Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-21-2020.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jankou Pravotiakovou v spore žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 11 Košice, IČO: 36 608 548, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 zast. JUDr. Felix Neupauer - advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 354,88 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 354,88 € a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 354,88 € od 10.02.2019 do zaplatenia , a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.8.2019 domáhal úhrady sumy 354,88 € s príslušenstvom z dôvodu krátenia poistného plnenia žalovaným na opravu poškodeného motorového vozidla z dôvodu priznania alternatívnych náhradných dielov, primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis, primeraných nákladov na lakovací materiál. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.01.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW Golf, EČV: V., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti SOPKO-MED s.r.o., so sídlom Piešťanská 30, 040 11 Košice - poistenému. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie, ktorý ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013881536. Poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 762,90 €, ktoré boli následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 190002. Poistenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.01.2019 oznámené, že bolo dňa 25.01.2019 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013881536 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla predstavovala sumu 762,90 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola vo výške iba 408,02 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 354,88 €, ktorá bola vlastníkom motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.02.2019. Podľa Vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle VW Golf normohodinu vo výške 38,00 € . 3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a považoval ho za nedôvodný. Uviedol, že faktúra mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve, návrh nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a že žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca
nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii vinníka, ktorý spôsobil škodovú udalosť, o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo nie je vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku postačujúce. Poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu čo potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky /ZoPP/. Uzatvorením ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu ale pri dodržaní zákonom stanovených a predpísaných náležitosti pre zmluvu o postúpení pohľadávok by došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu ZoPP predmetom ktorej je postúpeniu pohľadávky žalobcu čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v konaní. S poukazom na argumentáciu k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia) žalobca považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. V predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej ZoPP je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Z dôvodu absentovania prejavu vôle poškodeného ako postupcu v ZoPP žalovaný mal za to, že predmetný právny úkon nie je urobený úplne a určito, a to v zmysle dikcie ust. § 524 a nasl. OZ a vzhľadom k tomu v nadväznosti na znenie ust. § 37 OZ je ho potrebné považovať za absolútne neplatný. 4. Žalobca v reakcii na odpor uviedol, že žalovaný svoj postup ani žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil a nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých tento svoj záver vyvodzuje. Ak žalovaný kráti poistné plnenie jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor, že cena práce normohodiny je len v ním určenej výške. Z uvedeného je zrejmé, že konaním žalobcu resp. jeho právneho predchodcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 799 OZ, ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného, tj. krátenie poistného plnenia.
5. V zmysle § 797 odsek 2 OZ nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Z uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, kedy žalovaný časť poistných plnení už poškodenému, resp. žalobcovi poukázal kedy skutočnosť, že poškodený pohľadávku - faktúru „nikdy neuhradil“ nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z uvedeného ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou.
6. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený a poistený je dlžníkom žalobcu je nesprávny, bez opory v zákone, a ktorý zároveň popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka, napr. § 810 OZ, v ktorom sa uvádza, že poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola
zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcami (poškodenými, resp. poistenými) a postupníkom (žalobcom) obsahujú jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetných zmluvách špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu motorového vozidla). Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje presné určenie dlžníka a dôvod vzniku a výšku pohľadávky, ktorú má postupca voči dlžníkovi, preto je predmetná zmluva o postúpení pohľadávky určitá a platná a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky. Žalovaný krátil cenu práce normohodiny z dôvodu opravy poškodených motorových vozidiel v neautorizovaných servisoch. Krátenie poistného plnenia z dôvodu, že oprava bola vykonaná v neautorizovanom servise nemá oporu v zákone. Žalovaným prezentované rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované, prípadne zmluvné a nezmluvné nemá oporu v zákone nakoľko všetky servisy podnikajú na trhu riadne, legálne. Samotná skutočnosť, že oprava poškodených vozidiel bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu.
7. Súd sa pri rozhodovaní sporu riadil nasledovnými právnymi predpismi.
8. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
9. V zmysle § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka:(1) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. (3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
10. V zmysle § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
11. V zmysle § 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
12. V zmysle § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 13. V zmysle čl. 12 ods.5 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP-KAS): „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.“ 14. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka (1) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. V zmysle § 525 Občianskeho zákonníka (1) postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
16. V zmysle § 517 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. V zmysle §132 CSP V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné označenie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ 18. V zmysle ust. §37 OZ „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom sporu je úhrada sumy 354,88 € žalovaným z dôvodu ním vykonaného krátenia poistného plnenia žalobcovi. V konaní bolo nesporné, že došlo ku škodovej udalosti, uzavretie havarijného poistenia poisteným u žalovaného, výška nepriznanej sumy žalovaným a krátenie poistného plnenia. Sporný bol dôvod krátenia poistného plnenia, dôvod neuhradenia žalovaným sumy 354,88 €, a teda žalovaným priznanej normohodiny 20 € nakoľko sa jedná o opravu vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise. 20. V konaní bolo zistené, že vznikla škodová udalosť na motorovom vozidle VW Golf, EČV: V., ktoré patrilo spoločnosti SOPKO-MED s.r.o., so sídlom Piešťanská 30, 040 11 Košice - poistenému, táto bola ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie, ktorý ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013881536. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla u žalobcu vo výške 762,90 € boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 190002. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola vo výške iba 408,02 €. Celková nepriznaná suma vo výške 354,88 € bola vlastníkom motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.02.2019. Z Vyjadrenia likvidátora žalovaného vyplýva, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle VW Golf normohodinu vo výške 38,00 €, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná alebo výhodnejšia a nižšia cena, preto súd považoval za nedôvodne, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný krátil poistné plnenie aj z dôvodu, že boli priznané alternatívne náhradne diely. Z kalkulácie k faktúre č.190002 je zrejmé, že ako diel bola použitá len upínacia sada nárazníka P v hodnote 21,15 €, pričom štandardne sa cena tohto dielu pohybuje okolo 25,83 € - 32,24 € čo vyplýva aj z cenníka tohto náhradného dielu, pričom žalobca si účtoval cenu o niečo nižšiu ako je štandardná. To, že ide o originálny diel je zrejmé z výrobného čísla. Žalovaný taktiež krátil poistné plnenie z dôvodu lakovacej konštanty. V konaní bolo zistené, že táto zahŕňa okrem ceny farby aj spotrebný materiál ako je napr. riedilo, acetón, striekacie kabíny a pod. Pri oprave motorového vozidla a navrátení do pôvodného stavu bolo potrebné použiť lak aký malo auto pôvodne čo malo vplyv aj na technológiu opravy. Lakovanie formou metalízu predstavuje technologicky náročnejší postup, pri ktorom je potrebné vynaložiť vyššie náklady, preto aj použitie lakovacej konštanty 130,00 % je odôvodnené.
21. Z dokazovania vyplynulo, že náklady na prácu žalobca vypočítal s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle VW Golf normohodinu vo výške 38,00 € čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná alebo výhodnejšia a nižšia cena, preto nie je dôvodne, že nebola žalovaným uznaná cena práce v plnej výške. Súd vychádzal aj z porovnania cenníkov mechanických, klampiarskych a lakovníckych prác v danom regióne pre daný typ motorového vozidla predložených žalobcom. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná podľa § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti už samotným vznikom škodovej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiadal správne
zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal a relevantne odôvodnil. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania predstavuje krátený nárok na náhradu škody vo forme poistného plnenia zo strany žalovaného žalobcovi, na ktoré má žalobca, resp. žalobcov právny predchodca nárok a to z titulu havarijného poistenia poškodeného. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je škodová udalosť. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Poškodený v konaní dostatočne preukázal výšku škody, predložil faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá obsahovala všetky potrebné údaje, no napriek tomu mu bolo poistné plnenie krátene, čo je podľa názoru súdu v rozpore so zákonom.
22. Žalobca zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa § 132 CSP splnil. Škodová udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inou škodovou udalosťou, kedy je v žalobe uvedené kedy došlo k škodovej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené, kým bola spôsobená škodová udalosť aj pod akým číslom danú škodovú udalosť žalovaný zaregistroval.
23. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že poistený si splnil všetky povinnosti voči žalovanému vyplývajúce mu z cit. ust. § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a poistnej zmluvy. Na strane poisteného, resp. žalobcu, na ktorého boli predmetné pohľadávky postúpené nedošlo k porušeniu povinností uvedených v cit. ust. Občianskeho zákonníka, naopak poistený resp. žalobca si splnil všetky povinnosti, a preto nebol dôvod na strane žalovaného na zníženie poistného plnenia. Súd vychádzal aj z čl. 12 ods.5 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel .
24. Súd dospel k záveru, že v zmysle cit. ust. právny predchodca žalobcu - poškodený mal právo na uplatnenie si nároku na náhradu škody voči žalovanému, ktorý tak mohol Zmluvou o postúpení pohľadávky previesť. K tomuto prevodu nároku zo strany poškodeného na žalobcu aj reálne došlo. Súd považoval za platné a v súlade so zákonom postúpenie pohľadávky poškodeným žalobcovi. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. V článku I predmetnej Zmluvy označenom ako Predmet zmluvy v bode 1 postupca vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v presne špecifikovanej výške, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti, pričom v danej zmluve je uvedené aj číslo poistnej udalostí. V článku II. predmetnej Zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, a teda ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške vzniknutú z konkrétneho dôvodu postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu obsahuje generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka . Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne tak aj konkludentne. Postupca v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného je zrejmé, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť.
25. V predmetnom prípade teda nebol splnený a preukázaný žiadny dôvod, ktorý by umožňoval žalovanému jednostranne krátiť poskytnutie poistného plnenia. Ku kráteniu poistného plnenia pritom
môže dôjsť iba na základe ust. § 798 Občianskeho zákonníka alebo podmienok vyplývajúcich z uzavretej zmluvy čo však v konaní nebolo preukázané. 26. Žalovaný listom zo dňa 28.01.2019 oznámil, že dňa 25.01.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013881536. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania , a preto súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania a to 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 354,88 € od 10.02.2019 do zaplatenia. 27. Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že poistné plnenie bolo žalobcovi neoprávnene krátené, a teda nárok žalobcu je opodstatnený a preto v zmysle cit. zák. ustanovení rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy vrátane úroku z omeškania.
28. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).