Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/59/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., Vyšná Hutka 11, Vyšná Hutka 040 18, IČO: 36 668 451, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 226,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30. novembra 2020, č.k.: -98, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 30. novembra 2020, č.k. -98

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 226,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 226,48 eur od 29.12.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 226,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 226,48 eur od 29.12.2019 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 14.9.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FORD Mondeo, J.: Y., ktoré patrilo poškodenému Š.U. Y.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť k žalobcovi. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 13.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8014116537 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Za opravu poškodeného motorového vozidla bola faktúrou č. 20190208 zo dňa 8.11.2019 účtovaná suma 1.689,31 eur. Žalovaným však bola uznaná iba suma 1.462,83 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora boli priznané iba primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/NH bez DPH, keďže bola vykonaná zrážka z dôvodu navýšenej sadzby za NH prác a lakovací materiál, pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 226,48 eur, ktorá bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2019. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania, keďže v lehote 15 dní od skončenia šetrenia poistných udalostí neuhradil žalovanú sumu.

3. Žalobca poukázal, že účtoval za opravu motorového vozidla 35,- eur/NH bez DPH, resp. 42,- eur/ NH s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi výhodnejšia a nižšia cena, preto nepovažuje za dôvodné, že neboli uznané náklady na cenu práce žalovaným v plnej výške. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla je zrejmé, že vozidlo malo lak - modrú metalízu (dvojvrstvový lak), ktorý bolo potrebné použiť aj pri oprave, kvôli čomu došlo k navýšeniu lakovacieho materiálu, čo je pri tak kvalitnom laku ako je metalíza, úplne bežné a obvyklé.

4. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený teda bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jeho neplatnosť podľa . Zároveň namietal aj uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko mal za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. .

5. Žalobca poukázal, že v žalobe uvádzal iba relevantné skutočnosti o spore, ktorými nie je priebeh škodovej udalosti, tak ako to uvádza žalovaný. Žalovaný uznal nárok na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Škoda vznikla okamihom vzniku škodovej udalosti nie až vystavením faktúry, preto úhradu faktúry za opravu poškodeného vozidla ani nie je potrebné preukazovať. Žalovaný uznal pohľadávku poškodeného, keďže časť zo žalobcom uplatňovanej škody uhradil. Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie jej účastníkov a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti vystavenej faktúry z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Zároveň v článku I. Zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v konkrétnej výške, ktorá vznikla v dôsledku vzniku poistnej, resp. škodovej udalosti a neuhradenia vzniknutej žalovaným v plnej výške. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov vyplýva zo ZoPZP a . Nie je možné prihliadať na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný mal povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie v priebehu šetrenia poistnej udalosti. Na prípadné ďalšie dôvody neuhradenia škody žalovaným, uvedené počas súdneho konania tak nie je možné prihliadať s poukazom na znenie . Žalovaný používa určitý program na kalkuláciu, a to program AUDATEX, ktorý je však vytvorený v zásade poisťovňami a na účely poisťovní. Cenu normohodiny určuje trh. Žalobca pritom v podanej žalobe preukázal, že ním účtovaná cena za normohodinu je nižšia, ako sú ceny účtované ostatnými autoservismi v regióne. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 22.11.2018, sp. zn. nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa , v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia.

6. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav o vzniku a šetrení škodovej udalosti tak ako to uviedli strany sporu vo svojich písomných podaniach. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 34,

35, 37, 39, 442, 443, 524, 526, 797 ods. 2, 517 , nariadenia vlády č. , ktoré upravujú právny úkon, výklad prejavu vôle, neplatnosť právneho úkonu, povinnosť uhradiť skutočnú škodu v čase poškodenia, zmluvu o postúpení pohľadávky, splatnosť poistného, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa , , ods. 6 až 8 a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), upravujúce práva poisteného, povinnosti poisťovateľa v súvislosti s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému.

7. K namietanej absencii podstatných náležitostí žaloby súd prvej inštancie s poukazom na a uviedol, že žalobca riadne, úplne a spoľahlivo opísal rozhodujúce skutočnosti, keď škodovú udalosť zakladajúcu nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v žalobe špecifikoval dostatočne určito a zrozumiteľne, bez možnosti jej zámeny s akoukoľvek inou škodovou udalosťou. Aj keď žalovaný namietol nedostatočné opísanie realizovaných úkonoch zo strany poškodeného, zákonnosť postupu poškodeného, či riadne splnenie povinností z jeho strany nespochybnil.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok na náhradu škody vzniká už okamihom vzniku škodovej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, teda právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku na náhradu škody, je škodová udalosť. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky mal súd nepochybne preukázané, že poškodený platne postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške 226,48 eur, z poistnej udalosti č. 801411653. Skutočná vôľa postupcu previesť pohľadávku bola v predloženej zmluve jednoznačne vyjadrená, pričom postupovaná pohľadávka bola dostatočne špecifikovaná čo do výšky a dôvodu jej vzniku. Pri výklade právnych úkonov vo všeobecnosti platí princíp preferencie platnosti právneho úkonu. Poškodený ako postupca mal voči žalovanému pohľadávku na náhradu škody vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla. Nejde o záväzok poškodeného voči žalobcovi, spočívajúci v neuhradenej faktúre, ako uvádza žalovaný. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platný právny úkon, teda na žalobcu prešli všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou, preto je žalobca aktívne vecne legitimovaným v spore.

9. Pri posudzovaní dôvodnosti krátenia poistného plnenia súd prvej inštancie skúmal, či zo strany poškodeného došlo k riadnemu splneniu jeho povinností a následne, či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený porušil niektorú svoju povinnosť a nevykonal všetky úkony potrebné k uplatneniu plnenia za opravu poškodeného vozidla, preto mu patrí nárok na úhradu skutočnej škody podľa ustanovenia . Poškodením motorového vozidla iným vozidlom, povinne zmluvne poisteným za zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, mu totiž vznikla majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do stavu pred škodovou udalosťou. Žalovaný bol povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla za škodcu. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia a ani to, že by poškodeného vyzval na preukázanie vyčíslených nákladov na opravu vozidla. Z predloženej faktúry vyplývajú celkové náklady na opravu vozidla vo výške 1.689,31 eur. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení len stroho konštatoval priznanie primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/Nh bez DPH a zrážku - navýšená sadzba za 1 NH prác, navýšený lakovací materiál, bez riadneho odôvodnenia, či preukázania opodstatnenosti krátenia poistného plnenia. Súd prvej inštancie mal za to, že predložená faktúra preukazuje náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby poškodené vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Ak žalovaný dospel k záveru, že poškodený dostatočným spôsobom nepreukázal výšku nákladov za vykonanú opravu, mal tohto vyzvať na ich preukázanie, a to aj s označením a odôvodnením požadovaných dokladov. Zo žalobcom predložených cenníkov prác autoservisov je zrejmé, že žalobca účtovanou cenou práce vo výške 35,- eur/NH bez DPH neprekročil cenu normohodín obvyklú v danom regióne pre príslušný typ motorového vozidla (v rozmedzí od 43,- eur do 48,- eur/NH bez DPH). Nemôže byť na ťarchu poškodeného (resp. žalobcu), že si na opravu motorového vozidla vybral neautorizovaný servis, preto žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie bez riadneho odôvodnenia tohto krátenia.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 226,48 eur, preto žalobe vyhovel, vrátane úrokov z omeškania ako to vyplýva z .

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť na žalobcu časti pohľadávky, ktorá vznikla z neuhradenia vystavenej faktúry. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený mal postúpiť tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mal postúpiť pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo je práve v rozpore s ustanovením . V zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu neplatnosti. Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie NS SR sp.zn. ), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napádaný rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Poukázal, že súd prvej inštancie sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným skutočnostiam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že interpretácia žalovaného, podľa ktorej poškodený postúpil na žalobcu svoj záväzok, ktorý vyplýval z faktúry vystavenej žalobcom poškodeným je nesprávna. Poškodený totiž nepostupoval na žalobcu pohľadávku vzniknutú z faktúry, ale predmetom postúpenia bol nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému vyplývajúci z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodenému úhradou časti kráteného poistného plnenia vznikla pohľadávka voči žalovanému z titulu náhrady škody. Ďalej žalobca poukázal, že Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie jej účastníkov a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Predmetnom postúpenia pohľadávky ako aj sporu bolo postúpenie pohľadávky poškodeného vzniknutej z titulu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, ktorá poškodenému vznikla momentom vzniku škodovej udalosti. Ďalej žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku NS SR zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa , teda za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z

omeškania podľa ZoPZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ďalej vyplýva, že ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie aby sa vyjadril k odvolaniu, mu bola doručená dňa 16.3.2021.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

19. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

22. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.

23. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že bola uzatvorená v písomnej forme:

26. Dňa 18.12.2019 medzi postupcom Š. Y. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 pohľadávku vo výške 1.689,31 eur. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 8014116537 zo dňa 14.9.2019, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Ford Mondeo, J.: Y.. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 20190208 a z časti, vo výške 1.462,83 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 226,48 eur je do dnešného dňa neuhradený. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 226,48 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“

27. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávke došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala ustanoveniu a nasl. . Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci úhradu škody zo škodovej (poistnej) udalosti, ktorý nárok na náhradu škody poškodeného bol postúpený na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu škodovej (poistnej) udalosti, spočívajúci v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámenia o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z .

28. Odvolací súd zároveň udáva, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť tam jednoznačne špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.

29. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu.

30. Podľa a , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez

právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Je len samozrejmé, že poškodený nemusel uhradiť faktúru za opravu vozidla, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.

32. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení.

34. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 226,48 eur aj z dôvodu, že žalobca nadhodnotil cenu práce, keďže za dôvodnú považoval len sumu 20,- eur/NH bez DPH a namietal aj vyúčtovanú cenu lakovacieho materiálu, na preukázanie svojich tvrdení však taktiež nepredložil žiadne relevantné dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis 20,- eur/NH bez DPH a nie vo faktúre č. 20190208 uvedená odmena vo výške 35,- eur/NH bez DPH. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

35. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť. Ani žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, resp. cenu lakovacieho materiálu bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.

36. Žalovaný nepreukázal, prečo mal žalobca použiť práve lakovací koeficient uvedený v kalkulácii opravy žalovaného. Na margo argumentu žalovaného, že nebolo preukázané, že bolo potrebné použiť vyššiu lakovaciu konštantu, odvolací súd poukazuje, že žalovaný pri šetrení poistnej udalosti nedodržal postup upravený v ustanovení , keď si pred ukončením poistnej udalosti, na účely rozhodnutia o znížení lakovacej konštanty v prípade, že mal pochybnosti (čo v danom prípade mal), nevyžiadal od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu potrebné doklady za účelom ozrejmenia, či technológiou, ktorú použil, prípadne druhom laku, bol servis nútený použiť vyššiu lakovaciu konštantu, tak ako mu to explicitne prikazuje ustanovenie . Nepostačujúcim je strohé vyjadrenie likvidátora obsiahnuté v Oznámení o poistnom plnení, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce vo výške 20 eur/ NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál. V súvislosti s týmto žalovaným odôvodnením krátenia poistného plnenia obsiahnutým v Oznámení o poistnom plnení, odvolací súd ozrejmuje, že v zmysle citovaného ustanovenia , bolo povinnosťou žalovaného v prípade jeho zjavných pochybností, pred tým, ako sa rozhodol krátiť poistné plnenie, vyžiadať si doklad na objasnenie použitej lakovacej konštanty servisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla, pretože toto ustanovenie explicitne vymedzuje, že kto má právo na plnenie je povinný predložiť takýto doklad, ktorý si žalovaný vyžiada (čiže až po jeho vyžiadaní žalovaným). Nedodržanie tohto zákonného postupu žalovaným má logicky za následok nemožnosť žalovaného preukázať, že by fakturované náklady na opravy nezodpovedali výške škody. Účelom zákonných ustanovení a , je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Všetky náklady boli riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnutné ich nepotrebnosť aj preukázať.

37. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.

38. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 226,48 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá v rozmedzí od 43,- eur do 48,- eur/NH bez DPH a ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom vo výške 35,- eur/NH bez DPH bola primeraná.

39. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce, tak ako to odvolací súd už uviedol.

40. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

41. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený

- škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému. Nárok na úroky z omeškania vzniká nasledujúci deň po splatnosti peňažnej pohľadávky, nie rozhodnutím súdu o tejto spornej pohľadávke.

42. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa ZoPZP, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. ZoPZP, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému Ústavným súdom SR v náleze zo dňa 14.10.2021, sp.zn.: .

43. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 226,48 eur, vrátane priznaných zákonných úrokov z omeškania, titulom poistného plnenia za vzniknutú škodu, preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v

jeho prvom výroku ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.

44. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

45. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).