Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cb-41-2018.pdf
PDF · 140.53 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: UNIQA Management Services, s.r.o., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha, Česká republika, IČO: 25 672 703, vo veci organizačnej zložky: UNIQA Management Services, s.r.o., organizačná zložka Slovensko, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 50 008 056, právne zastúpený: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: R., právne zastúpená: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50 490 044, o zaplatenie 1.283,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.083,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.083,40 € od 08.03.2018 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,84 %, pričom ukladá povinnosť žalovanej zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou príslušnému súdu dňa 07.03.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.283,40 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.06.2014 žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent - finančný sprostredkovateľ (ďalej len „Zmluva“). Zmluva bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 Obchodný zákonníka na dobu neurčitú. Predmetom Zmluvy bola na strane jednej povinnosť žalovanej vyvíjať pre žalobcu činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby (ďalej len „Produktová zmluva“) mal príležitosť takú zmluvu uzavrieť, a to najmä predkladať záujemcom ponuky na uzavretie produktovej zmluvy, poskytovať odbornú pomoc, spolupracovať pri správe produktovej zmluvy a pri vybavovaní nárokov atď. (bližšie špecifikované v č. II Zmluvy) a na strane druhej povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanej províziu za vykonávanie obchodnej služby v súlade s čl. VI Zmluvy, Provízia sprostredkovateľa. Žalobca listom zo dňa 18.12.2014 odstúpil od Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, a to v súlade s ust. čl. IX ods. 2 písm. c) a podľa ods. 4 Zmluvy. K ukončeniu Zmluvy došlo ku dňu 23.12.2014. Žalovaná uzatvorila so záujemcami o poskytnutie finančnej služby viacero zmlúv. V zmysle Zmluvy bola žalovanej vyplatená provízia. Vzhľadom na to, že došlo k ukončeniu poistných zmlúv z dôvodu neplatenia poistného, resp. výpoveď dohodou je žalovaná povinná vrátiť časť provízie, špecifikovanej v poslednom stĺpci Záverečného vyúčtovania označenom ako „Provízia“. V zmluve bola taktiež dohodnutá úprava zániku nároku na províziu a nárok
na vrátenie časti vyplatenej provízie pri predčasne skončených poistných zmluvách. Nárok na vyplatenú províziu podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení a podľa províznych podmienok zaniká v prípade splnenia rozväzovacej podmienky uvedenej pre príslušnú províziu vyplácanú za produktovú zmluvu v súlade s Províznymi podmienkami. Vzhľadom na to, že v súlade s podmienkami uvedenými v Zmluve a v súlade províznymi podmienkami došlo k zániku nároku na výplatu provízie, vyzval žalobca listom zo dňa 27.01.2017 žalovanú na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 1.283,40 € v lehote do 10.02.2017. Celková storno provízia v zmysle záverečného vyúčtovania predstavuje sumu: -1.421,49 €, ktorá pozostáva z nasledovných čiastkových storno provízií: storno získateľskej provízie za podielové fondy: -95,72 €, storno získateľskej provízie za životné poistenie: -525,77 €, storno adaptačnej provízie v sume: - 800,- €. Spolu: -1421,49 €. Celková výška garančného fondu predstavuje sumu: 138,09 €. Záverečné vyúčtovanie 1421,49 € (storno provízia) - 138,09 € (garančný fond) = 1.283,40 € nárok žalobcu na vrátenie provízie. Žalobca si vzhľadom na uvedené uplatňuje nárok na vrátenie provízie vo výške 1.283,40 €. Nárok na vyplatené provízie žalovanej zanikol z dôvodu splnenia rozväzovacej podmienky. Žalovaná do dnešného dňa dlžnú sumu vo výške 1.283,40 € neuhradila. Nezaplatením dlžnej sumy v lehote jej splatnosti sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala v zmysle ust. § 365 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka do omeškania. Žalobca má teda nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 1.283,40 €, za obdobie od 08.03.2018 do zaplatenia a na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.
2. Na základe predložených listín bol vydaný vo veci dňa 21.06.2018 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom vzniesla námietku premlčania, nakoľko k ukončeniu Zmluvy o finančnom sprostredkovaní došlo 23.12.2014. Poukazuje na to, že v
pozícii sprostredkovateľa nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a tým že zmluva o sprostredkovaní nemá povahu absolútneho obchodu, má sa použiť § 774 a nasl. OZ. Čo sa týka tvrdenia, že došlo k ukončeniu viacerých poistných zmlúv, a tým mal vzniknúť nárok na vrátenie provízie, je žalobca povinný zdokladovať za akých okolností sa tak stalo, inak mi nemôže pripísať zodpovednosť za tieto ukončenia.
3. Žalobca k odporu žalovanej uviedol, že tvrdenie žalovanej, že v pozícií finančného sprostredkovateľa nekonala v rámci podnikateľskej činnosti, nie je pravdivé a je v rozpore s dôkazmi predloženými súdu. Zmluva o finančnom sprostredkovaní bola uzatvorená ako nepomenovaná zmluva v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo dokazuje aj samotné znenie Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, kde sa v záhlaví Zmluvy uvádza: „Spoločnosť a Sprostredkovateľ uzatvárajú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o finančnom sprostredkovaní (ďalej len „Zmluva“) v nasledovnom znení.“ Skutočnosť, že sa na zmluvu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a ustanovenia zákona o finančnom sprostredkovaní vyplýva aj z čl. II. bod 6 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak účastníci dostatočne neurčia svoj záväzok, zmluva nie je uzavretá. Takáto zmluva je pre účastníkov zmluvy rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná, a to za predpokladu, že je uzavretá v súlade s právom. Totožný názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 5Cdo/39/2003 zverejnenom v časopise Zo Súdnej praxe č. 61/2004 (ďalej len ZSP 61/2004). Vzťah upravený Zmluvou o finančnom sprostredkovaní je obchodnoprávnym vzťahom a žalovaná bola v postavení podnikateľa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení tvrdí, že zmluva o finančnom sprostredkovaní nemá povahu absolútneho obchodu, a z tohto dôvodu sa majú aplikovať ustanovenia § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenia § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno použiť ani len podporne pre výklad uvedenej Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Zmluva o finančnom sprostredkovaní a vzťahy z nej vyplývajúce podlieha plne režimu Obchodného zákonníka. Práva a povinnosti neupravené Zmluvou o finančnom sprostredkovaní sa primerane riadia ustanovenia § 642 až 651 Obchodného zákonníka, čo vyplýva z čl. XII Záverečné ustanovenia bod 7 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva o finančnom sprostredkovaní bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, vzťahy z tejto zmluvy vyplývajúce treba posudzovať ako obchodno-záväzkový vzťah, pričom práva a povinnosti z nej vyplývajúce sa riadia v prvom rade Zmluvnými ustanovenia (keďže sa jedná o nepomenovanú zmluvu) a práva a povinnosti neupravené Zmluvou sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k premlčaniu nároku žalobcu neprišlo, keďže žalobca si nárok uplatnil na súde v rámci plynutia 4
ročnej premlčacej doby. Všetky provízie, ktoré žalobca vypláca finančným sprostredkovateľom majú charakter zálohy. Nárok na ponechanie si vyplatenej provízie tak zostáva zachovaný len v prípade, že budú splnené podmienky na ponechanie si tej ktorej provízie za jednotlivé produktové zmluvy, alebo prípadne aj na ponechanie si špeciálnych provízií, ako je napr. aj adaptačná provízia. Tvrdenie žalovanej, že Zmluva o finančnom
sprostredkovaní neodkazuje na provízne podmienky, nie je pravdivé a je v rozpore s predloženými dôkazmi. Zmluva o finančnom sprostredkovaní v čl. I Výklad pojmov definuje pojem Vnútorné predpisy. Čo sa týka nároku na vrátenie provízií za jednotlivé poistné zmluvy, tak k zániku nároku na vyplatenú províziu došlo z dôvodu zrušenia poistných zmlúv pre neplatenie. Nárok na vyplatenú adaptačnú províziu zanikol z dôvodu, že žalovaná nezotrvala v zmluvnom vzťahu so žalobcom dohodnutú dobu 2 roky.
4. Žalovaná ďalej tvrdila, že provízne podmienky a prílohy, ktoré boli už súčasťou žaloby, na základe ktorých žalobca žiada hmotnoprávne vrátenie provízie neboli platne uzatvorené a žalovaná o nich nikdy nevedela a nikdy sa s nimi neoboznámila. Pokiaľ by sa pohybovalo v oblasti Obchodného zákonníka, tak zmluva nazvaná ako Zmluva o finančnom sprostredkovaní nie je finančným sprostredkovaním, ale obchodným zastúpením, pretože nejde o zmluvu o vykonaní určitého obchodu jednotlivo, ale táto zmluva mala fungovať pre neobmedzený počet uzavretých obchodov s neuzavretým počtom osôb. To znamená, že práva a povinnosti tam uzatvorené a dohodnuté sa podobajú na zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 Obchodného zákonníka. To znamená, že ak by malo dôjsť k tomu, že si žalobca žiada vrátenie provízií, ktoré boli vyplatené z toho dôvodu, že nedošlo k splateniu týchto poistných zmlúv, ale už zo strany poistených osôb, takáto okolnosť nie je dôvodom pre povinnosť zástupcu vrátiť províziu podľa § 662 Obchodného zákonníka
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a zástupcov sporových strán, oboznámením žaloby, Zmluvy o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent zo dňa 15.06.2014, Odstúpením od Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 18.12.2014, Záverečného vyúčtovania zo dňa 27.01.2017, Poslednej výzvy na mimosúdne vysporiadanie dlhu zo dňa 21.09.2017, Províznych podmienok pre pozíciu finančný sprostredkovateľ a ich prílohami, výpisom z Registra finančných agentov a finančných poradcov, Súhrnného prehľadu provízii, Spôsobom výpočtu nároku na vrátenie provízie, Oznámením o cezhraničnej fúzii a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť AXA Services, s.r.o., a žalovaná ako finančný sprostredkovateľ - viazaný finančný agent dňa 15.06.2014 uzatvorili na dobu neurčitú zmluvu o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent, a to podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Touto zmluvou sa žalovaná v zmysle čl. III bod 1 Zmluvy zaviazala pre žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby (produktová zmluva) špecifikovanej vo vnútornom predpise Provízne podmienky mal príležitosť takú zmluvu so Spoločnosťou uzavrieť, a to najmä: a) predkladať záujemcom ponuky na uzavretie produktovej zmluvy, uzavierať produktové zmluvy a vykonávať ďalšie činnosti smerujúce k uzavretiu alebo k zmene produktovej zmluvy, b) poskytovať odbornú pomoc, informácie a odporúčania záujemcovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia produktovej zmluvy, c) spolupracovať pri správe produktovej zmluvy, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje, d) spolupracovať pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi z produktovej zmluvy, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje.
7. Žalobca listom zo dňa 18.12.2014 odstúpil od Zmluvy o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent zo dňa 15.06.2014, a to v súlade s čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvy, tj. v dôsledku podstatného porušenia povinností uvedených v Zmluve. K ukončeniu Zmluvy došlo ku dňu 23.12.2014. 8. Žalovaná uzatvorila s viacerými záujemcami poistné zmluvy, za ktoré jej bola vyplatená provízia. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k ukončeniu niektorých poistných zmlúv pre nezaplatenie poistného, resp. výpoveď dohodou, žalovaná bola povinná vrátiť časť provízie.
9. Pri produktovej poistnej zmluve 1400311857 - Hrabčáková Renáta, sú evidované 3 úhrady poistného, žalovaná má vrátiť alikvótnu časť vyplatenej provízie, a to v rozsahu 21/24. Získateľská provízia bola vyplatená vo výške = 162,66 €, storno provízia je tak vo výške 142,33 € (162,66 €/24*21)
10. Pri produktovej poistnej zmluve 1400312261 - Cetlová Iveta, sú evidované 2 úhrady poistného, žalovaná má vrátiť alikvótnu časť vyplatenej provízie, a to v rozsahu 22/24. Získateľská provízia vyplatená vo výške = 209,14 €, storno provízia = 191,72 € (191,72 €/24*22)
11. Pri produktovej poistnej zmluve 1400319254 - Luterančíková Olívia, sú evidované 2 úhrady poistného, žalovaná má vrátiť alikvótnu časť vyplatenej provízie, a to v rozsahu 22/24. Získateľská provízia vyplatená vo výške = 209,14 €, storno provízia = 191,72 € (209,14 €/24*22)
12. Pri produktovej investičnej zmluve 7800400140 - Hrabčáková Renáta, bola prvá úhrada uskutočnená v 8/2014 na podklade čoho bola sprostredkovateľovi vyplatená získateľská provízia vo výške 100,87 €, storno provízia = 95,72 €.
13. Dňa 15.07.2015 bola vyplatená adaptačná provízia v sume 800 €.
14. Celková storno provízia v zmysle záverečného vyúčtovania predstavuje sumu: -1.421,49 €, ktorá pozostáva z nasledovných čiastkových storno provízií:
- storno získateľskej provízie za podielové fondy: -95,72 €,
- storno získateľskej provízie za životné poistenie: -525,77 €,
- storno adaptačnej provízie v sume: - 800,- € Spolu: -1421,49 €. Celková výška garančného fondu predstavuje sumu: 138,09 €. Záverečné vyúčtovanie 1421,49 € (storno provízia) - 138,09 € (garančný fond) = 1.283,40 € nárok žalobcu na vrátenie provízie.
15. Na vrátenie provízie v sume 1.283,40 € bola žalobcom vyzvaná listom zo dňa 27.01.2017. Žalovaná vyplatenú províziu nevrátila.
16. Dňa 25.06.2014 bola žalovaná zapísaná do zoznamu viazaných finančných agentov v registri vedenom Národnou bankou Slovenska. Zápis bol zrušený ku dňu 12.01.2015. Pred týmto zápisom bola žalovaná zapísaná v predmetnom registri ako podriadený finančný agent pre oblasť poistenia alebo zaistenia od 31.07.2006 do 23.09.2010, od 22.07.2011 do
13.07.2012 a od 22.08.2012 do 06.02.2014, ako viazaný finančný agent pre oblasť poistenia alebo zaistenia od 25.01.2011 do 21.03.2011, ako viazaný finančný agent pre oblasť poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov od 13.03.2012 do 31.05.2012 a od 29.04.2013 do 07.04.2014.
17. Žalovaná na pojednávaní dňa 04.10.2021 uviedla, že keď ju volali a lanárili, aby išla robiť do AXY, bolo jej povedané, že jej dajú fix 400,00 € s tým, že má nejakú podmienku splniť. Keď len 1 € nesplnila tú podmienku, tak nedostala nič za to. K zaškoľovaniu ani k učeniu veľmi nedošlo, nemal kto. Šéf, ktorý ju viedol, vedel ešte menej o týchto veciach ako ona. Údajne do dvoch rokov mala, že nemohla odísť, to jej spoločnosť nepovedala. Žalovaná to počula prvýkrát až teraz, že nemohla odísť z AXY. Žalovaná nevedela, že tam dva roky musí byť, keby to bola vedela, tak by išla ďalej, ale jej tam nemal kto pomôcť, pomocnú ruku jej nikto nepodal a ona nevedela, čo a ako ďalej má robiť. Žalovaná neuznáva tento nárok a uviedla, že mimo zmluvy o sprostredkovaní nemala k dispozícii aj iné zmluvy a ani nič nepodpisovala.
18. Spoločnosť AXA Services, s.r.o. so sídlom Kolárska 6, Bratislava, PSČ: 811 06, Slovenská republika, IČO: 35 893 940 zanikla zlúčením ku dňu 16.10.2017 bez likvidácie a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť AXA Management Services s.r.o. (pôvodný názov: AXA Česká republika s.r.o.), IČO: 256 72 703, so sídlom Lazarská 13/8, Praha 2, PSČ 120 00, Česká republika. Ku dňu 16.10.2017 došlo k zmene obchodného názvu spoločnosti AXA Česká republika s.r.o. na AXA Management Services s.r.o.. Následne ku dňu 15.01.2021 došlo k zmene obchodného mena žalobcu a jeho sídla, pričom uvedené zmeny sú zapísané v Obchodnom registri: UNIQA Management Services, s.r.o., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha, IČO: 25672703, zapísaný v Obchodnom registri vedeným Mestským súdom Praha, Oddiel: C, Vložka č. 60002, vo veci organizačnej zložky UNIQA Management Services, s.r.o., organizačná zložka Slovensko, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 50 008 056, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, Vložka č.: 3043/B.
19. Podľa čl. I Zmluvy: „Pre účely tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nasledujúcom výklade niektorých pojmov: Vnútorné predpisy - interné normy Spoločnosti, najmä, nie však výlučne: Obchodné podmienky, Provízne podmienky, Kariérový řád, Benefitní řád, Spracovanie reklamácií pracovníkov IS v oblasti provízií, Pravidlá jednání se zákazníky, Kontrolní opatření v IS, Kontrolné opatrenia na predchádzanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Příručka pro sprostredkovatele - compliance handbook, O systému vzdělávaní, Selekcia a monitoring v internej sieti, Etický kódex a ďalšie smernice, pokyny a interné pravidlá pre internú obchodnú službu.
20. Podľa čl. VI Zmluvy, Provízia sprostredkovateľa bod 1: „Sprostredkovateľ má za vykonávanie Obchodnej služby nárok na províziu. Provízia sa určuje v závislosti od pozície Sprostredkovateľa v rámci obchodnej siete Spoločnosti, od dosiahnutej produkcie Sprostredkovateľa a produkcie dosiahnutej jeho štruktúrou v rámci obchodnej siete Spoločnosti a od splnenia podmienok pre vznik nároku na províziu v súlade s Vnútornými predpismi. Druhy provízie, jej výška, podmienky vzniku a zániku nároku, formu a spôsob
úhrady, ako aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa provízií za vykonávanie Obchodnej služby sú uvedené vo Vnútorných predpisoch.
21. Podľa čl. VI Zmluvy bod 2: „Nárok na vyplatenú províziu podľa odseku Sprostredkovateľovi zaniká v prípade splnenia rozväzovacej podmienky uvedenej pre príslušnú províziu vyplácanú za vykonávanie Obchodnej služby v súlade s Vnútornými predpismi.“
22. Podľa č. VI. bod 3. Zmluvy: Nárok na vyplatenú províziu podľa odseku 1 Sprostredkovateľovi zaniká v prípade splnenia rozväzovacej podmienky uvedenej pre príslušnú províziu vyplácanú pre vykonávanie Obchodnej služby v súlade s Vnútornými predpismi.
23. Podľa čl. 8 Prílohy č. 1 Províznych podmienok - Životné poistenie, ktoré tvoria prílohu č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní, získateľská provízia je vyplatená pri uzatvorení poistnej zmluvy a zaplatení prvého poistného bez prirážky za področnosť. Jeho výška je daná províznou sadzbou uvedenou v percentách a výškou ročného poistného pri uzatvorení poistnej zmluvy.
24. Podľa čl. 9.1 a) Storno a znižovanie získateľskej provízie - bežné poistné zmluvy Prílohy č. 1 Províznych podmienok - Životné poistenie, ktoré tvoria prílohu č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní, v prípade zániku, resp. zrušenia poistnej zmluvy v priebehu prvých dvoch rokov jej trvania, prípadne pokiaľ nie je poistné plne zaplatené za dva roky od dátumu počiatku poistenia alebo od dátumu zmeny poistného, vráti Sprostredkovateľ získateľskú províziu podľa tam uvedenej tabuľky. Poistná doba, za ktorú bolo zaplatené poistné: 3 mesiac - vráti 21/24, 2 mesiac - vráti 22/24.
25. Podľa čl. 2.1 Prílohy č. 4 Províznych podmienok - Kolektívne investovanie, ktoré tvoria prílohu č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní, získateľská provízia patrí Sprostredkovateľovi za každé sprostredkovanie investície klienta, t.j. za sprostredkovanie investície na novej zmluve, ako aj za každú ďalšiu investíciu klienta na tejto zmluve.
26. Podľa čl. 3.1.3 Prílohy č. 4 Províznych podmienok - Kolektívne investovanie, ktoré tvoria prílohu č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní, spoločnosť 4 je oprávnená uplatniť storno už zaplatenej provízie. Storno provízie uplatní Spoločnosť 4 iba vtedy, ak klient zvolil postupné splácanie vstupného poplatku a je v omeškaní so splátkami vstupného poplatku a rozdiel medzi čiastkou Predpísaného poplatku a čiastkou klientom doposiaľ skutočne uhradeného vstupného poplatku je väčší než trojnásobok čiastky mesačne Predpísaného poplatku.
27. Podľa čl. 2.1. Adaptačná provízia pre nováčika, posledný odsek na 7. strane bodu 2.1.1. Prílohy č. 2 Províznych podmienok internej obchodnej služby AXA v Slovenskej republike - Špeciálne provízie, ktoré tvoria prílohu č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní, Konečné vyhodnotenie a vyúčtovanie zálohových AP - v prípade ukončenia Obchodnej zmluvy do 2 rokov od nástupu/postupu nováčika, a to z akéhokoľvek dôvodu, je
sprostredkovateľ povinný vrátiť celú výšku vyplatených AP na základe priebežného príp. záverečného vyúčtovania po ukončení spolupráce,
28. Zistený skutkový stav posúdil súd pod ľa nasledovných zákonných ustanovení:
29. Podľa § 36 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. 30. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
31. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 273 odsek 2 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
33. Podľa § 397 zákona Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
34. Podľa § 652 odsek 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
35. Podľa § 654 odsek 1 Obchodného zákonníka, predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
36. Podľa § 659 odsek 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.
37. Podľa § 659a Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,
b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.
38. Podľa § 660 Obchodného zákonníka, nárok na províziu, ak nebola uzatvorená dohoda podľa § 661 <https://www.epi.sk/zz/1991-513/vsetky-znenia>, vzniká v okamihu, keď a) zastúpený splnil záväzok vyplývajúci z obchodu alebo b) zastúpený bol povinný splniť záväzok vyplývajúci z obchodu uskutočneného s treťou osobou, alebo c) tretia osoba splnila záväzok vyplývajúci z obchodu.
39. Podľa § 662 odsek 1 Obchodného zákonníka, nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.
40. Podľa § 662 odsek 2 Obchodného zákonníka, provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.
41. Podľa § 662 odsek 3 Obchodného zákonníka, dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.
42. Podľa § 2 odsek 5 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
43. Podľa § 14 odsek 7 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančný agent a finančný poradca sú oprávnení začať vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v príslušnom sektore odo dňa zápisu do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri.
44. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
45. Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
46. Predmetom tohto konania je záväzok vyplývajúci zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi stranami bola platne uzatvorená zmluva o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent, žalovanej boli vyplatené provízie a že zmluva bola ukončená v dôsledku odstúpenia zo strany žalobcu. Sporná medzi stranami je povaha nároku/zmluvy, tj. či sa jedná obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah, premlčanie nároku žalobcu, ako aj to, či má žalobca nárok na vrátenie vyplatených provízií.
47. Uzatvorené zmluvy o finančnom sprostredkovaní a výkone činnosti finančného agenta súd posúdil ako zmluvu o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaná vykonávala svoju činnosť ako podriadený finančný agent, ktorý sa považuje za podnikateľa (v zmysle ust. § 2 ods. 5 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, podľa ktorého finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním), pričom zmluvami sa zaviazal vykonávať pre žalobcu finančné sprostredkovanie a/alebo zariaďovanie záležitostí súvisiacich s finančným sprostredkovaním, a to na celom území Slovenska. Obsah zmluvy medzi stranami sporu spĺňa klasifikačné kritéria pre posúdenie zmluvy ako zmluvného typu upraveného Obchodným zákonníkom, a to zmluvy o obchodnom zastúpení.
48. V predmetnom prípade sa tak jedná o záväzkový obchodnoprávny vzťah riadiaci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže obe zmluvné strany sú podnikateľmi, a to aj v otázke premlčania.
49. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/93/2008 <https://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=44&p=3664746&f=3> zo dňa 30.06.2009 vyplýva, že všeobecná štvorročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka rozhodná pre začiatok plynutia premlčacej lehoty týkajúceho sa nároku na vrátenie provízie, začína plynúť momentom ukončenia zmluvného vzťahu medzi poistencom a poisťovňou (v tomto prípade žalobcom). Zároveň týmto momentom vzniká na strane obchodného zástupcu (žalovaného) bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Pretože vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom obchodnoprávnym, platí štvorročná všeobecná premlčacia lehota ustanovená Obchodným zákonníkom <https://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=26&p=1015179&f=3>, ktorá začala plynúť od ukončenia jednotlivých právnych vzťahov. Nárok žalobcu na vrátenie provízií nie je premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná dňa 08.03.2018 a zmluvné vzťahy sa skončili v období medzi 04.12.2014 až 17.04.2015, pričom nárok by bol premlčaný najskôr až 04.12.2018. Námietka premlčania zo strany žalovanej, odôvodnená ustanoveniami Občianskeho zákonníka, je tak nedôvodná.
50. V súvislosti s nárokom na vrátenie vyplatených provízií - špeciálnej (adaptačnej) a získateľskej a ich výškou, súd uvádza, že nárok aj výška bola upravená v Províznom poriadku, ktorý bol podpísaný aj žalovanou. Je zrejmé, že obchodné vzťahy sú založené na princípe zmluvnej voľnosti medzi zmluvnými stranami, t.j. že zmluvné strany sú oprávnené dohodnúť medzi sebou akýkoľvek zmluvný vzťah, resp. zmluvnú podmienku, ktorá neodporuje zákonu, nie je v rozpore so zákonom a nejde o nedovolené plnenie. V čl. VI Zmluvy je upravený nárok žalovanej ako finančného agenta na províziu, a to odkazom na Provízny poriadok a Vnútorné predpisy žalobcu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a určuje časť jej obsahu (§ 273 Obchodného. zákonníka per analogiam). V Províznom poriadku bol upravený nárok na rôzne druhy provízií (produktové, špeciálne, ...), ktorých spoločným znakom je splnenie určitej obchodnej produkcie za určité obdobie. Podľa § 659 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka sa za províziu obchodného zástupcu považuje aj odmeňovanie zástupcu v závislosti od počtu alebo úrovne obchodov. Z citovaných ustanovení provízneho poriadku je zrejmé, že je nárok na vyplatenú províziu je naviazaný na podmienku dĺžky platnosti sprostredkovanej produktovej zmluvy a na počet skutočne uhradených mesačných splátok poistného za jednotlivé poistné obdobia. (uzavretých
poistných zmlúv). V dôsledku toho ide o províziu obchodného zástupcu podľa citovaného paragrafu. Žalobca tvrdil, že nárok žalovanej na tieto provízie zanikol a žalovaný ich musí vrátiť. Zánik nároku na províziu obchodného zástupcu je upravený v § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nárok zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Podľa § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka sa od tohto ustanovenia možno odchýliť len dohodou v prospech obchodného zástupcu (tzv. jednostranná kogentnosť). I keď citované ustanovenia nie sú v § 263 Obchodného zákonníka výslovne označené za kogentné, musí podľa názoru súdu ich kogentnosť vyplývať z obsahu týchto ustanovení.
51. V súvislosti s vrátením provízie, resp. jej časti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci ERGO poisťovňa proti D. P. C - 48/16, v ktorom riešil otázku vrátenia peňažnej odplaty finančným agentom. Súdny dvor EU dospel k záveru, že: a) článok 11 ods. 1 prvá zarážka smernice Rady 86/653/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas; b) článok 11 ods. 2 a 3 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému a c) článok 11 ods. 1 druhá zarážka smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy. Pri posúdení nároku na vrátenie už vyplatenej provízie (jej časti) aj v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy (nedosiahnutia predpokladaných objemov obchodov alebo že zmluva nebude trvať predpokladaný čas) teda nejde o odchýlenie v neprospech obchodného zástupcu v zmysle článku 11 ods. 3 smernice, ak časť provízie, ktorá sa má takto vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy.
52. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na vrátenie alikvotných častí získateľských provízií je v súlade s ustanovením § 662 Obchodného zákonníka a zároveň v súlade s výkladom čl. 11 Smernice č. 86/653/EHS, ktoré podal Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-48/16, pretože je tu jednoznačná väzba na žalovaným uzatvorené obchody. Strany si v zmluve platne dohodli, že ak dôjde čiastočnej nerealizácií zmlúv uzavretých medzi zastúpeným a treťou osobou, žalobca má nárok na vrátenie celej alebo alikvotnej časti vyplatenej provízie. Strany si v zmluve platne dohodli, že pokiaľ dôjde k ukončeniu zmluvy do 24 mesiacov, žalobca má nárok na vrátenie alikvotnej časti vyplatenej získateľskej provízie, preto mu súd tento nárok, po zohľadnení garančného fondu, priznal v uplatnenej výške spolu v sume 483,40 € (95,72 € storno získateľskej provízie za podielové
fondy, 525,77 € storno získateľskej provízie za životné poistenie a po odpočítaní garančného fondu v sume138,09).
53. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na vrátenie adaptačnej provízie vo výške 800,00 €, a to z dôvodu, že žalovaná nezotrvala v zmluvnom vzťahu so žalobcom po určenú dobu 24 mesiacov. Vyplatenie adaptačnej provízie nebolo viazané na dĺžku trvania sprostredkovaných zmlúv, ale bola podmienená rozväzovacou podmienkou podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka., tj. trvaním zmluvného vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Za týchto okolností žalovanej zanikol nárok na adaptačnú províziu v plnej výške, s ohľadom na trvanie zmluvného vzťahu, ktorý nebol v rozsahu 24 mesiacov, ale len 6 mesiacov (od 15.06.2014 do 23.12.2014). Vrátenie plnej sumy adaptačnej provízie by však bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom, keďže žalovaná musela pre vyplatenie adaptačnej provízie splniť určité podmienky (absolvovanie vzdelávania a školení, kontaktovanie klientov, organizovanie stretnutí a pod.), preto súd vykonal vlastný výpočet alikvotnej časti adaptačnej provízie a zistil, že žalobca má nárok na vrátenie adaptačnej provízie vo výške 600,00 € (800,00/24 = 33,33 €, 33,33 € x 6 = 200,00, 800,00 € - 200,00 € = 600,00 €)
54. Žalovaná ďalej namietala, že s prílohami zmluvy nebola oboznámená a žalobca v spore toto ničím nepreukázal. V zmluve so žalobcom zo dňa 15.06.2014 žalovaná svojím podpisom potvrdila, že sa oboznámila s obsahom zmluvy, ako aj s podmienkami uvedenými vo vnútorných predpisoch žalobcu. Taktiež tvrdenie žalovanej, že nevedela, že aby si mohla nechať vyplatené provízie musí byť u žalobcu dva roky, súd považuje za účelové. Z výpisu z registra vedenom Národnou bankou Slovenska, v ktorom sú zapísaní finanční agenti je zrejme, že žalovaná viackrát a niekoľko rokov (od 31.07.2006 do 23.09.2010, od 25.01.2011 do 21.03.2011, od 22.07.2011 do 13.07.2012 a od 22.08.2012 do 06.02.2014, 13.03.2012 do 31.05.2012 a od 29.04.2013 do 07.04.2014) pôsobila ako finančný agent ako taký, nebola nováčikom v tomto sektore, teda museli jej byť známe pomery a fungovanie finančných agentov.
55. Žalovaná neuznala nárok žalobcu v celom rozsahu a rozporovala aj jeho výšku, avšak nenavrhla ani nepredložila akýkoľvek dôkaz preukazujúci jej tvrdenia, resp. rozporujúce tvrdenia žalobcu. Z ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaná, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Žalovaná síce namietala nárok žalobcu ako taký, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložila žiadne dôkazy a v tomto smere nenavrhla ani vykonať dokazovanie. Nestačia len všeobecné tvrdenia o nedôvodnosti nároku, je nevyhnutné ich aj preukázať. Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
56. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 1.083,40 €, pozostávajúcej zo získateľskej provízie (po odrátaní garančného fondu v sume 138,09 €) v sume 483,40 € a alikvotnej časti adaptačnej provízie v sume 600,00 € €, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
57. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
58. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
59. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
60. Podľa § 1 odsek 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
61. Podľa § 1 odsek 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
62. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369 c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
63. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0%, čo po zvýšení je 9%.
64. Nakoľko sa žalovaná nezaplatením žalovanej sumy žalobcovi dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj požadovaný nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.083,40 € od 08.03.2018 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 €.
65. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
66. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. Súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,84 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca bol úspešný v rozsahu 84,42 % (v sume 1.083,40 €) a neúspešný v rozsahu 15,58 % (200,00 €). Žalovaná bola úspešná v rozsahu 15,58 % a neúspešná v rozsahu 84,42 %. Aby sa predišlo vzájomnému plateniu trov konania a vzhľadom na to, že v konaní bol úspešnejší žalobca, náhradu trov konania priznal žalobcovi, a to po odpočítaní rozsahu jeho neúspechu v konaní od rozsahu jeho úspechu v konaní. Žalobcovi tak súd vo vzťahu k žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 68,84 % (84,42 % - 15,58 %) z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.