Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-42-2021.pdf
PDF · 103.54 KB
No categories available
13Csp/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcov: 1. U. A., nar. XX.XX.XXXX, D. - E. S., I. T. XXXX/XX, 2. C. A., nar. XX.XX.XXXX, D., K. XX, v konaní obaja zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná č. 4, Komárno, IČO: 36 721 123 proti žalovanému: ALTERNATÍVA, s.r.o., so sídlom Komárno, Kossúthovo nám. 12, IČO: 36 521 876, v konaní zastúpený advokátkou Mgr. Cyntiou Takács Szalai, so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 6, Komárno, IČO: 42 046 521, o zaplatenie 1.500 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 6.4.2021 si každý zo žalobcov uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy po 1.500 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 27.11.2020 do zaplatenia a náhradou trov konania. Uplatnený nárok žalobcovia odôvodnili tým, že právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Komárno z 12.6.2013 boli zaviazaní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne sumu 2.502,54 eur s príslušenstvom ako aj sumu 150 eur titulom súdneho poplatku a sumu 261,31 eur titulom trov právneho zastúpenia. Okresný súd Komárno na návrh žalovaného vydal dňa 26.5.2014 pod sp. zn. 5Er/471/2014 poverenie na vymoženie prisúdenej istiny s príslušenstvom a trovami konania. Žalobkyňa 2/ podala proti exekúcii námietky z dôvodu, že časť istiny vo výške 2.000 eur bola zaplatená dňa 4.9.2013, teda pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže žalovaný uznal, že žalobkyňa 2/ uhradila sumu 2.000 eur pred exekúciou, súd uznesením z 19.11.2018 námietkam žalobkyne 2/ v časti 2.000 eur vyhovel. Žalobca 1/ dňa 29.3.2019 podal návrh na zastavenie prebiehajúcej exekúcie. Exekučné konanie bolo zastavené až po niekoľkých urgenciách žalobcu 1/. Preto exekučné konanie bolo podľa žalobcov oprávnené len na zvyšok istiny 502,54 eur, úroky z omeškania 459,79 eur, súdny poplatok 150 eur, trovy právneho zastúpenia 261,31 eur, čo spolu predstavuje sumu 1.373,64 eur. Podľa vyúčtovania súdneho exekútora z 3.9.2020, od žalobcov bola vymožená suma 5.267,23 eur, ktorá predstavuje zrážky zo mzdy žalobcu 1/ vo výške 2.411,32 eur a zrážky zo mzdy žalobkyne 2/ vo výške 2.855,91 eur. Žalobcovia úhrnom uhradili sumu 7.267,23 eur, pričom vo vyúčtovaní súdneho exekútora nie je zohľadnená suma 2.000 eur, v ktorej časti súd námietkam vyhovel. Podľa tvrdení žalobcov, exekútor nemal nárok na exekučné trovy vo výške 967,66 eur, ktoré si exekútor uplatnil z pôvodne vymáhanej sumy 2.502,54 eur, ale mal nárok len na trovy vo výške 459,87 eur. Preplatok predstavuje sumu vo výške 3.433,72 eur, keď žalobcovia mali zaplatiť úhrnom sumu 3.833.51 eur, z ktorej na istinu pripadla sumu 2.502,54 eur, na súdny poplatok pripadla sumu 150 eur, na trovy právneho zastúpenia pripadla suma 261,31 eur, na úrok z omeškania pripadla suma 459,79 eur a na exekučné
trovy pripadla suma 459,87 eur. Žalobcom bola vrátená len suma 433,72 eur, a tak zostáva zaplatiť preplatok vo výške 3.000 eur. Listom z 3.11.2020 bol žalovaný vyzvaný na úhradu sumy 2.166,36 eur, avšak žalovaný v podaní z 27.11.2020 reagoval negatívne., pričom na tomto stanovisku zotrval aj v podaní z 8.2.2021, reagujúc na výzvu žalobcov z 20.1.2021.Žalobcovia boli rozsudkom z 23.11.2012 právoplatne rozvedení, preto žiadajú preplatok rovným pomerom po 1.500 eur s príslušenstvom od dňa, kedy žalovaný odmietol plniť.
Žalobcovia za dôkaz označili spisy Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Ro/836/2012, 5Er/471/2014, vyúčtovanie súdneho exekútora, potvrdenia zamestnávateľov o vykonaných zrážkach, korešpondenciu strán sporu.
2. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz z 8.6.2021, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odpore uviedol, že nešpecifikovanú úhradu sumy 2.000 eur zo dňa 4.9.2013 priradil k nedoplatkom žalobcov za obdobie od 11/2021 do 7/2013, pričom predmetom konania Okresného súdu Komárno sp.zn. 8Ro/836/2012 boli nedoplatky za obdobie od 09/2011 do 10/2012. Takto sa vyjadril aj k námietke žalobkyne 2/, no súd uznesením sp.zn. 5Er/471/2014 z 19.11.2018 námietke proti exekúcii vyhovel. Poznamenal, že mu vznikli trovy exekučného konania vo výške 16,50 eur a aj exekútor má nárok na odmenu. Žalovaný spochybnil výpočet žalobcov v časti úroku z omeškania a trov exekúcie, pričom v súvislosti s nárokom žalobcov v časti trov exekúcie vzniesol námietku svojej pasívnej legitimácie. Uviedol, že voči žalovanej pohľadávke žalobcov jednostranne započítava svoje pohľadávky voči žalobcom z titulu nedoplatku na úhradách spojených s užívaním bytu vo výške 2.404,92 eur za obdobie od 11/2012 do 7/2013 s 8,75% úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 0,1% za každý deň omeškania, spolu vo výške 800 eur.
Žalovaný za dôkaz označil platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp.zn. 8Ro/836/2012, potvrdenie o platbe, návrh na vykonanie exekúcie, uznesenie Okresného súdu Komárno sp.zn. 5Er/471/2014, vyúčtovanie EX 56/2014, Zmluvu o výkone správy.
3. Podaním z 18.10.2021 žalovaný predložil súdu predpisy mesačných zálohových úhrad pre žalobcov za obdobie od 1.9.2011, od 1.3.2012, od 1.5.2012, od 1.4.2013 ako aj vyúčtovania nákladov za obdobie od rokov 2011, 2012, 2013 a potvrdenie o zrealizovaní transakcie z 14.8.2017. Žalovaný súčasne uviedol, že súdny exekútor mu poukázal sumu vo výške 3.540 eur dňa 14.8.2017 a žalobcovia za obdobie od 1.8.2011 do 14.8.2017 uhradili žalovanému sumu len sumu 2.000 eur dňa 4.9.2013 v hotovosti. Iné úhrady zo strany žalobcov neboli vykonané.
4. Žalovaný v podaní z 2.11.2021 vzniesol námietku premlčania nároku žalobcov vo výške 3.000 eur, keď zo mzdy žalobcu 1/ boli k 8.9.2017 vykonané zrážky vo výške 2.411,32 eur a k 9.11.2017 boli zo mzdy žalobkyne 2/ vykonané zrážky vo výške 2.855,91 eur. Teda k 9.11.2017 bola vymožená suma 5.267,23 eur. Žalobcovia sa z uznesenia súdu, ktorým súd vyhovel námietkam, dozvedeli že bola od nich v exekučnom konaní vymožená vyššia suma. Uvedené uznesenie sa stalo právoplatným 28.12.2018. Premlčacia doba podľa názoru žalovaného uplynula dňa 14.3.2021, teda pred podaním žaloby na súd.
5. Súd pojednávanie o spore otvoril dňa 4.11.2021.
Žalobcovia prostredníctvom svojho advokáta zotrvali na podanej žalobe. K námietke premlčania uviedli, že rozhodným dňom pre začiatok plynutia lehoty bol deň, kedy súdny exekútor podal vyúčtovanie. Predtým sa nemohli domáhať vrátenia akejkoľvek sumy lebo exekúcia nebola ukončená. Pokiaľ žalovaný navrhol započítať špecifikované pohľadávky, s poukazom na § 581 ods. 2 OZ to nie je dôvodné, keďže vznášajú námietku premlčania takto špecifikovaných pohľadávok žalovaného voči žalobcom. Žalobe navrhli v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
Advokátka žalovaného uviedla, že žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, ktorá je nedôvodná a nezrozumiteľná, keďže operuje s rôznymi sumami. Zdôraznila, že žalobcovia mali voči žalovanému za obdobie od 09/2011 do konca 07/2013 celkový nedoplatok vo výške 5.557,11 eur, pričom na tento nedoplatok uhradili dňa 4.9.2013 sumu 2.000 eur a súdny exekútor dňa 14.augusta 2017 poukázal žalovanému z vymoženej sumy sumu vo výške 3.540 eur. Poukázala na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcov a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania.
6. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami nie je sporná existencia platobného rozkazu sp. zn. 8Ro/836/2012 ako exekučného titulu na vymáhanie pohľadávky v exekučnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5Er 471/2014. Rovnako nie je sporné, že na základe tejto exekúcie došlo zrážkami zo mzdy oboch žalobcov k vymoženiu sumy 5.267,23 eur, z ktorej na účet žalovaného bola poukázaná suma 3.540 eur. Taktiež nie je sporné, že žalobkyňa v 2. rade uhradila žalovanému dňa 4.9.2013 sumu 2.000 eur, v dôsledku čoho podala aj námietky voči uvedenej exekúcii na vymoženie sumy 2.502,54 eur s príslušenstvom ako aj trov konania a trov exekúcie, pričom súd námietke žalobkyne 2/ ako povinnej vyhovel v časti 2.000 eur. Medzi stranami je sporný začiatok plynutia premlčacej doby uplatneného nároku žalobcov ako aj dôvodnosť prípadného započítania uplatneného nároku proti pohľadávkam žalovaného voči žalobcom. Súdu sa javí, že uplatnený nárok žalobcov je premlčaný v objektívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom vykonania jednotlivých zrážok zo mzdy žalobcov ako povinných a uplynula najneskôr 13.3.2021, preto začatie subjektívnej premlčacej doby, ktorý žalobcovia odvodzujú od dátumu vyúčtovania súdneho exekútora v septembri roku 2020 je v danom prípade bez významu. Súčasne súd oznámil, že vo veci vykoná dokazovanie oboznámením obsahu pripojených spisov Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Er/471/2014 a sp. zn. 8Ro/836/2012, ako aj obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia si riadne neplnili svoju povinnosť platiť žalovanému ako správcovi pravidelne mesačne vopred nielen preddavky na GO ale aj preddavky nákladov za poskytované plnenia a ďalšie služby, vrátane poplatku za výkon správy. Podľa vyúčtovania nákladov za rok 2011, administratívny nedoplatok žalobcov oproti predpísaným (nie uhradeným), mesačným zálohovým platbám bol vo výške 2.238,24 eur, podľa vyúčtovania za rok 2012 už bol vo výške 5.311,05 eur a podľa vyúčtovania za rok 2013 administratívny nedoplatok žalobcov oproti predpísaným mesačným zálohovým platbám bol vo výške 6.228,31 eur.
V konaní Okresného súdu Komárno vedenom pod sp.zn. 8Ro/836/2012 si žalovaný uplatnil voči žalobcom, ako bezpodielovým spoluvlastníkom špecifikovaného bytu v Komárne, nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.502,54 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku na mesačných zálohových platbách za obdobie 09/2011 až 10/2012.Súd žalobe vyhovel platobným rozkazom z 12.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.8.2013, pričom žalobcov zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne, vrátane súdneho poplatku vo výške 150 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 261,31 eur.
Žalovaný dňa 20.2.2014 doručil súdnemu exekútorovi O.. K.. A. Z.. so sídlom Exekútorského úradu v Komárne návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie záväzkov žalobcov z právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Komárno sp.zn. 8Ro/836/2012 z 12.6.2013. Na základe žiadosti súdneho exekútora sp.zn. EX/56/2014, súd poverením sp. zn. 5Er/471/2014 z 26.5.2014 poveril menovaného súdneho exekútora výkonom exekúcie. Súdny exekútor podaním zo 17.8.2015 požiadal o vydanie rozhodnutia vo veci námietok proti exekúcii, keď žalobkyňa 2/ ako povinná prevzala 3.6.2015 upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 8.6.2013 predložila exekútorovi doklad o úhrade sumy 2.000 eur s tým, že je toho názoru, že by sa exekúcia mala v uvedenej časti zastaviť. Žiadosť žalobkyne 2/ ako povinnej o čiastočné zastavenie exekúcie vyhodnotil súdny exekútor ako námietky proti exekúcii. Žalovaný ako oprávnený v podaní zo 7.8.2015 nepoprel, že žalobcovia ako povinní uhradili u neho dňa 4.9.2013 sumu 2.000 eur, ktorú zaúčtoval na preddavkové platby za obdobie od 11/2012 do 10/2013. Žalobkyňa 2/ podaním doručeným súdu 11.4.2016 urgovala rozhodnutie súdu o námietkach. Okresný súd Komárno uznesením z 19.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.12.2018, námietkam povinnej v časti 2.000 eur vyhovel. Žalobca 1/ ako povinný 1/ listom z 29.3.2019 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že z jeho platu boli vykonané exekučné zrážky vo výške 2.411,32 eur k 8.9.2017 a z platu žalobkyne 2/ ako povinnej 2/ boli vykonané exekučné zrážky k 9.11.2017 vo výške 2.855,91 eur. Spolu boli vykonané zrážky vo výške 5.267,23 eur a pohľadávka bola uhradená. Žalobca 1/ ako povinný podaniami z 13.6.2019, resp. 19.6.2020 urgoval exekučný súd. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení z 3.9.2020 uviedol, že predmetom vymáhania pre žalovaného bola celkovo suma 3.865,85 eur a trovy exekúcie boli vo výške 967,66 eur, teda spolu 4.833,51 eur. Uhradená bola suma 5.267,23 eur a preplatok vrátil 3.9.2020 povinnému. Súčasne súdu oznámil, že vrátil poverenie lebo exekúcia je ukončená vymožením.
Kožená galantéria, výrobné družstvo Komárno vydala 21.1.2019 potvrdenie o exekučných zrážkach v úhrnnej výške 2.855,91 eur na EX 56/2014 pre žalovaného z výplaty žalobkyne 2/ v období od 9.9.2015 do 9.11.2017 vrátane, a to mesačnými zrážkami v špecifikovaných výškach.
Poľnohospodárske družstvo Kútniky v súvislosti so žalovaným a exekúciou vedenou súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 56/2014 podľa potvrdenia z neuvedeného dňa vykonalo zrážky v úhrnnej výške 2.411,32 eur v období od 6.10.2015 do 8.9.2017 vrátane, a to mesačnými zrážkami v špecifikovaných výškach.
Podľa vyúčtovania súdneho exekútora z 3.9.2020, z vymoženej sumy 5.267,23 eur zúčtoval sumu 952 eur na úrok z omeškania, sumu 150 eur na trovy súdneho konania, sumu 261,31 eur na trovy právneho zastúpenia. Spolu s pôvodnou istinou 2.502,54 eur pre oprávneného (žalovaného) bola určená suma 3.865,85 eur a na trovy exekúcie suma 967,66 eur, spolu na úhradu suma 4.833,51 eur. Preplatok z vymoženej sumy 5.267,23 eur predstavuje sumu 433,72 eur.
Podľa potvrdenia VÚB banky na čl. 78 súdneho spisu, súdny exekútor dňa 14.8.2017 previedol na účet žalovaného ako oprávneného sumu 3.540 eur.
8. Podľa § 451 OZ (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 OZ (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
9. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že súdny exekútor napriek námietkam žalobkyne 2/ proti exekúcii v časti 2.000 eur pokračoval vo výkone exekúcie, aj keď exekučný príkaz mal s poukazom na § 52 ods. 1, § 67 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017 vydať až po rozhodnutí o námietkach. Súdny exekútor ku dňu 9.11.2017 vymohol od povinných sumu 5.267,23 eur. Z vymoženej sumy súdny exekútor poukázal žalovanému ako oprávnenému ešte dňa 14.8.2017, teda ešte pred rozhodnutím súdu o námietkach žalobkyne 2/ ako povinnej, sumu 3.570 eur, aj keď podľa vyúčtovania, pre žalovaného ako oprávneného mala z vymožených zrážok pripadnúť suma 3.865,85 eur, pozostávajúca z istiny 2.502,24 eur, úroku z omeškania vo výške 952 eur, trov súdneho konania vo výške 150 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 261,31 eur. Rozdiel vo výške 295,85 eur nebol žalovanému súdnym exekútorom vyplatený, preto žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný k uvedenej sume na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď zo žiadnych v spise obsiahnutých listinných dôkazov jeho pasívna legitimácia k uvedenej časti nároku nevyplýva. Je však nesporné, že exekúcia bola najneskôr dňa 9.11.2017 skončená vymožením celej pohľadávky, vrátane trov exekúcie. Preto súd po skončení exekúcie vymožením už nerozhoduje o zastavení exekúcie, aj keď podľa tvrdenia žalobcov mal súd údajne riešiť zastavenie exekúcie sp.zn. 5Er/471/2014 po niekoľkých urgenciách žalobcu. Spôsob údajného riešenia však žalobcovia nešpecifikovali. S poukazom na § 60 ods. 1 písm. e/ zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017 exekútor v prípade skončenia exekučného konania vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie bezodkladne vráti vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Keďže žalobcovia ako povinní po 9.11.2017 nevykonali žiadne platby v prospech súdneho exekútora, resp. v prospech žalovaného ako oprávneného, je zrejmé, že k vymoženiu došlo najneskôr zrážkou zo mzdy žalobkyne 2/ dňa 9.11.2017, aj keď podľa vyúčtovania vznikol preplatok na vymoženej sume, ktorý bol žalobcom podľa tvrdení v žalobe vrátený vo výške 433,72 eur.
Podľa § 61 citovaného zákona Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Preto pokiaľ súdny exekútor vymohol pred rozhodnutím súdu o námietkach povinnej sumu 5.267,33 eur, vzhľadom na § 30 vyhlášky č.68/2017 Z.z. súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 20% z vymoženej sumy. Žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný bol prijímateľom, či už odmeny súdneho exekútora alebo trov
exekúcie, ktoré súdny exekútor vyčíslil sumou 967,66 eur. Preto žalovaný správne namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie k tej časti nároku žalobcov, ktorá súvisí s vydaním vymoženej sumy trov exekúcie žalobcom.
10. Žalobcovia majú postavenie spotrebiteľov zo Zmluvy o výkone správy, keďže žalovaný je správcom podľa § 8 a nasl. Zákona č. 182/1993 Z.z. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobcami titulom bezdôvodného obohatenia.
V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je v § 107 OZ upravená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna (§ 107 ods. 1 OZ) a objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2 OZ). Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/169/2017 poukázal na záver najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorom konštatoval, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
11. Žalobkyňa 2/ vo svojej námietke proti exekúcii zo dňa 8.6.2015 poukázala na čiastočnú úhradu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní dňa 4.9.2013. Preto každomesačnými zrážkami zo mzdy oboch žalobcov nad zostávajúcu sumu vymáhanej pohľadávky dochádzalo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, keď podľa § 46 ods. 3 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017 Plnenie exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému. Súdny exekútor plnenia žalobcov previedol na účet žalovaného dňa 14.8.2017 a podľa názoru súdu, najneskôr týmto dňom začala plynúť premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 OZ, keď žalovanému bolo čiastočne plnené na záväzok žalobcov z platobného rozkazu sumou 2.000 eur ešte dňa 4.9.2013, avšak totožná suma záväzku z platobného rozkazu bola vymožená aj v exekúcii vedenej proti žalobcom. V dôsledku toho najneskôr dňa 14.8.2017 došlo k reálnemu plneniu sumy 2.000 eur žalovanému vo vzťahu k nedoplatku žalobcov za obdobie od 09/2011 - 10/2012 bez právneho dôvodu a najneskôr týmto dňom začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, začiatok plynutia ktorej je upravený bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 OZ objektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo k plneniu bezdôvodného obohatenia.
Okamih nadobudnutia skutočnej vedomosti žalobcov o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa bezdôvodne obohatil je významný pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. V danom prípade je bez významu, že žalobcovia sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného mali dozvedieť až z vyúčtovania súdneho exekútora vyhotoveného 3.9.2020, a to napriek tomu, že im obom boli zo mzdy vykonávané mesačné zrážky, o výške ktorých mali nepochybne vedomosť z výplatných pások. Pokiaľ žaloba o danom spore bola súdu doručená 1.4.2021 a objektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr 14.8.2017, žaloba bola súdu doručená po uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 18.9.2020, s poukazom na § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z.. Jej uplynutím sa nárok žalobcov stal premlčaným pred uplatneným nároku žalobcov na súde, bez ohľadu na skutočnosť, že subjektívna premlčacia doba začala žalobcom plynúť 3.9.2020.
12. Zo všetkých uvedených dôvodov a ich vzájomných súvislostí súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Pre úplnosť súd k započítacej námietke zo strany žalovaného vznesenej v odpore proti platobnému
rozkazu poznamenáva, že námietka žalovaného tvorí skupinu nezapočítateľných pohľadávok v zmysle § 581 ods. 2 vety prvej Občianskeho zákonníka a súd nemohol k nej z tohto dôvodu prihliadnuť, keď je vylúčené jednostranné započítanie nedoplatkov za obdobie od 11/2012 do 7/2013 ako premlčaných pohľadávok, lebo žalobcovia sa dovolali ich premlčania. Premlčanými sa stali najneskôr 25.7.2016.
13. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému priznal 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.