Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-119-2019.pdf
PDF · 86.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/119/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Arlequino spol. s.r.o., so sídlom Brezno, Štúrova 23, IČO: 47006099, právne zastúpený advokátom JUDr. Peter Šramko, advokát so sídlom Brezno, Štúrova 51, proti žalovaným v 1. rade: KOVOPLASTIC s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 3, IČO: 46902457, a v 2. rade: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. W. č. XXX, o zaplatenie sumy vo výške 6.886,81 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd ukladá žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6886,81 eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 01.09.2018 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatným. II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%, ktoré sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. a v 2. rade s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných. III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 6.886,81 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, pričom žalobu odôvodnil tým, že medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom bola uzavretá zmluva o prenájme chaty , kde žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému 1/ , ako nájomcovi chatu ,,K.“ v Y. , k.ú. R. W., okres H. a to na obdobie od 19.08.2016 do 01.09.2016. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanému 1/ fakturoval nájomné v zmysle uzavretej zmluvy, ako aj náklady za elektrinu podľa zoznamu vydaných faktúr rok 2018. Ďalej v žalobe uviedol, že voči žalovanému eviduje splatnú pohľadávku v celkovej výške 11.686,81 eur. V zmysle dohody o pristúpení k záväzku žalovaný 1/ uznal voči žalobcovi dlh v celkovej výške 6.886,81 eur a zároveň žalovaný 2/pristúpil k uvedenému záväzku žalovaného 1/ , to je vo výške 6.886,81 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v 1. a 2. rade predmetný dlh neuhradili a to napriek výzvam .
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o prenájme chaty, náklady na elektrinu a to faktúry rok 2018, prehľad dlhov k 31.08.2018, pristúpenie k záväzku, výzvy žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.
3./ Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní č. k. 20Up/1070/2028 zo dňa 10.12.2018, voči ktorému v zákonnej lehote bol zo strany žalovaného v 2. rade podaný odpor s odôvodnením, že zo strany prenajímateľa nebola dodržaná časť zmluvy a to bod 2, článok III. a bod č. 4 článok III, ktorý bol však podľa § 10 ods. 3, § 11 ods. 1 zákona č, 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov ( ďalej len "ZoUK")
zrušený a vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie podľa § 13 a 14 Civilného sporového poriadku.
4./ Žalovanému v 1. rade bola žaloba spolu s prílohami, poučením strany sporu a uznesením na vyjadrenie k žalobe doručovaná v súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Žalovaný sa nevyjadril v určenej lehote a ani doposiaľ, neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom ohľadne porušenia tarifných a prepravných podmienok, preto mal súd za to, že tieto sú nesporné. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.
5./ Žalovaný v 2. rade okrem vyjadrenia v odpore neuviedol žiadne iné skutkové tvrdenia na svoju obranu.
6./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky, aby súd konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ako aj žalovaných v 1. a v 2. rade, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
7./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil, z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:
7a./ Medzi stranami nebolo sporné žalobca ako prenajímateľ a žalovaný 1. rade ako nájomca uzavreli dňa 19.08.2016 Zmluvu o prenájme chatky ( č.l.7), pričom podľa článku I. predmetom nájmu bola chata K., nachádzajúceho sa v Y., okres H. . Prenajímateľ prenechal chatu nájomcovi na rekreačné účely, podľa článku V. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájom chaty sa uzatvára na dobu určitú a to na 2 roky. Zároveň sa zmluvné strany v článku VII. dohodli na nájomnom bol výške 800,- eur mesačne s tým, že nájomca uhradí nájomné každý mesiac k 15. dňu v danom mesiaci prevodným príkazom na účet prenajímateľa . Z listinného dôkazu označeného ako príloha číslo 1 ( č.l. 9) a to protokolu o odovzdaní a prevzatí priestorov do nájmu k zmluve o nájme chaty K. bolo zistené, že predmetná chata bola odovzdaná do nájmu v súlade s nájomnou zmluvou , ktorú zmluvné strany podpísali, odovzdané priestory vrátane inventára sa nachádzajú v dobrom stave, všetky technické zariadenia sú funkčné. Nebolo sporné, že na predmetnom protokole je uvedené, že chata bola prevzatá dňa 28.08.2016. Z prehľadu dlhu žalovaného v 1. rade ( č.l. 3) bolo zistené, že žalovaný v 1. rade má celkový dlh za elektriku vo výške 6.446,81 eur, dlh na nájomnom vo výške 5.240,- eur, čiže celkový dlh žalovaného v 1. rade predstavoval čiastku vo výške 11.686,81 eur. Z predloženej dohody o pristúpení k záväzku medzi dlžníkom a veriteľom ( č.l.12) bolo zistené, že k predmetnej dohode pristúpil žalovaný v 2. rade a z predmetnej dohody následne vyplýva, že sa dlžník zaviazal uspokojiť veriteľa a to splatením dlhu v celkovej výške 6.886,81 eur do 30.06.2019.
8./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.
9./ Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
10./ Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
11./ Podľa 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
12./ Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.
13./ Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.
14./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
15./ Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16./ Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17./ Nájom vznikne na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom (vlastníkom domu alebo bytu) a nájomcom. Zmluva sa uzaviera slobodne na základe rozhodnutia oboch zmluvných strán, bez predchádzajúceho rozhodnutia určitého orgánu o pridelení bytu. Nájomná zmluva o nájme je uzavretá, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom. Prenajímateľom je spravidla vlastník domu, nehnuteľnosti. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu. Možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním. Vyplýva to aj z toho, že nájomná zmluva musí obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu (pozri § 686 ods. 1). Spôsob, akým sa má v nájomnej zmluve určiť výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, však Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Nájomné sa platí v mesačných plneniach vo výške dohodnutej podľa už uvedených kritérií v nájomnej zmluve. Úhrada za plnenia spojené s užívaním bytov sa platí preddavkovo mesačne spolu s úhradou nájomného.
18./ Z oboznámených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 6.889,81 eur bol podaný dôvodne. 19./ Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy , pričom svoj nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným v 1. rade uzavrel zmluvu o prenájme chatky , na základe ktorej mal žalovaný v 1. rade mesačne uhrádzať nájomné vo výške 800,- eur. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu, žalovaný v 1. rade si túto svoju povinnosť vyplývajúcu v predmetnej zmluvy neplnil riadne, riadne a včas neuhrádzal platby, v dôsledku čoho mu vznikol dlh nielen na elektrike ale aj na samotnom nájomnom, čo v predmetnom spore preukázal žalobca a to výpisom z faktúr, ako aj prehľadom dlhu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v predmetnom v spore riadne preukázal odôvodnenosť uplatneného nároku , predloženými listinnými dôkazmi preukázal neplnenie si povinnosti žalovaného v 1. rade vyplývajúcich z nájomnej zmluvy . Žalobca taktiež v predmetnom spore preukázal skutočnosť, že na základe dohody o prístupe k záväzku, pristúpil k predmetnému záväzku žalovaný v 2. rade, ktorý sa riadne oboznámil s celkovou výškou dlhu, ktorý pozostáva z neuhradených splátok nájomného na základe zmluvy o prenájme chaty ako aj nedoplatku elektrickej energie. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaní v predmetnom spore výšku uplatnenej pohľadávky žiadnym spôsobom nerozporovali, neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepopreli skutkové tvrdenia uvedené žalobcom a preto mal súd za to, že tieto sú nesporné a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovaných zaviazal zaplatiť sumu vo výške 6.886,81 eur. Súd zároveň určil, že tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatným a to z dôvodu, že v danej veci ide o solidárny záväzok § 511 ods. Občianskeho zákonníka.
20./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške uplatnenej žalobcom a to s 9,5 % úrokom z ročne počnúc od 01.09.2018 až do zaplatenia.
21./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
23./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.