Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-12-2019.pdf
PDF · 222.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: M P M Tech, s. r. o., so sídlom 040 01 Košice, Textilná 8, IČO: 456 477 63, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Kolárikovou, AK so sídlom 040 01 Košice, Stará Prešovská 10, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom 040 01 Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 03. 2019, č.: PO/BEZ/2018/3770, O-54/19, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 04. 03. 2019, č.: PO/BEZ/2018/3770, O-54/2019, žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 10. 12. 2018, č. k. 439/17/O/2, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce, za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v
I. § 2 ods. 1 písm. a) bod. 1 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 11 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej iba Zákonník práce), spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ dňa 19. 09. 2017 o 10:55 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb Z. Ž., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX a J. Ž., nar. XX. XX, XXXX, bytom S. XXX, ktoré vykonávali búracie práce na pracovisku areál Južná trieda 117 Košice a ktoré v čase výkonu práce nemali vek 15 rokov a
II. § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z . z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 19. 09. 2017 o 10:55 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb Z. Ž., nar. XX. XX. XXXX, J. Ž., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom S. XXX a W. Ž., nar. XX. XX. XXXX a P. Y., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom S. XXX, ktoré vykonávali búracie práce na pracovisku areál Južná trieda 117 Košice a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce,
uložil pokutu vo výške 10 000 eur so splatnosťou 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v dňoch 19. 09. 2017 a 27. 09. 2017 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona o nelegálnej práci, pri výkone ktorej inšpektori zistili dve porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu, pričom správne konanie je vedené za porušenie povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania ako aj Zákonníkom práce. Uvedené porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie č. IKO-143-38-1.2P-A28-17, A118 zo dňa 27. 09. 2017, ktorý bol dňa 27. 09. 2017 s konateľom spoločnosti žalobcu prerokovaný a tento sa k nedostatkom uvedeným v protokole vyjadril písomne. Následne správny orgán prvého stupňa dňa 11. 10. 2017 vyhotovil Dodatok č. 1 k protokolu, ku ktorému sa žalobca vyjadril listom zo dňa 23. 10. 2017, v ktorom nesúhlasil so závermi uvedenými v dodatku k protokolu z dôvodov, že ani jednej z uvedených osôb nedal pokyn na to, aby vykonávali práce uvedené v protokole, pričom ani jedna osoba vo svojej výpovedi neuviedla, že vykonávala búracie práce na pokyn žalobcu. Podľa jeho názoru znaky závislej práce v tomto prípade neboli naplnené, pretože búracie práce robil vo vlastnej réžii a osobám, ktoré sa nachádzali na stavbe, bolo umožnené, aby si bez nároku na mzdu zobrali železo a kusy dreva a ani z vyjadrenia Z.. T. P. nemožno usúdiť, žeby osoby v areáli realizovali zákazku pre žalobcu. Vychádzajúc z poznatkov získaných počas inšpekcie práce, správny orgán prvého stupňa začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenia vo výroku rozhodnutia citovaných zákonných ustanovení. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 10. 01. 2018 bolo žalobcovi doručené v ten istý deň, tento sa k nemu vyjadril listom zo dňa 25. 01. 2018, v ktorom i naďalej popieral spáchanie správneho deliktu tak, ako bol formulovaný vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Tento sa zaoberal vyjadrením žalobcu a následne vydal dňa 12. 02. 2018 rozhodnutie č. 439/17/O, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 15 000 eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (nelegálne zamestnávanie 6 osôb) a za porušenie § 11 ods. 4 Zákonníka práce (2 osoby). Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 28. 02. 2018 žalovaný toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím zo dňa 16. 07. 2018, č. 439/17/O/1, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 15 000 eur za spáchanie správneho deliktu, právne posúdeného ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a § 11 ods. 4 Zákonníka práce. Aj voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal podaním zo dňa 01. 08. 2018, na základe ktorého žalovaný opätovne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že správny orgán prvého stupňa nedostatočným spôsobom preukázal porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a že skutkový stav nebol náležitým procesným postupom zistený presne a úplne, čo spôsobuje nepreskúmateľosť rozhodnutia.
3. Dňa 10. 12. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 439/17/O/2, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 10 000 eur za porušenia tak, ako boli špecifikované v bode 1 odôvodnenia rozsudku. Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 16. 01. 2019 žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po vyhodnotení skutkového a právneho stavu predložených dôkazov dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a § 11 ods. 4 Zákonníka práce. Citujúc uvedené zákonné ustanovenia konštatoval, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo preukázané počas výkonu inšpekcie, zameranej na nelegálne zamestnávanie dňa 19. 09. 2017, keď žalobca v čase výkonu inšpekcie, t.j. o 10:55 hod., využíval závislú prácu fyzických osôb Z. Ž., nar. XX. XX. XXXX, J. Ž., W. Ž. a P. Y., ktorí pre žalobcu vykonávali závislú prácu, búracie práce na pracovisku „areál, Južná trieda 117, Košice“ a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Tiež bolo jednoznačne preukázané, že Z. Ž., nar. XX. XX. XXXX a J. Ž., nar. XX. XX. XXXX vykonávali búracie práce na tom istom pracovisku, pričom v čase výkonu inšpekcie nemali vek 15 rokov. Uvedené vyplýva predovšetkým zo zápisníc o podaní informácie zo dňa 19. 09. 2017, spísaných s týmito fyzickými osobami a Z.. T. P. a Z.. H. J., konateľom žalobcu. Uvedené zápisnice sú podľa žalovaného zákonne získaným dôkazom, čo podporuje aj to, že pred podaním informácie boli uvedené fyzické osoby poučené, že sú povinné poskytnúť na požiadanie inšpektora práce informácie potrebné na výkon inšpekcie, vrátane následkov za nepravdivé, resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie, čo potvrdili vlastnoručným podpisom. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že rozhodnutie inšpektorátu práce vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na to z nesprávneho posúdenia veci. Zastáva názor, že skutkový stav v predmetnej veci bol dostatočne zistený tak, ako to vyplýva predovšetkým z protokolu, jeho dodatku a obsahu predložených zápisníc, spísaných počas výkonu inšpekcie práce. Zo zápisníc
vyplýva, že menované osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu, pričom činnosť, ktorú vykonávali, možno jednoznačne považovať za závislú prácu, dôvodom čoho je naplnenie znakov závislej práce. K námietke žalobcu v uvedenej súvislosti žalovaný uviedol, že v zmysle § 9 ods. 1 Zákonníka práce pokyny vo vzťahu k práci nemusí vždy zadať konateľ osobne. Rôznym znakom závislej práce sa môže dať rôzna váha a ak sa jedná o druh práce - búracie práce, ktoré menovaní vykonávali, ide o výkon závislej práce, ktorú vykonávali osobne, v mene zamestnávateľa a to, že nebola dojednaná výška odmeny nie je rozhodujúcou skutočnosťou vo vzťahu k určeniu závislej práce a to z dôvodu, že platná právna úprava Zákonníka práce neustanovuje dojednanie mzdy ako jeden zo základných znakov závislej práce.
4. K námietke žalobcu, že v danej veci nebolo vykonané ústne pojednávanie a neboli vypočutí navrhnutí svedkovia žalovaný uviedol, že keďže dôkazy obstarané ešte v štádiu výkonu inšpekcie práce, ktorej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona a teda či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania, nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol skutkový stav zistený presne, určito, slúžili následne v začatom správnom konaní ako relevantné dôkazy vyhodnotené správnymi orgánmi ako hodnoverné a pravdivé, preto nebolo nevyhnutne potrebné nariaďovať ústne pojednávanie za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu, keďže v danom posudzovanom prípade, to nevyžadovala ani povaha veci. V tejto súvislosti poukázal na konštrukciu ustanovenia § 21 ods. 1, prvá veta Správneho poriadku. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že správny orgán má iba zákonnú možnosť, nie však povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v každom začatom správnom konaní. V danom prípade však situácia, na základe ktorej by bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie ani nenastala. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/223/2015 zo dňa 23. 02. 2017.
5. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, práve naopak, zastáva názor, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že žalobca sa dopustil predmetného správneho deliktu. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne spáchaných deliktov, nerozporoval zistený skutkový stav žiadnymi dôkazmi, ani teda neuniesol v tejto súvislosti dôkazné bremeno. Skutkový stav bol zistený dostatočne a bolo jednoznačne preukázané, že menované fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu, bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu a že zároveň došlo aj k porušeniu § 11 ods. 4 Zákonníka práce. Správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní predmetnej veci hodnotil zaobstaraný dôkazný materiál, pri ktorom bol vedený úvahami o relevantnosti podkladov zaobstaraných bezprostredne pri výkone inšpekcie práce a o relevantnosti tvrdení a dôkazov predkladaných účastníkmi konania a pridržiaval sa v plnej miere aj právneho názoru odvolacieho správneho orgánu po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí. Tieto dôkazy boli hodnotené v súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku.
6. K námietkam, týkajúcim sa protokolu žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť podať proti protokolu na miestne príslušnom krajskom súde žalobu, čo však neučinil a toto svoje procesné právo nevyužil. Aj napriek uvedenému zastáva názor, že predmetný protokol obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti tak, ako to vyžaduje platná právna úprava a preto ho možno považovať za zákonný podklad pre vydanie rozhodnutí správnymi orgánmi na oboch stupňoch. Sú v ňom zaznamenané všetky rozhodujúce skutočnosti, vyplývajúce z relevantných podkladov, zaobstaraných počas výkonu inšpekcie práce, obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviska inšpektorov vykonávajúcich kontrolu, označenie kontrolovaného subjektu podľa platného výpisu z obchodného registra, je v ňom uvedené miesto, dátum a čas výkonu inšpekcie práce, popis skutku je jasný, určitý, zrozumiteľný, obsahuje deň a miesto výkonu inšpekcie práce, paragrafové znenie príslušného právneho predpisu, ktorý bol porušený s presným uvedením času a spôsobu spáchania skutku a presnou identifikáciou účastníka konania tak, aby bol daný skutok dostatočne určitý a nezameniteľný s iným skutkom. Protokol bol so žalobcom riadne prerokovaný dňa 27. 09. 2017, a tento sa k zisteným skutočnostiam, uvedeným v protokole, vyjadril písomne. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný považoval predmetný protokol za legitímny podklad pre toto správne konanie. Pokiaľ ide konkretizáciu opatrení, ktoré by mal účastník konania prijať, žalovaný uviedol, že v týchto prípadoch sa ponecháva voľnosť účastníkovi konania, resp. je na ňom, ako nedostatky a ich príčiny odstráni, keďže sa jedná o pracovnoprávne vzťahy vyznačujúce sa zmluvnou voľnosťou.
7. Žalovaný konštatoval, že žalobca vo svojom odvolaní uvádza také skutočnosti, ktoré nijako nerozporujú zistený skutkový stav, preto mal zato, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na spochybnenie, resp. vyvrátenie zisteného porušenia povinností. Berúc na zreteľ obsah predložených listinných dôkazov,
hodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti konštatoval, že postih žalobcu za zistené porušenia je dôvodný, vecne správne vyvodený. S námietkami žalobcu sa nestotožnil a poukázal na to, že správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť dikciou zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t.j. ako náhle bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie zastáva názor, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite odôvodnená čo do dôvodu i výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií vyplývajúcich mu z § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Preto uloženú sankciu vo výške 10 000 eur za spáchanie týchto správnych deliktov považoval za primeranú jednak vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam (závažnosť porušenia - celkový počet zamestnancov 2) a jednak vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (4) a uložená bola v zákonom stanovenom rozpätí. Táto sankcia plní preventívnu a výchovnú funkciu a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére žalobcu, plní i represívnu funkciu s cieľom odradiť ho od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Uvedená pokuta bola uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby.
8. Včas elektronicky, na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. 04. 2019, podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania. V žalobe namietal nepreskúmateľnosť protokolu o výkone inšpekcie z dôvodu absencie jeho zákonných náležitosti v zmysle § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, keďže predmetný protokol neobsahuje uvedenie doby trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Záznam o zistení nelegálneho zamestnávania (dňa 19. 09. 2017 o 10:55 hod.), vykonaný inšpektorom práce, nepovažuje za naplnenie zákonnej požiadavky na uvedenie doby trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania do protokolu, ak bola preukázaná. Údaj, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené o 10:50 nemožno považovať za dobu trvania nelegálneho zamestnávania, pretože ide o veľmi krátky časový okamih, v priebehu ktorého nebolo možné niečo zistiť. Tento údaj neobsahuje jednotku SI, preto nie je podľa neho zrejmé, o aký údaj ide. Žalobca zastáva názor, že inšpektor bol povinný dôkladne a podrobne rozpísať stav ako ho videl a nie len sa spoliehať na vyjadrenia osôb, ktoré vypovedajú v strese, nevediac v akom postavení v čase kontroly vlastne boli. Z protokolu nie je ani zrejmé, ako dlho kontrola bola vykonávaná v jednotlivé dni a tak doba nelegálnej práce je nepreskúmateľná. Predmetný protokol je nepreskúmateľný aj v časti týkajúcej sa prijatých opatrení, v rámci ktorých inšpektor nariaďuje odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode B1 protokolu v lehote troch dní po prevzatí protokolu. Je zrejmé, že protokol obsahuje dve časti, označené bodom B, pričom obe časti B protokolu obsahujú zistené nedostatky a oba body B obsahujú č. 1 a jeden bod B obsahuje dvakrát označenie číslom 1, preto túto časť protokolu považuje žalobca za nezrozumiteľnú a preskúmateľnú. Za nezákonný považoval aj Dodatok č. 1 protokolu, pretože tento neobsahuje znenie vyjadrenia žalobcu ako zamestnávateľa do dodatku k protokolu, čím nie je naplnená zákonná požiadavka v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Rovnako nezákonný bol aj postup žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktorý vyhotovil Dodatok č. 2 k protokolu, z ktorého je zrejmé, že tento dodatok bol vyhotovený na základe právneho názoru odvolacieho orgánu dňa 15. 10. 2018 s tým, že tento nebol vyhotovený v súlade s § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu a nemôže ho vyhotoviť na základe právneho názoru odvolacieho orgánu. Tým bol závažným spôsobom menený obsah, resp. znenie protokolu, čo zákon neumožňuje. Tento druhý dodatok protokolu neobsahuje vyjadrenie zamestnávateľa k protokolu. Žalovaný sa s týmito námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní nevysporiadal, ani neodôvodnil, z akých dôvodov nepovažoval za potrebné k tejto námietke zaujať stanovisko. Za nesprávny považoval žalobca aj postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý rovnakým číslom označil pôvodné oznámenie o začatí správneho konania ako aj ďalšie oznámenia o pokračovaní v predmetnom správnom konaní.
9. Podľa názoru žalobcu nesprávny bol aj postup inšpektorátu práce, spočívajúci v tom, že inšpektor práce predčasne rozhodol a prejudikoval výšku pokuty ešte pred tým, ako bolo začaté voči žalobcovi správne konanie, k čomu ani žalovaný nezaujal stanovisko. Nezákonnosť konania inšpektora práce a samotného inšpektorátu vidí žalobca v tom, že inšpektor práce nemá zákonné oprávnenie alebo zákonnú povinnosť vypracovať rozhodnutie o uložení pokuty. Z obsahu spisového materiálu žalobca zistil, že správnemu orgánu prvého stupňa bol predložený návrh na začatie konania o uložení pokuty v zmysle § 18 Správneho poriadku, pričom podľa tohto zákonného ustanovenia možno len začať správne konanie
vo veci a nie podať návrh na uloženie pokuty. Návrh na uloženie pokuty môže podať inšpektor len podľa § 12 ods. 2 písm. j), bod 3 zákona o inšpekcii práce a pokiaľ inšpektor sám začal konanie vo veci a uviedol, že tak postupoval podľa § 18 Správneho poriadku, postupoval nezákonne. Inšpektor práce neodôvodnene predčasne začal konanie o uložení pokuty a sám, v ten istý deň ako podal návrh, podpísal tento návrh ako právnik útvaru KNZ. Žalobca poukázal na to, že H.. K. je podľa informácií uvedených na stránke inšpektorátu práce vedený na správnom orgáne ako inšpektor práce a nie ako právnik KNZ, to znamená, že uvedenie jeho funkcie nie je v súlade so skutočnosťou. Z návrhu je zrejmé, že tento mal byť dňa 09. 11. 2017 prerokovaný v komisii, pričom toto konštatovanie je v ten istý deň podpísané nečitateľným podpisom jednou osobou, bez uvedenia mena, priezviska a funkcie tejto osoby. Návrh neobsahuje skutočnosť, že bol prerokovaný v komisii, čo ho činí nepreskúmateľným. V ten istý deň mal byť predmetný návrh odsúhlasený aj hlavným inšpektorom práce. Za absurdné považuje žalobca konanie menovaného inšpektora, keď tento začal konanie o uložení pokuty domnievajúc sa, že podáva návrh na uloženie pokuty ešte pred začatím samotného konania. Tento návrh žalobcovi nebol ani doručený. Menovaný inšpektor práce, aj inšpektorát prostredníctvom jeho nemenovanej komisie a hlavným inšpektorom práce rozhodol vo veci predčasne, pretože správny orgán začal správne konanie až 18. 01. 2018. Žalobca sa písomne vyjadril iba k začatiu správneho konania, navrhol dôkazy a toto jeho vyjadrenie nebolo vzaté do úvahy z dôvodu, že vo veci bolo už rozhodnuté. Toto konanie inšpektora H.. K. považuje žalobca za závažné a zjavne zaujaté. Žalobca zdôraznil, že namietal zaujatosť inšpektora práce H.. K., ktorý kontrolu vykonal a viedol správne konanie, ktorou námietkou sa však správne orgány vôbec nezaoberali, ani neodôvodnili, prečo nepotrebujú túto námietku odôvodniť, čím bolo žalobcovi upreté právo na riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Inšpektorát iba v rozhodnutí zo dňa 10. 02. 2018 stroho a nedostatočne konštatoval, že o nej bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím a zamestnanec správneho orgánu vylúčený nebol. Aj z tohto hľadiska považuje žalobca v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa za nepreskúmateľné z dôvodu, že nie je ani zrejmé číslo rozhodnutia, ani dátum vydania tohto rozhodnutia o zaujatosti inšpektora práce. Navyše toto nebolo ani žalobcovi doručené.
10. Žalobca v žalobe namietal, že inšpektorát absolútne a opakovane ignoroval pokyny žalovaného, uložené mu v predchádzajúcich rozhodnutiach, pričom k uvedenej skutočnosti v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadne stanovisko ani žalovaný. Poukázal na to, že v poslednom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa tento iba vypustil z napadnutého rozhodnutia dve osoby, lebo s nimi nemal spísanú zápisnicu o podaní informácie, ale nezabezpečil už žiadne ďalšie nové dôkazy, ktorými by preukázal znaky závislej práce tak, ako mu to bolo prikázané predchádzajúcimi zrušujúcimi rozhodnutiami žalovaného. Okrem doručenia oznámenia o pokračovaní v správnom konaní a vyhotovení nového dodatku, správny orgán prvého stupňa nevykonal žiadne nové úkony, ktorými by jednoznačne a relevantnými dôkazmi preukázal porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom. Presne nepopísal zistené skutky, ktoré nesubsumoval pod príslušné zákonné ustanovenie, nepristúpil k presnému a úplnému zisteniu skutkového stavu v súvislosti s nelegálnym zamestnávaním menovaných osôb, kvalifikovaným spôsobom nezaujal svoj postoj k jednotlivým skutkovým rozporuplnostiam a nezrovnalostiam, zisteným počas výkonu inšpekcie práce. V uvedenej súvislosti zdôraznil, že totožnosť osôb, ktoré boli kontrolované, nebola resp. nemohla byť dostatočne zistená, nakoľko väčšina z prítomných nemala pri sebe doklady totožnosti a o tom, že by ich totožnosť bola zisťovaná prostredníctvom hliadky Policajného zboru sa v spisovom materiály nenachádzajú žiadne dôkazy, resp. doklady. Poukázal aj na nesprávnosť postupu pri zmene obsahu správneho konania, pokiaľ ide o obsah prvotného oznámenia o začatí správneho konania a následných oznámení o pokračovaní v správnom konaní v súvislosti s vypustením trestania žalobcu za nelegálne zamestnávanie dvoch osôb, a to N. X. a G. D..
11. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal ani s jeho námietkou, týkajúcou sa nedodržania zásad spravodlivého a riadneho procesu v správnom konaní. Považoval za právne nevysvetliteľné a popierajúce zásady spravodlivého a riadneho procesu, ak po vydaní rozhodnutia spisom žalobcu disponoval inšpektor práce, pričom je zrejmé, že tento bol vo veci navrhovaný ako svedok vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania. Spis žalobcovi pri nahliadnutí do tohto predložil práve H.. K., ktorý sa dopustil závažných chýb aj pri tomto úkone, pretože o nahliadnutí do spisu nespísal zápisnicu a uvedené nezadokumentoval. Vzhľadom na uvedené má žalobca podozrenie na manipuláciu so spisom a na nezabezpečenie ochrany spisu pred jeho neoprávneným zásahom do jeho obsahu a jeho neoprávneným použitím H.. K.. Žalobca zastáva názor, že protokol a postup inšpektorátu má také vady, ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia, pričom
zistenia správneho orgánu sú v rozpore so zmyslom a účelom ustanovení § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci.
12. Žalobca tiež namietal, že v danom prípade správny orgán vo veci i napriek jeho návrhu nevykonal ústne pojednávanie, pričom aj keď k uvedenej skutočnosti žalovaný zaujal stanovisko, s týmto jeho názorom nesúhlasí predovšetkým z dôvodu, že nie je v súlade so spisom, keďže je zrejmé, že inšpektorát nariadil ústne pojednávanie, ktoré bolo aj vykonané, avšak na ústnom pojednávaní nebol vykonaný ani jeden navrhovaný dôkaz, aj keď žalobca na ňom trval na vypočutí všetkých navrhovaných svedkov. Žalovaný však už náležitým spôsobom neodôvodnil, prečo návrhu na vykonanie dôkazov nevyhovel. Žalobca zastáva názor, že nariadenie ústneho pojednávania nie je výlučne na úvahe správneho orgánu a je presvedčený o tom, že práve povaha danej veci si vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania a dokazovanie veci v správnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že z jeho vyjadrenia k oznámeniu o začatí konania je zrejmé, že nesúhlasil so zápisnicami o podaní informácie, najmä s ich obsahom a spôsobom, ako boli zabezpečované a poukazoval, že nemohol týmto svedkom klásť otázky. Z uvedeného je zrejmé, že namietal dôveryhodnosť týchto dôkazov zabezpečených inšpektorátom. Aparát žalovaného svojim verbálnym aj neverbálnym konaním a správaním priamo ovplyvňoval rozsah a obsah správneho deliktu. Vyjadrenia vypočúvaných osôb považoval za protichodné a nezrozumiteľné, na základe ktorých nebolo možné dospieť k záveru, ku ktorému dospel správny orgán prvého stupňa o spáchaní správneho deliktu žalobcom. Zdôraznil, že ani jedna z menovaných osôb neuviedla, že pracuje na pokyn žalobcu a inšpektor ani nezistil, či práce, ktoré menované osoby mali vykonávať, boli vykonávané v pracovnom čase určenom žalobcom, čo je jedným zo znakov závislej práce. V správnom konaní došlo k značným rozporom medzi tvrdeniami inšpektorátu žalovaného a žalobcom, a preto bolo tieto rozpory potrebné v správnom konaní odstrániť výsluchom menovaných osôb. Žalovaný konal svojvoľne, nedostatočne, neobjektívne a hlavne nezákonne, ak v konaní žiadnym spôsobom nezabezpečil ako kľúčový dôkaz znaky závislej práce, aby mohol vo výroku rozhodnutia konštatovať, že žalobca porušil zákon tým, že využíval závislú prácu menovaných osôb bez plnenia povinnosti podľa osobitných predpisov. Ani jeden z podkladov neobsahuje ani jeden znak závislej práce. Žalobca nemohol pred vydaním rozhodnutia vypočuť menované osoby, ako ich vypočul inšpektorát a nevedel, aké otázky boli menovaným osobám kladené. Zo spisu je zrejmé, že porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní malo byť zistené z troch prameňov dôkazov, a to fyzickou prítomnosťou fyzických osôb na kontrolovanom mieste, kontroly osobných údajov a následným zistením, či žalobca mal s týmito osobami uzatvorený pracovno-právny alebo iný vzťah a či sú tieto osoby prihlásené v sociálnej poisťovni a v konečnom dôsledku aj dôkaz o znakoch závislej práce z prameňa, ktorým je len ústne podanie, resp. vyjadrenie kontrolovaných fyzických osôb. Všetky dôkazy musia byť získané zákonným spôsobom, len vtedy ich možno ako dôkazy akceptovať. V danom prípade však žalobca zápisnice o podaní informácie osobami prítomnými na pracovisku považuje za nezákonne získané dôkazy. Žalobca je presvedčený, že v tomto prípade boli uvedené osoby vypočuté ako svedkovia, avšak ak takýto výsluch inšpektorát aj žalovaný použili ako dôkaz na rozhodnutie, ktorým sa trestá žalobca, žalobca nemal možnosť týchto svedkov vypočuť a nedozvedel sa, akým spôsobom bolo s nimi zaobchádzané inšpektorátom práce v priebehu výkonu inšpekcie, čím bolo hrubo porušené právo žalobcu klásť svedkom otázky. Rozhodnutie považoval za nezákonné aj z dôvodu, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezákonnosti zápisníc o podaní informácie. V uvedenej súvislosti poukázal na to, že inšpektori práce píšu zápisnice sami vlastnou rukou, lebo využívajú strach a okamžitý stres kontrolovaných osôb, ktoré sa po legitimovaní inšpektorov spravidla zľaknú a nevedia, čo majú robiť, čo inšpektori využívajú a dotazovaným osobám kladú sugestívne otázky tak, aby z ich odpovedí bolo zrejmé, že práca, ktorú vykonávajú, je závislou prácou. Vychádzajúc z uvedeného považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
13. Žalobca namietal nedostatočne zistený a zadokumentovaný skutkový stav a tiež skutočnosť, že výrok a odôvodnenie rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože nie sú sformulované takým spôsobom, aby neboli zameniteľné s inými skutkami. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu chýbajúcej závažnej a povinnej náležitosti, a to podpisu oprávnenej osoby v zmysle § 47 ods. 5 Správneho poriadku, pretože toto obsahuje okrúhlu pečiatku žalovaného, meno a priezvisko Z.. X. F. a funkciu generálny riaditeľ, avšak podpis nad menom a priezviskom nie je podpisom tejto osoby v rozhodnutí uvedenej ako oprávnenej podpisovať rozhodnutia. Je tam iba uvedený nečitateľný podpis inej osoby s tým, že možno sa len domnievať, že pred podpisom je doložka v zastúpení. Žalobca ako účastník správneho konania, bez zistenia totožnosti osoby, ktorá v skutočnosti rozhodnutie podpísala, nie je
schopný posúdiť, či táto osoba nemohla byť vo veci zaujatá. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa názoru žalobcu vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je aj dôsledkom toho, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Rozhodnutie nebolo presvedčivo odôvodnené, je formalistické, nedostatočné a rovnako nesprávne je aj právne posúdenie veci žalovaným.
14. V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 08. 2019 žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Reagujúc na žalobné námietky uviedol, že v administratívnom konaní tak prvostupňové, ako aj druhostupňové správne akty oboch orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho posúdenia veci a boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov. Zastáva názor, že spáchanie správneho deliktu žalobcom bolo nepochybne preukázané tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že kontrolované fyzické osoby vykonávajú závislú prácu, jednoznačne potvrdzujú zápisnice o podaní informácií, spísané s týmito osobami po predchádzajúcom poučení a podpísané ich vlastnoručným podpisom. V tejto súvislosti zdôraznil, že fyzické osoby všetky skutočnosti obsiahnuté v jednotlivých zápisniciach uviedli spontánne, bez možnosti dohody na obsahu so žalobcom a preto žalovaný vychádza identicky s prvostupňovým správnym orgánom z uvedených zápisníc. Citujúc ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce konštatoval, že zákon nevyžaduje v každom protokole doslova výrok doba nelegálneho zamestnávania. V protokole boli uvedené skutočnosti tak, ako boli zistené vrátane informácie od zamestnanca, od kedy pre zamestnávateľa vykonáva prácu. Na podporu tejto svojej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/102/2015 zo dňa 31. 01. 2018. Pokiaľ žalobca považoval za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný protokol v časti „opatrenia“, v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca je povinný odstrániť všetky porušenia, ktoré boli zistené a zaznamenané v protokole a teda samotná formulácia opatrenia nemôže mať vplyv na povinnosť zamestnávateľa. Návrh na uloženie pokuty bol podaný v súlade s internými predpismi platnými v sústave inšpekcie práce. Žalobcovi neprislúcha hodnotiť vnútorné postupy správneho orgánu, nakoľko tieto nemajú vplyv na skutkové zistenia, ani právne posúdenie. Tým, že inšpektor práce pokutu navrhol, konal v súlade so zákonom o inšpekcii práce. O návrhu bolo následne rozhodnuté v súlade s internými postupmi inšpekcie práce a teda konečné rozhodnutie o návrhu má hlavný inšpektor práce, v súlade so zákonom. Preto túto námietku považoval za neopodstatnenú. Správne konanie sa nevedie samostatne vo veci každej nelegálnej zamestnanej osoby, ale za správny delikt nelegálneho zamestnávania a teda z toho dôvodu nebolo možné zastaviť konanie v prípade konkrétnych osôb (dvoch). Skutkový stav bol zistený dostatočne a rovnako jednoznačne boli preukázané aj znaky závislej práce. K namietaným zápisniciam uviedol, že tieto neboli vypracované na základe Správneho poriadku, ale podľa zákona o inšpekcii práce. Jednotlivé osoby neboli v postavení svedkov ani obvinených, ale v postavení osoby, nachádzajúcej sa na pracovisku. S poukazom na § 12 ods. 1 písm. g) inšpektor práce je pri výkone práce oprávnený vyžadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. Jednotlivé osoby boli náležite v súlade so zákonom o inšpekcii práce poučené. Tento zákon im nedáva možnosť odoprieť výpoveď. Totožnosť osôb bola podľa názoru žalovaného zistená dostatočne a pretože nie všetky mali pri sebe doklady totožnosti, bola privolaná hliadka Policajného zboru Slovenskej republiky a privolaní príslušníci polície prostredníctvom technického zariadenia vo vozidle spoľahlivo určili totožnosť prítomných. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktorá vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Túto považuje za bezvýznamnú, pretože z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Rovnako je z neho zrejmé aj to, aký postoj zaujal a akým spôsobom sa vyrovnal s namietanými argumentáciami žalobcu v rámci jeho podaného odvolania, do akej miery mala alebo nemala namietaná argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonne náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 a preto je rozhodnutím, ktoré má všetky atribúty zákonnosti. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, tento žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, ohľadne spáchaného deliktu, nerozporoval zistený skutkový stav žiadnymi dôkazmi, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky uloženej pokuty, táto časť je podľa názoru žalovaného jasná, zrozumiteľná a dostatočná, žalobcovi bola uložená a sankcia na
dolnej hranici určeného sankčného rozpätia a správne orgány pri jej ukladaní vychádzali z kritérií plynúcich z § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce tak, ako to vyplýva z odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí. Správne orgány sa pri posudzovaní predmetnej veci a v procese rozhodovania riadili zásadami správneho trestania a ich postup nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. V priebehu konania postupovali v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov a to tak, aby chránili aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu bola následne uložená sankcia. Všetkými jeho námietkami sa správny orgán náležitým spôsobom zaoberal a v rozhodnutí aj vysporiadal.
15. V replike, podanej elektronicky dňa 11. 09. 2019, žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej správnej žalobe, nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného reagujúcimi na jeho žalobné námietky a žiadal, aby správny súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Navrhol, aby správny súd v konaní vypočul H.. J. K., inšpektora práce a všetky osoby, ktoré mali byť nelegálne zamestnávané, vrátane pána P..
16. Žalovaný na repliku žalobu, ktorá mu bola doručená, písomne nereagoval.
17. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe žalobcu úspech priznať nemožno.
18. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v dňoch 19. 09. 2017 a 27. 09. 2017 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, o výsledku ktorej bol dňa 27. 09. 2017 vyhotovený protokol č. IKO-143-38-1.2/P-A28-17, A118, z obsahu ktorého vyplýva, že predmetná inšpekcia práce bola vykonaná dňa 19. 09. 2017 o 10:55 hod. na pracovisku areál - Južná trieda 117, Košice, kde boli kontrolované fyzické osoby, vykonávajúce búracie práce a to konkrétne Z. Ž., nar. XX. XX. XXXX, J. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, W. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, P. Y., Q.. XX. XX. XXXX, J. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, N. X., Q.. XX. XX. XXXX a G. D., Q.. XX. XX. XXXX. S uvedenými osobami boli spísané zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Zápisnice s G. D. a N. X. vyhotovené neboli, nakoľko tieto osoby po spísaní osobných údajov utiekli, takže s nimi nebolo možné zápisnice vyhotoviť. Z protokolu zároveň vyplýva, že W. Ž., Q.. XX. XX. XXXX a Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX boli dňa 20. 09. 2017 prihlásení do Sociálnej poisťovne ako zamestnanci spoločnosti M.P.M. Tech Košice, čo vyplýva aj z výpisov z informačného systému Sociálnej poisťovne, ktoré boli súdu predložené ako príloha podania žalovaného zo dňa 13. 10. 2021, doručeného súdu na jeho výzvu. Z protokolu zároveň vyplýva, že správca areálu Z.. T. P. (správne má byť Ing. T. P. - viď zápisnica), v zápisnici o podaní informácie uviedol, že búracie práce vykonáva v subdodávke spoločnosť žalobcu na základe zmluvy o dielo, ako aj to, že Z.. H. J., konateľ žalobcu, ktorého správca areálu privolal, do zápisnice o podaní informácie uviedol, že búracie práce robia vo vlastnej réžii, osobám, ktoré sa nachádzali na stavbe bolo umožnené, aby si bez nároku na mzdu zobrali železo a kusy dreva s ich vedomím. Inšpektor práce v protokole uviedol, že všetky menované osoby boli prítomné na stavbe, vykonávali búracie práce, ich činnosť nespočívala iba v zbere železa a dreva, objekt rozoberali, pracovali s búracím kladivom a brúskou a okrem toho vykonávali aj upratovanie sute, pracovali s lopatami, nakladali neporiadok do kontajnera a kontajner na pristavené auto. Uvedené osoby realizovali prácu, na ktorú mal zmluvu žalobca. Z bodu B protokolu vyplýva, že pri uvedenej inšpekcii práce boli zistené nedostatky pokiaľ ide o pracovnoprávne vzťahy, ktoré spočívali v tom, že dňa 19. 09. 2017 o 10:55 hod. zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzických osôb Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX a J. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, ktoré vykonávali búracie práce na pracovisku žalobcu, pričom tieto osoby v čase výkonu práce nemali vek 15 rokov, čím žalobca porušil § 11 ods. 4 Zákonníka práce. Nedostatky boli zistené, aj pokiaľ ide o nelegálne zamestnávanie, keďže zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v uvedený deň a čas využíval závislú prácu fyzických osôb Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, J. Ž., W. Ž., P. Y., N. X. a G. D., ktoré vykonávali búracie práce na uvedenom pracovisku a žalobca nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, t. j. Zákonníka práce, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené o 10:55 hod., inšpekciou práce nebola preukázaná dohodnutá mzda. Z časti opatrenia protokolu vyplýva, že inšpektor práce v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nariadil odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode B1 do troch dní od prevzatia protokolu a zároveň v súlade s § 14 ods. 2 bolo žalobcovi uložená povinnosť
prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do troch dní po uzatvorení protokolu. Predmetný protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 27. 09. 2017 a tento do protokolu uviedol, že sa vyjadrí do šiestich dní.
19. Dňa 06. 10. 2017 bolo Inšpektorátu práce Košice doručené vyjadrenie žalobcu k citovanému protokolu zo dňa 03. 10. 2017, z obsahu ktorého vyplýva, že tvrdenie, vyplývajúce z protokolu, že osoby na pracovisku vykonávali búracie práce nie je pravdivé, pretože ani jedna z týchto osôb búracie práce nevykonávala. Osoby, ktoré sa nachádzali na pracovisku zbierali nepotrebný materiál, železo a drevo, ktoré si na vlastné náklady so zabezpečením vlastnej dopravy odniesli so sebou pre účely vlastnej potreby. Žiadnej z týchto osôb nebol daný zo strany žalobcu príkaz na to, aby objekt rozoberali, pracovali s búracím kladivom či brúskou. Žalobca poukázal na to, že z jednotlivých výpovedí uvedených osôb jednoznačne vyplýva, že nešlo o závislú prácu, pretože ani jedna z týchto osôb nepotvrdila, že by vykonávala závislú prácu pre žalobcu. Rovnako neoznačila konateľov spoločnosti žalobcu za svojich nadriadených. Ani jedna z osôb nepotvrdila, že by vykonávali búracie práce a nikto neuviedol, žeby od žalobcu dostával mzdu. Konateľ spoločnosti uviedol, že búracie práce robia vo vlastnej réžií a osobám, ktoré sa nachádzali na stavbe bolo umožnené, aby si bez nároku na mzdu zobrali železo a kusy dreva s jeho vedomím. Už v tomto vyjadrení žalobca potvrdil, že v prípade týchto osôb nešlo o závislú prácu, ale o pomoc osobám zo sociálne slabších vrstiev tým, že im bolo umožnené bezplatne si z areálu zobrať železo a drevo pre vlastné účely. Ďalej uviedol, že mal vedomosti o štyroch osobách nachádzajúcich sa v danom čase v areáli, ktorým umožnil bezplatne si zobrať materiál. O prítomnosti ďalších osôb vedomosti nemal a nie je ani vo sfére jeho vplyvu zabrániť vstupu cudzím osobám do areálu, ktorý nie je v jeho vlastníctve.
20. Dňa 11. 10. 2017 bol inšpektorom práce vypracovaný Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 27. 09. 2017, z obsahu ktorého vyplýva, že inšpektor zotrval na nedostatkoch, ako boli uvedené v predmetnom protokole a k vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko v tom zmysle, že osoby nachádzajúce sa na pracovisku vykonávali prácu spojenú s búraním objektu, pracovali s brúskou a vŕtačkou a nie je pravdou, že materiál iba zbierali Rozoberali stavbu, pracovali s lopatami, odpratávali suť, rovnako pomáhali s nakladaním kontajnera s odpadom na nákladné auto. To, že nevedeli identifikovať pre koho pracujú, vyplýva práve z toho, že s nimi zamestnávateľ neuzavrel pracovnoprávny vzťah. Že s nimi prácu dohodol on potvrdil priamo na mieste konateľ spoločnosti, pričom všetci zamestnanci realizovali zákazku zamestnávateľa, čo potvrdil Z.. T. P..
21. K dodatku k protokolu sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 23. 10. 2017, v ktorom zotrval na svojom stanovisku obsiahnutom v písomnom vyjadrení k protokolu. Poukázal na to, že Z.. P. sa vyjadril, že búracie práce vykonáva v subdodávke spoločnosť M.P.M Tech, s.r.o., na základe zmluvy o dielo a tento neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné zrejme vyvodiť, že osoby v areáli realizovali zákazku pre zamestnávateľa, a to pre žalobcu.
22. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej s Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, dňa 19. 09. 2017 o 11:20 hod. vyplýva, že robí od pondelka pre inžinierske, nevie ako sa volá, robia za železo.
23. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej s J. Ž. dňa 19. 09. 2017 o 11:30 hod. vyplýva, že robí od pondelka, dnes od 09:00 hod., má dohodu, neviem akú, nevie s akou firmou, robí za železo a nevie, ako sa volá ten, čo mu dal robotu.
24. W. Ž. do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej dňa 19. 09. 2017 o 11:40 hod. uviedol, že robí od pondelka, pre inžinierske, má dohodu, neviem presne s ktorou firmou, dnes je od 09:00 hod, nevie s kým sa dohodol, robí za železo.
25. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej s P. Y. dňa 19. 09. 2017 o 11:35 hod. vyplýva, že dnes robí prvý deň, od 08:00 hod, pratajú, dohodol sa s pánom Ž., dá im nejaké peniaze, on ho doviezol, nemá nič podpísané.
26. Z vyjadrenia Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, uvedeného v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej dňa 19. 09. 2017 o 11:40 hod vyplýva, že prišli pred
chvíľou, asi dve hodiny, robia za železo, nepozná majiteľa, nevie ako sa volá a nevie či má firmu alebo je živnostník.
27. J. Ž., Q.. XX. XX. XXXX do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej dňa 19. 09. 2017 o 11:10 hod. uviedol, že pred malou chvíľkou ho priviezli tam, zberajú železo, pratajú, nevie čo dostane, ako sa rozhodnú. Oni len pomáhajú.
28. Z.. T. P., ktorého zamestnávateľom je spoločnosť BUILDINGS CITY, s. r. o. Južná trieda 17, ako správca predmetného areálu do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 19. 09. 2017, spísanej o 12.35 hod. uviedol, že spoločnosť M.P.M. Tech na základe zmluvy o dielo vykonáva pre jeho zamestnávateľa búracie práce objektu SO-12 na Južnej triede 117, Košice.
29. Z.. H. J., konateľ žalobcu do zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom, spísanej dňa 19. 09. 2017 o 13.15 hod. uviedol, že búracie práce robia vo vlastnej réžii, osobám, ktoré sa nachádzali na stavbe bolo umožnené, aby si bez nároku mzdu zobrali železo a kusy dreva s ich vedomím.
30. Uvedené zápisnice boli s menovanými osobami spísané po predchádzajúcom poučení v zmysle zákona o inšpekcii práce a tieto zápisnice boli menovanými osobami na znak súhlasu s ich obsahom aj vlastnoručne podpísané.
31. Listom zo dňa 10. 01. 2018, doručeným žalobcovi dňa 18. 01. 2018, bolo tomuto oznámené začatie správneho konania, špecifikované v tomto liste, pričom špecifikácia vychádza z časti B protokolu - zistených nedostatkov, pokiaľ ide o porušenie pracovnoprávnych predpisov a nelegálneho zamestnávania. Konanie bolo začaté vo veci uloženia pokuty za predmetné správne delikty. Zároveň bol žalobca ako účastník konania poučený podľa § 33 správneho poriadku o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i spôsobu zisťovania a predložiť, resp. navrhnúť príslušné dôkazy na ich doplnenie v lehote 8 dní od doručenia oznámenia.
32. Žalobca sa k citovanému oznámeniu vyjadril listom zo dňa 25. 01. 2018, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas, zhodne ako v písomnom vyjadrení k protokolu, s výsledkami protokolu, namietal jeho nezákonnosť a jeho nedostatočné odôvodnenie. Namietal aj zápisnice o podaní informácie spísané s menovanými osobami a nesúhlasil so zisteniami, vyplývajúcimi z protokolu v časti nedostatky. Obsah tohto vyjadrenia korešponduje s obsahom jeho predchádzajúcich vyjadrení pod bodmi 19 a 21 odôvodnenia rozsudku. Zastáva názor, že inšpektor závažným spôsobom pochybil a spôsobil zmätočnosť a nepreskúmateľnosť podkladu začatého správneho konania, keď svoje zistenie založil na vyjadreniach náhodne oslovených osôb, pričom tento nevedel presne identifikovať miesto zistenia nelegálnej práce, pretože areál Južná trieda 117 je priestor o rozlohe niekoľkých hektárov, na ktorých sa nachádza množstvo budov, objektov, ktoré vlastní. Prenajíma množstvo subjektov a do tohto areálu je voľný vstup a pohybuje sa v ňom množstvo osôb s rôznym zámerom. Rovnako je to aj s konštatovaním Z.. T. P. o zmluve o dielo, keďže ani inšpektorom práce, ani menovaným nebola identifikovaná žiadna zmluva, na základe ktorej žalobca mal vykonávať búracie práce. Rovnako nie je zrejmé v subdodávke pre koho mal tieto búracie práce vykonávať. Vyjadrenie inšpektora práce k jeho vyjadreniu považoval za neodborné, nedostatočné a neobjektívne. Na preukázanie všetkých znakov závislej práce si inšpektor práce nezabezpečil žiadny relevantný dôkaz. Žalobca namietal všetky zápisnice spísané s menovanými osobami, vrátane konateľa účastníka konania tak, ako boli zabezpečované a vyhotovované, pretože ani jedna osoba nebola pred podaním informácie poučená o jej právach. Zo zápisníc nie je zrejmé, aké otázky boli menovaným osobám kladené, ani to, kedy a komu sa inšpektor práce preukázal služobným preukazom. V čase kontroly nedokázal inšpektor práce, či v čase kontroly mal žalobca určený pracovný čas na predmetnom pracovisku, ako zákonný znak závislej práce, nepreukázal akými búracími kladivami a brúskami mali menované osoby pracovať, v koho vlastníctve mali byť tieto nástroje, resp. kto by im ich mal poskytnúť, pokiaľ s nimi mali pracovať. Tvrdenie inšpektora práce, že činnosť menovaných osôb nespočívala iba v zbere železa a dreva považoval za jeho domnienku, ktorá nebola preukázaná. Žiadal, aby vo veci bolo vykonané ústne pojednávanie a navrhol vypočuť uvedené osoby ako svedkov. Zastáva názor, že protokol neobsahuje popis skutkov s uvedením iných skutočnosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným správnym deliktom. Protokol považoval za nepostačujúci dôkaz na preukázanie tvrdení inšpektora z dôvodu, že tento neobsahuje spôsob, akým inšpektor práce mal zistiť činnosť menovaných osôb, ktoré mali vykonávať búracie práce. A neobsahuje ani zadokumentovaný
čas, počas ktorého mali túto činnosť vykonávať. Okrem tvrdenia inšpektora niet žiadneho dôkazu, ktorým by bolo preukázané, že tieto práce vykonávali menované osoby, vyplýva to iba z tvrdenia inšpektora práce. Spochybnil formu poučenia menovaných osôb pred podaním informácii o dôvode prítomnosti na pracovisku z toho hľadiska, že len poučenie o povinnostiach týchto osôb a o sankciách v prípade, že nepodá pravdivé vysvetlenie je nedostatočné, pretože tieto osoby mali byť poučené predovšetkým o ich právach. Namietal tiež, že žalobca nebol prítomný pri podávaní informácii menovanými osobami, ani pri spisovaní zápisníc s nimi. Z dôvodov obsiahnutých vo vyjadrení k Dodatku č. 1 k protokolu namietal aj obsah tohto dodatku. Jeho nezákonnosť videl v tom, že inšpektor práce do dodatku neuviedol vyjadrenie účastníka konania, len uviedol, že sa vyjadril listom a zaujal k tomuto svoje stanovisko, vychádzajúc z čoho žalobca konštatoval, že Dodatok č. 1 k protokolu nebol s účastníkom konania prerokovaný a v tomto absentuje zákonná náležitosť, ktorou je vyjadrenie účastníka konania, preto ho považoval za nezákonný. Za vadu protokolu považoval aj tú skutočnosť, že pri výkone inšpekcie práce boli vyhotovené záznamy a preverované aj osoby Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX a J. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, ktoré by v čase výkonu práce nemali vek 15 rokov, pričom žalobcovi nie je zrejmé, z akých relevantných dôkazných prostriedkov inšpektor práce vychádzal, pri uvedenom konštatovaní, keď je zrejmé, že maloletá osoba nemá vydaný občiansky preukaz a z protokolu nevyplýva, z akého zdroja boli tieto informácie získané, preto je protokol v tejto časti nepreskúmateľný. Zdôraznil, že z nezákonnosti nemôže vzísť zákonnosť, preto žiadal, aby preskúmal úplne pravdepodobnú námietku žalobcu o nepresnom, nedostatočnom a neobjektívnom zistení skutkového stavu a námietku o nepreukázaní tvrdenia inšpektora práce, nesprávnom posúdení stavu veci a na základe uvedeného nepripustil tento dôkaz, čím by došlo k eliminácii zistení v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého výsledkom bude zastavenia konania.
33. Dňa 12. 02. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa pod č. 439/17/O rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 15 000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností, stanovených predpismi uvedenými v
I. § 2 ods. 1 písm. a), bod 1 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 11 ods. 4 Zákonníka práce spočívajúce v tom, že zamestnávateľ žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb dňa 19. 09. 2017 o 10:55 hod a to Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX a J. Ž.Z., Q.. XX. XX. XXXX, ktoré vykonávali búracie práce na pracovisku areál, Južná trieda 117, Košice a v čase výkonu práce nemali vek 15 rokov,
II. § 2 ods. 1, bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2, v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a zákona o nelegálnej práci spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ poručil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v uvedený deň a čas využíval závislú prácu fyzických osôb Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, J. Ž., W.Š. Ž., P. Ž., N. X. G. G. D., ktorí vykonávali búracie práce na pracovisku v areáli Južná trieda 117, Košice a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce).
34. O odvolaní žalobcu zo dňa 28. 02. 2018, podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi jeho písomných vyjadrení, rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 28. 03. 2018, č.: PO/BEZ/2018/3770, O-183/2018, ktorým podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie a z odôvodnenia ktorého vyplýva, že vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu za situácie, že s osobami G. D. G. N. X. neboli spísané zápisnice o podaní informácie, nakoľko z miesta ušli a žiadne iné dôkazy v uvedenej súvislosti vykonané neboli, žalovanému sa javí uloženie pokuty za tieto fyzické osoby za predčasné, resp. uložené na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, bez akéhokoľvek priameho dôkazu, ktorý by bol podkladom pre uloženie pokuty žalobcovi vo vzťahu k týmto dvom osobám. Vychádzajúc z uvedeného považoval postup správneho orgánu prvého stupňa za odporujúci § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku.
35. Na základe oznámenia zo dňa 27. 04. 2018, doručeného právnej zástupkyni žalobcu dňa 04. 05. 2018 správny orgán prvého stupňa upovedomil žalobcu o pokračovaní v správnom konaní a zároveň aj o určenom termíne ústneho pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 28. 05. 2018, na ktoré zároveň predvolal ako svedka H. Š., konateľa spoločnosti BUILDING CITY, s. r. o., a Z.. T. P.. Žalobca sa k uvedenému oznámeniu vyjadril písomným podaním zo dňa 09. 05. 2018, pričom jeho vyjadrenie korešponduje s predchádzajúcimi vyjadreniami v predmetnej veci a zároveň požiadal o určenie iného termínu pojednávania z dôvodu, že jeho právna zástupkyňa sa v uvedenom čase bude zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky.
36. Z.. T. P. doručil správnemu orgánu prvého stupňa na základe jeho požiadavky zmluvu o dielo č. MPM- Tech/SO-08-09, uzavretú medzi objednávateľom BUILDINGS CITY, s. r. o., Južná trieda 117 Košice a zhotoviteľom, ktorým bol žalobca, z článku II bodu 1 ktorej vyplýva, že zhotoviteľ sa pre objednávateľa zaväzuje zhotoviť dielo, do ktorého okrem iných patria aj búracie práce, likvidácia odpadu na Južnej triede 117, Košice na parcelách XXXX/XX G. XXXX/XX O., kat. úz. H. J. na LV č. XXXXX. Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť pri dodržaní kvalitatívnych a technických podmienok. Zároveň sa zaviazal stavbu zabezpečiť vlastným oplotením, búracie práce vykonávať tak, aby nebol ohrozený riadny chod areálu, zamedziť svojim zamestnancom pohyb po areáli mimo vyhradeného územia stavby a pod. Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať a odovzdať dielo pokiaľ ide o zahájenie prác do 03. 04. 2017 a práce ukončiť do 30. 06. 2017. Súčasťou tejto zmluvy bola cenová ponuka zhotoviteľa, projektová a výkresová dokumentácia a časový harmonogram prác. Zároveň bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená aj objednávka likvidácie odpadu, kde žalobca si u spoločnosti ASS Košice, s. r. o., objednal prenájom veľkokapacitného kontajnera a likvidáciu stavebného odpadu na stavbe Hala 91011, areál BUILDING CITY, Južná trieda 117, podľa platného cenníka v termíne od 01. 09. 2017 do ukončenia.
37. Následne bol vo veci určený nový termín pojednávania na deň 25. 06. 2018, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný. Zo zápisnice z ústneho pojednávania, vyhotovenej dňa 25. 06. 2018 vyplýva, že žalobca na tomto pojednávaní zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach a odvolaní v správnom konaní a tieto preniesol aj do pokračovania správneho konania. Navrhol, aby pri objasňovaní a dokazovaní veci postupoval správny orgán a riadil sa pokynmi odvolacieho orgánu. K objednávke likvidácie odpadu zo dňa 25. 08. 2017, predloženej správnym orgánom prvého stupňa sa žalobca vyjadril v tom zmysle, že táto objednávka nie je relevantným dôkazom, ktorý by preukazoval naplnenie znakov závislej práce. Rovnako ani zmluva o dielo nie je relevantným dôkazom preukazujúcim naplnenie znakov závislej práce. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov J. K. a Z. R. a všetkých pôvodne navrhnutých svedkov a ako dôkaz predložiť pracovnú zmluvu J. K., voči ktorému zároveň vzniesol námietku zaujatosti z dôvodu, že postupoval zaujato, keď podal návrh na uloženie pokuty a bolo o ňom rozhodnuté ešte pred začatím samotného konania. Opakovane navrhol zastaviť predmetné správne konanie.
38. Dňa 16. 07. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutia č. 439/17/O/1, ktorého výrok je obsahovo totožný s výrokom jeho rozhodnutia zo dňa 12. 02. 2018, v odôvodnení, ktorého správny orgán zaujal stanovisko k všetkým námietkam, obsiahnutým v jednotlivých vyjadreniach žalobcu učinených v doterajšom priebehu administratívneho konania.
39. O odvolaní žalobcu zo dňa 30. 07. 2018, podanom proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 11. 09. 2018, č. PO/BEZ/2018/3770, O-466/2018, ktorým podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie opakovane zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, týkajúcou sa konštatovania, že fyzické osoby v čase kontroly nedovŕšili vek 15 rokov a zároveň nebolo dostatočne preukázané, že nelegálneho zamestnávania sa žalobca dopustil aj vo vzťahu k G. D. a N. X., pretože v spise absentujú akékoľvek dôkazy, ktoré by uvedené potvrdzovali. V danom prípade nebol skutkový stav dostatočne zistený, čo bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
40. Dňa 15. 10. 2018 vypracoval správny orgán prvého stupňa Dodatok č. 2 k protokolu zo dňa 27. 09. 2017, z obsahu ktorého vyplýva, že vzhľadom na právny názor odvolacieho správneho orgánu, správny orgán prvého stupňa zmenil bod B1 pôvodného protokolu v tom zmysle, že vypustil z neho N. X. G. G. D., u ktorých nebolo preukázané vykonávanie nelegálnej práce, resp. nelegálne zamestnávanie žalobcu týchto osôb a konštatoval, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania v uvedený deň a v uvedenom čase, len vo vzťahu k štyrom fyzickým osobám, t.j. ostatným fyzickým osobám okrem uvedených osôb.
41. Dňa 31. 10. 2018 bol žalobcovi doručený list správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29. 10. 2018, v ktorom mu bolo oznámené pokračovanie v správnom konaní, pričom tento list obsahuje závery správneho orgánu prvého stupňa v zmysle Dodatku č. 2 k predmetnému protokolu a žalobca bol zároveň poučený v súlade s § 33 správneho poriadku o možnosti vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia,
prípadne navrhnúť a doplniť dôkazy. Toto svoje právo žalobca už nevyužil a následne dňa 10. 12. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 439/17/O/2, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 eur za dva správne delikty tak, ako vyplývajú z bodu 1 odôvodnenia rozsudku.
42. O odvolaní žalobcu podanom proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 16. 01. 2019 dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi podanej správnej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
43. Na pojednávaní dňa 03. 11. 2021 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej správnej žalobe zo skutkových aj právnych dôvodov v nej obsiahnutých a žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať právo na náhradu trov konania.
44. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom tento svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 02. 11. 2021 s poukazom na práceneschopnosť zamestnancov poverených predmetnou agendou a zároveň vyslovil svoj súhlas s prejednaním veci a rozhodnutím v nej bez jeho prítomnosti s tým, že zotrváva na svojom stanovisku, obsiahnutom v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené.
45. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene, v pracovnom čase v určenom zamestnávateľom.
46. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskom alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
47. Podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, b) športových podujatiach, c) reklamných činnostiach.
48. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3, fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
49. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva zvislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitných predpisov.
50. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 182/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
51. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 citovaného zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viacerých fyzických osôb súčasne najmenej 5000 eur.
52. Podľa odseku 6 citovaného zákonného ustanovenia, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
53. Podľa § 21 ods. 3 cit. zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9 § 12 ods. 2 písm. d) až f) § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
54. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, t. j. Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
55. Podľa § 34 ods. 1 cit. zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa ods. 4 cit. zákonného ustanovenia, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa ods. 5 cit. zákonného ustanovenia, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
56. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. K zisteným porušeniam predpisov a záväzkov a vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalostí uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, kedy bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
57. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistení porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 58. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu ani súdu dať odpoveď na všetky
účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III.US 209/04). Vychádzajúc z uvedeného, napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny súd za nepreskúmateľné.
59. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j. že ako zamestnávateľ dňa 19. 09. 2017 o 10:55 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, bytom S.G. XXX a J. Ž., Q.. XX. XX, XXXX, bytom S. XXX, ktoré vykonávali búracie práce na pracovisku areál Južná trieda 117 Košice a ktoré v čase výkonu práce nemali vek 15 rokov a v ten istý deň a v tom istom čase na uvedenom pracovisku porušil aj zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb Z. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, J. Ž., Q.. XX. XX. XXXX, obaja bytom S. XXX a W. Ž., Q.. XX. XX. XXXX a P. Y., Q.. XX. XX. XXXX, obaja bytom S. XXX, ktoré vykonávali búracie práce na pracovisku areál Južná trieda 117 Košice a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.
60. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku, spísanými s uvedenými osobami v uvedený deň, zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom, ako aj dodatkami k predmetnému protokolu a ďalšími listinnými dôkazmi (Zmluva o dielo a Objednávka likvidácie odpadu - bod 36 odôvodnenia rozsudku).
61. Správny súd zastáva názor, že protokol o výkone inšpekcie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Tento je dostatočne určitý, zrozumiteľný a má oporu vo všetkých dokladoch, ktoré boli podkladom pre jeho vypracovanie. Z tohto protokolu je jednoznačne zrejmé, kedy bola vykonaná inšpekcia práce, je z neho zrejmé, že dotazované osoby poskytujúce informáciu o dôvode ich prítomnosti na pracovisku uviedli čas, od ktorého sa na uvedenom pracovisku nachádzali, z čoho je možné vyvodiť jednoznačný záver o dobe trvania tohto protiprávneho stavu. Navyše voči jeho obsahu z formálneho hľadiska konateľ žalobcu, s ktorým bol prerokovaný, žiadne konkrétne námietky nevzniesol. Jeho zákonnosť nebola napadnutá ani samostatnou správnou žalobou. Keďže jeho zákonnosť relevantným spôsobom spochybnená nebola, možno ho považovať za zákonný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Za právne irelevantné preto považoval správny súd námietky žalobcu v uvedenej súvislosti (nepreskúmateľnosť protokolu z hľadiska doby trvania nelegálneho zamestnávania, nerozpísanie stavu, ako ho videl inšpektor práce, keďže uvedené je zaznamenané v časti, týkajúcej sa zaznamenaných skutočností na str. 2 protokolu, jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť v časti opatrenia v súvislosti s označením zistených nedostatkov, ktoré nepochybne vyplývajú z kontextu celého protokolu a pod.). Uvedené sa vzťahuje aj na námietky žalobcu vo vzťahu k Dodatkom č. 1 a 2 k protokolu, ktoré žalobca považuje za nezákonné z dôvodu, že v týchto dodatkoch nie je premietnuté jeho vyjadrenie k protokolu, resp. k Dodatku č. 1 k protokolu a že Dodatkom č. 2 k protokolu došlo k zmene obsahu protokolu na základe právneho názoru odvolacieho orgánu. Tieto námietky bol žalobca oprávnený uplatniť si práve žalobou o preskúmanie protokolu, resp. jeho dodatkov ako opatrení orgánu verejnej správy, pričom toto svoje právo nevyužil. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že Dodatok č. 1 k protokolu obsahuje konštatáciu inšpektora práce o tom, že kontrolovaný subjekt sa k protokolu vyjadril listom, ktorý mu bol doručený dňa 06. 10. 2017 (nachádza sa v administratívnom spise), ku ktorému inšpektor práce zaujal svoje stanovisko. Preto nemožno považovať za formálny nedostatok tohto dodatku skutočnosť, že do neho nebolo prenesené doslovné znenie vyjadrenia žalobcu k protokolu. Uvedené možno vyvodiť aj z obsahu vyjadrenia inšpektora, ktorý reagoval na námietky žalobcu. Aj keď je pravdou, že Dodatok č. 2 k protokolu bol vypracovaný na základe právneho názoru odvolacieho správneho orgánu, obsiahnutého v zrušujúcom rozhodnutí (bod 39 a 40 odôvodnenia rozsudku), na základe ktorého inšpektor práce v časti zistené nedostatky vypustil nelegálne zamestnávanie 2 fyzických osôb (N. X. G. G. D.), čo je v konečnom dôsledku v prospech žalobcu, tento, ako aj Dodatok č. 1 sú neoddeliteľnou súčasťou protokolu, t. j. tvoria jeden celok, ktorý v skutku obsahuje vyjadrenie žalobcu, k obsahovej zmene ktorého v priebehu konania nedošlo.
62. Správny súd námietky žalobcu, týkajúce sa nesprávnosti postupu inšpektorátu práce, spočívajúce v tom, že inšpektor a inšpektorát predčasne rozhodli a prejudikovali výšku pokuty ešte pred začatím správneho konania s poukazom na oprávnenie inšpektora podať iba návrh na začatie konania v zmysle § 12 ods. 2 písm. j), bod 3 zákona o inšpekcii práce s tým, že pri nahliadnutí do spisu dňa 26. 02. 2018 mu bol predložený návrh inšpektora na začatie konania o uložení pokuty, ktorý sám podpísal ako právnik útvaru KNZ, ktorým nie je a v ktorom inšpektor práce uvádza, že začal konanie o uložení pokuty v zmysle § 18 Správneho poriadku, aj keď návrh je oprávnený podať iba podľa cit. 12 ods. 2 písm. j), bod 3 zákona o inšpekcii práce a že tento návrh mal byť označený ako návrh na uloženie pokuty, považoval za neopodstatnené, pretože tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, návrh, na ktorý poukazoval žalobca, bol vydaný v súlade s internými predpismi platnými v sústave inšpekcie práce, ktorých hodnotenie žalobcovi neprislúcha. Podstatným je, že ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, správny orgán prvého stupňa po skončení inšpekcie práce a zistení nedostatkov, špecifikovaných v predmetnom protokole, v súlade s § 18 Správneho poriadku žalobcovi listom zo dňa 10. 01. 2018 oznámil začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za v ňom špecifikované porušenia právnych predpisov a zároveň ho podľa § 33 Správneho poriadku poučil o jeho práve vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i spôsobu ich zisťovania a predložiť, resp. navrhnúť príslušné dôkazy na ich doplnenie v lehote 8 dní od doručenia oznámenia, ktoré právo žalobca aj využil (jeho vyjadrenie zo dňa 25. 01. 2018). Tento postup bol realizovaný v súlade s platnou právnou úpravou.
63. Za nedôvodnú považoval správny súd aj jeho námietku, týkajúcu sa zaujatosti zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa H.. K.Š. - inšpektora práce, ktorý ako nekompetentný vzhľadom na svoje pracovné zaradenie mal vo veci rozhodnúť predčasne, ešte pred začatím správneho konania (viď predchádzajúci odsek), v ktorej súvislosti považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že táto námietka sa týka zaujatosti inšpektora práce počas výkonu inšpekcie práce, na ktorú sa však nevzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce). Reagujúc na tvrdenie žalobcu, že sa proti rozhodnutiu o zaujatosti inšpektora práce nemohol odvolať súd považuje za potrebné poukázať na to, že ak by v tejto súvislosti aj došlo k analogickej aplikácii Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení, resp. nevylúčení zamestnanca nie je možné podať samostatné odvolanie (§ 12 ods. 2 Správneho poriadku). Táto námietka bola vznesená až po ukončení inšpekcie práce, v rámci odvolania zo dňa 28. 02. 2018, podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12. 02. 2018, ku ktorej zaujal stanovisko správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 10. 12. 2018, z ktorého aj keď nie je zrejmé, akým konkrétnym rozhodnutím malo byť o námietke rozhodnuté, je potrebné vyvodiť záver, že správny orgán prvého stupňa nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť menovaný inšpektor pri výkone inšpekcie práce zaujatý. Vychádzajúc z tohto, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí odvolal na závery, obsiahnuté v odôvodnení citovaného rozhodnutia a s týmito sa stotožnil, je potrebné konštatovať, že tento zaujal stanovisko aj k uvedenej námietke. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že menovaný inšpektor práce v predmetnej veci nerozhodoval, t. j. nevydal žiadne rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku, ktoré by odôvodňovalo jeho vylúčenie z prejednávania tejto veci a tento vykonával úkony v súlade s jeho kompetenciami, vyplývajúcimi mu zo zákona o inšpekcii práce, ako inšpektor práce v rámci inšpekcie práce, ktorá nie je správnym konaním, ale konaním podľa osobitného zákona. Správne konanie sa začína až oznámením o jeho začatí. Návrh na začatie takéhoto konania (o uložení pokuty v konkrétnej výške) na základe výsledkov inšpekcie práce nie je možné považovať za rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku. Vždy ide iba o návrh, na základe ktorého, vychádzajúc z predložených dôkazov správny orgán prvého stupňa za dodržania základných zásad správneho konania vedie správne konanie a vydá rozhodnutie, ktorého výrok a obsah nemusí byť totožný s návrhom. Tento závisí od vyhodnotenia vykonaných dôkazov a na ich základe aj právneho posúdenia tej ktorej veci. Vychádzajúc z obsahu žalobcom namietaných skutočností v uvedenej súvislosti aj správny súd konštatuje, že tieto neodôvodňujú záver o zaujatosti inšpektora práce.
64. V danom prípade relevantnou nie je ani námietka žalobcu, spočívajúca v nerešpektovaní právneho názoru odvolacieho orgánu, obsiahnutého v jeho zrušujúcich rozhodnutiach, správnym orgánom prvého stupňa, pretože ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, tento doplnil dokazovanie vyžiadaním si dokladov, týkajúcich sa realizácie predmetných prác žalobcom na jeho pracovisku (objednávka o likvidácii odpadu, zmluva o dielo, vyjadrenie Z.. P. - body 28 a 36 odôvodnenia rozsudku) vyhodnotením ktorých, v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi, dospel k záveru, ktorý premietol do svojho rozhodnutia, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia.
65. Nebolo možné akceptovať ani argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v súvislosti s preukázaním naplnenia atribútov závislej práce, pretože práce, vykonávané uvedenými osobami, ako to vyplýva aj z ich prvotných vyjadrení a tiež z ďalších zistení inšpektorátu práce, vykazujú všetky atribúty závislej práce tak, ako to stručne ale výstižne odôvodnil správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 10. 12. 2018 (body 1 - 5 na str. 16 a 17 odôvodnenia rozhodnutia), s ktorým sa stotožnil aj odvolací správny orgán a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje aj správny súd. Podľa Zákonníka práce v znení, účinnom v čase spáchania predmetného správneho deliktu, závislou prácou bola práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
66. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti zápisníc, spísaných s jednotlivými osobami, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že tieto zápisnice zo dňa 19. 09. 2017 boli vyhotovené v zmysle platnej právnej úpravy v rámci výkonu inšpekcie práce. Uvedené osoby neboli vypočúvané v rámci inšpekcie práce ako svedkovia, ale boli dotazované a požiadané o vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti na pracovisku. Z predmetných zápisníc vyplýva obsah ich komunikácie s inšpektormi práce, vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti na pracovisku a ich vieryhodnosť je overená vlastnoručným podpisom bez akýchkoľvek pripomienok. Preto právo účastníka konania byť prítomný pri výsluchu týchto osôb ako svedkov a klásť im otázky nemohlo byť v danom prípade v tejto súvislosti správnymi orgánmi porušené, keďže inšpekcia práce predchádzala začatiu správneho konania. Uvedené osoby sa, ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc vyjadrili spontánne, bez ovplyvnenia ich vyjadrenia zamestnávateľom a tieto zápisnice na znak súhlasu s ich obsahom vlastnoručne podpísali. Súčasťou obsahu týchto zápisníc je zákonné poučenie, ktoré bolo rovnako na znak porozumenia jeho obsahu dotazovanými osobami podpísané. Uvedené osoby svojim podpisom potvrdili aj svoju identitu, pričom identita tých, ktoré nedisponovali občianskym preukazom, avšak samy spontánne uviedli dátumy svojho narodenia, bola navyše, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i vyjadrenia žalovaného, zisťovaná a potvrdená štandardným spôsobom aj na miesto výkonu inšpekcie práce privolanou hliadkou PZ SR, ktorá prostredníctvom technického zariadenia určila ich totožnosť. Mobilným telefónom privolaná hliadka PZ SR poskytla inšpektorom práce súčinnosť v súlade s § 18 ods. 5 zákona o inšpekcii práce. Počas výkonu inšpekcie práce takáto námietka zo strany konateľa žalobcu vznesená nebola, tento do zápisnice o podaní informácie uviedol, že osobám, ktoré boli na stavbe, bolo umožnené bez nároku na mzdu vziať si železo a drevo. Žalobca neuviedol žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o tom, že osoby, nachádzajúce sa počas výkonu inšpekcie práce, sú v skutočnosti inými osobami, než za ktoré sa vydávajú, resp. totožnosť ktorých bola potvrdená privolanou policajnou hliadkou.
67. V predmetnej veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 25. 06. 2018, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá po oboznámení s dôkazmi, vykonanými správnym orgánom prvého stupňa v intenciách zrušujúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 03. 2018, zotrvala na svojej argumentácii z dovtedajšieho priebehu administratívneho konania. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo ani podľa názoru správneho súdu potrebné doplniť dokazovanie žalobcom v odvolaní i v žalobe navrhovaným spôsobom, nakoľko toto by neprispelo k ďalšiemu objasneniu skutkového stavu. V žalobe všeobecne formulované pochybnosti žalobcu o možnom postupe inšpektorov práce pri výkone inšpekcie (formulácie otázok, zápis odpovedí na ne, splnenie poučovacej povinnosti voči dopytovaným osobám a ďalšie) nepovažoval správny súd za dostatočne relevantné pre vyvodenie záveru, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený.
68. V súlade s vyjadrením žalovaného súd konštatuje, že správne konanie vo veci uloženia sankcie za správny delikt nelegálneho zamestnávania sa nevedie samostatne vo veci každej nelegálne zamestnávanej osoby, ale ide o jedno konanie. Vychádzajúc z uvedeného nebol nezákonný postup vo veci konajúcich správnych orgánov, keď nezastavili predmetné konanie vo vzťahu k osobám, u ktorých vykonaným dokazovaním nebolo preukázané nelegálne zamestnávanie zo strany žalobcu. Táto skutočnosť však má vplyv na výšku uloženej sankcie, pri ukladaní ktorej sa v uvedenej súvislosti zohľadňuje aj počet nelegálne zamestnávaných osôb. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy správny orgán prvého stupňa so zohľadnením uvedeného znížil žalobcovi pôvodne uloženú pokutu zo sumy 15 000 eur na sumu 10 000 eur.
69. Za irelevantnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa možnej manipulácie s obsahom administratívneho spisu s poukazom na to, že tento nebol riadne žurnalizovaný, pretože
ide iba o všeobecné a ničím nepodložené tvrdenie žalobcu a navyše predmetný administratívny spis, predložený správnemu súdu a listiny v ňom obsiahnuté sú riadne opatrené poradovým číslom a tieto sú usporiadané chronologicky, v nenarušenom časovom slede. Pokiaľ nie je jeho súčasťou návrh inšpektora práce na začatie správneho konania, prípadne odporučenie správnej komisie, uvedené nie je možné považovať za vadu správneho konania v zmysle platnej právnej úpravy, keďže tieto listiny sú súčasťou inšpekčného spisu Inšpektorátu práce Košice. Inšpekcia práce, ako to bolo už vyššie uvedené, nespadá pod režim predmetného správneho konania, resp. nebola súčasťou predmetného správneho konania, jej výsledky boli podkladom pre jeho začatie.
70. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska absencie podpisu oprávnenej osoby na rozhodnutí žalovaného, pretože ako to vyplýva z obsahu ním predloženého poverenia zo dňa 01. 06. 2017, v prípade neprítomnosti generálneho riaditeľa X. F. s účinnosťou od 01. 06. 2017 sú jeho zastupovaním poverení J.. H. R., H.. J. Č. a J.. J. Y., pričom uvedené poverenie bolo aktuálne aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré v zastúpení generálneho riaditeľa podpísala v tomto prípade H.. J. Č..
71. V danom prípade boli dodržane všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom. V správnom konaní neboli súdom zistení žiadne také porušenia ustanovení o konaní, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia.
72. Podľa názoru súdu správny orgán prvého stupňa následne i žalovaný pri ukladaní predmetnej pokuty zohľadnili všetky zákonom stanovené kritériá, ktoré má na mysli ustanovenie § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce pre určovanie výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej generálnej prevencie splniť. Správna úvaha pri ukladaní tejto sankcie nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, táto bola uložená na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. V danom prípade aj výška uloženej pokuty zodpovedá príslušným citovaným zákonným ustanoveniam. Za priťažujúcu okolnosť považovali to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnancov pri absencii úrazového poistenia. V prospech žalobcu bolo vyhodnotené predovšetkým to, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a toto trvalo iba krátky čas. Zohľadnený bol aj počet zamestnancov, vo vzťahu ku ktorým bol porušený Zákonník práce (2), aj ktorých sa nelegálne zamestnávanie týkalo (4). Rovnako bol zohľadnený účel, ktorý má sankcia splniť na úseku všeobecnej generálnej prevencie, ktorý nespočíva len v účinku postihu voči žalobcovi ale musí mať silu odradiť od jeho nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľné v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. Podľa názoru súdu správna úvaha správnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca platnej právnej úpravy a uložená sankcia je závažnosti a povahe skutkov primeraná. Táto bola uložená na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia (2 000 - 200 000 eur) so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. Táto bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorý sa na toto odôvodnenie odvolal.
73. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
74. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).