Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/62/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu I.. W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. cesta XXXX/X, XXX XX H. H., zast. JUDr. Šimon Odaloš, advokát, so sídlom Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 383 371 proti žalovanému Counsel s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, zast. SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791 o vyslovenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 18.12.2019, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -90 zo dňa 31. mája 2021 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -90 zo dňa 31. mája 2021 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej a druhej výrokovej vete uznesenie č. 5 a č. 7 prijaté na mimoriadnom zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s.r.o., teraz Counsel s.r.o., Banská Bystrica zo dňa 18.12.2019 vyhlásil za neplatné.

2. V tretej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 27.03.2020 domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia č. 5 a 7 prijatých na mimoriadnom zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného, pôvodne Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o. Svoj nárok odôvodnil tým, že v zmysle (ďalej „“) je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pretože bol v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia (ďalej aj „MVZ“) spoločníkom a konateľom spoločnosti žalovaného, pričom nebol na MVZ pozvaný. Včasné podanie žaloby podľa odôvodnil tým, že v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica boli zapísané zmeny v spoločnosti žalovaného ku dňu 31.12.2019, čo bol prvý deň, kedy sa mohol dozvedieť o zmenách. Nárok odôvodňoval tým, že v období od 02.09.2015 bol štatutárnym zástupcom žalovaného, mal postavenie spoločníka a medzi jeho práva patrí aj právo podieľať sa na rozhodnutiach prijatých na valnom zhromaždení spoločnosti, pričom vo vzťahu k jeho obchodnému podielu mu prislúcha 30 hlasov pri rozhodovaní. Ako spoločník a aj ako konateľ mal byť pozvaný na konanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, a to písomnou pozvánkou na adresu jeho trvalého bydliska s uvedením bodov programu rokovania. Spoločník a konateľ žalovaného JUDr. Tomáš Suchý zvolal mimoriadne valné zhromaždenie bez toho, aby žalobcu ako spoločníka, resp. aj ako konateľa vopred o jeho konaní upovedomil, keďže mu nedoručil pozvánku na konanie

mimoriadneho valného zhromaždenia. Žalobca preto nemal vedomosť o jeho konaní a tým boli porušené jeho práva ako spoločníka spočívajúce v aktívnej účasti na mimoriadnom valnom zhromaždení, ako aj práva vyjadrovať sa k jednotlivým bodom navrhovaného programu a bolo mu znemožnené právo hlasovať za jednotlivé navrhované body v súlade s programom mimoriadneho valného zhromaždenia. Nedoručením pozvánky bol porušený , pričom na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 18.12.2019 bolo prijatých viacero uznesení. V uznesení č. 2 bolo schválené zrušenie predmetu činnosti, a to poskytovanie právnych služieb. Uznesením č. 3 MVZ schválilo doplnenie predmetu činnosti, a to prenájom nehnuteľností spojených s poskytovaním základných služieb spojených s prenájmom. Uznesením č. 4 MVZ schválilo zmenu obchodného mena na nové obchodné meno - Counsel s.r.o. Uznesením č. 5 MVZ odvolalo z funkcie konateľa žalobcu s účinnosťou ku dňu 31.12.2019. Uznesením č. 6 MVZ odvolalo z funkcie konateľa spoločnosti JUDr. Zuzanu Štrbákovú, JUDr. Petru Kanianskú, ako i JUDr. Zuzana Riehsovú s účinnosťou ku dňu 31.12.2019. Uznesením č. 7 MVZ schválilo nové úplné znenie Spoločenskej zmluvy. Podľa žalobcu uznesenia č. 5 a 7 sa ho priamo dotýkajú a preto podal žalobu o určenie ich neplatnosti.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.06.2020. Vytýkal žalobe, že z nej nevyplýva, ktorá z oprávnených osôb podáva žalobu, t.j. či ju podáva spoločník alebo bývalý konateľ. Napadnuté rozhodnutia by mohli byť vyhlásené podľa žalovaného za neplatné len v prípade, ak by táto okolnosť, t.j. nedoručenie pozvánky na konanie MVZ mohla mať vplyv na výsledok hlasovania. Poukázal na to, že žalobcovi patrí len 30 hlasov a takýto počet nepostačuje, aby žalobca ovplyvnil prijatie vyššie uvedených uznesení, pretože boli prijaté druhým spoločníkom so 70% počtom hlasov všetkých spoločníkov. Poukázal v zmysle ust. aj na druhú podmienku neplatnosti uznesenia MVZ, ktorou je, že takýmto uznesením mohlo byť obmedzené právo spoločníka. Bývalý konateľ je pritom aktívne legitimovaný na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia VZ len za predpokladu, že toto uznesenie kvalifikovaným spôsobom zasahuje do jeho subjektívnych práv. Podľa žalovaného žalobca uplatnil šikanózny návrh, keď napáda len dve zo siedmich prijatých uznesení.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v priebehu konania poukázal na to, že je aktívne legitimovanou osobou ako bývalý spoločník, tak aj ako bývalý konateľ, keďže sa ho napadnuté uznesenie VZ týka. Napadnuté uznesenia sa týkajú jeho práv ako spoločníka, tak aj ako konateľa, pričom ako spoločníka sa ho dotýkajú tak, že výraznými zmenami v spoločnosti došlo k zásahu do jeho práv. Právom žalobcu nie je len právo hlasovať na valnom zhromaždení (ďalej aj „VZ“), ale sa ho aj zúčastniť a uplatniť svoje práva diskusiou či predkladaním návrhov. Predmetom konania MVZ bola aj zmena podnikateľskej činnosti, zmena obchodného vedenia spoločnosti, zamedzenie prístupu jeho osoby k priamemu vedeniu a riadeniu obchodnej spoločnosti, pričom do predmetnej spoločnosti ako spoločník vstupoval práve z dôvodu, že jej jediným predmetom podnikania bolo poskytovanie právnych služieb, ktorý môže byť jediným predmetom podnikania právnickej osoby podľa o advokácii a zároveň je formou výkonu advokácie osobou žalobcu ako slobodného povolania. Žalobca mal majetkovú účasť u žalovaného s predmetom podnikania poskytovania právnych služieb, ktoré ako štatutárny orgán žalobca aj poskytoval. Jednostranným rozhodnutím zo strany spoločníka majúceho 70% počtu hlasov rozhodol o odvolaní žalobcu aj z pozície štatutárneho orgánu, čím mu bolo znemožnené vykonávať jediný predmet podnikania spoločnosti a teda i jeho povolanie advokáta prostredníctvom tejto právnickej osoby. Tvrdil preto, že došlo prijatými rozhodnutiami k zásahom do jeho práv ako konateľa, tak aj spoločníka, čo zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Zmenou predmetu činnosti došlo k zamedzeniu možnosti žalobcu vykonávať povolanie advokáta a preto má naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. Poukazoval na to, že aj formálna vada pri zvolávaní MVZ, ktorá bola v danom prípade naplnená, má za následok neplatnosť uznesenia VZ. Zmena predmetu podnikania, ako aj odvolanie žalobcu z pozície konateľa malo pre žalobcu zásadný význam, keďže advokátsku činnosť vykonával prostredníctvom tejto spoločnosti.

6. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný s týmito tvrdeniami nesúhlasil. Poukázal na to, že žalobca dva roky neposkytuje právne služby, nezdržiava sa v sídle žalovaného a zároveň nepoprel, že MVZ bolo zvolané bez zaslania pozvánky žalobcovi.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že na pojednávaní dňa 31.05.2021 žalovaný tvrdil, že uvedené kroky uskutočnil v súvislosti s ochranou žalovaného voči žalobcovi, ktorý od marca 2018 sa v spoločnosti žalovaného nezdržiaval, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a okrem toho má žalobca založenú obchodnú spoločnosť AK Piliar s.r.o., ktorá bola zapísaná do obchodného

registra dňa 28.01.2020, čo je 28 dní po ukončení činnosti štatutárneho orgánu žalobcu v spoločnosti žalovaného a po zmene predmetu činnosti žalovaného. Znamená to, že výkon povolania žalobcu nebol zmenou predmetu činnosti, ani jeho odvolaním ako konateľa ohrozený. Podľa žalobcu je zásadnou otázkou zistenie porušenia a poukázal aj na to, že všetkým klientom žalovaného v súčasnosti poskytuje právne služby právny zástupca žalovaného. Podľa žalobcu sa jedná o účelové konanie s cieľom poškodiť žalobcu. Žalovaný mohol riadne zvolať valné zhromaždenie, keďže druhý spoločník mal 70% hlasov, mal žalobcovi umožniť zúčastniť sa tohto VZ a hlasovať na ňom. Výsledok takéhoto postupu mohol byť rovnaký ako v prípade prijatých uznesení na MVZ dňa 18.12.2019, avšak neboli by ohrozené práva žalobcu ako spoločníka, resp. konateľa. Žalobca potvrdil, že od septembra 2018 nevykonával právne služby v spoločnosti žalovaného, avšak preto, že nemal prístup do tejto advokátskej kancelárie, na základe čoho založil novú spoločnosť, ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb.

8. Po vykonanom dokazovaní okresný súd považoval žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel. Dospel k záveru, že zo strany žalobcu je daná jeho aktívna legitimácia ako z titulu spoločníka, tak aj bývalého konateľa, čo umožňuje . K tomuto záveru dospel na základe zistenia, že v čase podania žaloby bol žalobca spoločníkom žalovaného a tiež jeho bývalým konateľom, ktorý bol dňa 18.12.2019 na MVZ žalovaného odvolaný z funkcie konateľa. Námietku aktívnej legitimácie považoval za irelevantnú.

9. Podľa okresného súdu nebola spornou skutočnosť, že dňa 18.12.2019 druhý spoločník a konateľ žalovaného zvolal MVZ bez toho, aby žalobcovi zaslal pozvánku s programom. Z predloženej zápisnice z MVZ zo dňa 18.12.2019 konanej o 10.00 hod. v Advokátskej kancelárii JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o. okresný súd zistil, že na ňom žalobca prítomný nebol. Žalovaný ani nepoprel, že žalobcu na predmetné MVZ nepozval. Okresný súd konštatoval, že o konaní MVZ sa žalobca dozvedel len z výpisu z obchodného registra a . dospel k záveru, že keďže zmeny boli v spoločnosti žalovaného do obchodného registra zapísané k 31.12.2019, žalobca ako aktívne legitimovaný podal žalobu na súd včas (27.03.2020).

10. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že postupom žalovaného došlo k porušeniu zákona voči žalobcovi ako spoločníkovi žalovaného, keď mu termín a program VZ nebol oznámený ani doručený v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa malo zvolať písomnou pozvánkou, pričom spoločenská zmluva inú úpravu nemá. Okresný súd sa zaoberal skúmaním, či prijaté uznesenia VZ zo dňa 18.12.2019 pod č. 5 a 7 mohli obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Konštatoval, že žalobca ako spoločník žalovaného má 30 hlasov, pričom na prijatie uznesení na valných zhromaždeniach sa vyžadovala 2/3 väčšina hlasov. Uviedol, že aj keď uznesenia boli prijaté druhým spoločníkom v súlade so zákonom určeným počtom hlasov, základným právom spoločníka na valnom zhromaždení je právo zúčastniť sa ho, hlasovať, právo na podiel zo zisku, právo na vyrovnávací podiel, právo na likvidačnom zostatku, ale aj ďalšie práva, ako aj právo podať návrh na súd na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti, právo nahliadať do dokladov spoločnosti. Dospel k záveru, že žalobcovi ako spoločníkovi nebolo umožnené na mimoriadnom valnom zhromaždení v dôsledku nezaslania pozvánky sa ho zúčastniť, hlasovať a vyjadrovať sa k jednotlivým bodom navrhovaného programu, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňovali ďalšie smerovanie spoločnosti žalovaného (zmena obchodného mena, zmena predmetu činnosti, zmena konateľov, prijatie úplného znenia spoločenskej zmluvy), vyjadrovať sa k odvolávaniu konateľov, prípadne k navrhovaniu mien nových konateľov, čím boli nielen ohrozené, ale aj porušené práva žalobcu ako spoločníka.

11. Dospel k záveru, že zvolanie a prijatie uznesení na MVZ druhým spoločníkom, ktorý mal 2/3 väčšinu všetkých hlasov spoločnosti a ktorý zároveň bol aj konateľom, možno považovať za konanie podľa , t.j. za zneužitie práv spoločníka, keď účelovo nepozval žalobcu na MVZ konané dňa 18.12.2019 ako druhého spoločníka a konateľa spoločnosti žalovaného, čo žalovaný ani nepoprel, a to za účelom presadenia svojej vôle proti druhému menšinovému spoločníkovi a znemožnenia žalobcovi vykonávať jeho práva ako spoločníka na MV, ale aj ako konateľa spoločnosti s cieľom presadenia vlastných záujmov a rozhodnutí, ktoré boli druhému spoločníkovi na škodu. Zmena jediného predmetu podnikania, a to poskytovanie právnych služieb, na prenájom nehnuteľnosti podstatným spôsobom ovplyvnilo smerovanie uvedenej spoločnosti, v ktorej bol žalobca nielen spoločníkom, ale aj konateľom. Poukázal aj na to, že uznesením č. 5 došlo k odvolaniu žalobcu ako konateľa, ku ktorému sa žalobca

nielen ako spoločník, ale ani ako konateľ nemohol vyjadriť, hlasovať, keďže mu zo strany žalovaného nebolo umožnené zúčastniť sa tohto MVZ pre jeho neoznámenie.

12. Okresný zistil priamu súvislosť medzi porušením zákona s prijatým uznesením č. 5 na MVZ, a to pre nedoručenie pozvania spoločníkovi na MVZ a s jeho právom vyjadrovať sa k otázkam ďalšieho smerovania spoločnosti, k otázke odvolania konateľa spoločnosti a s právom hlasovať za prijatie alebo neprijatie takýchto rozhodnutí, keďže hlavným úmyslom odvolania žalobcu ako konateľa bolo znemožnenie výkonu advokáta prostredníctvom žalovaného, a to zo strany druhého väčšinového spoločníka, čo žalovaný ani nevyvrátil, keďže sám následne poskytuje právne služby prostredníctvom novozaloženej spoločnosti. Žalobca ako spoločník sa nemohol vyjadriť k odvolaniu svojej osoby ako konateľa, čím bolo obmedzené jeho právo ako spoločníka a aj konateľa. Okresný súd preto uznesenie č. 5 vyslovil za neplatné v zmysle .

13. Tiež vo vzťahu k prijatému uzneseniu č. 7 na MVZ zo dňa 18.12.2019, ktorým bola schválená úplná zmena spoločenskej zmluvy žalovaného, okresný súd poukázal na to, že pri prijatí tohto uznesenia sa valného zhromaždenia nemohol zúčastniť žalobca ako spoločník, pretože nebol pozvaný na konanie MVZ, čím mu bolo znemožnené zúčastniť sa a hlasovať na MVZ a teda prijatím tohto uznesenia bolo obmedzené jeho právo vyjadriť sa k obsahu úplného znenia spoločenskej zmluvy, a to hlavne k článku VIII, kde v spoločenskej zmluve účinnej do 18.12.2019 konateľom mohol byť len výlučne advokát a nemohol sa vyjadriť ani k počtu konateľov. Okresný súd preto vyhlásil za neplatné uznesenie č. 7 prijaté na MVZ dňa 18.12.2019, lebo prijaté uznesenia MVZ, ktorého zvolanie vykazovalo formálne vady, obmedzili práva žalobcu ako spoločníka. Konštatoval, že uznesenia č. 5 a 7 sa žalobcu ako bývalého konateľa aj osobne týkali, keďže priamo na tomto MVZ bol odvolaný z funkcie konateľa bez toho, aby mal vedomosť o jeho konaní a mohol sa k jeho odvolaniu a dôvodom ako konateľ aj vyjadriť.

14. Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na zvolanie MVZ v rozpore so zákonom žalovaný, resp. väčšinový spoločník žalovaného v súlade s zneužil svoje právo väčšinového spoločníka voči menšinovému, ktoré zákon zakazuje, keďže presadil vôľu väčšinového spoločníka na MVZ v spojitosti s ďalším smerovaním tejto spoločnosti a v spojitosti s určením osôb, ktoré majú túto spoločnosť ďalej zastupovať voči tretím subjektom na úkor druhého menšinového spoločníka, ktorý sa k zmenám ani nemal možnosť vyjadriť pre jeho nepozvanie na MVZ.

15. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi ako strane úspešnej v spore priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%.

16. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a . V ňom nepoprel skutočnosť, že dňa 18.12.2019 druhý spoločník a štatutárny orgán žalovaného zvolal MVZ bez toho, aby žalobcovi zaslal pozvánku s programom. Toto konanie je však potrebné vnímať tak, že aj keby žalovaný žalobcovi zaslal pozvánku na MVZ, jeho výsledok by bol rovnaký, keďže žalobca ako spoločník s 30 hlasmi nemohol zmeniť alebo zvrátiť rozhodnutie druhého spoločníka žalovaného, ktorý mal v čase jeho konania 70 hlasov, čo znamená 2/3 väčšinu hlasov. Napriek formálnym vadám zvolávania MVZ nie je dôvod na vyhlásenie uznesenia č. 5 a 7 za neplatné. Odkázal pritom na rozsudok NS SR sp. zn. Obdo V 70/2003 zo dňa 01.01.2003. Podľa žalovaného jeho nezákonný postup je dôvodom na vyhlásenie uznesenia VZ za neplatné len vtedy, ak táto okolnosť mohla mať vplyv na výsledok hlasovania. Ďalej uviedol, že odhlásenie žalobcu z elektronickej pošty žalovaného nezodpovedá skutočnosti, pretože žalobca ako štatutárny orgán mal prístup a disponovanie s elektronickou schránkou zo zákona, a to až do výmazu žalobcu z obchodného registra ako štatutárneho orgánu žalovaného.

17. V odvolaní zopakoval aj skutkové tvrdenia o nečinnosti žalobcu v spoločnosti žalovaného. Žalobca nevyužil zákonné práva a povinnosti, ktoré mu prislúchali, pričom z jeho konania je zrejmé, že sa nezaujímal o chod spoločnosti. Poukázal aj na to, že žalobca nadobudol obchodný podiel v spoločnosti žalovaného, ale k úhrade finančných prostriedkov za tento obchodný podiel nedošlo. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.08.2021. Poukázal na to, že v odvolaní žalovaný bližšie nešpecifikoval, k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd

prvej inštancie dôjsť a preto je jednoznačné, že odvolací dôvod nesprávneho zistenia skutkového stavu daný nie je. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď žalovaný tvrdil, že nezaslanie pozvánky na MVZ je len formálnou vadou, pričom táto nemohla ovplyvniť výsledok prijatých uznesení na tomto zhromaždení a teda nespôsobuje neplatnosť týchto uznesení žalobca uviedol, že nie je naplnený žalovaným udávaný odvolací dôvod, pretože zo strany žalovaného nedošlo k špecifikácii žiadnej právnej normy, ktorá mala byť nesprávne aplikovaná a/alebo neinterpretovaná. Podľa žalobcu z definície pojmu „formálny“ vyplýva, že neodoslanie pozvánky nie je možné subsumovať pod formálne vady, resp. aby pozvánka trpela formálnou vadou, musela by samotná pozvánka najprv existovať. Zároveň odcitoval z rozhodnutia NS SR sp. zn. Obdo V 70/2003 tú časť jeho odôvodnenia, ktorú žalovaný v odvolaní neuviedol. Podľa žalobcu vzhľadom na ust. s použitím a , ako aj na priznanie žalovaného, že na základe vlastného rozhodnutia neposlal žalobcovi pozvánku na VZ je jednoznačné, že zo strany žalovaného došlo k poškodeniu práv žalobcu. Neobstojí ani argumentácia vo vzťahu k formálnym vadám a následného pomeru hlasov, pretože práva spoločníka nespočívajú výlučne len v práve hlasovať, ale aj v práve viesť dialóg počas zhromaždenia, ktorý by mohol (ale nemusel) zmeniť výsledok hlasovania, čo však žalovaný nemôže vopred prejudikovať. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.08.2021, v ktorom uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení, ktoré uviedol na pojednávaní, ako aj v odvolaní.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a v senáte bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica vo vložke č. 20218/S je zapísaná obchodná spoločnosť Counsel s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148. Do 30.12.2019 bol žalovaný v obchodnom registri zapísaný pod obchodným menom - Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica s jediným predmetom činnosti - poskytovanie právnych služieb. Od uvedeného dátumu 31.12.2019 došlo k zmene zapísaného predmetu činnosti - prenájom nehnuteľnosti spojený s poskytovaním základných služieb spojených s prenájmom. Od 31.12.2019 bol z obchodného registra vymazaný žalobca ako konateľ. Jedným z dvoch spoločníkov žalovaného je JUDr. Tomáš Suchý s výškou vkladu 3.500,- Eur a s počtom hlasov 70% z celkového počtu hlasov a žalobca ako druhý spoločník s výškou vkladu 1.500,- Eur a počtom hlasov 30% zo všetkých hlasov. 22. Dňa 18.12.2019 o 10.00 hod. sa konalo MVZ žalovaného na adrese Horná 13, 974 01 Banská Bystrica na mieste Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o. Zo zápisnice z MVZ vyplýva, že na tomto MVZ bol prítomný jeden z dvoch spoločníkov - JUDr. Tomáš Suchý, PhD. V súlade s programom MVZ, počtom hlasov 100% prítomných, t.j. počtami hlasov spoločníka JUDr. Tomáša Suchého, ktorý má 70% všetkých hlasov, bolo prijatých 7 uznesení MVZ. Uznesením č. 1 MVZ schválilo jeho program, za jeho predsedu bol zvolený JUDr. Tomáš Suchý, PhD. a za zapisovateľku JUDr. C. Y.. Uznesením č. 2 došlo k zrušeniu predmetu činnosti poskytovania právnych služieb. Uznesením č. 3 bolo schválené doplnenie predmetu činnosti o predmet podnikania - prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním základných služieb spojených s prenájmom. Uznesením č. 4 došlo k zmene obchodného mena z Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o. na Counsel s.r.o. Uznesením č. 5 došlo k odvolaniu konateľa Mgr. Lukáša Piliara, t.j. žalobcu s účinnosťou ku dňu 31.12.2019. Uznesením č. 6 boli odvolané z funkcie konateľov JUDr. Zuzana Štrbáková, JUDr. Petra Kanianska, JUDr. Zuzana Riehsová, všetky ku dňu 31.12.2019 a uznesením č. 7 MVZ schválilo nové úplné znenie Spoločenskej zmluvy.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že na uvedené konanie MVZ nebola žalobcovi ako spoločníkovi doručená pozvánka na jeho konanie, čo sporné medzi stranami sporu nebolo.

24. Návrhom na zápis zmien zapísaných údajov v obchodnej spoločnosti žalovaného zo dňa 18.12.2019 došlo k zmene zapísaných údajov v obchodnom registri žalovaného, a to k zmene obchodného mena, predmetu činnosti, výmazu žalobcu ako štatutárneho orgánu, a to ku dňu 31.12.2019.

25. Podľa čl. VII. bod 4 a 5 úplného znenia spoločenskej zmluvy v znení k 18.12.2019 VZ zvolávajú konatelia spoločnosti. Riadne VZ sú konatelia spoločnosti povinní zvolať každoročne minimálne jedenkrát, a to najneskôr do konca septembra toho-ktorého roka.

26. Podľa (ďalej „“) spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

27. Podľa spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

28. Podľa každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.

29. Podľa spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti.

30. Podľa termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

31. Podľa každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

32. Podľa súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

33. Podľa právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.

34. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle odkazuje. Vzhľadom na dôvody žalovaným podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

35. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie o veci samej, pričom nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.

36. Predmetom konania je určenie neplatnosti uznesení č. 5 a 7 prijatých na mimoriadnom zasadnutí VZ spoločnosti žalovaného dňa 18.12.2019. Uznesením č. 5 z uvedeného mimoriadneho zasadnutia VZ bol

žalobca odvolaný z funkcie konateľa žalovaného a uznesením č. 7 bolo prijaté úplné znenie spoločenskej zmluvy žalovaného. Žalovaný odôvodnil svoj nárok na určenie uvedených uznesení za neplatné tým, že mu ako spoločníkovi nebola doručená pozvánka na konanie MVZ s uvedením konkrétneho programu, pričom uznesenie č. 5, ktorým bol žalobca ako konateľ odvolaný, sa ho priamo týka.

37. Súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený nárok žalobcu ako nárok na určenie neplatnosti uznesenia VZ podľa . Správne určil aj existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý má postavenie spoločníka, ktorému nebola doručená pozvánka na konanie MVZ a zároveň sa na strane žalobcu jedná o konateľa, ktorý bol uznesením č. 5 MVZ odvolaný z funkcie a toto teda uznesenie sa ho týka. Súd prvej inštancie preto správne posúdil existenciu aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Súd prvej inštancie správne posúdil aj to, že nedoručením pozvánky žalobcovi ako spoločníkovi došlo k porušeniu jeho práva ako spoločníka, pretože základným právom spoločníka je právo zúčastniť sa konania VZ a hlasovať na ňom a ďalej mu vyplývajú z existencie obchodného podielu aj ďalšie práva, napr. na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia VZ. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že nedoručením pozvánky na konanie MVZ, čo žalovaný ani nepoprel, nebolo žalobcovi umožnené sa ho zúčastniť, hlasovať na ňom a vyjadrovať sa k jednotlivým bodom navrhovaného programu, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili ďalšie smerovanie spoločnosti a vyjadrovať sa aj k odvolávaniu konateľov, prípadne k navrhovaniu mien nových konateľov, čím bolo nielen ohrozené, ale aj porušené právo žalobcu. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil.

38. Žalovaný sa v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu fakticky sústredil na zdôraznenie pomeru hlasov spoločníkov žalovaného, keď žalobca disponuje 30 hlasmi, t.j. 30% všetkých hlasov a druhý spoločník JUDr. Tomáš Suchý, PhD. disponuje 70 hlasmi, t.j. má 2/3 väčšinu všetkých hlasov. Žalovaný v odvolaní zdôrazňoval, že aj v prípade, pokiaľ by bola žalobcovi doručená pozvánka na konanie VZ, vzhľadom na takýto pomer hlasov nemohol žalobca ani v prípade účasti na MVZ ovplyvniť výsledok hlasovania a prijatých uznesení. Zastával názor, že nezákonný postup spoločnosti môže byť dôvodom určenia uznesenia VZ za neplatné len vtedy, ak táto okolnosť mohla mať vplyv na výsledok hlasovania, čo v danom prípade splnené nebolo. Odvolací súd s takýmto názorom nesúhlasí.

39. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, medzi základné práva spoločníka patrí nielen právo hlasovať na valnom zhromaždení, ale medzi základné práva patrí právo účasti, t.j. byť prítomný na rokovaní VZ, predkladať návrhy a hlasovať o takýchto návrhoch, vyjadrovať sa k predmetu rokovania. Žalovaný potvrdil v priebehu konania, že žalobcovi pozvánka na konanie MVZ odoslaná nebola. Keďže spoločenská zmluva žalovaného neobsahuje osobitnú úpravu o spôsobe zvolávania VZ, potom platí ust. , ktoré jednoznačne určuje povinnosť oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred jeho konaním, termín a program VZ. Táto povinnosť zo strany žalovaného voči žalobcovi ako spoločníkovi splnená nebola.

40. Podľa odvolacieho súdu výška a pomer hlasov jednotlivých spoločníkov nemá žiaden vplyv na existenciu základných práv spoločníka, medzi ktoré patrí právo účasti na VZ, právo vyjadrovať sa k navrhovanému programu, právo hlasovať na rokovaní VZ. V danom prípade je potrebné odčleniť výsledok hlasovania od práva účasti spoločníka a jeho práva hlasovať o konkrétnom návrhu na rokovaní valného zhromaždenia. ani spoločenská zmluva síce negarantuje žiadnemu spoločníkovi výsledok hlasovania vzhľadom na pomer hlasov jednotlivých spoločníkov, to však neznamená, že aj keď sa jedná o menšinového spoločníka, ktorého počet hlasov nemôže ovplyvniť prijatie rozhodnutia väčšinovým spoločníkom, aby z tohto titulu boli porušované elementárne práva spoločníka vyplývajúce z jeho účasti v obchodnej spoločnosti, a to právo zúčastniť sa VZ a vyjadrovať sa k bodom jeho programu. Argumentácia žalovaného, že výška hlasov žalobcu ako druhého spoločníka tomuto neumožňuje ovplyvniť výsledok hlasovania (keďže žalobca disponuje len 30 hlasmi, t.j. 1/3 všetkých hlasov) by fakticky smerovala k absurdnej situácii, kedy by menšinový spoločník nemusel byť oboznamovaný s konaním žiadneho VZ, čím by mu nebolo umožnené vôbec sa ho zúčastniť a vyjadrovať sa k predmetu rokovania, k činnosti a k ďalšiemu smerovaniu obchodnej spoločnosti, a to bez toho, aby takýto postup mohol byť deklarovaný ako postup v rozpore so záujmami spoločníka. V danom prípade by sa jednalo o taký výklad práv spoločníka, ktorý by bol priamo v rozpore so základným princípom postavenia spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle , podľa ktorého obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Znamenalo by to, že aj keby spoločník, a to aj ako menšinový, mal postavenie spoločníka z titulu existencie obchodného podielu a tomuto postaveniu zodpovedajú zákonom priznané práva a povinnosti

a zodpovedajúca účasť na spoločnosti, fakticky by takýmto výkladom zo strany žalovaného bol žalobca ako menšinový spoločník pozbavený výkonu akýchkoľvek práv spoločníka, t.j. elementárneho práva účasti na VZ a možnosti prezentovať a vyjadrovať sa k navrhovaným bodom programu.

41. Pritom práva spoločníka vyplývajúce z existencie obchodného podielu smerujú práve k tomu, aby spoločník prostredníctvom realizácie svojich základných práv, a to účasti na VZ jednak bol informovaný o rozhodnutiach ovplyvňujúcich ďalšiu existenciu a smerovanie obchodnej spoločnosti, ale zároveň aby mal možnosť vyjadriť sa k týmto zásadným otázkam spoločnosti týkajúcich sa predmetu podnikania, obchodnej činnosti, obchodného vedenia, zloženia štatutárnych orgánov, kontrolnej činnosti a pod.

42. Predpoklady uvedené v ustanovení , podľa ktorého súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia VZ, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha, boli v danom prípade nedoručením pozvánky na konanie VZ naplnené v celom rozsahu. Aj zo žalovaným citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 01.01.2003 vyplýva, že dôsledok formálnych vád pri zvolávaní VZ z hľadiska vplyvu na platnosť VZ prijatých uznesení treba posudzovať podľa toho, či v konkrétnom prípade mali alebo mohli mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva niektorého zo spoločníkov. Podľa odvolacieho súdu práve v dôsledku nedoručenia pozvánky na konanie VZ došlo k porušeniu základného práva spoločníka, a to k obmedzeniu jeho možnosti zúčastniť sa na VZ, čo je základným právom každého spoločníka bez ohľadu na to, či sa jedná o menšinového alebo väčšinového spoločníka. Práve právna úprava týkajúca sa oznamovania o konaní VZ v (pokiaľ spoločenská zmluva ako v tomto prípade nemá inú úpravu) má garantovať zachovanie základného práva spoločníka zúčastniť sa na konaní VZ. Postupom žalovaného, keď žalobcovi nebola ani len odoslaná pozvánka na konanie VZ, došlo k porušeniu základného práva, ktoré pozostáva z práva účasti na VZ a z neho vyplývajúceho uplatnenia tohto základného práva a teda žalobcovi nebolo ani len umožnené dozvedieť sa o konaní VZ. Výška a počet hlasov žalobcu ako menšinového spoločníka nemá žiaden vplyv na záver o porušení práv spoločníka zúčastniť sa konania valného zhromaždenia, ku porušeniu ktorého došlo nedoručením pozvánky na konanie VZ. Ako vyplýva zo zaužívanej judikatúry, aj nedostatky pri zvolávaní VZ môžu mať za následok neplatnosť uznesenia VZ za splnenia podmienky podľa , t.j. ak porušenie zákona, v danom prípade znemožnenie účasti na VZ, obmedzilo práva spoločníka, čo v danom prípade jednoznačne preukázané bolo.

43. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. okrem iného vyplýva: „Dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolávanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou (stanovami).“ V zmysle ďalšieho rozhodnutia NS SR sp. zn. okrem iného vyplýva, že dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia VZ môže byť aj skutočnosť, pokiaľ VZ rozhodlo o vylúčení spoločníka, hoci v písomnej pozvánke takýto program nebol uvedený a nebol ani dodatočne zaradený do programu so súhlasom všetkých spoločníkov. Podľa citovaného rozhodnutia teda dôvodom na určenie neplatnosti VZ je aj absencia takého bodu programu, ktorý nebol uvedený v pozvánke na konanie VZ, hoci pozvánka samotná doručená bola. O to viac je potrebné dospieť k záveru, že pokiaľ žiadna pozvánka na konanie VZ doručená spoločníkovi nie je, dochádza tým k porušeniu jeho základného práva, a to umožniť mu účasť na rokovaní VZ. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

44. Ďalšie žalovaným namietané skutočnosti v odvolaní, a to možný prístup žalobcu k elektronickej schránke žalovaného, vykonávanie právnych služieb žalobcom pre žalovaného sú vzhľadom na predmet tohto sporu právne irelevantné a netýkajú sa podstaty žalobného nároku uplatneného v tomto konaní. Odvolací súd sa preto týmito tvrdeniami ako nadbytočnými nezaoberal.

45. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. napadol aj druhú výrokovú vetu o náhrade trov konania, ktorou okresný súd priznal žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100% voči žalovanému na základe zásady úspechu v spore podľa . Pretože súd prvej inštancie vyhovel nároku žalobcu v celom rozsahu, je správny aj druhý výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania priznaných žalobcovi ako strane úspešnej v spore.

46. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle potvrdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne.

47. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%.

48. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).