Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-40-2021.pdf
PDF · 74.79 KB
Case nature
Subarea
40C/40/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v spore žalobkyne: H. M., K..N.., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Š. XXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému: B.. K. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Š. XXX/XX, XXX XX R., o neúplnom podaní, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobkyne doručené súdu dňa 20.07.2021 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 20.07.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené podania označené ako „Návrh na vrátenie daru“, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby jej žalovaný „vrátil dar“ (väčšiu časť jej pôvodného bytu a záhrady na Š. XX H. R. B.) alebo „splácal 2.800,- eur mesačne 0,5 roka“, vzhľadom na to, že žalovaný nedodržal sľúbené podmienky darovania a tiež žalobkyňu týra psychicky aj fyzicky. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný nespláca dohodnutú sumu na rekonštrukciu jej malej zostatkovej časti bytu, ktorú musela kvôli nemu urobiť. Tiež uviedla, že si vzala úver, ktorý jej žalovaný sľúbil splatiť a taktiež, že žalovaný jej sľúbil splácať aj sumu 20.000,- eur ako vďaku na prilepšenie jej života. V ďalšom opísala nevhodné správanie žalovaného voči nej.
2. Uznesením č.k. 40C/40/2021-8 zo dňa 28.09.2021 súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní opravila a doplnila svoje podanie s poučením ako má nedostatky odstrániť. Zároveň súd žalobkyňu poučil, že ak v stanovenej lehote svoje podanie nedoplní, resp. neopraví súd jej podanie v zmysle § 129 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“) odmietne.
3. Žalobkyňa doručila súdu dňa 19.10.2021 podanie, v ktorom uviedla, že v roku 2018 darovala žalovanému väčšiu časť jej bytu, pozemok a brala úvery na rekonštrukciu na základe jeho sľubu, že aspoň časť ceny daru postupne splatí. Uviedla tiež, že jej podpísal cenu bytu 45.000 eur (interná dohoda) a cenu rekonštrukcie 12.500 eur. Ďalej uviedla, že nakoľko doteraz za 3 roky nič z toho nesplatil a svoju časť bytu zrekonštruovanú previedol na strýka, týra ju psychicky aj fyzicky, je nútená žiadať vrátiť dar finančným vyrovnaním aspoň 20.000 eur. Poukázala tiež na to, že k sume 2.800 eur (mesačná splátka) dospela tým, že žalovaný má plat minim. 2.800 eur. Uviedla, že žalovanému uverila, že jej bude v starobe vracať aspoň časť daru. Požiadala, aby „sumu a čas vrátenia financií rozhodol súd“.
4. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
5. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
6. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Keďže žalobkyňa v súdom stanovenej lehote neodstránila nedostatky svojho podania, ktoré tak napriek výzve súdu nespĺňa zákonné náležitosti riadnej žaloby podľa § 127 v spojení s § 132 a nasl. C.s.p., a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať, súd jej podanie v zmysle citovaného ustanovenia § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol.
8. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobkyňa vo svojom podaní doručenom súdu dňa 20.07.2021 neuviedla jasný, určitý a zrozumiteľný petit (žalobný návrh), ktorý by bol materiálne vykonateľný. Petit, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku, je pritom najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Keďže ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 C.s.p.). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný a musí zodpovedať skutkovému žalobnému deju. Súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré žalobca začatím konania sledoval. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. Žalobca uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť žalovanému rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia práva či právnej skutočnosti. V sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/142/2020-52 zo dňa 16.03.2021). Z podania žalobkyne pritom vôbec nie je možné zistiť, čoho konkrétne sa domáha, keď žalobkyňa nešpecifikovala presne (nielen čo do dôvodu ale ani čo do rozsahu), aký dar (presné označenie daru) a v akom rozsahu (akú časť daru) žiada vrátiť, prípadne ak navrhuje, aby jej žalovaný splácal sumu 2.800,- eur mesačne, presné určenie odkedy a dokedy má žalovaný povinnosť plniť, akú sumu ma celkovo takto splatiť, pričom tieto nedostatky neodstránila ani na základe výzvy súdu (uznesením č.k. 40C/40/2021-8 zo dňa 28.09.2021), keď vo svojom doplnení podania dokonca uviedla, že „žiada vrátiť dar finančným vyrovnaním aspoň 20.000 eur“ a tiež, aby „sumu a čas vrátenia financií rozhodol súd“. Z uvedeného vymedzenia nie je možné vôbec ustáliť (a to ani v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobkyne ako bude uvedené nižšie), čoho sa vlastne žalobkyňa domáha.
9. Žalobkyňa vo svojom podaní neuviedla v dostatočnom rozsahu ani skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok. K tomu, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, sú sporové strany povinné predovšetkým tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti. V žalobe je potrebné vykonať zásadné určenie skutku tak, aby bola žaloba prejednateľná, t.j. aby skutkový dej bol nezameniteľne vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami. Nedostatok uvedenej náležitosti žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní, ak žaloba neobsahuje vôbec žiadne vymedzenie rozhodujúcich skutočností alebo ich vymedzenie je natoľko neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné, že bez ďalšieho nie je možné určiť, aký skutok má byť predmetom konania, alebo medzi tvrdenými skutočnosťami a žalobným petitom je logický rozpor (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo/4457/2007 zo dňa 04.12.2007, obdobne sp. zn. 25 Cdo/2142/2004 zo dňa 08.12.2004). Žalobca je pritom ten, kto sa obrátil so svojou žalobou na súd. Je preto výlučným právom (a zároveň aj povinnosťou) žalobcu vymedziť dostatočne presným, určitým a zrozumiteľným spôsobom skutok, z ktorého vplýva žalovaný nárok, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Na to slúžia práve skutkové tvrdenia, ktoré tvoria jednu z najpodstatnejších náležitostí každej žaloby. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nie je možné nahradiť ani odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.). Súd nemôže do tohto výsostného práva žalobcu žiadnym spôsobom zasahovať a pasivita žalobcu v tomto smere nemôže byť nahradená aktivitou súdu. Pritom platí, že neodstránenie uvedeného
nedostatku samotným žalobcom spôsobuje, že súd nemôže v konaní pokračovať (keďže nevie, o čom a na podklade čoho má konať) a musí podanie odmietnuť. Uvedené platí aj na posudzovanú vec, keďže žalobkyňa vo svojom podaní (ani v jeho doplnení) neuviedla v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok, nie je možné dostatočne presne a určito identifikovať skutok, o ktorom má súd konať, a nie je ani zrejmé, aká príčinná súvislosť je medzi skutkovými tvrdeniami žalobkyne a žalobným petitom. Žalobkyňa v doplnení podania uviedla, že darovala žalovanému väčšiu časť jej bytu, pozemok a brala úvery na rekonštrukciu na základe jeho sľubu, že aspoň časť ceny daru postupne splatí. Ďalej uviedla, že nakoľko doteraz za 3 roky nič z toho nesplatil a svoju časť bytu zrekonštruovanú previedol na strýka, týra ju psychicky aj fyzicky, je nútená žiadať vrátiť dar finančným vyrovnaním aspoň 20.000 eur. Z takéhoto vymedzenia skutku nie je možné vôbec zistiť (ani v spojení s petitom), čo je vlastne predmetom konania a akého nároku sa žalobkyňa vlastne domáha, keď spôsob vymedzenia skutku žalobkyňou neumožňuje súdu podradiť ho pod konkrétne zákonné ustanovenie, a tým neumožňuje súdu ani zamerať dôkaznú činnosť v konaní (súd nevie, o čom a na podklade čoho má konať). Pritom súd zdôrazňuje, že opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť ani odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).
10. Všetky vyššie uvedené vady podania žalobkyne vo vzájomnej súvislosti (ale aj jednotlivo) mali pritom za následok, že pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní ďalej riadne pokračovať, a preto neostávalo súdu iné ako podanie žalobkyne doručené súdu dňa 20.07.2021 v súlade s § 129 ods. 3 C.s.p. odmietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).