Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/81/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci účastníkov konania, navrhovateľky: M. zastúpená: Mgr. Lenka Marušicová, advokátka so sídlom Gercenova 3, 851 01 Bratislava a manžela navrhovateľky: Z. zastúpený: JUDr. Jana Kocandová, advokátka so sídlom Jungmannova 08, 851 01 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: M. zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo M. a Z. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX pod por. číslom XXX rozvádza.

II. Maloletý M. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Styk otca s maloletým M. súd neupravuje.

IV. Zastupovať maloletého M. a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. sumou 380 eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, vždy ku 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 07.11.2019 navrhovateľka navrhla, aby súd rozviedol jej manželstvo, uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 500 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Styk maloletého s otcom navrhovala neupraviť, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok navrhla ponechať obom rodičom. Výšku vyživovacej povinnosti otca navrhla upraviť v sume 500 eur mesačne.

2. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil, pôvodne žiadal upraviť styk s maloletým, v istej fáze konanie navrhoval upraviť voči maloletému rovnocennú striedavú osobnú starostlivosť. Napokon v konaní akceptoval názor maloletého, aby sa ich vzájomný styk, s ohľadom na vek maloletého realizoval po ich vzájomnej dohode. Pokiaľ ide o jeho vyživovaciu povinnosť, navrhoval ju upraviť vo výške 220 eur mesačne, resp. neskôr 200 eur mesačne, s tým, že by sa podieľal na niektorých úhradách aktivít maloletého (napr. športový krúžok boxu, príp. jazykový kurz)

3. Vzhľadom na skutočnosť, že po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci konania vzdali odvolania voči výrokom, ktorými súd rozviedol manželstvo, zveril maloletého matke, upravil právo zastupovania

maloletého a správy jeho majetku, rozhodol, že neupravuje styk maloletého s otcom, nepriznal žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania (s tým, že navrhovateľka a kolízny opatrovník sa vzdali odvolania aj voči výroku o úprave vyživovacej povinnosti otca), odôvodnenie s ohľadom na dikciu , (podľa ktorého písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania) argumentuje len výrok o vyživovacej povinnosti otca maloletého, nakoľko v tejto časti si manžel navrhovateľky (otec maloletého) ponechal právo na podanie odvolania.

4. Matka v konaní tvrdila, že jej mesačné výdavky na maloletého predstavujú sumu 701,94 eur (98,74 eur na bývanie, 30 eur na elektrinu, 4,20 na plyn, 2,50 na koncesionárske poplatky, 15 eur na internet, 20 eur na mobilný telefón, 15 eur na UPC televíziu, 220 eur na stravu, 4,50 eur na ZRPŠ v škole, 25 eur na školské potreby, 10 eur na školské aktivity, 45 eur na aktivity počas prázdnin, 60 eur na oblečenie a obuv, 15 eur na oblečenie na box 50 eur na špeciálnu kozmetiku, 20 eur na zubára, 7 eur na bežné lieky, okolo 40 eur na tréningy boxu, 10 eur na vreckové, 10 eur na údržbu a hygienu v domácnosti).

5. Pokiaľ ide o príjem, matka v čase rozhodnutia súdu nepracovala, nemala už ani nárok na podporu v nezamestnanosti, jej príjem tvorili prídavky na deti v celkovej výške približne 50 eur. Predtým pracovala v spoločnosti A.. do konca júla 2020, kde jej pravidelný mesačný príjem (bez bonusov) dosahoval sumu v priemer okolo 1050 až 1100 eur mesačne, s bonusmi ale aj 2090 eur mesačne, zistené z č. l. 122 až 125), pričom pri ukončení pracovného pomeru jej bol vyplatený špeciálny bonus v júli 2020, čím jej netto príjem v tomto mesiaci dosiahol sumu 19.136 eur. Následne bola matka v evidencii uchádzačov o zamestnanie, krátko pracovala v spoločnosti B. v decembri 2020 s brutto príjmom 1.400 eur mesačne. Matka si prácu hľadala, čo mal súd doložené s doložených inzerátov, nepodarilo sa jej to.

6. Otec svoje výdavky vyčíslil sumou 2043,43 eur mesačne (600 eur na stravu, 50 eur na hygienu, 50 eur na oblečenie, 228,80 eur na bývanie, 300 eur na dopravu, 50 eur v súvislosti so starostlivosťou o zdravotný stav, 764, 63 eur na splátky úverov (dva z nich sú spojené s obstaraním nehnuteľností a to tak bytu, v ktorom býva manželka ako aj bytu, v ktorom býva manžel, 196,39 eur predstavuje suma splátky spotrebného úveru, ktorý manžel čerpal, keď prestali s manželkou viesť spoločnú domácnosť (istina 15.000 eur), v súvislosti s potrebou obstarania motorového vozidla a úprav v byte na Jurigovom nám., do ktorého sa presťahoval.

7. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

8. Podľa § 62 ods. 1 až 6 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

9. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Súd nepovažoval matkou tvrdené výdavky na maloletého za v celom rozsahu dôvodné, za nadhodnotené považoval výdavky na internet, mobilný telefón a UPC televíziu v celkovej výške 50 eur, taktiež výdavky na domácnosť a energie v domácnosti nemožno matematicky prísne vydeliť dvoma a dospieť tak k sume 130 eur na výdavkoch na platby spojené s užívaním bytu a elektrinu, hoci je samozrejme pravdou, že je na tieto výdavky matke potrebné prihliadnuť, nakoľko napr. aj samotné platby spojené s užívaním bytu sa navyšujú pri navýšení ďalšej osoby bývajúcej v domácnosti. Súd tak po zohľadnení príjmu a možností otca maloletého, ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, ustálil oprávnené výdavky maloletého na sume okolo 550 eur mesačne, pričom zohľadnil vek maloletého a jeho právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, v konkrétnom prípade osobitne otca, ktorý sám konaní tvrdil, že jeho výdavky len na stravu predstavujú sumu 600 eur, na dopravu 300 eur. Z uvedeného je zrejmá vysoká životná úroveň otca maloletého.

11. Pokiaľ ide o možnosti matky, súd má za to, že pracovné možnosti v mieste bydliska matky (mesto K.) v spojení s jej kvalifikáciou a skutočnosťou, že v K. sa priemerná mzda pohybuje okolo 1.500 eur mesačne umožňujú matke dosahovať netto príjem, aký dosahovala v jej posledných zamestnaniach, a to v minimálnej výške okolo 1000 - 1050 eur mesačne. Súd sa nestotožnil s argumentáciou matky, že jej možnosti zamestnať sa, sú v čase pandemickej situácie problematické. Hoci je pravdou, že situácia na trhu práce kolíše, práve v Bratislave táto situácia nie je neriešiteľná a miestny trh práce umožňuje pomerne pružne zareagovať na prípadnú stratu zamestnania, navyše aj samotná pandemická situácia sa prejavuje vo vlnách, raz je na vzostupe, potom na poklese, dochádza k uvoľňovaniu opatrení, kedy sú možnosti zamestnať sa naopak výrazne lepšie, hoci by sa aj malo jednať o zamestnanie s nižším príjmom.

12. Pokiaľ ide o možnosti otca, jeho možnosti sú v porovnaní s navrhovateľku výrazne lepšie (a to aj v prípade, že by navrhovateľke dosahovala príjem, aký dosahovala pred stratou zamestnania), z predložených dokladov o príjme za obdobie od 03/2020 do 08/2020 (č. l. 130, 140 a 393 v spise) vyplýva príjem otca v priemere 2335 eur mesačne, je z nich zrejmé, že v roku 2021 je tento príjem v jednotlivých mesiacoch oproti predchádzajúcemu roku vyšší. Ak otec deklaroval výdavky v celkovej výške 2043,43 eur mesačne, súd uvádza, že výdavky 600 eur na stravu a 300 eur na cestovanie nie je možné zohľadniť v celej výške na úkor výživného pre maloletého a to z dôvodu, že vyživovacia povinnosť voči maloletému má prednosť pred výdavkami povinného rodiča. Pokiaľ ide o splátky úverov súvisiacich s nadobúdaním nehnuteľností, tieto budú do budúcnosti zjavne predmetom majetkového vyrovnania manželov, preto ich tiež nemožno do budúcna (súd rozhoduje o výživnom na maloletého na čas po rozvode) v celej výške zohľadňovať ako výdavok v celej výške ovplyvňujúci možnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť.

13. Súd pri porovnaní možností jednotlivých rodičov, zohľadnení ustálenej výšky výdavkov na oprávnené potreby maloletého (okolo 550 eur mesačne) a zohľadnení skutočnosti, prevažná ťarcha osobnej starostlivosti o maloletého bude po rozvode manželstva na matke (ktorá na rozdiel od otca má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť), určil pomer vyživovacej povinnosti otca na potrebách maloletého vo výške približne 2/3 oproti približne 1/3 pripadajúcom na matku, a tak dospel k vyživovacej povinnosti otca vo výške 380 eur mesačne, ktorej povinnosť úhradu uložil otcovi počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Na záver súd znovu zdôrazňuje, že v predmetnom konaní určoval výživné na čas po rozvode manželstva, vychádzal z očakávaných odôvodnených výdavkov na maloletého. Súd mal v konaní za preukázané, že uhrádzať stanovené výživné je v možnostiach otca maloletého, zohľadňuje tak oprávnené potreby maloletého, ako aj odôvodnené výdavky otca maloletého, pričom výška stanového výživného nepredstavuje ani 20 % disponibilného, pričom treba uviesť že nadpriemerného, mesačného príjmu otca maloletého.

14. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. Právo na podanie odvolania nemajú navrhovateľka a kolízny opatrovník, ktorí sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali. Manžel navrhovateľky má toto

právo, len pokiaľ ide o výrok upravujúci jeho vyživovaciu povinnosť, nakoľko voči ostatným výrokom sa tohto práva vzdal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozvedený manžel môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.