Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Cob-156-2021.pdf
PDF · 142.42 KB
Case nature
Subarea
13Cob/156/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: DREVOŠINDEL FI, s.r.o., so sídlom Klinec II. 215/29, 029 43 Zubrohlava, IČO: 36 377 317, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, nar. 22.01.1967, bytom Klinec II 215/29, 029 43 Zubrohlava, proti žalovanému: T. S., nar. X.XX.XXXX, bytom P. A. č. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/27/2021-95 zo dňa 24. júna 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/27/2021-95 zo dňa 24. júna 2021 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. žalovanému zakázal konať v mene žalobcu až do skončenia trestného konania vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Žiline pod ČVS . KRP-15/12-VYS-ZA-2020. Podľa výroku II. žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh žalobcu doručený okresnému súdu dňa 1.6.2021. Návrh žalobca odôvodnil tým, že je obchodná spoločnosť, založená dňa 18.12.1997 a konateľmi žalobcu boli O.. L. A. a žalovaný T. S.. Žalovaný bol po vykonaní špekulatívnych prevodov odvolaný z funkcie konateľa. Dňa 27.8.2020 žalovaný ako konateľ žalobcu uzatvoril s V. A. kúpnu zmluvu č. V-2786/2020, v ktorej za neprimerane nízku cenu previedol celý výrobný areál spoločnosti žalobcu nachádzajúci sa v Oravskej Polhore bez súhlasu valného zhromaždenia, bez vedomia druhého konateľa a v rozpore so záujmami spoločnosti. Po povolení vkladu sa pokúšala V. A. vykonať ďalší prevod predmetného výrobného areálu - previesť ho na T. S., s.r.o., IČO: 50 854 054, v ktorej žalovaný vystupuje ako konateľ a spoločník. Žalovaný ešte ako konateľ žalobcu priamo odpredal svojej spoločnosti T. S. s.r.o. aj všetok hnuteľný majetok vo vlastníctve žalobcu, a to výrobné stroje, zariadenia a vozidlá. Všetky prevody za žalovaného zastrešoval M.. M. A., ktorý konal skrývajúc sa za identitu svojej manželky V. A.. Tieto osoby dokonca nasimulovali aj úhradu kúpnych cien za uvedené prevody, a to tak, že vytvorili účet v mene žalobcu v banke, kam M.. M. A. previedol sumu 115.000 Eur v mene V. A., následne tieto peňažné prostriedky žalovaný okamžite previedol na svoj súkromný účet, z ktorého boli tieto prostriedky presunuté na účet T. S., s.r.o. a z tohto účtu boli prevedené naspäť na účet V. A., pričom posledný prevod mal simulovať úhradu kúpnej ceny za prevod V-3027/2020, ktorým si mal T. S., s.r.o. kupovať výrobný areál od V. A.. Novovytvorený bankový účet bol následne okamžite zrušený. De facto všetky nehnuteľné aj hnuteľné veci boli z majetku žalobcu vyvedené a finančné prostriedky, ktoré mali simulovať úhradu kúpnych cien, sa po kolotoči prevodov vrátili naspäť k V. A..
3. Konateľ žalobcu O.. L. A. podnikol všetky kroky k prinavráteniu prevedených vecí naspäť do majetku žalobcu. Dňa 29.9.2020 sa konalo valné zhromaždenie žalobcu, ktoré odvolalo žalovaného z funkcie konateľa. Momentálne prebiehajú viaceré súdne konania, tiež boli podané viaceré trestné oznámenia a vyšetrovateľ už vzniesol žalovanému obvinenie. Po tom, ako bol žalovaný vyzvaný na náhradu škody, v obave pred vyvodením zodpovednosti, prepísal všetok svoj nehnuteľný majetok na svoju dcéru O. S., voči ktorému prevodu žalobca podal odporovaciu žalobcu aj návrh na neodkladné opatrenie. Žalovaný sa pokúšal zmeniť účtovníčku žalobcu, pokúšal sa prehlásiť odberateľa elektrickej energie, avšak aj tento pokus bol vďaka včasnému odvolaniu z funkcie konateľa neúspešný. Žalovaný podal na registrový súd návrh na zrušenie spoločnosti z dôvodu, že žalobca nemá právny vzťah k sídlu. Dňa 28.1.2021 sa konalo valné zhromaždenie žalobcu za účasti žalovaného a M.. A., v rámci ktorého bodu 3. programu sa žalovaný pod tlakom vydaných neodkladných opatrení a v obave pred následkami trestného stíhania zaviazal zabezpečiť vrátenie hnuteľných vecí a nehnuteľností naspäť do majetku žalobcu. T. S. spolu s V. A. vykonal späťvzatie návrhu na vklad kúpnej zmluvy V 3027/2020 dňa 1.2.2021 na orgáne správy katastra. Následne V. A. podala na Okresný úrad Námestovo súhlas so záznamom vlastníckeho práva na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy V 2786/2020 podaného na kataster žalobcom z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Akceptáciou odstúpenia V. A. došlo k spätnému zápisu žalobcu na list vlastníctva č. XXXX pre Obec a k.ú. P. A.. Dňa 23.4.2021 žalovaný písomne uznal neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa vrátili hnuteľné veci naspäť do vlastníctva žalobcu. Žalovaný prostredníctvom M.. M. A. podal dňa 23.10.2020 žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalobcu, ktoré je vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/7/2020, ktorou sa domáha zrušenia uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa z dôvodu, že mu nebola riadne doručená pozvánka na valné zhromaždenie. Žalobca navrhol, aby súd žalovanému zakázal konať v mene spoločnosti, a to až do skončenia trestného konania vedeného pod ČVS-KRP-151/12-VYS- ZA-2020 na Krajskom riaditeľstve PZ v Žiline. Podľa žalobcu žalovaný konal špekulatívne a dopustil sa voči žalobcovi deštruktívneho konania. Z uznesení o vznesení obvinenia pod ČVS-KRP-151/12-VYS- ZA-2020 je zrejmé, že skutky sa stali, a teda je predpoklad, že žalovaný bude pre uvedené skutky odsúdený a stratí bezúhonnosť ako jednu z podmienok na výkon funkcie konateľa podľa § 6 ods. 1 písm. c), ods. 2 a 3 živnostenského zákona. Žalobca žiadal, aby súd na prechodný čas upravil pomery, kým sa nerozhodne o trestnom stíhaní, a to tým, že žalovanému zakáže konať v mene žalobcu. Žalovaný sa domáha určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa, pričom z funkcie konateľa bol odvolaný ešte v čase, keď nebol zrejmý rozsah prevedeného majetku a žalobca nespochybňuje, že pre krátkosť času a potrebu urgentného zásahu neboli splnené náležitosti pozvánky na valné zhromaždenie. V prípade, že súd v konaní sp. zn. 13C/7/2020 určí, že uznesenie valného zhromaždenia o odvolaní žalovaného z funkcie konateľa je neplatné, žalovanému nebude nič brániť ďalej devastovať spoločnosť žalobcu, až kým nebude v trestnom konaní uznaný za vinného a následne ex offo vymazaný z obchodného registra. Pojednávanie vo veci sp. zn. 13C/7/2020 je určené na deň 30.6.2021 a jestvuje obava, že uvedeným dňom bude žalovanému opäť umožnené konať za žalobcu. Z doterajšieho konania žalovaného je dostatočne preukázané, že konal v rozpore so záujmami žalobcu a v rozpore s povinnosťami konateľa, ktoré mu ukladá Obchodný zákonník. Žalobca vyhodnocuje škody spôsobené prevodom majetku a v dohľadnej dobe pristúpi k vyvodeniu zodpovednosti proti žalovanému - bývalému konateľovi. Žalovaný by v takýchto konaniach mohol sabotovať podanie žaloby, a tým uplatnenie škody, hrozí, že žalovaný bude z pozície konateľa zasahovať do prebiehajúcich trestných konaní. V prípade, ak by žalovaný spôsobil žalobcovi ďalšiu škodu, bude náročné domáhať sa uspokojenia z jeho majetku, pretože nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré by mohli slúžiť na uspokojenie pohľadávok, boli prevedené na dcéru žalovaného. Aj keď žalovaný nie je zapísaný ako konateľ žalobcu v obchodnom registri, v prípade úspechu v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o jeho odvolaní z funkcie konateľa mu nebude nič brániť, aby ďalej škodil žalobcovi. Navyše tým, že žalovaný previedol svoj majetok, akékoľvek vyvodenie zodpovednosti voči nemu ako konateľovi je takmer nemožné.
4. Okresný súd poukázal na ust. § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 336 ods. 1 CSP v spojení s § 66 ods. 4 Obchodného zákonníka, § 6 ods. 1 až 3 Živnostenského zákona.
5. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel okresný súd k záveru, že je dôvodný. Z listinných dôkazov, ale aj zo svojej rozhodovacej činnosti mal okresný súd vedomosť, že žalovaný ako jeden z konateľov žalobcu v minulosti bez vedomia druhého konateľa (a aj druhého spoločníka) žalobcu previedol nehnuteľnosti aj hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu na spoločnosť T. S. s.r.o., so sídlom Oravská Polhora 56, IČO: 50 854 054 (ďalej len „T. S. s.r.o.“), v ktorej je žalovaný
jediným spoločníkom a konateľom. Z uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ČVS KRP-151/2-VYS-ZA-2020 zo dňa 14.4.2021 okresný súd zistil, že žalovanému bolo vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona a z uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ČVS KRP-151/12-VYS-ZA-2020 zo dňa 27.4.2021 zistil, že žalovanému bolo vznesené obvinenie za zločin legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Okresný súd považoval za osvedčené tvrdenie žalobcu, že je dôvodný predpoklad, že v dôsledku odsúdenia za tieto trestné činy proti majetku žalovaný stratí predpoklad bezúhonnosti, ako jeden z predpokladov pre vykonávanie funkcie štatutárneho orgánu žalobcu ako obchodnej spoločnosti, čo je dôvodom pre skončenie funkcie konateľa ako štatutárneho orgánu žalobcu. Žalovanému bolo vznesené obvinenie pre dva trestné činy proti majetku, pričom obidva tieto trestné činy mal spáchať v súvislosti s výkonom funkcie konateľa žalobcu. Preto okresný súd konštatoval, že žalobca opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
6. Vo vzťahu k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov okresný súd zistil, že v súčasnosti žalovaný nie je zapísaný v obchodnom registri ako konateľ žalobcu, a preto ani nemôže konať za žalobcu. Súčasne zo svojho registra zistil, že skutočne - ako tvrdí žalobca, žalovaný podal na okresný súd žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalobcu, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/7/2020. Žalobca má podľa názoru okresného súdu dôvodnú obavu, že v prípade, ak by žalovaný bol v tomto konaní úspešný, mohol by ďalej vykonávať úkony ako konateľ žalobcu, ktorými by konal v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, čo už v minulosti aj viac krát urobil. Okresný súd považoval za potrebné aj za situácie, kedy žalovaný (zatiaľ) nie je zapísaný v obchodnom registri ako konateľ žalobcu, nariadiť neodkladné opatrenie, pretože pokiaľ by mal žalobca čakať na to, či bude žalovaný úspešný v konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn. 13C/7/2020, mohol by žalovaný opätovne poškodiť žalobcu a žalobca by sa nemal možnosť voči jeho krokom účinne brániť. Z dôkazov predložených žalobcom okresný súd zistil, že žalobca vynaložil značné úsilie na to, aby majetok, ktorý chcel žalovaný vyviesť z majetku žalobcu a previesť v konečnom dôsledku na vlastnú obchodnú spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom, dostal naspäť do vlastníctva žalobcu. Zo svojej rozhodovacej činnosti má okresný súd vedomosť (napr. z konaní vo veciach návrhov na neodkladné opatrenie sp. zn. 7C/57/2020 a sp.zn. 7Cb/26/2020) aj o tom, že žalovaný pri vyvedení majetku z vlastníctva žalobcu postupoval tak, že tento prevod si naplánoval tak, aby žalobcovi zmaril možnosť získať svoj majetok naspäť, keď po prevode nehnuteľností najskôr na V. A. mali byť nehnuteľnosti, ale aj hnuteľné veci žalobcu ďalej prevedené na obchodnú spoločnosť žalovaného T. S. s.r.o.. Len včasným zásahom súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia bolo žalovanému zabránené dokončiť svoj zámer previesť všetok majetok žalobcu na vlastnú obchodnú spoločnosť. Okresný súd považoval za legitímnu snahu žalobcu do budúcnosti predísť riziku, že by sa škodlivé konanie žalovaného zopakovalo, ak by sa žalovaný opätovne, v dôsledku formálnej chyby pri zvolaní valného zhromaždenia žalobcu, na ktorom došlo k jeho odvolaniu z funkcie konateľa, stal konateľom žalobcu. Zvlášť to okresný súd konštatoval za situácie, keď sú voči žalovanému vznesené dve obvinenia pre trestné činy, súvisiace s jeho výkonom funkcie konateľa žalobcu a v prípade jeho právoplatného odsúdenia žalovaný stratí predpoklad bezúhonnosti, ktorý je zákonom vyžadovanou podmienkou pre výkon funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti.
7. Zároveň bol okresný súd názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia nezasiahne neprimerane do práv žalovaného, ktorý v súčasnosti nie je zapísaný v obchodnom registri ako konateľ žalobcu, takže nemá oprávnenie konať v mene žalobcu - aj bez toho, aby mu to bolo zakázané neodkladným opatrením. Okresný súd nariadenie neodkladného opatrenia považoval za primerané aj z dôvodu, že žalovaný aj v prípade úspechu v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalobcu o odvolaní žalovaného z funkcie konateľa bude obmedzený vo výkone funkcie konateľa nie na neobmedzené obdobie, ale len na určený čas - do právoplatného skončenia trestného konania, vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Žiline pod ČVS KRP-151/2-VYS-ZA-2020. Poukázal aj na to, že z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný v minulosti konal v rozpore s povinnosťami konateľa žalobcu mnohorakými spôsobmi - prevodom hnuteľného aj nehnuteľného majetku z vlastníctva žalobcu, návrhom na zrušenie žalobcu, žiadosťou o odhlásenie žalobcu od dodávateľa elektrickej energie, takže je veľmi obtiažne až nemožné obmedziť výkon oprávnení konateľa len na určité úkony - vzhľadom na to, že žalovaný bol pri svojej činnosti konateľa, ktorou poškodil žalobcu, veľmi „vynaliezavý“ , pri obmedzení zákazu vykonávať oprávnenia konateľa len na určité úkony by mohlo dôjsť k zmareniu samotného účelu neodkladného opatrenia.
8. Okresný súd skonštatoval, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil dostatočným spôsobom, tento má náležitosti požadované v ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a preto mu vyhovel.
9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ich nepriznal žiadnej strane sporu, pretože strany mali vo veci čiastočný úspech.
10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Mal za to, že pre vydanie napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky, napadnuté uznesenie je nesprávne, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) CSP. Podľa žalovaného okresný súd porušil takmer všetky zásady a princípy, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky, a to čl. 2 ods. 2 ústavy, ust. § 324 a nasl. CSP, čím porušil právo popretého veriteľa na spravodlivý proces a právo na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny). Ak súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný z objektívnych dôvodov nemôže vykonávať funkciu konateľa žalobcu (nie je zapísaný ako konateľ) potom je zrejmé, že pre vydanie napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky a napadnuté uznesenie nie je materiálne vykonateľné. Nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie na základe skutočností, ktoré majú podľa arbitrárneho názoru súdu prvej inštancie nastať v budúcnosti. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, je jeho rozhodnutie nielen arbitrárne, ale ide o ohýbanie práva v zmysle ust. § 326a ods. 1 Tr. zák.. Ku dňu vydania napadnutého uznesenia ani v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o obmedzení spôsobilosti žalovaného na právne úkony, neprebieha žiadne súdne konanie, v ktorom by sa riešila otázka spôsobilosti žalovaného vykonávať funkciu konateľa spoločnosti. Takýmto konaním nie je trestné konanie vedené na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Žiline pod ČVS KRP-151/2-VYS-ZA-2020 z dôvodu, že toto konanie ešte neprebieha pred súdom, nie je právoplatne skončené, dokonca nie je právoplatné ani uznesenie o vznesení obvinenia. Žalovaný nebol doposiaľ právoplatne odsúdený za žiadny trestný čin. Neprebieha ani žiadne konanie o vylúčení žalovaného ako spoločníka žalobcu.
11. Ak na Okresnom súde Námestovo na základe žaloby žalovaného prebieha konanie pod sp. zn. 13C/7/2020, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ako je možné, že okresný súd nepriradil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia k tomuto konaniu a rozhodol o návrhu v samostatnom konaní, čím zaťažil konanie vadou nezákonnosti procesného postupu. Ak okresný súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako návrh podaný pred začatím konania vo veci samej, ako je možné, že výroková časť napadnutého uznesenia neobsahuje uloženie povinnosti žalobcovi podať v určenej lehote návrh vo veci samej, ktorá vyplýva z ust. § 336 ods. 1 CSP, nakoľko je zrejmé, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť s definitívnou platnosťou vyriešený pomer medzi žalobcom a žalovaným, čo do oprávnenia vykonávať funkciu konateľa spoločnosti žalobcu.
12. Podľa žalovaného okresný súd porušil princíp prezumpcie neviny, pretože žalovaný sa nikdy nedopustil žiadneho trestného činu a tvrdenia uvedené v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia žalovaný popiera v celom rozsahu, pričom proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej do dnešného dňa nebolo meritórne rozhodnuté. Odôvodnenie napadnutého uznesenia však zo žalovaného robí de facto zločinca fungujúceho v rámci organizovanej skupiny, všetko len a výlučne na základe absurdných tvrdení žalobcu. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popiera v celom rozsahu, pretože sú nepravdivé. Akékoľvek podozrenie alebo pochybnosť, ktoré nie sú podložené právoplatným rozhodnutím súdu, nie sú spôsobilé založiť dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia v rovine osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, v ktorej súvislosti poukázal na princíp legitímnych očakávaní, ktorý bol porušený. Inštitút neodkladného opatrenia nepredstavuje automatickú možnosť nariadenia neodkladného opatrenia v každom konaní, ale na jeho nariadenie musia byť splnené a v konaní osvedčené zákonné predpoklady v podobe nutnosti bezodkladne upraviť pomery účastníkov alebo v podobe ohrozenia výkonu exekúcie.
13. Žalovaný mal za to, že nie je z ústavného hľadiska akceptovateľné, aby súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe ničím nepodložených a fabulovaných tvrdení žalobcu a pri absencii akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia o vine žalovaného mal za osvedčenú nespôsobilosť žalovaného vykonávať funkciu konateľa pre stratu bezúhonnosti a rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým de facto zbavil žalovaného akejkoľvek možnosti vykonávať funkciu konateľa. Namietal porušenie princípu rovnosti zbraní, v ktorej súvislosti poukázal na čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 dohovoru, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
14. K poukazu okresného súdu na skutočnosti známe mu z vlastnej rozhodovacej činnosti, žalovaný uviedol, že ku dňu vydania neodkladného opatrenia žiadne konanie medzi žalobcom a žalovaným s výnimkou konania vedeného pod sp. zn. 13C/7/2020 neprebieha. Žalobca v konaní vedenom na Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 7Cb/26/2020 vzal žalobu v celom rozsahu späť, rovnako tak v konaní sp. zn. 12C/74/2020, sp. zn. 5Cb/35/2020 a sp. zn. 12C/70/2020. Zároveň uviedol, že právomoc zakázať vykonávať žalovanému funkciu konateľa, nemá súd prvej inštancie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, túto má jedine trestný súd v rámci trestu zákazu činnosti. Napadnutým uznesením bol žalovanému fakticky uložený trest zákazu činnosti mimo trestného konania bez akéhokoľvek dôvodu a bez existencie právoplatného rozhodnutia o vine, teda namieta neprimeranosť nariadeného opatrenia. Požiadavka primeranosti uloženej povinnosti zabezpečovanému nároku je nevyhnutným predpoklad zákonnosti neodkladného opatrenia (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obo 36/2008 zo dňa 30.04.2008). Podľa žalovaného neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že ide len o dočasné obmedzenie, ktoré má trvať len do právoplatného skončenia trestného konania, pretože konanie prebieha už v súčasnosti takmer jeden rok, nie je ani len teoretický predpoklad na jeho skončenie v dohľadnej dobe. Vydaním napadnutého uznesenia bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do rozhodovacej činnosti iného senátu Okresného súdu Námestovo vo veci sp. zn. 13C/7/2020.
15. Podľa žalovaného návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko zo strany žalobcu neboli skutočnosti, uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, riadne osvedčené a nebola preukázaná naliehavosť potreby úpravy vzťahov neodkladným opatrením. Ku dňu vydania napadnutého uznesenia ani v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o obmedzení spôsobilosti žalovaného na právne úkony. Žalovaný nebol doposiaľ právoplatne odsúdený za žiadny trestný čin. Z obsahu napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, akému nároku žalobcu vo veci samej sa má vydaným napadnutým uznesením poskytnúť dočasná právna ochrana.
16. Žalovaný poukázal na to, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov, je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je potrebné neodkladne upraviť pomery, či exekúcia bude ohrozená. Žalobca v návrhu nedostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktoré nemožno v zmysle § 326 ods. 1 CSP v spojení s § 132 ods. 2 CSP nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca nepreukázal ani neosvedčil existenciu nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana.
17. Ďalej žalovaný namietal, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z vysoko formalistického výkladu príslušných právnych noriem, z formalistického výkladu listinných dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci konania na prvom stupni, súd prvého stupňa svoj právny názor prijal na základe domnienok a dohadov, nie na základe skutočne preukázaných skutočností, bez zohľadnenia skutkových okolností prejedávaného prípadu. Napadnuté uznesenie spĺňa všetky pojmové znaky arbitrárneho uznesenia, nespĺňajúceho náležitosti vyžadované ust. § 220 CSP. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
18. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Uviedol, že v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia detailne popísal, akým konaním
žalovaný úmyselne poškodzoval žalobcu. Z priložených dokumentov je zrejmé, že žalobca vyvinul značné úsilie na to, aby sa podarilo zvrátiť stav v spoločnosti žalobcu, keď žalobca v dôsledku konania žalovaného fakticky zostal bez všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku. Žalovaný bol pritom sám pôvodcom viacerých priložených dôkazov, z ktorých súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal. Preto sa nestotožnil s argumentom žalovaného, že súd prvej inštancie vychádzal iba z domnienok, dohadov a ničím nepodložených tvrdení žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný kvalifikovane nepoprel jeho tvrdenia, dokonca ani len neuviedol vlastné tvrdenia. Nejestvuje teda žiadna pochybnosť o súdom prvej inštancie zistenom skutkovom stave.
19. Podľa žalobcu samotná existencia zápisu žalovaného v obchodnom registri ako konateľa nie je rozhodujúca pre možnosť konať a vzbudiť dojem (voči tretím osobám), že žalovaný je naďalej konateľom žalobcu. Poukázal na § 16 Obchodného zákonníka s tým, že žalovaný naďalej okupuje výrobné priestory žalobcu. Rovnako žalovaný, hoci uznal vlastnícke právo žalobcu vo vzťahu k motorovému vozidlu FIAT DUCATO, do dnešného dňa toto vozidlo žalobcovi nevydal ani nezabezpečil zmenu v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte. Žalovaný teda dokáže vzbudzovať dojem, že je aj naďalej osobou oprávnenou konať za žalobcu. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný naďalej pokračuje v záškodníckej činnosti voči spoločnosti žalobcu aj po tom, ako bol formálne odvolaný z funkcie konateľa. Na strane 6. v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorú priložil žalovaný k svojmu odvolaniu, žalovaný uvádza, že v rámci znaleckého ocenenia nehnuteľnosti neboli zohľadnené právne vady nehnuteľnosti, a to, že časť predmetných nehnuteľností (ktoré tvoria výrobný areál žalobcu) by mala byť prenechaná na užívanie tretej osobe na dobu 20 rokov prostredníctvom zmluvy o výpožičke. Žalobca ako jediný vlastník nemá žiadnu vedomosť o existencii nejakej zmluvy, ktorou by mal byť predmetný areál alebo jeho časť vypožičaná, prenajatá, alebo inak zaťažená. Jedná sa teda opäť o žalovaným vyfabrikovaný exemplár. Skutočnosť, že žalovaný nie je formálne zapísaný ako konateľ, teda vôbec nemá vplyv na to, že žalovaný naďalej poškodzuje žalobcu.
20. Ak žalovaný v odvolaní namieta neexistenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná právna ochrana, apeluje pri tom na skutočnosť, že žalovaný ešte nebol právoplatne odsúdený, a voči uzneseniu o vznesení obvinenia bola podaná sťažnosť, tak žalobca poukázal na ust. § 135 Obchodného zákonníka, čl. 20 Ústavy SR a zistený skutkový stav, z ktorého je nepochybné, že žalovaný rezignoval ohľadom svojich povinností konateľa uložených Obchodným zákonníkom, neváhal hrubým spôsobom uprednostniť svoje záujmy na úkor spoločnosti - žalobcu a vyvolal potrebu vedenia veľkého množstva súdnych konaní. Ochrana hodnoty obchodného podielu s ohľadom na doterajšie a naďalej pokračujúce devastačné konanie žalovaného, ktoré vyvrcholilo uznesením o vznesení obvinenia pre dva trestné činy spáchané v súvislosti s výkonom funkcie konateľa, dokladuje nevyhnutnosť súdneho zásahu a potrebu dočasnej úpravy pomerov.
21. Podľa žalobcu napádané uznesenie o neodkladnom opatrení sa nedotýka princípu prezumpcie neviny. Obmedzením žalovaného v konaní za žalobcu súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprejudikuje výsledok trestného konania. Obdobne ako opakované útoky voči fyzickej osobe môžu viesť k súdnemu zákazu približovania sa, rovnako tak útoky konateľa voči spoločnosti môžu viesť k zákazu konania spolu s ďalšími okolnosťami. Ani v jednom z týchto príkladov však nedochádza k porušeniu princípu prezumpcie neviny.
22. K námietke žalovaného ohľadom podania sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca uviedol, že M.. A. nebol v predmetných trestných konaniach pripustený za obhajcu z dôvodu, že jeho procesné postavenie je svedok - podozrivý, pričom rovnako ako žalovaný odmietol vypovedať.
23. Pokiaľ žalovaný vytýkal porušenie princípu legitímnych očakávaní a primeranosti, tak aké očakávania mal žalovaný, keď previedol všetky stroje, vozidlá, a hnuteľný majetok žalobcu na svoju spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Aké očakávanie mal žalovaný, keď prostredníctvom V. A. sa pokúšal previesť nehnuteľný majetok tvoriaci výrobný areál žalobcu opäť na svoju spoločnosť? Aké legitímne očakávanie a následok mala skutočnosť, že žalovaný vytvoril nový účet v mene spoločnosti žalovaného, kde preposlal symbolickú čiastku simulujúcu úhradu kúpnych cien, keď odhlasoval elektrickú energiu, keď podal návrh na zrušenie spoločnosti, keď mal zaťažiť nehnuteľnosť 20 ročnou výpožičkou a pod.. Všetky vyššie uvedené okolnosti osvedčujú potrebu dočasnej úpravy pomerov, a to do času, kým nebude právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní.
24. Podľa žalobcu primeranosť uznesenia o neodkladnom opatrení treba posudzovať vo vzťahu k zásahom a útokom, ktoré žalovaný smeroval proti žalobcovi. Každé doterajšie konanie žalovaného viedlo k potrebe domáhania sa súdnej ochrany zo strany žalobcu a vzniku nemalým nákladom. Napadaným uznesením žiadnym spôsobom nedôjde k poškodeniu práv žalovaného. Jednak žalovaný opakovane preukazuje, že je mu osud spoločnosti žalobcu ľahostajný (viď. návrh na zrušenie spoločnosti) a zároveň sám potvrdzuje, že s výnimkou špekulatívnych prevodov zastrešených M.. A., najmenej 3 roky nekonal za spoločnosť žalobcu, nie sú mu známe povinnosti konateľa, nevedel popísať ako a čím konkrétne majú byť jeho práva porušené. Dokonca M.. A. ako zástupca žalovaného na pojednávaní zo dňa 30.6.2021 vo veci 13C/7/2020 uviedol, že T. S. týmto veciam ohľadom konateľstva nerozumie. Žalovaný je zároveň spoločníkom spoločnosti žalobcu, a teda jeho majetkové práva obmedzením konania nie sú dotknuté.
25. Žalobca poukázal na to, že v súdnom konaní pod sp. zn. 13C/7/2020, vedenom na Okresnom súde Námestovo, sa žalovaný domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalobcu z dôvodu, že mu včas nebola doručená pozvánka na valné zhromaždenie, na ktorom bol odvolaný z funkcie konateľa. Žalovaný bol z funkcie konateľa odvolaný v čase, keď spoločnosť nevlastnila žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Navyše v danom čase už bola na liste vlastníctva, na ktorom sa nachádzal výrobný areál spoločnosti, zaznačená plomba signalizujúca ďalšie špekulatívne prevody majetku. Žalobca žiadal uvedené súdne konanie 13C/7/2020 prerušiť až do času, kým sa nerozhodne v trestných konaniach pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Súd prvej inštancie však návrh na prerušenie konania zamietol s odkazom na skutočnosť, že v dôsledku napadaného uznesenia č.k. 7Cb/27/2021-95 sú práva spoločnosti voči nekalému konaniu T. S. dostatočne chránené. Uvedené teda preukazuje nevyhnutnosť zachovania zákazu konať v mene spoločnosti žalobcu.
26. Žalobca mal za to, že v dostatočnej miere osvedčil skutočnosti nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z uznesení o vznesení obvinenia vyplývajú zjavné protiprávne úkony žalovaného, ktoré odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov prostredníctvom súdneho rozhodnutia až do času, kým nedôjde skončeniu trestného konania. Napádané uznesenie je dostatočne odôvodnené, logické a preskúmateľné. Žiadal, aby odvolací súd napádané uznesenie potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
27. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.09.2021 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu rozhodovania odvolacieho súdu nevyužil.
28. Následne žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.10.2021 doložil do spisového materiálu dôkazy, a to zmluvy o výpožičke, uznanie záväzku a dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, aktuálny výpis z obchodného registra, ktoré dôkazy boli zaslané žalovanému prostredníctvom zástupcu.
29. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania na základe odvolania žalovaného napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
30. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný
31. Krajský súd uvádza, že základom jeho konania a rozhodovania, t.j. posúdenia napadnutého uznesenia okresného súdu boli odvolacie dôvody žalovaného, obsiahnuté v podaní zo dňa 28.07.2021 (č.l. 116 - 120 spisu) podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) CSP vo väzbe na tvrdenia žalobcu a ním doložené listinné dôkazy k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
32. Žalovaný v rámci odvolacích dôvodov namietal, že napadnuté uznesenie okresného súdu nemá náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je rozhodnutím, ktoré má zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP zodpovedajúce charakteru
konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorému sa v primeranej miere a intenzite osvedčujú zákonom vyžadované podmienky pre vyhovenie takémuto návrhu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutkové a právne okolnosti, pre ktoré vyvodil záver, že boli osvedčené zákonom vyžadované podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to uložením zákazu žalovanému konať v mene žalobcu až do skončenia trestného konania, vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ SR. Krajský súd mal tak spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania, a to odvolaním žalovaného napadnuté súdne rozhodnutie, ktoré v rozsahu vyjadrených záverov tak skutkových, ako aj právnych súdom prvej inštancie tvorilo spôsobilý predmet posudzovania odvolacím súdom.
33. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného, že nie je jasné, akému nároku žalobcu má byť poskytnutá dočasná ochrana, a ak na okresnom súd prebieha konanie pod sp. zn. 13C/7/2021 o určenie neplatnosti valného zhromaždenia, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť priradený k tomuto konaniu a nie rozhodnúť samostatne, čím došlo k porušeniu § 336 CSP, odvolací súd poukazuje na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia datovaného dňa 27.5.2021, doručeného na Okresný súd Námestovo dňa 31.05.2021, z ktorého vyplýva, že ide o návrh, v ktorom sám žalobca žiada navrhnutým spôsobom upraviť práva sporových strán bez konkrétneho návrhu konania vo veci samej, čo je zrejmé i z toho, že absentuje petit budúcej žaloby. Z ust. § 336 CSP nemožno vyvodiť pre súd povinnosť nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu a určovať predmet a strany konania vo veci samej, pokiaľ sa k nim žalobca zodpovedajúcim spôsobom nevyjadrí. V prípade zakazujúceho nároku je typické, že sa žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany (dočasnej úpravy pomerov) po určitú dobu, teda v rozsahu a s účinkami ako pri konečnom rozhodnutí. Z uvedeného je možné vyvodiť, že neodkladné opatrenie v tomto prípade má charakter podania vo veci samej, keďže z obsahu návrhu vyplýva, že podstatou je zákaz konania žalovaného v mene žalobcu po vyjadrenú dobu, má mať účinky pro futuro, a preto ho je možné vzhľadom na obsah považovať za návrh vo veci samej, keď žalobca sa predmetným návrhom snaží predísť prípadným ďalším sporom v súvislosti s konaním žalovaného. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že samotné neodkladné opatrenie nerieši právny spor týkajúci sa neplatnosti uznesení valného zhromaždenia (konaného dňa 29.09.2020).
34. V súvislosti s podaným návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, vydaného uznesenia okresného súdu, napadnutého odvolaním žalovaného, krajský súd posudzoval, či boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku v spojení aj k rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, a to či žalobca osvedčil zákonné podmienky k tomu, aby mohlo byť ním podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Krajský súd práve z dôvodu tohto posúdenia považoval za potrebné v odôvodnení svojho rozhodnutia citovať zákonné ustanovenia Civilného sporového poriadku a súvisiace zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú podmienky len za splnenia, osvedčenia ktorých je možné podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
35. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
36. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
37. Z vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. l CSP jednoznačne vyplýva, že zákonným dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia, pri posudzovaní veci i podľa súvisiaceho ustanovenia § 326 ods. l CSP upravujúce neodkladné opatrenie pred začatím konania, je potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Dočasnú úpravu pomerov účastníkov neodkladným opatrením možno pripustiť len vtedy, ak je nevyhnutná, ak je právo tvrdené návrhom dostatočne osvedčené, a ak ochranu práva nemožno zjednať inak, a to bez prejudikovania rozhodnutia vo veci samej. Ohrozenie výkonu rozhodnutia spravidla spočíva v správaní dlžníka, ktoré bude mať pravdepodobne za následok ohrozenie výkonu rozhodnutia. Teda zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalovaným a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, pričom len
existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, prípadne jeho osvedčenie, samé o sebe ešte netvorí zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia, ale až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť pritom konkrétne a musí byť žalobcom aspoň osvedčené.
38. Krajský súd odlišne od záveru súdu prvej inštancie v zhode so žalovaným konštatuje, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa zákonom vyžadované podmienky osvedčenia dôvodnosti neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd prihliadol k tvrdeniam žalobcu, k nim doloženým listinám, k odvolacím dôvodom žalovaného a má za to, že nebola osvedčená naliehavosť pomerov, pre ktoré žalobca požadoval nariadenie neodkladného opatrenia.
39. Z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, vo väzbe na obsah doložených listín vyplývalo, že žiada zakázať žalovanému konať v mene žalobcu, najmä z dôvodu konania žalovaného v rozpore so záujmami žalobcu a v rozpore s povinnosťami konateľa, spočívajúcom v špekulatívnych a deštruktívnych prevodov majetku, prebiehajúcich trestných konaní, v rámci ktorých skutky, ktoré sa mu kladú za vinu, sa týkajú konania voči žalobcovi, pričom hrozí, že v prípade úspešnosti žalovaného v spore o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa, by žalovaný v konaniach o uplatnenie škody mohol sabotovať podanie žaloby, že z pozície konateľa bude zasahovať do prebiehajúcich trestných konaní, a ak by žalovaný spôsobil žalobcovi ďalšiu škodu, bude náročné domáhať sa uspokojenia z jeho majetku, pretože nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré by mohli slúžiť na uspokojenie pohľadávok, boli prevedené na dcéru žalovaného.
40. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
41. Odvolací súd posudzoval dôvodnosť a naliehavosť úpravy pomerov, teda poskytnutia ochrany žalobcovi - navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu, doložených listinných dôkazov, vydaných rozhodnutí týkajúcich sa rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, mal síce odvolací súd osvedčené konanie žalovaného v postavení konateľa žalobcu, ktoré nie je v súlade s kritériami vyžadovanými ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak za podstatný považoval stav vyplývajúci z aktuálneho výpisu Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 10861/L, z údajov ktorého bolo zistené, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na okresný súd dňa 31.05.2021 ako aj k momentu nariadenia neodkladného rozhodnutia napadnutým uznesením (dňa 24. júna 2021) žalovaný nebol zapísaný ako konateľ žalobcu, t.j. spoločnosti DDREVOŠINDEL FI, s.r.o.. Z uvedeného zistenia vo väzbe na rozhodnú právnu úpravu, a to ust. § 13 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca, v spojení s ust. § 133 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, podľa ktorého štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov, aktuálne žiadna ujma žalobcovi konaním žalovaného nehrozí. Inak povedané, ochrana, ktorej sa žalobca návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáha, teda zakázať žalovanému konať v mene žalobcu, nastala de facto skôr ako okresný súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Práve výmazom žalovaného z funkcie konateľa spoločnosti žalobcu došlo aj k zániku akejkoľvek dôvodnej obavy z potencionálnej ujmy na strane žalobcu, a teda v čase vydania napadnutého uznesenia neexistovala ani naliehavosť, či dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
42. Z vyššie uvedeného nebolo možné neodkladným opatrením uložiť žalovanému, ktorý aktuálne ani nie je zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti žalobcu, zákaz konať v mene žalobcu, pričom sporná otázka platnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia o jeho odvolaní z funkcie konateľa, nie je predmetom posudzovania v konaní o návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia, pretože rozhodovanie o tejto otázke spadá do kompetencie rozhodovania súdu v konaní o inej žalobe.
43. Pokiaľ žalobca požadovaný zákaz žiadal nariadiť aj z dôvodu prípadnej úspešnosti žalovaného v spore o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa, tak odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na právnu úpravu v ust. § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné v spojení s ust. § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie
je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje. Podľa názoru odvolacieho súdu, v rámci nariaďovania neodkladného opatrenia súdom nie je možné vo všeobecnosti konateľovi/konateľom zakázať alebo obmedziť konanie v mene žalovaného. Obmedziť konateľské oprávnenie je možné len v rámci spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti alebo rozhodnutím valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Súd nemá právomoc meniť ustanovenia spoločenskej zmluvy, ani nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré je v rozpore s Obchodným zákonníkom, v zmysle ktorého zmeny a úpravy Spoločenskej zmluvy patria do výlučnej právomoci valného zhromaždenia. Súd rovnako nemá právomoc zasahovať do konateľských oprávnení spoločnosti.
44. V sumáre krajský súd konštatuje, že námietky žalovaného uvedené v rámci prostriedkov procesnej obrany zasiahli do primeranosti stupňa osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery, pre ktorý zásah mal krajský súd za to, že v štádiu konania a rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nebol splnený stupeň osvedčenia naliehavosti žalobcom požadovanej ochrany, ktorej sa domáhal formulovaným petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
45. Odvolací súd k úplnosti poukazuje na čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje ust. § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, a preto v súlade s uvedeným čl. 46 ods. 4 Ústavy SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.
46. Krajský súd uzatvára, že v prejednávanom prípade nebolo zistené splnenie zákonom stanovenej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda existenciu okolností, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Preto krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým neodkladné opatrenie nariadil, zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
47. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania bolo krajským súdom rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. S ohľadom na zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.