Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-86-2021.pdf
PDF · 133.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/86/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, Košice 040 13, IČO: 43 838 286,, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/ A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 202,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2. septembra 2020, č.k.: 33Cb/73/2018-122 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.4.2021, č.k.: 33Cb/73/2018-176, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 2. septembra 2020, č.k. 33Cb/73/2018-122 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. apríla 2021, č.k. 33Cb/73/2018-176
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 202,19 eur a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 154,87 eur od 9.6.2018 do zaplatenia a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 47,32 eur od 8.6.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 28.4.2021 rozhodol tak, že opravil v záhlaví napadnutého rozsudku predmet konania tak, že predmetom konania je zaplatenie 202,19 eur s príslušenstvom.
3. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcovi 202,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 154,87 eur od 9.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 47,32 eur od 8.6.2018 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 3.5.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SEAT Altea, Z.: M. XXXAZ, ktoré patrilo poškodenému Ľ. K.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase uvedenej škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (ďalej len PZP). Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Žalobca dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu vo výške 2.458,48 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. P180097. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 24.5.2018 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti
č. 9565775242 a bola mu predložená rekapitulácia výšky plnenia. Suma uznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 2.260,57 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora bola znížená normohodina na 19,16 eur bez DPH pre neautorizovaný servis a zároveň boli nepriznané nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu. Nepriznaná suma vo výške 154,87 eur bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 6.6.2018. Dňa 24.4.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA OCTAVIA, Z.: K. XXXLD, ktoré patrilo poškodenému M. M.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase uvedenej škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (ďalej len PZP). Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Žalobca dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu vo výške 776,50 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. P180081. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 22.5.2018 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti č. 95673111 a bola mu predložená rekapitulácia výšky plnenia. Suma uznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 729,18 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora bolo poskytnuté plnenie podľa kontrolného výpočtu Slovexperty a bola priznaná normohodina 23,- eur/NH s DPH pre neautorizovaný servis. Nepriznaná suma vo výške 47,32 eur bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2018. Žalobca si okrem istiny uplatnil v tomto konaní aj zákonné úroky z omeškania z dlžných súm, nakoľko mal za to, že neuhradením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavené faktúry mu nebol doručené a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodení mali voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradených faktúrach. Poškodení teda boli dlžníkmi žalobcu a nemohli tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedených prípadoch došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedenými postúpeniami tak došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluvách o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcov postúpiť pohľadávky (resp. ich časť) a aj samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá ich neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň zotrval na dôvodoch nepriznania žalovaných súm uvedených v Oznámeniach o poistnom plnení.
5. Žalobca tvrdenie žalovaného, že neeviduje predmetné faktúry vo svojom účtovníctve, považoval za klamlivé. Žalovaný totiž už v Oznámeniach o poistnom plnení, pri výpočte výšky plnenia, sám uvádzal faktúry za opravu motorových vozidiel. Ďalej žalobca poukázal, že v žalobe uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti o škodových udalostiach a riadne špecifikoval svoj návrh. Zároveň uviedol, že je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Žalobca žiada len uhradiť náklady, ktoré boli vynaložené na uvedenie motorových vozidiel do stavu v akom boli pred škodovou udalosťou. Právnou skutočnosťou, ktorá podmieňuje nárok na poskytnutie poistného plnenia je vznik škodovej udalosti. Faktúra predstavuje len vyčíslenie výšky skutočnej škody. Ak má servis vykonávajúci opravu vozidla povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, má všetky potrebné nástroje a dodržiava výrobcom predpísanú technológiu opravy, potom faktúra ním vydaná je relevantným dokladom o určení skutočnej výšky škody, na ktorú má poškodený nárok. Podstatou poistenia je prenos negatívneho dopadu v dôsledku škodovej udalosti z poisteného na poisťovňu. Nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží. Zo strany žalovaného došlo k uznaniu pohľadávok poškodených vzhľadom na to, že žalovaný poskytol žalobcovi časť náhrady škody zo škodových udalostí. Poškodeným vznikli pohľadávky voči žalovanému momentom vzniku škodových udalostí.
6. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav o vzniku a šetrení škodových udalostí tak ako to uviedli strany sporu vo svojich písomných podaniach. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 39, § 442 ods. 1, § § 797 ods. 2 a 3, § 799, § 517 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú neplatnosť právnych úkonov, škodu, právo na poistné plnenie, splatnosť poistného plnenia, povinnosti poisteného, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP) o priamom nároku poškodeného proti poisťovateľovi.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že nepovažoval za dôvodné krátenie poistného plnenia žalovaným z dôvodu opravy poškodeného motorového vozidla v neautorizovanom servise a tým zníženej normohodiny na 19,16 eur/NH bez DPH v prípade opravy motorového vozidla SEAT Altea a 23,- eur/NH s DPH v prípade opravy motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA. Poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Skutočná škoda v zmysle ustanovenia § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti už samotným vznikom škodovej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca správne žiadal zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal a relevantne odôvodnil. Poškodený z dopravnej nehody resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená má priamy zákonný nárok voči žalovanému na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia za náklady na cenu práce. Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť skutočnú škodu na vozidle, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku škodovej udalosti, pričom výška tejto skutočnej škody je premietnutá v príslušnej faktúre, súčasťou ktorej je kalkulácia opravy. Táto faktúra predstavuje zoznam všetkých prác a materiálu, ktoré bolo nutné vynaložiť na uvedenie poškodeného vozidla do stavu ako pred škodovou udalosťou a je teda premietnutím skutočne vykonaných opráv prevedených na vozidle. Zníženie poistného plnenia žalovaným z dôvodu, že poškodený si dal vykonať opravu poškodeného vozidla v neautorizovanom servise je v rozpore so zákonom. Zákon o povinnom zmluvnom poistení nedáva možnosť žalovanému znížiť poistné plnenie z dôvodu nevykonania opravy poškodeným v autorizovanom servise. Navyše delenie servisov na autorizované a neautorizované je v rozpore s európskou legislatívou .
9. Súd prvej inštancie sa stotožnil s postupom žalobcu pri výpočte normohodín prác, nakoľko žalobca použil v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšie ceny. Súd prvej inštancie vychádzal aj z cien lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v danom regióne.
10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že Zmluvy o postúpení pohľadávok obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom, a to jasne špecifikovanými účastníkmi zmluvy a predmetu postúpenia spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky.
11. Poistený si splnil všetky povinnosti voči žalovanému vyplývajúce mu z ustanovenia § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a poistnej zmluvy. Na strane poisteného, resp. žalobcu, na ktorého boli predmetné pohľadávky postúpené nedošlo k porušeniu zákonných povinností, naopak poistený resp. žalobca si splnil všetky povinnosti a preto nebol dôvod na strane žalovaného na zníženie poistného plnenia. V konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by umožňoval žalovanému jednostranne krátiť poskytnutie poistného plnenia. Ku kráteniu poistného plnenia pritom môže dôjsť iba na základe zákona (§ 798 Občianskeho zákonníka) alebo podmienok vyplývajúcich z uzavretej zmluvy.
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 202,19 eur, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalovaný sa zároveň s uvedeným plnením dostal do omeškania, keďže
ho neuhradil do 15 dní od ukončenia šetrení jednotlivých poistných udalostí. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pričom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Z predložených Zmlúv o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodení postúpili tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpili pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzok a nie pohľadávku, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V Zmluvách o postúpení pohľadávky zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmlúv o postúpení pohľadávky. Pritom sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Zároveň poukázal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017, sp.zn. 1Cdo/212/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napádaný rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Poukázal, že súd prvej inštancie sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného, či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným skutočnostiam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že uplatnený nárok vyplýva z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde súd prvej inštancie správne uviedol, že nárok vzniká momentom vzniku škody a nie opravou vozidla. Poškodeným teda pohľadávka voči žalovanému na náhradu škody vznikla momentom vzniku škody, pričom táto bola v súlade so zákonom postúpená na žalobcu Zmluvami o postúpení pohľadávky. Z uvedených zmlúv jednoznačne vyplýva kto komu postupuje pohľadávku v akej výške a aj s uvedením dôvodu vzniku pohľadávky. Teda Zmluvy o postúpení pohľadávky obsahujú zákonom určené náležitosti podľa §524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neobstojí ani námietka žalovaného ohľadom absencie vôle postupcov postúpiť pohľadávky. Zmluvné strany v Zmluvách o postúpení pohľadávky jednoznačne v článku III bod 4 uviedli, že uzavretie zmluvy predstavuje ich slobodnú vôľu. Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu záveru týkajúceho sa nedôvodnosti krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného, keď konštatoval, že žalobca v konaní preukázal, že ním účtovaná suma za NH
mechanických a lakovníckych prác je sumou obvyklou akú účtujú porovnateľné servisy v košickom regióne. Žalovaný pritom nepreukázal, že žalobcom určená suma nie je primeranou v danom regióne. Ďalej žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovaného rozhodnutia NS SR zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 21.12.2020.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
21. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
22. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
24. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.
25. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
26. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že boli uzatvorené v písomnej forme:
28. Dňa 6.6.2018 medzi postupcom Ľ. K. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku vo výške 154,87 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. P180097, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9565775242. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 154,87 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
29. Dňa 13.6.2018 medzi postupcom M. M. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku vo výške 47,32 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. P180081, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 95657321111. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 47,32 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
30. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodenými a žalobcom na základe Zmlúv o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzkov“ poškodených, ktorí v zmysle faktúr predstavujú pohľadávky žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluvy o postúpení pohľadávky boli neplatné, resp. že by odporovali ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodenými vyplýva, že predmetom postúpenia boli nároky poškodených voči poisťovni, predstavujúce úhradu škody z poistných udalostí, ktoré poistné nároky poškodených boli postúpené na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodení boli veriteľmi, pretože mali pohľadávky voči poisťovni z titulu poistných udalostí, a to v náhrade vzniknutej škody, ktoré postúpili žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového
vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodených postúpiť svoje pohľadávky, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmlúv o postúpení pohľadávky (Oznámení o poistnom plnení, na základe ktorých žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmlúv o postúpení pohľadávky, a teda ich platnosti, vychádzajúc z § 35 Občianskeho zákonníka.
31. Odvolací súd zároveň udáva, že zo Zmlúv o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcov postúpiť tam jednoznačne špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
32. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodeným boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodení autoservisu zaplatili. Je len samozrejmé, že poškodení nemuseli uhradiť faktúry za opravu vozidiel, pretože ich úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.
34. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku škody voči žalovanému ako poisťovni, a to na základe povinného zmluvného poistenia. Žalobca sa v konaní domáha úhrady zostatku vzniknutej škody vo výške 202,19 eur. Žalovaný požadované plnenie krátil s poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozdielu medzi účtovanou a priznanou normohodinou a nepreukázania ceny uplatneného lakovacieho materiálu a prác, čo je uvedené v Oznámeniach o poistnom plnení.
35. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
36. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
37. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
38. Je nepochybné, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka nadväzuje na ods. 1, 2, z ktorých vyplýva, že poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, ako aj, že ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu, jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, pričom poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodení si zabezpečili opravu motorového vozidla v servise, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zníženie poistného plnenia môže nastať, len ak by poistený vedome porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka, k čomu však z jeho strany nedošlo.
39. Odvolací súd poukazuje, že žalovaný pri šetrení škodových udalostí nedodržal postup upravený v ustanovení § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď si pred ukončením škodových udalostí v prípade, že mal pochybnosti (čo v danom prípade mal), nevyžiadal od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu potrebné doklady za účelom ozrejmenia samotnej opravy a použitých náhradných dielov, tak ako mu to explicitne prikazuje ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nepostačujúcim je strohé vyjadrenie likvidátora obsiahnuté v Oznámení o poistnom plnení, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce a krátenie ceny účtovaných náhradných dielov. V súvislosti s týmto žalovaným odôvodnením krátenia poistného plnenia odvolací súd ozrejmuje, že v zmysle citovaného ustanovenia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bolo povinnosťou žalovaného v prípade jeho zjavných pochybností, pred tým, ako sa rozhodol krátiť poistné plnenie, vyžiadať si doklad na objasnenie účtovaných cien náhradných dielov servisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla, pretože toto ustanovenie explicitne vymedzuje, že kto má právo na plnenie je povinný predložiť takýto doklad, ktorý si žalovaný vyžiada (čiže až po jeho vyžiadaní žalovaným). Nedodržanie tohto zákonného postupu žalovaným má logicky za následok žalovaného nemožnosť preukázať, že by fakturované náklady na opravy nezodpovedali výške škody. Účelom zákonných ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Kalkulácia opravy žalovaného nepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné (orientačné) hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov zadaných žalovaným. Všetky náklady boli riadne preukázané faktúrami za vykonanú opravu.
40. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
41. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 202,19 eur, no na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtované práce a materiál nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy, resp. neprimerane účtovanú cenu. Nestačia len všeobecné tvrdenia o nedôvodnosti, neprimeranosti účtovaných prác a použitého materiálu, je nevyhnuté ich aj preukázať. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis uvádzaná v Oznámeniach o poistných plneniach a nie žalobcom fakturovaná odmena, ktorá podľa predložených cenníkov je obvyklá v danom regióne. Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtované množstvo lakovacieho materiálu a prác nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil žalobca. Nové auto lakuje robot, preto je vrstva laku tenšia, opravované auto lakuje človek a môže sa stať, že vrstva laku bude hrubšia. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnutné ich nepotrebnosť aj preukázať.
42. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak
sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.
43. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 202,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 154,87 eur od 9.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 47,32 eur od 8.6.2018 do zaplatenia, ktorú výšku žalovaný ani nerozporoval, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opráv poškodených motorových vozidiel a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.
44. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
45. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
46. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému Ústavným súdom SR v náleze zo dňa 14.10.2021, sp.zn.: III. ÚS 214/2020.
47. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).