Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/86/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: I. S., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: Y. S., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XX, H., zastúpená advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava a otca: C. S., T.. XX.XX.XXXX, H. X. XX, G. K., zastúpený advokátskou kanceláriou DRAPPANOVÁ & Partners s.r.o., so sídlom Moravská 7, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého I. S., T.. XX.XX.XXXX, zo sumy 200,- € mesačne na sumu 300,- € mesačne, počnúc od 20.04.2020.

II. Zročné výživné na maloletého I. S., T.. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.04.2020 do 15.11.2021 vo výške 1.833,- € je otec povinný zaplatiť k rukám matky, do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. zo dňa 28.04.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. zo dňa 24.05.2016 v časti o výške výživného.

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.04.2020, domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému I. zo sumy 200,- EUR mesačne na sumu 450,- EUR mesačne. V návrhu uviedla, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.04.2015, č. k. -639, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2016, č. k. -675, ktorým bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200,- EUR mesačne, ktorú bol otec povinný poukazovať matke vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Požadované zvýšenie výživného na maloletého matka odôvodňovala podstatnou zmenou okolností, ktoré podmieňujú plnenie vyživovacej povinnosti. Maloletý v súčasnosti navštevuje druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené vyššie výdavky ako na prvom stupni základnej školy, t.j. v čase vydania rozhodnutia , tieto výdavky pozostávajú s nákupom školských potrieb a pomôcok, oblečenia, stravy, platieb cestovného, výletov, krúžkov a pod. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletého sumou 597,- EUR, pozostávajúcu z nákladov

na nájomné v pomerenej sume 100,- EUR, elektrinu 17,- EUR, hygienické a kozmetické prípravky 50,- EUR, oblečenie a obuv 70,- EUR, školské potreby 20,- EUR, stravu 200,- EUR, lieky a zubár 30,- EUR, mimoškolské aktivity 45,- EUR, vreckové 30,- EUR a mobil, TV, internet 35,- EUR. Okrem toho maloletý absolvoval vyšetrenie na čeľustnej ortopédii, záverom ktorého bolo odporúčanie lekára na zakúpenie strojčeka na zuby pre maloletého v hodnote 1.000,- EUR. Matka mala za to, že v danom prípade ide o zmenu trvalú, nielen prechodnú a jedná sa o tak zásadnú zmenu v okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, že je potrebné zmeniť výšku výživného. K svojim pomerom matka uviedla, že medzi matkou a jej zamestnávateľom, spoločnosťou Z. G., G..M..B.. došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.03.2021. Matka uviedla, že v súčasnosti si hľadá nové zamestnanie. Matke opakovane v zlom finančnom období pomáha s úhradou potrieb maloletého jej sestra I. Y..

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka dieťaťa, oboznámil sa s ďalším obsahom spisového materiálu, najmä s rodnými listom maloletého, dokladmi preukazujúcimi osobné a majetkové pomery rodičov maloletého, výpisom z obchodného registra spoločnosti F. G..M..B.. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

3. Z obsahu rodného listu maloletého I. S., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu H. - M., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletého je Y. S., nar. XX.XX.XXXX a otcom C. S., nar. XX.XX.XXXX.

4. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. , manželstvo rodičov maloletého rozviedol, ich rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu upravil tak, že na čas po rozvode manželstva zveril maloletého I. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť na syna výživné vo výške 200,- EUR mesačne a jeho styk s dieťaťom upravil počas každého párneho týždňa v kalendárnom roku od piatku od 18.00 hod do nedele do 17.00 hod, každú stredu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 15.00 ho do 18.00 hod, každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od Veľkého piatku od 18,00 bod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 bod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 bod., každý párny kalendárny rok v čase od 23.12 od 18.00 bod. do 25.12. do 10.00 bod. každý nepárny kalendárny rok v čase od 26.12. od 10.00 bod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18,00 hod., a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletého I. prevezme v byte matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloletého späť matke v jej byte. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a štátu náhradu trov konania nepriznal.

5. Voči predmetnému rozsudku podala odvolanie matka. Na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 24.05.2016, č. k. -675, rozsudok zo dňa 28.04.2015, č. k. -639 potvrdil.

6. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.01.2020, č. k. -39 bola zrušená vyživovacia povinnosť matky voči synovi Z. S., T.. XX.XX.XXXX určená rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.04.2015, č. k. -639 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -675 zo dňa 24.05.2016 s účinnosťou od 01.04.2019.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.07.2020, č. k. -89, bol maloletému ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/ A, Bratislava, na zastupovanie maloletého v predmetnom konaní.

8. Z obsahu pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.05.2021 medzi matkou ako zamestnancom a obchodnou spoločnosťou D. G..M..B.., G. G. J. X, H., V.: XXXXXXXX ako zamestnávateľom súd zistil, že matka odo dňa 24.05.2021 pracuje ako asistentka zákazníckeho servisu s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 1.000,- EUR brutto.

9. Z obsahu nájomnej zmluvy uzavretej medzi Mestskou časťou H. - M., I. O.. Č.. XX, H. ako prenajímateľom a matkou ako nájomcom súd zistil, že matka má prenajatý 1-izbový byt č. 0-C1.8, nachádzajúci sa na D. O. XX D. H., za nájom ktorého platí nájomné vo výške 84,90 EUR mesačne.

V nájomnom nie je zahrnutá úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktorá predstavuje sumu 112,53 EUR a ktorú sa matka zaviazala uhrádzať spolu s nájomným.

10. Z obsahu zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi I. Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom W. X, H. ako veriteľom a matkou ako dlžníkom súd zistil, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 3.885,- EUR a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť k rukám veriteľa jednorazovo do 15 dní po vyporiadaní a vyplatení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je vedné na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , predtým vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. .

11. Z obsahu uznania dlhu a dohody o spôsobe úhrady záväzku uzatvorenej medzi G. G., Z..G.., G. G. U. XX, H., V.Č.: XXXXXXXX a Y. S., T.. XX.XX.XXXX, súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že pohľadávku banky uhradí dlžník po častiach, a to ako úhrady č. 1 až 12 v lehotách a vo výške podľa prehľadu úhrad, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto dohody.

12. Z obsahu pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.01.2015 medzi otcom ako zamestnancom a obchodnou spoločnosťou F. G..M..B.., G. G. X.U. XX, G. K., V.: XXXXXXXX, ako zamestnávateľom súd zistil, že otec odo dňa 01.01.2015 pracuje ako zámočník s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške minimálnej mzdy a odmien. Z obsahu mzdového listu za rok 2020 za obdobie od januára 2020 do decembra 2020, vystaveného spoločnosťou F. G..M..B.., súd zistil, že priemerná mesačná mzda otca v uvedenom období bola 476,16 EUR netto.

13. Z obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 18.01.2019 medzi otcom ako prevodcom a I. I., T.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, G. K., ako nadobúdateľom, súd zistil, že otec svoj 33,33 %-ný obchodný podiel zodpovedajúci vkladu na základnom imaní vo výške 1.667,- EUR previedol na nadobúdateľa za dohodnutú kúpnu cenu 1,- Euro splatnú pri podpise zmluvy.

14. Z obsahu LV č. XXXX vyplýva, že rodičia maloletého majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý leží na pozemku parc.č. XXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX (vedeným Okresným úradom v C., katastrálny odbor, Okres: C., Obec: G. K., katastrálne územie: G. K.).

15. Na pojednávaní, konanom dňa 16.11.2020, matka uviedla, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná v roku 2016, došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že v školskom roku 2019/2020 nastúpil maloletý na druhý stupeň základnej školy. V roku 2016 syn nechodil na žiadne krúžky, od septembra 2019 navštevuje tréningy bojového umenia Krav Maga, za čo matka platí poplatok v sume 45,- EUR mesačne. Uviedla tiež, že syn rýchlo rastie, preto mu musí častejšie kupovať oblečenie aj viac stravy. Maloletému je indikovaný fixný strojček, ktorý má stáť 1.000,- EUR, nakoľko matka nemá k dispozícii finančné prostriedky v takej sume, nedala mu tento strojček doposiaľ aplikovať. Matka potrebu zubného strojčeka konzultovala aj s otcom, ktorý sa však na tejto položke odmieta podieľať. Matka ďalej uviedla, že ukončila pracovný pomer u pôvodného zamestnávateľa dohodou, pretože zo strany zamestnávateľa jej bolo oznámené, že z dôvodu Corona-krízy nepotrebuje toľkých zamestnancov, a keďže bola jedným z novších zamestnancov, ukončila pracovný pomer. Od apríla 2020 je práceneschopná. K svojmu zdravotnému stavu uviedla, že máva bolesti celého tela, bol jej diagnostikovaný chronický stres, ktorý tieto bolesti vyvoláva. Vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi Z. jej bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Pezinok k 01. 04. 2019. Nové manželstvo neuzavrela, okrem vyživovacej povinnosti k maloletému inú vyživovaciu povinnosť nemá.

16. Na pojednávaní, konanom dňa 16.11.2020, otec vyjadril nesúhlas s matkou navrhovaným zvýšením výživného z dôvodu, že jeho majetkové pomery sa zhoršili, keďže v auguste 2020 absolvoval operáciu kŕčových žíl a bol tri týždne práceneschopný. Otec uviedol, že pracuje vo firme F., G..M..B.. ako zvárač. Po operácii pracuje 6-7 hodín denne, pretože dlhšie nevydrží stáť. Uviedol, že jeho príjem zostal nezmenený a zarába cca 500,- euro netto, iný zdroj príjmu nemá. Ide o rodinnú firmu, kde bol spoločníkom, pred dvomi rokmi svoj obchodný podiel predal za sumu 2.000,- EUR. V súčasnosti vystupuje v tejto firme ako konateľ bez nároku na odmenu. Ďalej uviedol, že starší syn býva s ním v rodinnom dome v G. K.. Syn nezmaturoval, zamestnal sa v tej istej firme ako otec a robí pomocné práce. Pokiaľ ide o maloletého I. s týmto dlhodobo nemá kontakt, poprel však tvrdenie matky, že sa o syna nezaujíma, naopak, uviedol, že matka mu kontakt zamedzovala so synom, dokonca sa neodkladným

opatrením domáhala zákazu styku. Na syna má telefonický kontakt, pričom syn má výlučne v záujem sa s ním stretnúť v nákupnom centre za účelom, aby mu niečo kúpil. Keďže ho syn odmieta, nestretáva s ním, nekupuje mu ani darčeky pri príležitosti sviatkov, a neplatí ani výživné nad sumu 200,- EUR. Potvrdil, že matka ho o čeľustnej ortopédii informovala, avšak takým spôsobom, aby jej poslal 1.000,- EUR, pričom otcovi nepredložila lekársku správu ani iné doklady. Mesačné náklady otec vyčíslil nasledovne: 104,- EUR - plyn, elektrina - 45,- EUR, štátny fond rozvoja bývania - 50,- EUR, okrem toho bežné mesačné výdaje. Zamestnávateľ mu umožňuje používať osobné motorové vozidlo aj na osobné účely, takisto mu uhrádza poplatky za mobilný telefón.

17. Na pojednávaní, konanom dňa 03.11.2021 právna zástupkyňa matky uviedla, že došlo k zvýšeniu niektorých nákladov matky a to na športový krúžok maloletého, kde doposiaľ platila 45,- EUR, pričom od 01.12.2020 sa poplatok zvýšil na 65,- EUR mesačne. Od septembra 2021 sa zvýšili obedy na sumu 39,- EUR mesačne a nájom zo sumy 220,- EUR na 226,- EUR mesačne.

18. Na pojednávaní, konanom dňa 03.11.2021, otec uviedol, že starší syn si kúpil byt v G. K. za sumu 100.000,- EUR, pričom 80.000,- EUR si zobral hypotéku, a 20.000,- EUR mal našetrených z peňazí, čo dostal po babke a krstná matka mu požičala peniaze. Starší syn je taktiež zamestnaný v spoločnosti F., G..M..B.. ako otec, jeho príjem predstavuje 800-900,- EUR mesačne. Vyšší príjem syna otec zdôvodnil tým, že syn pracuje s počítačmi. Otec uviedol, že synovi prispieva na chod domácnosti, a platí poplatky spojené s užívaním bytu vo výške cca 200,- EUR mesačne a syn spláca hypotéku asi vo výške 380,- EUR mesačne. K osobným a majetkovým pomerom uviedol, že k inej zmene nedošlo, podnikať nezačal a nenadobudol ani žiadnu nehnuteľnosť. K jeho vzťahu s maloletým uviedol, že sa stretli v máji 2021 na Y. po 6 rokoch, maloletý bol nervózny a celý rozhovor sa týkal peňazí. Vzhľadom na zmenu výdavkov na maloletého otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 230,- EUR.

19. Kolízny opatrovník na pojednávaní, konanom dňa 03.11.2021, uviedol, že vzhľadom na zmenu pomerov maloletého, navrhuje zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 300,- EUR mesačne.

20. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladanejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zhŕňa teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

22. Predmetom tohto konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého I. zo sumy 200 € na sumu 450,- EUR mesačne. Základným kritériom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, pričom musí ísť o zmenu trvalého charakteru. V posudzovanom prípade dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane maloletého k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. V čase poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca, od úpravy ktorej uplynulo viac ako šesť rokov, maloletý mal 7 rokov a navštevoval prvý stupeň základnej školy. V súčasnosti má dieťa 13 rokov a navštevuje druhý stupeň základnej školy, s návštevou ktorej sú spojené mesačné poplatky za školské pomôcky 20,- EUR, obedy vo výške 39,- EUR, okrem toho maloletý začal navštevovať tréningy bojového umenia Krav Maga, za ktoré matka platí sumu vo výške 65,- EUR, rovnako súd zohľadnil fyzický vývoj maloletého, s ktorým sú spojené vyššie výdavky na stravu a ošatenie maloletého. Okrem uvedených výdavkov na maloletého má matka mesačné pravidelné bežné výdavky na pomerné nájomné, drogériu, lieky a zubára, mobil, TV a vreckové. Súd považoval matkou vyčíslené výdavky na maloletého špecifikované v odseku 1 tohto rozsudku za primerané, pokrývajúce základne potreby maloletého a odzrkadľujúce životnú úroveň matky. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca porovnal odôvodnené potreby maloletého ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov v čase pôvodného rozhodnutia, kedy matka pracovala v spoločnosti R. G..M..B.., na pozícii call center manager a jej priemerný mesačný príjem predstavoval sumu cca 666,- EUR netto. V súčasnosti matka pracuje v spoločnosti D., G..M..B.. s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 1.000,- EUR brutto (cca 812,- EUR netto). Matke odpadla vyživovacia povinnosť k synovi Z. počnúc 01.04.2019. Na strane matky tak došlo k zmene pomerov, avšak súd prihliadol na skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, bez akejkoľvek pomoci otca, poskytuje dieťaťu bývanie, stravu, zabezpečuje mu voľnočasové aktivity, dovolenky. Pokiaľ ide o pomery otca, ten naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu . V roku 2015 sa jeho príjem pohyboval okolo 551,- EUR netto, v súčasnosti dosahuje priemerný mesačný príjem 476,- EUR. Otec na pojednávaniach deklaroval zhoršenie zdravotného stavu spočívajúce v operácii kŕčových žíl, avšak súd nezistil, že by v dôsledku tohto došlo u otca k zníženiu jeho príjmu. Mesačné výdavky otca súd ustálil na sumu cca 351,-

pozostávajúce z poplatku do štátneho fondu rozvoja bývania 50,- EUR, poistka 32,- EUR, poistka 9,- EUR, telefón 20,- EUR, stavebné sporenie 40,- EUR a strava približne 200,- EUR. Od januára 2021 otec žije spolu so svojím starším synom Z. v jeho byte a prispieva mu na náklady sumou 200,- EUR. Z uvedeného je zrejmé, že po pripočítaní výživného v sume 200,- EUR na maloletého I. výdavky otca prevyšujú jeho príjmy. Súdu nie je zrejmé, z akých finančných prostriedkov potom otec tieto sumy uhrádza, ak príjem ním deklarovaný predstavuje necelých 480,- EUR , pričom mesačné výdaje predstavujú spolu sumu 751,- EUR. Súd neuveril tvrdeniam otca o výške príjmu, a to najmä s poukazom na výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti F. G..M..B.., celkové výnosy a hospodárenie obchodnej spoločnosti zistené na internetovej stránke www.finsat.sk. Otec previedol svoj obchodný podiel k rodinnej firme za sumu 2000 € , napriek tomu, že firma preukázateľne prosperuje, na internete ponúka výrobky - zariadenia pre zdravotníctvo. V roku 2019 a 2020 dosahovala firma výnosy 951.000,- EUR, pričom otec predal obchodný podiel za 2.000,- EUR (odhliadnuc od skutočnosti, že v zmluve o prevode obchodného podielu bola dohodnutá kúpna cena 1,- euro), týmto spôsobom sa vzdal majetkového prospechu. Rovnako sa súdu nejaví ako logické, aby odborný zamestnanec, rodinný príslušník spoločníka, s 19 ročnou praxou zarobil menej ako zamestnanec (syn Z.), ktorý ukončil štúdium na gymnáziu skôr akoby zmaturoval, teda zamestnanec bez odborného vzdelania a praxe. Súd teda vychádzal z princípu proporcionality príjmov otca.

23. Z princípu potencionality pred uplatnením princípu fakticity súd vychádzal z dôvodu, že tvrdený príjem otca sa javí ako nepravdivý. Treba si uvedomiť, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia jedinečných skutkových okolností, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem ( veta druhá ), (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. )

24. Súd tak vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu, zohľadňujúc návrh kolízneho opatrovníka konajúceho v záujme maloletého je toho názoru, že výživné vo výške 300,- EUR je primerané veku dieťaťa a zodpovedá aj možnostiam otca, ktoré sú podľa názoru súdu vyššie, ako deklaroval o v tomto konaní.

25. Súd návrh matky v časti prevyšujúcej súdom priznané výživné na maloletého I., t. j. 150,- EUR mesačne zamietol, nakoľko mal za to, že súdom určená výška výživného, tak ako už bolo vyššie odôvodnené zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám maloletého.

26. Súd v súlade s priznal maloletému nárok na výživné odo dňa podania návrhu, t. j. odo dňa 20.04.2020. Z uvedeného dôvodu maloletému vznikol nárok na zročné výživné za obdobie od 20.04.2020 do 15.11.2021, in concreto za obdobie od 20.04.2020 do 30.04.2020, t. j. 10 dní (100 EUR : 30 dní x 10 dní) t. j. 33,33 EUR a za obdobie od 01.05.2020 do 15.11.2021, t. j. za 18 mesiacov x 100 EUR, t. j. 1800,- EUR, teda spolu v zaokrúhlenej výške 1.833,- EUR.

27. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.