Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/37/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Moniky Tobiášovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o mal. L. N., narodenú X.X.XXXX, dieťa rodičov: W. N., narodený X.X.XXXX, trvale bytom K. XX/XX, I. K., zastúpený: JUDr. Vladimíra Houdek Běhalová, advokátka so sídlom Strojárenská 11C, Košice a X. N., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX N., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. - 34 zo dňa 17.01.2024, takto

rozhodol:

I. Mení uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

Matka je povinná platiť na výživu mal. L. mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

II. V prevyšujúcej časti potvrdzuje uznesenie.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal matku platiť výživné na mal. dieťa vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, a to do vykonateľnosti výroku o výživnom vo veci rozvodu manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:

„Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.“.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že starostlivosť o mal. dieťa je zabezpečovaná otcom. Otec je živnostník, dosahuje príjem z podnikania. Z návrhu nevyplýva, v čom spočíva nebezpečenstvo pre mal. dieťa, z ktorého by plynula potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Otec v návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by znamenali ohrozenie výživy dieťaťa, čo je podstatou inštitútu neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie neboli aktuálne splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nebola preukázaná naliehavosť zásahu súdu do pomerov účastníkov, preto návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. Poukázal na skutočnosť, že od januára 2023 sa výlučne on stará o mal. dcéru. Matka na jej výživu nijako neprispieva, o mal. sa nezaujíma, nekontaktuje ju. Navyše, matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa vo výške cca 550,- eur. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je cca 1.000,- - 1.300,- eur, výdavky na maloletú predstavujú cca 260,- - 300,- eur. Napadnuté rozhodnutie považuje za nespravodlivé, nesprávne a nezodpovedajúce skutočnému stavu veci. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletej. Vykonal šetrenie v domácnosti otca, vykonal pohovor s maloletou, ktorá je v domácnosti otca spokojná a šťastná. Snažil sa skontaktovať s matkou maloletej. Potvrdil, že matka poberá predĺžený rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur mesačne a prídavok na nezaopatrené dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Má za to, že starostlivosť o maloletú je riadne zabezpečená otcom. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Matka maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. (ďalej len „“), v spojení s ust. (ďalej len „“), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením určiť výživné zo strany matky prispievať na výživu maloletej vo 100,- eur mesačne.

9. Odvolací súd v prejednávanej veci prihliadajúc na zásady a účel inštitútu neodkladného opatrenia, skutočný stav vyplývajúci z obsahu spisu, dôvody návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolacie dôvody sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie len čiastočne. Má za to, že ešte pred prijatím konečného rozhodnutia vo veci vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, na čas po rozvode manželstva je potrebné reflektovať na zmenu pomerov, ktoré nastali, a to vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky maloletej.

10. Z obsahu súdneho spisu je ďalej zrejmé, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala v júli 2022 aj s mal. L.. Spočiatku sa rodičia o mal. dcéru starali striedavo, následne od januára 2023 starostlivosť o maloletú vykonáva otec, keďže ho o to požiadala samotná matka maloletej dôvodiac, že na výchovu maloletej nemá vhodné podmienky. Do marca 2023 maloletú matka navštevovala 1 -2 x krát do týždňa, od marca 2023 si ju matka brávala k sebe približne 1 x do mesiaca. Maloletá bola naposledy so svojou matkou 30.11.2023. Od toho času všetku starostlivosť maloletej poskytuje a aj hradí otec. Matka na výživu maloletej nijakým spôsobom neprispieva, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. poberá rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur mesačne a prídavok na nezaopatrené dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Uvedené informácie poskytol súdu otec a kolízny opatrovník maloletej.

11. Pri prieskume vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd skúmal najlepší záujem mal. L. na nariadenom neodkladnom opatrení, podporne pritom zohľadňoval objektívne kritéria, demonštratívne vymedzené v o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

12. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

15. Podľa , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17. Podľa , , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Odvolací súd pripomína, že účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Neodkladným opatrením je potrebné upravovať len tie pomery, kde existuje ich reálne ohrozenie.

20. Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy matka je nositeľkou rodičovskej povinnosti prispievať na výživu mal. dcéry. Za súčasného stavu, faktickú osobnú starostlivosť o maloletú v plnej miere zabezpečuje otec, a je len zákonne a spoločensky správne, aby sa na úhrade odôvodnených potrieb podieľala aj matka. Prvoradý je totižto najlepší záujem maloletej na uspokojovaní jej vlastných potrieb, ktoré by za nepriaznivej príjmovej situácie otca mohli byť ohrozené. Z uvedeného dôvodu odvolací súd usudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ktorú možno dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd určí vyživovaciu povinnosť matky k mal. L..

21. Pri vyslovenej povinnosti matky prispievať na výživu mal. dcéry sa v ďalšom rozsahu odvolací súd zaoberal výškou výživného, mysliac pritom na ust. a nevyhnutnosť miery platenia výživného. Vychádzal z obsahu podaného návrhu aj odvolania otca, ktorý vo vzťahu k majetkovým pomerom matky uviedol, že táto poberá rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur mesačne a prídavok na nezaopatrené dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj kolízny opatrovník maloletej. O tom,

či matka niekde pracuje a kde momentálne býva, nemá otec žiadnu vedomosť. Kolízny opatrovník maloletej sa k majetkovým pomerom matky tiež nevyjadril. Odvolací súd považuje za osvedčené, že matka sa nijakým spôsobom nepodieľa na hradení nákladov na domácnosť, v ktorej býva otec aj s mal. L., nijakým spôsobom neprispieva na jej výživu, od marca 2023 sa s ňou stretávala minimálne, pričom od novembra 2023 matka maloletú vôbec nenavštevuje ani nekontaktuje. Uvedené tvrdenia otca matka nijako nespochybnila a ani sa k nim nevyjadrila, aj keď jej táto možnosť zo strany súdu bola poskytnutá.

22. Odvolací súd konštatuje, že otec súdu osvedčil výdavky na maloletú, ktoré by odôvodňovali dočasné určenie výživného v sume 100,- eur mesačne, neprekračujúc pritom nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na pasivitu matky ako aj závery plynúce zo správy kolízneho, dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné uložiť matke povinnosť prispievať na výživu mal. L. v nevyhnutnej miere. Odvolací súd má osvedčené len to, že matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, z lustrácie Sociálnej poisťovne vykonanej dňa 14.05.2024 vyplýva, že matka bola naposledy riadne zamestnaná v spoločnosti Y. s. r. o., kde dosahovala príjem v období od februára do apríla 2023, o jej terajších majetkových pomeroch odvolací súd nemá žiadnu vedomosť.

23. Vzhľadom na to, že skutočné majetkové pomery matky súd v tomto štádiu riadne preukázané nemá, z lustrácie zo Sociálnej poisťovne nevyplýva, že by matka bola toho času zamestnaná, resp. že by dosahovala príjem, odvolací súd s ohľadom na ust. nemal inú možnosť ako uložiť matke povinnosť prispievať na výživu mal. L. v minimálnej zákonom stanovenej výške, zdôrazňujúc, že takúto sumu nemožno považovať za adekvátnu výšku výživného, avšak v zmysle sa jedná iba o výživné v nevyhnutnej miere.

24. Za situácie, že bude vedieť otec súdu preukázať majetkové pomery matky, môže sa opätovne domáhať nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky, keďže úprava prijatá týmto rozhodnutím rozhodne nezodpovedá adekvátnej výške výživného na mal. L.. Odvolací súd súčasne dopĺňa, že rovnako tak aj kolízny opatrovník maloletej, ktorého primárnou úlohou je ochraňovať práva a právom chránené záujmy dieťaťa, môže spomínané konanie sám iniciovať potom, čo prešetrí pomery na strane matky a bude mať vedomosť o jej majetkových pomeroch.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca, čo do určenia vyživovacej povinnosti matky mal. L., je dôvodné. Preto postupom podľa ust. zmenil napadnuté uznesenie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

26. Vo vzťahu k návrhu otca, aby súd určil, že rodinné prídavky bude poberať otec, odvolací súd poukazuje na príslušné ustanovenia o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení (ďalej len „“).

27. Podľa a , prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Príplatok k prídavku je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu.

28. Podľa , oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je rodič nezaopatreného dieťaťa,

29. Podľa , oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak: a) sa stará o nezaopatrené dieťa; podmienka starostlivosti o nezaopatrené dieťa oprávnenou osobou podľa sa považuje za splnenú, má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa osobitného predpisu.

30. Podľa , ak oprávnená osoba nevyužíva prídavok a príplatok k prídavku na účel podľa a a platiteľ neurčil osobitného príjemcu prídavku a príplatku k prídavku, platiteľ rozhodne o zastavení ich výplaty oprávnenej osobe a rozhodne o výplate prídavku a príplatku k prídavku ďalšej oprávnenej osobe.

31. Podľa , príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „platiteľ“) podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.

32. Vo svetle vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že o zastavení výplaty prídavku na dieťa a príp. aj príplatku k prídavku oprávnenej osobe je oprávnený a povinný rozhodnúť príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého kompetencii je súčasne aj rozhodnutie o výplate prídavku a príplatku k prídavku ďalšej oprávnenej osobe.

33. Vo vzťahu k návrhu otca, aby súd určil, že rodičovský príspevok bude poberať otec, odvolací súd poukazuje na príslušné ustanovenia o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

34. Podľa § 2 písm. a) Zákona rodičovskom príspevku, oprávnená osoba podľa tohto zákona je rodič dieťaťa.

35. Podľa , oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak: a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je osobou podľa osobitného predpisu.

36. Podľa , riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

37. Podľa , o rodičovskom príspevku rozhoduje a rodičovský príspevok oprávnenej osobe vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta jej pobytu (ďalej len „platiteľ“).

38. Podľa , rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil, ak sa rodičovský príspevok vyplácal neprávom.

39. Podľa veta prvá , ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, vedela, alebo musela z okolností predpokladať, že sa rodičovský príspevok vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, je povinná vrátiť rodičovský príspevok alebo vrátiť jeho časť za obdobie, za ktoré bol vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.

40. V kontexte uvedeného možno opätovne konštatovať, že o rodičovskom príspevku a jeho výplate je oprávnený a povinný rozhodnúť príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

41. Vedený týmito úvahami, odvolací súd uznesenie v prevyšujúcej časti postupom podľa ust. a v spojení s ust. potvrdil.

42. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že otec podal aj návrh na rozvod, s ktorým je v zmysle ust. spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré je vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn. . Úprava prijatá súdom v tomto konaní sa bude týkať rodičovských práv a povinností k mal. L. na čas po rozvode. V aplikačnej praxe všeobecných súdov SR nie je neobvyklé, že sa rodičia mal. detí domáhajú aj úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu domáhajúc sa aplikácie ust. veta tretia , z ktorého vyplýva, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre priznanie náhrady trov konania účastníkom.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).