Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6P/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948 a L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., V. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou v Partizánskom, Hrnčírikova 1/B, IČO: 35 437 588, o zmenu úpravu styku otca s maloletým a o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 04.06.2018 č.k. -65 tak, že:

· s účinnosťou od 09.08.2021 zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému C. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70 € mesačne na sumu 110 € mesačne s tým, že výživné bude povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého; · otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletého C. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 20 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 09.08.2021 s tým, že túto sumu je povinný poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v jeho prospech zriadi matka, pričom na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa bude potrebný súhlas súdu; · otec je oprávnený stretávať sa s maloletým C. T., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v utorok v čase od 17:00 hod do 18:00 hod, vo štvrtok od 17:00 hod do 18:00 hod a v sobotu od 10:00 hod do 11:00 hod, každý párny týždeň v stredu od 17:00 hod do 18:00 hod a v nedeľu od 17:00 hod do 18:00 hod vždy za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná umožniť, aby sa najmenej jedno stretnutie otca s maloletým v každom týždni uskutočnilo mimo bytu, v ktorom maloletý býva a mimo spoločných priestorov patriacich k bytovému domu, v ktorom maloletý býva.

II. V ostatných častiach nedotknutých týmto rozhodnutím ostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 04.06.2018 č.k. -65 bezo zmeny.

III. Matka je povinná zriadiť v prospech maloletého do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitný účet a do 3 dní po zriadení účtu číslo tohto účtu písomne oznámiť otcovi maloletého.

IV. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 09.08.2021 do 03.11.2021 v sume 134,19 € je otec maloletého povinný zaplatiť maloletému v pravidelných mesačných splátkach po 10 € mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti výroku o zvýšení výživného s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zvýšeného zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného zvýšeného výživného.

V. Zročné výživné na tvorbu úspor maloletého za obdobie od 09.08.2021 do 03.11.2021 v sume 67,15 € je otec maloletého povinný zaplatiť maloletému na účet maloletého zriadený matkou do 30 dní od oznámenia čísla účtu maloletého v súlade s odsekom III tohto rozhodnutia.

VI. Súd určuje nad výchovou maloletého C. T., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - dohľad.

VII. Súd ukladá rodičom maloletého povinnosť počas trvania výchovného opatrenia spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí príslušným podľa miesta bydliska maloletého.

odôvodnenie:

(1) Otec maloletého sa podaným návrhom domáha zmeny úpravy styku s maloletým, ku ktorej došlo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 04.06.2018 vo veci sp. zn. a to tak, že sa bude stretávať s maloletým dvakrát v týždni po 1 a pol hodiny bez prítomnosti matky a potom počas víkendu každý párny týždeň od piatku 15:00 hod do nedele 15:00 hod. Návrh odôvodnil tým, že matka negatívne zasahuje do jeho styku s maloletým, nedodržiava stanovený režim, maloletého od neho odhovára, nepekne sa pred ním o ňom vyjadruje. Pri stretnutí ho má stále na rukách, pozornosť maloletého upriamuje na seba a nedáva mu príležitosti s maloletým si vytvoriť bližší kontakt. (2) Ako dôkazy označil rozsudok tunajšieho súdu a rodný list maloletého. (3) Súd maloletému ustanovil procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a nariadil vo veci pojednávanie na 10.09.2021. Predvolal naň rodičov maloletého a ustanoveného opatrovníka. Rodičov zároveň poučil o ich procesných právach a povinnostiach a matke a opatrovníkovi doručil návrh na začatie konania a umožnil im vyjadriť sa k nemu. (4) Matka k návrhu prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že s návrhom nesúhlasí vzhľadom na zdravotný stav maloletého a uviedla, že tvrdenia otca maloletého nie sú pravdivé. Maloletý trpí syndrómom separačnej úzkosti, vyhýba sa odlúčeniu od matky alebo iných blízkych osôb. Nie je pravda, že by otec dával maloletému navyše jedlo alebo veci, ak mu niečo dá, odfotí sa s tým a vezme mu to. Často býva vulgárny na matku aj pred maloletým. Maloletý v prítomnosti otca len apaticky sedí na matke alebo plače. Otec navštevoval maloletého v byte, kde s matkou bývajú, ale býval často agresívny a zasahoval im do súkromia, preto sa matka rozhodla pre stretávanie na námestí v G. a následne po vypuknutí pandémie na chodbe v bytovom dome. Matka má z otca strach, správa sa voči nej agresívne. Maloletého označuje v komunikácii ako „kár“ a „hniliak“ a tvrdí, že „pôjde do blázinca“. Maloletý má svoj denný režim, ktorý otec nerešpektuje. V čase, keď má dôjsť k styku otca, maloletý spáva. Otec odmieta prísť v iný čas. Nejde mu o vzťah so synom, ale len o to, aby nemusel platiť výživné. Matka navrhuje upraviť styk otca s maloletým, aby sa stretával raz týždenne za prítomnosti matky, v sobotu od 10:00 do 11:30. Zároveň vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného uplynuli už tri roky, navrhuje matka zvýšiť výživné na maloletého na sumu 120 € mesačne. (5) K vyjadreniu a návrhu pripojila vyjadrenie k zdravotnému stavu maloletého od MUDr. C.. (6) Súd vyjadrenie a návrh doručil otcovi a kolíznemu opatrovníkovi. (7) Otec k nemu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že súdom upravený styk je nedostatočný najmä z dôvodu správania matky, ktorá neumožňuje vykonávať styk v nariadenom rozsahu a maloletého drží celý čas na rukách, pričom ten nie je ani obutý. Styk prebiehal výlučne na schodisku bytového domu, vo vchode, kde matka býva. Matka vytvára medzi otcom a maloletým citové odlúčenie a snaží sa preukazovať, že dôvodom je zdravotný stav maloletého. Ona s ním však nikam nechodí a drží ho v izolácii, sú stále zatvorení v byte s matkou a starou matkou. Otec mu chce poskytnúť, čo môže a chce mať s ním vytvorený zdravý vzťah. Do svojho vlastníctva nadobudol byt v G., kde sa chce s maloletým stretávať, hoci žije trvalo s priateľkou vo E. T.. Už opakovane žiadal, aby matka išla s maloletým do uvedeného bytu, ona to odmietla. Otec v minulosti maloletému opakovane kupoval hračky a veci bežnej potreby, tie však matka odmietala alebo vyhadzovala s tým, že ide o nekvalitné veci a ona maloletému také nedáva. Tvrdené agresívne správanie otca nie je pravdou. Svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní. Má záujem sa stretávať s maloletým a podieľať sa na jeho výchove. Matka však maloletému vyhodila fotografiu otca aj sladkosti, ktoré mu dal na Mikuláša. Otec chcel maloletého vziať na výlet, matka to neumožnila. Matka maloletému nebuduje žiadne sociálne kontakty, ani s otcom, ani s inými osobami. Odmietla aj navštíviť odborníka v J. kvôli zdravotnému stavu maloletého. Otec uviedol vo vyjadrení, že má zo zamestnania čistý mesačný príjem 750 € a má výdavky na hypotéku 234 €, elektrinu 30 €, plyn 12 €, nájom 80 €, poistné 30 €, telefón 25 €, lieky 30 €, spotrebný úver 50 € a pohonné hmoty 30 €. Zároveň zmenil návrh na začatie konania tak, že sa domáha styku s maloletým každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok bez prítomnosti matky, od 15:00 hod do 18:00 hod a v sobotu od 13:00 hod do 18:00 hod a každý párny týždeň v stredu bez prítomnosti matky od 15:00 hod do 18:00 hod a každý párny víkend od piatku od 15:00 hod do nedele do 15:00 hod. K podaniu pripojil vlastný vyhotovený zoznam obsahujúci dátumy a dĺžku stretnutí s maloletým a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G..

(8) Súd na pojednávaní dňa 10.09.2021 pripustil zmenu návrhu na začatie konania v súlade s návrhom otca v jeho vyjadrení a neúspešne sa pokúsil priviesť rodičov k rodičovskej dohode. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - vyjadrením k zdravotnému stavu na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 13, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 21, zoznamom časov stretávok na č.l. 27, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. na č.l. 28, oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu , z toho najmä správu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 52, zápisnicu o pojednávaní na č.l. 59 a rozsudok na č.l. 65 a vykonal dokazovanie aj na pojednávaní predloženou fotodokumentáciou. Následne vypočul otca maloletého a matku maloletého a pojednávanie odročil na 03.11.2021 za účelom doplnenia dokazovania a za účelom vykonaní konzultácií s rodičmi na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. (9) Na pojednávaní dňa 03.11.2021 súd urobil znovu pokus o rodičovskú dohodu, avšak opäť neúspešný. Účastníkov upozornil, že zvažuje uloženie výchovného opatrenia podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a doplnil dokazovanie oznámením o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa na č.l. 56, správami zo psychologických vyšetrení na č.l. 60 a 61, potvrdením o mzde otca na č.l. 66, správou z poradensko-psychologického procesu na č.l. 83 a správou zamestnávateľa matky na č.l. 88 až 90. Oboznámil aj obsah správy z neurologického vyšetrenia maloletého na č.l. 97. (10) Súd nevyžiadal na návrh otca správu od ošetrujúceho lekára maloletého MUDr. C. o jeho zdravotnom stave, ako aj správu, ktorá bola podkladom pre priznanie predĺženého rodičovského príspevku na maloletého, pretože to pre rozhodnutie nebolo potrebné. Zdravotný stav maloletého je dostatočne preukázaný ostatnými vykonanými dôkazmi a skutočnosť, prečo matka poberá predĺžený rodičovský príspevok nie je pre rozhodnutie nijako podstatná. Ak matka otcovi zahmlieva zdravotný stav maloletého, otec má ako jeho rodič možnosť domáhať sa informácií o zdravotnom stave maloletého priamo od jeho lekárky, alebo môže podať návrh na rozhodnutie podľa . (11) Z vykonaných dôkazov súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci skutkový stav: (12) Matka a otec maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 04.06.2018 č.k. -65, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.06.2018. V rozsudku bola potvrdená rodičovská dohoda. Zo zápisnice z pojednávania v pripojenom spise a zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske v uvedenom spise vyplýva, že matka v tom čase mala príjem 430 € z materského a 23,68 € z prídavkov na dieťa. Žila u svojich rodičov v rovnakom byte ako v súčasnosti, prispievala im 100 € mesačne. Otec maloletého žil na adrese trvalého bydliska, na bývanie prispieval svojej matke sumou 100 € mesačne. Pracoval u rovnakého zamestnávateľa ako v súčasnosti, uviedol, že jeho čistý príjem bol 550 € mesačne. Splácal pôžičku 40 € mesačne, poistné 25 € mesačne, mal výdavky na lieky 40 € mesačne a na dopravu k lekárovi 40 € mesačne. Maloletý bol v tom čase prikrmovaný umelou výživou v cene 30 € mesačne, matka na neho vyčíslila výdavky na plienky na 112 € mesačne, na vlhčené utierky 24 € mesačne a na kozmetiku 7 € mesačne. (13) Maloletý je v súčasnosti oneskorený vo vývine, ťažko spolupracuje, opakovane bol vyšetrený psychológom. Má výraznú separačnú anxiozitu. (č.l. 13) (14) Otec maloletého býva v rovnakom dome ako v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti, a to so svojou partnerkou a matkou. Okrem toho vlastní X-izbový byt, ktorý nemá v pláne prenajímať. Nadobudol ho v roku 2020 kúpou (č.l. 21, č.l. 28). Zamestnaný je u rovnakého zamestnávateľa ako v čase ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností, v súčasnosti má priemernú čistú mzdu 897,59 € mesačne. (č.l. 66) (15) Matka maloletého poberá rodičovský príspevok 378,10 €, prídavok na dieťa 25,50 € (č.l. 56) a okrem toho aj nemocenské 300 € (č.l. 98). Svojim rodičom prispieva na bývanie sumou 150 € mesačne (č.l. 21). V súčasnosti je evidovaná ako zamestnanec spoločnosti G. D. D..O..M.., v roku 2021 jej bola vyplatená v januári suma 555,88 €. Zamestnávateľ ju hodnotí negatívne z dôvodu nedostatočnej komunikácie s ním. V súčasnosti je evidovaná na pandemickej OČR, a to od 05.01.2021 až doteraz. (16) Maloletý navštevuje ortopedickú a neurologickú ambulanciu v P., nosí ortopedickú obuv a je plienkovaný. (č.l. 21) Je v starostlivosti psychologičky, z vyšetrenia zo dňa 26.05.2021 vyplynulo, že je emocionálne a sociálne výrazne nezrelý, zaostáva o pol roka, je ľahko mentálne zaostalý. Má výraznú separačnú anxiozitu, bolo odporučené predĺženie rodičovskej dovolenky matky o jeden rok. (č.l. 60) Rovnaký záver o separačnej anxiozite vyplýval aj z vyšetrenia dňa 03.12.2020 (č.l. 61) (17) Podľa obsahu otcom vyhotoveného prehľadu dátumov a časov stretávania sa s maloletým sa styk s maloletým neuskutočňuje v súdom určenom rozsahu (je kratší). Matka skutočnosť, že styk otca s maloletým neprebieha počas celého určeného času, nepoprela (č.l. 27).

(18) Z elektronickej komunikácie rodičov na č.l. 34 a nasl. spisu vyplýva, že spolu nekomunikujú slušne a vecne, ich komunikácia je konfrontačná, vulgárna zo strany otca maloletého. Komunikácia predložená otcom je menej konfrontačná a viac vecná, otec prejavil záujem kupovať maloletému rôzne veci, oblečenie (č.l. 42 a nasl.) (19) Vo svojej výpovedi otec maloletého prejavil záujem vychovávať ho, chce, aby si maloletý na neho zvykol. Styk sa realizuje každý týždeň o 14:45. Stretávajú sa na schodisku v bytovom dome v mieste bydliska matky, s maloletým sa rozpráva. Matka ho má vždy na rukách, otcovi ho len ukazuje. Von nechodia, ani pred bytovku. Maloletý býva bosí. Styk trvá tak pol hodinu, lebo matka tvrdí, že musí spať. Ak by bol styk otca s maloletým širší, otec by ho chcel realizovať vo svojom byte, nemá problém ani s prítomnosťou matky. Otec uviedol, že má príjem 750 € v čistom (hoci z neskôr vykonaných listinných dôkazov vyplýva podstatne vyšší príjem) a poberá invalidný dôchodok 166 € mesačne. V byte, ktorý kúpil nebýva, byt len „leží“. Spotrebný úver má na zariadenie bytu, hypotéku má na 30 rokov. Matke na bývanie neprispieva. Má staré auto, nefajčí, výživné platí pravidelne, dlh nemá. O zdravotnom stave syna vie. (20) Matka vo výpovedi označila otca za agresívneho. Uvádza, že má strach, že maloletému ublíži, lebo chcel rozbiť vchodové dvere (ale ich nerozbil). Ona je s maloletým vonku vždy od 10:00 do 12:00 a od 17:00 do 19:00 alebo do 19:30, a to aj v zimných mesiacoch. V čase od 10:00 do 12:00 a od 17:00 do 19:00 by sa otec mohol stretávať s maloletým, ale len v jej prítomnosti. Ona do jeho bytu nechce ísť. Tvrdila, že ju otec napadol, ten to poprel. Oznámenie o trestnom čine alebo priestupku neurobila. Uviedla, že v súčasnosti nie je zamestnaná (čo z ďalších dôkazov vyplynulo, že nie je pravda), poberá rodičovský príspevok 380 € a prídavok na dieťa (neskôr uviedla, že zabudla uviesť nemocenské 300 € mesačne). Rodičom prispieva na bývanie 150 € mesačne, kupuje plienky a vlhčené utierky za 70 € mesačne, dojčenskú vodu. Lieky synovi nekupuje, iba sprchový gél a oblečenie. Maloletý do materskej školy nechodí, otec dlh na výživnom nemá. Matka maloletému na stretnutie s otcom neobúva obuv (uvádza, že sa bojí, že ho otec vezme). (21) Kolízna opatrovníčka uviedla, že počas prešetrovania pomerov bol maloletý bojazlivý, málo komunikoval. (22) Z dôvodu neistej chôdze je maloletý sledovaný v neurologickej ambulancii, pri vyšetrení bol zistený hypotonicko-ataktický syndróm (detská mozgová obrna - pozn. súdu) ľahšieho stupňa. (č.l. 97) (23) Pri poradensko-psychologickom procese s rodičmi maloletého bolo zistené, že matka stretávanie otca s maloletým opisuje „ja mu syna ukážem“. Počas stretnutia drží maloletého na rukách, spravidla bez topánok na schodisku bytového domu. Matka odmietla stretávanie otca s maloletým v jeho byte. Pri konzultácii bol maloletý pokojný, tisol sa k matke. Otca pokojne sledoval, verbálne mu neodpovedal. Maloletý je silne naviazaný na matku, ktorá ho k tomu svojím správaním podporuje. Dohoda, že k styku dôjde na ihrisku nebola matkou rešpektovaná, nepriniesla ani dohodnutú loptu. Z konzultácií bolo zrejmé, že komunikácia rodičov je náročná, nepodarilo sa dôjsť k rodičovskej dohode. Maloletý je úzkostnejšie dieťa, ťažšie nadväzuje kontakt s cudzími ľuďmi. Je značne naviazaný na matku, čo matka svojím správaním podporuje. Z otca neprejavuje strach, vzhľadom na doterajšiu frekvenciu a spôsob stretávania s ním je k nemu zdržanlivý. Matka by nemala negovať snahy otca, ale ich podporovať a hľadať možnosti budovať vzťah otca s maloletým. (24) Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledujúcich právnych predpisov. (25) Podľa záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (26) Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

(27) Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (28) Podľa ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. (29) Podľa ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. (30) Podľa na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa alebo , budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa , osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť. (31) Podľa súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. (32) Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (33) Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (34) Podľa ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. (35) Podľa ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (36) Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (37) Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (38) Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (39) Súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, aplikujúc citované právne predpisy, dospel k záveru, že oproti ostatnej úprave rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu tohto rozhodnutia, a to vo vzťahu k stretávaniu otca s maloletým aj vo vzťahu k výške výživného. Súd vychádzal z nasledujúcich úvah: (40) K otázke výživného (41) Oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti (ku dňu 04.06.2018) došlo k zmene v tom, že v tom čase mal maloletý pol roka veku, bol dojčaťom, v súčasnosti má 3 a pol roka veku. Je teda starší, jeho potreby v súvislosti s vekom (vývojom) sú vyššie. Je všeobecne známou skutočnosťou, že za

ostatné tri roky došlo aj k všeobecnému zvýšeniu životných nákladov (cena potravín a energií sa zvýšila). Ide o významné skutočnosti na strane maloletého, ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti maloletého. (42) Zároveň súd zistil zmenu pomerov aj na strane jeho rodičov. Príjem jeho otca zo zamestnania sa zvýšil z pôvodných 550 € v čistom mesačne na súčasných priemerných 897,59 € mesačne, čo je zlepšenie o viac ako 60%. Zároveň otec v súčasnosti neuvádza náklady na bývanie, ktoré v čase ostatného rozhodovania uhrádzal svojej matke vo výške 100 € mesačne. Bez povšimnutia nie je možné nechať ani významnú zmenu majetkových pomerov otca, ktorý po ostatnom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti nadobudol do svojho vlastníctva K.izbový byt, v ktorom ani nebýva a z ktorého ani nedosahuje žiadne výnosy z nájmu. Je právom maloletého podieľať sa na zlepšenej životnej úrovni svojho otca, vrátane podieľania sa na výhodách spojených s jeho zlepšenou majetkovou situáciou. Otec uvádza aj príjem z čiastočného invalidného dôchodku, ktorý mu umožňuje plniť si v súčasnosti vyživovaciu povinnosť k maloletému vo vyššej výške, ako je 70 € mesačne. (43) Súd však zistil zlepšenie pomerov aj na strane matky maloletého. Tá v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti deklarovala príjem vo výške 430 € mesačne + prídavky na dieťa. V súčasnosti deklaruje príjem vo výške 680 € (rodičovský príspevok + nemocenské) + prídavky na dieťa. Aj jej príjmy sa zvýšili o viac ako 60% oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti. Na druhej strane sa však podieľa na kompenzácii zhoršenia pomerov sčasti aj svojou osobnou starostlivosťou o neho. Preto sa finančne má na realizácii potrieb maloletého podieľať v menšej miere ako jeho otec, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. (44) Ako primeranú súčasným potrebám maloletého (dieťa vo veku 3 a pol roka, ktoré má síce zdravotné problémy, avšak nevyžadujúce si osobitne nákladnú liečbu) súd považuje aj s prihliadnutím na zlepšené majetkové pomery jeho rodičov výživné vo výške spolu 130 € mesačne. Takto určené výživné bude predstavovať viac ako 12% z čistých príjmov otca ( 130 € / 1063,59 € /mzda + dôchodok/ x 100%), čo súd považuje za primerané - takto určené výživné otca nevystaví existenčnej neistote. Jeho zvýšené príjmy mu umožňujú mesačne vyčleniť na výživné o 60 € viac ako doposiaľ (príjem zo zamestnania sa mu zvýšil o takmer 350 €). Vo vyššom rozsahu súd vyživovaciu povinnosť neurčil z dôvodu, že sa zlepšili aj pomery na strane matky (ktorá pôvodne „zabudla“ uviesť aj príjem z nemocenského 300 € mesačne, ktorý dlhodobo poberá). (45) Časť takto určeného zvýšeného výživného však nebude potrebné použiť na uspokojovanie okamžitých potrieb maloletého. Jeho potreby to totiž podľa názoru súdu v súčasnosti neodôvodňujú. Preto súd vyživovaciu povinnosť otca nielen zvýšil, ale rozhodol aj o tom, že časť zvýšeného výživného sa bude používať na tvorbu úspor maloletého. Pomery otca to totiž umožňujú. (46) Súd určil, že na uspokojovanie bežných potrieb maloletého bude v súčasnosti dostatočná suma 110 € mesačne, pričom sumu 20 € mesačne rodičia maloletého použijú na tvorbu úspor maloletého. (47) Pri určení momentu účinnosti zvýšenia výživného súd vychádzal z toho, že matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 09.08.2021. Na spätné zvýšenie výživného súd žiadny dôležitý dôvod nezistil, ani účastníci netvrdili, že by na to dôvod bol. Maloletý mal aj do 09.08.2021 zabezpečené všetky svoje potreby, nijaký nedostatok, ktorým by v tomto období trpel, sa nepreukázal. Preto účinnosť zvýšenia vyživovacej povinnosti súd stanovil na 09.08.2021. Splatnosť výživného a platobné miesto súd ponechal tak, ako doteraz, na zmenu žiaden dôvod nebol. (48) Čo sa týka tvorby úspor maloletého, matka je v súlade s povinná zriadiť v prospech maloletého osobitný účet, na ktorý sa budú prostriedky na tvorbu úspor ukladať. S prostriedkami na tomto účte nie sú rodičia maloletého oprávnení voľne nakladať, na nakladanie je potrebné schválenie súdu. Súd zároveň matke osobitne uložil v súvislosti s rozhodnutím o určení časti výživného na tvorbu úspor povinnosť zriadiť účet podľa , ale zároveň aj písomne otcovi oznámiť číslo tohto účtu a určil jej na to lehotu. Vzhľadom k málo efektívnej vzájomnej komunikácii rodičov súd považoval za potrebné túto povinnosť stanoviť osobitným výrokom (ktorého nedodržanie môže byť sankcionované výkonom rozhodnutia). (49) Keďže účinky zvýšenia vyživovacej povinnosti nastali skôr, ako bol vyhlásený rozsudok, časť zvýšeného výživného je už v čase rozhodovania súdu zročná. Z výživného na bežné potreby maloletého, ktoré sa zvýšilo o 40 € mesačne, je to za obdobie od 09.08.2021 do 03.11.2021 výživné vo výške 134,19 €. Súd ho vyrátal ako zvýšené výživné za 11 dní mesiaca august 2021 (do 19.08.) v sume 14,19 € (40 € / 31 dní x 11 dní) a zročné zvýšené výživné splatné 20.08., 20.09. a 20.10.2021 v sume 120 € (3 x 40 €), čo je spolu 134,19 €. Vzhľadom na výšku zvýšeného výživného, ako aj vzhľadom na vznik dlhu aj na výživnom určenom na tvorbu úspor maloletého súd povolil otcovi splácať zvýšené zročné výživné spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neplatenia po 10 € mesačne.

(50) K zročnosti došlo aj v prípade časti výživného určeného na tvorbu úspor. To je za rovnaké obdobie ako v predchádzajúcom odseku vo výške 67,15 € (20 € / 31 dní x 11 dní + tri mesiace x 20 €). Vzhľadom na majetkové pomery otca a výšku zročného výživného určeného na tvorbu úspor, ako aj s prihliadnutím na ďalšiu časť zročného výživného na uspokojovanie bežných potrieb súd určil lehotu na plnenie v prípade tejto časti zročného výživného na 30 dní od momentu, kedy sa otec preukázateľne dozvie číslo účtu, na ktorý má výživné na tvorbu úspor platiť. (51) K otázke stretávania otca s maloletým (52) Súd z vykonaného dokazovania zistil, že spôsob stretávania sa otca s maloletým v súlade s rozhodnutím vo veci je nedostatočný, nerealizuje sa takým spôsobom, aby to bolo v súlade s najlepším záujmom maloletého, maloletý si doteraz nevytvoril dostatočný vzťah k svojmu otcovi, preto je potrebné tento rozsah prehodnotiť a zmeniť. (53) Súd považoval vzhľadom k pomerom maloletého, ktorý trpí psychickou poruchou - separačnou anxiozitou, to znamená, že má strach z odlúčenia od matky, potrebné upraviť stretávanie sa maloletého s otcom tak, aby sa dialo čo najčastejšie a zároveň v relatívne kratších intervaloch. Postupné budovanie vzťahu otca s maloletým počas týchto kratších a častejších stretnutí bude možné v budúcnosti využiť na predĺženie stretnutí alebo na zmenu ich intervalov, prípadne aj na rozhodnutie o stretávaní maloletého s otcom bez prítomnosti matky. S prihliadnutím na denný režim maloletého, tak aby sa stretnutia neuskutočňovali v čase odpočinku maloletého, súd určil, že sa budú vykonávať v nepárnom týždni trikrát a v párnom týždni dvakrát, a to vždy po dobu jednej hodiny. (54) Za súčasného objektívneho stavu, keď sú prítomné psychické problémy maloletého, by stretávanie bez prítomnosti matky bolo potenciálne schopné ohroziť zdravý psychický vývin maloletého. Prítomnosť matky na stretnutí s otcom súd hodnotí v súčasnosti ako nevyhnutnú. Maloletý je na matku naviazaný a je pre neho osobou, u ktorej hľadá oporu. Preto súd považuje za potrebné, aby túto oporu zatiaľ pri sebe mal aj pri stretávaní sa s otcom. Nie je možné vyhovieť ani návrhu otca, aby bolo rozhodnuté, že po šiestich mesiacoch bude stretávanie prebiehať bez prítomnosti matky. Ide totiž vzhľadom k veku maloletého o veľmi dlhú dobu. Nemožno v súčasnosti predpokladať, v akom psychickom a zdravotnom stave maloletý o šesť mesiacov bude a či by neprítomnosť matky po tomto období bola pre neho znesiteľná alebo nie. To však nebráni, hoci aj po uplynutí tejto doby, prehodnotiť rozhodnutie o úprave styku. Napokon, aj z toho dôvodu sa súd rozhodol nariadiť výchovné opatrenie - dohľad. Ten totiž umožní zhodnotiť pokroky, prípadne nedostatky v budovaní vzťahu maloletého so svojím otcom a na tom základe bude možné aj bez návrhu v budúcnosti rozhodnúť v prípade potreby aj o zmene spôsobu stretávania otca s maloletým. (55) Zároveň však súd považuje za potrebné zdôrazniť, že považuje práve matku za tú, ktorá prispieva k nepriaznivému psychickému stavu maloletého a ktorá svojím konaním bráni prehĺbeniu vzťahu maloletého so svojím otcom. Nie je určite žiadúce a v súlade so záujmami maloletého, aby sa stretnutia s otcom uskutočňovali pravidelne na schodišti bytového domu, rovnako ako nie je žiadúce, aby maloletý bol počas celého stretnutia na rukách svojej matky. Je potrebné, aby mohlo dôjsť ku kontaktu a k interakcii medzi maloletým a otcom, a to aj ku kontaktu fyzickému. Cieľom, ktorý by mala rešpektovať aj matka, je, aby si maloletý na otca postupne navykol natoľko, že sa s ním bude môcť v budúcnosti stretávať aj bez prítomnosti matky. Vzhľadom k podľa názoru súdu nevhodnému správaniu matky (maloletého na styk s otcom podľa názoru súdu dostatočne nepripravuje) súd pristúpil aj k uloženiu výchovného opatrenia, k čomu je bližšie uvedené v ďalších častiach odôvodnenia tohto rozsudku. (56) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka nerešpektovala ani dohodu dosiahnutú na referáte poradensko-psychologických služieb a neumožnila stretnutie s maloletým na ihrisku, pri hre. A to napriek tomu, že by to bol práve najvhodnejší spôsob budovania jeho vzťahu so svojím otcom. Aby sa neopakovala situácia, že každé stretnutie otca s maloletým bude prebiehať na schodišti (čo je nevhodné pre socializáciu maloletého i nedôstojné pre otca), súd výslovne vo výroku o stretávaní sa otca s maloletým určil, že matka bude povinná umožniť, aby sa aspoň jedno stretnutie v každom týždni (nevylučuje to však, že to môže byť aj viac stretnutí, pokojne aj všetky) uskutočnilo mimo bytu matky, respektíve mimo bytového domu, v ktorom matka s maloletým býva. Súd časy stretnutí otca s maloletým stanovil tak, aby boli v tom intervale, v ktorom sú podľa matky každý deň vonku. Týchto prechádzok mimo bytu sa tak pokojne môže zúčastniť aj otec maloletého, nezasiahne tým osobitne do jeho denného režimu a zároveň sa budú môcť prípadne účastniť aj spoločných hier. (57) Zároveň súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nad výchovou maloletého je potrebné nariadiť výchovné opatrenie - dohľad. Rozhodol tak z dôvodu, že je evidentné, že matka maloletého nedostatočne pripravuje na stretávanie s otcom. Neumožňuje mu svojím správaním, aby si mohol k otcovi vytvoriť normálny, zdravý citový vzťah. Na nevhodnosť takého správania bola na pojednávaniach dôrazne upozornená zo strany súdu. Súd nepovažuje za súladné so zmyslom a účelom ustanovenia , ani za súladné so záujmom maloletého, aby sa matka nesnažila odstraňovať separačnú

anxiozitu maloletého, ktorá sa prejavuje aj pri jeho stretávaní s otcom, aby stretávanie maloletého s otcom bolo len ukazovaním maloletého otcovi bez akejkoľvek zmysluplnej interakcie medzi nimi. Matka síce verbálne prejavila snahu o podporu budovania vzťahu otca s maloletým, avšak svojím doterajším správaním súd nepresvedčila o úprimnosti tohto tvrdenia. Preto súd dospel k záveru, že je potrebné výchovu maloletého zo strany matky, najmä s dôrazom na prístup matky k budovaniu vzťahu maloletého so svojím otcom, sledovať. Prostriedkom na toto sledovanie je práve uložené výchovné opatrenie - dohľad. Uložený dohľad súdu umožní v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí sledovať, ako si matka v plnení svojich snáh počína a či svoj prístup zmenila tak, aby bol v záujme maloletého. V prípade, ak by zo správ, ktoré bude orgán sociálnoprávnej ochrany detí súdu zasielať vyplynulo, že matka sa pri výchove maloletého, pri budovaní jeho vzťahu s otcom neriadi najlepším záujmom maloletého, bude možné uložené výchovné opatrenie aj bez návrh prehodnotiť a uložiť iné, prísnejšie výchovné opatrenie, alebo aj rozhodnúť o zmene zverenia maloletého a maloletého zveriť otcovi. Na posilnenie účinkov uloženého výchovného opatrenia súd uložil rodičom maloletého počas trvania tohto výchovného opatrenia povinnosť spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí. To znamená, že obaja rodičia budú povinní rešpektovať pokyny sociálnych pracovníkov pri vykonávaní dohľadu. V prípade, ak by sa tejto povinnosti protivili alebo neposkytovali potrebnú súčinnosť, súd ich správanie vyhodnotí pri hodnotení dosiahnutia účelu výchovného opatrenia a pri zvažovaní ďalších opatrení vo vzťahu k starostlivosti o maloletého.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.