Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-114-2020.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/114/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, S. bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - X. zastúpená: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 42 129 532, otec - O. zastúpený: JUDr. Zuzana Nespalová, advokátka so sídlom Saratovská 6/D, 841 02 Bratislava, IČO: 30 866 359, o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:
Maloletá S. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou vždy v nepárnom kalendárnom týždni v sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec si maloletú na začiatku styku v mieste bydliska matky maloletej vyzdvihne a po ukončení styku ju matke odovzdá v mieste bydliska matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej S. sumou 180 eur mesačne v období od 16.12.2020 do 31.08.2021 a sumou 220 eur mesačne počnúc 01.09.2021. Zročné výživné za obdobie od 16.12.2020 do 31.10.2021 vo výške 423,98 eur je otec maloletej povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletej sa návrhom doručeným súdu 16.12.2020 domáhal, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej tak, že zverí maloletú do osobnej starostlivosti matky, upraví styk otca s maloletou každý víkend od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a určí vyživovaciu povinnosť otca vo výške 150 eur mesačne s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. 2. Návrhom doručeným 21.12.2021 (pôvodne vedené pod sp. zn. 25P/203/2020) sa matka domáhala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Styk otca s maloletou navrhovala upraviť každý nepárny víkend v sobotu od 09:00 do 11:30 a v nedeľu od 14:30 do 18:00 a okrem toho v párnom týždni v pondelok a v stredu od 16:00 do 18:00 a v nepárnom týždni v stredu od 16:00 do 18:00.
3. Uznesením č. k. 17P/114/2020-25 súd spojil konania vedené pod sp. zn. 17P/114/2020 a sp. zn. 25/203/2020 na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. 17P/114/2020. 4. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. 5. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 6. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Rodičia napokon v konaní na pojednávaní dňa 03.11.2021 uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá sa týka zverenia maloletej, úpravy jej styku s otcom, ako aj úpravy zastupovania a správy majetku maloletej, a to v intenciách výroku I. Nakoľko súd uzavrel, že rodičovská dohoda je v záujme maloletej, túto schválil.
14. Rodičia však nedospeli k dohode o výške vyživovacej povinnosti otca. Otec pôvodne navrhoval, aby jeho vyživovacia povinnosť bola určená vo výške 150 eur mesačne, napokon na pojednávaní dňa 03.11.2021 navrhoval, aby bola určená vo výške 170 eur mesačne, s tým, že pokiaľ bude dosahovať aj reálne príjem, ktorý má zmluvne dohodnutý, bude sa snažiť uhrádzať vyššie výživné. Pokiaľ ide o otcov príjem, v minulosti pracoval v penzióne V., s mesačným platom 560 eur. Z dôvodu pandémie Covid - 19 musel toto zamestnanie zanechať, začal pracovať pre agentúru T., ako SZČO (zmluva zo dňa 20.11.2020, č. l. 85 v spise), ako kontrolór kvality, s hodinovou odmenou 7,50 eur bez DPH + variabilná zložka 0,00 eur - 0,50 eur za každú osobu partnera, prostredníctvom ktorej bola poskytnutá činnosť. Podľa daňového priznania za rok 2020, otec v roku 2020 dosiahol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 7.975, 04 eur (pred zdanením). Na základe zmluvy s objednávateľom T. zo dňa 01.04.2021 (č. l. 94 v spise) otec začal vykonávať činnosť kontrolóra kvality s miestom výkonu práce v T., s dohodnutou hodinovou sadzbou 9 eur bez DPH, s tým, že po presune výroby v mesiaci október sa miesto výkonu práce presunulo do X. - J. Otec argumentoval, že výška jeho odmeny závisí od plynulosti výroby (automobilový priemysel), pričom aktuálne je oblasť jeho činnosti postihnutá častými odstávkami vo výrobe, čo znamenalo, že septembri mal bruto príjem 800 eur, v októbri 1150 eur. Výdavky vyčísľoval otec vo výške 500 eur mesačne na nájom bytu, 40 eur na telefón, 140 eur na úver, na televíziu 10 eur,
výdavky na PHM 120 eur (počas obdobia, kedy pracoval v T. boli vo výške 150 až 200 eur mesačne), plus výdavky na stravu a drogériu vo výške 150 eur mesačne. Matka bola s maloletou na rodičovskej dovolenke, počas tejto v čase od 11.01.2021 do 18.06.2021 pracovala v súkromnej základnej škole K., kde dosahovala príjem v mesiaci januára 2021 350,14 eur, v mesiaci február 2021 477,14 eur, v mesiaci marec 2021 407,33 eur, v mesiaci apríl 2021 415,31 eur, v mesiaci máj 2021 530,14 eur, v mesiaci jún 2021 261,50 eur. Od septembra 2021 nastúpila matka do súkromnej základnej školy T. s dohodnutou mesačnou mzdou 1125 eur bruto. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú, tie matka vyčíslila vo výške 610 eur mesačne, kedy uvádzala výdavky na bývanie vo výške 295 eur (nakoľko nájom bytu ju stojí 590 eur), oblečenie maloletej 20 eur mesačne, obuv 10 eur mesačne, hračky a edukačné potreby 15 eur mesačne, plienky 15 eur mesačne, strava 100 eur mesačne, dojčenské mlieko 15 eur mesačne, lekárska starostlivosť vrátane liekov a vitamínov 25 eur mesačne, drogéria pre dieťa vrátane detských pracích prostriedkov 40 eur mesačne, detské vyžitie a kultúra a iné výdavky 25 eur mesačne, poistka pre maloletú 50 eur mesačne. Od mesiaca september 2021 maloletá navštevuje súkromnú škôlku, ktorej zriaďovateľom je jej zamestnávateľ, školné je 112 eur mesačne (má ho znížené, keďže pre zriaďovateľa matka pracuje), strava v škôlke je 95 eur mesačne, s tým, že matkin príjem je znížený o 80 eur mesačne (čo tiež žiadala matka pri určení výživného zohľadniť) z dôvodu, že ako rodič zamestnanec má dieťa umiestnené v škôlke, v ktorej je zamestnávateľ zriaďovateľom. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú, otec v zásade nerozporoval, že matka ich aj skutočne vynakladá, uvádzal, že so súkromnou škôlkou súhlasil, nakoľko vychádzal z informácie, že umiestnenie do škôlky zriadenej mestskou časťou by maloletú nevzali. Otec však trval na tom, že pri určovaní výživného má výška výživného zohľadňovať nie len výdavky na maloleté dieťa, ale ja možnosti otca, ako povinného rodiča. Výdavky na maloletú (bez výdavkov na bývanie, poistku a škôlku) predstavujú sumu 265 eur mesačne. Tieto výdavky považoval súd za oprávnené v celom rozsahu, s tým, že pokiaľ ide o výdavky na bývanie, nestotožnil sa s jednoduchým prepočtom, kedy by výdavok na maloletú mal zodpovedať polovici výšky nájomného, čo však neznamená, že súd nezohľadnil skutočnosť, že maloletej bývanie zabezpečuje matka, pri určovaní výživného. Pokiaľ ide o výdavok na poistenie, súd zohľadnil, že matka sa snaží maloletú zabezpečiť aj takouto formou, prihliadal však tiež na to, že sa už jedná už o nadštandardný výdavok skôr sporiaco - poistného charakteru, pričom s ohľadom na možnosti rodičov má aktuálne prednosť spotrebný charakter výživného. Pokiaľ ide o výdavok na škôlku, súd nemal v konaní preukázané, že by otec jednoznačne súhlasil s umiestnením maloletej do súkromného predškolského zariadenia, ktoré si vyžaduje vyššie náklady, ako zariadenie v správe obce, resp. mestskej časti. Je pravdou, že otec súhlasil s umiestnením maloletej do súkromného zariadenia, vychádzal však z predpokladu, že nebude možné umiestnenie v zariadení v správe obce, čo ale neskôr možné bolo, matka v tejto súvislosti argumentovala, že by bola potrebná nová adaptácia, po tom, čo už bola maloletá adaptovaná v súkromnom zariadení. Tento argument nepovažoval súd za dostačujúci, zohľadňoval preto výdavky vo výške zodpovedajúcej umiestneniu maloletej v zariadení v správe obce (ktoré sa podľa webových stránok mestskej časti Lamač, resp. materskej školy pohybujú okolo 60 eur mesačne vrátane stravy). Súd tak považoval za celkové oprávnené výdavky na maloletú (a to aj po zohľadnení výdavkov na bývanie a škôlku), vo výške okolo 400 až 450 eur mesačne. Možnosti rodičov súd považoval v zásade za rovnaké, za primerané výživné otca tak považoval sumu 220 eur mesačne (počnúc nástupom do materskej školy od mesiaca september 2021), a to aj s ohľadom na vek maloletej a jej oprávnené potreby. Za obdobie do mesiaca september, kedy materskú školu nenavštevovala, súd uzavrel, že výdavky maloletej boli nižšie, preto za toto obdobie upravil vyživovaciu povinnosť nižšie, v sume 180 eur mesačne. Ak aj otec argumentoval, že nie je aktuálne v jeho možnostiach uhrádzať vyššie výživné ako je suma 170 eur mesačne, s týmto sa súd nestotožnil, vychádzal pri tom zo skutočnosti, že otec býva (a v súčasnosti aj pracuje) v X., teda regióne, ktorý v rámci Slovenskej republiky poskytuje najlepšie možnosti zamestnania, ako aj najlepšie možnosti zárobku (priemerná mzda sa pohybuje okolo 1.500 eur brutto, uložené výživné tak predstavuje približne 20 z dosiahnuteľného príjmu otca, resp. nepresahuje 30 % z príjmu, ktorý dosahuje aj v prípade, kedy napr. dochádza k výpadkom vo výrobe u jeho zamestnávateľa, čo sa následne odráža na výške príjmu otca. Súd zároveň uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné vo výške 423,98 eur. Za obdobie od podania návrhu vznikla otcovi povinnosť uhradiť spolu sumu 1996,20 eur (180 eur krát 8 mesiacov, 220 eur krát dva mesiace, plus alikvótna časť výživného za mesiac december 2020 od podania návrhu). Otec uhradil spolu sumu 1572,22 eur (do tejto súd zarátal aj úhradu sumy 222,22 eur ktorú uhradil v máji
- hoci matka namietala, že sa jednalo o daňový bonus, ktorý mal patriť matke, nezarátaval do nej úhrady v súvislosti s chorobou maloletej v jeseni 2021). Výsledné zročné výživné tak vyšlo v sume 423,98 eur, ktoré súd uložil otcovi uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. Inak proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.