Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/27/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v spore žalobkyne: T. T., G.. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. O. XXXX/XX, XXX XX X., proti žalovaným: 1/ Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, 2/ Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, 3/ Štátne notárstvo Bratislava 4 v Bratislave, o neúplnom podaní, takto

rozhodol:

Súd podanie žalobkyne doručené súdu dňa 21.05.2021 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 21.05.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako „Žaloba o ochranu vlastníckych práv a vydanie dokladov“, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd vydal nasledovný rozsudok: „Žalovaný v 1. a 2. rade je povinný vydať žalobcovi všetky doklady, ktoré boli podkladom pre dedičské konanie a ktoré viedli k vydaniu právoplatného dedičského rozhodnutia D393/84 zo dňa 6.9.1984. Žalovaný v l. rade je povinný vydať žalovanému doklady o tom, ako a či bolo dedičské rozhodnutie D393/84 zavedené do evidencie katastra. Je povinný poskytnúť všetky doklady zo zbierky listín ako sú identifikácia nehnuteľností, geometrické plány, kúpne zmluvy či iné ostatné doklady. Žalovaný v l. rade je povinný, ak dedičské rozhodnutie D393/84 bolo zavedené do evidencie katastra, vydať žalobcovi register pôvodného stavu a všetky doklady s tým súvisiace a až do doriešenia vlastníckych práv žalobcu nevykonávať žiadne neoprávnené prevody a zápisy v evidencii nehnuteľností katastra.“. Žalobkyňa vo svojom podaní uviedla, že Štátne notárstvo Bratislava 4 v Bratislave vydalo dedičské Rozhodnutie D393/84 po jej nebohej T. K. T., Z. XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.1984. Predmetom dedičstva je nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v kat. území Z.V. X. W..Ú.. X. V. vyčíslené v dedičskom rozhodnutí pod bodom II. a to celosti, čo je poľnohospodárska pôda v bezplatnom užívaní soc. organizácii, ktorú nadobúdajú zo zákona v I. skupine a podľa dedičskej dohody deti poručiteľkine l. Y. T., X. Š. T., X. T. T.Č., X. H. Z. v rovnakých podieloch podľa údajov, tak ako sú uvedené v dedičskom rozhodnutí. Po nadobudnutí právoplatnosti dedičského rozhodnutia, Štátne notárstvo malo zo zákona povinnosť toto dedičského rozhodnutie aj so všetkými súvisiacimi dokladmi, ktoré slúžili ako podklad k vydaniu dedičského rozhodnutia, zaslať na evidenciu do katastra. Či tak Štátne notárstvo v Bratislave 4 vykonalo, nemá vedomosť z dôvodu , že kataster jej doklady poskytnúť odmieta. Preto jej žaloba smeruje proti žalovanému Štátnemu notárstvu pod poradovým číslom 2. V prípade, ak Štátne notárstvo konalo v súlade so zákonom a zaslalo právoplatné dedičské rozhodnutie aj so všetkými súvisiacimi dokladmi na kataster, potom kataster mal zákonnú povinnosť bezodkladne vykonať evidenciu nehnuteľností v súlade s úradnou listinou - právoplatným dedičským rozhodnutím a na tomto rozhodnutí vyznačiť všetky údaje o položke výkazu zmien. Kataster jej odmieta vydať všetky doklady, aj zo zbierky listín, ktoré má v evidencii a dokladujú jej vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam v právoplatnom dedičskom rozhodnutí D393/84 uvedené. Tento stav jej bráni vysporiadať si majetkové pomery v rodine, uplatniť si vlastnícke práva a podľa slobodnej vôle a rozhodnutia nakladať so svojim vlastníctvom tak, aby mohla z neho ona a jej rodina úžitok a nie tak, aby o jej vlastníctve rozhodovali a nakladali protiprávne cudzie osoby alebo štát.

2. Uznesením č.k. -19 zo dňa 27.09.2021 súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní opravila a doplnila svoje podanie s poučením ako má nedostatky odstrániť. Zároveň súd žalobkyňu poučil, že ak v stanovenej lehote svoje podanie nedoplní, resp. neopraví súd jej podanie v zmysle (ďalej len „ “) odmietne.

3. Vyššie uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené v súlade s dňa 21.10.2021, keď žalobkyňa bezdôvodne odoprela prijať doručovanú písomnosť. Do dnešného dňa pritom svoje podanie žiadnym spôsobom nedoplnila ani neopravila.

4. Podľa ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

5. Podľa v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

6. Podľa ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

7. Keďže žalobkyňa v súdom stanovenej lehote neodstránila nedostatky svojho podania, ktoré tak napriek výzve súdu nespĺňa zákonné náležitosti riadnej žaloby podľa v spojení s a nasl. , a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať, súd jej podanie v zmysle citovaného ustanovenia odmietol.

8. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobkyňa vo svojom podaní doručenom súdu dňa 21.05.2021 neoznačila riadne všetkých žalovaných. Prenášanie povinnosti strany súdneho konania (tu žalobkyne) riadne označiť žalovaný subjekt, ktorá povinnosť vyplýva žalobkyni zo zákona ( ), na súd, nie je prípustné, o.i. by to znamenalo porušenie požiadavky, aby súd v súdnom konaní postupoval nestranne. Zisťovanie chýbajúcich identifikačných údajov pre niektorú stranu sporu (tu pre žalobkyňu) resp. identifikáciu žalovaného subjektu ako takého (v posudzovanom prípade žalovaného 3/) by znamenalo pomoc súdu pre stranu, čo je neprípustné. Zodpovednosť za riadne označenie žalovaného znáša žalobca, ktorý je povinný vynaložiť všetko potrebné úsilie na jeho správne a presné označenie na základe dostupných informačných systémov, a nie je povinnosťou súdu o správnej identite žalovaného namiesto žalobcu pátrať, a ani ju za neho zisťovať a doplňovať. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri splnení jeho povinnosti riadne označiť žalovaného v žalobe. je založený na zásade kontradiktórnosti konania a z nej vyplývajúceho princípu rovnosti zbraní a je postavený na rešpektovaní rovnosti strán v konaní. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -52 zo dňa 16.03.2021). Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že žalobkyňa neoznačila ani jedného zo žalovaných riadne v súlade s ustanovením a tento nedostatok neodstránila ani na základe výzvy súdu (uznesením č.k. -19 zo dňa 27.09.2021).

9. Žalobkyňa tiež neuviedla vo svojom podaní jasný, určitý a zrozumiteľný petit (žalobný návrh), ktorý by bol materiálne vykonateľný. Petit, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku, je pritom najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Keďže ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch ( ). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný a musí zodpovedať skutkovému žalobnému deju. Súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné

do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré žalobca začatím konania sledoval. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. Žalobca uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť žalovanému rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia práva či právnej skutočnosti. V sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -52 zo dňa 16.03.2021). Žalobkyňou zvolené petity v jej podaní doručenom súdu dňa 21.05.2021 tieto náležitosti nespĺňali, keď žalobkyňa nešpecifikovala presne, ktorý zo žalovaných má aké konkrétne povinnosti splniť (aké doklady vydať), ďalej nešpecifikovala, do doriešenia akých vlastníckych práv žalobkyne nemá ktorý zo žalovaných nevykonávať aké „neoprávnené prevody a zápisy v evidencii nehnuteľností katastra“, neuviedla, či v prípade tohto nároku sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo o iný nárok (aký), pričom tieto nedostatky neodstránila ani na základe výzvy súdu (uznesením č.k. -19 zo dňa 27.09.2021).

10. Žalobkyňa napokon vo svojom podaní neuviedla v dostatočnom rozsahu ani skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok. K tomu, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, sú sporové strany povinné predovšetkým tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti. V žalobe je potrebné vykonať zásadné určenie skutku tak, aby bola žaloba prejednateľná, t.j. aby skutkový dej bol nezameniteľne vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami. Nedostatok uvedenej náležitosti žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní, ak žaloba neobsahuje vôbec žiadne vymedzenie rozhodujúcich skutočností alebo ich vymedzenie je natoľko neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné, že bez ďalšieho nie je možné určiť, aký skutok má byť predmetom konania, alebo medzi tvrdenými skutočnosťami a žalobným petitom je logický rozpor (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 04.12.2007, obdobne sp. zn. zo dňa 08.12.2004). Žalobca je pritom ten, kto sa obrátil so svojou žalobou na súd. Je preto výlučným právom (a zároveň aj povinnosťou) žalobcu vymedziť dostatočne presným, určitým a zrozumiteľným spôsobom skutok, z ktorého vplýva žalovaný nárok, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Na to slúžia práve skutkové tvrdenia, ktoré tvoria jednu z najpodstatnejších náležitostí každej žaloby. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nie je možné nahradiť ani odkazom na označené dôkazy ( ). Súd nemôže do tohto výsostného práva žalobcu žiadnym spôsobom zasahovať a pasivita žalobcu v tomto smere nemôže byť nahradená aktivitou súdu. Pritom platí, že neodstránenie uvedeného nedostatku samotným žalobcom spôsobuje, že súd nemôže v konaní pokračovať (keďže nevie, o čom a na podklade čoho má konať) a musí podanie odmietnuť. Uvedené platí aj na posudzovanú vec, keďže žalobkyňa vo svojom podaní neuviedla v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok, nie je možné dostatočne presne a určito identifikovať skutok, o ktorom má súd konať, a nie je ani zrejmé, aká príčinná súvislosť je medzi skutkovými tvrdeniami žalobkyne a žalobným petitom.

11. Všetky vyššie uvedené vady podania žalobkyne vo vzájomnej súvislosti (ale aj jednotlivo) mali pritom za následok, že pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní ďalej riadne pokračovať, a preto neostávalo súdu iné ako podanie žalobkyne doručené súdu dňa 21.05.2021 v súlade s odmietnuť.

12. Na záver súd poukazuje tiež na to, že žalobkyňu sa pokúsil dvakrát predvolať na informatívny výsluch, na ktorom mal v úmysle v priamej osobnej súčinnosti so žalovanou vykonať pokus o odstránenie nedostatkov jej podania a po ich odstránení ju prípadne vyzvať na späťvzatie žaloby v súlade s . Ani na jeden informatívny výsluch sa pritom žalobkyňa nedostavila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).