisela s odsúdením Ing. C. a týkala sa vydávania falošných protokolov, doplnila, že táto sa p. E. po disciplinárnej stránke nedotkla.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, MUDr. Beáta Kantorová, ktorá vypracovala znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný v čase znaleckého vyšetrenia a ani v čase skutku netrpel duševnou chorobou. Ide o emočne nestabilnú impulzívnu osobnosť, čo sa prejavuje emočnou a afektívnou labilitou, impulzívnym reagovaním, ktoré je vystupňované pre neho v emočne záťažových a stresových situáciách, kedy môže dôjsť až k afektívnym skratom. Porucha osobnosti je trvalá porucha osobnostných rysov, liečbou neovplyvniteľná, keď prípadne liečbou môžu byť korigované výbuchy zlosti a hnevu. Zo zdravotnej dokumentácie z psychiatrickej ambulancie, ktorú obvinený navštívil v r. 2017 sa jednalo o tretie vyšetrenie so záverom reaktívny depresívny stav, ktorý vznikol na podklade akcelerácie záťaže a konfliktov, kedy nahromadené napätie vyústilo do depresívnej poruchy. Jednalo sa o ľahký stupeň bez potreby dlhodobejšej liečby. V čase skutku boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti zachované, obvinený chápal a mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Ochranné opatrenia nenavrhuje.

Znalkyňa z odboru psychológie, PhDr. Karin Štiffelová, ktorá v prípravnom konaní vypracovala znalecký posudok vo vzťahu k psychologickému profilu obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že ide o anomálne štruktúrovanú osobnosť so zjavnými znakmi histrionského a paranoidného správania s egocentrickými rysmi. Zaznamenaná je nadmerne pozitívna sebaprezentácia s oslabenou sebakontrolou a možnými agresívnymi prejavmi v správaní. Osobnosť je emočne nestabilná, z prejavu agresie dominuje verbálna agresia. Zmysel pre realitu je znížený, je zrejmý únik do denného snenia, je priemerne adaptabilný. Vo vzťahových väzbách prevažuje neosobnosť, citová oploštenosť a sklon ku konfliktnosti. Správanie je subjektivisticky, heterokriticky a ľahkovážnejšie nastavené. Intelektové schopnosti sú v pásme normy. Sklon obvineného k afektívnemu a agresívnemu správaniu je intenzívnejší, čo korešponduje s jeho emočne nestabilnou osobnosťou. Vo výsledkoch vyšetrenia bola preukázaná impulzivita, výbušnosť, opozičné tendencie, agresivita sa môže objaviť priamo v správaní. Dominuje verbálna agresia, pocit zatrpknutosti, fyzická agresia je najmenej pravdepodobná. Ako motív protiprávneho konania sa môže javiť paranoidné nastavenie voči vonkajšiemu prostrediu, citová inhibícia v sociálnom kontakte, oslabená sebakontrola, znaky afektívnej lability, sociálne naivný pohľad na seba, sklon ku konfliktnosti, zvýšená kritičnosť voči okoliu a znížený zmysel pre realitu. Vzhľadom k náchylnosti konať impulzívne je vysoko pravdepodobné, že jeho správanie a konanie mohlo byť obrazom zníženej sebakontroly bez dostatočného zváženia dôsledkov, čiže konanie mohlo byť skratové, neplánované, situačné. Jeho celkové pamäťové schopnosti sú podpriemerné, bez prítomnosti porúch pamäti, vrátane konfabulácií. Vo výsledkoch vyšetrenia bol potvrdený sklon ku konfliktom. Jeho správanie je síce sociabilné, avšak v popredí je nekompromisnosť.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podávala dňa 7. 6. 2018 na OR PZ OKP Poprad Ing. R. E., príkazu na vykonanie domovej prehliadky a zápisnice o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou, ktorá bola vykonaná v obydlí obžalovaného s negatívnymi výsledkami, charakteristiky obžalovaného, výpisu

evidencie priestupkov, podaniami a listinnými dôkazmi, ktoré predkladal obžalovaný v priebehu trestného konania, registra trestov, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Súčasťou návrhov obhajoby boli aj návrhy na opätovné vypočutie svedkov Ing. E. a Ing. Š. v konaní pred súdom, ktorí svedkovia boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, návrhy na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom psychologických profilov uvedených svedkov, návrhy na vypočutie ďalších svedkov, ktorí objektívne nedisponovali informáciami súvisiacimi so skutkom, pre ktorý bola podaná obžaloba, ale ktorí sa mali vyjadrovať iba k svojim poznatkom, ktoré súviseli s činnosťou na RÚVZ T. a ktoré sa týkali ich osôb a osoby svedkyne E., ktoré návrhy ako neopodstatnené súd zamietol.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti potom súd konštatoval, že konanie obžalovaného tak, ako je mu kladené za vinu a ako napokon ho potvrdili aj výsledky dokazovania pred súdom, nenapĺňa základné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa , s poukazom na , ale ani prípadne iného trestného činu.

Zločinu vydierania podľa , s poukazom na sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a čin spácha na chránenej osobe.

Ustanovením sa chráni sloboda ľudského rozhodovania. Hrozbou násilím sa rozumie nielen hrozba bezprostredného násilia, ale aj hrozba, ktorá sa môže uskutočniť v budúcnosti. Nie je rozhodujúce, či hrozba násilia smeruje proti napadnutému alebo inej osobe. Táto hrozba môže smerovať proti telesnej integrite alebo proti majetku. Cieľ páchateľa však musí byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať. Nevyžaduje sa prítomnosť osoby, voči ktorej je hrozba namierená. Čin je dokonaný vykonaním násilného konania alebo uskutočnením hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy k vynúteniu konania, opomenutia alebo strpenia nemusí dôjsť.

Ako vyplýva z podanej obžaloby, obžalovanému je kladené za vinu protiprávne konanie, ktorého sa mal dopustiť spôsobom popísaným v skutkovej vete obžaloby, keď v kancelárii zamestnankyne RÚVZ v T. poverenej vedením Národného referenčného centra pre hluk a vibrácie, Ing. R. E., povedal, že ak nebude jeho žiadosti o odmontovanie spomaľovacieho prahu vyhovené, tak to vyrieši po svojom a zoberie zbraň a pôjde zastreliť primátora Mesta L.. Obžalovaný takýmto konaním mal potom hrozbou násilia iného nútiť, aby niečo konal a tento čin spáchal na chránenej osobe - verejnom činiteľovi. Ako poškodený v predmetnej trestnej veci vystupuje Ing. Y. Š., ktorý v čase skutku zastával funkciu primátora Mesta L.. Samotná hrozba násilia, ktorú mal obžalovaný vysloviť, však nebola adresovaná Ing. Y. Š., ale bola adresovaná Ing. R. E., pričom Ing. Š.V. mal byť osobou, voči ktorej bola hrozba namierená (Ing. Š. nebol prítomný pri skutku). Z uvedeného je potom zrejmé, že cieľom hrozby násilia zo strany obžalovaného mala byť osoba Ing. E., ktorá takúto hrozbu aj vnímala, a teda práve uvedená osoba by mala byť osobou poškodenou v danej trestnej veci. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že pri trestnom čine vydierania cieľ páchateľa musí byť adresovaný poškodenému, ktorý ho musí aj vnímať, pričom samotná hrozba násilia môže byť namierená aj na inú osobu než je napadnutý a môže smerovať prípadne aj proti majetku. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že pre naplnenie objektívnych znakov skutkovej podstaty trestného činu vydierania je nevyhnutné, aby bol naplnený aj znak nútenia. Pre naplnenie obligatórneho znaku uvedenej skutkovej podstaty nie je postačujúce, že obžalovaný povedal Ing. R. E., že ak nebude jeho žiadosti o odmontovanie spomaľovacieho prahu vyhovené, tak si to vyrieši po svojom a zoberie zbraň a pôjde zastreliť primátora Mesta L.. Pre naplnenie znaku nútenia sa vyžaduje, že musí ísť o vyššiu formu pôsobením psychického alebo fyzického násilia vo vzťahu k osobe, ktorej je takýto prejav určený a tento ho musí aj takto vnímať. To, že nešlo o nútenie, vyplýva z reakcie a ďalšieho konania Ing. E., ktorá okrem vyjadrenia „že nikto nemá právo rozhodovať o živote iných“ tak, ako to uvádza vo svojej výpovedi, fakticky vyjadreniu obžalovaného nevenovala ďalšiu zvýšenú pozornosť a mala požiadať obžalovaného, aby opustil jej kanceláriu s tým, že má ďalšiu prácu. Ing. E. následne vo veci neurobila žiadne oznámenia či už orgánom činným v trestnom konaní alebo svojmu nadriadenému (MUDr. Y. - riaditeľka RÚVZ T. v tomto smere na hlavnom pojednávaní uvádzala, že p. E. raz spomínala, že bola v nejakom konflikte s p. S., ktorý uvádzal, že zastrelí p. primátora, ale povedala to normálne a ona tomu ani nevenovala nejakú pozornosť) a neinformovala ani samotného poškodeného. V tomto smere vo svojej výpovedi poukázala na to, že vyhrážky brala v rovine tvrdenia proti tvrdeniu a doplnila, že človek v zlosti niekedy povie aj niečo, čo nemyslí vážne. Uvedená reakcia a vnímanie konania obžalovaného na strane Ing. E. nesvedčí o tom, aby toto vnímala ako nútenie. Je potrebné ďalej poukázať na to, že Ing. E. mala Ing. Š.

informovať o vyhrážkach zo strany obžalovaného až po uplynutí viac ako jedného roka po tom, čo bola vypočutá na polícii ohľadom podnetu vo veci vyhrážania, ktorý na ňu podal obžalovaný, keď poukázala na to, že na polícii tvrdenia obžalovaného poprela s tým, že bol to práve p. S., ktorý sa mal pred ňou vyhrážať spôsobom, ako to popisovala. Rovnako aj Ing. Š. o vyhrážkach zo strany p. S. informovala až s odstupom vyše jedného roka, ktorý podľa vlastného vyjadrenia na hlavnom pojednávaní uviedol, že tieto informácie chcel nechať tak, ale vzhľadom na obdobie, v ktorom v tom čase žil a ktoré bolo spojené s útokmi viacerých osôb vo vzťahu k orgánom verejnej moci, najmä po udalostiach, ktoré sa odohrali na Okresnom úrade Nitra, kde nejaká stránka mala strieľať kvôli tomu, že sa nevyhovelo jej požiadavkám, sa rozhodol podať trestné oznámenie aj vzhľadom na jeho negatívne skúsenosti práve s osobou obžalovaného. V spisovom materiáli sa nachádza aj článok z denníka Nový čas, ktorý informuje dňa 6. 6. 2018 o streľbe na Okresnom úrade v Nitre, kde strieľajúcou osobou mal byť dôchodca.

Za takejto situácie vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania potom súd nemal za to, že v danom prípade došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa a v tejto súvislosti ani súvisiacej kvalifikovanej podstaty uvedeného trestného činu podľa ods. 2 písm. b) , keď v tomto smere absentuje naplnenie objektívnej stránky uvedeného trestného činu. Súčasne súd zvažoval, či konanie obžalovaného nenapĺňa prípadne zákonné znaky iného trestného činu, napr. prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , event. odsek 2 písm. b) , kde však zákonom požadovaným znakom uvedeného trestného činu je aj naplnenie dôvodnej obavy spojenej s vyhrážkami smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. V danom prípade však nie je možné konštatovať naplnenie zákonného znaku dôvodnej obavy, pretože Ing. E. o žiadnej dôvodnej obave nevypovedala a vo vzťahu k Ing. Š. je potrebné poukázať na to, že tento síce poukazoval na vznik takejto obavy, ktorá však u neho pramenila z udalostí, ktoré sa mali odohrať až po vyše roku (streľba na Okresnom úrade Nitra). než sa mal obžalovaný dopustiť protiprávneho konania, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd nemal za to, že obžalovaný svojím konaním, pre ktoré bola podaná obžaloba, sa dopustil trestného činu, na druhej strane však takéto konanie by mohlo byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, a preto súd postúpil predmetnú vec na prejednanie príslušnému orgánu štátnej správy. Je potrebné doplniť, že súd nie je oprávnený hodnotiť dôkazy vo vzťahu k skutku, ktorý nie je trestným činom, ale ktorý by mohol byť priestupkom.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0. iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a tento čin mal spáchať na chránenej osobe - verejnom činiteľovi,

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok, do 3 pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.