Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-34-2018.pdf
PDF · 138.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcov: 1./ N. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Ř. A. G., Česká republika, 2./ Ing. R. T.R., nar.: XX.XX.XXXX, bytom T. A. T. XX, XXX XX T., Česká republika, 3./ Ing. I. D., CSc., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., Česká republika, 4./ S. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Ř. A. G., Česká republika, 5./ I.. O. I., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/Xc, XXX XX G. X, Česká republika, všetci zastúpení advokátkou JUDr. Dášou Bajanovou, so sídlom Advokátska kancelária ul. Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ Východoslovenská distribučná, a.s., ul. C. XX, XXX XX T., IČO: 36 599 361, 2./ RUPKKI s.r.o., ul. W. XX, XXX XX D., IČO: 36 580 392, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2016/002289 zo dňa 25. januára 2016, takto
rozhodol:
1. Žalobu z a m i e t a.
2. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OVBP-2018/006401 z 18.01.2018 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) žalovaný potvrdil rozhodnutie Stavebného úradu - Obce D. P. č. 635/2015 zo dňa 28.10.2015, ktorým povolil užívanie stavby „D. P. - Ď. - VN,TS,NN“ na pozemku parc. č. KN XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/XX v k. ú. D. P., pre Východoslovenská distribučná, a.s. T., C. XX, T. s tým, že obsah stavby je špecifikovaný v kolaudačnom rozhodnutí a zamietol odvolanie žalobcov.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebný úrad postupoval pri kolaudačnom konaní v súlade s platnou legislatívou a žalovaný nemal dôvod rušiť napadnuté rozhodnutie. Stotožnil sa s odôvodnením, ktoré uviedla Obec D. P. vo svojom kolaudačnom rozhodnutí a to vo veci posúdenia práva spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. k pozemku, nakoľko sa pri dotknutej nehnuteľnosti žalobcov - odvolateľov má jednať o výstavbu na pozemkoch mimo zastaveného územia obce a o stavbu vo verejnom záujme. Stotožnil sa aj s celým názorom stavebného úradu vo veci vyhodnotenia námietok účastníkov konania v jeho kolaudačnom rozhodnutí. Mal za to, že odvolanie je bezdôvodné a prvostupňové rozhodnutie je zákonné a správne. Správny orgán sa v konaní dostatočne vysporiadal so všetkými podanými námietkami v konaní, a s tým ako sa s tým vysporiadal prvostupňový správny orgán sa žalovaný stotožnil. Zároveň sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
3. Včas podanou správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 27.03.2018 sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. V žalobe namietali, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcov. Uviedli, že táto žaloba bola podaná z dôvodu, že príslušný stavebný úrad nekonal pri stavebnom konaní, t. j. pri vydaní stavebného povolenia s vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke práva boli stavbou dotknuté. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí na strane 5 tvrdí, že stavebné a kolaudačné konania sú samostatné konania a že námietky odvolateľa vznesené v kolaudačnom konaní, v odvolacom konaní, týkajúce sa stavebného konania sú právne bezvýznamné z dôvodu, že odvolateľom neboli uplatnené v danom čase, k tomu žalobcovia uviedli, že keď sa dozvedeli, že na ich pozemku sú vykonávané stavené práce, ktoré boli povolené len verejnou vyhláškou - stavebné povolenie, požiadali o pozastavenie týchto prác. K pozastaveniu prác nedošlo, stavený úrad vykonával všetky úkony smerujúce k tomu, aby stavebník mohol stavbu dokončiť a aby stavebný úrad vydal užívacie povolenie - kolaudačné rozhodnutie. V žalobe ďalej tvrdili, že boli postupom stavebného úradu diskriminovaní, a to z dôvodu, že ide o občanov iného členského štátu. Majú za to, že legislatíva Slovenskej republiky a postup orgánov v rámci správneho konania nemôže byť taký, aby konal v neprospech občanov iného členského štátu. Poukázali na to, že na Slovenskú republiku by sa mali vzťahovať všetky medzinárodné zmluvy a dohovory o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný rozsah a ochranu. Z uvedeného podľa žalobcov vyplýva, že stavebný úrad, ktorý vykonával stavebné konanie a žalovaný mali vedomosti o tom, že pri vykonávaní stavby s účastníkmi konania, t. j. dotknutými osobami sú i občania iného štátu s nimi nekonali. Obec o uvedenom vedela a i napriek tomu vydala stavebné povolenie formou vyhlášky, predtým i územné rozhodnutie a oznámenie o začatí stavebného konania, čím odňala žalobcom ich základné procesné práva a ako vlastníkov ich obmedzila vo výkone vlastníckeho práva. Takéto konanie, na základe ktorého má stavebník väčšie práva ako vlastník je neprijateľné a nenachádza oporu v žiadnom právnom predpise. Žalobcovia ako vlastníci nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky boli toho názoru a mali dôveru v to, že ich vlastnícke právo je nedotknuteľné a týmto konaním žalovaného dospeli k záveru, že v Slovenskej republike sa uprednostňujú záujmy iných súkromných osôb. V danom prípade ide o stavebníka a spoločnosť RUPKKI s. r. o.. Majú za to, že predmetná stavba vôbec nespĺňa kritéria líniovej stavby a v žiadnom prípade nejde o stavbu vo verejnom záujme, ale pre potreby podnikateľského subjektu. Pokiaľ ide o doručovanie
- osobitné doručovanie občanom, ktorí sú občanmi iného členského štátu EÚ, žalobcovia majú za to, že tvrdenia žalovaného o tom, že mu nie je zrejmé, ktoré medzinárodné zmluvy majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou a ohľadom doručovania majú za to, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé, a na porušenie stavebného zákona a nedodržanie základných ľudských práv a slobôd bolo poukázané už v námietkach v rámci kolaudačného konania. Podľa nich nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného na strane 9 rozhodnutia o tom, že by si žalobcovia svojvoľne vysvetľovali interpretáciu § 61 ods. 4 stavebného zákona - doručovanie písomností verejnou vyhláškou pri líniových stavbách. Keď je zákon platný na území Slovenskej republiky v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, platí základná zásada, že tieto medzinárodné zmluvy majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Majú za to, že rozhodnutie žalovaného je z vyššie uvedených dôvodov nezákonné.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.10.2018 uviedol, že si nie je vedomý právneho nedostatku a rozporu so zákonom, resp. iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6S/38/2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. j. 2016/002289 zo dňa 25.01.2016 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s tým, že tento mal procesne rozhodnúť o návrhu žalobcov zo dňa 25.01.2016 na prerušenie kolaudačného konania do dňa právoplatného skončenia konania vo veci preskúmania zákonnosti a postupu stavebného povolenia vydaného Stavebným úradom D. P. pod č. 904/2014 zo dňa 02.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2015 a ktorá žaloba je vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.: 8S/4/2016. Zároveň bolo žalovanému súdom uložené aby sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní ako aj v správnej žalobe. V novom konaní žalovaný rozhodnutím č.2017/051079 zo dňa 14.12.2017 nevyhovel návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ ide o námietky žalobcov vo vzťahu k námietke na nereagovaniu na zastavenie stavebných prác k tomuto žalovaný uviedol, že poverený zamestnanec na základe výzvy zo strany žalobcov ako odvolateľov vykonal štátny stavebný dohľad pri ktorom nebolo zistené žiadne porušenie stavebného zákona a z uvedeného dôvodu nedošlo k zastaveniu stavebných prác. Zároveň k tomuto poukázal na to, že v samotnom kolaudačnom rozhodnutí je uvedené, že voči
stavebnému povoleniu č. 904/2014 zo dňa 2.02.2015 bol uplatnený mimoriadny opravný prostriedok, nakoľko bol podaný podnet na preskúmanie rozhodnutia prokurátorom, kde zo strany prokuratúry nebolo reagované žiadnym prokurátorským opatrením. Vo veci doručovania kolaudačného rozhodnutia účastníkom konania a doručovania stavebného povolenia poukázal na ustanovenie písmena d) § 139 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého líniovými stavbami sú na účely tohto zákona podzemné a nadzemné vedenia elektriny. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 61 ods. 4 stavebného zákona, ktorý upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného konania v porovnaní so všeobecným územným a stavebným konaním, ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručovanie verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4 a § 61 ods. 4 stavebného zákona ako aj 26 Správneho poriadku, podľa ktorého stavebný úrad oznamuje začatie stavebného konania líniovej stavby účastníkom stavebného konania verejnou vyhláškou, pričom táto úprava je špeciálna úprava k všeobecnej právnej úprave v § 61 ods. 1 stavebného zákona a teda v tomto prípade sa použije špeciálna úprava pred všeobecnou v zmysle pravidla lex specialis derogat legi generali. Preto začatie stavebného konania líniovej stavby úrad oznamuje účastníkom konania formou verejnej vyhlášky a nie doručením do vlastných rúk podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný upriamil pozornosť aj na ustanovenie § 24 Správneho poriadku podľa ktorého je vylúčené, aby niektorým účastníkom konania bolo rozhodnutie doručované do vlastných rúk, pričom podľa žalovaného v takom prípade doručenie do vlastných rúk nemá žiadne právne účinky. Začatie stavebného konania formou verejnej vyhlášky je podľa gramatického výkladu viazané na druh stavby, v tomto prípade na líniovú stavbu a nezávisí od počtu účastníkov konania. Taktiež námietky žalobcov ohľadom ich diskriminácie z dôvodu, že sú občanmi iného štátu ako Slovenskej republiky sú účelové. Uviedol, že nemá v zmysle platnej legislatívy vedomosti o tom, aby príslušný stavebný úrad pri stavebnom konaní mal postupovať voči cudzincom, ktorý vlastnia nehnuteľný majetok na Slovensku inak ako voči vlastným občanom. Má za to, že stavebný úrad postupoval pri kolaudačnom konaní v súlade s platnou legislatívou a žalovaný po preskúmaní rozhodnutia na základe odvolania nemal dôvod ho zrušiť. Zároveň sa žalovaný stotožňuje plne s názorom Obce D. P. vo veci posúdenia iného práva spoločnosti VSD k pozemku, nakoľko sa pri dotknutej nehnuteľnosti žalobcov má jednať o výstavbu na pozemkoch mimo zastavaného územia obce a stavbu vo verejnom záujme a to na účely posilnenia elektrifikácie rekreačnej časti Ď.. Tvrdenia žalobcov o súkromnom záujme VSD ako aj spoločnosti RUPKKI s.r.o. považuje za účelové a ničím nepodložené.
5. Žalobcovia v replike zo dňa 26.10.2018 k vyjadreniu žalovaného zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v žalobe.
6. Nakoľko súd v priebehu konania zistil, že od začiatku konania nekonal so všetkými účastníkmi konania, uznesením číslo konania: 7S/34/2018-87 zo dňa 04.12.2020 pribral do konania ako ďalších účastníkov konania spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. so sídlom C. XX, T., IČO: 36 599 361 a spoločnosť RUPKKI s.r.o. so sídlom W. XX, D., IČO : 36 580 392.
7. Spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že má za to, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a navrhla podanú žalobu zamietnuť. Poukázala na obsah svojho vyjadrenia, ktoré bolo podané v rámci odvolacieho konania. V krátkosti k námietkam uvedeným k žalobe tento ďalší účastník konania uviedol, že stavebné povolenie je právoplatné a na základe neho vzhľadom na umiestnenie pozemkov mimo zastavaného územia obce vzniklo zákonné vecné bremeno podľa § 11 ods. 1 písmeno f) v spojení s ustanovením § 8 zákona o energetike. Poukázala aj na to, že proti stavebnému povoleniu bol podaný protest prokurátora, avšak so záverom, že na dané stavebné povolenie je možné hľadieť ako na zákonné. Podľa neho žiaden procesnoprávny predpis ani medzinárodný dohovor alebo zmluva neobsahujú ustanovenia, ktorými by boli zvýhodnení cudzí štátni príslušníci v rámci akéhokoľvek správneho (stavebného) konania z hľadiska osobitnej formy doručovania oznámenia o začatí stavebného konania. Má za to, že platí ustanovenie § 5 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom podľa ktorého vecné práva k nehnuteľnostiam i hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch nie je uvedené inak , právom miesta, kde je vec. Pokiaľ ide o začatie správneho konania verejnou vyhláškou, touto formou sa oznamuje začatie konania účastníkom konania, ktorí nie sú známi alebo ktorých pobyt nie je známy a aj vtedy , ak to ustanovuje osobitný predpis, napríklad pri líniových stavbách alebo pri rozsiahlych stavbách s veľkým počtom účastníkov konania. Začatie stavebného konania formou verejnej vyhlášky je teda viazané na druh stavby a nezávisí od počtu účastníkov konania.
8. Žalobcovia v replike zo dňa 13.04.2021 k vyjadreniu spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. k žalobe zopakovali svoju argumentáciu uvedenú v žalobe, ako aj v replike zo dňa 26.10.2018 k vyjadreniu žalovaného k žalobe.
9. Spoločnosť RUPKKI s.r.o. D. sa k žalobe žalobcov nevyjadrila.
10. Žalovanému ako aj ďalším účastníkom konania bola zaslané repliky na dupliku, ktorú však súdu nezaslali.
11. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v zmysle ust. § 137 SSP dňa 03.11.2021.
12. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že Stavebný úrad - Obec D. P. vydal stavebné povolenie č. j. 904/2014 zo dňa 02.02.2015, ktorým povolil podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) v platnom znení líniovú stavbu „D. P. - Ď.
- VN, TS, NN “ na pozemku parc. č. KN C XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX v k. ú. D. P. pre stavebníka Východoslovenská distribučná a.s., C. XX, T., v zastúpení IT služby s.r.o., I.. F. XX/X, D. L. E.. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 06.03.2015. Územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby vydala Obec D. P. pod č. 553/2014 zo dňa 11.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.12.2014.
13. Stavebník - Východoslovenská distribučná a.s. podala dňa 08.09.2015 na stavebnom úrade návrh na kolaudáciu stavby „D. P. - Ď. - VN, TS, NN “ na pozemku parc. č. KN C XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX a k žiadosti doložila príslušné listinné podklady. Žalobcovia ako účastníci kolaudačného konania podali po začatí kolaudačného konania námietky a pripomienky.
14. Na základe doložených a stavebníkom predložených potrebných listinných dokladov prvostupňový správny orgán, t. j. Obec D. P. ako stavebný úrad vydala kolaudačné rozhodnutie č. j. 635/2015 z 28.10.2015, ktorým povolilo užívanie stavby - „D. P. - Ď. - VN, TS, NN “ na pozemku parc. č. KN C XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX k. ú. D. P. a špecifikovala čo konkrétne stavba obsahuje. Pre užívateľa stavby stanovil podľa § 82 ods. 2 Stavebného zákona podmienky, ktoré uviedol konkrétne v štyroch bodoch.
15. Deň pred ústnym pojednávaním podali žalobcovia námietky ku konaniu a stavebný úrad reagujúc na tieto námietky konštatoval, že ich žalobcovia ako účastníci konania neskoro uplatnili, pretože tieto mali byť uplatnené v stavebnom konaní, ale napriek tomu sa ku každej námietke osobitne vyjadril. Ďalej uviedol, že stavebné konanie ako i kolaudačné konanie sú v podstate dva ucelené druhy konaní, ktoré síce na sebe v ich jednotlivých fázach nadväzujú, avšak majú odlišný predmet konania. Pri stavebnom konaní príslušný správny orgán skúma najmä splnenie podmienok uvedených v § 62 Stavebného poriadku a finálne v kladnom prípade vydá časovo obmedzené stavebné povolenie, v ktorom určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Nadobudnutím právoplatnosti sa považuje konanie za právoplatne skončené. V danom prípade rozhodnutie o povolení stavby bolo vydané 02.02.2015 pod č. 904/2014 a nadobudlo právoplatnosť. Následne až po dokončení stavby prichádza do úvahy konanie, ktoré je upravené v 7. oddiely stavebného zákona pod názvom „Kolaudácia stavieb“, kedy dokončenú stavbu možno užívať až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Predmet kolaudačného konania je upravený v § 81 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého príslušný správny orgán skúma najmä, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali podmienky určené v stavebnom povolení. Ďalej sa skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Pre obe konania je však typická a spoločná koncentračná zásada, ktorou je stavebné, ako i kolaudačné konanie ovládané. Táto zásada je vyjadrená v § 61 ods. 1 a § 80 ods. 1, 2 stavebného zákona, pričom špecifikom tejto zásady je to, že účastníci konania môžu uplatniť námietky a stanoviská najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada, prípadne v zmysle § 61 ods. 2 stavebného zákona v určenej lehote, najmenej 7 pracovných dní. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že námietky účastníkov konania (žalobcov) vznesené v kolaudačnom konaní týkajúce sa stavebného konania sú právne bezvýznamné.
16. O náhradách škôd, ktoré by boli spôsobené na majetku iných vlastníkov vplyvom realizácie stavby povoľovanej stavebným povolením platia všeobecné ustanovenia o náhrade škody a ustanovenia § 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Predmetná stavba je zrealizovaná na pozemkoch, ktoré sú uvedené v stavebnom povolení č. 904/2014 z 01.02.2015, čo je preukázané geometrickým zameraním po realizácii stavby. Správny orgán skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životné prostredie, bezpečnosti práce a technických zariadení. Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. V danom kolaudačnom konaní bolo preukázané, že stavba je bezpečná a užívania schopná a nič nebráni vydaniu kolaudačného rozhodnutia.
17. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalobcovia. V odvolaní uviedli, že správny orgán vyhodnotil ich námietky tak, že boli uplatnené neskoro, pretože mali byť uplatnené v stavebnom konaní, no napriek tomu stavebný úrad sa k ním vyjadril. Z konania stavebného úradu jednoznačne vyplýva, že vo vzťahu k občanom iného členského štátu Európskej únie ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, kde bola okrem iného realizovaná stavba, došlo k porušeniu základného práva vlastníka nehnuteľnosti, ktoré je zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Správny orgán zneužil § 61 ods. 4 stavebného zákona, keďže oznámil začatie konania verejnou vyhláškou, pretože v danom prípade ide o vykonávanie stavebných prác a realizáciu stavby na pozemkoch a následne v priebehu realizácie i na ďalších pozemkoch vlastnícky patriacich občanom iného členského štátu, ktorí majú nehnuteľností na území Slovenskej republiky a nejde o veľký počet účastníkov konania. Takýmto postupom - vydaním verejnej vyhlášky, stavebný úrad porušil ustanovenia stavebného zákona, t. j. nekonal s účastníkmi, diskriminoval občanov iného členského štátu Európskej únie tým, že vedel, že vlastníci nehnuteľností sú občanmi Českej republiky, neupovedomil ich o začatí stavebného konania, nevyžiadal si súhlas vlastníkov nehnuteľností, ktorých vlastnícke právo bude výkonom stavebných prác obmedzené a ohrozené. Stavebný úrad vedel, že zverejňovaním verejnej vyhlášky len v priestoroch stavebného úradu sa vlastníci nehnuteľností, ktorí bývajú mimo Slovenskej republiky sa o uvedenom nemôžu dozvedieť. Diskriminačné postavenie voči občanom iného členského štátu preukazuje i to, že v rámci tohto konania boli inými účastníkmi konania predkladané zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena, kde s vlastníkmi parcely nebolo ani rokované a ani nebola žiadna zmluva uzavretá. Došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky a to konkrétne článku 1 ods. 1, článku 2 ods. 2, článku 12 ods. 2, článku 152 ods. 4, článku 20 ods. 1, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je možné svojvoľne vykladať v neprospech vlastníkov nehnuteľností § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, že držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenia prenosnej sústavy a distribúcie, pretože v danom prípade ide o súkromný záujem vlastníka iných nehnuteľností, t. j. spoločnosti RUPKKI s.r.o., D. L. E.. V závere uviedol, že stavebný úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia nepostupoval v súlade so stavebným zákonom.
18. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OVBP-2016/002289 z 25.01.2016 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobcov zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavebník stavebnému úradu dňa 08.09.2015 doručil návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Správny orgán listom z 11.09.2015 oznámil začatie kolaudačného konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym šetrením, 28.10.2015 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Odcitoval ustanovenie § 76 ods. 1, § 77, § 78 ods. 1, 2, § 79 ods. 1, § 81 ods. 1, 4, § 82 ods. 1, 2 stavebného zákona, ktoré stanovujú postup správneho orgánu pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia. Základnou požiadavkou je, že dokončenú stavbu, prípadne jej časť je spôsobilá na samostatné užívanie, pokiaľ vyžadovala stavebné povolenie a možno ju užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavby uskutočnili podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sú splnené podmienky uvedené v stavebnom povolení. Ďalej sa skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. V záujme urýchlenia povoľovacieho procesu môže stavebný úrad spojiť s kolaudačným konaním aj konanie o zmene stavby pred dokončením, ale iba v prípade, že sa skutočné realizovanie stavby podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej v stavebnom konaní. V danom prípade, keďže pri realizácii stavby došlo k drobným odchýlkam oproti projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (ktoré boli na konaní stavebníkom doložené
výkresmi), správny orgán môže takéto odchýlky povoliť v rámci kolaudácie podľa § 82 ods. 4 stavebného zákona. Kolaudačné rozhodnutie je rozhodnutím vydaným správnym konaním podľa § 46 až § 47 zákona o správnom konaní. K námietkam žalobcov týkajúcich sa kolaudačného konania uviedol, že je rozdiel medzi stavebným konaní a kolaudačným konaním, a preto sa bude zaoberať iba námietkami, ktoré sa týkajú kolaudačného konania. K námietke vo veci vytýkajúcej sa neuvedenie stavebným úradom o aké zmeny stavby ide, je nutné uviesť, že ak pri realizácii stavby dôjde k drobným odchýlkam oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní, stavebník v konaní predloží výkresy s vyznačenými zmenami. V danom prípade predložený spisový materiál obsahuje výkresy NN - 1, na ktorých je predmetná zmena zaznamenaná. Taktiež je nutné uviesť, že podklady pre rozhodnutie sú jeho neoddeliteľnou súčasťou.
19. K námietke vo veci nereagovania na zastavenie stavebných prác je nutné uviesť, že poverený zamestnanec na základe výzvy zo strany odvolateľov (žalobcov) vykonal štátny stavebný dohľad, ktorým nebolo zistené žiadne porušenie stavebného zákona.
20. Okresnému úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky bolo dňa 25.01.2016 doručené právnou zástupkyňou odvolateľov (žalobcov) návrh na prerušenie kolaudačného konania do dňa právoplatného ukončenia sporu vo veci preskúmania zákonnosti a postupu správneho orgánu - právoplatné rozhodnutie
- stavebné povolenie - verejná vyhlášky vydané Stavebným úradom Obcou D. P. pod č. 904/2014 dňa 02.02.2015, právoplatné 06.03.2015. Zároveň súčasťou listu bola aj žaloba, ktorá smeruje proti právoplatnému stavebnému povoleniu, teda nie proti kolaudačnému povoleniu. Na základe vyššie uvedeného uviedol, že kolaudačné konanie sa prerušuje pred vydaním kolaudačného rozhodnutia a žaloba taktiež smeruje proti stavebnému povoleniu a z uvedených dôvodov nie je dôvodné tunajším úradom prerušiť konanie podľa § 29 v spojení s § 40 Správneho poriadku. 12.
21. Včas podanou žalobou žalobcovia navrhli zrušiť rozhodnutie žalovaného č. OU- KEOVBP-2016/002289, ako aj rozhodnutie stavebného úradu č. 635/2015 z 28.10.2015 a vrátiť vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania.
22. O tejto žalobe rozhodol tunajší súd rozsudkom zo dňa 20.07.2017 pod sp. zn.: 6S/38/2016 tak, že návrhu na prerušenie konania nevyhovel (I. výrok), zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP-2016/002289 zo dňa 25. januára 2016 a vrátil mu vec na ďalšie konanie (II. výrok) a žalobcom priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania (III. výrok).
23. Po vrátení veci do administratívneho konania žalovaný rozhodnutím číslo OU-KE- OVBP2-2017/051079 zo dňa 14.12.2017 nevyhovel návrhu č. 51-Oz/2015 zo dňa 22.01.2016 vo veci prerušenia kolaudačného konania do dňa právoplatného ukončenia sporu vo veci preskúmania zákonnosti a postupu správneho orgánu - právoplatného rozhodnutia - stavebné povolenie, verejná vyhláška, vydané stavebným úradom - Obcou D. P. pod č. 904/2014 zo dňa 02.02.2015, právoplatné dňa 06.03.2015, podaného právnou zástupkyňou JUDr. Dášou Bajanovou, Starosaská 3, Spišská Nová Ves podľa ust. § 29 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2018.
24. Zároveň v poradí druhým (správnou žalobou napadnutým rozhodnutím) opätovne potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - Obce D. P., č. 635/2015 zo dňa 28.10.2015 a odvolanie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal a námietkami uvedenými v odvolaní takou istou argumentáciou s akou sa s nimi vysporiadal v prvom svojom rozhodnutí a zároveň sa v zmysle usmernenia Krajského súdu v Košiciach uvedeného v rozsudku pod sp. zn. 6S/38/2016 vysporiadal aj s námietkami obsiahnutými v žalobe o ktorej konanie bolo vedené pod sp. zn.: 6S/38/2016. K ním uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením, ktoré uviedla Obec D. P. vo svojom kolaudačnom rozhodnutí a to vo veci posúdenia iného práva spoločnosti VSD k pozemku, nakoľko sa pri dotknutej nehnuteľnosti žalobcov - odvolateľov má jednať o výstavbu na pozemkoch mimo zastavaného územia obce a stavbu vo verejnom záujme a to na účely posilnenia elektrifikácie rekreačnej oblasti Ď.. Tvrdenia žalobcov - odvolateľov o súkromnom záujme VSD, ako aj spoločnosti RUPKKI s.r.o. sú účelové a ničím z ich strany nepodložené. Taktiež je svojvoľná interpretácia odvolateľov - žalobcov ohľadom ustanovenia § 61 ods. 4 stavebného zákona, ktoré upravuje doručovanie verejnou vyhláškou pri líniových stavbách. V danom prípade sa nesporne jedná o líniovú stavbu, týmto pojmom sa dostatočne už zaoberal stavebný úrad vo svojom kolaudačnom
rozhodnutí. Tvrdenia žalobcov o ich diskriminácii sú účelové a ničím nepodložené. Tunajší úrad nemá vedomosti o tom aby v zmysle platnej legislatívy mal postupovať voči cudzincom, ktorí vlastnia nehnuteľný majetok na Slovensku inak, ako voči svojim vlastným občanom.
25. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
26. Podľa § 77 stavebného zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia.
27. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom stavba umiestnená.
28. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.
29. Podľa § 79 ods. 1 stavebného zákona kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.
30. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či sa skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
31. Podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočne realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
32. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
33. Podľa § 82 ods. 2 citovaného ustanovenia v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúc zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
34. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
35. Podľa písmena d) § 139 ods. 3 stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä podzemné a nadzemné vedenia elektriny.
36. Podľa § 139 ods. 4 stavebného zákona v prípade pochybností o tom, či ide o líniovú stavbu podľa ods. 3 alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej správy príslušný na jej povolenie.
37. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
38. Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.
39. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené rozhodnutia správneho orgánu - kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby „ D. P. - Ď. - VN, TS, NN „ na pozemku parc. č. KN XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX v k. ú. D. P..
40. Z vyššie uvedených citovaných ustanovení teda vyplýva, že v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavby uskutočnili podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sú splnené podmienky určené v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. V záujme urýchlenia povoľovacieho procesu, môže stavebný úrad spojiť s kolaudačným konaním aj konanie o zmene stavby pred dokončením, ale iba v prípade, že sa skutočné realizovanie stavby podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej v stavebnom konaní. V konkrétnom prípade, keďže pri realizácii stavby došlo k drobným odchýlkam oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní (ktoré boli na konaní stavebníkom doložené výkresmi), správny orgán môže takéto odchýlky povoliť v rámci kolaudácie podľa § 82 ods. 4 stavebného zákona. Kolaudačné rozhodnutie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní podľa § 46 - § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
41. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožňuje. Žalovaný sa podľa názoru súdu primerane vysporiadal so žalobcom vznesenými námietkami, ako to vyplýva z kontextu rozhodnutia, preto súd považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné aj po formálnej stránke.
42. Čo sa týka námietky žalobcov ohľadom nesprávneho skutkového stavu veci táto v konaní nebola dôvodná. Po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov má súd za to, že tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný správne vec skutkovo posúdili a mali za to, že sú splnené podmienky pre začatie kolaudačného konania na základe návrhu stavebníka - Východoslovenská distribučná, a.s., výsledkom ktorého bolo vydanie kolaudačného rozhodnutia. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného uvedeným na strane 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uvádza, že: „Taktiež je nutné uviesť, že stavebný zákon vo svojich konaniach uplatňuje koncentračnú zásadu, ktorá sa týka stavebného aj kolaudačného konania. Špecifikom tejto zásady je to, že účastníci môžu uplatniť svoje námietky a stanoviská najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak na ne neprihliada.“ Súd sa po preskúmaní administratívneho spisu stotožňuje so stanoviskom žalovaného uvedeným ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom, že obsahovo námietky, ktoré boli vznesené žalobcami v rámci kolaudačného konania ako aj v odvolaní sa týkajú stavebného konania a preto sú právne bezvýznamné, čo aj bolo dostatočne odôvodnené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu pokiaľ ide o námietky podané v rámci kolaudačného konania ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o námietky podané v odvolaní. Pokiaľ ide o námietku žalobcov ohľadom nepozastavenia prác na stavbe na základe ich návrhu po tom, čo sa dozvedeli o tom, že na ich pozemku sú vykonávané stavebné práce povolené verejnou vyhláškou - stavebným povolením, k tomuto súd poukazuje na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorého poverený zamestnanec na základe výzvy zo strany odvolateľov vykonal štátny stavebný dohľad, ktorým nebolo zistené žiadne porušenie stavebného zákona, a preto nedošlo k pozastaveniu stavebných prác. Zároveň ani zo strany prokuratúry nebolo na základe protestu prokurátora reagované voči stavebnému povoleniu žiadnym prokurátorským opatrením. Keďže tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný správne skutkovo vyhodnotili ukončenie stavebných prác a splnenie podmienok pre kolaudačné konanie, nemohol súd námietku žalobcov ohľadom nesprávneho skutkového stavu veci brať do úvahy a na základe nej zrušiť napadnuté rozhodnutie.
43. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno c) SSP) táto nebola v konaní úspešná a nebola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že právne posúdenie charakteru stavby bolo ustálené už v rámci stavebného konania, ktorého výsledkom bolo právoplatné stavebné povolenie a súd nemal dôvod pochybovať o tom, že v danom prípade sa jedná o líniovú stavby v zmysle ust. § 139 ods. 3 písmeno d) stavebného zákona (podzemné a nadzemné vedenie elektriny). Súd sa stotožňuje aj s právnym posúdením oznamovania začatia územného a stavebného konania pri líniových stavbách ustáleným tak prvostupňovým správnym orgánom v kolaudačnom rozhodnutí ako aj žalovaným v rozhodnutí napadnutom správnou žalobou. Tento je odlišný od oznamovania začatia všeobecného územného a stavebného konania, ktoré sa netýkajú líniových stavieb a doručovania verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4 a § 61 ods. 4 stavebného zákona, ako aj § 26 Správneho poriadku. V prípade líniových stavieb sa oznamovanie začatia stavebného konania uskutočňuje verejnou vyhláškou podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona. Súd poukazuje na to, že táto úprava zakotvená v ustanovení § 61 ods. 4 stavebného zákona je špeciálnou úpravou k všeobecnej úprave v § 61 ods. 1 stavebného zákona. V tomto prípade je potrebné aplikovať zásadu lex specialis derogat legi generali, teda špeciálna úprava oznamovania začatia konania verejnou vyhláškou v tomto prípade zakotvená v ustanovení § 61 ods. 4 stavebného zákona má prednosť pred doručovaním do vlastných rúk upraveným v ustanovení§ 61 ods. 1 stavebného zákona. Je potrebné na tomto mieste poukázať, že doručovanie formou verejnej vyhlášky je viazané na druh stavby (v tomto prípade na líniovú stavbu) a nezávisí od počtu účastníkov konania ako to uvádzali žalobcovia vo svojom odvolaní. Pokiaľ žalobcovia v žalobe namietajú, že boli takýmto spôsobom oznámenia začatia konania diskriminovaní a to z dôvodu, že ide o občanov iného členského štátu a teda ide tu o nezákonný postup správnych orgánov a žiaden právny predpis - Správny poriadok nemôže byť v rozpore s medzinárodnými zmluvami a nemôže diskriminovať občanov iného členského štátu ako vlastníkov nehnuteľnosti, k tomuto súd uvádza, že nie je známe, aká zmluva, ktorá by upravovala doručovanie, by mala v tomto prípade platiť pre žalobcov, ktorí nežijú na území Slovenskej republiky a zároveň žiaden procesnoprávny predpis ani medzinárodná zmluva alebo dohovor neobsahujú ustanovenia, ktorými by boli zvýhodnení cudzí štátni príslušníci v rámci akéhokoľvek správneho konania (stavebného) konania z hľadiska osobitnej formy doručovania oznámenia o začatí stavebného konania. Súd v tomto sa stotožňuje so stanoviskom ďalšieho účastníka konania - Východoslovenská distribučná , a.s., ktorý vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.02.2021 poukazuje na ustanovenie § 5 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého vecné práva k nehnuteľnostiam a k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch ustanovené inak právom miesta, kde je vec. Súd má za to, že tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný správne posúdili skutkový stav po právnej stránke a na tento aplikovali správne ustanovenia príslušných právnych predpisov.
44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobcu nebola dôvodná, preto ju súd podľa ust. § 190 SSP zamietol.
45. O náhrade trov konania žalobcov súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcom priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). 46. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
47. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.
48. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
49. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).