Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej veci posudzovaného: D. C., nar. 2. novembra XXXX, trvale bytom Q., v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom Q. C., nar. XX. júna XXXX, trvale bytom D. 4, T. T., o návrhu navrhovateľky: D. C., nar. XX. januára XXXX, trvale bytom Q. XXX, za účasti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a o ustanovenie opatrovníka, o odvolaní posudzovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -338 zo dňa 11. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v I. a V. výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v II. až IV. výrokovej vete m e n í nasledovne: Súd obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony D. C., nar. XX.XX.XXXX u s t a n o v u j e opatrovníka v osobe Z. Q., so sídlom Q. XX, XXX XX Q., IČO: 00 313 882, ktorá je oprávnená obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony zastupovať pred všetkými štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi verejnej správy, súdmi, fyzickými, právnickými osobami, rozhodovať o poskytovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nakladať s jeho majetkom, preberať v jeho mene dôchodok a nakladať s ním okrem sumy 100,-Eur týždenne. Opatrovník je oprávnený na všetky úkony, ktoré sú bežné a úkony, ktoré nie sú bežné, sa vyžaduje súhlas súdu. Opatrovník je povinný každý rok vždy k 31.11. a k 31.05 predkladať súdu správy o stave majetku obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony.

III. Účastníkom konania n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -338 zo dňa 10. novembra 2020 rozhodol nasledovne: I. Súd D. C., nar. XX.XX.XXXX obmedzuje spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý na všetky úkony spojené s nakladaním so svojím majetkom, uzatvárať zmluvy a dohody finančného a majetkového charakteru, rozhodovať o poskytovaní sociálnej a zdravotnej starostlivosti, konať a vystupovať pred všetkými štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi verejnej správy, súdmi, fyzickými, právnickými osobami, byť volený, preberať invalidný dôchodok a nakladať s ním, okrem sumy 100,- eur týždenne. II. Súd obmedzenému spôsobilosti na právne úkony D. C., nar. XX.XX.XXXX ustanovuje opatrovníka v osobe D. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená obmedzeného spôsobilosti na právne úkony zastupovať pred všetkými štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi verejnej správy, súdmi,

fyzickými, právnickými osobami, rozhodovať o poskytovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nakladať s jeho majetkom, preberať v jeho mene dôchodok a nakladať s ním okrem sumy 100,- eur týždenne. III. Opatrovník je oprávnený na všetky úkony, ktoré sú bežné a úkony, ktoré nie sú bežné, sa vyžaduje súhlas súdu. IV. Opatrovník je povinný každý rok, vždy k 30.11. a k 31.05., predkladať súdu správy o stave majetku obmedzeného spôsobilosti na právne úkony. V. Trovy dôkazov znáša štát.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka, matka posudzovaného, sa domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho syna a žiadala, aby mu v takom prípade bola ustanovená za opatrovníka; tvrdila, že posudzovaný niekoľko rokov trpí duševnou poruchou, ktorá nie je prechodná, bol viackrát hospitalizovaný na psychiatrickej klinike, po prepustení z nemocnice vždy svojvoľne ukončil liečbu, odmietal spolupracovať s lekármi a užívať lieky. Bez liečby sa jeho stav zhorší, prestáva sa orientovať v realite, stáva sa agresívnym, neuvedomuje si závažnosť svojho ochorenia, ani dôsledky svojho konania. K návrhu pripojila listinné dôkazy, najmä pokiaľ ide o lekárske správy, resp. správy o hospitalizácii. Posudzovaný v priebehu konania s návrhom nesúhlasil, tvrdil, že vie zaobchádzať s peniazmi, vybavovať si veci s úradmi, potvrdil, že niektoré veci rieši navrhovateľka, ktorá mu nedovolí samému niečo riešiť. Tvrdil, že je orientovaný v čase, pozná hodnotu mincí. Uviedol, že v čase podania návrhu invalidný dôchodok ešte nemal, bol uznaný za invalidného dôchodcu na 70%. Popísal dôvody, prečo prestal chodiť do školy, namietal spôsoby liečby, poukázal na hospitalizáciu na psychiatrických oddeleniach na Slovensku, v Španielsku, ako aj niektoré konflikty v zahraničí. Uviedol, že liečbu nepotrebuje, pri výsluchu uviedol, že sa lieči u MUDr. Jančovej, užíva predpísané lieky, chodí na kontroly, jedenkrát mesačne na injekciu, drogy aktuálne neužíva.

1.2 Okresný súd uzneseniami posudzovanému ustanovil procesného opatrovníka v osobe jeho otca Q. C.; vo veci nariadil znalecké dokazovanie; dňa 14.08.2018 do konania vstúpil prokurátor.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie , , aplikoval tiež ustanovenie (ďalej len „“), ustanovenia až C.m.p. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, navrhovateľky, posudzovaného, procesného opatrovníka; vo veci sa vyjadril prokurátor. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, v konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 57/2018, v nadväznosti na závery dokazovania bol doplnený znalecký posudok, okresný súd znalca vyslúchol na pojednávaní. Okresný súd tiež vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpismi z účtu, predložených posudzovaným za obdobie 3/2019 do 12/2019 s počiatočným stavom na účte cez 33.000,-Eur a konečným stavom na účte 29,-Eur; oboznámil sa so skutočnosťami vyplývajúcimi z lustrácie Sociálnej poisťovne, podľa ktorej je posudzovaný poberateľom invalidného dôchodku vo výške 1.243,50 Eur; z pripojeného spisu sp.zn. okresný súd zistil, že uznesením č.k. -13 zo dňa 27.02.2018 bolo rozhodnuté, že prevzatie posudzovaného do zdravotného zariadenia bolo prípustné. Z iného spisu okresný súd zistil, že uznesením č.k. -9 zo dňa 23.09.2015 bolo vyslovené, že prevzatie posudzovaného do ústavu zdravotnej starostlivosti bolo v súlade so zákonnými dôvodmi.

1.4 Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie navrhovateľka žiadala konanie zastaviť; okresný súd uznesením č.k. -198 zo dňa 23.10.2019 konanie vo veci nezastavil.

1.5 Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia z právneho hľadiska zdôraznil účel a význam konania o spôsobilosti na právne úkony; obmedzenie spôsobilosti je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Ustálil predpoklady pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby, ktorými je 1/ skutočnosť, že fyzická osoba trpí duševnou poruchou, 2/ duševná porucha fyzickej osoby je dlhodobejšieho charakteru, nie je len prechodná, 3/ fyzická osoba nie je schopná robiť právne úkony v dôsledku duševnej poruchy. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a nepochybne preukázané, že posudzovaný trpí závažným duševným ochorením, a to nediferencovanou schizofréniou; toto duševné ochorenie je trvalé, liečbou len parciálne ovplyvniteľné, je chronické, prejavuje sa poruchami myslenia, vnímania, emotivity a osobnosti. Nemožno očakávať podstatné zlepšenie zdravotného stavu posudzovaného. Ani krátkodobé dodržiavanie liečby v priebehu konania neovplyvnilo trvalosť duševného ochorenia posudzovaného, čo potvrdil znalecký posudok vypracovaný v konaní. Okresný súd tak mal splnené prvé dva predpoklady

pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovaného. Okresný súd ustálil, že vykonaným dokazovaním zistil, že posudzovaný doposiaľ neprijal svoje závažné duševné ochorenie, vo vzťahu k ochoreniu a k liečbe je nekritický, neobjektívny, o čom svedčia lekárske správy, prepúšťacie správy z hospitalizácií posudzovaného a rozhodnutia súdu v konaniach vedených pod sp.zn. a . Posudzovaný je uznaný za invalidného dôchodcu, nedokáže účelne, hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami. Uvedené vyplynulo z predložených výpisov z účtu, vyjadrenia samotného posudzovaného o spôsobe nakladania a minutia invalidného dôchodku. Posudzovaný spätne vyplatený invalidný dôchodok za 3 roky v sume cez 40.000,-Eur neúčelne minul na viacero počítačov, mobilných telefónov, zobral pôžičku. Aj z uvedeného mal okresný súd za preukázané, že posudzovaný nedokáže účelne a hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami. Neriešil otázku svojej nezamestnanosti, poberanie dávky v hmotnej núdzi, invaliditu. Týmto okresný súd nemal preukázanú spôsobilosť posudzovaného sám za seba konať a vystupovať. V období od mája do decembra 2019 posudzovaný nedodržiaval liečbu, nedostavoval sa na kontroly k ošetrujúcemu psychiatrovi, žil sám v prenajatom byte, nájomný vzťah bol vlastníkom nehnuteľnosti predčasne ukončený. Už zo samotného výsluchu posudzovaného súd prvej inštancie nemal preukázanú schopnosť posudzovaného sám si viesť domácnosť, mať zabezpečenú riadnu a pravidelnú stravu. Uvedené konštatovania potvrdzujú aj závery znaleckého dokazovania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychológia, zapísaného v znaleckom denníku pod č. 57/2018 a 104/2019. Okresný súd tak ustálil, že mal naplnený aj tretí predpoklad pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony; z uvedeného dôvodu považoval návrh navrhovateľky za dôvodne podaný. Z uvedených dôvodov obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia. Ustálil však, že posudzovanému umožnil nakladať s invalidným dôchodkom v sume 100,-Eur týždenne, aby mal možnosť sám si samostatne zabezpečiť veci osobnej potreby ako je oblečenie, urobiť si drobné potravinové nákupy. Pri uvedenej sume okresný súd zohľadnil výšku invalidného dôchodku posudzovaného; sledoval však ochranu posudzovaného pri neúčelnom nakladaní s finančnými prostriedkami a v neposlednom rade ochranu jeho zdravia a zamedzenie prístupu k návykovým látkam.

1.6 Pokiaľ okresný súd obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony, zdôraznil, že s konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené konanie o ustanovenie opatrovníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka, matka posudzovaného, je pre posudzovaného najbližšou osobou, najlepšie pozná jeho potreby, dohliada na zdravotnú starostlivosť o posudzovaného. Poskytla mu súčinnosť pri posudzovaní jeho invalidity, je osobou bezúhonnou s plnou spôsobilosťou na právne úkony, žije usporiadaným spôsobom života. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie preukázané splnenie zákonných predpokladov u navrhovateľky pre vykonávanie funkcie opatrovníka posudzovanému a návrhu v tejto časti tak vyhovel. Ani z vyjadrenia posudzovaného nevyplynula žiadna iná osoba, ktorá by bola schopná a ochotná vykonávať funkciu opatrovníka. Je v najlepšom záujme posudzovaného, aby mu bol ustanovený opatrovník z rodinného prostredia. V rozhodnutí okresný súd vymedzil rozsah práv a povinností opatrovníka v rozsahu, v ktorom je posudzovaný obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.

1.7 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 251 C.m.p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie posudzovaný (ďalej aj „odvolateľ“), z podaného odvolanie je zrejmé, že nesúhlasí, aby bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení a , tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napokon tvrdil, že existujú aj iné opodstatnené dôvody nesprávnosti napadnutého rozsudku okresného súdu.

2.1 V podanom odvolaní vyjadril nedôveru v súdnictvu (dajte mi aspoň jeden bod v stabilnom čase, prečo by som mal dôverovať súdnictvo, lebo naposledy ma súdnictvo sklamalo); svoje vnímanie sveta, ktoré je odlišné od vnímania sveta psychiatrom (pre môj svet je dôležitá iba realita, ktorá vychádza z mojej základnej školy, a to, že je fyzikálna, a to, že my nežijeme v termoske, ako sa mi on snažil naznačiť, keď poprel moju termálnu turbínu, ktorá saje teplo, ktoré z atmosféry treba odstrániť do použiteľnej energie..., ...moja termálna turbína len spája chladničku a tepelný motor s tým, že ich efektivita je dokopy vyššia ako 103%, čo psychiater v živote nedokáže docieliť, a preto ma označil za blázna). Vyjadril svoj

chronický strach (z toho, že psychiater mi antipsychotikami ubližuje), strach z psychiatrie, ktorá mu bola predostrená, jeho psychiater ani psychiatrický znalec asi nevylieči. Jeho strach vyplýva z toho, že psychiatri ho mučili, väznili ho proti jeho vôli, vyhrážali sa mu. Snažia sa riadiť všetko pekné a krásne v jeho živote tak, že mu to zmizne z mysle. Bez serotonínu (šťastie) a dopamínu (pohoda) sa nezaobíde, ak mu to zablokuje psychiater liekmi. Vyjadril nedôveru k psychiatrom (čítajú len zle preložené veci a vidno na nich ich vedeckú nahotu..., ...väčšina psychiatrov si asi zaplatila za diplom) a zdôraznil, že má ústavné právo, aby sa mu psychiater nemiešal do života; ak psychiater zasahuje do súdnej moci tým, že súd sa tváril, že ho musí poslúchať, tak je to sudca, porota aj kat.

2.2 Odvolateľ vyjadril názor, že ak je psychotický, môže to byť problém endokrynologický, nadobličky mu môžu produkovať priveľa adrenalínu; toto sa môže riešiť bez toho, aby mu odstránili aj dopamín; dá sa to riešiť aj dostatočným množstvom serotonínu. Nikto nevie, či ten stav z dávok liekov, nie je predávkovanie, ktoré je len menej vidno a pomaly v ňom zlyhávajú orgány a hlavne centrálna nervová sústava. To, že ho psychiater nechápe neznamená, že je duševne chorý, psychiater si to vynucuje,. Zdravá duša môže byť aj taká, akú psychiater nepoznal a iba on ju opravovaním zničil.

2.3 Posudzovaný namietal, že o zdravotnom stave (chorobe) rozhoduje jediná osoba, ktorou je psychiater, ktorá dokáže človeku za 100,-Eur zničiť život tým, že jeho matke dala pilulku, ktorú mu mala dať do jedla a následne človek dostane psychózu, ktorú psychiatri potom liečia do konca života. Psychiatri sa správajú horšie ako drogoví díleri, ktorí nechcú človeku predať chemikáliu, ktorá je splašok petrochemického priemyslu, alebo nedovarok inej farmaceutickej firmy. Vyslovil otázku, či to nie je tak, že predpíšu hocikomu hocičo, na chorobu, ktorú nemal pred tým, ako prišiel na psychiatriu. Uviedol, že na psychiatrii sa dejú nekalé veci, zakázané elektrošoky, psychiatri robia umelých autistov, ktorí by bez psychiatrickej liečby boli zdraví ľudia. Psychiatri sa snažia umelo formovať spoločnosť, presviedčajú ľudí, že sú chodí, dávajú im na to návykové drogy; tvária sa, že sú vedecká autorita ale falšujú si štúdie. Robia to len zo zvyku a ľudskej zlomyseľnosti, ako je predávať látku, pri ktorej prvej dávke človek dostane schizofréniu; je to len ohlúpovač a ďalej ho liečia len tým ohlúpovačom. Psychiatrička jeho tvrdenie len ignorovala.

2.4 Pokiaľ ide o navrhovateľku, k tejto sa odvolateľ vyjadril tak, že je už len ľahkomyseľná starena, ktorá uverí každému na niečo, čo pôsobí pozitívne ako lieky, ublížilo by mu, ak by mohla rozhodovať ona; ani súdna znalkyňa nie je súdne znalá. Jeho mama sa nevie postarať ani o seba, on jej prispieva viac peňazí, ako ona na neho minie; nevie sa v právnom štáte orientovať a neuvedomuje si následky svojich činov. Nie je schopná splácať úver, ktorý má v banke. Nesúhlasil s vyšetrením u znalkyne, iba u iného súdneho znalca. Uviedol tiež, že jeho náboženstvo popiera psychiatra, ako pochopenie ľudského vedomia.

2.5 Odvolateľ mal za to, že schizofrénia je nevyvrátiteľné ochorenie, ktoré pravdepodobne spôsobuje pilulka alebo injekcia, ktorá sa predpisuje ako jej liečba, ako vedľajšie príznaky, ktoré vedú k ďalšej liečbe, ktoré je nekonečná; pacient nemá ako prerušiť liečbu. Kauza vznikla preto, lebo ho psychiatri nenávidia; na začiatku kauzy odmietol dosvedčiť, že mu lieky pomohli, a preto jeho depresie prediagnostikovali ako schizofréniu, a to len preto, lebo odmietol spolupracovať na farmaceutickej lži. Jeho zavreli na psychiatriu iba preto, že vo veku 18 rokov vedel ísť za peniazmi, ktoré by ho uživili bez ohľadu na to, aby musel brať antidepresíva a antipsychotiká a bez toho, aby na ňom museli testovať nepodložené vedecké štúdie ľudia, ktorí sa tvária, že pomáhajú ale pritom ničia životy. Za takýchto ľudí považuje psychiatrov a svoju matku (navrhovateľku). Jeho predali psychiatrom na pokusy; ak by mu vzali právo rozhodovať o zdravotnej starostlivosti, robili by na ňom ešte krutejšie pokus, zakážu jeho mozgu regeneráciu.

2.6 Uviedol, že do školy neprestal chodiť preto, že by dostal schizofréniu keď chodil vonku alebo bral nejakú handričku s toluénom; do školy prestal chodiť kvôli tomu, že ho doma mamin priateľ šikanoval; on predbiehal o tri roky učivo na gymnáziu; venoval sa kurzom z prestížnych zahraničných univerzít. Jeho šikanovali, vypínali mu počítač, dávali mu tresty, zoraďovali mu jedálniček na nezdravú stravu; on si ústavné právo interpretoval ako právo mať sa dobre; interferovali ho s jeho slobodnou voľbou povolania tým, že ho zavreli na psychiatriu; vybavili mu murárske učenie, pričom on chcel byť programátor neurálnych sietí, kontrolór fyzikálnych počítačových simulácií, automatizátor, gamification engeneer, web developer. Bol nepochopený, sú porušované jeho ústavné práva, najmä jeho právo na zdravie. Cíti sa dobre prevažne keď je zdravý, keď druhí ľudia neexperimentujú s jeho zdravím a pocitmi. Ak mal nezaplatenú faktúru za telefón, toto vzniklo preto, že mu matka nedovolila pracovať z domu; cestou do zahraničia sa zabýval v meste, kde bolo fajn kým nestratil občiansky, kým matke nepovedal, že držal

zopár tisíc eur v hotovosti, ktorú mu ukradli. Vyslovil podozrenie, že celá kauza je vykonštruovaná len preto, aby sa dostali k peniazom, o ktorých on sám nevie, lebo mu vymyli mozog na psychiatrii. Chodiť v noci von je normálne; z denného chodenia do roboty by sa tiež dala spraviť psychiatrická diagnóza.

2.7 Za blud považoval odvolateľ záver súdu prvej inštancie, že sa nevie zastupovať pred úradmi sám; pre neho skutočnosť, že vypĺňa odvolanie znamená, že komunikuje s úradmi; ak si nejde pre 43,-Eur ako dávku v hmotnej núdzi, jeho to s jedlom a státím na zastávke stojí tak 5,- až 6,-Eur. Rozsudok navodzuje dojem, že je nekompetentný idiot; poukázal na to, že jeho investičná stratégia za posledné dva roky zarobila z 10.000,-Eur asi 50.000,-Eur; musel mať výdavky na telefón, na internet. To, žeby sa nemohol zadlžiť, by porušilo jeho základné ľudské práva. Dlh potom splatil kvôli tej starej pani (navrhovateľka), ktorá by bez úplatku ani nedokončila základnú školu; súdna znalkyňa nereaguje na vývoj vedy, používa názvy liekov, ktoré sa už volajú ináč; predpisuje mu nefungujúce liečivo, nefunkčnosť liečiva sa psychiatri snažia zakryť za iný názov. Tá stará pani (navrhovateľka) sa nevie orientovať vo svete, vyhodila ho z domu, nemohol potom pracovať, na ubytovňu si počítač zobrať nevedel; na Slovensku vonku v zime prežiť nevedel, preto emigroval. Znalkyňu považoval odvolateľ za nekvalifikovanú a zaujatú; nerozhodoval sudca ale súdny znalec; znalkyňa nebola kvalifikovaná, mala dať na odborný názor, ktorý má byť súdom posúdený, ale nie akceptovaný. Súdni znalci, psychiatri, sú ako sekta, skartujú náhodných okoloidúcich, ktorých iba nedokážu pochopiť. Skartujú ich zaživa ich procesom, nemocnicami, ťažkými liekmi a zakázanými elektrošokmi. Ak tvrdia, že nebol na injekcii, iba si to zabudli poznačiť; pacientov nadžgávajú liekmi, ktoré majú slúžiť na ukľudnenie po nejakej traume, v nemocnici ich ale vyjedajú ako lentilky. Keď mu navrhovateľka našla huby, nie je kvalifikovaný mykológ, aby určila, že ide o lysohlávky. Tým, že mu prehľadávala veci, porušila jeho práva; vyhodila mu huby, ktoré bránia tomu, aby sa cítil zle; on po hubách vôbec nehalucinoval, bolo mu len menej smutno za životom, ktorý mohol žiť. Po hubách, ktoré obsahujú niečo podobné ako 5HTP mu je dobre, aj dievčatá sa mu viac páčia, hudba lepšie znie, lepšie mu idú písať počítačové programy, ako by nemal tú depresiu, ktorú mu vnucuje psychiatria. Navrhovateľka tak manipulovala s lysohlávkami bez toho, aby nato mala legálny nárok; on mal pritom iba nevinnú hubičku, ktorá sa im podobá; 5-hydroxytrytophan; serotonín.

2.8 Odvolateľ naopak uviedol, že z haloperidolu dostal kataplexiu; stav, pri ktorom nevie kontrolovať vlastné svalstvo, potom dostal psychózu; doktorovi ako psychiatrovi neverí, vie sa sám liečiť, trvá to dlho a je to bolestivé, nie je psychicky chorý. Ak súd uzná, že sa nemôže rozhodovať o svojom zdraví, budú ho celý život kŕmiť nechutnými vecami, nezdravou výživou a liekmi, z ktorých mu je zle a po ktorých sa zabúda.

3. Prokurátor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje sa zákonný a správny, reflektujúci zdravotný stav posudzovaného. Súd prvej inštancie vychádzal z riadne vykonaného dokazovania; výsluchov strán konania a záverov vypracovaného znaleckého posudku. Odvolateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce niektorý z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia alebo C.m.p.. Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení uviedla, že k dôvodom odvolania sa vyjadrovať nebude. Zároveň netrvala na to, aby bola ustanovená za opatrovníka; uviedla, že opatrovníkom môže byť otec alebo iná osoba, ktorú určí súd.

5. Procesný opatrovník považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Pokiaľ ide o odvolanie v ňom uvedená argumentácia potvrdzuje, aby bol posudzovaný pod dohľadom opatrovníčky; celá vec bola riešená s úmyslom ochrániť posudzovaného pred sebou samým s ohľadom na povahu jeho ochorenia.

6. V ďalšom podaní odvolateľ špecifikoval dôvody odvolania, keď konkrétne uviedol vadu v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Tvrdil, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky tento prípad nevedie, o rozsudku sa nedá dočítať na informačnej tabuli ministerstva a aj preto by mal byť rozsudok neplatný. Nebola mu ani napriek žiadosti zaslaná zápisnica z pojednávania, nastala tak súdna chyba.

7. Po predložení veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu navrhovateľka v písomnom vyjadrení uviedla, že už viac nemôže súhlasiť s jej ustanovením za opatrovníka posudzovanému. Súhlas s ustanovením za opatrovníka zobrala späť z dôvodu, že jej syn (posudzovaný) ignoruje odporúčania lekárov,

navrhovateľku vôbec nerešpektuje, liečbu kombinuje s drogami a alkoholom. Obáva sa nátlaku a agresívneho správania posudzovaného; syn stráca zábrany, napriek dohode v izbe fajčí nielen cigarety ale aj drogy, zakazuje navrhovateľke vstupovať do jeho izby, navrhovateľka už má strach do jeho izby vstúpiť. Uviedla, že dňa 16.03.2021 prišla posudzovanému obálka, v ktorej boli malé sáčky a v nich nejaký prášok, syn jej uviedol, že je to liečivo; následne však 50 hodín nespal, behal po dome a púšťal si nahlas hudbu, upozornenia ignoroval. Na navrhovateľku bol vulgárny, zavolala tak záchrannú službu a aj políciu, ktorá s jej súhlasom prehľadala izbu, z ktorej zobrali viaceré predmety.

8. V nadväznosti na vyjadrenie navrhovateľky a jej nesúhlas s ustanovením za opatrovníka odvolací súd zisťoval osobu, ktorá by mohla byť posudzovanému ustanovená za opatrovníka, účastníci konania žiadnu takú osobu neuviedli; otec posudzovaného ustanovenie za opatrovníka odmietol.

9. Z uvedeného dôvodu odvolací súd s poukazom na ustanovenie postupom podľa ustanovenia a C.m.p. pribral do konania obec Tajov ako osobu, u ktorej prichádza do úvahy ustanovenie za opatrovníka. Obec Tajov sa vo veci nevyjadrila.

10. Pred pojednávaním posudzovaný doručil odvolaciemu súdu mailovú správu, v ktorej uviedol, že nevie, či sa vôbec môže dostaviť na pojednávanie; navrhol, aby bol súd pozastavený do objasnenia úmyselného predávkovania ho liekmi, ktoré rieši na prokuratúre. Konanie pred súdom prvej inštancie považoval za šikanózne, doktori sa snažili ho spraviť neschopným brániť sa, chceli ho už aj zabiť alebo prizabiť. Okresný súd mu chcel bez príčiny siahnuť na ľudské práva ako vlastniť majetok a byť účastníkom politiky; právo odmietnuť lekára, ktorý by mu mohol ublížiť. Vyjadril názor, že ho chcú zbaviť svojprávnosti, aby proti nemocnici nemohol podniknúť právne kroky.

11. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia a (ďalej v texte aj „C.m.p.“). V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu posudzovaného, skutočnosť, že rozsudkom súdu prvej inštancie ustanovená opatrovníčka odvolala súhlas s ustanovením za opatrovníka, pribratie obce Tajov a s prihliadnutím na ustanovenie C.m.p. krajský súd vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony postupom podľa ustanovenia , ako vecne správne potvrdil; pokiaľ však ide o ustanovenie opatrovníka a oprávnenia a povinnosti opatrovníka napadnutý rozsudok postupom podľa zmenil tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

12.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12.2 Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Odvolací súd doplnil (zopakoval) dokazovanie na pojednávaní dňa 05.11.2021, pojednávanie vykonal v neprítomnosti posudzovaného, ktorý vopred v mailovej správe pripustil, že sa pojednávania nezúčastní. Dôvody, ktoré v podaní uviedol, nepovažoval odvolací súd za dôvody, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie odročiť; posudzovaný žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam vo vzťahu k odročeniu pojednávania nepredložil. Neboli tak splnené podmienky pre odročenie pojednávania.

13.1 Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, procesného opatrovníka; oboznámil sa s vyjadrením prokurátora, Obce Tajov; dôkaz listinami obsiahnutými v súdnom spise vykonal postupom podľa ustanovenia

13.2 Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že od vtedy, ako posudzovaný dostal dôchodkové dávky, stal sa závislý od pervitínu, vybavil si ale bývanie. Aj s navrhovateľkou komunikoval, aby sa konanie (o spôsobilosti na právne úkony) zrušilo. Ona sa do bytu posudzovaného dostala až po skončení nájmu, byt bol v dezolátnom stave. Posudzovaný sa dostal akoby do začarovaného kruhu, zvyšujú mu dávky

liekov, aby potlačili závislosť na pervitíne; jej sa zdá, že čím viac liekov dostával, tým viac pervitínu bral. Posudzovaný minul sumu asi 40.000,-Eur, ktorú dostal ako invalidný dôchodok, následne si zobral ďalšie úvery. Od rozhodovania súdu prvej inštancie sa stav posudzovaného zhoršil, prestal brať lieky, berie drogy. Keď dostane dôchodok, rýchlo ho minie, potom už peniaze na drogy nemá a musí si požičať. Keď s posudzovaným bývala v spoločnej domácnosti, posudzovaný ju nerešpektoval, nadával jej, požíval pervitín v izbe a fajčil marihuanu. Navrhovateľka mala z jeho správania strach; nemienila už dobrovoľne žiť s človekom, ktorý je závislý na drogách, a preto posudzovanému zrušila aj trvalý pobyt. Vyjadrila nesúhlas, aby bola posudzovanému ustanovená za opatrovníka.

13.3 Procesný opatrovník posudzovaného (otec posudzovaného) považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu za správne; skutočnosti uvedené v odvolaní považoval za typické pre spôsob rozmýšľania a fungovania posudzovaného. On totiž verí sám sebe, aj keď ide o klamstvo; toho, kto s ním nesúhlasí alebo si myslí niečo iné, považuje za nepriateľa. Posudzovaný je, resp. bol veľmi inteligentný, situácia sa zhoršila, keď mu bol priznaný invalidný dôchodok spätne za tri roky, odrazu mal dostatok peňazí na svoje aktivity. Pokiaľ posudzovaný hovoril o internetových kurzoch na Oxforde a Cambridge, ide o prípad, keď klame, ale je presvedčený o tom, že hovorí pravdu. Procesný opatrovník uvedené klamstvá pripísal zdravotnému stavu posudzovaného, ide o fantazijné klamstvo, je to ovplyvnené aj tým, že požíva drogy. Od rozhodovania súdu prvej inštancie posudzovaný u neho krátky čas býval, keď však dostal dôchodok, dva týždne sa neukázal, na otca naliehal, aby mu ručil za úver. Tento úver napokon dostal, požičal si 20.000,-Eur, z toho podľa vedomosti procesného opatrovníka splatil starý úver a ostala mu suma 10.000,-Eur.

13.4 Starostka obce Tajov na pojednávaní uviedla, že situáciu okolo posudzovaného dobre pozná, o probléme sa rozprávala s navrhovateľkou. Obec nemá s postavením opatrovníka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony žiadne skúsenosti. Starostka posudzovaného pozná len vizuálne, nikdy sa nerozprávali. O problémoch však vie aj z toho, že nedávno bol na pošte, zrejme bol pod vplyvom omamných látok, spal na zastávke, prišla aj polícia, lebo niekde stratil mobilný telefón. Vyjadrila sa, že obec by sa chcela povinnosti opatrovníka vyhnúť.

13.5 Prokurátor na pojednávaní vyjadril názor, že od posledného rozhodnutia k zmene situácie pokiaľ ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nedošlo, navrhol napadnuté rozhodnutie vo výroku I. potvrdiť. Je zrejmé, že posudzovaný neprijal svoje ochorenie, je k nemu nekritický, neobjektívny, nevie nakladať so svojím majetkom a nevie rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Navrhol, aby do funkcie opatrovníka bol ustanovený verejný opatrovník, obec Tajov. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri ustanovení verejného opatrovníka nie je podstatné, že obec na túto funkciu nemá vytvorené predpoklady.

13.6 Účastníci sa k vykonaným dôkazom nevyjadrili, ďalšie dokazovanie nenavrhli vykonať, v záverečných rečiach žiadne ďalšie (nové) skutočnosti neuviedli.

14. Z obsahu spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie konal a rozhodoval vo veci spôsobilosti na právne úkony posudzovaného D. C., tohto v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku obmedzil v spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka mu v rozsahu obmedzenia ustanovil navrhovateľku, matku posudzovaného. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie precízne vysporiadal s právnou úpravou spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby, možnosťou obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vyplývajúcou z ustanovení právnych predpisov ako aj s predpokladmi, ktoré musia byť naplnené pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

14.1 Hmotné právo, tu ustanovenie , rozlišuje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ( ) a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ( ). Procesné právo (tu ) však už neumožňuje pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu; ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozhodnutia vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť na právne úkony obmedzil. Z ustanovenia vyplýva, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

14.2 v ustanovení definuje, že konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vždy spojené s konaním o ustanovení za opatrovníka podľa až C.m.p.. Vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd vymedzí presný rozsah, v akom sa spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzuje. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súd vymedzí pozitívne alebo negatívne. Súd vo výroku rozsudku ustanoví aj opatrovníka a vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. Jedná sa o ustanovenie opatrovníka podľa hmotného práva, ktorý je zároveň zákonným zástupcom osoby, o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo. Súdom ustanovený opatrovník je povinný vykonávať svoje práva a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu. Na spôsob výkonu funkcie opatrovníka dohliada súd. Rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa mení právne postavenie osoby v tom smere, že nie je spôsobilá nadobúdať svojimi právnymi úkonmi práva a povinnosti v rozsahu, aký je uvedený vo výroku rozsudku. Rozsudok, ktorým sa rozhodlo o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, treba považovať za rozsudok o osobnom stave, ktorý nemá spätnú účinnosť.

14.3 Predpokladom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je tak existencia duševnej poruchy, skutočnosť, že táto duševná porucha nie je len prechodného charakteru a v dôsledku práve tejto duševnej poruchy fyzická osoba je schopná robiť len niektoré právne úkony. Uvedené predpoklady mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané; preukázané ich má aj odvolací súd. Okresný súd sa neuspokojil len s tvrdeniami navrhovateľky, vykonal dokazovanie v prítomnosti posudzovanej osoby, ktorú na pojednávaní vyslúchol. Okresný súd zároveň s poukazom na ustanovenie § 244 C.m.p. v konaní ustanovil znalca, neuspokojil sa iba s podaním písomného znaleckého posudku, ale znalca vyslúchol na pojednávaní; účastníci konania mali možnosť klásť znalcovi otázky k záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku. Aj keď posudzovaná osoba má v konaní o spôsobilosti na právne úkony spôsobilosť konať pred súdom v plnom rozsahu, súd prvej inštancie jej v súlade s ustanovením § 240 ods.1 C.m.p. ustanovil procesného opatrovníka. Okresným súdom ustanovená znalkyňa mala pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu posudzovaného, vykonala znalecké vyšetrenie posudzovaného; znalecký posudok dal odpoveď na otázku existencie duševnej poruchy u posudzovanej osoby a zároveň na otázku, či táto porucha je alebo nie je prechodného charakteru. Z obsahu záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa „u posudzovaného zisťuje závažné duševné ochorenie, a to nediferencovanú schizofréniu. Jedná sa o ochorenie trvalé, liečbou len parciálne ovplyvniteľné.“. Znalkyňa konštatovala, že: „Schizofrénia je duševné ochorenie, ktoré sa prejavuje najmä poruchami myslenia, vnímania, emotivity a osobnosti, ktoré následne ovplyvňujú správanie a konanie postihnutej osoby a môže vyústiť do ťažkého deficitného syndrómu, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje jej fungovanie v rodine, v spoločnosti“. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené závery správne ustálil, že zákonná podmienka pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a teda, že posudzovaný trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru, je splnená.

14.4 Okresný súd vnímal aj ústavný rozmer interpretácie ustanovenia , ktorý spočíva v rešpektovaní ľudskej dôstojnosti osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná; vyplýva okrem iného z (ďalej len „“), z jej čl. 19 ods.1 (každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena); spôsobilosť na právne úkony a otázky z nej vyplývajúce upravuje aj (každý má spôsobilosť na práva), (nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom), ako aj (každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života). Okrem uvedeného na posudzovanie spôsobilosti na právne úkony má dopad aj úprava vymedzená v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

14.5 Správnosť záveru súdu prvej inštancie pokiaľ ide o obmedzenie spôsobilosti posudzovaného v rozsahu vymedzenom vo výroku rozsudku okresného súdu (výrok I.), bola splnená aj podľa názoru odvolacieho súdu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vyplývajúcim z napadnutého rozsudku, že práve v dôsledku zistenej duševnej poruchy posudzovaný je schopný robiť len niektoré právne úkony; jeho zdravotný stav ho robí nespôsobilým právne v rozsahu, v ktorom ho súd prvej inštancie obmedzil v spôsobilosti na právne úkony, keď si opätovne osvojil nie len závery vyplývajúce zo znaleckého posudku: „posudzovaný je spôsobilý len čiastočne robiť právne úkony; za predpokladu dôsledného dodržiavania liečebných opatrení, ale hlavne v chránených podmienkach by posudzovaný mohol byť schopný rozhodovania o niektorých osobných záležitostiach,

ako napríklad stravovanie, obliekanie, rozhodovanie o záujmovej činnosti, o vzdelaní, osobných vzťahoch; nie je ale schopný rozhodovania o mieste bývania, zamestnaní, nie je schopný postarať sa o svoje osobné veci, o domácnosť, nie je schopný vybavovať osobné záležitosti s úradmi, záležitosti týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, nie je spôsobilý rozhodovania vo veciach majetkového charakteru (najmä vykonávanie správy vlastníctva nehnuteľností a hnuteľných vecí, nakladanie s finančnými prostriedkami, preberanie dôchodku, uzatváranie zmlúv a pod.)“. Práve uvedené závery, ktoré potvrdzujú aj skutkové okolnosti zistené z ďalších vykonaných dôkazov (najmä výsluch navrhovateľky, procesného opatrovníka, rozhodnutia v konaniach o prípustnosti prevzatia v zdravotníckom zariadení, výsluch samotného posudzovaného, rozhodnutie o priznaní invalidity, listiny preukazujúce finančné hospodárenie posudzovaného), dostatočne odôvodňujú záver o tom, že práve v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie len prechodného charakteru, posudzovaný nie je schopný samostatne rozhodovať vo všetkých oblastiach, v ktorých ho súd prvej inštancie obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Uvedené odôvodňujú aj ďalšie závery, ktoré boli zistené súdom prvej inštancie, keď ustálil, že posudzovaný doposiaľ neprijal svoje závažné duševné ochorenie, vo vzťahu k nemu a k liečbe je nekritický a neobjektívny. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil, z akých dôvodov posudzovaného považuje za nespôsobilého samostatného rozhodovania v jednotlivých oblastiach, s týmito závermi sa odvolací súd stotožňuje a v celom rozsahu na ne poukazuje. Prechodné zlepšenie zdravotného stavu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nebolo jednoznačne ustálené a zrejme bolo následkom čiastočného dodržiavania liečby posudzovaným a predovšetkým skutočnosťou, že posudzovanému bol spätne vyplatený priznaný invalidný dôchodok v sume prevyšujúcej 40.000,- Eur; zistené hospodárenie posudzovaného s uvedenými finančnými prostriedkami však pochybnosti o spôsobilosti samostatného rozhodovania v majetkových vzťahoch v zásade potvrdilo, už v priebehu roka po obdržaní finančných prostriedkov bol posudzovaný nútený vstúpiť aj do úverového vzťahu. V konečnom dôsledku duševný stav posudzovaného bol v konaní po návrhu navrhovateľky na zastavenie konania opätovne posudzovaný aj prostredníctvom znaleckého dokazovania, zmena k iným záverom, aké prijal súd prvej inštancie, zistená nebola.

14.6 Pokiaľ súd prvej inštancie posudzovaného obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, je jeho rozhodnutie vecne správne vrátane ustanovenia opatrovníkovi posudzovanej v rozsahu, v akom táto bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Okresný súd tiež správne ustanovenému opatrovníkovi uložil povinnosť zasielať súdu písomné správy o stave majetku posudzovaného tak, aby mohol byť dohľad súdu na spôsobe výkonu funkcie opatrovníka dodržaný.

15. Odvolanie posudzovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľa vyplývajúcim z podaného odvolania, že neboli splnené podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Z vyššie uvedeného vyplýva, že posudzovaný trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru (bod 14.3 tohto rozsudku) a zároveň, že práve táto duševná porucha ho robí nespôsobilým samostatne rozhodovať v oblasti nakladania s majetkom, vrátane uzatvárania zmlúv a dohôd finančného a majetkového charakteru, v oblasti rozhodovania o poskytovaní sociálnej a zdravotnej starostlivosti, konania pred štátnymi orgánmi a organizáciami, orgánmi verejnej správy, fyzickými a právnickými osobami, v oblasti volebného práva a poberania a nakladania s invalidným dôchodkom (bod 14.5 tohto rozsudku). Nebol tak dôvod na zastavenie konania podľa ustanovenia § 247 ods.1 C.m.p..

15.1 Odvolateľ v podanom odvolaní tvrdil, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd takéto procesné pochybenia z obsahu spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia nezistil. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba vo všeobecnosti rozumieť taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý spočíva v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa zo zákonného a ústavnoprávneho rámca, a ktoré porušenie zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva; judikatúra v tomto smere poukazuje predovšetkým na verejné prejednanie veci za prítomnosti účastníkov konania, právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na jeho predvídateľnosť, na zachovanie rovnosti účastníkov, právo na konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

15.2 Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade s ustanovením odôvodnený, súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal

na predmet konania, obsah a účel konania o spôsobilosti na právne úkony, vychádzal z tvrdení navrhovateľky a zaoberal sa tvrdeniami posudzovaného. Z odôvodnenia jasne vyplýva, aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal, ako hodnotil vykonané dôkazy a zároveň ako vec právne posúdil; je zrejmé, ktoré zákonné ustanovenia pri svojom rozhodovaní aplikoval. Vadou nepreskúmateľnosti napadnuté rozhodnutie netrpí.

15.3 Súd prvej inštancie vec verejne prejednal, účastníci boli na jednotlivé pojednávania riadne predvolávaní, okresný súd im vzájomne doručoval písomné vyjadrenia, rozsudok bol verejne vyhlásený na pojednávaní, ktoré vyhláseniu rozsudku bezprostredne predchádzalo. Okresný súd okrem všeobecných ustanovení aplikoval aj ustanovenia pokiaľ ide o konanie o spôsobilosti na právne úkony ( a nasl. C.m.p.), posudzovanému patrila spôsobilosť v konaní samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu ( C.m.p.), okresný súd mu ustanovil procesného opatrovníka ( C.m.p.), posudzovaný bol o svojich procesných právach a povinnostiach riadne poučený ( C.m.p.), okresný súd posudzovaného na pojednávaní vyslúchol, umožnil mu vyjadriť sa aj k ostatným vykonaným dôkazom; v konaní bol ustanovený znalec, ktorý bol na pojednávaní aj (opakovane) vyslúchnutý.

15.4 Postup súdu prvej inštancie nebol svojvoľný, okresný súd precízne postupoval podľa procesných ustanovení procesných predpisov; spravodlivosť posudzovanému odmietnutá nebola.

16. Neobstojí ani tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami, prípadne, že nebol zistený skutočný stav veci (§ 62 ods.1 C.m.p.). Z obsahu je zrejmé, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonal, neuspokojil sa iba s tvrdeniami navrhovateľky, prípadne procesného opatrovníka, správne nariadil znalecké dokazovanie, ustanovil znalca, znalca na pojednávaní aj opakovane vyslúchol. Okresný súd zároveň správne konanie na návrh navrhovateľky nezastavil, dôvodnosť takéhoto návrhu posúdil s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie nevykonal niektoré navrhnuté dôkazy, v odvolaní absentuje tvrdenie, ktorý z navrhnutých dôkazov okresný súd nevykonal, resp. odmietol vykonať, prípadne nevykonanie ktorého by v rozsudku neodôvodnil.

16.1 Vo vzťahu k námietke nesprávne, prípadne neúplne zisteného skutkového stavu, odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, hodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. Neobstojí tvrdenie, že súd prvej inštancie nekriticky vychádzal len z jedného vykonaného dôkazu, a to zo záverov znaleckého posudku a z výsluchu znalca. Tento dôkaz hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi, spolu so skutkovými okolnosťami zistenými výsluchom navrhovateľky, posudzovaného a procesného opatrovníka, zistenými z listinných dôkazov. Je zrejmé, že práve komplexné hodnotenie vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie poskytlo dostatočný podklad pre záver o naplnení všetkých kritérií pre pozitívne rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti posudzovaného na právne úkony v jednotlivých oblastiach. Nemožno dôvodne tvrdiť, že skutočný stav veci bol zistený nesprávne alebo neúplne.

16.2 Ak odvolateľ tvrdil, že o rozsudku sa nedá dočítať na informačnej tabuli ministerstva a aj preto by mal byť rozsudok neplatný, odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého súdy povinne zverejňujú právoplatné rozhodnutia vo veci samej; vzhľadom k tomu, že je vedené odvolacie konanie, rozsudok súdu prvej inštancie doposiaľ právoplatnosť nenadobudol. Neobstojí ani tvrdenie, že posudzovanému nebola doručená zápisnica z pojednávania, jej zaslanie posudzovanému z obsahu spisu vyplýva (čl.601 spisu).

17. V odvolaní odvolateľ namietal aj odbornú otázku, postavenie psychiatrie, diagnostiku schizofrénie ako duševného ochorenia a závery znalkyne, pokiaľ táto ustálila, že posudzovaný trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru.

17.1 K uvedenému odvolací súd uvádza, že psychiatria je všeobecne akceptovaná ako medicínsky odbor; oblasť medicíny zameraná na diagnostiku, liečbu a prevenciu duševných, emočných a behaviorálnych porúch. Ak ustanovenie ako predpoklad pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony uvádza duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, je logické, že posúdenie, či fyzická osoba trpí duševnou poruchou, patrí psychiatrovi, ako odborníkovi v

psychiatrii. Práve psychiater je lekár špecializujúci sa na duševné zdravie vrátane duševných porúch; práve psychiater je kvalifikovaný na posúdenie psychických a fyzických aspektov psychologických problémov. Súd si nemôže sám posúdiť, či fyzická osoba trpí duševnou poruchou; rozhodnutie v danom prípade záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. Vedecké poznatky v danom prípade môže zistiť a v konaní prezentovať v znaleckom posudku, resp. pri výsluchu iba psychiater. V prípade konkrétnej ustanovenej znalkyne ide o znalkyňu, zapísanú v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, o odbornosti ktorej tak neboli pochybnosti.

17.2 Úloha znalca je pritom vyčerpaná odborným posúdením posudzovaných skutočností; súd nemôže hodnotiť odbornú správnosť znaleckého posudku. Súd iba hodnotí znalecký posudok ako jeden z dôkazných prostriedkov, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so všetkými ostatnými dôkazmi a všetkým, čo počas konania vyšlo najavo. Súd môže hodnotiť osobu znalca, skutočnosť, či posudok vychádza zo správneho skutkového stavu veci, či zodpovedá skutočnostiam, ktoré mu súd na posúdenie určil. Môže hodnotiť, či posudok je vnútorne logický a nie je vnútorne rozporný, či si jednotlivé závery posudku neodporujú a či znalec vzal do úvahy všetky relevantné informácie. Obsah posudku súd hodnotí z hľadiska spoľahlivosti zdroja informácií, o ktoré sa opiera, z hľadiska presnosti a úplnosti odborných postupov ako aj z hľadiska logických nadväzností posudku.

17.3 Pokiaľ si súd prvej inštancie osvojil závery znaleckého dokazovania je zrejmé, že nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že znalecký posudok je nesprávny a vznikla by potreba znalecké dokazovanie doplniť. Aj podľa odvolacieho súdu znalecký posudok dal odpovede na položené otázky, jeho závery nie sú vnútorne rozporné, prípadne v rozpore so zásadami elementárnej logiky; je zrejmé, aké informácie znalec vzal do úvahy pri vypracovaní znaleckého posudku, z akých skutočností vychádzal a aké znalecké vyšetrenie vykonal.

17.4 Odvolateľ spochybňoval diagnostický záver znalca a ponúkol vlastné vysvetlenie odmietajúce schizofréniu ako duševnú poruchu, resp. tvrdil, že on schizofréniou netrpí, prípadne, že je účelne a umelo udržiavaný psychofarmakami v stave, ktorý odôvodňuje pokračovanie v psychiatrickej liečbe. K uvedenému odvolací súd uvádza, že schizofrénia je naďalej akceptovaná psychiatrická diagnóza, ktorá označuje chronickú duševnú chorobu, ktorá rôzne ovplyvňuje správanie, myslenie a emócie. Argumentácia posudzovaného v tomto smere iba potvrdzuje záver súdu prvej inštancie, že posudzovaný doposiaľ neprijal svoje závažné duševné ochorenie, vo vzťahu k nemu a k liečbe je nekritický a neobjektívny. Uvedenú diagnózu u posudzovaného potvrdzuje pritom nielen výsledok znaleckého dokazovania, ale aj rozsiahla zdravotná dokumentácia posudzovaného; zo spisu vyplývajú závažné stavy u posudzovaného, ktoré mali za následok hospitalizáciu posudzovaného v psychiatrickej nemocnici, a to nielen na území Slovenskej republiky; problémy so svojím duševným stavom mal posudzovaný aj v zahraničí (Španielsko, Holandsko).

17.5 Aj z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsiahlu argumentáciu odvolateľa snažiacu sa spochybniť odborné závery podané znalcom a vyplývajúce zo znaleckého posudku za nenáležitú; vrátane obvinenia navrhovateľky, prípadne ošetrujúcich psychiatrov z podania „prvej pilulky“, ktorá mala u posudzovaného chorobu vyvolať iba za účelom, aby bola u neho ďalej umelo udržiavaná. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tak považoval odvolací súd v plnom rozsahu za vecne správny.

18. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že s konaním o spôsobilosti na právne úkony je spojené konanie o ustanovenie opatrovníka; v čase vydania napadnutého rozhodnutia okresný súd správne za opatrovníčku ustanovil navrhovateľku, ktorá spĺňala všetky zákonné predpoklady a s ustanovením za opatrovníčku súhlasila.

18.1 Až po rozhodnutí súdu prvej inštancie ustanovená opatrovníčka z osobných dôvodov svoj súhlas na ustanovenie za opatrovníka odvolala. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v odvolacom konaní zisťoval iné osoby z rodinného prostredia posudzovaného, u ktorých by prichádzalo do úvahy ustanovenie za opatrovníka a takúto osobou a ani inú fyzickú osobu, ktorá by spĺňala podmienky pre ustanovenia za opatrovníka a súhlasila by s vykonávaním tejto funkcie nezistil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesením do konania pribral obec Tajov, v ktorej má posudzovaný hlásený pobyt a z uvedených

dôvodov prichádzala do úvahy podľa ustanovenia ako subjekt, ktorý môže byť posudzovanému za opatrovníka ustanovený.

18.2 Obec Tajov s ustanovením za opatrovníka posudzovanému nesúhlasila. Odvolací súd v tomto smere prihliadal na konštantnú judikatúru, že ustanoviť fyzickú osobu do funkcie opatrovníka možno len vtedy, ak spĺňa zákonné predpoklady a s ustanovením za opatrovníka súhlasí. Ustanovenie v prípade orgánu miestnej správy súhlas s ustanovením za opatrovníka nevyžaduje, zo zákonného znenia vyplýva, že ak niet inej osoby, súd orgán miestne správy za opatrovníka ustanoví (nie môže ustanoviť). Posudzovaný mal pritom trvalé bydlisko v obci Tajov, ako navrhovateľka (Tajov 214), po konfliktných udalostiach mu navrhovateľka trvalé bydlisko zrušila, posudzovaný má tak hlásený pobyt bezdomovca v obci Tajov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd usúdil vhodnosť ustanovenia obce Tajov za opatrovníka posudzovanému, najmä z dôvodu jeho bydliska v uvedenej obci za súčasného konštatovania, že príbuzní posudzovaného ustanovenie do funkcie opatrovníka odmietli a súd inú vhodnú osobu nezistil. Iba námietka, že obec na opatrovníctvo doposiaľ nemá vytvorený potrebný aparát, nie je dôvodom, aby funkciu opatrovníka vykonávať nemohla.

18.3 Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok pokiaľ ide o ustanovenie opatrovníka zodpovedajúcim spôsobom vo výrokoch II.-IV. zmenil reagujúc na odopretie súhlasu s opatrovníctvom navrhovateľkou, vymedzil oprávnenia opatrovníka v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovaného a opatrovníkovi uložil povinnosť predkladať súdu správy o hospodárení s majetkom posudzovaného.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete (o obmedzení spôsobilosti na právne úkony) a vo výroku o nároku na náhradu trov konania štátu (výrok V.) postupom podľa , ako vecne správny potvrdil, nezistiac dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní o trovách štátu okresný súd správne aplikoval ustanovenie C.m.p.. V dôsledku skutočností, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa vo výrokoch týkajúcich sa opatrovníka zmenil, za opatrovníka ustanovil obec Tajov a vymedzil rozsah oprávnení opatrovníka.

20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p..

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (, druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).