Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-6-2024.pdf
PDF · 90.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/6/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. – D., G. XXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so sídlom 811 02 Bratislava, Nám. Ľ. Štúra 2, IČO: 36861227, proti žalovanej: B. E., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. E., I. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a prísl. takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k parcelám CKN 178/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 148m2, CKN 178/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155m2 a CKN 179 - záhrada o výmere 300m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. J. ako aj k rodinnému domu súp. č. 1329 stojacemu na parcele CKN 178/2 zapísanému na LV č. XXXX k.ú. J. a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že všetky uvedené nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 164.042,07 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 13.2.2024 sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a parcelám uvedeným vo výroku tohto rozsudku a žiadala toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadať prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá o ne prejavila záujem. Zároveň žiadala, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 180.000 Eur podľa znaleckého posudku Ing. Kamila Čverhu č. 181/23, ktorý pripojila k žalobe a podľa ktorého hodnota nehnuteľností bola stanovená na 360.000 Eur. V žalobe uviedla aj to, že rozdelenie nehnuteľností by bolo nehospodárne a neefektívne.
2. Žalovanej bola doručená žaloba s prílohami a výzva súdu na vyjadrenie k žalobe spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach dňa 20.3.2024. Hoci toto poučenie obsahovalo aj upozornenie na to, že strany sporu majú uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na dokazovanie) uplatniť včas s poukazom na § 149 a § 153 CSP, žalovaná sa doposiaľ k žalobe nevyjadrila. Bez ospravedlnenia sa nedostavila ani na pojednávanie konané 15.5.2024, hoci predvolanie jej bolo doručené ešte 26.4.2024. Súd preto konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXX k.ú. J., znaleckým posudkom Ing. Kamila Čverhu č. 181/2023, odborným vyjadrením realitnej kancelárie Reality Hofer, listom advokáta JUDr. Petra Čurillu žalobkyni zo dňa 29.5.2023, návrhom žalobkyne na uzatvorenie dohody zo dňa 21.7.2023, odpoveďou
JUDr. Petra Čurillu zo dňa 7.8.2023, emailom právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 5.9.2023 a zistil tento skutkový stav:
4. Strany sporu sú sestry a sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku a to titulom dedenia na základe uznesenia 39D/164/2022 zo dňa 6.4.2022. Každá z nich vlastní ideálny podiel 1.
5. Žalobkyňa k žalobe pripojila odborné vyjadrenie realitnej kancelárie Reality Hofer s.r.o. z 10.5.2023 k trhovej cene nehnuteľnosti – rodinného domu a parciel, ktoré sú predmetom tejto žaloby a to na základe vykonanej miestnej obhliadky dňa 4.5.2023 so záverom o cene týchto nehnuteľností vo výške 363.028,81 Eur.
6. K žalobe bolo doložený aj súkromný znalecký posudok znalca z odboru stavebníctva Ing. Kamilu Čverhu, ktorý vypracoval znalecký posudok pod č. 181/2023 a stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností k 29.11.2023. Zo znaleckého posudku vyplýva, že oceňovaný rodinný dom v J., K. XXXX/ XX je jednopodlažný, daný do užívania v roku 1958. V roku 2007 bola realizovaná prístavba v úrovni prvého PP a prvého NP. V prvom NP sa nachádza chodba, kuchyňa, tri obytné miestnosti, dvakrát sociálne zariadenia a v prvom PP je kuchyňa, jedna obytná izba, technická miestnosť a sociálne zariadenie. Dom znalec ocenil na 242.825,97 Eur a pozemky metódou polohovej diferenciácie na 85.258,17 Eur, pričom jednotkovú hodnotu vyčíslil na 141,39 Eur/m2. V znaleckom posudku boli však oceňované aj ďalšie stavby ako prístrešok pre autá v hodnote 6.604,06 Eur, oplotenie v hodnote 23.553,80 Eur, studňa v hodnote 1.178,64 Eur a ext. predsadené schodiská v hodnote 826,76 Eur, takže úhrnnú všeobecnú hodnotu všetkých týchto stavieb vrátane rodinného domu a pozemkov znalec vyčíslil po zaokrúhlení na 360.000 Eur.
7. Predmetom žaloby však neboli tieto ďalšie stavby, právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní po porade s klientkou uviedla, že nerozširuje žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k týmto ďalším stavbám a po odpočítaní ich hodnoty podľa znaleckého posudku uviedla, že žalovaná by za účelom finančného vyrovnania mala žalobkyni zaplatiť sumu 157.236,15 Eur. Na pojednávaní uviedla aj to, že žalobkyňa rozhodne nemá záujem o tieto nehnuteľnosti, keďže býva v Bratislave, navyše nemá ani finančné prostriedky na výplatu žalovanej, zopakovala tvrdenie o reálnej nedeliteľnosti predmetných nehnuteľností ako aj to, že záujem o ich prikázanie do svojho výlučného vlastníctva prejavila žalovaná a ako dôkaz o tom predložila na pojednávaní písomnú komunikáciu s vtedajším právnym zástupcom žalovanej advokátom JUDr. Petrom Čurillom. Konkrétne išlo o list JUDr. Čurillu z 29.5.2023 adresovaný žalobkyni, v ktorom spochybnil správnosť žalobkyňou predloženého odborného vyjadrenia realitnej kancelárie a uviedol, že žalovaná požiadala o spracovanie súkromného znaleckého posudku, na ocenenie predmetných nehnuteľností.
8. Listom z 21.7.2023 zaslaným JUDr. Čurillovi právny zástupca žalobkyne predložil návrh na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej za finančnú náhradu vo výške 181.514,40 Eur s požiadavkou na predloženie záväzného stanoviska najneskôr v lehote 30 dní s tým, že v opačnom prípade uplatní nárok na súde. Odpoveďou bol list JUDr. Petra Čurillu zo dňa 7.8.2023, ktorým právny zástupca žalovanej potvrdil jej záujem o prikázanie sporných nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, ale s tým, že žalobkyni by na vyrovnanie zaplatila sumu 136.000 Eur podľa znaleckého posudku Ing. Milana Gardoša, ktorým nehnuteľnosti boli ocenené na 272.000 Eur. Odpoveďou bol email zo dňa 5.9.2023, ktorým bol tento návrh právneho zástupcu žalovanej odmietnutý s poukazom, že podľa ním navrhnutých podmienok, teda za výplatu 136.000 Eur žiada žalobkyňa prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva.
9. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
10. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
13. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje záväzné poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania. Na prvom mieste je to reálne rozdelenie podľa výška podielov v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelenie veci je teda prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Vec pritom musí byť deliteľná nielen z faktického, ale aj právneho hľadiska.
14. V tomto prípade vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Čverhu ohľadom popisu rodinného domu, ale predovšetkým skutkového tvrdenia v žalobe o nereálnej deliteľnosti nehnuteľností, ktoré žalovaná nespochybnila a teda platí fikcia o jeho nespornosti s poukazom na § 151 ods. 1 CSP, prichádzal do úvahy druhý zákonný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva a to prikázanie nehnuteľnosti tomu spoluvlastníkovi, ktorý má o to záujem. Žalobkyňa pritom deklarovala svoj nezáujem o prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, čo je logické vzhľadom na to, že býva v Bratislave. Opäť v žalobe poukázala na to, že o ich prikázanie do svojho výlučného vlastníctva prejavila záujem žalovaná a teda aj vo vzťahu k tomu skutkovému tvrdeniu v žalobe, ktoré žalovaná nespochybnila, platí fikcia o jeho nespornosti. Navyše záujem žalovanej o prikázanie týchto nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva vyplýva aj z vyššie uvedenej mimosúdnej komunikácie a to najmä z listu zo dňa 7.8.2023. Ako vyplýva z uvedenej komunikácie žalovaná bola ochotná zaplatiť žalobkyni sumu 136.000 Eur, z čoho možno usúdiť, že má k dispozícii finančné prostriedky minimálne v tejto výške. Súd preto považoval za dôvodné vyporiadať toto podielové spoluvlastníctvo prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej.
15. Finančná náhrada za podiel žalobkyne musí podľa ustálenej judikatúry zodpovedať všeobecnej, teda trhovej hodnote vyporiadavaných nehnuteľností v súčasnosti. Žalobkyňa pritom na preukázanie tejto všeobecnej hodnoty predložila nielen odborné vyjadrenie realitnej kancelárie, ale aj súkromný znalecký posudok znalca z odboru stavebníctva, z ktorého súd vychádzal aj v tomto rozsudku pri stanovení výšky finančnej náhrady. Opäť súd konštatuje, že žalovaná nespochybnila tento dôkaz, navyše nepredložila iný dôkaz a ani ho nenavrhla. Kvôli jej pasivite súd nemal inú možnosť než pri stanovaní výšky finančnej náhrady za podiel žalobkyne vychádzať zo spomínaného znaleckého posudku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 149, § 151 a § 153 CSP. 16. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
17. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
20. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
21. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Kritériom pri posudzovaní použiteľnosti uplatnených prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Ako už súd konštatoval, v tomto prípade žalovaná prostriedky procesnej obrany vôbec neuplatnila.
22. Súd dodáva, že pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je viazaný žalobou pokiaľ ide o spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný tým ako je predmet zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vymedzený žalobou. Žalobkyňa sa žalobou domáhala len zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a pozemkom, teda bez ďalších stavieb, ktoré oceňoval znalec Ing. Čverha. Rodinný dom bol znalcom ocenený na 242.825,97 Eur a pozemky na 85.258,17 Eur, teda úhrnne ide o sumu 328.084,14 Eur. Žalobkyni teda prináleží na finančné vyrovnanie za jej podiel suma 164.042,07 Eur a preto súd zaviazal žalovanú na jej zaplatenie žalobkyni napriek tomu, že právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, zrejme kvôli chybe v počítaní, nižšiu sumu, vo vzťahu ku ktorej však neplatí dispozičná zásada, keďže ako už súd uviedol, nie je viazaný v tomto smere žalobou a to ani vo vzťahu k uplatnenej výške finančnej náhrady za podiel žalobkyne.
23. Na zaplatenie prisúdenej sumy súd stanovil dlhšiu lehotu s poukazom na § 232 ods. 3 CSP a to vzhľadom na jej výšku, ale zároveň zohľadnil aj to, že podľa komunikácie žalovanej bola ochotná žalobkyni zaplatiť 136.000 Eur a teda možno predpokladať, že minimálne touto sumou žalovaná disponuje a navyše mala dostatok času minimálne od mája 2023, kedy nepochybne strany sporu sa pokúšali o dohodu, si finančné prostriedky zabezpečiť. Opäť súd poukazuje na to, že žalobkyňa v žalobe sa domáhala zaplatenia vyššej sumy a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, avšak žalovaná ani túto lehotu nerozporovala.
24. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s použitím § 257 CSP. Aj keď možno konštatovať, že žalobkyňa bola v spore úspešná, zároveň je potrebné zohľadniť okolnosti tohto prípadu a tým je skutočnosť, že týmto rozsudkom dochádza k vyporiadaniu spoluvlastníctva tak žalobkyne ako aj žalovanej a preto súd považuje za spravodlivé, aby na náhrade trov tohto konania sa podieľali obe strany sporu rovnako.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.