Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1009-2021.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1009/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S. E., L.. XX.X.XXXX, P. J. I. XXXX/X, XXX XX C., proti povinnému: Lesné spoločenstvo Hliníky p.s., so sídlom Kpt. Miloša Uhra 22, 907 01 Myjava, IČO: 42 284 775, o vymoženie 692,- EUR s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Nemčíkovou, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 4.4.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 692,- EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, D.. X.. XC/XX/XXXX zo dňa 15.12.2020, vykonateľným dňa 11.3.2021.
2. Poverením zo dňa 4.5.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu Nemčíkovú, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX.
3. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 13.5.2021. Dňa 19.5.2021 doručil povinný návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad, to znamená, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.
4. Povinný v podaní označenom ako „Upovedomenie o začatí exekúcie - odpoveď“, ktoré súd vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie, uviedol, že povinný sa nebránil vyplatiť náhradu za vyťaženú guľatinu oprávnenej za predpokladu, že jej bude vydaná parcela č. XXXX KÚ Myjava, ku ktorej má spoluvlastnícky podiel a ktorú v súčasnosti spravuje povinný. Ďalej uviedol, že všetky parcely v LUC Myjava Hliníky boli vydané dňa 9.11.2005 podľa platných predpisov povinnému od SR-Lesy Slovenskej republiky š.p. Banská Bystrica na spoločné obhospodarovanie. Zároveň uviedol, že oprávnená nesúhlasila so spoločným obhospodarovaním, ale sa ani o les sama nestarala. Všetku starostlivosť o jej lesnú parcelu vykonávalo Lesné spoločenstvo Hliníky p.s. (povinný) vrátane platenia daní, činnosti OLH a pod. Tiež uviedol, že keď podľa rozhodnutia odborného lesného hospodára (OLH) sa začala ťažba na parcele XXXX kvôli šíreniu podkôrneho hmyzu, oprávnená za asistencie polície zakázala ďalšiu ťažbu s tým, že svoj les bude obhospodarovať sama, pričom písomné vyhlásenie o tomto jej rozhodnutí povinnému nikdy nedoručila. Trvala iba na vyplatení náhrady za vyťaženú guľatinu. Rozhodnutie povinného bolo, že ak oprávnená požiada o vydanie svojej parcely k vlastnému obhospodarovaniu, potom jej bude vyplatená náhrada za vyťažené drevo. Dohoda o tomto postupe sa mala uzatvoriť u oprávnenej advokáta. Keďže ani s týmto riešením oprávnená nesúhlasila, je isté, že sa nemieni starať o svoju lesnú parcelu. Ďalej uviedol, že neustále bezdôvodné útoky a sťažnosti oprávnenej a jej manžela na orgány Lesného
spoločenstva u rôznych inštitúcii mali za následok, že sa všetci členovia orgánov Lesného spoločenstva vzdali svojich funkcii. Túto skutočnosť zapísal dňa 16.4.2020 do registra správny orgán, ktorým je Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, Pozemkový a lesný odbor. Ten obmedzil právomoci odstúpeného výboru a dozornej rady do zvolenia nových orgánov. Preto je podľa názoru povinného potrebné vo veci exekučného konania podľa upovedomenia o začatí exekúcie osloviť vyššie uvedený správny orgán, aby dal súhlas na uspokojenie pohľadávok. Je to dôležité aj z toho hľadiska, že oprávnená sa stane obhospodarovateľkou svojej lesnej parcely so všetkými právnymi náležitosťami.
5. V zmysle exekučného poriadku bol oprávnený vyzvaný súdnym exekútorom výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu na zastavenie exekúcie a oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, pričom žiadal súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. Vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že povinný rieši dôvody, ktoré si mal uplatniť v základnom konaní. Z dôvodu, že k žiadnemu konsenzu medzi oprávneným a povinným nedošlo, oprávnená podala návrh na vydanie platobného rozkazu. Keďže počas súdneho sporu povinný nemal na podanú žalobu námietky, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal dňa 15.12.2020 platobný rozkaz sp. zn. 3C/34/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 11.3.2021. Ďalej uviedol, že povinného odpoveď (návrh na zastavenie) považuje za irelevantnú najmä z dôvodu, že túto námietku za povinného podal podpísaný „bývalý predseda“. Jej obsah pokladá oprávnený za fabuláciu hlavne preto, že aj keď sa povinný nebránil vyplatiť náhradu za vyťaženú guľatinu ako uvádza vo svojom liste, tak ju napriek tomu neuhradil. Ďalej uviedla, že nie je pravda, že oprávnená za asistencie polície zakázala ďalšiu ťažbu v lese, pričom tiež uviedla, že disponuje dôkazmi, že ťažba dreva pretrváva k dnešnému dňu. Keďže sa všetci členovia orgánov Lesného spoločenstva vzdali svojich funkcii, považuje to oprávnená ako zbavenie sa zodpovednosti plniť si svoje záväzky a povinnosti. Na základe všetkých týchto skutočností, je oprávnená toho názoru, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani jeden z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého by mala byť exekúcia zastavená.
6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie dňa 7.6.2021 súdu na rozhodnutie. Súdny exekútor k danej veci tiež uviedol, že povinný dňa 4.6.2021 na účet exekútora uhradil exekúciu v celom rozsahu v sume 1 156,14 €, pričom táto suma nebola rozúčtovaná ale je deponovaná na účte exekútora.
7. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
14. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania povinný svoju pohľadávku neplnil, v zmysle exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 11.3.2021. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a následne aj exekúcia sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že nie je dôvodný. Súd k tvrdeniam povinného v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že povinným uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu, o ktorých bol povinný riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Na základe uvedeného dôvodu súd poukazuje na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia judikovanej pohľadávky povinným si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Súd v tomto bode tiež zdôrazňuje, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Skutočnosti, ktoré povinný namietal vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Prípadné nedostatky základného konania, ktoré namieta povinný, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní, v danom prípade mohol povinný včas podať odpor proti platobnému rozkazu (exekučnému titulu), čo však neurobil, preto platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je spôsobilým exekučným titulom. Dôvod, ktorý uvádza povinný vo návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné subsumovať pod žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd má za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo 07. 09. 2016. Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia súdu, ktoré nebolo právoplatne zrušené resp. ani nebolo napadnuté návrhom na obnovu konania. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie.
17. V súvislosti s úhradou exekúcie od povinného v celom rozsahu dňa 4.6.2021, súd konštatuje, že je oprávnený skúmať skutočnosti, ktoré nastali do začatia exekučného konania (podaní návrhu na vykonanie exekúcie), po začatí exekučného konania však táto právomoc prináleží súdnemu exekútorovi a teda v tomto prípade, pokiaľ bola uhradená exekúcia v celom rozsahu, je súdny exekútor viazaný postupom v zmysle § 61o Exekučného poriadku.
18. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, pričom súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenie exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
20. Oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.