Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-434-2015.pdf
PDF · 149.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/434/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: C. Č.Q., G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, J., zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka so sídlom Hlavná 44, Trnava, proti žalovanej: B. Č., G.. X.X.XXXX, K. K. XXX, zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, advokátka so sídlom Paulínska 20, Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o určenie neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 28.2.2014, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedenými na LV č. XXXX, okres Trnava, katastrálne územie Bučany, zastavuje.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.9.2015, pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Darovacia zmluva zo dňa 28.2.2014 uzatvorená medzi žalovanou ako obdarovanou a žalobcom ako darcom, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva o veľkosti podielu 1/1 na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX, okres Trnava, obec Bučany, katastrálne územie Bučany, a to pozemok, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 522 m2 a stavba súp. č. XXX, rodinný dom postavený na parcele č. XXX, je neplatná.
2. Uznesením č.k. 14C/434/2015-22 zo dňa 25.4.2016, súd na návrh žalobcu pripustil zmenu petitu žaloby s tým, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Darovacia zmluva zo dňa 28.2.2014 uzatvorená medzi žalovanou ako obdarovanou a žalobcom ako darcom, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva o veľkosti podielu 1/1 na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX, okres Trnava, obec Bučany, katastrálne územie Bučany, a to pozemok, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 522 m2 a stavba súp. č. XXX, rodinný dom postavený na parcele č. XXX je neplatná, alebo aby súd určil, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi dar darovaný darovacou zmluvou.
3. Právna zástupkyňa žalobcu vyhlásením, urobeným do zápisnice o pojednávaní súdu dňa 16.4.2019, zobrala žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 28.2.2014 späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Zároveň v ďalšej časti petitu žaloby navrhla pripustiť zmenu tak, že žiadala určiť, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie Bučany, obec Bučany, okres Trnava, ako parcela č. XXX o výmere 522 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX, je žalobca. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 2.5.2019 pripustil navrhovanú zmenu petitu.
4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Darovacej zmluvy zo dňa 28.2.2014 daroval žalovanej nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, okres Trnava, obec Bučany, katastrálne územie Bučany, a to pozemok parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 522 m2, stavba súp. č. XXX, rodinný dom postavený na parcele č. XXX v podiele 1/1 vzhľadom k celku. Dňa 24.12.2014 podala žalovaná na žalobcu oznámenie o spáchaní priestupku, ku ktorému malo dôjsť dňa 23.12.2014 vyhrážaním sa zničením interiéru darovanej nehnuteľnosti, odstavením čerpadla, rozbitím obkladačiek v darovanej nehnuteľnosti a ublížením žalovanej. V júli 2014 žalovaná pred ôsmimi spoločnými priateľmi ponižovala žalobcu že je neschopný, v októbri 2014 žalovaná na ulici nadávala žalobcovi že je neschopný debil, tráva nie je pokosená a v dome, ktorý nie je jeho, nebude zadarmo bývať. Dňa 24.2.2015 podala žalovaná na žalobcu oznámenie, že jej upchal komín, čo jej neoznámil a tak pri zakladaní došlo k zadymeniu interiéru rodinného domu. Dňa 13.5.2015 žalovaná požiadala o zrušenie trvalého pobytu žalobcu v darovanej nehnuteľnosti a vymenila zámky, následkom čoho bol žalobca nútený od 13.5.2015 do konca mája 2015 prespávať v aute, pričom sa dňa 15.5.2015 do darovanej nehnuteľnosti prisťahoval priateľ žalovanej. Dňa 3.6.2015 žalovaná vyhodila žalobcovu mrazničku spolu so zamrazeným mäsom pred darovanú nehnuteľnosť počas teplého dňa, zároveň žalobcovi vulgárne vynadala že je sprostý, debil a idiot. V júli 2015 oznámila žalovaná spáchanie priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že ju úmyselne dal odpojiť od dodávok plynu. V období od darovania nehnuteľnosti, žalovaná podala na žalobcu viaceré oznámenia pre podozrenie z priestupkového konania, ktoré mali spočívať v jej prenasledovaní žalobcom, pričom všetky tieto oznámenia boli políciou vyhodnotené ako nedôvodné. Dňa 11.5.2015 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 18P/25/2015 s právoplatnosťou ku dňu 21.5.2015. Dôvodom rozvodu bol nový vzťah žalovanej. Takýmto konaním žalovanej došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov vo vzťahu k žalobcovi, čo zakladá jeho právo na vrátenie darovanej nehnuteľnosti. Žalobca dňa 8.9.2015 písomne vyzval žalovanú na vrátenie daru, pričom žalovaná si výzvu neprevzala. Ako dôkazy žalobca označil a predložil čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie Bučany, Potvrdenie o oznámení zo dňa 24.12.2014, Potvrdenie o oznámení zo dňa 24.2.2015, Čestné prehlásenie Jána Kováča zo dňa 18.8.2015, Čestné prehlásenie M. C. zo dňa 24.7.2015, Čestné prehlásenie M. O. zo dňa 21.9.2015, Čestné prehlásenie M. I. zo dňa 30.7.2015, Žiadosť o zrušenie trvalého pobytu zo dňa 13.5.2015, Výzvu na vrátenie daru zo dňa 8.9.2015. Žalobca ďalej navrhol vykonať dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov M. I., M. C. a M. O.. Navrhol tiež doplniť dokazovanie vyžiadaním rozhodnutia Okresného úradu Nitra vo veci č. U.-G.-U.-XXXX/XXXXXX.
5. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 29.10.2015, ku ktorej sa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 9.11.2015 tak, že so žalobou nesúhlasí, pretože voči žalobcovi nekonala tak, aby tým boli hrubo porušené dobré mravy a žalobu pokladá za neopodstatnenú. V podaní doručenom súdu dňa 11.5.2016, žalovaná poukázala na to, že pokiaľ ide o navrhovaný výrok súdu, ktorým by určil neplatnosť darovacej zmluvy, na takomto určení žalobca nemá naliehavý právny záujem, nakoľko posúdenie platnosti darovacej zmluvy je len predbežnou otázkou vo vzťahu k existencii práva, pričom ani samotným vyriešením tejto predbežnej otázky sa stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení nevyrieši. Žalovaná považuje predmetnú darovaciu zmluvu za platnú, keď ani sám žalobca netvrdí, že by pri uzatváraní darovacej zmluvy absentovala u niektorej zmluvnej strany čo i len jedna z náležitostí platného právneho úkonu. Pokiaľ ide o vrátenie daru, jeho predpokladom je len také správanie obdarovaného, ktoré možno hodnotiť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu ako hrubé porušenie dobrých mravov, pričom sa musí vyznačovať značnou intenzitou alebo sústavnosťou. Pri posudzovaní správania žalovanej ako obdarovanej, treba vziať do úvahy aj správanie sa samotného žalobcu ako darcu v tom zmysle, či samotné jeho správanie nemohlo byť príčinou údajného nevhodného správania sa žalovanej, teda či práve jeho správanie nemá znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Žalovaná poprela, že by sa voči žalobcovi správala tak, že by hrubo porušovala dobré mravy, keď práve naopak, žalobcovi boli udelené pokuty za správanie sa v rozpore so zákonom voči žalovanej. V manželstve sporových strán boli dlhodobé nezhody a hádky, ktoré viedli k rozvratu ich vzťahu, takže poprela, že by príčinou rozvodu ich manželstva bol jej nový vzťah. K zrušeniu trvalého pobytu žalobcu v darovanej nehnuteľnosti došlo až po tom, ako sa dňa 11.5.2015 žalobca vzdal na pojednávaní v konaní o rozvod manželstva práva podať odvolanie, pričom zápis trvalého pobytu má iba evidenčný charakter. Ako dôkazy žalovaná predložila kópie SMS správ zasielaných žalobcom žalovanej a návrh na rozvod manželstva podaný žalovanou. Žalovaná ďalej navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne M.
E. a vyžiadaním rozhodnutí z Okresného úradu Trnava, priestupkové oddelenie, o konaniach vedených voči žalobcovi v konkrétnom období.
6. Žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovanej doručil súdu dňa 10.7.2017 podanie, v ktorom poukázal na špeciálnu podmienku darovacej zmluvy. Aj keď je darovanie bezodplatným prevodom majetku medzi darcom a obdarovaným, Občiansky zákonník upravuje aj tú skutočnosť, že darcovi má byť určitou odmenou istá forma úcty obdarovaného, ktorá má byť dodržaná aj po uzavretí zmluvy o darovaní. V danom prípade sa žalovaná aj za trvania manželstva správala k žalobcovi nemiestne a opakovane ho pred inými osobami hrubo urážala, čím sa žalobca cítil značne dotknutý na svojej dôstojnosti. Hrubým porušením dobrých mravov je aj vysťahovanie žalobcu žalovanou z darovanej nehnuteľnosti počas trvania manželstva, ako aj krivé obvinenia žalovanou z priestupkov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.
7. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 15.9.2018 poukázala na to, že už z návrhu na rozvod manželstva je zrejmé, že dôvodom na podanie tohto návrhu bolo agresívne a vulgárne správanie sa žalobcu voči deťom žalovanej ako aj voči žalovanej samotnej. Žalobca zasielal žalovanej aj SMS správy, v ktorých ju hrubo urážal a ponižoval. Poprela, že by žalovaná vysťahovala žalobcu z darovanej nehnuteľnosti, keďže sám žalobca sa chcel odsťahovať a aj sám sa z vlastnej vôle odsťahoval, čo preukazovala SMS správou, v ktorej žalovanej v danom čase oznámil, že sa odsťahuje. Na záver uviedla, že financie na kúpu predmetných nehnuteľností poskytla ona a nie žalobca a aj z tohto dôvodu predmetné nehnuteľnosti žalovanej daroval do jej výlučného vlastníctva, nakoľko si je dobre vedomý tejto skutočnosti.
8. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní uviedol, že bol žalovanou podvedený, pretože mala naplánované aj s milencom, že ho pripravia o dom a že sa rozvedú. Žalovaná na neho začala naliehať aby jej daroval dom, pretože sa bála, že si nájde milenku a zostane bez bývania. Po darovaní domu žalovaná zostala chladná, nespávala s ním a problémy začali, keď v júni 2014 zistil, že má milenca. Potom začalo vzájomné zasielanie urážlivých SMS správ, keď on zasielal správy žalovanej a ona zase jemu. Pokiaľ by o priateľovi žalovanej vedel, dom by jej nedaroval. Žalovaná ho tiež ku koncu mája 2015 odhlásila z trvalého pobytu a vymenila zámky od domu. Žalobca prosil žalovanú, aby ho tam ešte nechala bývať kým si nájde nové bývanie, žalovanú to ale nezaujímalo a preto prespával v aute. Jeho osobné veci mu žalovaná vyhodila na ulicu, bolo to pár tašiek a mraznička s mäsom, pričom mäso bolo mimo mrazničky i keď bolo leto. Svoje osobné veci si postupne odvážal, k niektorým svojim veciam sa už ale nedostal, zostali tam aj zimné kolesá na auto, nejaké dosky, vercajch a váha do 200 kg. Žalobca popieral svedeckú výpoveď M. E., i keď potvrdil, že po tom, ako ho žalovaná vyhodila a zistil že nemá kde bývať, posielal jej výhražné SMS správy. Dcéra vedela, že sa nemá zakladať v krbe, pretože treba vyčistiť komín. Žalobca o upchatí komína vedel, pretože sám komín zapchal a povedal dcére, aby nezakurovali, lebo sa musí vyčistiť komín.
9. Žalovaná na pojednávaní ďalej uviedla, že na darovaní domu sa dohodli a daroval jej ho dobrovoľne. Nikdy sa voči žalobcovi nesprávala vulgárne a urážlivo, práve naopak, on sa správal vulgárne a urážlivo voči nej a jeho správanie bolo výhražné a násilnícke. Nikdy žalobcovi neposlala vulgárne správy, tieto posielal on jej. V januári 2015 si našla priateľa ako dôsledok toho, že ich manželstvo riadne nefungovalo už viacej rokov. Aj žalobca si ešte pred podaním návrhu na rozvod hľadal cez internet priateľku. Žalobca si postupne už od januára 2015 sťahoval na chatu všetky svoje osobné veci a hygienické potreby, tiež koberce, hrnce, príbory a taniere. Dohodli sa, že si prevezie aj mrazničku plnú mäsa, iné veci v dome už nemal.
10. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov M.. M. E., M. I., M. C. a M. O., oboznámením sa s čiastočným výpisom z LV č. XXXX, s potvrdeniami Okresného riaditeľstva PZ v Trnave o oznámení vykonanom žalovanou, s čestnými prehláseniami, s Výzvou na vrátenie daru zo dňa 8.9.2015, s Rozhodnutím Okresného úradu Trnava odbor všeobecnej vnútornej správy č. U.- E.-U.Z.-XXXX/XXXXXX zo dňa 5.2.2015, s Rozhodnutím Okresného úradu Trnava odbor všeobecnej vnútornej správy č. U.-E.-U.-XXXX/XXXXXX zo dňa 13.5.2015, s Rozhodnutím Okresného úradu Trnava odbor všeobecnej vnútornej správy č. U.-E.-U.-XXXX/XXXXXX J. V. XX.X.XXXX, A. P. U. Ú. G. Č.. U.-G.-
U.-XXXX/XXXXXX zo dňa 29.9.2015, s Výpisom z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 25.6.2018, s kópiami SMS správ, s návrhom na rozvod manželstva sporových strán, a zistil nasledovný skutkový stav veci.
12. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Trnava, obec Bučany, katastrálne územie Bučany, a to pozemku parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 522 m2 a stavba súp. č. XXX, rodinný dom postavený na parcele č. XXX. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva a k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo dňa 1.4.2014 pod č. V 1048/1.
13. Z Čestného prehlásenia B. C. zo dňa 18.8.2015 vyplýva, že v júli 2014 boli u neho na návšteve C. Č., jeho žena B., dcéra M. a B. sestra M.. Varili guláš a bavili sa, B. hrala na gitare. C. mu povedal, že daroval žene dom, pretože na neho tlačila. Sťažoval sa mu, že potom ako jej daroval dom sa jej správanie k nemu zmenilo. Keď u neho vznikla hádka, C. chcel odísť lebo sa cítil znechutený a ponížený, B. sestra M. išla za ním a po chvíli keď vystúpila z auta, C. odišiel preč. Až neskôr sa dozvedel o čo išlo, keď mu M. povedala, že už B. nevie sexuálne uspokojiť a našla si to inde.
14. Z Čestného prehlásenia M. C. zo dňa 24.7.2015 vyplýva, že v októbri 2014 sa s p. Č. rozprával, keď prišla jeho manželka a po vystúpení z auta bez privítania začala p. Č. nadávať, že je neschopný (debil) s výčitkou, že ani tráva nie je pokosená. Po vstupe do dvora začala hlasno kričať, či nevie zobrať metlu a pozametať, že dom nie je jeho a nebude tu zadarmo bývať. Pomyslel si, čo je to za arogantnú ženu.
15. Z Čestného prehlásenia M. O. zo dňa 21.9.2015 vyplýva, že dňa 13.5.2015 videl, ako sa sused C. Č. pokúša dostať domov a na jeho otázku mu odpovedal, že kľúče má, ale nepasujú lebo je vymenený zámok. Koncom mája videl na kraji hája zaparkované auto C. Č. a videl ho spať v aute.
16. Z Čestného prehlásenia M. I. zo dňa 30.7.2015 vyplýva, že sa na neho obrátil C. Č. s prosbou, aby s ním išiel 3.6.2015 presťahovať mrazničku s mäsom, váhu a ďalšie osobné veci z rodinného domu. Po príchode k domu videl mrazničku na ulici spolu s mrazeným mäsom uloženým v taškách vedľa mrazničky. Bolo slnečno a pomerne vysoká teplota. Brána bola zamknutá. Manželka mu cez okno odpovedala na žiadosť o vydanie ostatných vecí, že to je všetko a nič ďalšie mu nepatrí, odmietla ho vpustiť dnu a padlo pár nechutných vulgárností na adresu C. Č., ako: sprostý, debil, idiot.
17. Zo Žiadosti o zrušenie trvalého pobytu vyplynulo, že ho dňa 13.5.2015 podala žiadateľka B. Č. a žiadala zrušiť trvalý pobyt C. Č. na adrese Bučany č. XXX z dôvodu odsťahovania sa z uvedenej adresy + rozvodu manželstva.
18. Z Rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. U.-E.-U.-XXXX/ XXXXXX zo dňa 5.2.2015 vyplynulo, že dňa 23.12.2014 v čase o 20.52 hod. poslal C. Č. B. Č. SMS správu, v ktorej ju nazval „zmijou odrbávačskou“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. C. Č. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 17 eur.
19. Z Rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. U.-E.-U.- XXXX/XXXXXX zo dňa 13.5.2015 vyplynulo, že správny orgán priestupkovú vec proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal C. Č. dopustiť tým, že dňa 24.2.2015 upchal komín krbu na adrese Bučany č. XXX handrou a novinami a tak mal robiť schválnosti manželke B. Č., čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie odložil z dôvodu, že oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku.
20. Z Rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. U.-E.-U.-XXXX/ XXXXXX zo dňa 29.7.2015 vyplynulo, že v mesiaci jún 2015 posielal C. Č. B. Č. SMS správy s vulgárnym, urážlivým obsahom, v ktorých jej nadával do kuriev, že sa kurví, ďalej jej uviedol, že má „vyhonený mozog“ a že jej „trčí z každého oka 10 kokotov“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. C. Č. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 25 eur. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že B. Č. uviedla, že bývalý manžel C. Č. ju neustále obťažuje SMS správami kde jej nadával do kuriev ako aj inak, čo trvá asi mesiac od kedy sa rozviedli. C. Č. uviedol, že urážlivé SMS správy posielal lebo sa bránil a B. Č. mu posielala tiež správy s podobnými urážlivými slovami. Správny orgán mal na
základe posúdenia obsahu SMS správ za to, že majú hrubo urážlivý obsah, ktorý narušuje občianske spolunažívanie, C. Č. sa k ich zasielaniu priznal, pričom správny orgán mal preukázané aj to, že KaM. Č. bol už v predchádzajúcich dvoch rokoch právoplatne postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu práve tým, že posielal SMS správy s vulgárnym obsahom B. Č..
21. Z Rozhodnutia Okresného úradu Nitra č. U.-G.-U.-XXXX/XXXXXX zo dňa 29.9.2015 vyplynulo, že konanie bolo zastavené. Podľa oznámenia, sa C. Č. mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dňa 21.6.2015 na parkovisku pred reštauráciou Hoffer v obci Zbehy, kde mal nadávať B. Č. slovami „sk....ná vy....ná p...č, nedá jej pokoj a zničí ju“ a tiež ju mal pred tým prenasledovať na vozidle, čím sa mal dopustiť hrubého správania. Uvedené konanie C. Č. poprel a označil ho za vymyslené tvrdenie exmanželky. Správny orgán dospel k záveru, že v danej veci ide o tvrdenie proti tvrdeniu a k udalosti absentuje svedok.
22. Z kópii SMS správ zaslaných z mobilného účtu nazvaného ako C., prípadne R. súdu vyplynulo, že z takto nazvaného účtu boli zasielané správy s textami: „... más uz aj vyhonený mozok krasavica...“, „ ty vyhonena kurva, uz mi za tie stresy nestojis, mam ta v pici ...“, „... alebo ti z kazdého oka trci 10 kok...v“, „kurvicka, co porabas?“, „... pofajci si, ak mas niekoho pri hube“, „... ako ta uz poznam, radsej mas vtaka v puse ...“.
23. Z ďalších kópii SMS správ zaslaných z mobilného účtu nazvaného ako Kajo vyplynulo, že z takto nazvaného účtu boli zaslané správy s textami: „... este tyzden budem robit kurica a potom pojdem do podnajmu“, „Takže od zajtra idem prec, to znamená že nezvlakujem drevo ...“.
24. Svedkyňa M.. M. E., sestra žalovanej uviedla, že pravidelne bola svedkom konfliktov medzi stranami, hlavne v poslednom čase trvania ich manželstva. Pár dní pred Vianocami v roku 2014 jej žalovaná volala, či môže k nej prísť, pretože jej žalobca dal takú facku, že spadla na zem a bolí ju chrbtica. Žiadala ho, aby jej podal lieky a aby zakúril, pretože v dome bolo 16 stupňov, ale neurobil to. Pred Vianocami sa žalovaná chcela vrátiť do domu, aby zobrala darčeky pre deti a pretože nemala kľúče od domu chcela, aby ju žalobca pustil, ktorý ju však do domu nechcel vpustiť a začal na ňu vykrikovať, že je „k...a špinavá“ a nech sa vráti tam, kde sa bola k...iť doteraz. Žalovaná sa bála vrátiť do domu, preto privolala políciu, v doprovode ktorej sa vrátila pre darčeky. Pár dní po Vianociach žalovanej začali chodiť výhražné SMS správy od žalobcu v ktorých bolo uvedené, že v dome sa nekúri a že rozmrznú trubky. Pretože sa zľakli, svedkyňa so žalovanou naložili drevo do auta a išli do domu zakúriť. Keď prišli k domu zistili, že je zakúrené a keď sa žalovaná chcela dostať do domu, začal na ňu opitý žalobca spoza brány vykrikovať, nech sa ide k...iť tam kde bola doteraz a nech je rada, že ju nechytí pod krk, lebo sa z toho o..be. Keď zistili, že ich žalobca oklamal, do domu už nešli, pretože sa žalobcu báli nakoľko bol opitý a nebola s ním žiadna reč, preto spokojne odišli lebo videli, že sa v dome kúri a trubky nerozmrznú. Počas Vianoc v roku 2014, žalovaná zostala u svedkyni asi dva a pol týždňa, vtedy žalobca písal žalovanej vulgárne správy, ktoré spolu rozoberali, pretože žalovaná tým trpela, bola veľmi traumatizovaná, smutná, bez energie, a bála sa žalobcu. Takýchto konfliktných situácií bolo viacero, napr. keď si boli grilovať u Jána Kováča, žalobcovho priateľa, kde boli aj ďalší susedia, vznikol konflikt potom, ako žalovaná vytiahla gitaru a začala spievať. Odvtedy začal žalobca žiarliť, pretože vedľa žalovanej sedel miestny opitý sused, ktorý jej v mobile ukazoval fotky svojej vnučky. Na to sa žalobca prudko postavil a odišiel si sadnúť do svojho auta na ulici. Svedkyňa z tohto zostala v šoku a pretože chcela ísť urovnať situáciu, sadla si k žalobcovi do auta a začali sa rozprávať. Vtedy sa žalobca na svedkyňu doslova vrhol a objal ju cez plecia akoby ju išiel bozkávať. Svedkyňa mu strhla ruky z pliec s tým, či sa zbláznil, veď žalovaná je jej sestrou, čo si žalobca tiež uvedomil, ruky dal preč a dokonca sa aj ospravedlnil. Svedkyňa tiež bola pri tom, keď žalovaná išla zakúriť v krbe a z krbu sa začal valiť dym, pričom nevedeli čo sa deje. Žalovaná išla na povalu skontrolovať komín a zistila, že v komíne bola napchatá žalobcova mikina s montážnou penou, čím bol komín upchatý. Po vyčistení komína sa následne riadne rozkúrilo. Žalovaná napísala žalobcovi, že mohli aj s dcérou vyhorieť, na čo jej žalobca odpísal, aby si dala vyčistiť komín kominárom a nech ju dobre p...be, aj tak jej z očí trčí 9 k...tov. Svedkyňa vnímala najväčšie konflikty medzi stranami na Vianoce v roku 2014, čo viedlo k rozpadu ich manželstva a žalobca sám povedal, nech si žalovaná podá návrh na rozvod. Žalovaná sa žalobcu bála, pretože bol veľký, mocný chlap a vždy mal tendenciu k násiliu. Väčšinou teda nereagovala, a ani na vulgárne SMS správy mu neodpovedala pretože vedela, že by to nemalo význam, vždy mu odpovedala bez nadávok a vulgarizmov. Svedkyňa žalovanú podnietila k tomu, aby išla žalobcovi zrušiť trvalý pobyt, pretože sa žalovaná stále bála jeho výhražných SMS správ.
25. Svedok M. I. uviedol, že pozná iba žalobcu, ku vzťahu medzi žalobcom a žalovanou sa nevie vyjadriť, vie len o udalosti, ktorá sa udiala až po rozvode ich manželstva. Svedok nevie presne kedy, ale keď sa žalobca vrátil z práce domov, boli vymenené zámky a nevedel sa dostať dnu, preto nejakú dobu prespával v aute. Nebol svedkom toho, ako boli vymenené zámky, dozvedel sa o tom len vtedy, keď mu žalobca opisoval, že sa nemohol dostať domov, pretože mu nepasovali kľúče. Tiež nevidel žalobcu prespávať v aute, o jeho prespávaní vie iba od žalobcu. Podľa svedka, žalobcu prespávanie v aute dosť poznačilo aj čo sa týka úbytku na váhe, keď sa potom následne stretli, tak ho pre značný úbytok na váhe takmer nespoznal. Predpokladá, že dôvodom jeho úbytku na váhe bola nejaká stresová situácia z rozchodu. V tom čase svedok nevedel, že žalobca vlastní chatu. Žalobca sa dohodol s manželkou, že si príde zobrať nejaké veci a svedka požiadal, či mu pomôže s prevozom mrazničky a či ju môže mať nejaký čas uskladnenú. Keď prišli v stanovenú hodinu, mraznička bola v čase príchodu pred bránou na ulici, obsah mrazničky bol uskladnený v taškách, niečo bolo aj v mrazničke. Nakoľko to bolo v lete, bolo to podľa názoru svedka divné riešenie. Bolo zamknuté, žalobca chcel aj nejakú váhu, preto sa snažil zvoniť alebo klopať na bránu, na čo sa žalovaná vyklonila a žalobcovi bolo povedané, že už mu tam nič nepatrí. Skončilo to výbuchom hnevu zo strany žalovanej, padli tam aj nejaké nadávky v zmysle ako debil a idiot.
26. Svedok M. C. uviedol, že sa so žalobcom nikdy nebavili o vzťahoch, spomína si ale, že nevie v ktorom roku to bolo keď sa raz bavili so žalobcom, a prišla za ním jeho manželka a začala mu nadávať čo vystáva a či nevie ani poupratovať, na čo sa žalobca nezmohol ani na slovo. Pani to hovorila takým arogantným, povýšeneckým tónom. K čestnému prehlásenia zo dňa 24.7.2015 svedok uviedol, že žalobca ho požiadal, či by mohol napísať ako to bolo a svedok súhlasil, že napíše čo videla a počul, čestné prehlásenie napísal osobne.
27. Svedok M. O. uviedol, že našiel žalobcu ako spal v aute pri háji, pretože ho vraj žena vyhodila z domu a vymenila zámky. Nevie čo sa u nich v domácnosti stalo a keď sa na to spýtal, žalobca povedal, že ho nachytala s voľakým. Potom žalobca prišiel na kávu ku svedkovi a povedal mu, že vraj svoju manželku nachytal s voľakým. K čestnému prehláseniu zo dňa 21.9.2015, ktoré svedok podpísal uviedol, že žalobca prišiel za ním a povedal, že sa nemôže dostať dovnútra, že žena vymenila zámky, a tak to spolu napísali.
28. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
29. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
30. Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (1) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. (2)
31. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
33. V prejednávanej veci sa žalobca po pripustení zmeny petitu žaloby domáhal dvoch výrokov, a síce určenia neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 28.2.2014 alebo uloženia povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi dar darovaný predmetnou darovacou zmluvou. Žalobca v časti prvého výroku zobral žalobu späť a zároveň navrhol pripustiť zmenu druhého výroku petitu žaloby tak, že sa domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností z dôvodu, že žalovaná podľa neho hrubo porušila dobré mravy, a to svojim správaním voči nemu ako darcovi.
34. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
35. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
36. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
37. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy späť, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie so súhlasom žalovanej vo výroku I. zastavil a predmetom konania zostal už iba návrh žalobcu na určenie, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré na základe Darovacej zmluvy zo dňa 28.2.2014 daroval žalovanej.
38. V takomto prípade ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP o určenie, či tu právo je alebo nie je. Nakoľko naliehavý právny záujem na danom určení nevyplýva z osobitného predpisu, je potrebné ho preukazovať, preto súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav ohrozenia práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
39. V prejednávanej veci žalobca naliehavý právny záujem odôvodňoval tým, že nakoľko žalovaná dobrovoľne nechcela vrátiť dar poskytnutý jej na základe darovacej zmluvy, žalobca musel túto právnu neistotu riešiť žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko len takýto výrok súdu uvedený v rozhodnutí je kvalifikovaný na zápis vlastníckeho práva k daru v prospech žalobcu do katastra nehnuteľností. Totižto, v prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať vlastnícke právo v katastri nehnuteľností, darca sa musí domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru do katastra nehnuteľností. I keď rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je ale právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností. Následne, v prípade uplatnenia takéhoto nároku, súd rieši ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
40. Žalobca sa v prejednávanej veci domáha určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka žalovaná. Vzhľadom k takému zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, je potom možné dôvodne sa domnievať, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Z dôvodu, že podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností za takejto situácie môže byť len súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorým bude odstránená neistota o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu, dospel súd k záveru, že žalobca má vo vzťahu k osobe zapísanej ako vlastník predmetných nehnuteľností, naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Následne sa súd zaoberal, či sú v prejednávanej veci splnené podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
41. Predpokladom toho, aby sa darca mohol domáhať vrátenia daru je správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny spôsobom, ktoré je možné hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Tento osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď dôjde výzva darcu na vrátenie daru obdarovanému. Dobré mravy nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti ide o súhrn morálnych pravidiel správania, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Je to súhrn v spoločnosti všeobecne akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru potom možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Vonkajším prejavom takéhoto správania je napríklad fyzické násilie voči darcovi, neposkytnutie pomoci, hrubý nezáujem alebo aj hrubé urážky.
Za právne relevantné možno však považovať len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pričom subjektívny pocit a úsudok darcu nie je rozhodujúci. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá akékoľvek negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, ale len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou.
42. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca ako darca sa nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, nakoľko v konaní nepreukázal, že by sa žalovaná ako obdarovaná správala voči nemu takým spôsobom, ktorý možno hodnotiť ako hrubo porušujúci dobré mravy.
43. Žalobca tvrdil, že správanie žalovanej ako obdarovanej hrubo porušujúce dobré mravy spočíva v tom, že žalovaná v júli 2014 počas návštevy u B. C. pred ôsmimi spoločnými priateľmi žalobcu ponižovala že je neschopný, že v októbri 2014 na ulici žalovaná nadávala žalobcovi že je neschopný debil a že ani tráva nie je pokosená, pričom dom nie je jeho a nebude tam zadarmo bývať, že žalovaná dňa 13.5.2015 požiadala o zrušenie žalobcovho trvalého pobytu v darovanej nehnuteľnosti na ktorej vymenila zámky, následkom čoho žalobca bol nútený prespávať v aute, že dňa 3.6.2015 žalovaná vyhodila mrazničku patriacu žalobcovi spolu s mäsom počas teplého dňa na ulicu a nevydala mu jeho ostatné osobné veci, pričom mu vulgárne vynadala že je sprostý, debil a idiot a že v období od darovania nehnuteľnosti žalovaná na žalobcu podala viaceré oznámenia pre podozrenie z priestupkového konania, pričom všetky oznámenia boli vyhodnotené tak, že neboli protiprávne.
44. Pokiaľ ide o hrubé urážanie žalobcu zo strany žalovanej, žalovaná uvedené poprela a uviedla, že naopak k hrubému správaniu dochádzalo zo strany žalobcu voči nej, za čo mu mali byť Okresným úradom Trnava uložené aj pokuty za narušenie občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním. To bol práve žalobca, ktorý jej posielal SMS správy s vulgárnym a výhražným obsahom. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná ho dokonca aj pred inými osobami hrubo urážala, keď sa o ňom vyjadrila že je sprostý, debil a idiot, ktorými urážkami sa žalobca cítil značne dotknutý na svojej dôstojnosti. Uvedené vyjadrenia žalovanej voči žalobcovi potvrdili v čestnom prehlásení a aj následne v rámci svedeckej výpovede M. C. Q. M. I.. Vulgárny obsah SMS správ zo strany žalobcu voči žalovanej, potvrdila svedkyňa M. E., a obsah textových správ vyplynul aj z kópií SMS správ predložených žalovanou.
45. V tejto súvislosti súd uvádza, že i keď žalobca o vyjadreniach žalovanej v prítomnosti tretích osôb, v rámci ktorých na jeho adresu uviedla že je debil či idiot, usudzoval, že sa jedná o hrubé urážky, ktorými sa cítil byť značne dotknutý na svojej dôstojnosti, bol súd toho názoru, že urážky tohto konkrétneho znenia sa nevyznačujú takou intenzitou, aby mohli byť posudzované ako hrubé porušenie dobrých mravov, majúc za následok vrátenie daru, keď zároveň je potrebné skonštatovať, že urážky zo strany žalovanej ani zďaleka nenadobudli až takú intenzitu ako urážky žalobcu v SMS správach adresovaných žalovanej. K takémuto úsudku súd dospel porovnaním znenia týchto urážok zo strany žalovanej s tými, ktoré žalovanej boli zaslané žalobcom v rámci ich SMS komunikácie, a ktoré podľa názoru súdu značne presiahli mieru urážok adresovaných žalobcovi. I keď táto SMS komunikácia medzi stranami nebola verejná, je súd toho názoru, že bola neslušná a hanlivé označenia sa rovnako mohli dotknúť dôstojnosti žalovanej, o čom svedčí aj to, že si obsah tejto komunikácie nenechala len pre seba, ale ju zdieľala aj so svojou sestrou, svedkyňou v danej veci, ktorá to súdu potvrdila. Zasielanie SMS správ žalovanej s neslušným a dokonca až vulgárnym obsahom súdu potvrdil aj samotný žalobca, okrem toho ich zasielanie a aj obsah bol potvrdený aj rozhodnutiami Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 5.2.2015 a zo dňa 29.7.2015. Je potrebné pripomenúť, že sporové strany sú bývalými manželmi, ktorí mali medzi sebou dlhodobo nezhody a vzájomne hlboko rozvrátený vzťah, čo v konaní obaja potvrdili a táto skutočnosť nebola sporná. V danom prípade sa teda jednalo o komunikáciu dvoch rozhádaných manželov, i keď je potrebné uviesť, že takáto komunikácia aj napriek stavu rozvratu ich manželstva, vôbec nebola korektná. Na čo však chce súd poukázať v súvislosti s takouto nevhodnou komunikáciou sporových strán je, že bola vzájomná. Nejednalo sa teda len o jednostranné hrubé vyjadrenia žalovanej ako obdarovanej voči žalobcovi ako darcovi, ale aj o ďalšie, a navyše aj hrubé vyjadrenia žalobcu na adresu žalovanej. Žalobca poukazoval na to, že mu ako darcovi mala byť určitou odmenou istá forma úcty obdarovaného, vzhľadom však k preukázaným správam žalobcu s neslušným
obsahom smerujúcim voči žalovanej je možné predpokladať, že je ťažko preukazovať úctu niekomu, kto sa sám správa voči obdarovanému hrubo a bez úcty. Súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval vyjadrenia žalovanej voči žalobcovi, na ktoré žalobca poukazoval ako na správanie hrubo porušujúce dobré mravy, na základe ktorého mu má byť vrátený dar, za hrubé urážky, a to bez ohľadu na to, že ich za také považoval žalobca, či jeho priatelia, pred ktorými sa žalovaná mala takto vyjadriť. Vyhrotenú formu komunikácie medzi sporovými stranami, na ktorú v konaní obaja poukazovali, súd považoval za komunikáciu rozhádaných manželov počas trvania rozvratu ich vzťahu, ktorý vyústil do rozvodu manželstva. V konaní teda nebolo preukázané, že by sa žalovaná dopúšťala hrubo urážlivého správania priamo osobne voči žalobcovi.
46. Žalobca v konaní preukazoval správanie žalovanej, ktorým došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, čestnými prehláseniami, ktoré súdu v rámci dokazovania predložil, ako aj svedeckými výpoveďami pisateľov týchto prehlásení. M. C. vo svojom prehlásení uviedol, že žalovaná uviedla na adresu žalobcu že je neschopný debil a vyčítala mu, že nie je pokosená tráva a nie je pozametaný dvor, pričom ju považoval za arogantnú ženu. Uvedené potvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi, kedy povedal aj to, že sa o vzťahu žalobcu nikdy so žalobcom nerozprávali. K tomuto súd uvádza, že označenie žalobcu za neschopného debila síce nie je vhodné a ani slušné, rozhodne však nie je vulgárne a až do tej miery hanlivé, a nie je ani takej intenzity, aby bolo možné hovoriť o hrubom porušení dobrých mravov. Okrem toho, uvedené vyjadrenie žalovanej je potrebné hodnotiť vo vzťahu k okolnostiam prípadu, kedy išlo o partnerov, ktorí mali vo vzťahu problémy. Rovnako tak je potrebné posudzovať aj výčitky žalovanej poukazujúce na nepokosenú trávu a nepozametaný dvor. Pokiaľ ide o to, že M. C. žalovanú považoval za arogantnú ženu, uvedené je pre rozhodnutie v danej veci irelevantné, navyše treba poukázať na to, že sa sám vyjadril, že o vzťahu žalobcu a teda ani o žalovanej sa so žalobcom nerozprávali, takže v jeho prípade muselo ísť o hodnotenie žalovanej len na základe jej prejavu počas tohto jediného stretnutia so žalovanou, bez bližšej znalosti jej povahy. Obdobne je možné posúdiť aj čestné prehlásenie a svedeckú výpoveď M. I., a to pokiaľ ide o vyjadrenia žalovanej adresované žalobcovi, keď vyjadrenie že je sprostý, debil a idiot nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. I keď sa žalobca dožadoval od žalovanej vydania jeho ďalších vecí, to že žalobcovi zostali v dome ešte niektoré jeho veci, svedok vedel len z vyjadrenia žalobcu, žiadnu reálnu vedomosť o tom nemal, takže svedeckou výpoveďou nebolo preukázané ani zadržanie osobných vecí žalobcu žalovanou. Vyloženie mrazničky aj so zamrazeným mäsom na ulicu počas teplého dňa, nie je úplne bežné správanie, aj toto je však možné posudzovať v kontexte udalostí prípadu, ako následok vzájomne narušených vzťahov bývalých manželov. M. O. v prehlásení a aj svedeckou výpoveďou potvrdil, že našiel žalobcu ako spal v aute, prípadne ako sa pokúša dostať domov, o skutočnej príčine toho, prečo žalobca spal v aute, rovnako ani o tom, že na dome boli vymenené zámky a kým, vedomosť nemal, pretože informáciu o tom, že žalobcu žalovaná vraj vyhodila z domu a vymenila zámky, mal len sprostredkovane od žalobcu, a teda svedok tvrdenie žalobcu ohľadom týchto skutočností nepreukázal. A napokon, pokiaľ ide o čestné prehlásenie Jána Kováča, z tohto taktiež nevyplynulo potvrdenie žiadneho takého správania žalovanej, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy. V prehlásení nie je uvedené nič konkrétne, najmä akým spôsobom sa zmenilo správanie žalovanej po darovaní domu, čo bolo dôvodom vzniknutej hádky spomenutej v prehlásení a na podnet koho vznikla, z čoho sa žalobca mal cítiť znechutený a ponížený, a už vôbec z predmetného prehlásenia nevyplývajú žiadne útoky žalovanej na žalobcu. Opäť, ani týmto čestným prehlásením nebolo preukázané správanie žalovanej, ktoré by malo za následok vrátenie daru žalobcovi.
47. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca v konaní čestnými prehláseniami a ani svedeckými výpoveďami nepreukázal, že by zo strany žalovanej došlo k jeho ohováraniu opakovane a aj pred inými osobami hrubým spôsobom, keď ani tvrdenia o správaní žalovanej v týchto čestných prehláseniach a svedeckých výpovediach nevykazujú znaky hrubého porušenia dobrých mravov.
48. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa hrubého porušenia dobrých mravov mala dopustiť aj tým, že v období od darovania nehnuteľnosti na neho podala viaceré oznámenia pre podozrenie z priestupkového konania a krivé obvinenia, pričom všetky oznámenia boli vyhodnotené tak, že neboli protiprávne. Ako dôkaz tohto svojho tvrdenia súdu však uviedol len také rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo konanie zastavené, čo sa javí ako účelové, s cieľom preukázať, že žalovaná podávala nepravdivé oznámenia. Súd na návrh žalovanej vyžiadal ďalšie rozhodnutia o priestupkoch, ktoré však ako
nepravdivé posúdené už neboli. Konkrétne ide o rozhodnutia Okresného úradu Trnava zo dňa 5.2.2015 a zo dňa 29.7.2015, ktorými bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo mu boli uložené pokuty. Z odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 29.7.2015 súdu vyplynulo aj to, že k uvedenému skutku (konkrétne k zasielaniu správ s vulgárnym obsahom žalovanej) sa žalobca aj priznal a tiež, že v predchádzajúcich dvoch rokoch bol žalobca už právoplatne postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z Rozhodnutia Okresného úradu Trnava zo dňa 13.5.2015 síce vyplýva, že správny orgán priestupkovú vec týkajúcu sa upchatia komína, ktorého sa mal žalobca dopustiť, odložil, ako však vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia a v podstate aj z vyjadrenia samotného žalobcu, žalobca priznal, že komín na krbe v rodinnom dome v skutočnosti upchal on, a to s odôvodnením, že ho treba vyčistiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že takéto vysvetlenie žalobcu sa súdu javí nepravdepodobné a prekvapujúce, keď žalobca, ktorý mal vedomosť o potrebe vyčistiť komín, ho z nepochopiteľných dôvodov ešte viac upchal.
49. V konaní tak nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná mala na neho podávať oznámenia o spáchaní priestupkov, ktoré neboli dôvodné, keď práve naopak, listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že žalobca bol opakovane postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu v súvislosti s jeho správaním sa vo vzťahu k žalovanej.
50. Za hrubé správanie sa žalovanej voči nemu, žalobca považoval aj to, že požiadala o zrušenie jeho trvalého pobytu v darovanej nehnuteľnosti a že ho z tejto nehnuteľnosti vyhodila. Ako vyplýva priamo zo žiadosti o zrušenie trvalého pobytu, ako dôvod pre zrušenie žalovaná uviedla odsťahovanie sa žalobcu z adresy trvalého pobytu a rozvod manželstva. Skutočnosť, že ho žalovaná z domu vyhodila, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, zostalo teda len pri jeho tvrdení, keď ani svedok Piskla toto nepotvrdil, nakoľko o vyhodení žalobcu z domu mal len sprostredkovanú informáciu. Práve naopak, z SMS správ, ktoré žalovaná súdu v kópii predložila vyplýva, že sám žalobca žalovanej oznámil, že má záujem sa odsťahovať, a to uvedením: „... od zajtra idem prec...“, prípadne „...este tyzden budem robit kurica a potom pojdem do podnajmu...“. Odhlásenie žalobcu z trvalého pobytu v darovanom dome, potom súd považoval len za prirodzený vývoj udalostí po rozvode manželstva sporových strán, keď žalovaná podala žiadosť o zrušenie pobytu dňa 13.5.2015, teda až po tom, ako sa na pojednávaní súdu v konaní o rozvod manželstva dňa 11.5.2015, obaja manželia, teda žalobca aj žalovaná, vzdali svojho práva podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, z čoho bolo zrejmé, že rozsudok ktorým bolo ich manželstvo rozvedené, v dohľadnej dobe nadobudne právoplatnosť.
51. A napokon, žalobca tvrdil aj to, že dôvodom rozvodu bol nový vzťah žalovanej. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadom toho, že nadviazanie mimomanželskej známosti zo strany obdarovaného, nie je považované za hrubé porušenie dobrých mravov. Okrem toho, uvedené tvrdenie nezodpovedá pravde, keď už zo samotného návrhu na rozvod manželstva ako aj z priebehu dokazovania vo veci vyplýva, že týmto dôvodom bolo zlé správanie žalobcu.
52. Dôkazné bremeno v konaní niesol žalobca, ktorý pre to, aby bol v spore úspešný, musel preukázať také konkrétne správanie sa žalovanej voči nemu, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Podľa názoru súdu, toto sa žalobcovi nepodarilo, keď preukázal len nie celkom vhodné (vyloženie mrazničky aj s mäsom na ulicu), prípadne slušné správanie žalovanej (označenie žalobcu výrazmi sprostý, debil a idiot), ktoré sa však nevyznačuje značnou intenzitou ani sústavnosťou, keďže išlo o vyjadrenia v podstatne nižšej intenzite a určite menej hanlivé ako žalobcove vyjadrenia voči žalovanej, a aj to len v dvoch prípadoch (v prítomnosti M. C. a M. I.). Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade sporových strán, ide o bývalých manželov, v manželstve ktorých začalo dochádzať k nezhodám a rozporom, čo potvrdili obe strany. S poukazom na uvedené má súd za to, že správanie sa žalovanej nenieslo znaky vyžadované na vrátenie daru zákonom, teda že by svojim konaním vo vzťahu k žalobcovi hrubo porušovala dobré mravy v dostatočnej intenzite.
53. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal také správanie sa žalovanej voči nemu, ktoré by bolo možné považovať za správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi, súd žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.
54. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku III. priznal plne úspešnej žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.