Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-379-2021.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Subarea
11CoP/379/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. W. XX, XXX XX A., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., a otec
- Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, B., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave na nariadenie neodkladného opatrenia na odovzdanie maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu IV, č.k. 17P/119/2021-22 zo dňa 07.10.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 17P/119/2021-22 zo dňa 07.10.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil odovzdanie maloletého N. V., nar. XX.XX.XXXX do ústavnej starostlivosti, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Pezinok, Nová ul. č. 9, 902 03 Pezinok. Matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Nikolasa Ďurka výživným každý vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na adresu Centra pre deti a rodiny Pezinok, Nová ul. č. 9, 902 03 Pezinok, počínajúc dňom odovzdania maloletého do ústavnej starostlivosti.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2, § 367 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods.1, § 329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a po oboznámení sa s návrhom a jeho prílohami mal za preukázanú naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzal v úvahu, že z obsahu spisu vyplýva, že matka počas gravidity užívala návykové látky (stopy po ich užívaní boli zistené u matky aj u maloletého) a zo zistenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, úsek sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mal za osvedčené, že matka aktuálne nie je schopná adekvátnym spôsobom zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Konštatoval, že podľa úradného záznamu z 21.09.2021, č. 2021/425237, matka deklarovala záujem o maloletého a ochotu podrobiť sa pravidelne testom na užívanie drog, pričom z obsahu úradného záznamu zo dňa 22.09.2021, č. 2021/427596, vyhotoveného sociálnou sestrou DFNsP Mgr. M. M. je zrejmé, že matka sa po odchode z nemocnice o maloletého nezaujíma, ani ho navštívila. Mal za to, že matka síce deklaruje vôľu starať sa o maloletého, avšak z vyjadrenia personálu nemocnice sprostredkovaného navrhovateľom nemal uvedené osvedčené. Prihliadol na skutočnosť, že do rodného listu maloletého bol medzičasom zapísaný otec a zároveň došlo ku zmene priezviska maloletého na V., z pôvodného T.. Vzal v úvahu informáciu pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.10.2021, že otec maloletého
bol odsúdený, má uložený trest domáceho väzenia, je monitorovaný, má povolené len vychádzky, počas ktorých pracuje pre mesto Stupava, a je užívateľom pervitínu. Uviedol, že súdu nie je známa žiadna iná osoba, ktorá by mohla v súčasnosti zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého (stará matka maloletého pracuje). Z uvedených dôvodov dospel k záveru o nevyhnutnosti zásahu do pomerov účastníkov neodkladným opatrením zabezpečením riadnej starostlivosti maloletému prostredníctvom zariadenia, ktoré je na to určené. Zároveň určil matke a otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné určil s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti prípadu, v minimálnej zákonnej výške v súčasnosti predstavujúcej sumu 29,87 eur mesačne.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť považujúc ho za nesprávne, keď súd vychádzal pri rozhodovaní z nedôsledne zisteného skutočného stavu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, v mnohých súvislostiach nepreukázaného a interpretovaného skresľujúcim spôsobom v neprospech matky. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietala, že zistenia a konštatovania uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nezakladajú na pravde ani objektívnom zhodnotení schopnosti matky postarať sa o maloletého. Poukázala na to, že navrhovateľ vykonal šetrenie v jej domácnosti dňa 17.09.2021 v jej neprítomnosti, keďže v tom čase bola hospitalizovaná na gynekologicko-pôrodníckej klinike SZU a UNB v Bratislave, pričom starostlivosť o domácnosť bola z jej strany a zo strany jej matky, vzhľadom na priebeh tehotenstva, značne sťažená. Tvrdenia o jej neschopnosti, labilite a údajnej prchkosti považovala za svojvoľné, nepreukázané a z nich vyvodené závery za arbitrárne. Mala za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z jej správania z minulosti, pred dovŕšením plnoletosti či prevzatím zodpovednosti za počatie dieťaťa. Vyslovila názor, že existencia problémového správania, uznanie vinnou z prečinu alebo neabsolvovanie pravidelných návštev v tehotenskej poradni nemôže prezumovať jej neschopnosť postarať sa o maloletého, keď ani nedostala príležitosť fakticky sa po pôrode prejaviť. Podľa jej mienky, navrhovateľ nepreukázal žiadnu indíciu u nej, ktorá by v súčasnej dobe osvedčila jej nespôsobilosť zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Nesúhlasila s názorom, že matka musí preukazovať jej spôsobilosť postarať sa o dieťa, pretože dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, ktorý neustále poukazuje na jej profil z minulosti a v návrhu ani neodôvodnil hrozbu, ktorá má údajne k maloletému smerovať. Namietala, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí len stotožnil s návrhom ÚPSVaR, nezaoberal sa súčasným skutkovým stavom, svojou integritou vážne zasiahol do výkonu jej rodičovských kompetencií, nezohľadnil ani základný princíp CMP (záujem dieťaťa), osvojil si závery vyplývajúce z úradného záznamu ÚPSVaR z 22.9.2021, ktoré neverifikoval a vytvoril si z nich mylný úsudok o tom, že nemá záujem o osobnú starostlivosť o maloletého a úradnému záznamu z 21.09.2021 nevenoval pozornosť, napriek tomu, že obsahoval údaje o tom, že prejavila záujem o maloletého, ochotu podrobiť sa pravidelne testom na užívanie drog, pričom z návrhu si osvojil skutočnosť, že matka sa registrovala v CPLDZ na Hraničnej ul. v Bratislave, avšak na predložené negatívne výsledky testov na drogy neprihliadal. Namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je bez konkretizácie ohrozenia maloletého, nespĺňa zákonné náležitosti, neobsahuje myšlienkový postup súdu, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Súčasne uviedla, že aj napriek nepreskúmateľnosti rozhodnutia, vzhľadom na vyslovené závery súdu, možno vzhliadnuť v myšlienkovom postupe súdu závažné zlyhania. Mala za to, že nepostačuje v odôvodnení rozhodnutia uviesť obsah jednotlivých dôkazov, ale vyžaduje sa zakomponovanie úvah, ktorými sa súd pri hodnotení riadil a v danom prípade bolo žiadúce vysvetliť, prečo súd prisúdil dôkazom predloženým navrhovateľom vierohodnosť z hľadiska osvedčenia nároku a najmä prečo predložené dôkazy vôbec považoval za relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku. Poukázala na ust. § 220 ods. 2 CSP, § 234 ods. 2 CSP a kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia. Podľa jej mienky, z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v predmetnom prípade nemôže plniť svoju úlohu, čo má za následok porušenie jej práva na spravodlivý proces a zároveň inú vadu konania podľa písm. b/. Dala do pozornosti Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 153/07 a Nálezy ÚS SR zaoberajúce sa problematikou kvality odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Zdôraznila, že porušenie práva na spravodlivý proces spočíva aj v rozhodovaní súdu bez možnosti vyjadrenia oboch rodičov, vzhľadom na závažnosť zásahu súdu. Uviedla, že súd síce musí rozhodovať v krátkom čase, avšak nič mu nebránilo uskutočniť výsluch rodičov, obzvlášť za situácie, kedy nemal osvedčenú vôľu postarať sa o maloletého. Namietala, že daným postupom súd závažným spôsobom zasiahol do výchovy maloletého a do jej rodičovských kompetencií, pričom dôsledne neskúmal všetky okolnosti daného prípadu, nezohľadnil nevyhnutnosť neustálej osobnej prítomnosti matky, vzhľadom
na prirodzenú citovú väzbu medzi matkou a dieťaťom, dojčenie dieťaťa a potrebu zachovania jeho primárnych rodinných väzieb. Mala za to, že súd sa nezaoberal otázkou zverenia maloletého do dočasnej osobnej starostlivosti iných rodinných príslušníkov ako starej matky maloletého, nenahliadol do evidencie obyvateľstva a neskúmal iné možnosti dočasného riešenia ako odovzdanie maloletého do ústavnej starostlivosti. Zdôraznila, že je spôsobilá a pripravená zabezpečovať maloletému osobnú starostlivosť, chce mu vytvoriť najlepšie podmienky pre priaznivý vývin, nie je závislá na omamných látkach a aj v budúcnosti je ochotná podrobiť sa testom. Maloletého nadovšetko ľúbi, očakáva jeho návrat, odlúčenie od syna jej spôsobuje útrapy a je presvedčená, že predlžovanie stavu odlúčenia maloletého od najbližšej rodiny - matky môže mať závažný negatívny vplyv na jeho budúci zdravý vývin.
4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné.
6. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
7. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
8. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
9. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti práva (nároku), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy a aby neboli závažné pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
10. V danej prejednávanej veci odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa (po zistení, že jeho pomery sú ohrozené a existujú dôvodné obavy o jeho zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin) jeho dočasné odovzdanie do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pezinok. Súd prvej inštancie mal správne osvedčenú potrebu úpravy ohrozených pomerov maloletého dieťaťa, pričom matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade vznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia odovzdaním maloletého dieťaťa do starostlivosti CDR nahradzujúcej starostlivosť rodičov z dôvodu, že pomery maloletého dieťaťa sú ohrozené a riešenie tejto situácie neznesie odklad. Z obsahu návrhu a pripojených listín jednoznačne vyplýva, že matka ohrozila život a zdravie maloletého užívaním pervitínu počas gravidity, ktorú skutočnosť sama priznala, pričom vyšetrením (po pôrode) bola u matky aj u maloletého zistená prítomnosť návykových látok (správa UNB Bratislava z 21.09.2021) a nadväzujúc na uvedené bol maloletý podrobený ďalším vyšetreniam (neurologickým). Skutočnosť, že anamnéza matky zaznamenáva abusus nikotínu, abusus pervitínu a v minulosti priznala abusus heroínu, osvedčuje lekárska správa UNB Bratislava z 28.9.2021. Rovnako tak z daných správ vyplýva nezodpovedný postoj matky počas tehotenstva, keď okrem užívania návvkových látok sa nepodrobovala pravidelne kontrolám u lekára gynekológa (správa UNB z 17.09.2021). Na námietky matky o ňou prezentovanom záujme postarať sa o maloletého, ktorý vyplýva aj zo správ ÚPSVaR, jej ochota podrobiť sa testom na prítomnosť omamných látok v moči a potvrdenia o výsledkoch testov (negatívne) odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že užívanie omamných látok (dlhodobé), naviac počas gravidity je tak závažnou skutočnosťou, ktorá zakladá dôvod pre ochranu maloletého dieťaťa (novorodenca) a v tejto súvislosti je nevyhnutné konštatovať, že v prípade uvedených testov išlo o jednorazový test, ktorý neosvedčuje skutočnosť, že matka sa pravidelne podrobuje testom, neosvedčuje, či podstupuje liečbu zo závislosti užívania omamných látok a v konečnom dôsledku, či sa dokáže o novorodenca náležite postarať. Ak matka prezentuje svoj vzťah k maloletému, záujem zabezpečovať starostlivosť o neho a zmenu svojho postoja, všetky jej tvrdenia a argumenty budú náležite dokazované v konaní vo veci samej. V danom prípade je na prvom mieste ochrana maloletého dieťaťa, ktorému v prípade zlyhania rodiča, musí poskytnúť ingerenciu štát. Nemožno vziať v úvahu ani argument matky, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo správania matky z minulosti, keďže okolnosti na strane matky spočívajúce v užívaní omamných látok sa vzťahujú k obdobiu jej tehotenstva a úzko súvisia s vývinom plodu a narodením dieťaťa. Odvolací súd nespochybňuje, že dieťa potrebuje matku, keďže ich vzájomný vzťah a vytváranie väzby sú nevyhnutné pre vývin dieťaťa. Rovnako nespochybňuje právo rodiča dieťa vychovávať a starať sa oň a právo dieťaťa byť vychovávané rodičmi, ktoré práva patria medzi ich základné práva a spolu so záujmom dieťaťa sú významným kritériom pri rozhodovaní súdov, avšak ochrana dieťaťa a jeho právo na zdravý psychický a fyzický vývin je prvoradým hľadiskom a má prednosť pred právom matky na výchovu dieťaťa. V danom prípade, vzhľadom na konanie matky a skutočnosť, že z predložených dôkazov nemožno ustáliť pomery na strane matky a jej schopnosť postarať sa o novonarodené dieťa, bolo nevyhnutné vychádzať z osvedčených skutočností, t.j. z obsahu pripojených listín k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vzhľadom na charakter daného konania, ktorým je rýchla a účinná ochrana práv maloletého dieťaťa, a v ktorom konaní sa dokazovanie nevykonáva, odvolací súd dospel k záveru o správnosti výroku 1. napadnutého rozhodnutia. Na argument matky, ktorá nesúhlasila s postupom ÚPSVaR pri šetrení pomerov v jej domácnosti, v ktorej sa z dôvodu hospitalizácie v čase šetrenia nenachádzala, odvolací súd neprihliadal, pretože prítomnosť matky pri šetrení nebola nevyhnutná, nakoľko predmetom šetrenia bolo zistenie, či má matka vytvorené podmienky pre maloleté dieťa, či má pripravenú výbavu pre novorodenca a v akom stave sa nachádza jej domácnosť, išlo teda výlučne o sociálne šetrenie. Odvolací súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že z odvolania podaného matkou nevyplýva, že by jej v starostlivosti o maloleté dieťa vedeli a dokázali (vzhľadom na jej históriu užívania omamných látok) pomôcť príslušníci jej rodiny, a uvedené žiadnym spôsobom nepreukázala. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že otec v priebehu konania taktiež neprejavil záujem o dieťa, jeho postoj k zabezpečeniu starostlivosti o maloletého nie je známy, na odvolanie matky voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie nereagoval, pričom z poskytnutých informácií kolíznym opatrovníkom vyplýva, že otcovi bol uložený trest odňatia slobody (podmienečný) a je užívateľom návykových látok. Odvolací súd s poukazom na charakter a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, uzavrel, že návrh na jeho nariadenie je dôvodný, keďže v danom štádiu konania nie je vo veci možné vykonať náležité a potrebné dokazovanie. Všetky námietky matky budú predmetom konania vo veci samej o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom alebo do starostlivosti
inej osoby (náhradná osobná starostlivosť), ak na základe vykonaného dokazovania súd dospeje k záveru o potrebe rozhodnúť vo veci starostlivosti o maloleté dieťa.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie súdu je len dočasným rozhodnutím a v prípade, ak dôjde ku zmene pomerov alebo, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a matka preukáže, že je schopná postarať sa o dieťa a má pre neho vytvorené podmienky je namieste kedykoľvek iniciovať zrušenie daného rozhodnutia súdu (§ 363 CMP). Odvolací súd musí súdu prvej inštancie vytknúť, že jeho povinnosťou bolo postupovať v súlade s ust. § 360 CMP a vzhľadom na závažný zásah súdu nariadením odovzdania maloletého dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov formou neodkladného opatrenia, začať z úradnej povinnosti (ex offo) konanie o nariadenie ústavnej výchovy. Takýto postup je potrebné realizovať okamžite a vo veci konať bezodkladne, urýchlene, hospodárne a čo najrýchlejšie vec prejednať a rozhodnúť (čl. 12 CMP) tak, aby pobyt maloletého dieťaťa v domácnosti profesionálnej rodiny (uvedené vyplýva z oznámenia CDR Pezinok z 12.10.2021) bol čo najkratší, len na nevyhnutnú dobu, a aby sa mohlo do starostlivosti rodiča, prípadne iného člena rodiny (náhradná osobná starostlivosť) vrátiť čo najskôr. V konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti súd prvej inštancie vykonaná náležité dokazovanie, tzn. vo veci bezodkladne nariadi pojednávanie, uskutoční výsluch rodičov, v prípade potreby svedkov, kolíznemu opatrovníkovi nariadi prešetriť pomery v domácnosti matky a uloží mu povinnosť podať komplexnú správu o šetrení pomerov aj rodinných príslušníkov žijúcich v domácnosti s matkou (vrátane ich zamestnania), preskúma dopytom na Centre pre liečbu drogových závislostí, či sa matka podrobuje liečbe na užívanie omamných látok, či je spolupracujúca, či má nastavenú medikamentóznu liečbu a s akým výsledkom, vyžiada si z CDR Pezinok správu o pobyte maloletého v zariadení obsahujúcu informácie o tom, či matka prejavuje záujem o dieťa a v akých intervaloch dieťa navštevuje, prípadne podanie iných skutočností významných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj v priebehu súdneho konania o nariadenie ústavnej starostlivosti je kedykoľvek možný postup podľa § 363 CMP, t.j. zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ak sa preukáže v konaní zmena pomerov alebo zmena okolností na strane matky, prípadne ak by odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené (možnosť zabezpečiť starostlivosť o maloletého prípadne aj inou osobou z členov rodinných príslušníkov). Ak sa vykonaným dokazovaním preukáže, že matka je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletého, súd konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom zastaví a v prípade, ak sa vyskytne potreba nariadenia dohľadu, začne konanie ex offo o nariadení dohľadu a bude postupovať v súlade s ust. § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine.
13. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci návrh ÚPSVaR na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného rodičom na maloleté dieťa spĺňa podmienky ust. § 366 CMP, podľa ktorého možno neodkladným opatrením uložiť povinnosť rodičovi platiť výživné na maloleté dieťa v nevyhnutnej miere, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Neodkladným opatrením sa výživné určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Výživné sa určuje len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V danom konaní je nesporné, že maloletý bol priamo z nemocnice po narodení odovzdaný do CDR Pezinok a v konaní nebolo osvedčené, že by rodičia prispeli na jeho výživu. Odvolací súd zároveň konštatuje, že matka vo vzťahu k uloženiu povinnosti platiť výživné na maloletého nevzniesla žiadne námietky. Odvolací súd dospel k záveru, že aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka bude pravdepodobne poberateľkou rodičovského príspevku a pomery na strane otca nie sú známe, keď z informácií poskytnutých kolíznym opatrovníkom vyplýva, že otec vykonáva práce počas odpykávania si podmienečného trestu odňatia slobody je výživné vo výške určenej súdom prvej inštancie v minimálnej hranici primerané za daných okolností ako výživné v nevyhnutnej miere.
14. Odvolací súd po preskúmaní spisu vyhodnotil námietky matky o porušení jej práva na spravodlivý proces ako nedôvodné. Pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie jej neumožnil vyjadriť sa k návrhu, odvolací súd poukazuje na charakter konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je špecifickým konaním spravujúcim sa ust. § 324 a nasl. CSP bez povinnosti súdu vykonávať dokazovanie vo veci. Pokiaľ ide o výhradu matky súvisiacu s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na konštantnú súdnu judikatúru, z ktorej vyplýva, že súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie síce odôvodnil stručne, avšak z jeho obsahu vyplýva, ktoré z dôkazov zohľadnil, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a dané rozhodnutie spĺňa kritériá ustanovené v § 220 CSP v spojení s ust. § 236 CSP.
15. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako správne.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).