Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Csp-54-2021.pdf
PDF · 117.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou M.. K. R., v právnej veci žalobcu: H. stavebná sporiteľňa, a.s., T.: XX XXX XXX, Gr?sslingova XX, XXX XX K., právne zastúpený: A. & O., s.r.o., T.: XX XXX XXX, Z. 8, XXX XX K., proti žalovaným: v rade 1. M. U., nar. X.X.XXXX, Z. XXXX/X, XXX XX Z., v rade 2. T.. C. U., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/X, XXX XX Z., o zaplatenie istiny XX.XXX,XX eur, úroku XX.XXX,XX eur a úroku z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia,takto
rozhodol:
I. Žalovaný v rade 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1 a žalovanej v rade 2 , a to v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom podaným v upomínacom konaní, doručeným U. súdu K. K. dňa X.X.XXXX domáhal od žalovaných v rade 1 a 2 spoločne a nerozdielne zaplatenie sumy istiny XX.XXX,XX eur, vyčísleného úroku XX.XXX,XX eur a úroku z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia. Kauzálne príslušný U. súd K. K. návrhu žalobcu v upomínacom konaní vyhovel v celom rozsahu a dňa XX.X.XXXX vydal platobný rozkaz sp.zn. XU/XXX/XXXX, ktorým zaviazal žalovaných 1 a 2 spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. a na náhradu trov konania. Voči tomuto platobnému rozkazu podali obaja žalovaní včas odpor. Odpor bol doručený žalobcovi a tento navrhol pokračovať v konaní. Preto U. súd K. K. postúpil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
2. Tunajší súd sa po postúpení veci oboznámil s obsahom návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v ňom uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie Y. (ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovaným v rade 1 a 2 medziúver vo výške XX.XXX,-eur s úrokovou sadzbou X,XX % ročne (čl. I ods. 1 Úverovej zmluvy). Finančné prostriedky z úveru boli žalovaným poskytnuté dňa XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX,- eur a dňa XX.X.XXXX vo výške X.XXX,-eur. Táto skutočnosť bola žalovaným oznámená listami označenými ako „Oznámenie o výplate“. Súčasne uvedené vyplýva z výpisov z účtu za rok XXXX a XXXX. Žalovaní sa podľa čl. III ods. 5 Úverovej zmluvy zaviazali úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške XXX,- eur (čl. III ods. 5 Úverovej zmluvy). Úverové splátky boli splatné vždy prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca a považovali sa za včas zaplatené, ak boli pripísané na medziúverový účet najneskôr 16. deň v príslušnom mesiaci. Začiatok splácania bol v súlade s Úverovou zmluvou žalovaným v rade 1 a 2 oznámený listom označeným ako „Začiatok
splácania úveru“. Obom žalovaným bol zo strany žalobcu poskytnutý medziúver, ktorý mal slúžiť na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a do vzniku nároku na riadny stavebný úver. Splátka medziúveru vo výške XXX,- eur bola podľa úverovej zmluvy prerozdelená nasledovne:
- X,XX % z cieľovej sumy (t.j. XXX,- eur) bolo použitých na sporenie, pričom prostriedky boli preúčtované na sporiaci účet na účely vytvorenia kapitálu na dosporenie a pridelenie cieľovej sumy, t.j. vzniku nároku na riadny stavebný úver (čl. IV ods. 2 Úverovej zmluvy);
- X,XX % z cieľovej sumy (t.j. XXX,- eur) bolo použitých na úhradu poplatkov súvisiacich s medziúverom a úrokov z poskytnutého medziúveru (čl. III ods. 3 Úverovej zmluvy). Ďalej žalobca uviedol, že časť splátky bola použitá na úhradu úrokov a poplatkov medziúveru (medziúverový účet) a časť na sporenie za účelom dosporenia a pridelenia cieľovej sumy (sporiteľský účet). Žalobca ďalej uviedol, že ak poberateľ úveru splní všetky podmienky pre pridelenie cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver v zmysle zákona o stavebnom sporení, medziúver sa transformuje na stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou. V danom prípade bola očakávaná výška stavebného úveru XX.XXX,- eur. Úroková sadzba takto pretransformovaného stavebného úveru predstavovala čl. IV ods. 4 úverovej zmluvy X,XX % ročne. Žalovaní v rade 1 a 2 však mesačné splátky dohodnutým spôsobom prestali uhrádzať, čím z ich strany došlo k porušeniu úverovej zmluvy. A v zmysle čl. VII ods. 3 Úverovej zmluvy ak klient nezaplatí niektorú zo splátok, resp. niektorú zo splátok konštantného príplatku po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru. V zmysle čl. VII ods. 5 Úverovej zmluvy: „V prípade žiadosti o okamžité splatenie medziúveru stavebná sporiteľňa zúčtuje dlžnú sumu na medziúverovom účte s nasporenou sumou na sporiteľskom účte ku dňu žiadosti o okamžité splatenie.“. Keďže žalovaní poskytnutý úver riadne nesplácali, dňa XX.X.XXXX požiadal žalobca žalovaných o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 31.190,60 eur. Z dôvodu predčasného zosplatnenia úveru má žalobca nárok aj na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny odo dňa žiadosti o splatenie úveru do zaplatenia. Žalobca súčasne poukázal na to, že podľa aktuálnych záverov Najvyššieho súdu SR (sp. zn. X R. XX/XXXX, X R. XXX/XXXX, X R. XXX/XXXX, X R. XXX/XXXX, X R. XX/XXXX, X R. XXX/ XXXX, X R. XXX/XXXX, X R. XXX/XXXX): „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“. Podľa prílohy č.1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy (str. 17) v prípade riadneho plnenia povinností by žalovaní zaplatili žalobcovi úroky v celkovej výške XX.XXX,XX eur (XX.XXX,XX EUR / úroky v medziúvere + X.XXX,XX eur / úroky v stavebnom úvere). Od uzavretia Úverovej zmluvy až do predčasného zosplatnenia úveru (XX.X.XXXX) uhradili žalovaní splátky v celkovej výške XX.XXX,- eur. Uvedenú uhradenú sumu žalobca v súlade s čl. IV ods. 2 a čl. III ods. 3 Úverovej zmluvy prerozdelil nasledovne:
- sumu vo výške X.XXX,- eur postupne preúčtoval na sporiteľský účet za účelom nasporenia kapitálu. Z dôvodu zúčtovania jednotlivých položiek na sporiteľskom účte pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru poukázal na medziúverový účet sumu vo výške X.XXX,XX eur (vyplýva z výpisu z medziúverového účtu za rok XXXX), ktorá bola použitá na úhradu istiny.
- sumu vo výške X.XXX,- eur použil na úhradu poplatkov a úrokov zúčtovaných na medzúverovom účte. Z tejto sumy boli uhradené poplatky v celkovej výške XXX,- eur, úroky za oneskorenie splátok v celkovej výške XX,XX eur a zmluvné úroky vo výške X.XXX,XX eur. Žalobca si v zmysle záverov Najvyššieho súdu SR uplatnil pohľadávku v nasledujúcej štruktúre:
- istinu vo výške XX.XXX,XX eur (poskytnutý medziúver) - X.XXX,XX eur (nasporená suma, ktorá bola pri predčasnom zosplatnení úveru preúčtovaná na medziúverový účet),
- úroky z omeškania vo výške X % p.a. zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- úroky vo výške XX.XXX,XX eur / XX.XXX,XX eur (úroky, ktoré by žalovaní uhradili pri riadnom plnení zmluvných povinností) -X.XXX,XX eur (suma úrokov uhradená zo splátok žalovaných).
3. V odpore voči platobnému rozkazu žalovaní uviedli , že nárok žalobcu považujú za nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Poukázali na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré obsahuje zmluva a všeobecné obchodné podmienky, ktoré spôsobujú čiastočnú neplatnosť uvedenej zmluvy. Ďalej poukázali na neprimeranosť úroku vo výške XX XXX,XX eur, ktorý žalobca požaduje. Žalovaní namietali výšku tohto úroku, ako aj spôsob výpočtu tejto sumy. Tvrdili, že zosplatnenie úveru znamená zmenu podmienok, keď žalobca žiada bezodkladné vrátenie úveru v stanovenej lehote s tým, že dlžníkovi zanikne zmluvné dojednanie o možnosti splácať dlh v mesačných splátkach. Ak má dlžník platiť úroky, tým je negovaná zmena záväzku, keď veriteľ môže naďalej požadovať úroky, ale spotrebiteľ nemá žiadne garantované práva, čím sa založí hrubá nadvláda dodávateľa voči spotrebiteľovi. V danom prípade úroky popri úrokoch z omeškania spôsobujú
narastanie dlhu, vytvárajú nedôvodnú duplicitu a neprimeranú a zákonom nepodloženú finančnú záťaž na žalovaných, teda v ich neprospech. Súčasne poukázali na názory súdnej praxe, podľa ktorých je v rozpore s dobrými mravmi požadovať kumulatívne zmluvne dohodnutý úrok a úrok z omeškania.
4. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovaní v odpore neuvádzajú žiadne skutočnosti, ktoré možno hodnotiť ako právne významné. Žalobcov uplatnený nárok považujú za nedôvodný, v rozpore s dobrými mravmi a zákonom a č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch bez akejkoľvek špecifikácie a predloženia relevantných dôkazov. Taktiež žalobca poukázal na neurčité konštatovanie žalovaných o údajnej existencii neprijateľných zmluvných podmienok a o neprípustnosti kumulácie zmluvných podmienok a úrokov z omeškania. K údajnej existencii neprijateľných zmluvných podmienok a k údajnému rozporu nároku s dobrými mravmi a ZoSÚ žalobca uviedol, že žalovaní nijakým spôsobom nekonkretizovali v čom majú namietané „vady“ uplatneného nároku spočívať, nešpecifikovali ktoré ustanovenie úverovej zmluvy, prípadne všeobecných obchodných podmienok považujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca považuje tieto námietky za neurčité a zmätočné a z procesného hľadiska je z uvedeného dôvodu žalobcovi odňatá možnosť zaujať k nim kvalifikované stanovisko. Takéto generálne uplatnenie námietok bez náležitého odôvodnenia nemožno preto podľa žalobcu považovať za kvalifikovanú procesnú obranu len preto, že žalovaní sú spotrebiteľmi. Čo sa týka tvrdenia žalovaných o údajnej neprípustnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, k tomu žalobca uviedol, že svoj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov riadne a jasným spôsobom špecifikoval v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Poukázal na relevantné časti úverovej zmluvy a aktuálnu rozhodovaciu prax jednej z najvyšších súdnych autorít. Preto uvedené tvrdenia žalovaných považuje za účelové a irelevantné. V nadväznosti na právnu otázku prípustnosti kumulácie zmluvných úrokov po splatnosti a úrokov z omeškania poukázal žalobca na to, že Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. 5 R. XX/XXXX publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. X/XXXX (tzv. R - zbierka) dospel k nasledovnému záveru: „V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“. A aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XCdo/XXXX/XXXX: I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Judikáty publikované v Zbierke takéto atribúty nepochybne majú. Nemožno prehliadať podstatný rozdiel medzi rozhodnutím nepublikovaným v Zbierke a rozhodnutím, ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke. Pokiaľ nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v rozhodnutí publikovanom v Zbierke predstavuje zovšeobecňujúci názor (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí viacero senátov (...).“. Žalobca ďalej uviedol, že si zmluvné úroky uplatnil v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Preto podľa neho nemožno takúto námietku žalovaných akceptovať, keďže vychádza z obsolentnej, neustálenej a prekonanej súdnej praxe. K zo strany žalovaných namietanému uplatneniu odmeny za predžalobnú výzvu a k jej obsahu žalobca uviedol, že Podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších noviel (ďalej len "vyhláška MS SR č. 655/2004"):"Odmena výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: predžalobná výzva.". K námietke domnelej rozpornosti výšky uplatneného nároku so sumou uvedenou v predžalobnej výzve žalobca podotýka, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na jeho dôvodnosť. V predžalobnej výzve žalobca vychádzal zo zostatku na medziúverovom účte ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. ku dňu XX.X.XXXX. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca presne špecifikoval, z čoho uplatnený nárok pozostáva, vychádzajúc pritom z aktuálnej rozhodovacej praxe vo vzťahu k nároku veriteľa na zmluvné úroky. Žalobca zotrval na tom, že jeho nárok je oprávnený, preto na ňom trvá v plnom rozsahu. Súčasne žiadal, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa po postúpení veci tunajšiemu súdu uskutočnilo dňa X.XX.XXXX sa nedostavil žalobca, prítomný bol jeho právny zástupca. Dostavil sa žalovaný v rade 1, ktorý ospravedlnil neúčasť žalovanej v rade 2 na pojednávaní z dôvodu, že sa musí starať o ich maloletú dcéru. O odročenie pojednávania požiadané nebolo.
6. Podľa 179 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
7. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v rade 2 a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
8. Právny zástupca žalobcu zotrvala na ich doterajších vyjadeniach. K zo strany žalovaného v rade 1 navrhovanej možnosti splatiť úver vo forme 60, resp. 100 eurových mesačných splátok právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca by bol ochotný sa dohodnúť na splátkach, ale mesačná splátka XXX,- eur je pre neho príliš nízka. K mimosúdnej dohode teda nedošlo.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovanými v rade 1 a 2 / ako manželmi/ bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená písomná zmluva o spotrebiteľskom medziúvere a následnom spotrebiteľskom stavebnom úvere č. XXXXXXXX/ XXXX, nazvaná ako ,,Zmluva o spotrebiteľskom úvere „ . Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným v rade 1 a 2, na základe ich žiadosti, ku ich zmluve o stavebnom sporení č. XXXXXXXX, medziúver vo výške XX.XXX,- eur s fixnou úrokovou sadzbou X,XX % ročne / čl. I. , ods. 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere/. Z listín predložených žalobcom a to z oznámení o výplate zo dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX súd zistil, že žalobca aj poskytol žalovaným úver v dohodnutom rozsah XX.XXX,- eur. Tento medziúver bol poskytnutý na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úvere/ čl. I. ods. od 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere/. Finančné prostriedky medziúveru boli účelovo viazané a to na stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu nehnuteľnosti a na udržiavacie práce/ čl. I., ods. 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere/. Podľa čl. III. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že okrem splátky medziúveru budú žalovaní pravidelne mesačne poukazovať sumu vkladu na sporenie podľa čl. IV. ods. 2 zmluvy. Takto mali žalovaní v rade 1 a 2 mesačne poukazovať žalobcovi sumu rovnajúcu sa súčtu splátky medziúveru podľa čl. III ods. 3 zmluvy a vkladu na sporenie podľa čl. IV. bod 2 zmluvy , t.j. sumu vo výške XXX,- eur . Uvedenú sumu následne žalobca rozúčtoval na sporiteľský účet vo výške vkladu na sporenie a na medziúverový účet vo výške splátky medziúveru. V čl. IV zmluvy boli dohodnuté podmienky pridelenia a poskytnutia následného stavebného úveru. Žalovaní v rade 1 a 2 si však svoje povinnosti zo zmluvy riadne neplnili, žalobca ich preto opakovane vyzýval / výzvami z XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX/ na úhradu dlžných splátok úveru. Keďže žalovaní dlžné splátky napriek výzvam neuhradili, pristúpil žalobca v zmysle úverovej zmluvy a čl. 18 ods. 1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok k uplatneniu okamžitej splatnosti úveru ku dňu XX.X.XXXX a to listom z XX.X.XXXX, v ktorom súčasne vyzval žalovaných na úhradu zosplatneného úveru XX.XXX,XX eur.
10. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení / platného a účinného v čase uzavretia zmluvy/ účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len „stavebný účel") uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia. Podľa § 2 ods. 1 zákona o stavebnom sporení stavebným sporením sa rozumie a)prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b)poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“). Podľa § 7 ods. 3 zákona o stavebnom sporení zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Podľa § 7 ods. 4 zákona o stavebnom sporení zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
11. Napriek tomu, že zmluva, ktorú zmluvné strany uzavreli, je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku / § 497 a nasl. ObZ/, nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že ju žalovaný uzatváral ako spotrebiteľ. Podľa obsahu zmluvy bol úver poskytnutý vo forme stavebného medziúveru, ktorý vzhľadom na charakter dlžníkov spĺňa teda znaky spotrebiteľskej zmluvy a to podľa vyššie cit. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považovali akékoľvek zmluvy uzavreté medzi obchodníkom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na ich formu, t.j. aj úverová zmluva uzavretá bankou podľa Obchodného zákonníka. Ako bolo uvedené, súd mal za preukázané, že žalovaní v rade 1 a 2 uzatvorili vyššie uvedenú zmluvu, ktorú zmluvu súd posúdil ako zmluvu o úvere, ktorú však treba s prihliadnutím na cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka posudzovať aj ako spotrebiteľskú zmluvu. Preto súd vyššie uvedený zmluvný vzťah posudzoval podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keď mal zato, že tento zmluvný typ je upravený Obchodným zákonníka. Okrem uvedeného je potrebné tento zmluvný vzťah posudzovať aj podľa zákona o stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. , nakoľko ide o produkt stavebného sporenia.
12. Po aplikácii vyššie uvedenej právnej úpravy a na základe vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom medziúvere a následnom spotrebiteľskom stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXX, nazvanú ,,Zmluva o spotrebiteľskom úvere“. Zmluva bola uzatvorená platne a podľa súdu jasne, zrozumiteľne a určite. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným v rade 1a 2 poskytnutý úver, ktorý sa zaviazali splácať dohodnutým spôsobom. Keďže však žalovaní úver riadne neplácali, s úhradou splátok boli v omeškaní, pristúpil žalobca k zmluvne upravenému predčasnému zosplatneniu celej úverovej pohľadávky a to listom z XX.X.XXXX. Súčasne žalovaných vyzval na úhradu zosplatnenej pohľadávky, v tom čase vo výške XX.XXX,XX eur. Ku dňu podania žaloby žalobca vyčíslil svoju pohľadávku z úveru a aj si ju uplatnil nasledovne :
-pohľadávka predstavujúca istinu úveru vo výške XX.XXX,XX eur (poskytnutý medziúver XX.XXX,- eur - X.XXX,XX eur nasporená suma, ktorá bola pri predčasnom zosplatnení úveru preúčtovaná na medziúverový účet),
- úroky z omeškania vo výške X % p.a. zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- vyčíslené úroky z úveru vo výške XX.XXX,XX eur / XX.XXX,XX eur (úroky, ktoré by žalovaní uhradili pri riadnom plnení zmluvných povinností) -X.XXX,XX eur (suma úrokov uhradená zo splátok žalovaných). Žalobca si teda uplatnil spolu sumu XX.XXX,XX eur / istina úveru XX.XXX,XX eur + úroky z úveru vyčíslené sumou XX.XXX,XX eur/ a súčasne žiadal priznať aj úrok z omeškania 5 % ročne z dlžnej istiny. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru , že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celej zosplatnenej istiny XX.XXX,XX eur titulom zmluvy o úvere, nakoľko súd nemal preukázané, že žalovaní túto istinu, ktorá bola žalovaným poskytnutá formou úveru, žalobcovi už vrátili. Okrem tejto istiny súd priznal žalobcovi aj dohodnuté úroky z úveru vyčíslené sumou XX.XXX,XX eur, ktoré boli žalobcovi priznané podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaní v rade 1 a 2 sú s úhradou dlžnej istiny úveru XX.XXX,XX eur v omeškaní, preto súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne a to od XX.X.XXXX / odo dňa nasledujúceho po zosplatnení pohľadávky/ do zaplatenia. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd teda zaviazal žalovaných v rade 1 a 2 ako spoludlžníkov z úverového záväzkového vzťahu spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy XX.XXX,XX eur / istina úveru XX.XXX,XX eur + úroky z úveru vyčíslené sumou XX.XXX,XX eur/ spolu s uplatneným úrokom z omeškania. Čo sa týka námietok žalovaných uvedených v odpore, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne, že je čiastočne neplatná, k tomu súd uvádza že nie je zrejmé, ktoré konkrétne zmluvné podmienky mali na mysli a prečo by mala byť zmluva čiastočne neplantá. Žalovaní, ktorí boli v čase podania odporu zastúpení právnym zástupcom to len všeobecne skonštatovali bez tohto, aby uviedli, ktorá konkrétna zmluvná podmienka a z akého dôvodu sa im javí ako neprijateľná a ktorá konkrétna časť zmluvy a z akého dôvodu neplatná. Súd sa oboznámil s obsahom zmluvy a má zato, že tá neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje. Ako už bolo uvedené, súd je tohto názoru, že zmluva bola uzavretá platne, jasne a zrozumiteľne. Preto súd tieto námietky žalovaných vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky žalovaných, ktorou namietali neprimeranosť úroku vo výške XX.XXX,XX eur, tu súd podotýka, že ide o vyčíslený úrok, ktorý bol v zmluve dohodnutý a na tento má žalobca nárok podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5 Cdo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX . NS SR v uvedenom rozhodnutí okrem iného konštatuje, že cit. ,, Z ustanovenia § 497 a § 502 ods.1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.“, preto cit. z uvedeného rozhodnutia NS SR :,,Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.... Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“ koniec cit.. Podľa zmluvy , ak by táto bola riadne zo strany žalovaných plnená, podľa prílohy k zmluve by žalovaní na dohodnutých úrokoch, t.j. ako odplatu za poskytnutie úveru zaplatili žalobcovi sumu XX.XXX,XX eur. Na tieto úroky má teda žalobca nárok. Ako však sám uviedol, časť týchto úrokov vo výške X.XXX,XX eur bola už uspokojená, zostatok vo výške XX.XXX,XX eur žiada priznať v tomto konaní. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na tento doposiaľ neuhradený úrok z úveru, dohodnutý v zmluve, ktorého výška aj s už uhradenou sumou neprekračuje sumu úroku, na ktorý by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru. Preto bol tento úrok XX.XXX,XX eur žalobcovi riadne priznaný a aj túto námietku žalovaných súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Čo sa týka námietky žalovaných , že prípadné úroky popri úrokoch z omeškania spôsobujú
narastanie dlhu, vytvárajú nedôvodnú duplicitu a neprimeranú a zákonom nepodloženú finančnú záťaž na žalovaných, teda v ich neprospech, tak aj túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil z dôvodu omeškania žalovaných /dlžníkov/ s úhradou pohľadávky a to v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka. Tento úrok z omeškania plní inú úlohu ako dohodnutý úrok podľa § 502 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je sankciu za neplnenie si povinností zo zmluvy, splácať úver riadne a včas. Žalobcovi bol aj tento úrok priznaný, nakoľko sú žalovaní v rade 1 a 2 stále v omeškaní s plnením peňažného záväzku a aj uvedenú námietku žalovaných vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
13. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O trovách strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu. Preto súd rozhodol tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči v konaní neúspešným žalovaným v rade 1 a 2. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.