Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-158-2021.pdf
PDF · 116.85 KB
Case nature
Subarea
20CoP/158/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci oprávneného poberať výživné: P.na V., narodeného dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: E., O. R.. Č.. XXX/XX, t.č. bytom v I. Q. Q. Q. K. I. E., občianske združenie, so sídlom: P. Č.. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Lukášom Tykom, AK, so sídlom: Bratislava, Gagarinova ul. č. 10A, proti povinnej platiť výživné: T. V., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom: E., O. R.. Č.. XXX/XX, o návrhu oprávneného poberať výživné na vydanie neodkladného opatrenia v konaní o určenie výživného, na odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 16. júla 2021, č. k. 8Pc/18/2021-49, v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.11.2021 č.k. 20CoP/158/2021-87, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 16. júla 2021, č. k. 8Pc/18/2021-49 v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.11.2021 č.k. 20CoP/158/2021-87 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 16.05.2021, č. k. 8Pc/18/2021-49, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým T. V., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť počnúc vydaním neodkladného opatrenia do doby právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8Pc/18/2021 prispievať na výživu P. V., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 145,- € mesačne, ktoré výživné bude zasielať vždy do 5-teho dňa v mesiaci vopred na účet oprávneného vedený v Poštovej banke, a.s. pod číslom IBAN: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že oprávnený poberať výživné P. V., otec povinnej platiť výživné T. V., sa svojím návrhom zo dňa 08.06.2021, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.06.2021 domáha uloženia povinnosti platiť výživné svojej dcére T. V.. Svoj návrh zdôvodnil tým, že vzhľadom k jeho zdravotnému stavu musel požiadať o svoje umiestnenie v zariadení sociálnych služieb, keďže vyžaduje celodennú opateru. Uviedol, že jeho manželka má sama zdravotné problémy, nedokáže zabezpečiť starostlivosť aj o neho a druhá dcéra mu už takisto nevie osobne zabezpečiť starostlivosť. Pôvodne bol ubytovaný v jednolôžkovej izbe zariadenia sociálnych služieb Q. K. I. E., H. I., so sídlom P. Č.. XXX, za ktorú službu mu bol vyrubený poplatok vo výške 1.045,- € mesačne, pričom jeho dôchodok je vo výške 517,70 €, z ktorého dôchodku disponuje vreckovým vo výške 17,70 € mesačne. Zostatkom dôchodku hradil poplatok za starostlivosť v zariadení a zbytok sumy uhrádzala jeho dcéra V. L.. V súčasnosti obýva 2-lôžkovú izbu, kde je poplatok 790,- € mesačne, teda rozdiel medzi jeho dôchodkom a uvedenou sumou je 290,- € , ktorý takisto uhrádza jeho dcéra Valéria Dermišková. Druhá dcéra - T. V., mu poslala raz sumu 100,- €, od tej doby sa odmieta podieľať na úhrade nákladov za jeho pobyt. Dcére T. V. darovali spolu s manželkou rodinný dom v E., kde má on aj manželka doteraz trvalé bydlisko so zriadeným vecným bremenom doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti. Dcéra T. V. časť nehnuteľnosti prenajíma, má teda príjem z prenájmu, môže prenajať teda aj jeho izbu, z čoho tiež bude mať príjem a môže tak prispievať na úhradu jeho potrieb. Od manželky príspevok na starostlivosť očakávať nemôže, keďže manželka sama je dôchodkyňa, s dôchodkom cca 300,- € mesačne, okrem
toho je onkologickým pacientom. Navrhuje, aby súd zaviazal T. V. prispievať na jeho výživu výživným vo výške 145,- € mesačne. Zároveň žiadal o vydanie neodkladného opatrenia, ktoré zdôvodnil totožne s návrhom vo veci samej, ktorým takisto žiadal zaviazať dcéru T. V. platením výživného vo výške 145,- € mesačne.
3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 366, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 72 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a vecne tým, že mal preukázané, že právne vzťahy medzi účastníkmi sú dané, oprávnený poberať výživné je otec povinnej platiť výživné. Súd prvej inštancie si vzhľadom k tomu, že v systéme REGOB nebol potvrdený príbuzenský vzťah medzi účastníkmi vyžiadal od oprávneného doklad o tom, že je otcom označenej povinnej, oprávnený dňa 28.06.2021 doložil súdu prvej inštancie oznámenie o narodení povinnej, z ktorého vyplýva, že povinná sa narodila dňa 24.06.1976 rodičom P. V. a F. V., rod. P., nar. XX.XX.XXXX. Oprávnený poukázal zároveň aj na darovaciu zmluvu o prevode nehnuteľnosti rodinného domu a nádvoria, súpisné číslo XXX, parc. č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXX a záhrady parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXX. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení však musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t. j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom oprávneného, priloženými listinnými dôkazmi a zistil, že oprávnený poberať výživné je otcom povinnej platiť výživné T. V.. Od 11.02.2021 je poberateľom sociálnej služby v zariadení sociálnej služby Q. K. I. E., s pôvodným poplatkom 1.045,- € mesačne a od 26.05.2021 s poplatkom 790,- € mesačne. Z dôchodku oprávneného je platená suma 500,- €, zbytok za otca uhrádza druhá dcéra V. L., ktorá otca v zariadení navštevuje a uhrádza mu aj ďalšie náklady potrebné na život. Dcéra T. V. sa o otca nezaujíma. Dcéra T. V. je vlastníčkou rodinného domu v E., zapísaného na LV č. XXX pre okres F., obec a k.ú. E., podľa ponuky na predaj domu v hodnote 199.500,- €. Dcéra T. V. uhradila otcovi raz sumu 100,- € na úhradu jeho potrieb, inak sa o otca nezaujíma, odmieta sa podieľať na starostlivosti o neho a platbách za jeho pobyt v zariadení sociálnych služieb. Manželka oprávneného poberať výživné je dôchodkyňa a je onkologický pacient.
4. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu oprávneného vychádzal z tvrdení oprávneného a doložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že jeho návrh je (s poukazom na § 66 a § 67 Zákona o rodine) dôvodný; oprávnený preukázal naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, keď je jednoznačne preukázané, že oprávnený je odkázaný na poskytovanie sociálnej služby, jeho dôchodok nepostačuje na pokrytie nákladov za poskytovanie tejto služby, pričom nie je možné spravodlivo požadovať iba od jedného dieťaťa, aby za otca nedoplatok resp. rozdiel medzi dôchodkom otca a platbou za službu hradil. Je možné zároveň aj skonštatovať, že povinná obdržala od svojich rodičov (teda aj oprávneného poberať výživné) dar značnej hodnoty, ktorý aj využíva, má z neho finančný prospech, zároveň sa zaviazal poskytnúť oprávneného v danom dare (nehnuteľnosti) doživotné bývanie. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd prvej inštancie stotožnil s návrhom oprávneného na vydanie neodkladného opatrenia a v plnom rozsahu mu vyhovel. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že oprávnený podal vo veci aj riadny návrh, preto súd rozhodnutie o povinnosti platiť výživné vydá až po komplexnom dokazovaní vo veci.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podala povinná včas svoje odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že uvedené rozhodnutie súdu nereflektuje podstatné skutkové okolnosti a vychádza z nedostatočného zhodnotenia pomerov medzi účastníkmi konania a neosvedčených tvrdení navrhovateľa. Navrhovateľ je ubytovaný v zariadení sociálnych služieb Q. K. I. E., H. I., so sídlom P. Č.. XXX, za ktorú službu mu bol vyrubený poplatok vo výške 790,- € mesačne, teda rozdiel medzi jeho dôchodkom a uvedenou sumou je 290,- Eur. Tento rozdiel vraj uhrádza sestra povinnej t.j. V. L. a povinná sa údajne odmieta podieľať na úhrade nákladov za jeho pobyt. V uznesení sa tiež uvádza, že jej otec s mamou darovali rodinný dom v E. so zriadeným vecným bremenom doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti. Údajne časť nehnuteľnosti
prenajíma a má teda príjem z prenájmu, z čoho bude môcť prispievať na úhradu jeho potrieb. Uvedené skutočnosti v uznesení, resp. návrhu navrhovateľa, však nie sú pravdivé, resp. nevychádzajú z reálneho stavu. Nie sú ani čo i len osvedčené listinnými dôkazmi. Povinná uviedla, že od 01.02.2021 je nezamestnaná a bez akéhokoľvek stabilného príjmu. Predtým mala prenajatý bar v Taliansku, avšak musela nájom ukončiť, a to aj pre aktuálnu situáciu spôsobenú pandémiou. Aktuálne si hľadá prácu, podporu v nezamestnanosti v zmysle predpisov Talianska nepoberá. Zároveň nie je pravdivá informácia, že prenajíma rodinný dom v E., resp. jeho časť. Rodinný dom, ktorý sa spomína v uznesení, užíva aktuálne jej mama. O predmetný dom sa však stará, platila rodičom náklady na služby a energie a investovala do údržby a rekonštrukcie domu - nová strecha, nové okná, plynový kotol, úpravy okolia, chodníky v exteriéri. Všetko toto využívali rodičia. V žiadnom prípade neplánuje akúkoľvek izbu v dome prenajať, keďže tam mama žije a nebude mať v domácnosti cudzieho človeka. Predpokladá, že ani otec ani sestra by takéto niečo nechceli. Jej sestra sa v tomto ohľade vôbec neangažovala. V relevantnom čase sa so sestrou dohodli, že ona sa bude starať a hradiť náklady na starostlivosť týkajúce sa mamy a sestra sa bude starať a hradiť náklady na starostlivosť týkajúce sa otca. V čase od februára 2021, keď bola mama hospitalizovaná po onkologickom zákroku v nemocnici, bola 3 mesiace doma a starala sa o ňu, a to nielen finančne. Otec je v predmetnom zariadení, na ktoré má prispievať nad rámec ich dohody so sestrou o starostlivosti o rodičov, napriek jej nesúhlasu s jeho umiestnením. Ona totiž upovedomila sestru o možnosti umiestniť otca v podobnom zariadení v Q., a to za cenu do 500,- €/mesiac. Naviac v uznesení nie sú žiadnym spôsobom zohľadnené majetkové pomery detí navrhovateľa, t.j. oboch sestier pri určení výživného. Povinná má za to, že doterajším stavom, t.j. keď sa každá starajú o jedného z rodičov, so sestrou zabezpečujú výživu rodičov primerane. Zároveň súd prvej inštancie pri určení výšky vyživovacej povinnosti, resp. príspevku na výživu žiadnym spôsobom ani len nespomenul majetkové pomery, možnosti ani schopnosti jednotlivých detí, a ani ich akýmkoľvek spôsobom nezohľadnil. Zároveň keďže sa sestra nestará o výživu mamy, a v zmysle dohody sa každá starala o jedného z rodičov, pričom existuje aj alternatíva zariadenia, v ktorom sa otec aktuálne nachádza, uloženie tejto vyživovacej povinnosti nad rámec by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň uviedla, že mama, o ktorú sa stará, má dôchodok v podstatne nižšej výške, ako je dôchodok otcov, takže je možné konštatovať, že prispieva na výživu rodičov vo väčšom rozsahu. Jedným zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Mám za to, že táto podmienka nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnená nebola. Ďalej má za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, keďže nebola osvedčená existencia tvrdeného nároku a neexistuje ani naliehavá potreba bezodkladnej úpravy právnych pomerov. Uznesenie je vecne nesprávne, vychádza z nesprávneho skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, najmä s ohľadom na zákonné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Uznesenie je tiež zmätočné, keďže bolo údajne vydané 16. mája 2021, ale v odôvodnení sa uvádza, že návrh bol navrhovateľom podaný až 09.06.2021. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd napádané uznesenie Okresného súdu Malacky, č. k. 8Pc/18/2021-49 zo dňa 16.05.2021 zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne a priznal jej náhradu prípadných trov konania.
6. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vecne správne a je vydané v súlade v príslušnými ustanoveniami zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Je zrejmé, že uvedenie nesprávneho dátumu vydania uznesenia je iba chybou v písaní, pričom správny dátum jeho vydania je 16.07.2021. Pred uvedením jednotlivých skutočností týkajúcich sa skutkových tvrdení povinnej v odvolaní poukazuje oprávnený na skutočnosť, že odvolanie bolo podané (dňa 30.07.2021) povinnou ešte pred začatím plynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu a z uvedeného dôvodu by mal odvolací súd posúdiť najmä právne účinky tohto odvolania. Podľa § 362 ods. 1 CSP sa odvolanie podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, pričom z tohto ustanovenia s prihliadnutím na ustanovenia CSP o doručovaní je zrejmé, kedy odvolacia lehota začína plynúť a kedy končí. Vzhľadom na oprávnenému doručenú doložku vykonateľnosti uznesenia vyplýva, že uznesenie bolo povinnej doručené až dňa 12.08.2021. Oprávnený v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že povinná v rámci jej odvolania uviedla viacero skutkových tvrdení, avšak neoznačila žiadny dôkaz, ktorým by tieto svoje skutkové tvrdenia preukázala. Pokiaľ povinná v odvolaní uvádza, že sa riadne stará o nehnuteľnosti, ktoré nadobudla od oprávneného a jeho manželky na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.09.2005 (ďalej len „Darovacia zmluva“), je potrebné uviesť, že takáto starostlivosť vyplýva jednak z jej záväzku uvedenom v článku 5 bod 3 uvedenej darovacej zmluvy a zároveň aj z tej skutočnosti, že povinná takouto starostlivosťou zhodnocuje vlastný majetok, a nie majetok oprávneného. Skutočnosť, že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli v minulosti užívané aj
cudzími osobami vie v rámci svedeckej výpovede potvrdiť oprávnený a v súčasnosti to vie potvrdiť dcéra navrhovateľa V. L. a jej manžel B. L.. Podľa názoru oprávneného sú skutočnosti uvedené povinnou v odvolaní o tom, akým spôsobom sa povinná dohodla s druhou dcérou oprávneného (V. L.) ohľadom starostlivosti o oprávneného a jeho manželku v danej veci bezpredmetné, nakoľko táto skutočnosť nie je predmetom tohto konania a nemá s ním žiadny súvis. Oprávnený uviedol a zároveň preukázal: 1) aké sú jeho nevyhnutné mesačné výdavky na zariadenie sociálnych služieb, 2) aký je jeho starobný dôchodok, 3) aký príspevok na toto zariadenie sociálnych služieb poskytuje oprávnenému jeho dcéra V. L., a 4) z ktorého účtu sa uvedený príspevok hradí. Povinná žiadnym spôsobom nepoprela tvrdenie oprávneného, že sa povinná žiadnym spôsobom nepodieľa na nákladoch za zariadenie sociálnych služieb. Oprávnený v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa nachádza oprávnený nie je žiadnym luxusným pôžitkom, alebo nebodaj rozmarom oprávneného. Oprávnený nevie posúdiť porovnanie týchto nákladov s nákladmi iných obdobných zariadení, avšak v rámci tohto konania preukázal, že tieto náklady znížil aj takým spôsobom, že prijal starostlivosť namiesto v izbe jednolôžkovej v izbe dvojlôžkovej, aj za cenu zníženia jeho prípadného komfortu. Oprávnený súčasne dal do pozornosti, že existujú aj medializované prípady, kedy sa v jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb poskytovala starostlivosť nedôstojne, prípadne až protiprávne, a aj z uvedeného dôvodu nemá záujem o umiestnenie do iného zariadenia, nakoľko duševný pokoj a kľud je nevyhnutnou súčasťou každého pobytu v takomto zariadení. Oprávnený dáva do pozornosti súdu tú podstatnú skutočnosť (ktorá bola už uvedená v návrhu na výživné), že povinná dostala do daru od oprávneného (a jeho manželky) na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosti, ktoré majú hodnotu približne 200.000,- €. Na preukázanie tohto tvrdenia oprávnený priložil ako dôkaz inzerát realitnej kancelárie, ktorá tieto nehnuteľnosti ponúkala na predaj. Z hľadiska pomeru hodnoty tohto daru, sumy požadovanej od povinnej v rámci tohto súdneho konania a jednotlivých okolností je zrejmé, že sa v tomto súdnom konaní nejedná o žiadny šikanózny nárok oprávneného, alebo nárok v rozpore s dobrými mravmi. Povinná v odvolaní žiadnym spôsobom nepoprela skutkové tvrdenie oprávneného, podľa ktorého na starostlivosť o oprávneného prispieva výlučne dcéra oprávneného V. L.. Oprávnený nechcel byť a ani nechce byť účastníkom tohto súdneho konania, nakoľko považuje za nedôstojné riešiť rodinné záležitosti súdnym konaním, avšak súdne konanie bolo začaté z dôvodu neochoty povinnej pomôcť oprávneného s jeho nevyhnutnými výdavkami. Podľa názoru oprávneného neuviedla povinná žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by malo byť uznesenie nezákonné a neuviedla ani žiadne konkrétne odvolacie dôvody podľa § 365 CSP, ktoré v rámci jeho odvolania aplikuje. Nad rámec vyššie uvedeného oprávnený uvádza, že povinná do dňa podania tohto vyjadrenia nesplnila povinnosť uloženú jej v uznesení za žiadny kalendárny mesiac a jedinou osobou, ktorá oprávnenému na výživu prispieva je naďalej iba dcéra oprávneného V. L.. Nakoľko je podľa názoru oprávneného uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne a zákonné, navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 16.07.2021, sp. zn. 8Pc/18/2021 potvrdil.
7. K uvedenému vyjadreniu oprávneného sa vyjadrila povinná svojím podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.10.2021 a uviedla, že oprávnený vo vyjadrení tvrdí, že odvolanie bolo podané dňa 30.07.2021 t.j. pred začatím plynutia lehoty na podanie odvolania, a teda by mal súd posúdiť účinky takéhoto odvolania. V tejto súvislosti poukázala na § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa vyššie citovaného ustanovenia je odvolanie potrebné uskutočniť najneskôr v 15. deň po doručení rozhodnutia. Zákon však v žiadnom smere nestanovuje, že odvolanie musí byť najskôr podané v deň doručenia rozhodnutia, aj keď v praxi tomu tak obvykle asi bude. V tejto súvislosti je potrebné skúmať výlučne včasnosť podania odvolania, t.j. z hľadiska dodržania lehoty na jeho podanie, a teda či odvolanie nebolo podané po uplynutí lehoty na odvolanie. Nemôže byť v neprospech účastníka konania, že podal odvolanie síce pred uplynutím lehoty na jeho podanie, ale predčasne. Aj v zmysle ustálenej judikatúry odvolanie, ktoré bolo podané po vyhlásení rozhodnutia, ale ešte pred jeho doručením, a teda pred začiatkom plynutia odvolacej lehoty, sa považuje za účinne podané. Na tom by dokonca nič nemenila ani skutočnosť, že účastník po doručení rozhodnutia napísal znovu podanie, ktoré podal až po uplynutí odvolacej lehoty a v ktorom uvádza, že proti rozhodnutiu podáva odvolaniu a aj ho podrobne odôvodňuje (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., ako!. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1227). Povinná má teda za to, že odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č. k. 8Pc/18/2021-49 zo dňa 16.05.2021 teda bolo z jej strany podané riadne a včas. Oprávnený ďalej uvádza, že ako povinná nepodporila svoje
tvrdenia označením dôkazov v tomto konaní. V tejto súvislosti predkladá súdu čestné vyhlásenie jej matky (manželky navrhovateľa) F. V., v ktorom opisuje spôsob, akým zabezpečuje jej potreby a aj iné skutočnosti. Mame nielenže dáva financie na bežné potreby, ale aj hradí lieky, berie ju po doktoroch, hradí aj prevádzkové a iné náklady na bývanie. Oprávnený nesprávne uvádza, že starostlivosťou o nehnuteľnosť zhodnocuje svoj vlastný majetok. Pokiaľ by totiž v dome nebývala jej mama ale cudzia osoba, veľa z nákladov, ktoré hradí, by bola povinná zaplatiť táto osoba, a to z dôvodu, že užíva nehnuteľnosť. Ide totiž prevažne o náklady užívateľa nehnuteľnosti, na ktoré vlastník nie je povinný. Nie je tiež pravda, že by bola nehnuteľnosť užívaná cudzími osobami, z ktorého užívania by ona mala akýkoľvek prospech. Aj mama potvrdzuje, že v dome býval len jej priateľ, a aj to len príležitostne, pričom jej z tohto neplynú žiadne príjmy. Zároveň nesúhlasí s tým, že je bezpredmetné, akým spôsobom sa so sestrou dohodla na starostlivosti o rodičov. Ani sám oprávnený nepoprel, že by takáto dohoda existovala. Zároveň aj mama potvrdzuje túto skutočnosť v čestnom vyhlásení. Povinná z výživného má za to, že je podstatné, že každá z nich sa má postarať o jedného z rodičov, čím sa starostlivosť pomerne rozdelila medzi deti. Sestra žiadnym spôsobom neprispieva na výživu mamy, nezabezpečuje jej potreby ani starostlivosť. Priznanie vyživovacej povinnosti ešte aj na otca by bolo podľa jej názoru v rozpore s dobrými mravmi, keďže sestra v oveľa lepšej finančnej situácii by potom mala minimálne náklady na starostlivosť o rodičov. Súd pritom vôbec nevzal do úvahy majetkové pomery detí a ich schopnosti a neporovnal ich. Myslím si, že za touto aktivitou je primárne jej sestra, a nie otec, ktorý je oprávneným v konaní. Oprávnený sa neustále opiera o skutočnosť, že dostala do daru nehnuteľnosť, údajne v hodnote 200.000,- €. S ťarchou v podobe doživotného užívania však nehnuteľnosť nemá akúkoľvek trhovú hodnotu, neplynú z nej akékoľvek finančné zárobky, túto nehnuteľnosť nemožno v praxi prenajať. Nepredstavuje teda majetok, z ktorého by zabezpečovala výživu ešte aj druhému rodičovi. Na druhej strane oprávnený opomenul spomenúť, že keď bol na ňu napísaný dom, sestra dostala ako vyrovnanie hotovosť vo výške 300.000,- Sk. Túto skutočnosť jej mama potvrdila aj v čestnom vyhlásení. Takže nie je pravda, že ona od rodičov získala obrovské majetky a sestra nič, a toto odôvodňuje zrušenie dohody o starostlivosti o rodičov. Povinná uviedla, že sa svojej povinnosti nevyhýba, o mamu sa stará, ako najlepšie vie. Takto by sa mala sestra starať o ich otca, aby bola vyživovacia povinnosť spravodlivá. Aj keď má sestra oveľa lepšiu finančnú situáciu, ako má momentálne ona. S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd napádané uznesenie Okresného súdu Malacky, č. k. 8Pc/18/2021-49 zo dňa 16.05.2021 zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne a priznal jej náhradu prípadných trov konania.
8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
9. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
10. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený z výživného sa od povinnej domáha pomernej časti úhrady za pobyt v zariadení sociálnych služieb Q. K. I. E., ktorý oprávnený musí uhrádzať vo výške 790,- € mesačne, pričom na uvedený pobyt je odkázaný. Z opisu skutočného stavu taktiež vyplýva, že oprávnený z dôchodku dokáže uhrádzať sumu 500,- € mesačne a zostatok potrebnej sumy vo výške 290,- € mesačne chce pomerne rozdeliť medzi jeho deti a to dcéru T. a dcéru V.. Z opisu skutočného stavu poskytnutého oprávneným vyplýva, že dcéra V. si plní túto svoju povinnosť dobrovoľne a teda pomerný zostatok vo výške 145,- € požaduje otec uhradiť od svojej dcéry T..
13. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
14. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vzhliadol potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že oprávnený z výživného (otec povinnej) je odkázaný na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov, a preto žije v takomto zariadení pre seniorov, kde platí mesačne 790,- €. Z dôkazov založených v súdnom spise taktiež vyplýva, že dôchodok otca t.j. oprávneného je vo výške 517,70 €, a teda po odpočítaní vreckového vo výške 17,70 € oprávnenému chýba na doplatenie mesačného poplatku za poskytovanie sociálnej služby 290,- €, ktorý dopláca dcéra V. L. v celej výške. V danej veci argument povinnej z výživného uvedený v rámci podaného odvolania, týkajúci sa skutočnosti, že so sestrou V. sa dohodla tak, že ona bude uhrádzať výdavky v súvislosti s matkou, zatiaľ čo sestra V. bude uhrádzať výdavky v súvislosti s otcom v danom prípade nie je pre odvolací súd významný, nakoľko odporuje zákonnému ustanoveniu a to konkrétne § 67 Zákona o rodine. Z ustanovenia § 67 Zákona o rodine vyplýva, že každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Inak povedané, takáto dohoda uzavretá medzi sestrami, z ktorej vyplýva, že jedna sestra bude uhrádzať náklady v súvislosti s mamou a druhá sestra bude uhrádzať náklady v súvislosti s otcom nemá oporu v zákonnom ustanovení, nakoľko deti sa majú podieľať na plnení vyživovacej povinnosti voči obom rodičom v rozsahu, aký zodpovedá pomeru ich schopností, možností a majetkových pomerov. V predmetnej veci pri nariadení neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, a teda nevie objektívne ustáliť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej vo vzťahu k pomerom sestry V. L., ktorá je taktiež povinná z výživného. Napriek uvedenému však bolo potrebné neodkladné opatrenie v primeranom rozsahu nariadiť, a to z dôvodu, že v danej veci je daná potreba bezodkladnosti úpravy pomerov, ktorá spočíva práve v tom, že oprávnený z výživného je odkázaný na zariadenie sociálnych služieb, že dôchodok oprávneného nepostačuje na úhradu celého mesačného poplatku za poskytované sociálne služby a taktiež zo skutočnosti, že manželka oprávneného nie je schopná z hľadiska jej majetkových a príjmových pomerov plniť si voči oprávnenému prípadnú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ má povinná z výživného za to, že sestra V. L. neuhrádza pomernú časť výživného v súvislosti s matkou, rovnako má matka zákonnú možnosť žiadať o úhradu pomernej časti výživného voči obom dcéram. Na základe uvedeného daný argument povinnej týkajúci sa úhrady výživného na matku výlučne ňou neobstojí. V akom rozsahu bude s konečnou platnosťou ustálená vyživovacia povinnosť povinnej voči oprávnenému z výživného a to s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej bude vecou dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vo veci samej. Momentálne však oprávnenému z výživného pri neuhrádzaní týchto nákladov za poskytovanie sociálnych služieb hrozí, že dôjde k ukončeniu poskytovania sociálnych služieb, a to z dôvodu, že oprávnený nemá dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie uvedených služieb hoc je na ne odkázaný. Z týchto dôvodov odvolací súd vzhliadol ako dôvodnú potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Ďalšími argumentmi povinnej z výživného uvedenými v rámci podaného odvolania sa bude súd prvej inštancie zaoberať v konaní vo veci samej.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).