Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cpr-28-2019.pdf
PDF · 141.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41Cpr/28/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobkyne: E. J., F.. X.X.XXXX, T. XXX XX B. Č.. XXX, XXX XX P. - F. D., proti žalovanému: Združenie obcí pre separovaný zber Zemplín, n.o. v likvidácii, IČO: 31 257 526, so sídlom Cejkov 331, 076 05 Cejkov, zastúpený JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, advokátom, so sídlom Nerudova 14, Košice, o mzdový nárok, takto
rozhodol:
I. Z a mi e t a návrh žalovaného zo dňa 18.3.2020 na prerušenie konania do rozhodnutia o exekúcii sp.zn. 412 EX 393/18, 79EK/683/2018 vedenej na Exekútorskom úrade Košice JUDr. Mária Nogová vo veci oprávneného obec Sirník proti povinnému Združenie obcí pre separovaný zber Zemplín n.o. na vymoženie pohľadávky vo výške 741.168 eur.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.397,56 eur brutto a sumu 1.276,80 eur brutto v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou doručenou súdu dňa 17.6.2019 domáhala voči žalovanému zaplatenia mzdy za mesiac november 2018 v sume 400,56 eur, za mesiac december 2018 v sume 457,51 eur, za mesiac január 2019 v sume 164,63 eur (celkove 1.022,70 eur), ako aj dvojmesačného odstupného.
2. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa 1.6.2012 uzavrela so zamestnávateľom pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce: triediareň odpadu Brehov, druh práce: pomocné práce pri triedení odpadu. Pracovnú zmluvu uzavrela na dobu určitú do 31.8.2018, so skúšobnou dobou tri mesiace. Následne so zamestnávateľom uzavrela dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2012, ktorým sa pracovný pomer od 1.1.2013 zmenil na dobu neurčitú. Zamestnávateľ jej nevyplatil mzdu za odpracované mesiace november 2018v sume 400,56 eur, december 2018 v sume 457,51 eur, január 2019 v sume 164,63 eur, celkove v sume 1.022,70 eur. Zároveň si žalobkyňa uplatňuje aj 2-mesačné odstupné. Dňa 13.3.2019 zamestnávateľovi doručila výzvu na vyplatenie mzdy za mesiace 11-12/2018 a 1/2019 a vyzvala žalovaného na vyplatenie mzdy do 15 dní od doručenia predžalobnej výzvy.
3. Žalobkyňa k žalobe predložil Pracovnú zmluvu zo dňa 1.6.2012, Dodatok k Pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2012, Výplatnú pásku za mesiac november 2018, Výplatná páska za mesiac december 2018, Výplatná páska za mesiac 01/2019.
4. V podaní zo dňa 2.7.2019 na výzvu súdu žalobkyňa upresnila, že v podanej žalobe si uplatnila vyčíslenie mzdových nárokov v netto.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 18.3.2020, kde navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že na žalovaného bol dňa 8.11.2018 podaný návrh na vykonanie exekúcie pod sp.zn. 412EX393/18 alebo 79Ek/683/2018. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalovanému doručené 14.11.2018. Túto exekúciu vyvolal bývalý štatutár, ktorý zaslal oprávnenému obci Sirník hlásenia prevádzkovateľa, v ktorých uvádza, že žalovaný má nedoplatok voči oprávnenému Obci Sirník vo výške 741 168 eur. Následne starosta obce Sirník vydal výkaz nedoplatkov a tento si uplatnil prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie, čoho dôsledkom po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie boli účty žalovaného zablokované exekútorkou D.. E. F.. Následne žalovaný v mesiacoch november, december, január podal žiadosť o uvoľnenie finančných prostriedkov a zároveň vyčíslil ich výšku práve z dôvodu potreby nutnosti vyplatenia miezd zamestnancov združenia. Okrem obdobia, ktoré sa vzťahovalo na výplatu miezd 10/2018, exekútorka neuvoľnila požadované a vyčíslené finančné prostriedky pre účely vyplatenia miezd. Žalovaný tak nemal objektívne možnosť vyplatiť v ďalších mesiacoch mzdy zamestnancom, keďže napriek opakovaným žiadostiam exekútor tieto finančné prostriedky na účtoch na účel vyplatenia miezd neuvoľnil. Žalovaný podal v rozhodnom období všetky opravné prostriedky proti neoprávnenému začatiu exekučného konania, no exekučné konanie nebolo doteraz prerušené, ani zastavené. V rozhodnom čase zodpovednou osobou bol bývalý štatutár A. P., ktorý vyššie uvedené hlásenia prevádzkovateľa sám pripravil a poskytol ich oprávnenému, rovnako tak oprávnený zastúpený R. P., starostom obce Sirník vedel, že vydaním „výkazu nedoplatkov“ a návrhom na vykonanie exekúcie privedie žalovaného do stavu, ktorý vylučuje akúkoľvek funkčnosť alebo prevádzkyschopnosť tohto združenia. Žalovaný následne s novým štatutárom Petrom Petrom Čičatkom vykonal úkony smerujúce k tomu, aby voči nemu bola zastavená exekúcia a tým bola daná možnosť plniť povinnosti voči zamestnancom. K výzve súdu, aby žalovaný uviedol, či došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k ukončeniu pracovného pomeru, ak áno, kedy a akým úkonom (predložiť o tom dôkazy), predložiť výpočet priemerného zárobku pre účely odstupného v brutto žalovaný uviedol, že k týmto skutočnostiam sa nevie vyjadriť. Sídlo žalovaného za súčasnej situácie ostalo uzamknuté a nový štatutár k nemu nemá prístup. Z toho dôvodu sa k predmetným skutočnostiam žalovaný nevie vyjadriť. Bývalý štatutár žalovaného spôsobil stav, kedy nebolo nožné vyplácať mzdy. Žalovaný považuje žalobu za účelovú, pretože žalobkyňa vedela o situácii, v akej sa žalovaný ocitol. Ak súd žalobu v celom rozsahu nezamietne, žalovaný navrhol, aby predmetné konanie bolo prerušené až do času rozhodnutia o exekúcii sp.zn. 412EX393/18, 79Ek/683/2018.
6. K vyjadreniu žalovaný predložil Upovedomenie o začatí exekúcie 412EX 393/18-10 zo dňa 9.11.2018, Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 9.11.2018, Návrh na vylúčenie veci z exekúcie zo dňa 24.4.2019, Žiadosť o uvoľnenie finančných prostriedkov zo dňa 4.1.2019, Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.7.2019, Žiadosť o uvoľnenie finančných prostriedkov zo dňa 21.1.2019, Návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.11.2018, Časť Dodatku č. 4 k Zmluve o výkone správy, Stanovisko exekútorky Márie Nogovej k žiadosti o uvoľnenie finančných prostriedkov zo dňa 18.1.2019, Dodatok č. 4 k Zmluve o výkone správy zo dňa 21.6.2018.
7. V ďalšom podaní zo dňa 21.4.2021 žalovaný uviedol, že v zmysle dodatku č. 4 k Zmluve o výkone správy všetky práva a povinnosti a to vrátane vyplácania miezd zamestnancom, prešli zo žalovaného na spol. REMKO SIRNÍK s.r.o., a to s účinnosťou od 1. júla 2018. Združenie sa v bode 1.3 uvedeného dodatku zaviazalo prenechať do užívania správcovi (spol. REMKO SIRNÍK s.r.o.) materiálne, technické a personálne prostriedky potrebné k zabezpečeniu riadneho prevádzkovania skládky odpadov v rozsahu požadovanom Správcom. Nakoľko sa žaloba týka nevyplatenej mzdy za obdobie november 2018, december 2018, január 2019, február 2019 a marec 2019, ide o obdobie po prechode všetkých práv a povinností na spol. REMKO SIRNÍK s.r.o. Z toho dôvodu žalovaný namieta absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako strany sporu, nakoľko žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 192/2004 citovaný v uznesení Ústavného súdu SR III. ÍS 473/2017, podľa ktorého o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalovaný z uvedeného dôvodu vznáša námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na preukázanie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaný navrhol dopiť dokazovanie o výsluch štatutárneho orgánu spoločnosti
REMKO SIRNÍK s.r.o., IČO: 36 573 345, so sídlom Rastislavova 98, 043 46 Košice O.. D. L., ktorý uvedený dodatok dňa 21.6.2018 podpísal.
8. K podaniu zo dňa 21.4.2021 žalovaný predložil Dodatok č. 4 k Zmluve o výkone správy zo dňa 21.6.2018.
9. Dňa 10.5.2021 žalobkyňa doručila súdu Návrh na zmenu strany sporu na strane žalovaného v zmysle ust. § 80 CSP, a to vzhľadom na skutočnosť, že na základe vyjadrenia žalovaného v zmysle Dodatku č. 4 k Zmluve o výkone správy všetky práva a povinnosti a to vrátane vyplácania miezd zamestnancom prešli zo žalovaného na spol. REMKO SIRNÍK, s.r.o. a to s účinnosťou od 1. júla 2018, o čom sa dozvedela až teraz, pretože zamestnávateľ Združenie obcí pre separovaný zber Zemplín, n.o. so sídlom Cejkov č. 331, 076 05 Cejkov, IČO: 31 257 526 svojim zamestnancom o danej skutočnosti nedal vedieť. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného, teda aby žalovaný Združenie obcí pre separovaný zber Zemplín, n.o. z konania vystúpil a na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť REMKO SIRNÍK, s.r.o., so sídlom Rastislavova 98,043 46 Košice, IČO: 36 573 345.
10. O návrhu žalobkyne zo dňa 10.5.2021 na zmenu strany sporu na strane žalovaného (bod 9) súd rozhodol tak, že Uznesením sp.zn. 41Cpr/28/2019-216 zo dňa 24.5.2021 návrh žalobkyne na zmenu strany sporu na strane žalovaného zamietol, a to z dôvodu, že podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky na postup podľa ust. § 80 CSP, nakoľko súd nemal preukázané, že by v zmysle Dodatku č. 4 k Zmluve o výkone správy (predloženého súdu žalovaným), prešli práva a povinnosti vrátane vyplácanie miezd na spoločnosť REMKO SIRNÍK s.r.o. s účinnosťou od 1.7.2018 (v zmysle bodu 1.3 uvedeného Dodatku). Súd prvej inštancie v predmetnom uznesení poukázal, že v danom prípade sa jedná o pracovnoprávny spor z roku 2019, dodatok č. 4 k Zmluve o výkone správy mal byť podpísaný dňa 21.6.2018, pričom žalovaný sa k žalobe vyjadroval prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 18.3.2020 a uvedenú skutočnosť v tom čase neuvádzal. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.2.2020 žalovaný bol platiteľom odvodov u žalobkyne za mesiac 11-12/2018 a 1/2019. Prvá zmienka žalovaného o tom, že nie je pasívne legitimovaný v spore, je až zo dňa 21.4.2021. Keďže súd nemal preukázaný prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, súd nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalovaného a návrh v celom rozsahu zamietol.
11. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 9.7.2021 vyčíslila uplatnený nárok nasledovne: Hrubá mzda za mesiac november 2018 predstavuje sumu 619,02 eur brutto, za mesiac december 2018 sumu 656,88 eur brutto, za mesiac január 2019 sumu 121,66 eur, pričom spolu hrubá mzda predstavuje sumu vo výške 1.397,56 eur (619,02 + 656,88 + 121,66 eur = 1.397,56 eur ).
12. Okresný súd Košice II. uznesením sp. zn. 41Cpr/28/2019-259 zo dňa 16.8.2021 pripustil zmenu žaloby v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni za november 2018 hrubú mzdu v sume 619,02 eur, za mesiac december 2018 v sume 656,88 eur a za mesiac január 2019 hrubú mzdu v sume 121,66 eur, spolu v sume 1.397,56 eur.
13. V predmetnej veci súd vytýčil viacero pojednávaní, ktoré boli odročené z dôvodov nepriaznivej pandemickej situácie v súvislosti s COVID-19 a z dôvodov na strane žalobkyne a žalovaného. Naposledy súd vytýčil pojednávanie na deň 3.11.2021, na ktoré pojednávanie mal právny zástupca žalovaného zabezpečiť účasť likvidátora žalovaného D.. M. G., keďže pojednávania dňa 18.6.2021 sa p. likvidátor, na ktoré bol riadne predvolaný (predvolanie na pojednávanie prevzal 27.5.2021), pričom pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Likvidátor žalovanej spoločnosti sa nezúčastnil ani pojednávania dňa 3.11.2021 (predvolanie na pojednávanie bolo likvidátorovi doručené 9.7.2021), svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním doručeným súdu dňa 29.10.2021 (t.j.štyri dni pred pojednávaním, z ktorých dva dni boli dni pracovného pokoja a jeden deň štátny sviatok) z dôvodu kolízie s pojednávaním vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 22Cb/20/2021 v spore žalobcu Aroma One s.r.o. c/a Dock s.r.o. o zaplatenie 89 eur s príslušenstvom. Taktiež sa pojednávania dňa 3.11.2021 nezúčastnil ani právny zástupca žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním dňa 2.11.2021 (deň pred pojednávaním) z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom žiadny dôkaz o kolízii pojednávaní nedoložil. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Taktiež sa pojednávania nezúčastnila žalobkyňa, ktorá svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu hospitalizácie v NsP Trebišov od 31.10.2021, o čom predložila lekárske potvrdenie. Súhlasila s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Keďže sa jedná o pracovno-právny spor z roku 2019, spor so slabšou stranou, z vyššie uvedených dôvodov súd dňa 3.11.2021 pojednával a rozhodol vo veci v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov na základe dôkazov nachádzajúcich sa v spise a podkladov pre rozhodnutie získaných súdom pre účely tohto konania (prístup do registra Sociálnej poisťovne).
14. V elektronickom podaní doručenom súdu dňa 29.10.2021 likvidátor žalovaného D.. M. G. uviedol, že otázky prevodu správy k majetku a personálu Dodatkom č. 4 uzatvoreného medzi neziskovou organizáciou a spoločnosťou REMKO Sirník s.r.o. sú mu z titulu času vzniku jeho funkcie likvidátora neznáme a pravdepodobne nebude schopný akokoľvek objasniť skutkový stav veci. V tomto bode sa pridržiava návrhov na vykonanie dôkazov právnym zástupcom neziskovej organizácie JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, najmä návrhu na výsluch pána Ing. Košča, ktorý o tejto spornej záležitosti má pravdepodobne najlepšie informácie.
15. Právny zástupca žalovaného v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 2.11.2021 trval na svojich doterajších podaniach a vyjadreniach, trval na tom, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný a navrhol, aby súd žalobu žalobkyne zamietol.
16. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a predloženými listinnými dôkazmi žalobkyňou i žalovaný, výsluchom svedkov, pričom zistil tento skutkový stav:
17. Pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.2012 v znení dodatku k Pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2012 mal súd preukázané, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na dobu neurčitú, vykonávala pomocné práce pri triedení odpadu. Ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté: triediareň odpadu Brehov. Podľa bodu 8 Pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2012 mzda za vykonanú prácu je splatná vo výplatných termínoch určených v organizácii pre výplatu mzdy.
18. Žalovaný Združenie obcí pre separovaný zber Zemplín n.o. so sídlom Cejkov 331, 076 05 Cejkov, IČO: 31 257 526 podľa Registra neziskových organizácií, čo sa týka právnej formy, je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby. Lustráciou v Registri neziskových organizácií súd zistil, že subjekt Združenie obcí pre separovaný zber Zemplín n.o. bol zrušený na základe Rozhodnutia správnej rady o zrušení ku dňu 11.9.2020, s dátumom vstupu do likvidácie 11.9.2020. Ako štatutárny orgán od 18.1.2019 je uvedený H. Č.. Ako likvidátor je uvedený M. G..
19. Výplatnou páskou za mesiac 11/2018 predloženou žalobkyňou mal súd preukázané, že hrubá mzda žalobkyne za mesiac 11/2018 bola 619,02 eur. Výplatnou páskou za mesiac 12/2018 predloženou žalobkyňou mal súd preukázané, že hrubá mzda žalobkyne za mesiac december 2012 bola 656,88 eur. Výplatnou páskou za mesiac 01/2019 mal súd preukázané, že hrubá mzda žalobkyne za 01/2019 bola 121,66 eur. Z interných pomôcok súdu - lustráciou platiteľov odvodov do Sociálnej poisťovne súd zistil, že vymeriavací základ žalobkyne za obdobie október 2018 bol 639,35 eur.
20. Podľa tvrdenia žalobkyne, žalobkyňa so žalobcom okamžite skončila pracovný pomer ku dňu 31.5.2019. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 321.5.2019 vyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne so zamestnávateľom bolo nevyplatenie mzdy za obdobie od 1.11.2018 doposiaľ. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňa zamestnávateľovi doručila dňa 31.5.2019, dôkazom čoho je potvrdenie o prevzatí žalovaným. Uvedenú skutočnosť
- okamžité skončenie pracovného pomeru mal súd preukázané listinou označenou ako Okamžité skončenie pracovného pomeru - oznámenie zo dňa 31.5.2019 ,ktorý dôkaz súdu predložila žalobkyňa.
21. Z Dodatku č. 4 k Zmluve o výkone správy zo dňa 21.6.2018 súd zistil, že dodatok bol uzatvorený medzi Združením obcí pre separovaný zber Zemplín n.o. (žalovaným, ďalej ako Združenie ) a REMKO Sirník s.r.o. so sídlom S. XX, XXX XX P., O.: 36 573 345 ako Správcom. V zmysle bodu 1.1. predmetného dodatku, počnúc dňom 1.júla 2018 bude prevádzkovanie prvej (I) etapy skládky odpadov ako aj druhej (II.) etapy skládky odpadov v zmysle zmluvy o výkone správy v rozsahu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy na úseku odpadového hospodárstva zabezpečovať a vykonávať výlučne Správca.
Podľa bodu 1.3 písm. e) predmetného dodatku, združenie sa zaväzuje poskytovať Správcovi pri prevzatí prevádzkovania skládky a jej následnom prevádzkovaní všetku potrebnú súčinnosť, najmä sa zaväzuje: e) prenechať do užívania Správcovi materiálne, technické a personálne prostriedky potrebné k zabezpečeniu riadneho prevádzkovania skládky odpadov v rozsahu požadovanom Správcom, a to na základe osobitnej písomnej dohody uzatvorenej medzi stranami.
22. Súd dňa 25.2.2020 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní doručil súdu - oznámil súdu, či došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k ukončeniu pracovného pomeru, ak áno, kedy a akým úkonom (aby o tom predložil dôkaz) a aby predložil súdu výpočet priemerného zárobku žalobkyne pre účely odstupného v brutto.
23. V podaní zo dňa 18.3.2020 žalovaný súdu okrem iného na otázku súdu - výzvu súdu (bod 19) odpovedal tak, že žalovaný sa k týmto skutočnostiam nevie vyjadriť. Sídlo žalovaného za súčasnej situácie ostalo uzamknuté a nový štatutár k nemu nemá prístup. Z toho dôvodu sa k predmetným skutočnostiam žalovaný nevie vyjadriť. Bývalý štatutár žalovaného spôsobil stav, kedy nebolo možné vyplácať mzdy.
24. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 18.6.2021 súd zistil, že u žalovaného pracovala ako triedička odpadu. Fyzicky pracovala na skládke Brehov. V roku 2018 pred Vianocami mali schôdzu, kde im starosta Obce Nižný Žipov oznámil, že pán G. bude zastupovať H.. Č.. Bolo im povedané, aby pracovali, že je treba voziť odpad. Mzdu nedostali, ale stále im hovorili „len robte, robte, peniaze budú“. Hovorili to všetci starostovia H.. G., J. W. B.. Z. P. H.. P. Z., Q. R. F.. H. Č. O. H., Ž.L. T. W. H. P.. H. Č. chodil zriedka, neboli s nim v kontakte. Pána Košču žiadali o peniaze, ten im povedal, že nemá žiaden prístup, že ho nikto neinformoval, že bol odvolaný. Povedal, že máme zablokovaný účet a peniaze im nemôžu vyplatiť. Nikto im nedal ukončenie pracovného pomeru, sami si museli dať ukončenie pracovného pomeru. Bola to pani T., sekretárka, ktorej dala ukončenie pracovného pomeru. Na otázku súdu, či má žalobkyňa vedomosti že práva a povinnosti zo zamestnávateľa v pracovno- právnych vzťahoch prešli na nový subjekt spoločnosť REMKO, žalobkyňa uviedla, že o tom nemá žiadne vedomosti, nikto ich o tom neinformoval. Žiada, aby jej bola vyplatená mzda, je vdovou, má pôžičku, bola v kríze, za tri mesiace nedostala vôbec plat, musela si požičať, na starobu musí ešte ďalej pracovať, aby dlžobu mohla posplácať. Na otázku, s kým komunikovali a kto im dával prácu, uviedla, že p. P.. Pán Koščo im nevyplatenie mzdy vysvetlil zablokovaním účtu , že oprávnený z exekúcie dal zablokovať účet.
25. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 18.6.2021 súdu predložil časť rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-200/16 Securitas, z ktorého podľa právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný.
26. Z výsluchu svedka H. Č. na pojednávaní dňa 18.6.2021 vyplynulo, že žalobkyňu nepozná, v súčasnosti nie je so žalovaným v žiadnom vzťahu. Predtým bol výkonným riaditeľom, štatutárnym zástupcom žalovaného od decembra 2018 do 18. januára 2019, kedy sa písomne vzdal funkcie, ale na valnej hromade starostovia to neodsúhlasili, takže stále figuroval ako štatutárny zástupca. Uviedol, že nevie, čo je predmetom tohto konania. Po tom, čo sudkyňa oboznámila svedka s predmetom konania, svedok udáva, že keď nastupoval ako riaditeľ v decembri, bol oboznámený s tým, že zamestnanci nedostali mzdu za október, november z dôvodu exekúcie na združenie. Bol v kontakte s exekútorkou pani F., ktorá pustila mzdy za október s tým, že prisľúbila, že budú pustené ďalšie mzdy, ale už to neurobila, následne svoju činnosť u žalovaného ukončil 18.1.2019. Svedok dodal, že zamestnanci tam boli, nezostal tam nikto, kto by im vedel podpísať doručenie výpovedí. Všetkých zamestnancov, čo tam zostali upozornil, lebo chceli si dať výpovede tzv. dohodou o ukončení práce, keďže nemali vyplatené mzdy, tak ich upozornil, aby to dali cez paragraf, v ktorom sa uvádza, že dávajú výpoveď z pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy. Zároveň zo strany svedka i zo strany zamestnancov boli dané tri alebo štyri trestné oznámenia na políciu pre nevyplatenie mzdy na bývalé vedenie. Na otázku súd, či má svedok vedomosť o Dodatku k Zmluve o výkone správy uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom dodatku.
27. Z výsluchu svedka D. L. na pojednávaní dňa 18.62021 súd zistil, že taktiež žalobkyňu nepozná. So Združením obcí pre separovaný zber Zemplín n.o. má podpísanú Zmluvu o výkone správy skládky REMKO - Sirník. Táto zmluva bola podpísaná niekedy v roku 2007-2008. REMKO Sirník vznikol
niekedy v roku 2009, spoločnosť REMKO Sirník kúpila od spoločnosti Remax servis 30 % podiel v roku 2009, v roku 2010 ďalší podiel 36 % , v roku 2011 zvyšných 35 %. REMKO Sirník vystupoval ako Správca skládky a Združenie obcí bolo majiteľom pozemkov, aj je. REMKO Sirník ako správca prenechal prevádzkovanie skládky Združeniu obcí, tak to bolo až do 30.júna 2018, od 1.júla 2018 prešlo prevádzkovanie skládky na REMKO Sirník. Na otázku súdu, aby sa svedok vyjadril k zamestnancom, svedok udáva, že REMKO Sirník malo svojich zamestnancov, nebola to pani J.. H. J. bola zrejme zamestnankyňou Združenia obcí Zemplín. Ich spoločnosť neprichádzala do styku s týmito pracovníkmi, nemala s nimi žiaden vzťah. Svedok uviedol, že podpisoval Dodatok č. 4 k Zmluve o výkone správy za REMKO Sirník. Podklady k zmluve pripravovalo právne oddelenie spoločnosti Kosit, lebo Kosit je 100 %-ným vlastníkom REMKO Sirník. Na otázku sudkyne, či spoločnosť REMKO Sirník prevzala práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov Združenia obci Zemplín svedok uviedol, že „Neprevzali sme. My sme len prevzali prevádzkovanie skládky s tým, že všetku túto činnosť ohľadom prevádzkovania skládky vykonávali zamestnanci REMKO Sirník“. Na otázku súdu, kto robil vykonávanie činnosti triedička odpadu, svedok uvádza, že to vôbec pod nich neprešlo, bola to činnosť, ktorú vykonávalo Združenie predtým, ako to prešlo pod nich. Nevie sa vyjadriť k tomu, čo robila pani J.Č.Á., zrejme išlo o odpad, ktorý sa zbieral a následne ho združenie triedilo.
Na otázku, aby sa svedok vyjadril k bodu 1.3 Dodatku č. 4 k Zmluve o výkone správy, podľa ktorého sa združenie zaviazalo prenechať do užívania správcovi materiálne, technické a personálne prostriedky potrebné k zabezpečeniu riadneho prevádzkovania skládky odpadov v rozsahu požadovanom správcom, a to na základe osobitnej písomnej dohody uzatvorenej medzi stranami, svedok udáva, že prevádzkovanie, ktoré sa začalo 1. júla 2018, bolo zabezpečované pracovníkmi, ktorí dovtedy pracovali pre združenie a potom plynule prešli do pracovného pomeru so spoločnosťou Kosit Servis, ktoré zabezpečuje pre všetky dcérske spoločnosti, teda aj REMKO Sirník, personálnu agendu. Týka sa to zamestnanca na evidencii odpadu na váhe, na skládke, nejakí strojníci, ktorí obsluhovali kompaktor a zabezpečovali stráženie objektu. Tieto osoby prešli do stavu REMMKO Sirník. Na otázku súdu či tam bola ja žalobkyňa, udáva, že pravdepodobne nie, lebo sa s takým menom nestretol. O spisovaní osobitnej dohody podľa bodu 1.3. nevie nič, nevie sa vyjadriť, bolo to pred štyrmi rokmi. Nespomína si ani na protokol. Na otázku svedok ďalej uviedol, že tí, ktorí pracovali na skládke, od 1.7.2018, ostali aj naďalej pracovať na skládke a prešli pod ich stav. Ostatní, ktorí pracovali zrejme na triediacej linke, tí ostali v združení. Na otázku súdu, či svedok pripúšťa možnosť, že REMMKO Sirník je právnym nástupcom v pracovno-právnych vzťahoch, konkrétne vo vzťahu ku žalobkyni, svedok udáva, že Nie. Pokiaľ žalobkyňa nebola priamo na skládke, nepripúšťa, že by REMKO Sirník bol právnym nástupcom žalovaného združenia v pracovno-právnych vzťahoch, konkrétne ku žalobkyni.
28. Na pojednávaní dňa 18.6.2021 právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, pokiaľ súd vyhovie ich námietke, že žalovaný nie je v spore vecne pasívne legitimovaný. V opačnom prípade navrhuje vypočuť svedka O.. A. P., ktorý bol štatutárom v čase prevodu správy k 1.7.2018 a riešil tieto záležitosti, keďže bol štatutárom dlhé roky. V súvislosti s týmto návrhom na výsluch svedka O.. P., súd oboznámil žalovaného, že súd doručoval predvolania uvedenému svedkovi na adresu podľa výpisu z registra neziskových organizácií, ako aj na adresu podľa výpisu z registra obyvateľov, avšak na adresách, ktoré sú tam uvádzané, je navrhovaný svedok O.. A. P. adresátom neznámym. Právny zástupca žalovaného uviedol, že zabezpečí svedka a oznámi súdu adresu svedka O.. P..
29. Zo Žiadosti právneho zástupcu žalovaného zo dňa 4.1.2019 o uvoľnenie finančných prostriedkov adresovanej D.. E. F. - súdnej exekútorke Exekútorského úradu Košice, súd mal preukázané, že právny zástupca žalovaného žiadal predmetnej žiadosťou súdnu exekútorku o uvoľnenie finančných prostriedkov z účtu žalovaného na úhradu splatných miezd za mesiac 11/2018 s odvolaním sa na § 104 exekútorského poriadku . Celková suma na úhradu splatných miezd bola 27.551,17 eur.
30. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
31. Podľa ust. § 118 ods. l , 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
32. Podľa ust. § 129 ods. 1, 3 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
33. Podľa ust. § 69 ods. l písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
34. Podľa ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa , keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
35. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončeným v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
36. Podľa ust. § 134 ods. l Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Podľa ust. § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
37. Podľa ust. § 28 ods. l Zákonníka práce, ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa, alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa. Podľa ust. § 28 ods. 2 Zákonníka práce, prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková. Podľa ust. § 28 ods. 3 Zákonníka práce, prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 prestáva byť zamestnávateľom. Podľa ust. § 28 ods. 4 Zákonníka práce, preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom. Podľa ust. § 28 ods. 5 Zákonníka práce, práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.
38. Podľa ust. § 29 ods. l Zákonníka práce, je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o a) dátume alebo navrhovanom dátum prechodu, b) dôvodoch prechodu, c) pracovnoprávnych,
ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov, d) plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov.
39. Do ustanovení § 27 až 31 Zákonníka práce boli transformované európske smernice vzťahujúce sa k problematike ochrany práv zamestnancov pri prechode, resp. prevode podniku, podnikania alebo ich časti. Na zabezpečenie ochrany práv zamestnancov v prípade prevodu podniku, podnikania alebo ich častí je určená na úrovni európskych spoločenstiev smernica č. 2001/23/ES.
40. Vychádzajúc z obsahu žaloby, predmetom tohto sporu je nevyplatenie mzdy žalobkyni za mesiac november 2018, december 2018, január 2019 a vyplatenie dvojmesačného odstupného. Nárok na dvojmesačné odstupné súd posúdil podľa obsahu žaloby ako nárok na náhrada mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v zmysle ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce, keďže žalobkyňa so žalovaným mala okamžite ukončiť pracovný pomer.
41. V konaní je sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalovaný od 21.4.2021, kedy doručil súdu do spisu Dodatok č. 4 k Zmluve o výkone správy zo dňa 21.6.2018, až od tohto dátumu namietal v spore pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného s poukazom na bod 1.3 tohto dodatku, podľa ktorého združenie sa zaviazalo prenechať do užívania Správcovi materiálne, technické a personálne prostriedky potrebné k zabezpečeniu riadneho prevádzkovania skládky odpadov v rozsahu požadovanom správcom, a to na základe osobitnej písomnej dohody uzatvorenej medzi stranami. Podľa žalovaného v rozsudku C-200/16 Securitas, ESD výslovne konštatuje, že na to, aby sa uplatňovala smernica 2001/23, nie je nevyhnuté, aby existovali priame zmluvné vzťahy medzi prevádzateľom a nadobúdateľom, keďže prevod sa môže uskutočniť prostredníctvom tretej osoby. ESD tu vyslovil, že na situáciu, keď zákazník vypovedal zmluvu o poskytovaní strážnych služieb, uzavretú s určitou spoločnosťou, a následne uzavrel novú zmluvu na poskytovanie týchto služieb s inou spoločnosťou, ktorá odmieta prevziať zamestnancov prvej uvedenej spoločnosti, sa vzťahuje pojem „prevod podniku alebo závodu“ v zmysle Smernice, pokiaľ druhá uvedená spoločnosť prevzala vybavenie nevyhnutné na poskytovanie uvedených služieb. ESD konštatoval, že faktorom rozhodujúcim pre posúdenie, či existuje relevantný prevod, je to, či v poradí druhá spoločnosť prevzala vybavenie, prostredníctvom ktorého sa dané služby poskytujú. Ak teda nový dodávateľ bude využívať na dodanie služieb materiálne alebo nemateriálne zázemie používané pôvodným dodávateľom, nový dodávateľ je povinný prevziať zamestnancov od pôvodného dodávateľa, keďže títo prechádzajú ako súčasť hospodárskej jednotky k novému dodávateľovi. Podľa žalovaného pasívne vecne legitimovaným preto subjektom pasívne legitimovaným by mala byť spoločnosť REMKO Sirník s.r.o. Vzhľadom na obranu žalovaného súd považoval za potrebné v prvom rade vysporiadať sa so vznesenou námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Súd konštatuje, že do ustanovení § 27 až 31 Zákonníka práce boli transponované európske smernice vzťahujúce sa k problematike ochrany práv zamestnancov, pri prechode, resp. prevode podniku, podnikania alebo ich častí. Na zabezpečenie ochrany práv zamestnancov v prípade prevodu podniku, podnikania alebo ich častí je určená na úrovni európskych spoločenstiev smernica č. 2001/23/ES. Východiskový termín „prevod“ je judikatúrou ESD vysvetľovaný veľmi široko. Do pozície rovnakej úrovne, ako má zánik zamestnávateľa s právnym nástupníctvom, Zákonník práce stavia aj prevod činnosti alebo úlohy alebo časti, s ktorými rovnako ako v prípade zániku zamestnávateľa alebo jeho časti, spája prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. V danom prípade žalovaný tvrdil, že v zmysle Dodatku č. 4 k Zmluve o výkone správy zo dňa 21.6.2018, nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, čo preukazoval predmetným dodatkom č. 4 k Zmluve o výkone správy. Z bodu 1.3 písm. e) predmetného dodatku síce vyplýva, že združenie sa zaväzuje poskytnúť správcovi pri prevzatí prevádzkovania skládky a jej následnom prevádzkovaní všetku potrebnú súčinnosť, najmä sa zaväzuje prenechať do užívania správcovi materiálne, technické a personálne prostriedky potrebné k zabezpečeniu riadneho prevádzkovania skládky odpadov v rozsahu požadovanom správcom, avšak na základe osobitnej písomnej dohody uzatvorenej medzi stranami. Túto osobitnú písomnú dohodu medzi stranami však žalovaný súdu nepredložil. Preto súd nemal preukázané, čo sa týka „prenechania personálnych prostriedkov“, či vôbec došlo k uzavretiu osobitnej dohody medzi stranami a ak áno, v akom rozsahu, ktorých zamestnancov žalovaný správcovi prenechal. Či išlo o zamestnancov skládky (napr. pracovník na váhe, strážnik na skládke, vodiči atď) alebo aj zamestnancov, ktorí nevykonávali prácu na skládke (keďže podľa vyjadrenia žalobkyne táto na skládke nepracovala, ale pracovala ako triedička odpadu v triediarni odpadu Brehov. Žalovaný preto podľa
názoru súdu neuniesol bremeno tvrdenia, že došlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov u žalobkyne zo žalovaného na spoločnosť REMKO Sirník s.r.o. Podľa názoru súdu v danom prípade nemožno aplikovať rozhodnutie ESD C-200/16 Securitas, na ktoré rozhodnutie žalovaný poukázal. Prezentovaným vahám súdu zodpovedajú aj skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním. Samotná žalobkyňa v rámci účastníckej výpovede na otázku súdu uviedla, že nemá vedomosť o tvrdení žalovaného, že práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prešli nový subjekt spoločnosť REMKO Sirník s.r.o. Nikto ich o tom neinformoval. Žalobkyňa pracovala nie na skládke, ale ako triedička v Brehove. Taktiež z vykonaného dokazovania - z výsluchu svedka Jozefa Eliáša, štatutárneho zástupcu REMKO Sirník s.r.o., ktorý Dodatok č. 4 k Zmluve o výkone správy dňa 21.6.2018 podpisoval, na pojednávaní dňa 18.6.2021 vyplynulo, že neprevzali práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov Združenia obcí Zemplín, ich spoločnosť neprichádzala do styku s týmito pracovníkmi, nemala s nimi žiaden vzťah. Remko Sirník malo svojich zamestnancov, nebola to pani Sičáková. Taktiež lustráciou v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že platiteľom odvodov za obdobie 11/2018, 12/2018, 01/2019 bol žalovaný. Vychádzajúc z týchto úvah, podľa názoru súdu žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný. a preto s ním súd ďalej konal.
42. Žalobkyňa vyčíslila uplatnený nárok, čo sa týka nevyplatenia mzdy za 11/2018 v sume 619,02 eur brutto, za mesiac december 2018 v sume 656,88 eur brutto a za mesiac január 2019 v sume 121,66 eur brutto, spolu vo výške 1397,56 eur brutto a uviedla, že vychádzala z výplatných pások za uvedené obdobia. Na výzvu súdu, aby sa žalovaný vyjadril k výške uplatneného mzdového nároku za 11/2018, 12/2018 a 01/2019 a predložil výpočet priemernému zárobku žalobkyne, právny zástupca žalovaného uviedol, že sa nevie vyjadriť, nakoľko nemá prístup k informáciám. Preto súd, pokiaľ ide o mzdový nárok za 11/2018, 12/2018 a 01/2019, pri rozhodovaní vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii, a to z výplatných pások žalobkyne za mesiac november, december 2018 a január 2019, ktoré výplatné pásky predložila žalobkyňa. Súd porovnával uplatnený nárok žalobkyne za mesiac november a december 2018 a január 2019 z predloženými výplatnými páskami za uvedené obdobie a nezistil rozpor. Žalovaný výšku uplatneného nároku, čo sa týka mzdy za mesiac november 2018 v sume 619,02 eur brutto, za mesiac 12/2018 v sume 656,88 eur brutto a za mesiac január 2019 v sume 121,66 eur brutto (celkom v sume 1.397,56 eur) nepoprel , preto súd považoval výšku uplatneného nároku za nespornú. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu mzdy za mesiac 11/2018, 12/2018 a 01/2019 v celkovej sume 1.397,56 eur brutto v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
43. Z vykonaného dokazovania (z listiny označenej ako Okamžité skončenie pracovného zo dňa 31.5.2019 - oznámenie) vyplynulo, že žalobkyňa so žalovaným okamžite skončila pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy ku dňu 31.5.2019. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňa žalovanému doručila dňa 31.5.2019, dôkazom čoho je potvrdenie o prevzatí Listiny dňa 31.5.2019. Žalovaný neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca nepoprel v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Preto súd považuje Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca z dôvodu nevyplatenia mzdy podľa § 69 ods. l písm. b) Zákonníka práce za platné (aj keby platné nebolo). S poukazom na ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce , podľa ktorého zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
44. Okrem nároku na vyplatenie mzdy za 11/2018 až 01/2019 žalobkyňa si v žalobe uplatnila aj nárok na 2 mesačné odstupné, ktoré súd posúdil ako náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v zmysle ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobkyňa výšku priemerného mesačného zárobku nevyčíslila. Taktiež žalovaný nepredložil výpočet priemerného mesačného zárobku žalovanej pre účely výpočtu náhrady mzdy počas výpovednej doby dvoch mesiacov. Pri výpočte priemerného mesačného zárobku pre účely náhrady mzdy počas výpovednej doby dvoch mesiacov súd konštatuje, že by mal postupovať v súlade s ust. § 134 Zákonníka práce. V danom prípade za rozhodné obdobie pre výpočet priemerného zárobku súd považoval štvrtý kvartál roku 2018. Keďže žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyne bol , čo sa týka výšky uplatneného mzdového nároku a výpočtu priemerného mesačného zárobku žalobkyne a predloženia dôkazov nečinný, vychádzajúc z pokladov, ktoré mal súd k dispozícii (výplatných pások za mesiac 11 a 12/2018), a to z hrubej mzdy za mesiac november v sume 619,02 eur, za mesiac december v sume 656,88 eur, ktorú výšku hrubej mzdy považoval súd za nespornú a z podkladu, ktorý si zabezpečil súd v rámci interných pomôcok (z lustrácie platiteľa odvodov do Sociálnej poisťovne), a to z vymeriavacieho
základu za mesiac október 2018 vo výške 639,35 eur, súd uzavrel, že priemerný zárobok za štvrtý štvrťrok 2018 bol 638,40 eur (639,35 + 619,02 + 656,88 = 1.915,25 : 3). Súd uzavrel, že z tejto sumy bude vychádzať ako zo sumy priemerného mesačného zárobku. Priemerný zárobok za dobu dvoch mesiacov počas výpovednej doby tak predstavuje podľa prepočtu súdu sumu 1.276,80 eur (638,40 x 2). Vychádzajúc z naznačených úvah (z ustálenia priemerného mesačného zárobku súdom na základe podkladov v spise) súd považoval nárok žalobkyne aj v časti o zaplatenie priemerného zárobku počas doby dvoch mesiacov za dôvodný a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.276,80 eur tak , ako je uvedené vo výroku rozsudku.
45. Žalobkyňa si úroky z omeškania neuplatnila, preto jej súd úroky z omeškania nepriznal.
46. Na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd určil žalovanému lehotu troch dní v súlade s § 232 ods. 3 CSP , podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu.
47. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. l CSP ( podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci ) tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
48. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.