Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/14/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Marty Hirešovej a prísediacich Ing. Pavla Ščepána a Ladislava Potoczkeho, v trestnej veci obž. E. Q. E. E. a obž. J. Y., stíhaní pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 186 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 04.11.2021 takto

rozhodol:

I.

obžalovaní

E. Q. E. E. nar. XX.XX.XXXX v Q., L. E. C., bytom L.Č. R. L. XXX, L.;

a

J. Y. nar. XX.XX.XXXX v V. X.-F., X. E. C., trvale bytom S. X, Bratislava;

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

1./ obž. E. Q. E. E. dňa 01.02.2006, v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste v Bratislave, po tom, čo telefonicky kontaktoval poškodenú Y. V. a vyzval ju, aby sa dostavila pred NC Aupark v Bratislave - Petržalke k osobnému motorovému vozidlu zn. VW Golf, čiernej farby, presne nezisteného typu a evidenčného čísla, v ktorom sedel obž. J. Y., prikázal menovanej, aby si sadla do uvedeného vozidla, pričom začal na ňu kričať slovami ,,keď si nesadneš ku mne do auta, tak ťa tam napchám a nemáš na výber“, následne proti vôli poškodenej túto previezli cez presne nezistený hraničný prechod do Rakúskej republiky do obce Poysdorf do banky s názvom Sparkasse, odkiaľ sa telefonicky skontaktoval s manželom poškodenej K.. T. V. a povedal mu, že pokiaľ nedostane peniaze, tak ju nepustí a môže ju ,,zavrieť“ aj na týždeň, vzápätí po telefonickom prísľube menovaného, poškodenú Y. V. zaviezol späť na územie SR, kde táto v Bratislave, na presne nezistenom mieste mala prevziať od R. Ž. sumu 1,6 milióna Sk (53.110,27 €), keďže ich však nedostala, obž. E. E. prišiel k nej, zobral jej kľúče od motorového vozidla, dal ich obž. Y. a poškodenej pod hrozbou rozstrieľania jej motorového vozidla, zabitia detí a vykonávania sexuálnych služieb za odmenu, jej prikázal, aby si sadla do svojho vozidla, odkiaľ sa opätovne skontaktoval s manželom poškodenej K.. T. V., s ktorým sa dohodol, že ten poukáže obž. E. E. vyššie uvedenú sumu na účet spoločnosti Uni-rest, s.r.o., číslo XXXXXXX do OTP Banky a následne so slovami ,,neopováž sa to nepodpísať“, prikázal poškodenej V. podpísať čestné prehlásenie u notára o svojom dlhu vo výške 1,2 milióna Sk (39.832,70 €) voči obž. Y., ktorý na tento úkon dohliadal, pričom keď obž. E. E. zistil, že mu boli peniaze v sume 1,6 milióna Sk (53.110,27 €) od manžela poškodenej vyplatené, tak telefonicky prikázal obž. Y., aby poškodenú pustil domov;

2./ obž. E. Q. E. E. vo svojom konaní pokračoval tým spôsobom, že neustále opakovane telefonicky kontaktoval poškodenú Y. V. a pod hrozbou fyzickej likvidácie jej manžela, žiadal od nej ďalšie finančné

čiastky a toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 09.08.2006, kedy v presne nezistenom čase v Bratislave v NC Aupark, pod hrozbou donútenia syna poškodenej M. G. k predaju svojho bytu na osobu obž. E. E., si od nej vypýtal ďalšiu sumu vo výške 1,6 milióna Sk (53.110,27 €), pričom mu bola zo strany poškodených manželov V. vyplatená suma v presne nezistenej výške;

t e d a

obžalovaný E. Q. E. E.

1./ zmocnil sa iného proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu, uniesol ho a pod hrozbou inej ujmy si od tretej osoby vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy;

2./ iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal;

obžalovaný J. Y.

1./ úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie konania, ktorým sa tento zmocnil iného proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu, uniesol ho a pod hrozbou inej ujmy si od tretej osoby vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy;

č í m s p á c h a l i

obžalovaný E. Q. E. E.

1./ zločin vydieračského únosu podľa ;

2./ zločin vydierania podľa .

obžalovaný J. Y.

1./ účastníctvo podľa Tr. zák. vo forme pomoci na dokonanom zločine vydieračského únosu podľa .

Za to sa

o d s u d z u j ú

obžalovaný E. Q. E. E.

Podľa § 186 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný J. Y.

Podľa § 186 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa súd pošk. K.. T. V., nar. XX.XX.XXXX U. N., trvale bytom Bratislava - V. U. a pošk. Y. T. (predtým V.), nar. XX.XX.XXXX U. Š., bytom T. XX Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II.

obžalovaný

E. Q. E. E. nar. XX.XX.XXXX v Q., L. E. C., bytom L.Č. R. L. XXX, L.;

sa podľa o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 02.02.2009, č. k. -130, pre skutok 3 - právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste, doposiaľ nezisteným spôsobom, si bez povolenia zadovážil biely práškový materiál s hmotnosťou 938 mg s priemernou koncentráciou 26,2 % kokaínu, obsahujúceho 220 mg absolútneho kokaínu, ktorý sa nachádzal v alobale zabalenej časti plastovej fólie v kovovo-sklenenom svietniku, umiestnenom na poličke v kancelárii podniku zv. Richardo Gril House & Disco, spoločnosti Uni-rest, s.r.o. Bratislava na Podkolibskej ulici č. l, ktoré množstvo zodpovedá 11-22 obvykle jednorázovým dávkam drogy, ktorú u seba prechovával do 10:45 hod. dňa 04.04.2007, kedy bola v uvedených priestoroch príslušníkmi polície vykonaná prehliadka iných priestorov a boli tam zaistené uvedené drogy, pričom kokaín je podľa zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 06.02.2009 doručená obžaloba prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 02.02.2009 č. k. -130 na obvinených J. Y. a E. Q. E. E., pre skutok právne kvalifikovaný ako I. obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 186 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tam uvedenom skutkovom základe (v bode 1./ odsudzujúcej časti rozsudku bola skutková veta upravená, a to vzhľadom na výsledky, ktoré vyplynuli z procesu dokazovania); obžalobou bolo ďalej obvinenému E. Q. E. E. kladené za vinu spáchanie obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. (skutková veta upravená aj v bode 2. odsudzujúcej časti rozsudku), ako aj zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v bode II. výrokovej časti rozsudku (oslobodzujúca časť).

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom obaja obžalovaní urobili vyhlásenie podľa (teda že sú nevinní), vykonal dokazovanie výsluchom obž. J. Y., výpoveď obv. E. Q. E. E. bola prečítaná (keďže tento odmietol vypovedať), ďalej bol vykonaný výsluch sv. pošk. Y. V. (v súčasnosti T.), sv. pošk. T. V., neskôr po opakovanej zmene v osobe predsedu senátu, pričom obaja obžalovaní vyjadrili súhlas so zmenou v senáte a nežiadali hlavné pojednávanie vykonať odznova a zároveň dali aj súhlas na konanie v ich neprítomnosti, súd (s poukazom modifikovaný obžalobný návrh zo strany prokuratúry, so súhlasom obžalovaných, resp. obhajcov) vykonal podľa , dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov K.. U. N. zo dňa 04.04.2007 (č.l. 238-243), R. Ž. zo dňa 04.04.2007 (č.l. 251-257), Ľ. N. zo dňa 05.04.2007 a 12.07.2007 (č.l. 268-277), N. V. zo dňa 05.04.2007 (č.l. 292-295), K. E. E. zo dňa 28.05.2007 a 15.01.2008 (č.l. 296-304), R. A. zo dňa 20.06.2007 a 31.03.2008 (č.l. 305-314), A. Y. zo dňa 05.04.2007, (č.l. 278-281), R.. Y. V. zo dňa 05.04.2007 (č.l. 282-287), V. U. zo dňa 05.04.2007 (č.l. 278-291), E. X. zo dňa 13.12.2007 (č.l. 374-378), S. N. zo dňa 13.12.2007 (č.l. 382-389), N. N. zo dňa 13.12.2007 (č.l. 379-381), K. F. zo dňa 31.03.2008 (č.l. 422-426), Y. S. zo dňa 17.04.2008 (č.l. 427-431), R. T. zo dňa 08.09.2008 (č.l. 960-963), C. U. zo dňa 08.09.2008 (č.l. 964-971) a R.. H. C. zo dňa 16.09.2008 (č.l. 972-975). Podľa bola prečítaná zápisnica o výsluchu sv. H. V. zo dňa 04.04.2007 (č. l. 258-267), ktorá na hlavnom pojednávaní využila svoje právo odoprieť vypovedať. Ďalej bol postupom podľa oboznámený znalecký posudok KEÚ PZ (č.l. 557-561) a podľa

vykonané listinné dôkazy, konfrontácie zo dňa 05.06.2007 (č.l. 432-445, 456-466), zo dňa 07.06.2007 (č.l.467-473), zo dňa 11.06.2007 (č.l. 474-478), zo dňa 18.6.2007 (č.l. 479-491, 492-506), notárske zápisnice, exekúcie (č.l. 63-71), potvrdenia o pokute (č.l. 103), zmenka, zmluva o pôžičke, príkaz na úhradu (č.l. 123-131), prehliadka - zápisnica s prílohami, fotodokumentácia (č.l. 602-622), výpisy hovorov (č.l. 643-738), analýza výpisov (č.l. 739-741), zápisnica o vydaní veci (č.l. 747-749), informácie ohľadom účtu Unirest (č.l. 762-763), vyjadrenie OTP banky (č.l. 1008), ako aj lustrácie na obžalovaných.

K odsudzujúcej časti

Vo všeobecnosti platí, že základným predpokladom na to, aby mohol byť obžalovaný uznaný vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je samotné preukázanie, že sa skutok, pre ktorý bola na podaná obžaloba stal, že je trestným činom, a že bolo preukázané, že skutok spáchal práve obžalovaný. Obžalovaný zároveň musí byť trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti. Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným v dospel súd k záveru, že skutok 1./. a 2./ uvedený v obžalobe sa stal (pričom na základe vykonaného dokazovania bola zmenená skutková veta tak ako je uvedené v I. časti rozsudku), napĺňa znaky zločinu vydieračského únosu podľa Tr. zák., resp. zločinu vydierania podľa Tr. zák., ktorých sa dopustil obž. E. Q. E. E., pričom skutku 1./ sa vo forme účastníctva podľa Tr. zák. vo forme pomoci dopustil aj obž. J. Y..

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sa necítia byť vinní. Z výpovede obvineného E. Q. E. E. (ktorý na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať) vyplýva, že pred Vianocami 2005 za ním prišli V. spolu s S. N., ktorého dovtedy nepoznal, za účelom pôžičky 3,8 milióna Sk na obchodné aktivity, dodatočne k tomu ponúkli aj zábezpeku - nehnuteľnosť, čo však nebolo možné zrealizovať. Ďalej uviedol, že s Y. V. sa dohodol, že dňa 01.02.2006 pôjdu do Rakúska z dôvodu, že ona spoločne s manželom mu podľa notárskej zápisnice dlhujú 3,8 milióna Sk, V. ho predtým uistil, že peniaze sú tam na účte; pre prípad, že by tam neboli mu ich mal obratom transferovať na jeho účet v OTP. Uviedol, že V. prišla pred Aupark dobrovoľne, tam váhala či má ísť, ale poprel, že by sa jej akokoľvek vyhrážal, išla s nimi dobrovoľne, do auta ju nastúpiť nenútil, do Rakúska išli cez ČR. Obvinený poprel, že by sa vyhrážal V., nepamätal sa, či spolu vôbec telefonovali, pričom V. doviezol späť na SR aj napriek tomu, že v Rakúsku peniaze neboli - na pobočke im tlmočil Y., na čom sa vopred dohodli, V. odtiaľ telefonovala manželovi, s ktorým dohodli, že pošle peniaze na jeho účet. Po návrate na SR mala V. prevziať peniaze od nejakej osoby, tieto ale nepriniesla s tým, že mu budú poukázané na účet, opätovne uviedol, že ani v tejto súvislosti sa poškodenej nijakým spôsobom nevyhrážal; poprel tiež, že jej prikázal pod hrozbou násilia podpísať čestné vyhlásenie u notára o nejakom dlhu voči Y.; zároveň uviedol, že Y. vybral 1.200.000,- zo svojho účtu, dal ich V., ktorá ich odovzdala jemu, pričom on tieto peniaze ďalší deň prevodom vrátil Y. a to z dôvodu, že V. mu cez Ž. poslal 1.600.000,-Sk; celková dlžoba V. voči nemu tak podľa jeho vyjadrenia zostala vo výške 2.200.000,-Sk. V. mu potom po nejakých osobách poslala ešte 200.000,- Sk, ktoré prevzal v Čadci (poprel, že by prevzal 330.000,-Sk), čím sa ich dlh znížil na 2.000.000,-Sk. Obvinený tiež uviedol, že celé to bol podvod voči jeho osobe, ktorého sa dopustil V. ohľadom zmenky na 3,8 milióna Sk, ktorú ako spoludlžníčka podpísala aj V., pričom peniaze odovzdal V. v hotovosti o čom bol spísaná aj notárska zápisnica, pričom ho oklamali, že peniaze mu na účet zaslal S. N. - ručiteľ na notárskej zápisnici, pričom až v rakúskej banke zistil, že to nie je pravda. Keďže sa mu V. začal vyhýbať, upozornil ho, že to bude vymáhať zákonnou cestou, poprel, že by sa mu vyhrážal.

Obžalovaný J. Y. vypovedal, že s poškodenými nemá žiaden vzťah, s Q. sa poznali, obchodovali spolu a vedel, že v tom čase bol v zlej finančnej situácii, nemal peniaze a spoločníkom z diskotéky mal vyplatiť podiel, s tým, že on mu bol ochotný požičať. Q. mu raz ráno zavolal a išli spolu ku Auparku, kde sa stretli s pošk. V. (ktorá už v minulosti bola prítomná na nejakých stretnutiach) a ďalšou jemu neznámou ženou, on však sedel v aute, počul iba ako poškodená hovorí, že peniaze sú v Rakúsku, kde s nimi išiel na ich naliehanie iba preto, že ho prosili aby im tlmočil lebo nevedia po nemecky. Prešli cez hranice s ČR, počas cesty poškodená viackrát telefonovala, zastavili na kávu aj WC, pričom o 12,00 hod. prišli do banky v rakúskej dedine ktorú určila poškodená, kde ich napriek obednej prestávky riaditeľ pustil. Tam zistil, že na účet Q. neprišli od manžela poškodenej peniaze, poškodená plakala. Keďže v ten deň o 17,00 hod. mal Q. vyplatiť spoločníkov, navrhol, že mu peniaze požičá on. Cestou na SR dostali pre prekročenie rýchlosti pokutu, prešli aj cez kontrolu na hranici, poškodená cestou opäť telefonovala, mala

sa zastaviť pre nejaké peniaze - od Auparku išla svojim autom, oni išli za ňou, za niekým sa zastavila, ale peniaze nedostala, plakala a prosila ho o pomoc - teda aby jej on požičal peniaze. Obžalovaný vypovedal, že vybral zo svojho účtu vo VÚB milión korún, ktoré odovzdal poškodenej a tá ich dala Q., ktorý išiel vyplatiť spoločníkov, on s poškodenou išli k notárovi kde spísali čestné prehlásenie o jej dlhu, ktorý mu má splatiť nasledujúci deň. Následne išli spolu na večeru, v reštaurácii sa poškodená stretla aj s kamarátkou, poďakovala mu za pomoc. Obžalovaný vypovedal, že poškodená dlhovala peniaze Q., preto ich chcel od nej vrátiť, s tým, že jemu Q. ďalší deň vrátil milión korún. Obžalovaný opakovane zdôrazňoval, že poškodená mala viackrát možnosť požiadať o pomoc, napr. keď ich zastavili policajti, keď bola sama na WC alebo pred Auparkom keď sa vrátili pre jej auto.

Z výpovede sv. pošk. Y. V. (T.) vyplynulo, že ona osobne voči obžalovaným dlh nemala, ale z počutia vedela, že jej manžel mal voči obž. E. E. nejaký dlh (asi 1.600.000,-Sk), bol sprostredkovateľom nejakého obchodu medzi ním a S. N.. Niekedy začiatkom februára jej obž. E. E. volal a písal, že mu má vrátiť peniaze, ktoré nedostal od S.. Čo sa týka dňa 01.02.2006 uviedla, že v Auparku sa mala stretnúť s V., volal jej obž. E. E., že ju čaká pri jej aute na parkovisku pred Auparkom, aby prišla, že idú do Rakúska, pričom pri aute sa jej vyhrážal, že si musí sadnúť do vozidla, inak ju natlačí, z čoho bola vo veľkom strese; kričal, že na ňom urobili podvod, pričom keď si odmietala do auta sadnúť, kričal že nemá na výber, že si to odnesie jej rodina, čo mala vidieť aj V., ktorá mu tiež vravela, aby ju nikam nebral. Mala z neho strach, bola pod tlakom, tak si na jeho príkazy sadla do auta, sedel v ňom aj nejaký Arab - R. (I.. Y.), tento bol ticho, nevyhrážal sa jej, uviedla, že ju v podstate celý deň iba strážil. Vypovedala tiež, že počas cesty volala manželovi, že ju Q. zobral do Rakúska, títo volali aj spolu. Počas cesty autom opakovane hovorila, že nikam nechce ísť, keď zastavili na benzínke, obž. E. E. ju upozorňoval, aby sa o nič nepokúšala. V banke v Poysdorfe tlmočil obž. Y., obž. Q. aj s niekým telefonoval, vonku na ňu vykrikoval, že ju zakope a zabije, bol rozzúrený, zobral jej telefón s tým, že pokiaľ on nedostane peniaze, tak ju nepustí a môže ju zavrieť aj na týždeň. Išli späť na SR, cestou ich zastavili policajti, ale ona sedela vzadu a bála sa čokoľvek povedať. Po príchode na SR mala od manželovho známeho R. Ž. doniesť 1.600.000,-Sk, išla za ním do kancelárie, pričom obžalovaní ju čakali vonku, peniaze však nedostala, preto jej obž. E. E. zobral kľúče od auta a kričal na ňu, že jej ho rozstrieľa, vyhrážal sa jej, že ju dá do bordelu a postrieľa jej deti. Keďže sa bála, nasadla opäť do jeho auta, išli na benzínku, kde za nimi na jej aute prišiel obž. Y.. Medzitým mal obž. E. E. dohodnúť s jej manželom, že mu peniaze do dvoch hodín pošle na účet, následne išli do OTP banky na Krížnej, kde ona sedela a strážil ju obž. Y., odtiaľ išli do OTP banky v Appole, kde medzi sebou urobili nejakú transakciu, tam mal obž. E. E. dostať 1.200.000,-Sk, ktorý potom telefonicky dohodol stretnutie u notára na Zámockej, pričom sa jej vyhrážal aby to podpísala. Keďže bola zo všetkého bola zlomená, za prítomnosti obž. Y. u notára napísala, čo jej diktoval, teda, že mu dlhuje 1.200.000,-Sk, pričom uviedla, že to bolo z donútenia a peniaze od neho nikdy do ruky nedostala. Od notára išla s obž. Y. do nejakej reštaurácie, ale nebolo to dobrovoľne, tento ju strážil, aby neodišla domov - čakali kým obž. E. E. oznámi, že mu peniaze nabehli na účet. Volala odtiaľ V., ktorá prišla za nimi do reštaurácie, obž. Y. sa snažil pôsobiť slušne a kamarátsky, o chvíľu mu obž. E. E. zavolal, že ju môže pustiť domov, že peniaze má účte. Ďalej vypovedala, že obž. E. E. ju neskôr zas kontaktoval s tým, aby mu vrátili peniaze a aby mala pokoj, tak mu cez A. poslala 330.000,-Sk, avšak obž. E. E. stále dlh navyšoval, v auguste 2006 sa jej v Auparku vyhrážal, že dlh stále trvá a chce peniaze, pričom ak mu ich do 14.08.2006 do 12,00 hod. nedá, prinúti jej syna M. G., aby naňho prepísal svoj byt, že bude zle, že z muža urobí klobásy; hrozil jej, že to bude riešiť zákonnou alebo nezákonnou cestou. Keďže sa opätovne vyhrážal, že má známosti aj na polícii, ona políciu preto ani nevolala, bola v tom, že policajti jej nepomôžu, bála sa o svoj život aj o deti. Keďže však nátlak a vyhrážanie zo strany obž. E. E. neutíchalo, celú vec sa rozhodla oznámiť. Vypovedala tiež, že obž. E. E. ju telefonicky kontaktoval aj 27.09.2006, kedy sa dopytoval, čo je s dlžobou 1,9 milióna Sk, vyhrážal sa jej aj v súvislosti s tým, že mal zistiť, že ho udala; cez V. sa tiež dozvedela o vyhrážkach smrťou voči nej aj manželovi, pričom V. jej uviedla, že na obž. E. E. svedčiť nebude.

Z výpovede sv. pošk. T. V. súd zistil, že v deň skutku, t.j. 01.02.2006 mu striedavo telefonovali manželka a obž. E. E., že požadujú vyplatiť nejaké peniaze; manželka mu mala povedať, že ju zobrali do Rakúska, on bol v tom čase s S. N., ktorý mal prevziať nejaké peniaze od obž. E. E.; všetci mali medzi sebou nejaké finančné transakcie, ktoré vymáhali, bola podpásaná aj zmenka. Z naliehania manželky a vyhrážok obž. E. E. voči jeho rodine zabezpečil peniaze prostredníctvom R. Ž., ktorý mal zaplatiť 1,6 milióna Sk prevodom na OTP účet, následkom čoho bola manželka okolo siedmej večer prepustená - teda partner obž. E. E. jej dovolil odísť. Všetky okolnosti ohľadne obmedzenia osobnej slobody manželky má len z jej rozprávania, povedala mu, že musela odovzdať kľúče od svojho auta a vyhrážali sa jej, nasilu ju dali

do auta a odišli do Rakúska, mal byť pri tom obž. E. E. a nejaký Johny (neskôr stotožnený ako obž. Y.), ku ktorému sa manželka vyjadrila, že ohľadom vymáhania peňazí nebol až taký aktívny. K možným dlžobám voči obž. E. E. poškodený uviedol, že peniaze mu nedlhoval, lebo on od neho neobdržal peniaze, ktoré mu s S. N. podpísali, tento mu ani nevrátil peniaze, ktoré mu previedol na účet, pričom toto nedorozumenie vzniklo z toho, že S. potreboval 50.000,-€ na obchod, pričom ponúkal na vrátenie 100.000,-€, a na základe ústnej dohody manželka sprostredkovala stretnutie s obž. E. E., ktorý mal mať prostriedky, preto podpísali u notára papiere, avšak finančné prostriedky obžalovaný nevyplatil. N. mu mal sľúbiť nejaké peniaze za podpísanie zmenky, konkrétne sa ale nedohodli, ale mal tiež participovať na tomto obchode. Čo sa týka čiastky, ktorú obž. E. E. žiadal vyplatiť, na tejto sa nedohodli, on zohnal 1.600.000,-Sk, ale obžalovaný požadoval ďalšie platby, a to napriek tomu, že on od neho nedostal žiadne peniaze, ktoré požadoval (cca 1.900.000,-Sk), nejaké peniaze mal dostať len N., obaja ho vyzývali, aby peniaze vyplatil, čo sa však nestalo. Po tomto nasledovali od obž. E. E. ďalšie telefonáty, stretli sa a on od nich požadoval ďalších 1.900.000,-Sk.

Z výpovede sv. H. V., ktorá bola postupom podľa prečítaná, súd zistil, že pri Auparku videla plakať pani V., ktorá tam bola s dvoma mužmi - vyšší (obž. E. E.) bol rozčúlený, vyhrážal sa a kričal na V., aby nastúpila do auta, inak jej ublíži, otvoril zadné dvere a násilím ju vtlačil do auta, V. sa s plačom bránila a prosila ho nech ju nechá tak; druhý muž medzitým naštartoval auto (čierny Golf) a odišli. Uvedenú vec nenahlásila na polícii lebo mala z konania obž. E. E. strach, vyhrážal sa aj jej. Poobede jej vydesená V. telefonovala, že ju Q. chcel zabiť, všetko kvôli obchodom s jej manželom, o ktorých V.Á. ani nemala vedomosť. Svedkyňa ďalej vypovedala, že od V. vedela o ich nejakých finančných problémoch, ktoré mali súvis s nevydarenými obchodnými aktivitami jej manžela.

Vo vzťahu ku skutkom uvedeným v I. časti rozsudku boli ďalej relevantné výpovede svedkov K.. U. N., R. Ž., Ľ. N., N. V., K. E. E., R. A., A. Y., R.. Y. V., V. U., E. X., S. N., N. N., K. F., Y. S., R. T., C. U. E. R.. H. C., pričom bolo zistené nasledovné.

Z výpovede sv. R. Ž. vyplýva, že s K.. V. sa spoznal cez známych, tento mu ponúkal viaceré obchodné aktivity - v rámci nejakého obchodu s Nemcom si V. pýtal zálohu 50.000,-€, chcel aby mu ich hneď poslal v hotovosti cez manželku, čo on bez dokladu odmietol. Následne išli spolu do OTP banky, kde vybral 380.000,-Sk a dal ich V.Č.i, zároveň ho V. požiadal, aby ešte 1.600.000,-Sk previedol cez účet, čo tiež vykonal, lebo V. ho prosil a vyzeral rozrušene, ustarostene a stále mu zvonil telefón. Dôvod prečo potreboval tak súrne peniaze nevedel, ale mal dojem, že potrebuje niečo zakryť. Okrem uvedeného poskytol V.Č. aj 1,3 milióna Sk, ktoré mu doteraz nevrátil.

Z výpovede sv. K.. U. N. súd zistil, že v danom čase sa v rámci živnosti venoval vymáhaniu pohľadávok, v súvislosti s čím ho oslovil pán Ž., od ktorého mal K.. V. pod zámienkou investície vylákať finančné prostriedky, kontaktoval ho, pričom K.. V. ho ubezpečoval, že peniaze vráti, neskôr už prestal komunikovať, ich spolupráca skončila.

Sv. R. A. vypovedal, že začiatkom roka 2006 mu telefonovala V., že s Q. ide niečo vybaviť do Rakúska, volala mu ešte aj večer, že už je späť, že sa vrátila v poriadku a celá. Keď sa osobne stretli, dopytoval sa na to a zistil, že v tom figuruje V. a preto sa ďalej nezaujímal, lebo jeho považuje za nedôveryhodnú osobu. Tiež vypovedal, že po nejakom čase ho v podniku Richardo kontaktoval nejaký muž (Joli, Džoly) s tým, že V. ešte dlhujú nejaké peniaze a majú problém sa stretnúť s Q.. Keď sa stretol s V., táto po ňom poslala okolo 300.000,-Sk, ktoré na benzínovej pumpe odovzdal pánovi ktorý ho kontaktoval v Richarde.

Z výpovedí sv. Ľ. N. a N. V. súd zistil, že títo boli v reštaurácii, kde K.. V. stretol nejakého známeho (vyzerajúceho ako cudzinec), pričom z ich rozhovoru vyrozumeli, že V. mu dlhuje peniaze, tvárili sa ako starí známi. V. bol zo stretnutia zaskočený, mužovi povedal, že sa to vyrieši, ale zatajil pred ním svoje telefónne číslo. V. im následne povedal, že ten muž sa mu vyhrážal, avšak ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by vrámci ich rozhovoru počul nejaké vyhrážky.

Z výpovede sv. S. N. súd zistil, že v rámci obchodných aktivít obž. E. E. požičal 100.000,-€ K.. V., pričom on bol uvedený ako ručiteľ tohto úveru, na čo ho za finančnú odmenu 5.000,-€ prehovoril V.. Úverová zmluva bola zo dňa 27.12.2005, pričom neskôr ho telefonicky kontaktoval obž. E. E. s vyhrážkami čo sa stane, keď nedostane peniaze späť, pričom niekedy pred 27.01.2006 mu V. ukazoval nejaký doklad, že peniaze sú na ceste na jeho účet a preto podpísal prevod 50.000,-€ na účet obž. E. E., tento sa však

neuskutočnil, pretože ani on nedostal na svoj účet žiadne peniaze, V. mu telefonoval že peniaze pre obž. E. E. zohnal a vyplatil na priamo. Vypovedal tiež, že sa stretli v Sparkasse v Poysdorfe, kde však obž. E. E. ani V. nemali účet, preto na ich žiadosť súhlasil, že zo svojho účtu prevedie peniaze do Nemecka, preto mu obž. E. E. poslal na účet , ktoré obratom previedol do Nemecka na účet p. F.. Svedok vypovedal, že tieto prevody nesúvisia s úverovou zmluvou na 100.000,-€ z 27.12.2005, s tým, že túto jeho matka nepodpísala. O únose svedok nevedel nič, niečo mu síce V. spomínal, ale on tomu neveril.

Sv. N. N. vypovedala, že jej syn S. má dlhší čas finančné problémy, osoby V., V., E. E., F. nepozná. Uviedla, že žiadnu zmenku na 100.000,-Sk nepodpísala a o obchodných aktivitách syna nevedela žiadne podrobnosti.

Výpoveďou sv. E. X. súd zistil, že tento ako bankový úradník vybavoval dňa 27.12.2005 S. N. a obž. E. E., ktorému otvoril účet na ktorý si vložil 51.000,-€ a zadal prevodný príkaz na na účet p. N., ktorý zo svojho účtu zadal prevodný príkaz 50.194,36 € do Nemecka, pričom títo sa mali dohodnúť, že keď prídu peniaze z Nemecka na účet p. N.a, tento ich po odpočítaní provízie, prepošle na účet obž. E. E.. Svedok tiež vypovedal, že neskôr bol u nich v banke obž. E. E. s nejakou ženou a ďalším mužom, ktorý sa mal predstaviť ako K.. V., jeho totožnosť však svedok nepreveroval. Pýtali sa, či prišli peniaze z Nemecka, chceli ich vyzdvihnúť, peniaze na účte však neboli, ďalej nerozumel o čom sa rozprávajú. Svedok uviedol, že boli hluční, obž. E. E. pôsobil dosť agresívne, žena plakala, viackrát telefonovala, ten ďalší muž prekladal, pôsobil ako sprostredkovateľ.

Z výpovede sv. JUDr. Y. V. je zrejmé, že na jeho notárskom úrade so sídlom na A.É. X v Bratislave bola dňa 01.02.2006 osvedčovaná pravosť podpisu p. V., a to na zmluve o pôžičke, pričom z informačného systému vyplýva, že uvedené vybavovala jeho pracovníčka V. U.Ö.. Vypovedal tiež, že meno E. E. mu je povedomé, zrejme niečo vybavoval na jeho úrade, na detaily si však nespomenul. Skutočnosti ohľadne overovania podpisu potvrdila aj sv. V. U. ktorá uviedla, že náplňou jej práce bolo overovanie podpisov, kópií a iná administratívna činnosť, zároveň popísala spôsob, akým na notárskom úrade dochádza k overovanie podpisov - teda že po predložení dokladu totožnosti pred ňou osoba podpíše dokument, ktorého obsah nepreskúmava, a následne tento podpis overí a údaje o osobe, doklade totožnosti a názve dokumentu zaeviduje v osvedčovacej knihe, pričom pod položkou č. 86 zo dňa 01.02.2006 je evidované overenie podpisu p. V., pričom ďalšie okolnosti si vzhľadom na množstvo klientov nepamätá; zároveň vylúčila, že by si niekedy počas svojej práce všimla, že by niekto konal pod nátlakom.

Z výpovede sv. A. Y. súd zistil, že bola riaditeľkou OTP banky na Krížnej ulici, avšak osoby Q. E. E., J. Y. a Y. V. nepozná; vypovedala tiež, že ak chce klient vybrať nad 100.000,-Sk je potrebné nahlásiť výber o deň dopredu; v prípade, ak sa v pobočke nachádza dostatok hotovosti, môže aj klient bez nahlásenia vybrať väčšiu sumu peňazí.

Sv. C. U. vypovedal, že vo februári 2006 pracoval ako retailový poradca na pobočke OTP banky v Appolo business centre, pričom potvrdil že dňa 01.02.2006 o 16,41 hod. došlo k výberu 1.200.000,-Sk z účtu č. 8925761/5200, avšak nevedel sa vyjadriť, či bol tento výber dopredu ohlásený; tiež uviedol, že v uvedenom období mali k predmetnému účtu podpisové práva obž. E. E. aj obž. Y.. Svedok zároveň predložil výberový lístok, pričom uviedol, že podľa podpisov boli v pobočke dvaja. Vzhľadom na odstup času a množstvo klientov si na detaily nespomenul.

Z výpovede sv. JUDr. H. C. súd nezistil žiadne skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, nakoľko svedok s odstupom času nevedel uviesť, kto z jeho zamestnancov bol poverený prípravou zmlúv pre obž. E. E., s tým, že klient ho v tejto veci nezbavil mlčanlivosti, preto ďalej nevypovedal. Rovnako z výpovede sv. R. T. neboli ku skutku zistené žiadne podrobnosti, uviedol, že obžalovaných nepozná, pričom vypovedal len ku vzťahu s Y. V., ktorá sa pred ním k vyšetrovanej veci nevyjadrovala; nemal žiadnu vedomosť ani o obchodoch jej bývalého manžela.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané listinné dôkazy, z ktorých sú vo vzťahu ku skutku 1./ a 2./ relevantné konfrontácie zo dňa 05.06.2007 (obž. Y. - pošk. V.; obž. Y. - L.. V.), zo dňa 07.06.2007 (pošk. V. - L.. Ž.), zo dňa 11.06.2007 (pošk. V. - L.. V.), zo dňa 18.06.2007 (obž. E. E. - T.. V., obž. E. E. - pošk. V.Č.á), ktoré však nepriniesli viac svetla do prejednávaného prípadu, keďže pri nich v podstate všetci zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach.

Z notárskej zápisnice spísanej dňa 03.01.2006 u R.. Y. V., zn. N 4/2006, Nz 111/2006, resp. (č.l. 63-64) je zrejmé, že K.. T. V. ako dlžník (povinná osoba), S. N. ako pristupujúci dlžník a E. Q. E. E. ako veriteľ (oprávnená osoba) spísali dohodu o pristúpení k záväzku a vyhlásenie dlžníka a pristupujúceho dlžníka o súhlase s exekúciou; zároveň notár osvedčil, že prítomní pred ním vyhlásili, že dňa 27.12.2005 bola uzavretá zmluva o pôžičke na základe ktorej E. E. poskytol V. pôžičku vo výške 3.800.000,-Sk, ktorý zároveň vyhlásil, že tento dlh čo do dôvodu a výšky uznáva a potvrdzuje prevzatie tejto sumy do svojich rúk, pričom sa zaviazal vrátiť dlžnú sumu do 23.01.2006 s tým, že ak v deň splatnosti túto nevráti, zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 50 % p.a. zo sumy poskytnutej pôžičky za každý deň omeškania. Zároveň pristupujúci dlžník N. uzavrel s veriteľom E. E. dohodu o pristúpení k záväzku dlžníka, ktorý vznikol zmluvou o pôžičke zo dňa 27.12.2005, a teda obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, pričom obaja vyhlásili, že ak nebude dlh riadne a včas splnený, výslovne súhlasia s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 exekučného poriadku.

Zo zmenky zo dňa 27.12.2005 (č.l. 123) vyplýva, že jej vystaviteľ - pošk. V. potvrdzuje, že za túto zaplatí 3.800.000,-Sk na rad remitentovi - obž. E. E., s tým, že lehota na predloženie zmenky na zaplatenie je 10 rokov od dátumu vystavenia, pričom avalistom zmenky je S. N..

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.12.2005 (č.l. 124-130) vyplývajú totožné skutočnosti, ktoré obž. E. E., pošk. V. a sv. N. osvedčili v notárskej zápisnici u R.. V., s tým, že ako pristupujúci dlžník v II. rade je uvedená N. N. (matka S. N.), ktorej podpis na zmluve chýba, pričom túto zmluvu dlžník (pošk. V.) uzavrel so súhlasom manželky - pošk. V., ktorej podpis je pripojený (bez uvedenia dátumu). Z osvedčenia pravosti podpisov na tejto zmluve však vyplýva, že dňa 27.12.2005 boli osvedčené len podpisy pošk. V. a sv. N..

Z oznámenia R.. C. exekútorskému úradu (č.l. 70-71) vyplýva, že zo strany povinného (pošk. V.) došlo dňa 27.01.2006 k čiastočnej úhrade pohľadávky, a to v sume 1.600.000,-Sk, ktoré navrhovateľ započítal tam uvedeným spôsobom, s tým, že oprávnenému E. E. zostala istina vo výške 2.221.348,-Sk.

Z výpisov hovorov, resp. ich analýzy (č.l. 643-738, 739-741), je zrejmé, že dňa 01.02.2006 obž. E. E. telefonicky kontaktoval pošk. V. celkom 20x (hovory boli v rozmedzí 8,39 hod. až 19,34 hod.), nasledujúci deň 9x, deň po tom 13x, dňa 06.02.2006 ju kontaktoval celkom 27x, dňa 07.02.2006 celkom 9x a 08.02.2006 celkom 10x. Obž. E. E. telefonicky kontaktoval aj pošk. V., a to dňa 01.02.2006 celkom 15x (v rozmedzí 8,40 hod. až 21,23 hod.), pričom v časoch od 13,06 hod. do 14,54 hod. išlo o roamingové hovory z Rakúska, nasledujúci deň 02.02.2006 ho kontaktoval celkom 5x, dňa 03.02.2006 celkom 9x, dňa 06.02.2006 celkom 13x, dňa 07.02.2006 celkom 5x a dňa 08.02.2006 celkom 9x. Z uvedeného možno vyvodiť, že komunikácia medzi poškodenými a obž. E. E. bola v uvedenom období intenzívna, pričom tento dňa 01.02.2006 pošk. V. kontaktoval opakovane aj z Rakúska.

Na základe informácií z OTP banky zo dňa 28.03.2007 (č.l. 762-763) je zrejmé, že účet č. 8913891/5200 bol otvorený dňa 11.01.2006 ako biznis konto a patrí subjektu Uni-rest spol. s r.o. (disponentom je obž. E. E.) s tým, že na účet bola prevedená suma 1.600.000,-Sk ako záloha za tovar v rámci OTP z účtu patriaceho subjektu R. Ž. - Euroreal (č. účtu 8925630/5200). Uvedené vyplýva aj z príkazu na úradu zo dňa 01.02.2006 (č.l. 131).

Z vyjadrenia OTP banky zo dňa 20.08.2008 (č.l. 1008) vyplýva, že obž. Y. vykonal dňa 01.02.2006 o 16,42 hod. v pobočke Apollo business centrum hotovostný výber v sume 1.200.000,-Sk z účtu vedeného na spol. JOLLY INTERNATIONAL spol. s r.o., čím je potvrdená výpoveď sv. C. U..

Z rakúskych blokov zo dňa 01.02.2006, č. 060612-23 a 060612-24 (č.l. 103) možno vyvodiť, že vozidlu s EČV: BA-555KA bola v čase 14,50 hod. udelená pokuta vo výške 35,-€ a 15,-€.

Napokon, zo zápisnice o vydaní veci (č.l. 747-749) súd nezistil žiadne relevantné informácie súvisiace s vyšetrovanou vecou, nakoľko sa jedná o bloky (účty) z reštaurácie Casablanca zo dňa 23.02.2007, resp. 28.02.2007, ku ktorým zjavne pošk. V. rukou dopísal, že obedoval so sv. N., resp. V., pričom v uvedenom období mal byť v reštaurácii aj obž. E. E.; uvedené však z oboznámených listín nemožno nijakým spôsobom bezpečne vyvodiť.

K vykonanému dokazovaniu súd uvádza, že týmto procesom bol bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaný priebeh skutkov uvedených v odsudzujúcej časti tohto rozsudku, pričom tento bol v konaní ustálený na základe vyprodukovaných dôkazov. Čo sa ich samotného priebehu týka, tento bol ustálený na základe výpovede pošk. V., ktorá bola podporená výpoveďou sv. V., sv. X., listinnými dôkazmi, a sčasti aj výpoveďami sv. Ž., sv. A., ako aj obž. Y., nepriamo aj sv. pošk. V.Č.. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že teória trestného práva rozdeľuje dôkazy podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti na priame a nepriame. Priamy dôkaz priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť. Nepriamy dôkaz potvrdzuje alebo vyvracia skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá s dokazovanou súvisí len nepriamo, čo prípad aj pošk. V., ktorý mal o násilnom konaní voči manželke len sprostredkované informácie. Tento však vypovedal k finančným transakciám a obchodným aktivitám, ktoré ho spájali s obž. E. E. a S. N., pričom všetci zainteresovaní mali medzi sebou vzájomné pohľadávky, a to aj na podklade ústnych dojednaní, ako aj iných zmlúv, čo tiež vyplýva z vykonaných listinných dôkazov. Obsahom týchto dohôd boli pôžičky pod rôznymi zámienkami, pričom vzájomné dlhy, resp. ich rôzne zápočty na základe nezdarených obchodných aktivít spôsobili, že medzi obž. E. E. a pošk. V. došlo k nezhodám ohľadne zvyšku dlhu, resp. k rozporu, či vôbec nejaký dlh medzi nimi vznikol, keďže navzájom popierali skutočnosť, v akej výške, resp. či vôbec, došlo k vyplateniu jednotlivých transakcií. Je síce pravdou, že zo zmenky zo dňa 27.12.2005 vyplýva, že pošk. V. má vyplatiť obž. E. E. 3.800.000,-Sk, kde ako ručiteľ vystupuje S. N., čo je potvrdené aj notárskou zápisnicou zo dňa 03.01.2006 obsahujúcou vyhlásenie pošk. V., že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.12.2005 prevzal túto sumu, avšak medzi zainteresovanými mali prebehnúť aj ďalšie obchody, resp. rôzne prevody peňazí na základe ústnych dohôd a dojednaných obchodov, z ktorých nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o výške jednotlivých vzájomných pohľadávkach. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že spôsob, akým sa obž. E. E. snažil svoje pohľadávky vymáhať, nebol za žiadnych okolností v súlade s právnym poriadkom. Vo všeobecnosti síce platí, že veriteľ má na výber rôzne spôsoby na vymáhanie dlžnej čiastky, avšak v každom prípade sa musí jednať o spôsob, ktorý neodporuje zákonu. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplynulo, že spôsob ktorý obž. E. E. zvolil na uspokojenie svojich pohľadávok nebol legálny, pričom tento sa ním dopustil trestného činu, keďže svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 Tr. zák., resp. zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

Čo sa skutku 1./ týka, niet pochýb o tom, že pošk. V. nešla do Rakúska s obžalovanými dobrovoľne. Uvedené vyplýva z výpovede nielen poškodenej, ktorá od samého počiatku pri svojich všetkých výpovediach detailne ozrejmila, za akých okolností pred Auparkom nastúpila do vozidla, teda že fakticky bola donútená obž. E. E., ktorý na ňu vyvíjal nátlak, kričal a vyhrážal sa nielen jej, ale aj jej rodine, pričom uvedené vyplynulo tiež z výpovede sv. V., ktorá potvrdila, že poškodená plakala, bránila sa a prosila ho, aby ju nechal tak, čo neurobil ani na výzvy svedkyne. Uvedené vyvracia obhajobu obž. E. E., že na tomto postupe boli s pošk. V. dohodnutí, resp. že táto išla záležitosti ohľadne manželových dlhov riešiť do Rakúska dobrovoľne, čím je zároveň preukázané, že obž. E. E. sa proti vôli pošk. V. tejto zmocnil a bránil jej užívať osobnú slobodu a uniesol ju do Rakúska. Poškodená bola z opakovaných vyhrážok obž. E. E. vystrašená a v strese, takéto telefonáty v ten deň od pošk. potvrdil sv. A. aj sv. V., pričom aj sv. X. (bankový úradník rakúskej banky) potvrdil, že obž. E. E. pôsobil agresívne a pani, čo s ním bola, plakala. Správanie poškodenej, ktorá počas cesty autom, resp. na benzínovej pumpe alebo pri kontrole políciou a na hranici, nedokázala reagovať spôsobom, ktorým by si zabezpečila pomoc, poukazujúc na všetky vyššie okolnosti za ktorých bola ,,veriteľom“ svojho manžela obmedzovaná na osobnej slobode, je podľa názoru súdu pochopiteľné a možno uzavrieť, že v dôsledku strachu, nátlaku a opakovaných vyhrážok voči svojej osobe a rodine, sa nedokázala racionálnejšie, resp. efektívnejšie brániť. Zo všetkých týchto okolností, aj v spojitosti s detailmi výpovede poškodenej, ktorá podrobne popísala konanie ako aj vyhrážky obž. E. E., súd nemá tieto dôvod spochybňovať, keďže jej výpoveď bola vo viacerých častiach podporená aj ďalšími dôkazmi (výpoveďami svedkov). Súd konštatuje, že poškodená počas celého konania vypovedala v podstatne zhodne k okolnostiam a priebehu skutku, pričom drobné nezrovnalosti boli bezvýznamného charakteru, pričom súd nezistil žiadne dôvody pre spochybnenie jej vierohodnosti. Zároveň súd uvádza, že svedok (poškodený) pred súdom vypovedá pod prísahou, pričom vypočúvaní svedkovia (a to aj v prípravnom konaní) sú upozornení na význam svedeckej výpovede a následky krivej prísahy. Súd vykonaným dokazovaním ustálil, že obž. E. E. si chcel svojím konaním vynútiť plnenie majetkovej povahy, a to manžela poškodenej, pričom v danom prípade je absolútne bez významu, či a v akej výške bola jeho reálna pohľadávka voči pošk. V., resp. či na tomto dlhu participovala aj pošk. V. (teda či podpísala zmluvu o pôžičke). Skutočnosť, že v uvedený deň obž. E. E. opakovane komunikoval telefonicky aj s pošk. V. vyplýva nielen z výpovede pošk. V. (pričom obž. vypovedal, že si

uvedené nepamätá), ale ich vzájomná intenzívna komunikácia bola potvrdená aj analýzou mobilných hovorov, kedy viaceré boli vykonané aj z Rakúska. Ďalší priebeh skutku, teda že po návrate z Rakúska, sa poškodená snažila získať v hotovosti peniaze od sv. Ž., avšak bezúspešne, bol potvrdený aj jeho výpoveďou; to, že pošk. V. overila na notárskom úrade svoj podpis na zmluve o pôžičke bol potvrdený výpoveďou pracovníčky toho úradu, ktorá si však bližšie podrobnosti k okolnostiam nepamätala, pričom z výpovede pošk. V. vyplynulo, že k uvedené bolo pod nátlakom od obž. E. E., ktorý jej to prikázal podpísať. Tento priebeh udalostí súd považuje za logicky nadväzujúci na skutočnosť, keďže v Rakúsku ,,dlžné“ peniaze obž. E. E. nezískal, pričom aj skutočnosť, že na úrade bola pošk. V. v sprievode obž. Y., resp. pod jeho dohľadom, pritom ale žiadne peniaze nedostala, len dotvára celý sled udalostí, za ktorých chcel obž. E. E. ako veriteľ uspokojiť svoje pohľadávky, pričom súd nezistil žiadny racionálny dôvod, prečo by jej peniaze požičiaval práve obž. Y., resp. že by pošk. V. súhlasila s deklarovanými podmienkami (splatnosť pôžičky nasledujúci deň). Súd v tejto súvislosti konštatuje, že bolo preukázané, že obž. Y. v uvedený deň zo svojho účtu v OTP banke skutočne vybral v hotovosti 1.200.000,-Sk, avšak ďalšie okolnosti (ako s nimi bolo naložené) neboli preukázané, avšak toto vo vzťahu k predmetu konania ani je je určujúce a podľa názoru súd iba vypovedá o pozadí a vzájomnom prepojení obžalovaných navzájom. Výpoveďou sv. Ž., pošk. V., ako aj listinnými dôkazmi bolo preukázané, že na žiadosť poškodeného svedok previedol 1.600.000,-Sk na účet obž. E. E.. Skutočnosť, že potom mohla z reštaurácie pošk. V., kde bola v spoločnosti obž. Y., odísť, je logickým záverom všetkých finančných transakcií, ktoré boli vykonané. Ako ďalej vyplýva z výpovedí poškodených V., obž. E. E. ich aj potom opakovane kontaktoval žiadajúc splatenie dlhu, pričom v dôsledku vyhrážok voči rodine a hrozby donútenia syna poškodenej na predaj bytu, mu táto prostredníctvom sv. A. vyplatila ďalšiu sumu ktorej výška však vykonaným dokazovaním nebola preukázaná. Výpoveď sv. pošk. V. a sv. A. bola ohľadom sumy peňazí rozdielna, s tým, že obž. E. E. negoval obe nimi uvádzané čiastky tvrdiac, že prebal 200.000,-Sk. Týmto konaním obž. E. E., ktorý hrozbou násilia, resp. hrozbou inej ťažkej ujmy nútil pošk. V., aby niečo konala, naplnil po stránke subjektívnej ako aj objektívnej všetky znaky trestného činu vydierania V tejto súvislosti súd konštatuje, že trestný čin vydierania je dokonaný násilným konaním, resp. hrozbou násilia alebo ťažkej ujmy, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ dosiahol to, čo sleduje, avšak jeho cieľ musí však byť adresovaný poškodenému, ktorý ho musí vnímať, čo bolo nepochybne v prejednávanom prípade preukázané, keďže pošk. V. v dôsledku jeho konania mu aj istú finančnú čiastku vyplatila.

Vykonaným dokazovaním pred súdom bol preukázaný priebeh skutku tak, ako je uvedené v jeho odsudzujúcej časti, ktorý vyplynul z vyššie popísaných dôkazov, čím bola podľa názoru súdu bezpečne rozptýlená obhajoba obž. E. E. popierajúca akékoľvek vyhrážky voči poškodeným, ktorý svoju obhajobu zakladal na tom, že on bol podvedený pošk. V. s N., ktorí mu dlhujú peniaze, pričom pošk. V. išla do Rakúska dobrovoľne pretože chcela doriešiť finančné dlhy svojho manžela.

Tiež bolo preukázané, že obž. Al Ali sa skutku 1./ dopustil za aktívnej pomoci obž. Y.. Keďže nebolo preukázané, že by sa obž. E. E. skutku dňa 01.02.2006 dopustil po predchádzajúcej dohode s obž. Y., súd jeho účasť na danom skutku neposúdil ako spolupáchateľstvo. Uvedené súd ustálil na základe výpovede pošk. V.j, podporne aj sv. V. a obžalovaných, pričom účasť obž. Y. na danom skutku spočívala v poskytnutí pomoci obž. E. E., kedy tento svojim pričinením mu uľahčil spáchanie stíhaného skutku. Samotná pošk. V. jeho účasť na danom skutku charakterizovala v podstate tak, že ju ,,iba strážil“, do vymáhania dlhu pre obž. E. E. sa aktívne nezapájal, nebol zapojený do obchodných aktivít medzi obž. E. E. a poškodenými. Pred Auparkom v podstate sedel vo vozidle, išiel s nimi ako doprovod do Rakúska kde v banke tlmočil, pričom svojou prítomnosťou bol nepochybne ,,svedkom“ násilného a hrubého konania obž. E. E. a muselo mu byť zrejmé, že poškodená tam nie je dobrovoľne a koná len pod hrozbami a vyhrážkami zo strany obž. E. E., ktorému tento svojou prítomnosťou, resp. strážením poškodenej pomáhal, resp. uľahčoval zámer ktorý sledoval. Rovnako bol prítomný pri overovaní podpisu poškodenej u notára, na túto dohliadal a bol v jej prítomnosti až do času, kým obž. E. E. nedostal peniaze na účet od jej manžela. Súd má za to, že na stíhanom skutku sa obž. Y. podieľal ako pomocník vo vzťahu k obž. E. E. a to tak, že svojou aktívnou pomocou pri jednotlivých úkonoch v priebehu dňa uľahčil dokonanie trestného činu, s tým, že z jeho konania súd nevyvodil ich spoločný úmysel (dohodu) na jeho spáchaní, pričom jeho pomoc nebola súčasťou spoločného konania priamo smerujúceho k spáchaniu činu, ale len konaním podporujúcim činnosť páchateľa - obž. E. E., ktoré však nevykazuje znaky úmyselného spoločného konania.

V tomto kontexte súd uvádza, že existuje rozdiel medzi spolupáchateľstvom a ďalšími formami trestnej súčinnosti. Spoločné konanie viacerých spolupáchateľov môže spočívať buď v tom, že každý z nich

uskutočnil celé konanie, alebo každý môže vykonať len časť konania predpokladaného skutkovou podstatou, ktorá je naplnená spojením jednotlivých čiastkových konaní, alebo každý zo spolupáchateľov vykonáva určitú činnosť, ktorá je až ako celok posudzovaná ako trestný čin. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti v tomto prípade postačuje aj konkludentná dohoda spolupáchateľov. Spolupáchateľstvo je však potrebné odlišovať od ďalších foriem trestnej súčinnosti, predovšetkým od účastníctva, ktorého právna úprava vychádza zo zásady akcesority na „hlavnom“ trestnom čine a jeho páchateľovi. Trestná činnosť účastníka bezprostredne prispieva k tomu, aby došlo k naplneniu znakov konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu, i keď samotný účastník sám tieto znaky priamo nenaplňuje. Pokiaľ ide o napl- nenie subjektívnej stránky pomoci k trestnému činu tak vo všeobecnosti sa vyžaduje úmyselné zavine- nie pomocníka, ktoré možno vyvodiť vtedy, ak pomocník vie o úmysle páchateľa trestného činu a sám úmyselne konaná tak, aby bol uskutočnený jemu známy úmysel páchateľa, pričom povaha a závažnosť pomoci je nižšia ako u ostatných foriem trestnej súčinnosti.

Obž. Y. svoju obhajobu zakladal na tom, že do Rakúska išiel na naliehanie a prosby E. E. s V., pričom táto plakala pre neserióznosť svojho manžela, s tým, že on sa jej snažil pomôcť a preto jej aj požičal 1.200.000,-Sk, následne boli spolu na večeru, kde mu poďakovala, pričom opakovane zdôrazňoval, že mala viaceré možnosti kedy mohla zavolať pomoc, pričom mala aj svoje osobné veci. Súd považuje jeho vysvetlenia a argumentáciu za nespôsobilé vyvrátiť priebeh skutku tak ako je uvedené vyššie, pričom opakovane poukazuje na detailné výpovede poškodenej, ktoré s poukazom na všetky okolnosti prípadu, v spojitosti s ďalšími vykonanými dôkazmi, vylučujú iný priebeh skutku ako ustálil súd. Niet pochýb o tom, že obž. Y. strážil pošk. V., kedy po príchode na SR, resp. následne počas čakania na prevod peňazí na účet obž. E. E., dohliadal, aby táto neodišla, bol v jej neustálej prítomnosti, pričom táto mohla z reštaurácie odísť až po jeho zvolení, a to na základe telefonátu od obž. E. E.. Podľa názoru súdu bola obhajoba oboch obžalovaných vo viacerých smeroch s ohľadom na ostatné vykonané dôkazy vyhodnotená ako pochybná a aj nelogická, pričom táto bola z pohľadu súdu v oboch prípadoch motivovaná výlučne snahou o spochybnenie svojej trestnej zodpovednosti, resp. s cieľom vyhnúť sa trestnému postihu.

V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď po ustálení logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Všeobecné pravidlo určujúce rozsah dokazovania je v Z hľadiska hodnotenia dôkazov je rozhodujúcim pravidlom zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obž. E. E., a na to nadväzujúcu právnu kvalifikáciu u obž. Y., súd sa nestotožnil s právnym posúdením skutkov v zmysle podanej obžaloby, kedy obžalovaným bolo kladené za vinu spáchanie 1./ obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 186 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., resp. obž. E. E. spáchanie 2./ obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. Keďže v konaní bolo preukázané, že medzi obž. E. E. a pošk. V. došlo k určitým finančným a obchodným transakciám, ako aj k ďalším nezdareným obchodom, do ktorých boli zainteresovaní aj iné osoby, pričom s určitosťou nebolo preukázané, v akom stave, resp. akej výške boli v danom čase ich vzájomné pohľadávky, v dôsledku čoho súd konanie obž. E. E. (čo sa výšky spôsobenej škody týka) neposudzoval v kontexte vzniku ,,škody“, keďže v konečnom dôsledku mohlo ísť o jeho reálnu pohľadávku, resp. o stále reálny záväzok dlžníka, ktorým bol pošk. V., eventuálne pošk. V.. Pre neprehľadnosť vzájomných obchodných zmluvných vzťahov (ktoré pre účely tohto trestného konania ani nemuseli byť popísané dostatočne, resp. úplne), súd konanie obž. E. E. neposúdil s následkom vzniknutej škody predpokladanej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu vydieračského únosu, resp. vydierania, ale toto subsumoval pod § 186 ods. 1 Tr. zák., resp. 189 ods. 1 Tr. zák. Uvedené právne posúdenie podľa názoru súdu možno vyvodiť aj zo záverečnej reči prokurátora, keďže tento navrhol poškodených s uplatnenými nárokmi odkázať na civilný proces, z čoho možno dedukovať, že ani z jeho pohľadu nebol na základe výsledkov dokazovania daný podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody.

K výroku o treste

V tejto súvislosti súd uvádza, že pri rozhodovaní o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu, pričom účel trestu je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z odpisu registra trestov obžalovaných súd zistil, že nemajú žiaden záznam, a preto u každého z nich ustálil poľahčujúcu okolnosť, teda že viedli riadny život. Na druhej strane súd u nich nezistil ani žiadnu priťažujúcu okolnosť (priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. súd na starne obž. E. E. nepriznal, keďže mu trest ukladal aj podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.), a preto v dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností súd postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

V prípade obž. E. E., ktorý bol uznaný vinným z dvoch trestných činov (zločinov), súd ukladal úhrnný trest postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., kedy sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného (vydieračský únos) o jednu tretinu, a teda obžalovanému mohol byť ukladaný trest v rozmedzí 7 rokov až 13 rokov a 9 mesiacov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zohľadňujúc závažnosť konania obžalovaného, no na druhej strane berúc do úvahy aj značný časový odstup od spáchania stíhaných skutkov, je nevyhnutné, aby súd toto zobral na zreteľ pri rozhodovaní o druhu, resp. výmere trestu, ktorý bude za týchto okolností pre obžalovaného spravodlivý a primeraný. Vzhľadom na neprimeranú dĺžku trestného konania, ktorú možno v zmysle judikatúry ÚS SR, ako aj ESĽP pokladať za mimoriadnu okolnosť odôvodňujúcu použitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu, sú v prejednávanom prípade splnené podmienky na jeho uplatnenie, ktoré v tomto prípade predstavujú určité odškodnenie zo strany súdu za porušenie práva obžalovaného na prejednanie ve- ci v primeranej lehote.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd okrem okolností uvedených v Tr. zák. preto prihliadol aj na okolnosť, ktorú možno považovať za významnú v tom smere, že plynutím času sa úmerne znižuje aj potreba postihnutia páchateľa, pretože odstupom času sa míňa aj účel trestu, ktorý sleduje . V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo takmer 16 rokov, pričom konanie pred súdom prebiehalo takmer 13 rokov, zdôrazňujúc, že terajšie rozhodnutie predstavuje prvé meritórne rozhodnutie v tejto veci. Zároveň považuje súd tiež za potrebné uviesť, že počas tejto doby sa obžalovaní nedopustili žiadneho protiprávneho konania, pričom na dĺžku trestného konania mali vplyv predovšetkým okolnosti na strane súdu, kedy spôsobený prieťah konštatovaný aj ÚS SR má za následok práve využitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu. V tejto súvislosti súd tiež uvádza, že neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym ko- naním páchateľa a ukladaným trestom, pretože doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu do- siahnutý. Za týchto okolností súd v súlade s , Tr. zák. obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného , a to vo výmere 3 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý podľa názoru súdu zohľadňuje dĺžku trestného konania a súčasne postačí na dosiahnutie účelu trestu a splní svoju výchovnú a represívnu funkciu.

V zmysle Tr. zák. sa na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak neustanoví inak. Obž. Y. bol uznaný za vinného ako účastník (pomocník) zločinu vydieračského únosu, preto v jeho prípade, pri prevahe poľahčujúcich okolností mohol byť ukladaný trest v rozmedzí 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace. Súd postupoval obdobne, čo sa dĺžky trestného konania týka, pričom v súlade s Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol aj na význam a povahu jeho účasti na spáchanom trestnom čine. Vzhľadom na tieto okolnosti, v spojitosti s vyššie konštatovanou neprimeranou dĺžkou trestného konania súd ustálil, že v jeho prípade postačí trest na samom spodku zníženej trestnej sadzby, pričom aj s ohľadom na jeho účasť a aktivitu na danom skutku, bude na naplnenie účelu trestu dostatočný aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Konajúci súd je presvedčený, že takto vymerané a uložené tresty sú u oboch obžalovaných náležite individualizované, dostatočne trestajúce a výchovné zároveň, pričom tiež vyjadrujú morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou.

K výroku o náhrade škody

Keďže z výsledkov dokazovania nebol daný podklad na vyslovenie povinnosti obžalovaných na náhradu škody, resp. na rozhodnutie o tejto povinnosti by bolo nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného stíhania, súd poškodených odkázal na civilný proces.

K oslobodzujúcej časti

V časti II. rozsudku bol obž. E. E. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , Tr. zák. oslobodený spod obžaloby podľa , pretože nebolo preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

K uvedeného záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania - prečítanou výpoveďou obvineného z prípravného konania, ako aj prečítaných výpovedí svedkov K. E. E. zo dňa 28.05.2007 a 15.01.2008 (č.l. 296-304), K. F. zo dňa 31.03.2008 (č.l. 422-426) a Y. S. zo dňa 17.04.2008 (č.l. 427-431). Tiež bol postupom podľa oboznámený znalecký posudok KEÚ PZ (č.l. 557-561) a podľa listinné dôkazy - prehliadka - zápisnica s prílohami, fotodokumentácia (č.l. 602-622).

Z výpovede obvineného E. Q. E. E. ku skutku 3./ obžaloby vyplynulo, že podnik C. mal v prenájme od roku 1996, pričom počas rokov 2005-2006 ho dával do podnájmu; prebral ho späť v apríli 2006, kedy s firmou BC Group skončil nájom z dôvodu, že neplatili a podnik prevzal so všetkými jej vecami, v ktorých poriadok nerobil s tým, že si následne prišli zobrať osobné veci a papiere. Podnik chcel ďalej prevádzkovať, ale keďže bola prasknutá kanalizácia, podnik pre verejnosť neotvoril - chodil iba vetrať a kontrolovať či nezateká. Vypovedal, že niektoré zámky vymenil s tým, že kľúče od nich mal len on, ale zámok na vstupných bielych plastových dverách nevymenil a kľúče od neho teda mohli mať aj bývalí podnájomníci, resp. ich zamestnanci. Miestnosť, kde sa našli drogy zamknutá nebola a mal tam prístup veľa ľudí, vyjadril sa tiež k veciam zaistených počas prehliadky, s tým, že potvrdil, že PC bol jeho, avšak k drogám sa vyjadriť nevedel, poprel že by boli jeho, rovnako ani sklenený svietnik, v ktorom boli nájdené. K tomuto doplnil, že svietnik ani neregistroval, ale keď podnik dával do podnájmu, tak tam ešte nebol. Počas obdobia apríl 2006 až 2007 priestor podniku využíval ako sklad, kamerový systém tam nemal.

Výpoveďou sv. K. E. E. bolo zistené, že približne od 20.02.2007 bol podnik C. zatvorený, s tým, že prístup do neho mal okrem neho jeho brat - obž. E. E.. Predtým mala tieto priestory v prenájme spol. BC Group, ale mali dlhy, tak nájom ukončili. V auguste 2006 bola v podniku havária s kanalizáciu, tak zostal zatvorený. Čo sa týka kľúčov, nevedel sa vyjadriť, kto okrem brata kľúč mal, nemal ani vedomosť, či podnájomníci odovzdali všetky kľúče; ku zaisteným drogám ani svietniku sa vyjadriť nevedel, nemal žiadne podozrenie, že by brat bral drogy, on je zásadne proti drogám.

Z výpovede sv. K. F. súd zistil, že bol konateľom spol. BC Group, ktorá mala od obž. E. E. od marca 2005 do 01.01.2006 v prenájme priestory diskotéky a reštaurácie C. na Podkolibskej 1 v Bratislave. Kľúče od podniku mali okrem neho aj jeho zamestnanci, títo mali prístup aj do kancelárie, kde si nechávali osobné veci (tašky, oblečenie); kľúč mal aj jeho tichý spoločník Y. S.. Po skončení nájmu odovzdal 4 kľúče (všetky čo mal), zobral si osobné veci, s obžalovaným sa odvtedy nestretol. Čo sa týka nájdených drog, k týmto sa vyjadriť nevedel, nemal vedomosť ani o to, či nejakí jeho zamestnanci užívali drogy; sklenený svietnik predtým nevidel.

Výpoveďou sv. Y. S. mal súd za preukázané, že v podstate sprostredkoval prenájom priestorov C. od obž. E. E. pre K. F., ktorý tam rozbehol reštauráciu. Niekedy koncom januára 2006 im dal obž. E. E. z nájmu výpoveď lebo nezaplatili nájomné, zobral im kľúče. Miestnosť za kuchyňou používali ako kanceláriu, zamestnanci si tam nechávali súkromné veci, prezliekali sa tam. K zaisteným drogám sa nevedel vyjadriť, v tomto smere mali byť kontrolovaní aj zamestnanci.

Zo zápisnice z prehliadky (č.l. 602-622) je zrejmé, že v C. J. Q. &. H. bola dňa 04.04.2007 vykonaná prehliadka iných priestorov, pričom z kancelárie bol zaistený aj sklenený svietnik so stopami neznámej látky vnútri na dne a alobal s obsahom neznámej látky; zároveň boli odobraté stery z rúk obv. E. E., ako aj stery z PC, pracovného stola a barového pultu. Znaleckým posudkom KEÚ PZ č. PPZ-3720/KEU-BA- EXP-2007 (č.l. 557-561) bolo preukázané, že v zaistenom bielom práškovom materiáli o hmotnosti 839 mg bola zsitená prítomnosť kokaínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 26,2 %, ktorý obsahoval 220 mg absolútneho kokaínu, čo zodpovedá 11-22 obvykle jednorázovým dávkam drogy. Zároveň bolo zistené, že na steroch rúk obvineného nebola zaistená prítomnosť stôp omamných a psychotropných látok, pričom na stole, PC a barovom pulte bola zaistená prítomnosť stôp kokaínu.

Sumarizujúc výsledky vykonaného dokazovania vzťahujúce sa k tomuto skutku súd konštatuje, že na ich základe nie je možné vysloviť vinu obž. E. E. zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. Vykonané dôkazy jednoznačne nesvedčia v prospech viny obžalovaného a nie je z nich možné vyvodiť, že s drogami manipuloval práve obžalovaný, teda že on neoprávnene zadovážil, resp. prechovával kokaín, ktorý bol dňa 04.04.2007 zaistený v priestoroch podniku C.. Obžalovaný od začiatku popieral, že by vôbec vedel o existencii svietniku, resp. drogách v ňom nájdených, pričom ani z výpovedí svedkov, ani zo znaleckého skúmania nebola preukázaná jeho spojitosť s touto psychotropnou látkou. V tejto súvislosti súd poukazuje, že na steroch jeho rúk neboli nájdené stopy kokaínu, čo síce s určitosťou nevylučuje záver o jeho vine, avšak výrok o vine obžalovaného nie je možné založiť na hypotetických záveroch, tento sa musí opierať o istotu vychádzajúcu z vyhodnotenia vykonaných dôkazov a musí byť preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Je nevyhnutné zdôrazniť, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina, pričom obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Zároveň súd uvádza, že spojitosť obžalovaného s nájdenými drogami bola vyvodzovaná zjavne iba na základe toho, že bol vlastníkom uvedených priestorov, avšak nebol jedinou osobou, ktorá tam mala prístup - kľúče mal aj brat (sv. K. E. E.), pričom nie je zrejmé, či tam predmetné veci neostali po (pod)nájomníkoch, resp. ich zamestnancoch; pričom obž. E. E. tieto priestory využíval iba sporadicky na uskladnenie nepotrebných vecí. Súd preto zastáva názor, že nebolo možné s určitosťou ustáliť, kto uvedenú psychotropnú látku do týchto priestorov doniesol. Za týchto okolností, kedy aj po vykonanom dokazovaní zostali pochybnosti ohľadom skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, kedy do úvahy prichádzajú viaceré alternatívy, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného a súd je povinný ho spod obžaloby oslobodiť. Uvedené vychádza zo zásady ,,in dubio pro reo“ v zmysle ktorej je súd povinný sa prikloniť k verzii, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. Všetky vykonané dôkazy pripúšťajú iba a jedine ten záver, že nebolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku kladeného mu za vinu, v dôsledku čoho bol daný dôvod na jeho oslobodenie spod obžaloby podľa

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom okresného súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.