Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-15-2021.pdf
PDF · 138.37 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Š. I., s miestom podnikania v Košiciach, Vo Výmoli 5, IČO: 35 423 544, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 179,77 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 179,77 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.8.2019 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.11.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku, titulom priameho nároku poškodeného proti poisťovni v zmysle ust. § 15 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že dňa 05.06.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FIAT Bravo, EČV: Y., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému S. Y., W.. XX.XX.XXXX. Škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič motorového vozidla EČV: V., patriaceho K.. T. M., ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Poškodený si dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu motorového vozidla boli vo výške 1 829,17 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2019/006. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.08.2019 žalobcovi oznámil, že dňa 09.08.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia, podľa ktorého bola žalovaným priznaná a uhradená suma vo výške 1.649,40 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie, pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH bez DPH, na základe porovnateľnej sadzby za Nh prác pre odporúčané zmluvné neautorizované opravovne a primerané náklady na lakovací materiál vo výške 265,83 EUR bez DPH/výška lak. konštanty 100%.Mechanické a karosárske práce priznané 7 Nh, lakovnícke 8,6 Nh podľa kalkulácie certifikovaného programu AudaTex. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 179,77 EUR, ktorú žalovaný z fakturovaných nákladov na opravu neuznal, s poukazom na ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, pričom poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi. Žalobca pohľadávku vo výške 179,77 EUR nadobudol od poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2019. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Fiat Bravo patrí podľa kategorizácie vozidiel do kategórie C - nižšia stredná trieda. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla: Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, Košice - mechanické, elektrické, lakovacie práce: 55 EUR bez DPH, Moris Slovakia s.r.o. - Alejová 4, Košice
- mechanické práce: 50 EUR bez DPH, klamp./lakovňa: 52 EUR bez DPH. Žalobca si účtoval za 1 normohodinu 25 EUR (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považoval žalovaným vykonané krátenie za nedôvodné. Poukázal na to, že žalovaný rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými autoservismi, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou, ktorá zaručuje, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať niektorý z nich. Nikde nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť vozidlo v autorizovanom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Zároveň aj podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Samotná skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná „neautorizovaným“ servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Žalobca mal za to, že žalovaný svojvoľne nepriznal náhradu škody za lakovanie v plnom rozsahu. Žalovaným priznaná cena za lakovanie nezodpovedá technológii, ktorú žalobca použil pri lakovaní, nezodpovedá ani kvalite laku, ktorý bol použitý. Na lakovanie bola použitá perleť, čo predstavuje najdrahší druh laku. Postupom žalobcu pri lakovaní bolo prinavrátenie poškodeného vozidla do stavu, v akom bol pred škodovou udalosťou. Takýto postup predpisuje výrobca laku a motorového vozidla pre daný typ a značku. Žalobca vykonal iba také opravy a v takom rozsahu, aby bolo vozidlo v rovnakom stave ako pred dopravnou nehodou. K samotnej kalkulácii poistného plnenia, vykonanej žalovaným pri likvidácii poistnej udalosti programom AUDATEX žalobca poukazoval na to, že tento program môže paušálne, odhadom stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky individuálne rozhodné skutočnosti týkajúce sa skutočnej (primeranej a účelnej) ceny realizovanej opravy poškodeného vozidla. Kalkulácia žalovaného teda nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že žalobca v spore nie je aktívne vecne legitimovaný. Poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za opravu vozidla. Poškodený preto predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje a preukazuje aj samotná faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie nákladov za opravu bol práve poškodený. S poukazom na znenie ust. § 524 Občianskeho zákonníka žalovaný argumentoval, že poškodený ako dlžník žalobcu preto nemohol so žalobcom ako svojim veriteľom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku poškodený nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla. Vzhľadom na neexistujúci predmet postúpenia žalovaný pokladal takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Zo strany zmluvných strán je uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, avšak neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Doplňujúco žalovaný uviedol, že uvedením špecifikácie a predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Z dôvodu absencie prejavu vôle poškodeného ako postupcu žalovaný zastával názor, že predmetný právny úkon nie je urobený úplne a určito v súlade s dikciou ust. § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka, preto je absolútne neplatný aj podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúru v časti uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho poškodenému nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho vozidla a nedošlo ani k úbytku jeho majetkovej podstaty. Žalovaný taktiež namietal uplatnený nárok v časti úrokov z omeškania. Poukázal pritom na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/cit. zákona, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
4. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného vo vzťahu k námietke vecnej aktívnej legitimácie uviedol, že poistený mal voči žalovanému pohľadávku z titulu poistenej udalosti a to poistené plnenie v žalovanej výške, pričom túto svoju pohľadávku postúpil na žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že poistený bol v čase postúpenia dlžníkom žalobcu, je irelevantné. Ide o iný zmluvný vzťah - opravu motorového vozidla, ktorá nebola postúpená ani uplatnená a ani nemohla byť, keďže poistený je v tomto vzťahu dlžníkom, nie veriteľom. Poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil na žalobcu. Preto námietka žalobcu, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla. Podľa ustálenej judikatúry výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Zároveň podporne uviedol, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a teda, uznal aj existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla plnil časť výšky škody. Čo sa týka náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca dôvodil, že zmluva medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Zároveň mal za to, že postupca v zmluve vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Žalobca zhrnul, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia poistného plnenia, neuviedol akú cenu považuje za primeranú v regióne, nepredložil žiadne cenníky. Žalobca naproti tomu predložil cenníky, z ktorých vyplýva, že cena účtovaná žalobcom za normohodinu mechanických prác je vzhľadom na obvyklé ceny v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel primeraná. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil žalobcovi poistné plnenie v plnom rozsahu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a v spojení so zhodnými resp. nespornými skutkovými tvrdeniami strán zistil nasledovný skutkový stav:
6. Medzi stranami nebolo sporné a súd mal zo Zápisu o škodovej udalosti, Zápisu o poškodení motorového vozidla a Oznámenia žalovaného o poistnom plnení za preukázané, že dňa 05.06.2019
došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn.FIAT Bravo, EČV: Y., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Y. S., W.. XX.XX.XXXX. Škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič motorového vozidla EČV: V., patriaceho poistenému K.. T. M. a ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (č.poistnej zmluvy 6811254570/1070549753). Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená v deň vzniku škody, t.j. dňa 5.6.2019 a vedená u žalovaného ako poistná udalosť č.8014015058. Dňa 18.6.2019 žalovaný prostredníctvom technika SLOVEXPERTY vykonal obhliadku poškodeného vozidla a zápis o poškodeniach (diely na výmenu, rozsah prác, vrátane lakovania).
7. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený Y. S. si dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v servise, prevádzkovanom žalobcom (Autoservis - ONKO). Žalobca faktúrou č.2019/006 splatnou dňa 28.6.2019 vyúčtoval poškodenému za vykonanú opravu sumu vo výške 1.829,17 EUR. Uvedená suma pozostáva z nákladov na materiál okrem lakovania vo výške 799,03 EUR (bez DPH), nákladov na prácu okrem lakovania (klampiar, mechanik) vo výške 171,25 EUR (bez DPH), nákladov na lakovnícky materiál vo výške 316,53 EUR (bez DPH) a nákladov na lakovnícke práce vo výške 237,50 EUR (bez DPH).
8. Žalovaný listom zo dňa 14.8.2019 oznámil poškodenému Y. S., že dňa 9.8.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom zo sumy 1.829,17 EUR, vyúčtovanej faktúrou č.2019/006 uznal a poukázal na účet poškodeného sumu 1.649,40 EUR, t.j. sumu nižšiu o 179,77 EUR.
9. Rozdiel spočíval v tom, že síce žalovaný uznal rozsah vyúčtovaných normohodín prác klampiara a mechanika t.j. 6,85 hod., avšak neuznal hodnotu jednej normohodiny, vyúčtovanú servisom žalobcu. Žalobca účtoval za jednu normohodinu sumu vo výške 25 EUR a žalovaný pri likvidácii vychádzal z hodnoty 20 EUR za jednu normohodinu. Vo vzťahu k nákladom na lakovnícke práce žalovaný krátil aj rozsah vyúčtovaných normohodín z 9,50 hod. na 8,60 hod. Naostatok žalovaný krátil aj náklady na lakovnícky materiál zo sumy 316,53 EUR (bez DPH) na sumu 265,83 EUR (bez DPH).
10. Žalovaný pri zdôvodňovaní postupu pri likvidácii poistnej udalosti v oznámení o poistnom plnení uviedol, že vychádzal z porovnateľnej sadzby za normohodiny prác pre odporúčané zmluvné neautorizované servisy a kalkulácie podľa programu AudaTex.
11. Z písomnej zmluvy súd zistil, že Y. S. (majiteľ, resp. držiteľ poškodeného motorového vozidla) ako postupca a žalobca (servis) ako postupník uzavreli dňa 2.9.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky. V článku I. bode 1 zmluvy poškodený prehlásil, že mal voči žalovanému (poisťovni) pohľadávku v celkovej výške 1.829,17 EUR, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti č. 8014015058 zo dňa 5.6.2019, pri ktorej bolo poškodené jeho motorové vozidlo Fiat Bravo EČV: Y.. Uvedenú pohľadávku si poškodený uplatnil v poisťovni (u žalovaného) predložením faktúry č.2019/006, ktorú žalovaný čiastočne čo do výšky 1.649,40 EUR uznal a uhradil.
12. V článku II. bode 2 zmluvy je špecifikované, že predmetom postúpenia je pohľadávka vo výške 179,77 EUR, predstavujúca rozdiel medzi fakturovanou sumou a sumou, ktorá už bola poisťovňou vyplatená.
13. Podľa Cenníka lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla spoločnosti Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, Košice je cena za mechanické, elektrické a lakovacie práce 55 EUR bez DPH a podľa Cenníka spoločnosti Moris Slovakia s.r.o. - Alejová 4, Košice je cena za mechanické práce 50 EUR bez DPH, za klamp./lakovňa 52 EUR bez DPH.
14. Súd po právnej stránke vec posúdil na základe nasledovných zákonných ustanovení:
15. Podľa ust. § 4 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších zmien, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
16. Podľa ust. § 4 ods.2 písm.b/ citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
17. Podľa ust. § 4 ods.4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa ust. § 11 ods.6 písm.a/ citovaného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
19. Podľa ust. § 11 ods.7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
20. Podľa ust. § 11 ods.8 citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (odkaz na ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka).
21. Podľa ust. § 15 ods.1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
22. Podľa ust. § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
23. Podľa ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
24. Podľa ust. § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
25. Podľa ust. § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
26. Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
27. Podľa ust. § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
28. Podľa ust. § 526 ods.2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
30. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. V prvom rade sa súd zaoberal procesnou obranou žalovaného, ktorý namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a zdôrazňoval, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu a teda, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky.
32. Súd sa nestotožnil s touto obranou žalovaného, ktorý nesprávne vykladal dva samostatné právne vzťahy poškodeného.
33. Medzi poškodeným Y. S. a žalobcom vznikol právny vzťah na základe toho, že žalobca vykonal pre poškodeného opravu jeho motorového vozidla (zmluva o oprave a úprave veci). Z tohto právneho vzťahu vznikla poškodenému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu nákladov spojených s opravou vozidla, vyúčtovanú faktúrou č.2019/006 zo dňa 28.6.2019 vo výške 1.829,17 EUR, ktorá zodpovedá vzájomnej pohľadávke žalobcu proti poškodenému na zaplatenie ceny nákladov spojených s opravou vozidla (pohľadávka 1). V tomto právnom vzťahu bol teda poškodený dlžníkom a žalobca veriteľom.
34. Zároveň však mal poškodený Y. S. samostatnú pohľadávku proti žalovanému ako poisťovni a to z dôvodu, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, vznikla poškodenému škoda na jeho motorovom vozidle. Uvedená pohľadávka poškodeného vychádza z ust. § 15 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ide o všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby, v zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť priamo proti poisťovni (či už na súde alebo aj mimo neho) pohľadávku na výplatu plnenia za poisteného škodcu a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Poškodenému Y. S. tak proti žalovanému ako poisťovni vznikol priamy nárok na náhradu škody, čiže poškodený disponoval pohľadávkou proti žalovanému z titulu priameho nároku na náhradu škody (pohľadávka 2).
35. Poškodený Y. S. teda bol v pozícii veriteľa z pohľadávky proti žalovanému z právneho titulu náhrady škody. Keďže poškodený disponoval pohľadávkou proti žalovanému ako poisťovni a táto pohľadávka bola zrejmá čo do právneho titulu aj čo do výšky, nič mu nebránilo zmluvou o postúpení pohľadávky túto pohľadávku postúpiť na iný právny subjekt, v danom prípade na žalobcu.
36. Žalovaný tak nesprávne dospel k záveru, že zmluvou o postúpení pohľadávky postupoval poškodený žalobcovi pohľadávku, ktorá patrila žalobcovi proti poškodenému. K takémuto právnemu úkonu by skutočne nemohlo dôjsť, pretože nie je možné, aby veriteľ pohľadávky uzavrel so svojim dlžníkom zmluvu o postúpení tejto pohľadávky na samého seba, inak povedané dlžník nemôže postúpiť na veriteľa pohľadávku, z ktorej je dlžníkom a nie veriteľom. V danom prípade však poškodený bol veriteľom pohľadávky na náhradu škody proti poisťovni a táto pohľadávka bola predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení pohľadávky.
37. Podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka možno pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Následky postúpenia sa prejavia v právnom postavení všetkých troch účastníkov. Dotýkajú sa oprávnení a povinností postupcu, postupníka aj dlžníka. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pokiaľ s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky, pôjde o úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, prípadne o náklady spojené s jej uplatnením.
38. Ako každý právny úkon, aj zmluva o postúpení pohľadávky musí vyhovovať základným zákonným podmienkam platnosti. Čo sa týka formy, zákon vyžaduje pod podmienkou platnosti písomnú formu. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Prevádzaná pohľadávka teda musí byť jednoznačne určená predmetom
plnenia, osobou dlžníka t.j. tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Pohľadávka môže byť splatná i nesplatná, dokonca aj budúca.
39. V danom prípade bolo nesporné, že zmluva o postúpení pohľadávky, uzavretá medzi poškodeným ako postupcom (prevádzateľom pohľadávky) a žalobcom ako postupníkom (nadobúdateľom pohľadávky) dňa 2.9.2019, bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme. Bola uzavretá až po tom, čo žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti a oznámil poškodenému rozsah, v akom mu mieni plniť náhradu škody v zmysle faktúry, ktorou boli vyúčtované náklady na opravu vozidla. Zmluva celkom jasne a určito vymedzuje postupovanú pohľadávku a to v článku I.
40. V citovanom článku zmluvy je uvedená osoba dlžníka (žalovaný), predmet pohľadávky ako aj jej právny dôvod a to odkazom na poistnú udalosť označenú tým číslom, akým ho eviduje žalovaný v poistnom spise, deň vzniku poistnej udalosti, predmet poškodenia poistnou udalosťou a to konkretizáciou motorového vozidla a napokon aj výška celkovej škody s poukazom na konkrétnu faktúru, ktorou bola škoda na vozidle vyúčtovaná (t.j. pôvodná výška pohľadávky). V zmluve sa uvádza, v akej časti už žalovaný ako dlžník túto pohľadávku uznal a splnil a samozrejme, je presne určená aj výška ostávajúcej pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia.
41. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že námietky žalovaného, týkajúce sa absencie podstatných obsahových náležitostí a závery o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, sú neopodstatnené. Predmetom postúpenia bola existujúca pohľadávka a zmluva o postúpení pohľadávky je platný právny úkon, ktorý privodil zodpovedajúce právne účinky, v dôsledku čoho je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.
42. Čo sa týka dôvodnosti základu uplatneného nároku, v konaní nebolo sporné a žalovaný nespochybňoval, že boli naplnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti poisteného za vznik škody, t.j. protiprávny úkon - vznik poistnej udalosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, vrátane skutočnosti, že ku škode došlo v čase trvania poistenia. Napokon, ako na to správne poukázal žalobca, žalovaný čiastočne nárok poškodeného už aj splnil a teda, uznal.
43. Vo vzťahu k obrane žalovaného, ktorý namietal samotný vznik škody s poukazom na to, že žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúru v časti, ktorá bola uplatnená žalobou, sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že uvedená obrana žalovaného, v zmysle ktorej by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore nielen s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ale najmä v rozpore s výkladom pojmu škoda podľa právnej teórie i súdnej praxe.
44. Škodou sa chápe ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. V zmysle ust. § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa hradí skutočná škoda. Právna teória i súdna prax za skutočnú škodu považujú zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody a teda ujmu, ktorá znamená zníženie hodnoty veci v dôsledku jej poškodenia oproti stavu pred poškodením. Podľa ustálenej súdnej judikatúry v zásade prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci a to: 1. porovnaním ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením, s cenou obvyklou, ktorú má vec po poškodení, alebo 2. vyčíslením nákladov potrebných na to, aby poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením (napr.náklady na opravu). V prípade veci, ktorá je opravovaná, teda skutočnú škodu predstavujú majetkové hodnoty, ktoré je potrebné (alebo by bolo potrebné) vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu.
45. Je teda irelevantné, či poškodený dal vec skutočne opraviť alebo nie, pretože výšku škody nemožno činiť závislou od toho, ako poškodený s vecou naloží a teda, či ju napríklad niekomu daruje, predá, vymení ju, pretože tieto okolnosti sú náhodilé a najmä bez súvislosti s príčinou vzniku škody.
46. Napokon, uvedená okolnosť je bez významu aj preto, že v okolnostiach posudzovanej veci si poškodený Y. S. nechal svoje motorové vozidlo opraviť u žalobcu a ako už súd uviedol vyššie, zaplatenie ceny za opravu je záležitosťou právneho vzťahu medzi poškodeným ako objednávateľom opravy a
žalobcom ako servisom zo zmluvy o oprave a úprave veci a nemôže mať vplyv na úplne inú pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu.
47. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, žalovaný vlastne voči samotnej výške škody v tomto konaní nič nenamietal.
48. Súd preto len na margo uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu v tomto smere, ktorou reagoval na dôvody nepriznania resp. krátenia výšky žalovaným priznaného plnenia v zmysle Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti.
49. Žalovaný teda nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia poistného plnenia, neuviedol, akú cenu považuje za primeranú v regióne, nepredložil žiadne cenníky. Žalobca naproti tomu predložil cenníky, z ktorých vyplýva, že cena účtovaná žalobcom za normohodinu mechanických prác je vzhľadom na obvyklé ceny v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel primeraná. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam, na základe ktorých neuhradil žalobcovi škodu resp. poistné plnenie v plnom rozsahu. Nemôže byť na ťarchu poškodeného (resp. žalobcu), že pri výbere servisu si zvolil neautorizovaný servis, resp. nezmluvný servis žalovaného a nezvolil si autorizovaný servis resp. zmluvný servis žalovaného, s ktorým má žalovaný dojednané zmluvné ceny. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo bolo v danom prípade nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť, prípadne že sú neúčelne vynaložené na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Cena servisu žalobcu výrazne neprevyšuje ceny v iných servisoch, resp. je v rozpätí cien v danom regióne. Poškodené motorové vozidlo FIAT Bravo, EČV: Y. patrí do kategorizácie vozidiel C - nižšia stredná trieda, preto žalobcom účtovaná normohodina mechanických prác vo výške 25 EUR bez DPH je cena obvyklá a porovnateľná s inými servismi v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel, čo žalobca preukázal aj predloženými cenníkmi.
50. Pokiaľ žalovaný pri krátení poistného plnenia poukazoval na kalkuláciu, vykonanú programom AUDATEX, súd sa plne stotožňuje s názorom žalobcu, že tento program môže odhadom stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky individuálne rozhodné skutočnosti, týkajúce sa skutočnej (primeranej a účelnej) ceny realizovanej opravy poškodeného vozidla. Kalkulácia žalovaného teda nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka.
51. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 179,77 EUR.
52. Žalobca sa okrem istiny domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania.
53. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
54. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
55. Úroky z omeškania predstavujú základnú zákonnú sankciu za omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu. Je nepochybné, že v tomto konaní súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý sa stal splatným už v minulosti a teda, žalovaný sa dostal do omeškania s jeho plnením.
56. Zo žiadneho ustanovenia právnej úpravy nemožno vyvodiť záver o správnosti námietky žalovaného, že jeho povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vznikne až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a teda, že by sa žalovaný do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Rovnako tak názor, v zmysle ktorého by peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. mohla byť priznaná len v prípade nesplnenia nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/cit. zákona, je podľa názoru súdu v ostrom konflikte s racionálnym účelom právnej úpravy.
57. Aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej osobe budú v prípade omeškania vyplatené aj úroky.
58. Z ustanovenia § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že poisťovateľ má vo vzťahu k poškodenému osobitné postavenie, čo poisťovni vzhľadom na povahu právneho vzťahu umožňuje to, aby pred vyplatením dôvodného nároku poškodeného žiadala jeho preukázanie a mala primeranú dobu na jeho prešetrenie. Tieto ustanovenia však na prvý pohľad nemôžu viesť k takému výkladu, ktorý by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, kvalifikovaným spôsobom uplatňovanej istiny.
59. Ustanovenia citovaného zákona chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6. Ak potom poisťovňa postupuje tak, že poškodenému vyplatí jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6) a 15 dní (§ 11 ods. 7) od ich uplatnenia, za túto dobu poškodenému nevzniká nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období poisťovňa nemohla byť v omeškaní, pretože vykonávala svoje oprávnenia v zmysle zákona.
60. V danom prípade však žalovaný časť poškodeným dôvodne uplatnenej škody nezaplatil. Poškodený si musel nárok uplatniť na súde a súd jeho nárok vyhodnotil ako dôvodný. Dôvodný bol už v čase ukončenia šetrenia poistnej udalosti a žalovaný sa nemôže zbaviť svojej povinnosti zaplatiť aj úroky z omeškania len s poukazom na to, že podal písomné vysvetlenie dôvodov krátenia resp. nepriznania poistného plnenia, ktoré sa (v konaní pred súdom) ukázalo ako nedôvodné. Opačný výklad, resp. výklad, prezentovaný žalovaným by potom logicky viedol k záveru, že poisťovatelia by takýmto postupom mohli oddialiť riešenie škody ,,odkazom na súd“ a to bez hrozby sankcie v podobe úrokov z omeškania. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie má podľa názoru súdu svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nemala by predstavovať liberáciu od platenia príslušenstva pohľadávky, ak sa ukáže, že závery šetrenia poisťovne neboli opodstatnené.
61. V danom prípade nebolo sporné, že žalovanému bola škodová udalosť oznámená dňa 5.6.2019, ako aj, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote, dňa 9.8.2019. Poskytnúť poistné plnenie bol teda povinný do 15 dní od skončenia prešetrovania, t.j. do 24.8.2019. Uvedený deň je teda dňom splatnosti pohľadávky. Nasledujúcim dňom, t.j. 25.8.2019 sa žalovaný dostal do omeškania. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od uvedeného dňa, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
62. Výška úrokov z omeškania bola určená podľa vykonávacieho predpisu, nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, na ktorý odkazuje ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, po zvýšení o 5 perc.bodov bola vo výške 5 % ročne. Žalobca si teda výšku úrokov z omeškania uplatnil v súlade s právnym predpisom.
63. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
66. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).