Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/27/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Energetic Systems, s.r.o., Šamorínska 10, Bratislava, (predtým ERS CREDIT spol s r.o.), Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46 780 751, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/500763/2014/968 zo dňa 13.11.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100302/1/500763/2014/968 zo dňa 13.11.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104404/5/3162611/2014 zo dňa 02.07.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Rozhodnutia orgánov verejnej správy

1. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9104404/5/3162611/2014 zo dňa 02.07.2014 podľa a o správe daní nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume XX.XXX,XX eura a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eura, t.j. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,- eur.

2. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že správca dane zaslal dňa 07.05.2013 žalobcovi oznámenie o daňovej kontrole, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 09.05.2013.

3. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2013 o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104404/5/1377047/2014 zo dňa 09.04.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 22.04.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v predmetnom protokole.

4. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období február 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane za deklarované zdaniteľné obchody:

- faktúra č. 13VF0061 - fakturovaná suma XX.XXX,- eur za poradenskú činnosť pre poskytovanie úverov a pôžičiek od spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o., Malé Pálenisko, Bratislava,

- faktúra č. - fakturovaná suma X.XXX,- eur za spracovanie podkladov na výrobu softvéru pre automatický výpočet úrokov z úverov a pôžičiek od spoločnosti ERS systems spol. s r.o., Šamorínska 10, Bratislava.

5. Správca dane konštatoval, že pri daňovej kontrole zistil porušenie až o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) žalobcom, tým, že si uplatnil právo na odpočet dane z pridanej hodnoty zo služieb oslobodených od dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona o DPH.

6. Žalobca v lehote stanovenej správcom dane vo výzve č. 9104404/5/1459223/2014 zo dňa 11.04.2014 doručil vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorom nesúhlasil so zisteniami správcu dane a namietal viaceré hmotnoprávne a procesné pochybenia správcu dane.

7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/500763/2014/968 zo dňa 13.11.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104404/5/3162611/2014 zo dňa 02.07.2014 potvrdil.

II.

Žaloba

8. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.01.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/500763/2014/968 zo dňa 13.11.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104404/5/3162611/2014 zo dňa 02.07.2014, ktorým Daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume XX.XXX,XX eura a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eura, t. j. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,- eur.

9. Žalobca namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť predmetných rozhodnutí, vychádzajúc z nezákonného začatia daňovej kontroly, nezákonného postupu správcu dane počas daňovej kontroly, nezákonného ukončenia daňovej kontroly, nesprávneho posúdenia veci v rozpore so , nezákonného zistenia - svojvôle v rozpore so skutkovým stavom, ako aj z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu.

10. Uviedol, že rozhodnutia trpia nepreskúmateľnosťou pre nedostatok zákonných dôvodov. Vyrubovacie konanie považoval žalobca za nezákonné, a to na základe nezákonne získaného dôkazu - protokolu v rozpore so , pretože samotné rozhodnutie bolo vydané správcom dane (tí istí zamestnanci správcu dane viedli aj vyrubovacie konanie), voči ktorým boli vznesené námietky zaujatosti, pričom títo sa odmietli zaoberať právnou argumentáciou žalobcu vo vyjadrení sa k zisteniam uvedeným v návrhu protokolu zo dňa 13.05.2014, doručeným elektronicky správcovi dane dňa 14.05.2014.

11. Žalobca argumentáciu žalovaného, že „na základe uvedených skutočností dokladov a podkladov vyplynulo, že sa jedná o poskytovanie finančných služieb (poskytovanie úverov a pôžičiek) a s nimi spojených služieb, ktoré mal platiteľ dane zahrnúť do druhej skupiny, z ktorých nebude daň na vstupe odpočítateľná, t j. prijaté tovary a služby platiteľ dane použije výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa až “ vyhodnotil ako nesprávnu s tým, že žalovaný sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že išlo o výrobu softwaru na výpočet úrokov z úverov a pôžičiek a poradenskú činnosť v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek za účelom vypracovávania podnikateľských zámerov v rámci činností organizačných a ekonomických poradcov, ktoré nie sú oslobodené od DPH podľa o dani z pridanej hodnoty.

12. Tvrdil, že žalobca bol ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch, a to nepriznaním právneho nároku odpočítanie dane DPH vo výške XX.XXX,- eur, čím poprel zákonné právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov služieb, ktorí sú takisto platiteľom DPH a predmetnú daň odviedli a správca dane ju v rozpore so zákonom neuznal žalobcovi. V oboch prípadoch prijatých služieb

spoločnosť žalobcu prijala faktúru od platiteľa dane, ktorý je registrovaný ako platiteľ, a to z prijatej faktúry č. 13VF0061 od spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. za poradenskú činnosť pre poskytovanie úverov a pôžičiek a v druhom prípade z prijatej faktúry č. od spoločnosti ERS systems spol. s r.o. za spracovanie podkladov na výrobu softwaru pre automatický výpočet úrokov z úverov a pôžičiek.

13. Žalobca namietal porušenie jeho práv vyplývajúcich z § 45 ods. 1 písm. f), a to vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia. Podľa názoru žalobcu vyhotovený protokol z daňovej kontroly neobsahuje obligatórne náležitosti v súlade s § 47 písm. h) Daňového poriadku. 14. Zastával názor, že správca dane odignoroval všetky relevantné dôkazy počas daňovej kontroly a konal svojvoľne s cieľom dosiahnuť, aby žalobca bol poskytovateľom úverov, avšak v tom čase, t.j. zdaniteľné obdobie február 2013 nebol žalobca poskytovateľom úverov. V súvislosti s tým uviedol, že predložil a zaslal odpoveď na výzvu správcu dane zo dňa 05.08.2013, ktorá smerovala k predloženiu licencie na poskytovanie úverov udelenou Národnou bankou Slovenska, pričom žalobca na predmetnú výzvu odpovedal v tom smere, že v súčasnosti nie je držiteľom licencie na poskytovanie úverov udelenou Národnou bankou Slovenska, pričom toto vyjadrenie, resp. dôkaz žalobcu sa nestalo súčasťou protokolu.

15. Konštatoval, že mu z dodania služby vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH v ďalších zdaňovacích obdobiach - vypracovanie biznis plánov, čím je preukázaná aj skutočnosť práva na odpočítanie dane v súlade s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Poukázal na to, že správca dane nikdy počas výkonu daňovej kontroly, ako ani vo vyrubovacom konaní nevzniesol žiadne pochybnosti s poukazom na ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, tak potom žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred daňovým orgánom, čím došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé daňové konanie.

16. Mal za to, že v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku žalobca preukázal dostatočne skutočnosti, ktoré mu ukladá citované ustanovenie zákona o správe daní, a to tým, že predložil daňový doklad, faktúry a s tým spojené ďalšie dokumenty, že predmetný obchod bol reálne splnený, a preto podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH vznikol nárok v spojitosti s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Podľa jeho názoru správca dane úmyselne opomína fakty a vytvára si svojvôľu pri vyhodnocovaní dôkazov.

17. Podľa názoru žalobcu protokol neobsahoval povinný obsah v súlade s § 47 Daňového poriadku a potom ide o neplatný právny úkon, z ktorého nemôžu nastať účinky doručenia protokolu v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku a ani nemôže začať vyrubovacie konanie.

18. Ďalej žalobca tvrdil, že správca dane konal nezákonne v rozpore s § 68 ods. 3 Daňového poriadku pre dôvody zaujatosti zamestnancov správcu dane. Konštatoval, že správca dane sa nezaoberal vyjadrením žalobcu - vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v návrhu protokolu zo dňa 13.05.2014, ktorý bol doručený elektronickým podaním správcovi dane. Okrem iného vo vyjadrení poukázal a podal námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane, ako aj dôvody ich vylúčenia z ďalšieho konania, a to v súlade s § 60 Daňového poriadku.

19. Žalobca vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože vo svojom rozhodnutí sa nedostatočne vysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu a taktiež nevzal do úvahy dôvody zaujatosti.

20. Podotkol, že od začiatku nezákonného začatia daňovej kontroly a až po nezákonný protokol správca dane v rozhodnutí jasne nedefinoval čo a ako daň bude kontrolovať s poukazom na hmotnoprávny predpis tak, aby bolo jasné a zrejmé, nezameniteľné konanie - úkony, čo má byť predmetom kontroly, čo ho k tomu vedie a aký je dôvod daňovej kontroly.

21. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd obe napadnuté rozhodnutia ako nezákonné zrušil.

II.

Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 18.03.2015, uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že splnil podmienky stanovené v § 49 až § 51 zákona o DPH tým, že počas daňovej kontroly

predložil správcovi dane dôkazy a doklady preukazujúce právo odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane. Uviedol, že správca dane vychádzal z predložených dokladov a dôkazov žalobcu, hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe týchto skutočností nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca nakúpené služby, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane na vstupe, nadobudol od spoločností ERS Holding, spol. s r.o. a ERS systems spol. s r.o. (konateľom v oboch spoločnostiach je jedná a tá istá osoba - S. S.) a fakturuje služby - vypracovanie biznis plánu pre hotel Š. a biznis plánu pre rozšírenie činností v oblasti tlačiarenských technológií, opäť uvedeným spoločnostiam. Úhrady dodávateľských a odberateľských faktúr sú vykonávané vo väčšine obchodných prípadov len započítavaním vzájomných pohľadávok, bez peňažných tokov. Konštatoval, že započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka (veriteľom a dlžníkom je rovnaká osoba). Poukázal na to, že meno konateľa žalobcu S. S. je aktuálne registrované vo viac ako 50 záznamoch obchodného registra, v historických záznamoch ide o 77 záznamov.

23. S námietkou žalobcu, že správca dane nedodržal lehotu ukončenia daňovej kontroly nemohol súhlasiť, pretože správca dane dodržal ročnú lehotu na výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ktorú striktne stanovuje zákon, daňová kontrola bola začatá dňa 21.05.2013 a ukončená bola dňa 22.04.2014, kedy bol protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi.

24. Taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu, že predmetný protokol je neúčinný a neplatný z dôvodu, že neobsahuje vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, pretože správca dane žalobcu priebežne informoval o výsledkoch daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho častí za zdaňovacie obdobie február 2013, na základe žiadosti žalobcu ako konateľa daňového subjektu nahliadol do spisu z daňovej kontroly a listiny si nafotil do vlastného mobilu, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 12.03.2014. Uviedol, že žalobca sa k zisteniam správcu dane nevyjadril, len vzniesol námietku z dôvodu odmietnutia vydania fotokópie bez zaplatenia správneho poplatku. Poukázal na to, že žalobca požadoval od zamestnancov správcu dane vyhotovenie neosvedčených fotokópií, ktoré podľa jeho názoru nepodliehajú zaplateniu žiadneho poplatku a na ich vyhotovenie má žalobca právny nárok. Žalovaný s poukazom na § 23 ods. 2 Daňového poriadku uviedol, že z citovaného ustanovenia nevyplýva skutočnosť, že správca dane je povinný vydať daňovému subjektu neosvedčené fotokópie, ktoré nepodliehajú správnemu poplatku, pretože daňový subjekt bol povinný v danom prípade zaplatiť správne poplatky v súlade s platnou legislatívou.

25. Za neopodstatnenú považoval žalovaný námietku žalobcu, že v oznámení o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie dane alebo jeho časti chýba hmotnoprávny predpis, pretože oznámenie č. 9104404/5/1684241/2013 zo dňa 02.05.2013 obsahovalo všetky obligatórne dáta v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku, a to deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, určenie lehoty na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Bol názoru, že v oznámení neabsentuje hmotnoprávny predpis, ktorý by oznamoval v akej veci sa ide vykonať kontrola a čo konkrétne sa ide preverovať, keďže v oznámení je preukázateľne uvedené, že sa vykoná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013, a to nie v zmysle hmotnoprávneho predpisu, ale v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku.

26. Žalovaný s namietanými skutočnosťami, že protokol nespĺňal obligatórne náležitosti v súlade s § 47 Daňového poriadku, sa nestotožnil, pretože protokol z daňovej kontroly č. 9104404/5/1377047/2014 zo dňa 09.04.2014 správca dane spracoval v súlade s § 47 písm. a) až k) zákona o správe daní a obsahoval všetky povinné náležitosti obsiahnuté v citovanom ustanovení.

27. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že „zistenia správcu dane nie sú v súlade s právom Slovenskej republiky, ale sú vyfabrikované na svojvôli bez opory v zákone o DPH, ako aj iných právnych predpisov Slovenskej republiky“, pretože Daňový úrad Bratislava neprijal záver k predmetnej veci nesprávnym právnym posúdením a nevydal nesprávne rozhodnutie vo veci tak, ako to v odvolaní tvrdí žalobca, pretože správca dane prijal záver k rozpornému deklarovanému obchodu na základe výsledkov, ktoré

boli zistené v priebehu výkonu daňovej kontroly a ktoré boli správcom dane uskutočňované v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

28. Žalovaný mal za to, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom za dodanie tovarov a služieb aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k takému cieľu.

29. Žalovaný zastával názor, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami významnými pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k správnemu právnemu záveru. V danom prípade správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu, ktorým v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľný obchod, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou.

30. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

III.

31. V predmetnej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. - 537 zo dňa 26.05.2016 tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 26.06.2019 tak, že rozsudok KS v Bratislave č. k. -537 zo dňa 26.05.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že povinnosťou žalovaného nie je zaoberať sa meritom námietky zaujatosti voči zamestnancovi správcu dane, ak dôjde k záveru, že zákonné podmienky pre podanie námietky nie sú splnené. Postup žalovaného a správcu dane, ktorý sa všeobecne formulovanými námietkami žalobcu nezaoberali, nie je možné považovať za nesprávny. Práve naopak, tento postup je výsledkom ústavne konformného výkladu ustanovenia § 60 daňového poriadku a bráni sa ním pred umelým predlžovaním daňového konania z dôvodu opakovaného uplatňovania všeobecne formulovaných neodôvodnených námietok zaujatosti. Krajský súd v Bratislave opätovne prejedná vec v medziach žaloby, vysporiada sa so všetkými podstatnými námietkami, posúdi podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a návrhy žalobcu.

IV.

Právne posúdenie

32. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v súlade s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v rozsudku sp.zn. zo dňa 26.06.2019 na pojednávaní konanom dňa 04.11.2021 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

33. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť .

34. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

38. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ods. 2 správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa ods. 8 právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa ods. 9 správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

39. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

40. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa ods. 2 daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

41. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

42. Podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie

obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

43. Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

44. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

45. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

46. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

47. Podľa § 46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

48. Podľa § 47 ods. 1 Daňového poriadku protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

49. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku možno ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (ods. 2). Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (ods. 5).

50. Podľa § 39 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane sú: a) poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úveru, poskytnutie a sprostredkovanie pôžičky, správa úveru a pôžičky osobou, ktorá ich poskytla, a sprostredkovanie sporenia, b) poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úverovej záruky a inej záruky za peňažný záväzok, ako aj správa úverovej záruky osobou, ktorá poskytla úver, c) činnosti týkajúce sa vkladov a bežných účtov vrátane ich sprostredkovania, d) činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov s výnimkou vymáhania dlhov, e) vydanie a správa elektronických platobných prostriedkov a cestovných šekov, f) činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov vrátane sprostredkovania týchto činností; oslobodená od dane nie je správa cenných papierov a úschova cenných papierov, g) otvorenie akreditívu, h) obstaranie inkasa, i) činnosti týkajúce sa peňazí používaných ako zákonné platidlo vrátane sprostredkovania týchto činností, j) zmenárenská činnosť, k) správa podielového fondu správcovskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu, správa dôchodkového fondu dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu a správa doplnkového dôchodkového fondu doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa osobitného predpisu, l) obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov.

51. Podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH, platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

52. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/500763/2014/968 zo dňa 13.11.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104404/5/3162611/2014 zo dňa 02.07.2014.

53. Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či žalobca bol oprávnený uplatniť si odpočítanie dane v zdaňovacom období február 2013 na základe ním deklarovaných faktúr, a teda, či predmetom fakturácie je poskytovanie finančných služieb, respektíve s nimi služieb spojených s finančnými službami, ktoré sú v zmysle § 39 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od DPH.

54. Žalobca okrem hmotnoprávneho porušenia zákona o DPH, namietal aj ja nepreskúma-teľnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane a namietal aj mnohé procesné porušenia správcu dane vo vzťahu k vykonanej daňovej kontrole, uvedené v žalobe.

55. K dĺžke trvania daňovej kontroly správny súd uvádza, že danom prípade začal správca dane daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámením zo dňa 02.05.2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09.05.2013. Toto oznámenie obsahuje údaje o dni začatia daňovej kontroly, mieste výkonu daňovej kontroly, druhu kontrolovanej dane a kontrolovanom zdaňovacom období, ako aj výzvu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch

nesplnenia zákonných povinností zo strany kontrolovaného daňového subjektu. Keďže daňová kontrola sa začala oznámením podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, nemal správca dane povinnosť uvádzať v predmetnom oznámení dôvody začatia daňovej kontroly, ako je tomu podľa § 46 ods. 3, keď o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené alebo ak oprávnenie začať daňovú kontrolu bez oznámenia vyplýva správcovi dane z osobitného predpisu.

56. Daňová kontrola sa spravidla vykonáva u daňového subjektu. Správca dane však môže určiť aj iné miesto jej výkonu, ak to vyžaduje účel kontroly. V prejednávanej veci správca dane určil, že daňová kontrola sa vykoná v priestoroch Daňového úradu Bratislava na Vazovovej 2, Bratislava, avšak bez toho, aby v oznámení špecifikoval, prečo si to vyžaduje účel daňovej kontroly. Možno konštatovať, že výkon daňovej kontroly na inom mieste ako u kontrolovaného daňového subjektu obvykle viac zaťažuje daňový subjekt, a preto je žiaduce takýto postup zdôvodniť. Hoci tak správca dane v danom prípade neurobil, je súd toho názoru, že tento postup nemôže predstavovať takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca pri začatí daňovej kontroly dňa 21.05.2013 určené miesto výkonu daňovej kontroly nenamietal a netvrdil, že by tým bolo neprimerane zasiahnuté do jeho práv.

57. Požiadavka správcu dane na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie kontroly DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 je podľa názoru súdu jasná, zrozumiteľná a určitá, nijako sa neprieči § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a nezasahuje do žalobcových práv nad nevyhnutnú mieru. Keďže žalobcovi bolo oznámenie o daňovej kontrole s výzvou na súčinnosť doručené už dňa 09.05.2013, možno konštatovať, že do 21.05.2013 mal primeraný časový priestor na zhromaždenie všetkých vyžiadaných dokladov. Zoznam všetkých dokladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly správca dane uviedol aj do protokolu o daňovej kontrole.

58. Na základe uvedeného je krajský súd toho názoru, že zahájenie daňovej kontroly prebehlo v medziach zákona. V priebehu kontroly vykonal správca dane preverovania a šetrenia pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z vyššie opísaných služieb. Na každom z ústnych pojednávaní sa mal žalobca možnosť vyjadriť k zisteniam správcu dane a predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach. Nemožno súhlasiť so žalobcom v tom, že by mu správca dane odoprel právo dôsledne sa vyjadriť ku všetkým dokumentom tvoriacich obsah spisu. Správca dane do tohto práva žalobcu nezasiahol ani tým, že ho informoval o spoplatnení vyhotovenia fotokópií dokladov nachádzajúcich sa v spise. Súd znova zdôrazňuje, že žalobca bol so všetkými zisteniami správcu dane priebežne oboznamovaný a mal právo nazerať do dokladov nachádzajúcich sa v spise. Skutočnosť, že správca dane podmienil vyhotovenie fotokópií požadovaných dokladov zo spisov zaplatením správneho poplatku podľa položky 2 písm. a/ sadzobníka správnych poplatkov (tvoriaceho súčasť o správnych poplatkoch), nemožno považovať za nezákonný zásah do žalobcových práv. Zákon o správnych poplatkoch sa totiž nepochybne vzťahuje aj na úkony orgánov daňovej správy, hoci naň Daňový poriadok výslovne neodkazuje. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane neodmietol vyhotoviť žalobcovi fotokópie požadovaných dokladov zo spisov, trval však na zaplatení správneho poplatku, ktorý žalobca vopred zaplatiť odmietol tvrdiac, že požaduje správcom dane neosvedčené fotokópie dokladov, ktoré správnemu poplatku nepodliehajú. Súd je toho názoru, že vyhotovenie fotokópie listín zo spisov správcu dane je spoplatnené podľa položky 2 písm. a/ sadzobníka správnych poplatkov bez ohľadu na to, či daňový subjekt požiada o osvedčenie ich zhody s originálom alebo nie. V naznačenom smere preto nedošlo zo strany správcu dane k nezákonnému postupu, ktorý by ukracoval žalobcu na jeho právach.

59. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu, že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku najviac jeden rok od začatia kontroly. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že daňová kontrola bola začatá dňom 21.05.2013, ktorý bol určený oznámením správcu dane o daňovej kontrole (§ 46 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku) a bola skončená dňom 22.04.2014, kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly (§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku). Lehota 15 pracovných dní určená správcom dane žalobcovi na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole a na označenie dôkazov sa v zmysle zákona do lehoty na výkon daňovej kontroly nezapočítava. Protokol obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, vrátane namietaného súpisu kontrolovaných dokladov (§ 47 písm. g/ Daňového poriadku) i to, že žalobca dňa 20.01.2013 zaslal správcovi dane vyjadrenie spolu s požadovanými dôkazmi. Daňová kontrola bola vykonaná v súlade so

zákonom, a preto protokol z nej vyhotovený spĺňa všetky zákonné požiadavky na to, aby bol použitý ako dôkazný prostriedok v následnom vyrubovacom konaní.

60. K námietke žalobcu týkajúcej sa námietky zaujatosti voči zamestnancovi správcu dane zaujal stanovisko NS SR v odôvodnení uznesenia , keď konštatoval jej nedôvodnosť z dôvodu jej nekonkrétnosti a všeobecnosti, a preto nemôže zakladať dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

61. Krajský súd v Bratislave napriek vyššie uvedenému musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov vo smere preukázania, že platiteľ dane si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr č. 130061 a č. 13017, obidve zo dňa 28.02.2013, čím mal porušiť § 49 ods. 3 zákona o DPH, keďže podľa žalovaného predmetom fakturácie je poskytovanie finančných služieb/poskytovanie úverov a pôžičiek/ a s nimi spojených služieb, ktoré sú v zmysle § 39 ods. 1 oslobodené od dane. Podľa správcu dane žalobca si nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa § 39 ods. 2 zákona o DPH, ktoré použil na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH.

62. V zmysle ust. § 63 ods. 1 Daňového poriadku možno ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (ods. 5).

63. Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy v konaní boli vykonané.

64. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. Daňový poriadok v ust. § 63 ods. 5 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade.

65. V prejednávanom prípade preskúmavané rozhodnutie obsahuje rozsiahle odôvodnenie, ktoré sa obmedzuje najmä na opis skutkového stavu, na základe ktorého správny orgán rozhodol, priebeh daňovej kontroly a opis informácií z nej získaných, vrátane spôsobu ich získania (napr. prostredníctvom vyjadrení na ústnych pojednávaniach), avšak bez náležitého odôvodnenia záverov žalovaného. Žalovaný napadnutým rozhodnutím žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX Eur za zdaňovacie obdobie február 2013, a to na základe faktúr uvedených v bode 4 tohto rozsudku. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia spočíva z opisu postupov správcu dane a žalobcu počas daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie február 2013 a zoznamu predložených dokladov k výkonu daňovej kontroly. Ďalej je v odôvodnení konštatované, že „platiteľ si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr:

- č. 130061 zo dňa 28.02.2013 , predmet fakturácie: poradenská činnosť pre poskyto-vanie úverov a pôžičiek od spol. ERS Holding, spol. s r.o.,

- č. 13017 zo dňa 28.02.2013, predmet fakturácie: spracovanie podkladov na výrobu softvéru pre výpočet úrokov, od spol. ERS Systém, spol. s r.o., čím porušil ust. § 49 ods. 3 zákona o DPH v nadväznosti na § 39 cit. zákona. Jedná sa o poskytovanie finančných služieb /poskytovanie úverov a pôžičiek/ a s nimi spojených služieb, ktoré sú v zmysle § 39 ods. 1 oslobodené od dane. Platiteľ v zmysle § 49 ods. 3 cit. zákona o DPH, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa ods. 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42.“................. „Nakoľko sa jednalo o neuznanie nároku na odpočítanie dane zo vstupných daňových dokladov deklarujúcich poradenskú činnosť pre poskytovanie úverov a pôžičiek a spracovanie podkladov na výrobu softvéru pre výpočet úrok pri ich poskytovaní, ktorá je v zmysle ust. § 39 ods. 1 zákona o DPH oslobodená od dane, správca dane vylúčil uplatnenie nároku z odpočítania dane.“

66. Z takto formulovaného odôvodnenia rozhodnutia však podľa názoru súdu nie je možné zistiť, na základe akej správnej úvahy správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ust. § 39 ods. 3 zákona o DPH, keď si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z predložených faktúr, predmetom ktorých bola fakturácia finančných a služieb /poskytovanie úverov a pôžičiek/ a s nimi spojených služieb, ktoré sú v zmysle § 39 ods. 1 oslobodené od dane. V spojitosti s citovaným ustanovením § 39 ods. 1 súd uvádza, že pod toto ustanovenie spadajú rôzne druhy oslobodenia od dane, uvedené pod písm. a) až l) tohto ustanovenia, pričom správca dane a ani žalovaný neidentifikoval, pod ktoré konkrétne oslobodenie od dane spadá predmet fakturácie v prípade žalobcu, obmedzil sa len na strohé konštatovanie § 39 ods. 1 zákona o DPH.

67. Ani žalovaný vo svojom rozhodnutí sa nevenoval zdôvodneniu a vyhodnoteniu jednotlivých dôkazov vykonaných počas daňovej kontroly, teda z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akej správnej úvahy žalovaný dospel k záveru, že sa jedná o porušenie ust. § 49 ods. 3 zákona o DPH. Odôvodnenie rozhodnutia doplnil len o judikatúru Európskeho súdneho dvora a v ďalšej časti sa venoval vysporiadaniu sa s procesnými námietkami žalobcu vo vzťahu k daňovému konaniu. V závere rozhodnutia poukázal na majetkové a personálne prepojenie žalobcu s obchodnými spoločnosťami, ktoré sú žalobcovými dodávateľmi služieb. Pri zdôvodnení obchodov týkajúcich sa zdaniteľného obdobia február 2013 žalovaný len stroho konštatoval zistený skutkový stav bez uvedenia úvah, ktoré ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov. Samotné konštatovanie žalovaného, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom za dodanie tovarov a služieb, aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa §71 zákona o DPH), viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k takémuto cieľu, a že predložené dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva, ktoré vedú odvolací orgán k záveru, že práve zneužitie práva na odpočítanie DPH bolo hlavným cieľom transakcií uvedených na faktúre od dodávateľov - spoločnosť ERS Holding spol. s r.o. spoločnosť ERS Systems spol. s r.o., je nepostačujúce pre riadne odôvodnenie preukázania, že žalobca v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH si nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa § 49 ods. 2 zákona DPH, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42. Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

68. Platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok.

69. V odôvodnení rozhodnutia v konaní vedenom pod sp.zn. Najvyšší správny súd ČR uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy: „....Ak je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, alebo rozhodnutiu chýba rozhodný dôvod pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva....“.

70. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je nesporné, že správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia. Naviac je potrebné uviesť, že napriek tomu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je rozsiahle, nie je možné z neho a ani z prvostupňového rozhodnutia správcu dane zistiť správnu úvahu správneho orgánu, na základe ktorej vyhodnotil, že žalobca si v zmysle citovaných faktúr neoprávnene znížil daňovú povinnosť. Samotné konštatovanie, že

ide o obchody medzi majetkovo a personálne prepojenými osobami nie je postačujúce, aby žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane.

71. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.