Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sa-33-2019.pdf
PDF · 130.81 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: O. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. G. X/XX, XXXXX H., Poľská republika, občan Poľskej republiky, zastúpeného zástupcom V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, za účasti ďalšieho účastníka: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova č. 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 201, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 16228-4/2018-BA zo dňa 16. októbra 2018
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave Číslo: 16228-4/2018-BA zo dňa 16. októbra 2018, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca Číslo: 32304-1/2014-CA zo dňa 17. januára 2014 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej ,,správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán“), rozhodnutím číslo: 32304-1/2014-CA zo dňa 17. januára 2014 (ďalej ,,rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,zákon o sociálnom poistení“) rozhodla tak, že pánovi O. V. Z., nar. XX.XX.XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.08.2012 do 31.12.2012 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že od 1. mája 2010 sa uplatňujú Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009, (ďalej ,,základné nariadenie“) a vykonávacie Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej ,,vykonávacie nariadenie“). Správny orgán prvého stupňa citoval článok 11 ods. 3 , článok 13 ods. 1 a 3 základného nariadenia. Ďalej konštatoval, že dňa 26. februára 2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca kontrolu v sídle zamestnávateľa, kontrolu zameranú na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov. Nezistili pritom prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiadny z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj Ing. Mgr. O. S., LL.M, konateľa ACARTUS Slovakia, s.r.o., IČO: 46 095 136, ktorá obchodná spoločnosť má sídlo na Palárikovej ulici č. 76 v Čadci, podľa vyjadrenia ktorého sa dňa 26. februára 2013 v sídle spoločnosti nenachádzal žiaden zamestnanec a ani konateľ spoločnosti. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že pán O. V. Z. reálne vykonáva činnosť ako
zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia.
2. Dňa 20. októbra 2015 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: 49872-3/2015- BA konanie o odvolaniach zamestnanca a zamestnávateľa s poukazom na ust. § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušila odo dňa doručenia rozhodnutia o prerušení konania, do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. 3. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím Číslo: 16228-4/2018-BA zo dňa 16.10.2018 (ďalej ,,rozhodnutie odvolacieho orgánu alebo napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu a zamestnávateľa v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že je vecne správne a v súlade so zákonom. Žalovaný poukázal na to, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina je zamestnávateľ zapísaný pod obchodným menom WEBUNG, s.r.o., s dňom zápisu 4. januára 2012. Tento zamestnávateľ je od 1. februára 2012 prihlásený v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil žalobcu ako zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01. augusta 2012. Žalovaný zdôraznil záväznosť koordinačných nariadení, ktoré ako nariadenia Európskeho spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Konkrétne poukázal na Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - základné nariadenie a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009
- vykonávacie nariadenie, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia a ich úlohu. Ďalej rozobral vo všeobecnosti podmienky rozhodné na určenie uplatniteľnej legislatívy, ktorými sú status zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, reálny výkon jeho činností a určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t.j. pracovnou zmluvou, ešte automaticky nezakladá dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva. Z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca 2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci základného a vykonávacieho nariadenia vyplýva, že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Preto inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava v súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy a za účelom správneho vykonávania koordinačných opatrení bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a v nadväznosti na to Sociálna poisťovňa bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať, čo sa stalo kontrolou so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území SR vykonanou dňa 26.02.2013 pobočkou Čadca. Touto kontrolou sa nepodarilo preukázať reálny výkon činností zamestnancov na území SR, ani splnenie základných kritérií registrovaného sídla spoločnosti. Na základe získaných podkladov Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnanec reálne nevykonáva činnosť na území SR a tiež neboli splnené podmienky registrovaného sídla zamestnávateľa. Pretože zamestnanec a ani zamestnávateľ zistené skutočnosti dôkazmi nevyvrátili, Sociálna poisťovňa pristúpila k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. To, že postup prvostupňového orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, podľa ktorého rozhodol, že zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy bol správny, podporuje aj určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy zo strany ZUS, Oddzial w Rybniku. Sociálnej poisťovni bolo doručené oznámenie ZUS, Oddzial w Rybniku č. 340000/500/861/2013/UBS-OM/87060203011/EJ zo dňa 9. decembra 2013, ktorým ZUS v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určila, že pán O. V. Z. podlieha od 01. augusta 2012 do 12. decembra 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Dňa 12. decembra 2012 zamestnanec (žalobca) ukončil samostatnú zárobkovú činnosť v Poľsku, preto ZUS v danom prípade posudzovala uplatniteľnú legislatívu len do uvedeného dňa. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym, a preto námietky zamestnanca a zamestnávateľa uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 4. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca s návrhom na zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia I a II pre absenciu podstatných náležitostí rozhodnutia vyžadovaných ust. §
209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení a ich nedostatočné odôvodnenie. Podľa žalobcu v rozhodnutí I ako i v rozhodnutí II absentuje skutočnosť a logicky aj spôsob jej vyhodnotenia vo vzťahu k ostatným podkladom pre rozhodnutie, či Sociálna poisťovňa pobočka Čadca a žalovaný zisťovali, či sa rozhodnutie príslušnej poľskej sociálnej poisťovne o uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k žalobcovi stalo definitývnym. Mal za to, že nemožno prijať záver, že vo vzťahu k nemu boli splnené podmienky pre definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy, pretože žalovaný neuvádza, kedy mu bolo oznámenie príslušnej poľskej inštitúcie doručené, a preto k momentu vydania rozhodnutia I a II nemožno zistiť, či boli dodržané všetky hmotnoprávne lehoty stanovené koordinačnými nariadeniami, uplynutím ktorých by vzniklo Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca oprávnenie na vydanie rozhodnutia I. Ak by aj bola určená uplatniteľná legislatíva vo vzťahu k žalobcovi príslušnou poľskou inštitúciou podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, žalovaný bol povinný vyčkať na právoplatné skončenie prípadného súdneho sporu v Poľskej republike o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia príslušnej poľskej sociálnej poisťovne o určení uplatniteľnej legislatívy. Z rozhodnutia II nie je možné vyvodiť, na základe akého skutkového a právneho posúdenia príslušná poľská sociálna poisťovňa rozhodla v konečnom dôsledku o uplatniteľnej legislatíve k žalobcovi za posudzované časové obdobie. Podľa žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, pretože žalovaný bol povinný pred vydaním rozhodnutia II preskúmať všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie záveru o nevzniknutí účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení na území Slovenskej republiky, a to najmä, nie však výlučne, za tým účelom získať podklady týkajúce sa predbežného určenia rozhodnej legislatívy príslušnou poľskou sociálnou poisťovňou, ktoré nemohlo byť žalobcom napadnuté v správnom alebo súdnom konaní podľa právnych predpisov Poľskej republiky. Táto povinnosť žalobcovi vyplýva primárne podľa slovenskej vnútroštátnej úpravy zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 195 ods. 1 stanovuje povinnosť sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať v zmysle zásady úplného a presného zistenia skutočného stavu veci.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25. augusta 2020 (č.l. 58-60 spisu) navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, v podrobnostiach uvádzajúc skutkové a právne dôvody totožne ako v žalobou napadnutom rozhodnutí (odsek 3. odôvodnenia rozsudku). Poukázal na to, že Sociálnej poisťovni ústredie, bolo v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddzial w Rybniku doručené oznámenie zo dňa 9. decembra 2013, ktorým ZUS určila, že pán O. V. Z. podlieha od 01. augusta 2012 do 12. decembra 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Konečné, a teda právne záväzné, je také určenie uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa stalo v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Zo strany ZUS došlo k individuálnemu určeniu poľskej legislatívy. V tejto súvislosti poukázal na záver vyjadrený v rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžso/20/2015. Žalovaný zvýraznil, že prípadné administratívne, resp. súdne konania prebiehajúce na vnútroštátnej úrovni nemajú žiadny vplyv na určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa v súlade s postupmi uvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym, pretože koordinačné nariadenia majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis. Sociálna poisťovňa nie je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, resp. súdnych konaní vedených v Poľskej republike, pretože na určovanie uplatniteľnej legislatívy nie sú príslušné súdy členských štátov, ale inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov v zmysle koordinačných nariadení, čím je vylúčená právomoc akýchkoľvek iných inštitúcii, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného procesu. Súčasne žalovaný poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nerozhodoval o určení uplatniteľnej legislatívy, ale rozhodol vo veci o nevzniku sociálneho poistenia žalobcu ako zamestnanec zamestnávateľa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Keďže bol žalobca ako zamestnanec zamestnávateľa prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia od 01. augusta 2012, pričom Sociálna poisťovňa zistila, že žalobca v uvedenom období podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky bola Sociálna poisťovňa nútená odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie žalobcu v registri poistencov, teda zosúladiť skutkový stav so stavom právnym. 6. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 21. januára 2021 (č.l. 68-71 spisu). Uviedol, že s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení nesúhlasí. Poukázal na podanú žalobu, jej petit a dôvody v nej uvedené. Bod III. vyjadrenia žalobca označil ako ,,Zmena dôvodov správnej žaloby“, v odôvodnení ktorého poukázal na prijaté zjednocujúce právne stanovisko podľa rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 4. decembra 2018 a rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/22/2017, v zmysle záverov ktorých rozhodnutí nežiada zrušiť rozhodnutia
I a II z dôvodov uvedených v správnej žalobe (bod II vyjadrenia), ale z dôvodu, že žalovaný nemal akúkoľvek a žiadnu právomoc rozhodnutie I a rozhodnutie II vydať. Pokiaľ žalobca citoval rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžs/20/2015, tak žalobca s uvedeným nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru s odkazom na citovanú judikatúru, v prípade definitívneho určenia rozhodnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi bola Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca konajúc ako prvostupňový orgán povinná podanú prihlášku žalobcu do systému slovenského sociálneho poistenia zaslať príslušnej poľskej sociálnej poisťovni a konanie na území Slovenskej republiky vo vzťahu k žalobcovi zastaviť. Podľa žalobcu, žalovaný mal nesprávnu registráciu odstrániť neformálnym úkonom, nie vydaním individuálneho správneho aktu, na vydanie ktorého momentom definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy nemal právomoc. 7. Ďalší účastník konania sa v súdom stanovenej lehote k doručenej žalobe spolu s procesným poučením nevyjadril (č.l. 50 - 52 spisu). 8. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 07.04.2020 (správne malo byť uvedené dňa 07.04.2021), bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.01.2021 (obsahujúce v bode III zmenu dôvodov správnej žaloby) doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 89 spisu), ktorú možnosť žalovaný v určenej lehote a ani k momentu rozhodovania krajského súdu, nevyužil. 9. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 03.11.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. 10. K procesnému postupu krajského súdu ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sa/33/2019-114 zo dňa 06.10.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 26.10.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania ust. § 137 ods. 2 a 4 SSP. 11. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa § 199 a nasl. SSP (Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a žaloba je podaná žalobcom fyzickou osobou, pričom podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby a jej dôvody možno meniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu a kedy v zmysle § 203 ods. 2 SSP, nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) SSP, teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa § 191 ods. ods. 4 SSP vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami
a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.
Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
Podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.
Podľa § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva. Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,zákon č. 71/1967 Zb.“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
Podľa Článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.
Podľa Článku 11 ods. 1 ods. 3 písm. a) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
Podľa Článku 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
Podľa Článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej
vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.
Podľa Článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.
13. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú čo do podstatného obsahu identifikované v odsekoch 1. a 3. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Ďalej je súčasťou pripojeného administratívneho spisu list subjektu Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddiał w Rybniku zo dňa 09.decembra 2013 vrátane jeho prekladu., ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni, ústredie podľa prezentačnej pečiatky dňa 16.12.2013. Podľa tohto listu označený orgán informuje adresáta listu označeného žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie, vo veci určenia príslušnej legislatívy na základu článku 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 týkajúceho sa vykonávania nariadenia č. 883/2004 v oblasti systémov sociálneho zabezpečenia (Z.z. EÚ zo dňa 30.10.2009 č. L 284/1 v súvislosti so zamestnaním vo dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ, že ZUS s pobočkou v Rybniku rozhodnutím zo dňa 06.02.2013 rozhodol, že pán O. V. Z. počas obdobia od 01.08.2012 do 12.12.2012 podlieha poľskej legislatíve na základe článku 11 ods. 3 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, rozhodnutie nie je právoplatné. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je registračný list fyzickej osoby - žalobcu prihláška s vymedzeným dátumom prijatia formuláru prihlášky dňa 31.07.2012 a s vyznačením pracovného pomeru s dátumom vzniku poistenia 01.08.2012 u zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. a registračný list fyzickej osoby - žalobcu odhláška s vyjadreným dátumom prijatia formuláru odhlášky dňa 01.07.2013 a s vyznačením zániku poistenia 31.12.2012. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočností, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy vedúce k ich vydaniu sú v súlade s relevantnou procesno-právnou a hmotno-právnou úpravou. 15. V tomto konaní neboli sporné skutočnosti, v zmysle ktorých bol žalobca v relevantnej dobe fyzickou osobou s bydliskom na území Poľskej republiky, pričom vykonával súbežne samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky a zároveň bol zamestnancom zamestnávateľ WEBUNG s.r.o., so
sídlom v Čadci, teda so zamestnávateľom majúcim formu obchodnej spoločnosti, sídliacou na území Slovenskej republiky (list ZUS, prvý odsek). Na základe uvedených skutočností sa na žalobcu priamo vzťahuje úprava vyplývajúca z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Úprava uvedených nariadení má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou členských štátov EÚ, čo vyplýva aktuálne z článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 16. Nesporná skutočnosť bydliska žalobcu na území Poľskej republiky odôvodňuje voči žalobcovi určenie uplatniteľnej legislatívy inštitúciou štátu jeho bydliska, t.j. v prejednávanej veci príslušnou poľskou inštitúciou. Uvedené vyplýva z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Len takto určená inštitúcia, v danom prípade príslušná poľská inštitúcia určená na vykonávanie sociálneho zabezpečenia, je potom oprávnená, a teda má právomoc, posudzovať a vyhodnocovať splnenie podmienok pre aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi. Takéto ustálenie inštitúcie vybavenej právomocou určovať uplatniteľné právne predpisy a posudzovať splnenie predpokladov podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia zabezpečuje napĺňanie účelu úpravy oboch uvedených koordinačných nariadení a cieľov týchto nariadení. Zároveň sa tým vylučuje, aby pri aktuálne a aj v relevantnej dobe častom jave výkonu činnosti osôb, majúcich bydlisko v členských štátoch EÚ, tieto v dôsledku voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ ako zamestnané osoby a osoby samostatne zárobkovo činné súčasne v rôznych členských štátoch EÚ, podliehali systémom sociálneho zabezpečenia naraz viacerých štátov na jednej strane alebo žiadnemu z týchto systémov sociálneho zabezpečenia na druhej strane. 17. V pomeroch prejednávanej veci nebolo sporné, že príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (Zakład Ubezpieczeń Społecznych - ďalej ,,ZUS“) žalobcovi určila v období od 01.08.2012 do 12.12.2012 ako uplatniteľnú legislatívu poľskú legislatívu. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na ustanovenie článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané nezrušil ani nevyhlásil za neplatné). Správny súd konštatuje, že v administratívnom a ani v konaní pred správnym súdom, neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by žalobca a ďalší účastník namietal závery ZUS). Skutočnosti preukazujúce opak vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru správneho súdu o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi neboli zistené ani samotným správnym súdom. V tejto časti poukazuje správny súd na list ZUS zo dňa 9. decembra 2013 vrátane jeho prekladu, tak ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Podľa jeho obsahu žalobca v období od 01.08.2012 do 12.12.2012 podlieha poľským právnym predpisom na základe článku 11 ods. 3 písm. a) v spojení s článkom 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 . 18. Žalovaný nenamietal po nespornom doručení dokladu ZUS zo dňa 9. decembra 2013 Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 16.12.2013, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorou je tento doklad podľa obsahu administratívneho spisu opatrený, v lehote dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti na to sa toto určenie stalo podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty, t.j. dňa 16.02.2013 konečným - definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov - poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku NS SR č. k. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ... ,,Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého. ..,,Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi
1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. 340000/500/144/2013/PUWU/UBS- OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná“. 19. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ku dňu 16.02.2013, teda pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle vyššie uvedeného (v tejto časti poukazuje správny súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia podľa rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7Sžsk/117/2019 zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. 9Sžsk/49/2019 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. ako aj zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018). 20. Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol žalovanému preukázateľne doručený list poľského subjektu ZUS zo dňa 09.decembra 2013, hodnotí správny súd výlučne v rovine naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných informačných povinností orgánov sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov Európskej únie. 21. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, a to z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (WEBUNG s.r.o.) v období od 01.08.2012 do 12.12.2012 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa § 194 zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v období od 01.08.2012 do 12.12.2012 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018. 22. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak po a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 23. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca. Žalobca má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania nepriznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu. 24. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa § 169 SSP a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené a zároveň pri zohľadnení
absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v zmysle úpravy § 169 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.