Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-162-2019.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/162/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci žalobcu: E. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XX, O., proti žalovaným: 1/. O.. W. P., K.. XX.XX.XXXX, O. W.Á. X, O., 2/ H.. U.. P. Š.K., K.. XX.XX.XXXX, O. W. X, O., zastúpené ADVOKA, s.r.o., IČO: 44 449 615, so sídlom Komárnická 36, Bratislava, o zaplatenie peňažnej náhrady a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.04.2019, č.k. 16C/154/2015-362, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná 1/ má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I zamietol žalobu žalobcu o uloženie povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 18 000 eur, výrokom II zamietol žalobu žalobcu o uloženie povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 6 000 eur, výrokom III zamietol žalobu žalobcu o uloženie povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur za každý mesiac, počnúc dňom 17. apríl 2018 až do vypratania bytu č. XX nachádzajúceho sa na 3. poschodí v bytovom dome so súpisným č. XXX na W. T.. X B. O., stojaci na pozemkoch s parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX U. XXXX v katastrálnom území Karlova Ves, okres Bratislava IV, mesto Bratislava- mestská časť Karlova Ves, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava IV, katastrálny odbor pre katastrálne územie Karlova Ves, okres Bratislava IV, mesto Bratislava - mestská časť Karlova Ves, výrokom IV uložil žalovanej 1/ povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. V. v bytovom dome so súpisným č. XXX na SH. T.. X B. O., stojaci na pozemkoch s parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX U. XXXX v katastrálnom území Karlova Ves, okres Bratislava IV, mesto Bratislava- mestská časť Karlova Ves, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava IV, katastrálny odbor pre katastrálne územie Karlova Ves, okres Bratislava IV, mesto Bratislava - mestská časť Karlova Ves do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a výrokom V rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ust. § 3, § 123, § 126, § 451 ods. 1, 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 21 nachádzajúceho sa na 3. poschodí v bytovom dome so súpisným č. XXX na W. T.. X B. O., stojaci na pozemkoch s parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX U. XXXX v katastrálnom území Karlova Ves, okres Bratislava IV, mesto Bratislava- mestská časť Karlova Ves, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava IV, katastrálny odbor pre katastrálne územie Karlova Ves, okres Bratislava
IV, mesto Bratislava - mestská časť Karlova Ves (ďalej len „byt“). V posudzovanom období od 04.03.2013 do 03.03.2015 v byte bývali a tento užívali obidve žalované a v období od 17.04.2016 do 16.04.2018 v predmetnom byte bývala a stále býva žalovaná 1/. V posudzovanom období v roku 2013 mala žalovaná 1/ 24 rokov a žalovaná 2/ 29 rokov. Je nepochybné, že rodinnoprávny vzťah otec a dcéry medzi stranami sporu je a vždy bude. Mal za to, že žalované v predmetnom byte mohli legitímne z titulu rodinnoprávneho vzťahu (vzťah rodič - dieťa) bývať dovtedy, kým neboli schopné samé sa živiť. Uviedol, že žalovaná 1/ skončila 1. stupeň vysokej školy, je zamestnaná, je schopná sama sa živiť. Nemal však za dôvodné priznať žalobcovi uplatnenú peňažnú náhradu za nemožnosť užívania jeho vlastníctva v posudzovanom období, keď vychádzajúc z individuálnych okolností a zistení iné rozhodnutie súdu o tomto nároku žalobcu by nebolo spravodlivé a bolo by v rozpore s dobrými mravmi. Zohľadniac pritom skutočnosť, že obidve žalované sú dcéry žalobcu, a to bez ohľadu na to, či sa s nimi stretáva, alebo nestretáva, či ich videl 2x v živote alebo vôbec nevidel. Vzhľadom k uvedenému žalobu žalobcu v časti uloženia žalovaným povinnosti zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za nemožnosť užívania predmetného bytu, zamietol. Pri posudzovaní nároku žalobcu, ktorým sa voči žalovanej 1/domáhal vypratania predmetného bytu vzhliadol na to, že rodičia sú okrem iného zodpovední za to, že dieťa má kde bývať, avšak len dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Žalovanej 1/ bez súhlasu žalobcu tak nesvedčí právny titul na bývanie v byte, majúc na zreteli, že nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, a to ani konkludentne, keď v konaní ani žalobca a ani žalovaná 1/ netvrdila, že jej vlastník bytu dovolil užívať predmetný bytu, preto je povinná tento vypratať. Pričom konanie žalobcu nepovažoval za konanie proti dobrým mravom, nakoľko sa ním domáhal len svojho vlastníctva. Na základe uvedeného súd uložil žalovanej 1/ povinnosť predmetný byt vypratať do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), zohľadnil čiastočný úspech žalobcu i žalovaných vo veci súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.
4. Proti výroku III rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) C.s.p.. Uviedol, že jeho nárok na úhradu budúceho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýva z ust. § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka, pretože predmetný byt užíva žalovaná 1/ bez právneho dôvodu. Výšku nároku preukázal dvoma potvrdeniami realitných kancelárií v sume 500 eur za každý mesiac a uplatnil ho od 17.04.2018 až do vypratania jeho bytu. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku dobrých mravov, nakoľko od 17.04.2018 až do vyhlásenia rozhodnutia nebol splnený predpoklad, že by žalovaná 1/ bola zaopatrená dcéra na neho odkázaná. Javí sa mu nespravodlivé, aby bol povinný trpieť prítomnosť žalovanej 1/ v svojom byte počas odvolacieho konania bez akejkoľvek peňažnej náhrady . Hoci je žalovaná 1/ jeho dcérou nie je dôvod na to, aby mu nevydala bezdôvodné obohatenie. Opačný výklad by bol v rozpore s čl. 20 ústavy SR. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok III rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur za každý mesiac, počnúc dňom 17. apríl 2018 až do vypratania predmetného bytu.
5. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 17.05.2019 vyjadrila žalovaná 1/ uviedla, že predmetný byt svojho času nadobudli ich rodičia, ako družstevný byt. V predmetnom byte bývali s presvedčením, že na to majú ako dcéry žalobcu v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo. Upriamila pozornosť na analýzu ÚS ČR k téme právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a žiadali, aby odvolací súd napadnutý výrok III rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok III rozhodnutia súdu prvej inštancie( ktorým súd zamietol žalobu žalobcu uložiť žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur za každý mesiac, počnúc dňom 17. apríl 2018 až do vypratania predmetného bytu) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.
7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného súdu v napadnutej časti. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.
8. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd nezistil naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu.
9. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť, bez ohľadu na to, aby sa tým niečo zmenilo na existencii tohto práva.
11. Podľa ustálenej súdnej a výkladovej praxe dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť ( stálosť), sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, zabezpečujúcich, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti ( slušnosti, poctivosti, čestnosti, tolerancie, dôvery, vzájomnej úcty).
12. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Súlad výkonu práv a povinností s dobrými mravmi musí vychádzať z komplexného hodnotenia konkrétnej situácie, a to na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a miestne a časové súvislosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Postačuje, že výkon práva je - objektívne posudzované, v rozpore s dobrými mravmi a zavinenie zo strany konajúceho, resp. jeho vedomosť tohto rozporu s dobrými mravmi, nie je relevantná.
13. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi sa považuje aj šikanózny výkon, ktorým sa nesleduje dosiahnutie určitého predpokladaného hospodárskeho cieľa a účelu sledovaného právnou normou, ale výkon práva sa zneužíva zámerne na poškodenie iného, na oslabenie jeho postavenia či znevýhodnenie.
14. Vzhľadom na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu v danej veci aj odvolací súd považoval za potrebné v prvom rade zohľadniť všeobecne akceptovanú požiadavku dodržiavania elementárnych zásad slušnosti, ohľaduplnosti, vzájomnej úcty a tolerancie v blízkych príbuzenských ( rodinných) vzťahoch. Aj odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie v tom, že celkový postoj žalobcu a jeho správanie voči rodinným príslušníkom plne odôvodňuje stratu jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej 1/ pre rozpor s dobrými mravmi.
15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nielen ochrany svojho vlastníckeho práva, t.z. domáhal sa vypratania predmetného bytu, hoc sám nenamietal, že nemá vyriešenú bytovú otázku, nakoľko je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností ale domáhal sa i nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania predmetného bytu žalovanou 1/ bez právneho dôvodu, súc v tejto časti ani nepreukázal, že by bol finančne odkázaný na príjmy z prenájmu predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynulo, že by žalovaná 1/ svojím správaním a postojmi, dala žalobcovi dôvod na to, aby bolo potrebné okrem vysťahovania sa z bytu v záujme ochrany vlastníckeho práva žalobcu, za situácie kedy všetky poplatky spojené s užívaním bytu, za sporné obdobie riadne uhrádzala, zaplatiť žalobcovi aj bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetného bytu od 17.04.2018 do vypratania. Len samotná skutočnosť, že žalobca so žalovanou 1/ nebol dlhé roky v kontakte a ako sám uviedol: „ žiaľ, stav je taký aký je, ja žiaľ nemám žiadny citový vzťah k žalovaným, sú to pre mňa fakticky cudzie osoby..“ “ nemožno len s odkazom na to, že žalovaná 1/ neprijala návrh na uzavretie nájomnej zmluvy k predmetnému bytu vyvodiť úmyselné zneužívanie faktickej bytovej situácie žalovanej 1/ na úkor realizácie vlastníckych práv žalobcu. I keď žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie dôvodil tým, že peňažné prostriedky za užívanie predmetného bytu potrebuje ako doplnok k invalidnému dôchodku, skutočnosť, že žalobca je vlastníkom viacerých nehnuteľností, za situácie kedy žalovaná 1/ ako jeho dcéra súc plnoletá žiadnu nehnuteľnosť nevlastní, nemá vyriešenú bytovú otázku a dosahovala v roku 2018 len príjem v sume cca 500 eur mesačne, smeruje k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je všeobecne neakceptovateľný. V prejednávanej veci je nesporným, že po rozvode rodičov žalovaná 1/ zostala v predmetnom byte bývať spolu s matkou a sestrou(žalovanou 2/), pričom na návrh žalobcu bolo matka žalovanej 1/ a žalovanej 2/ uložené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C/60/03-123 zo dňa 30.11.2005 uložená povinnosť byt vypratať, a v predmetnom byte zostali bývať len žalovaná 1/ a žalovaná 2/. Preto za stavu, že žalovaná 1/ nemala v danom čase zabezpečené bývanie a žalobca nepreukázal, že je finančne odkázaný na príjem z nájmu predmetného bytu, nemožno konanie žalobcu vyhodnotiť inak ako zneužívanie práva žalobcu na úkor žalovanej 1/. Vo svetle uvedeného je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vo vzájomných vzťahov medzi blízkymi osobami, na ktorých je príbuzenský vzťah založený. Preto ani námietky žalobcu, že jeho nárok je dôvodným a javí sa mu nespravodlivým strpieť prítomnosť žalovanej 1/ v predmetnom byte do jej vysťahovania sa, tak ako to žalobca uviedol v odvolaní, nemali za následok iné hodnotenie skutkových zistení súdu prvej inštancie a ani neodôvodňovali iné právne závery, než na ktorých súd prvého inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej časti.
16. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.z. vo výroku III rozhodnutia súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní mala v plnom rozsahu úspech žalovaná 1/, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešnej žalovanej 1/ voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).