Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-103-2020.pdf
PDF · 141.29 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/103/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu J.. V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX, právne zastúpený JUDr. Marek Polakovič, advokát, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, proti žalovanému Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25001/2020/SV/80330 zo dňa 27.10.2020 na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Obec Široké rozhodnutím číslo SOÚ 042/1/2017-OcÚ 080/2017-ÚR zo dňa 11.12.2017 vo veci návrhu na územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Viacúčelová vodná nádrž v k. ú. Fričovce“ v zložení stavebných objektov: SO-01 Prívodné potrubie s umiestnením na pozemku KN-C parcela číslo XXX, XXX; SO 02 - Vodná nádrž s umiestením na pozemku KN-C parc. č. XXX; SO 03 Odtokové potrubie s umiestnením na pozemku KN-C parc. č. XXX a SO 04 Spevnené plochy s umiestnením na pozemku KN-C parc. č. XXX, XXX, všetky v katastrálnom území obce Fričovce, navrhovateľa Obce Fričovce zo dňa 13.03.2017 vydala podľa § 39, § 39a a § 39b zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodnutie o využití územia a rozhodnutie o umiestnení stavby.
2. Stavba „Viacúčelová vodná nádrž v k. ú. Fričovce“ navrhovateľa Obce Fričovce sa umiestňuje na pozemkoch KN-C parcela číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v obci Fričovce, katastrálne územie Fričovce, ako je to zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Stavba v projektovej dokumentácii podľa stavebných objektov je zadefinovaná takto: SO-01 Prívodné potrubie na pozemku KN-C parc. č. XXX, XXX, SO 02 Vodná nádrž na pozemku KN-C parc. č. XXX, SO 03 Odtokové potrubie na pozemku KN-C parc. č. XXX, SO 04 Spevnené plochy na pozemku KN-C parc. č. XXX, XXX.
3. Popis stavby podľa stavebných objektov:
SO 01 Prívodné potrubie je navrhnuté bočným odberným objektom z Kopytovského potoka za účelom napúšťania a dopúšťania vodnej nádrže. Odber bude umožnený z vodnej hladiny pomocou stabilizačného prahu, ktorý zabezpečí vzdutie hladiny a gravitačný prívod vody do nádrže. SO 02 Vodná nádrž je nádrž umiestnená mimo vodného toku s prívodom cez odberný objekt a vypúšťanie odtokovým potrubím cez výpustné objekty. V rámci stavebného objektu sa jedná o rekonštrukciu jestvujúcej nádrže s úpravou jej zastavanej plochy a hĺbkových pomerov. Tvar nádrže je nepravidelný mnohouholník s premenlivým akumulačným objemom. SO 03 Odtokové potrubie je navrhnuté so zaústením do toku Svinky. Pre každý vyústený objekt je navrhované samostatné odtokové potrubie. SO 04 Spevnené plochy ako súčasť stavby budú zabezpečovať prístup k vodnej ploche cez existujúci vjazd z cesty I/18 na východnej strane nádrže.
4. Pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby boli určené ďalšie podmienky špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia.
5. Dňa 05.02.2020 žalobca doručil na Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky sťažnosť na Obec Fričovce z dôvodu, že nezákonne požiadala o vydanie rozhodnutia o využití územia a rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 11.12.2017, pretože je vlastníkom stavby rybník Fričovce od 01.02.2007. Hospodársky dvor Fričovce s rybníkom kúpil od W. M.. W. M. kúpil hospodársky dvor Fričovce a rybník 21.04.2006 od správcu konkurznej podstaty V.. M. V., úpadcu Z. A. XXX. Žiadal o zrušenie rozhodnutia, pretože starosta obce Fričovce mal vedomosť o jeho vlastníctve, kde mu najprv ponúkol, že odkúpi od neho stavbu rybník Fričovce, následne tak konal, že zamlčal jeho vlastníctvo, aby získal pozemok pod rybníkom od Slovenského pozemkového fondu bezodplatným prevodom vlastníctva vo verejnom záujme na obec. Ešte 16.06.2008 informoval Obec Fričovce o jeho zámere. Na základe zákona číslo 162/1995 Z. z. a § 28 vykonávacej vyhlášky číslo 79/1996 sa rybník na list vlastníctva nezakladá.
6. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky oznámil začatie konania o preskúmanie rozhodnutia Obce Široké zo dňa 11.12.2017 mimo odvolacieho konania dňa 07.05.2020.
7. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím číslo OU-PO- OVBP2-2020/016991/68911/ŠSS-ČD zo dňa 25.06.2020, na základe podnetu žalobcu, preskúmal právoplatné rozhodnutie Obce Široké zo dňa 11.12.2017 a podľa § 65 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zrušil rozhodnutie Obce Široké číslo SOÚ 042/1/2017-OcÚ 080/2017-ÚR zo dňa 11.12.2017.
8. V odôvodnení rozhodnutia Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky uviedol, že sťažnosť žalobcu zo dňa 05.02.2020 v nadväznosti na námietky posúdil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 11.12.2017, právoplatného dňa 17.01.2017 v mimo odvolacom konaní podľa § 65 Správneho poriadku. Okresný úrad Prešov dospel k záveru, že rozhodnutie stavebného úradu nezodpovedá v celom rozsahu zákonu, najmä ustanoveniam § 34, § 39b a § 38 stavebného zákona. Napadnuté rozhodnutie v časti využitia územia konkrétne pozemku parcela číslo KN-C XXX k. ú. Fričovce nemá svoje opodstatnenie, nakoľko aj v súčasnosti je predmetný pozemok vodnou plochou. Žalobca za účelom preukázania vlastníctva k stavbe rybníka predložil kúpnu zmluvu číslo 2/01/2007, v ktorej bol predmetom zmluvy aj rybník na parcele číslo KN-C XXX k. ú. Fričovce. Nakoľko daná stavba nie je predmetom evidencie katastra podľa § 6 ods. 2 katastrálneho zákona, môže sa prevádzať mimo evidencie katastra, vlastnícke právo k nej, ktoré je prevádzané na základe zmluvy, sa nenadobudne vkladom do katastra nehnuteľností, ale napríklad na deň účinnosti zmluvy, zaplatenie kúpnej ceny a podobne. Zároveň daná stavba nezodpovedá definičným kritériám uvedeným v § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takže takáto nehnuteľnosť, stavba môže byť súčasťou pozemku a možno ju prevádzať mimo evidencie katastra nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k stavbe rybníka na pozemku parcela C-KN číslo XXX k. ú. Fričovce vyplýva z predmetnej kúpnej zmluvy č. 2/01/2007, preto bolo potrebné so žalobcom konať ako s účastníkom konania, so všetkými jeho právami ako vlastníka stavby rybníka. Okresný úrad vzhľadom na rozsah pochybení v konaní vec posúdil tak, že ide o nezákonnosť, ktorá prevyšuje dobromyseľne nadobudnuté práva navrhovateľa. Pretože predmetné rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a nebolo vydané v súlade so zákonom, došlo k porušeniu ustanovenia § 46 zákona o správnom konaní.
9. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 25.06.2020 podala Obec Fričovce odvolanie.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
10. Žalovaný rozhodnutím číslo 25001/2020/SV/80330 zo dňa 27.10.2020 na základe odvolania účastníka konania obce Fričovce preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 25.06.2020 v odvolacom konaní a rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky číslo OU-PO- OVBP2-2020/016991/68911/ŠSS-ČD zo dňa 25.06.2020.
11. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom vyjadrenom v rozhodnutí okresného úradu, že stavebný úrad neopodstatnene aplikoval § 39b stavebného zákona, keď rozhodol o využití územia. Z projektovej dokumentácie overenej v konaní stavebným úradom vyplýva, že v záujmovom území sa nachádza pôvodný rybník, ktorý je v súčasnosti rozdelený na dve časti, z ktorých jedna je bez zadržanej vody a zarastený náletovými drevinami krovinami a druhá časť je v neudržiavanom stave s čiastočnou akumuláciou vody. Podľa stavebno-technického riešenia, realizácia stavby bude pozostávať z viacerých objektov, a to z objektu SO 01 - prívodné potrubie slúžiace na napúšťanie a dopúšťanie vodnej nádrže umiestnené na pozemku KN-C parc. č. XXX v k. ú. H., SO 02 - vodná nádrž (na pozemku KN-C parc. č. XXX v k. ú. H.) s umiestnením mimo vodného toku s prívodom vody do nádrže cez odberný objekt a vypúšťanie odtokovým potrubím cez výpustné objekty, SO 03 - odtokové potrubie, resp. potrubia umiestnené na pozemku KN-C parc. č. XXX v k. ú. H., navrhované z kanalizačných rúr so zaústením do toku Svinka a objekt SO 04 - spevnené plochy na pozemku KN-C parc. č. XXX v k. ú. Fričovce s povrchovou úpravou z asfaltobetónu navrhovanú realizovať ako prístupovú cestu, parkovacie miesta, odberné miesto pre hasičskú techniku a pešie chodníky pre prístup vlastníka, prevádzkovateľa a návštevníkov nádrže. V zmysle § 39b stavebného zákona, rozhodnutie o využívaní územia sa vydáva vtedy, ak pre nové zmenené využitie územia je potrebné určiť podmienky a spôsob úpravy územia, odvodnenia, pripojenia na dopravné a rozvodné siete, požiadavky na ochranu existujúcich stavieb, zelene a pod. Pri určovaní podmienok sú dôležité stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a vlastné zistenia stavebného úradu. Z uvedeného vyplýva, že z pôvodnej vodnej nádrže rybníka, ktorého účelom a hlavným využitím je chov rýb (jeden účel), vybudovaním viacúčelovej vodnej nádrže sa vytvorí nový zmenený spôsob využívania predmetného územia, a to na vyššie uvedené účely. Nová vodná nádrž bude využívaná teda na viaceré účely, na rekreačné a športové účely, taktiež na možné sploštenie povodňovej vlny, ale aj pre potreby protipožiarnej ochrany a športový rybolov. S ohľadom na stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa z hľadiska posúdenia verejných záujmov k navrhovanej stavbe vyjadrili kladne, v predmetnom územnom rozhodnutí stavebný úrad určil podmienky vyplývajúce z požiadaviek nového spôsobu využívania územia, najmä podmienky jeho úpravy a odvodnenia, ktorými sú požiadavky na úpravu zastavanej plochy a hĺbkových pomerov nádrže s premenlivým akumulačným objemom, odtokové a prítokové podmienky vrátane protipovodňovej ochrany územia, ako aj určil podmienky z hľadiska požiadaviek ochrany životného prostredia i podmienky dopravného napojenia, a preto stavebný úrad rozhodol aj o využívaní územia.
12. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že podaný návrh, projektová dokumentácia a vyjadrenia dotknutých orgánov boli posúdené z hľadísk uvedených v ust. § 37 stavebného zákona, pričom pri posúdení si stavebný úrad v zmysle príslušných ust. upravujúcich územné konanie zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, postupoval v súlade s platnými predpismi a taktiež dostatočne zabezpečil procesné práva účastníkov konania. V predmetnom územnom konaní, oznámenie o začatí konania, ako aj samotné rozhodnutie doručoval verejnou vyhláškou podľa ust. § 26 správneho poriadku. Doručovanie v zmysle cit. ustanovení predstavuje legitímny a zákonný spôsob, kedy správny orgán umožní aj takým účastníkom konania, ktorí mu nie sú alebo ktorých pobyt mu nie je známi, uplatniť v konaní svoje práva vyplývajúce z postavenia účastníka konania. To znamená, že aj ten účastník konania, ktorého zo všeobecne dostupných údajov a listín (napr. kataster nehnuteľností, údaje verejnej správy), a teda zo všeobecne známych skutočností nemôže správny orgán identifikovať, dostane možnosť dozvedieť sa o písomnosti, ktorá mu je určená. Adresátovi tak vzniknú právne následky bez ohľadu na to, či sa o obsahu písomnosti skutočne dozvedel. Stavebný úrad doručoval oznámenie o začatí konania zo dňa 17.03.2017, ako aj rozhodnutie verejnou vyhláškou, pričom v týchto písomnostiach
uviedol všetky dotknuté pozemky. Účastníci konania, ako aj fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám mohli byť predmetným konaním a rozhodnutím priamo dotknuté, dostali zákonným spôsobom možnosť uplatniť svoje práva. Nemožno preto tvrdiť, že žalobca bol v konaní opomenutý alebo že sa s ním ako s účastníkom konania nekonalo. Žalobcovi nebola ani odňatá možnosť vstúpiť do konania, oboznámiť sa s predmetnou vecou a navrhnúť dôkazy, ktoré by stavebný úrad bol povinný vyhodnotiť, resp. ktoré by boli relevantné pre meritórne rozhodnutie, ako aj uplatniť svoje námietky v prípadnom odvolacom konaní. V čase vydania rozhodnutia stavebného úradu bol SPF správcom dotknutých pozemkov vo vlastníctve SR, ktorý v stanovisku (doručené na obecný úrad Fričovce dňa 28.11.2017) vyslovil súhlas s predloženým návrhom, za ním stanovených podmienok, čo je v súlade s § 38 stavebného zákona.
13. V podanom podnete predložená kúpna zmluva č. 2/01/2007, uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, však nie je verejnou listinou, resp. všeobecne známou skutočnosťou a ju možno považovať za skutočnosť, ktorou sa dodatočne zmenili skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo, t. j. po vydaní právoplatnosti preskúmavaného podnetom napadnutého rozhodnutia a zároveň ktorou boli dotknuté dobromyseľne nadobudnuté práva navrhovateľa, a to takmer dva roky po nadobudnutí uvedeného rozhodnutia. Dňa 19.10.2020 bolo na ministerstvo doručené podanie, v ktorom navrhovateľ doplnil odvolanie aj s prílohami, týkajúce sa jeho vlastníckych práv, resp. jeho majetkovoprávnych nárokov, okrem iných aj na pozemok KN-C parc. č. XXX v k. ú. Fričovce i na rybník umiestnený na tomto pozemku. Nakoľko nie je posúdenie vlastníckych práv v kompetencii ministerstva a predložené doklady v uvedenom doplnení odvolania sú taktiež skutočnosti, ktoré sa zmenili dodatočne, po vydaní právoplatného rozhodnutia stavebného úradu, ministerstvo nie je tieto dodatočne zmenené skutkové okolnosti v zmysle § 65 ods. 3 správneho poriadku oprávnené brať do úvahy. Účelom územného rozhodnutia je na základe poznania územia, platnej územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacích podkladov alebo iných podkladov v danom konkrétnom prípade určiť podmienky pre využitie územia a stavebný pozemok, umiestnenie stavby na ňom a určiť podmienky pre spracovanie projektovej dokumentácie pre účely konania v ďalšom stupni - stavebné povolenie vydané príslušným stavebným, resp. špeciálnym stavebným úradom. Z charakteristiky územného rozhodnutia vyplýva, že ide o rozhodnutie, na základe ktorého sa priamo stavba nerealizuje; územné rozhodnutie vytvára právny základ pre vydanie stavebného povolenia na realizáciu stavby, ktoré môže alebo nemusí byť vydané. Preto samotným územným rozhodnutím nemôže reálne dôjsť k bezprostrednému porušeniu vlastníckeho práva ani negatívnym účinkom umiestňovanej stavby, na svoje okolie.
III.
Zhrnutie argumentov žalobcu
14. Žalobca vo včas podanej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.02.2007 medzi W. M. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim nadobudol nehnuteľné a hnuteľné veci tvoriace hospodársky dvor v obci Fričovce. Súčasťou tohto prevodu bola aj stavba rybníka na parcele KN-C č. XXX, k.ú. Fričovce. Uvedená stavba bola súčasťou hospodárskeho dvora už odo dňa jej vybudovania v roku 1962. V zmysle ust. § 43a ods. 3 písm. e) stavebného zákona je rybník inžinierskou stavbou. Nakoľko stavba rybníka nie je predmetom evidencie katastra nehnuteľností môže sa prevádzať mimo evidencie katastra nehnuteľností, vlastnícke právo k nej je prevádzané na základe zmluvy. Uzavretím kúpnej zmluvy dňa 01.02.2007 sa žalobca stal vlastníkom stavby rybníka na parcele KN-C č. XXX, k.ú. Fričovce.
16. V rámci územného konania na stavebnom úrade sa uskutočnilo dňa 04.04.2017 ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Z predmetnej obhliadky muselo byť stavebnému úradu jednoznačne zrejmé, že na dotknutých pozemkoch sa nachádza inžinierska stavba - rybník. Stavebný úrad však nevykonal žiadne šetrenie na zistenie vlastníka tejto stavby. Bez primeraného dôvodu nepožiadal ani obec Fričovce o súčinnosť pri zisťovaní vlastníka stavby rybníka, pričom tejto stavby sa územné konanie bezprostredne týkalo. Obec Fričovce pritom mala vedomosť o tom, že žalobca je vlastníkom stavby rybníka, a to najneskôr odo dňa 16.06.2008 z listu žalobcu, ktorým predložil obci Fričovce svoj zámer využitia pozemkov KN-C č. XXX, XXX a XXX, k.ú. Fričovce ako aj rybníka, ktorý nadobudol. Uvedené potvrdila aj obec Fričovce vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov zo dňa 25.06.2020. Stavebný úrad sa však bez primeraného dôvodu uspokojil s tým, že vlastník stavby rybníka
nie je známy a postačuje mu teda doručovať písomnosti verejnou vyhláškou podľa ust. § 26 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca má za to, že stavebný úrad s ním mal od začiatku konať ako s účastníkom a doručovať mu všetky písomnosti tykajúce sa územného konania doporučenou listovou zásielkou. O uskutočnenom územnom konaní sa žalobca dozvedel až v roku 2020, a to náhodne. Žalobcovi bolo preto značným spôsobom zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva k stavbe rybníka tým, že o územnom konaní týkajúcom sa stavby v jeho vlastníctve nemal žiadnu vedomosť a preto nemohol v územnom konaní predkladať návrhy, námietky a využívať svoje procesné práva. Okrem uvedeného, doručenie verejnou vyhláškou sa v zmysle § 26 ods. 1 Správneho poriadku aplikuje len v prípade, ak nie je možné doručiť písomnosť adresátovi - účastníkovi konania do vlastných rúk. V danom prípade sa stavebný úrad ani len nepokúsil o doručenie písomnosti žalobcovi ako vlastníkovi stavby rybníka, ktorá sa síce v katastri nehnuteľností neeviduje, ale je v teréne dostatočne viditeľná a obec Fričovce má a aj v čase začatia územného konania mala informácie, o tom kto je vlastníkom tejto stavby.
17. V danom konaní k naplneniu zásady materiálnej pravdy špecifikovanej v § 32 ods. 1 Správneho poriadku nedošlo. V správnom konaní totiž stavebný úrad vôbec nepostrehol, že na predmetných pozemkoch sa nachádza stavba rybníka vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný napriek zrejmému pochybeniu stavebného úradu dospel k záveru, že žalobca je neznámym účastníkom konania bez jediného podkladu nachádzajúceho sa v administratívnom spise, ktorý by túto skutočnosť potvrdzoval, a to len z dôvodu, že rybník sa v zmysle § 6 ods. 2 katastrálneho zákona účinného do 30.09.2018 nezapisuje do katastra nehnuteľností. V zmysle § 32 ods. 3 Správneho poriadku bolo za predpokladu spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci povinnosťou stavebného úradu zistiť, a to prostredníctvom súčinnosti s orgánmi územnej samosprávy (obec Fričovce), resp. ostatnými fyzickými, príp. právnickými osobami znalými miestnych pomerov, komu stavba rybníka nachádzajúca sa na predmetných pozemkoch, patrí. V rozpore s § 32 ods. 3 Správneho poriadku stavebný úrad žiadne zabezpečovanie podkladov o tom, kto je vlastníkom stavby rybníka neurobil. Taktiež dôvod (podklad) na základe ktorého má byť žalobca považovaný za neznámeho účastníka konania nevyplýva ani z administratívneho spisu a táto skutočnosť nevyplývala ani Okresnému úradu Prešov, ktorý v rozhodnutí zo dňa 25.06.2020 uznal, že v územnom konaní došlo k pochybeniu, keď stavebný úrad so žalobcom nekonal. Z rozhodnutia žalovaného taktiež vyplýva, že žalobca je považovaný za neznámeho účastníka konania len z dôvodu, že stavba rybníka sa do katastra nehnuteľností nezapisuje. Žalobca má za to, že ak by bol skutočný stav veci zistený spoľahlivo v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, bol by stavebný úrad zistil, že na predmetných pozemkoch sa stavba rybníka nachádza a má aj svojho známeho vlastníka. Skutočnosť, že na základe platnej legislatívy sa stavba rybníka neeviduje v katastri nehnuteľností, nemôže viesť k záveru žalovaného o tom, že žalobca je neznámym účastníkom konania, a to bez akéhokoľvek podkladu, ktorý by nasvedčoval, resp. potvrdzoval, že vlastník stavby rybníka nie je známy.
18. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že žalovaný v napádanom rozhodnutí nesprávne uviedol, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so začatím územného konania ako aj so samotným územným rozhodnutím z verejnej vyhlášky, a preto mu neboli ani odňaté žiadne jeho práva ako vlastníka stavby rybníka. Uvedené nesprávne posúdenie veci malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v intenciách zásady materiálnej pravdy vyplývajúcej z § 32 správneho poriadku sa vyžaduje, aby podkladom pre akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu bol spoľahlivo zistený stav veci. Táto zásada nevyžaduje povinnosť zistenia úplnej, absolútnej pravdy, ale vyjadruje požiadavku takého zistenia skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a čo najviac zodpovedá realite. Spoľahlivo zisteným stavom veci tak zákonodarca rozumie stav, keď správny orgán na základe podkladov pre rozhodnutie a na základe dokazovania nadobudne dostatočnú vedomosť o faktických okolnostiach prípadu, pričom tento stav je preukázateľný a nepochybný.
20. Z ust. § 38 stavebného zákona je jednoznačne zrejmé, že ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo v konaní o umiestnení stavby a o využití územia, predloží súhlas vlastníka pozemku. V čase vydania územného rozhodnutia stavebného úradu bol správcom pozemku KN-C parc. č. XXX v k. ú. Fričovce vo vlastníctve SR Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“). Navrhovateľ v predmetnom územnom konaní predložil stanovisko, doručené na obecný úrad Fričovce dňa 28.11.2017, vydané SPF,
v ktorom SPF vyjadril súhlas s predloženým návrhom, resp. s vydaním rozhodnutia stavebného úradu, čím bola splnená zákonná podmienka v zmysle § 38 stavebného zákona.
21. Žalobca k podanému podnetu voči právoplatnému rozhodnutiu stavebného úradu okrem iného predložil kópiu kúpnej zmluvy, list zo dňa 16.06.2008 a kópiu Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva pozemkov vo verejnom záujme na obec, uzatvorenej medzi SPF a obcou Fričovce (ďalej len „zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva“). Predmetná kúpna zmluva je zmluvou uzatvorenou na základe Občianskeho zákonníka, nie je však verejnou listinou, ani všeobecne známou skutočnosťou, na základe ktorej by stavebný úrad mohol žalobcu identifikovať ako vlastníka objektu rybníka. Z listu zo dňa 16.06.2008 adresovaného obci Fričovce, v ktorom žalobca predložil zámer využitia pozemkov KN-C parc. č. XXX, XXX a XXX v k. ú. Fričovce taktiež nevyplýva, že by žalobca bol vlastníkom uvedených pozemkov. V predloženej zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva sa uvádza, že SPF nemá vedomosť o tom, že by na predmete zmluvy, ktorým okrem iných je aj pozemok KN-C parc. XXX v k. ú. Fričovce, bolo viazané záložné právo, predkupné právo, vecné bremeno alebo iné obdobné právo tretej osoby.
22. Doručovanie v zmysle ust. § 26 správneho poriadku predstavuje legitímny a zákonný spôsob, kedy správny orgán umožní aj takým účastníkom konania, ktorí mu nie sú alebo ktorých pobyt mu nie je známi, uplatniť v konaní svoje práva vyplývajúce z postavenia účastníka konania. Stavebný úrad doručoval oznámenie o začatí konania zo dňa 17.03.2017, ako aj rozhodnutie stavebného úradu verejnou vyhláškou, pričom v nich špecifikoval všetky dotknuté pozemky. Účastníci konania, ktorých vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám, prípadne k susedným pozemkom a stavbám mohli byť predmetným konaním a rozhodnutím priamo dotknuté, tak dostali zákonným spôsobom možnosť si ich uplatniť, prípadne vzniesť námietky. Verejná vyhláška je formou verejného oznámenia určeného právneho úkonu. To znamená, že aj ten účastník konania, ktorého zo všeobecne dostupných údajov a listín (napr. kataster nehnuteľností, údaje verejnej správy), a teda zo všeobecne známych skutočností nemôže správny orgán identifikovať, dostane možnosť dozvedieť sa o písomnosti, ktorá mu je určená. Adresátovi tak vznikajú právne následky bez ohľadu na to, či sa o obsahu písomností skutočne dozvedel. Účastníci konania, ako aj fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám mohli byť predmetným konaním a rozhodnutím priamo dotknuté, dostali zákonným spôsobom možnosť uplatniť svoje práva. K doručovaniu verejnou vyhláškou v zmysle stavebného zákona sa vyjadruje Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2 Sžp 20/2011 zo dňa 14.12.2011. Poukázal aj na skutočnosti vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/9/2012 z 30.04.2012. Doručovanie písomností v predmetnom územnom konaní verejnou vyhláškou bolo odôvodnené.
23. Územné konanie je návrhovým konaním, ktorého výsledkom je územné rozhodnutie. Na základe územného rozhodnutia sa však stavba samotná ešte nerealizuje. Územné rozhodnutie vytvára právny základ pre vydanie stavebného povolenia na realizáciu stavby, ktoré môže alebo nemusí byť vydané. Preto samotným územným rozhodnutím nemôže reálne dôjsť k bezprostrednému porušeniu vlastníckeho práva. Je nevyhnutné dodať, že účelom územného konania taktiež nie je riešenie vlastníckych sporov.
24. Námietky žalobcu vyplývajú zo skutočnosti, že podľa jeho názoru predmetným územným rozhodnutím boli porušené jeho vlastnícke práva k objektu rybníka umiestneného na pozemku KN-C parc. č. XXX v k. ú. Fričovce, ktorý na základe predloženej kúpnej zmluvy nadobudol do svojho vlastníctva. V spisovom materiáli sa nachádza aj podanie navrhovateľa doručené žalovanému dňa 19.10.2020. Z obsahu tohto podania a z priložených listín vyplývajú majetkovoprávne nároky navrhovateľa, okrem iných aj na pozemok KN-C parc. č. XXX v k. ú. Fričovce a na rybník umiestnený na tomto pozemku. Posúdenie vlastníckych práv, resp. majetkovoprávnych nárokov na objekt rybníka, nie je v kompetencii žalovaného, ale výlučne v kompetencii príslušného súdu.
V.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov
25. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
26. Správny súd rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), pretože účastníci konania nariadiť pojednávanie nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove odo dňa 27.10.2021. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.11.2021 (§ 137 ods. 4 SSP).
27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
30. Žalobca sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 25001/2020/SV/80330 zo dňa 27.10.2020, ktorým na základe odvolania účastníka konania Obce Fričovce preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 25.06.2020 v odvolacom konaní a rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky číslo OU-PO-OVBP2-2020/016991/68911/ŠSS-ČD zo dňa 25.06.2020.
31. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím číslo OU-PO- OVBP2-2020/016991/68911/ŠSS-ČD zo dňa 25.06.2020, na základe podnetu žalobcu, preskúmal právoplatné rozhodnutie Obce Široké zo dňa 11.12.2017 a podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušil rozhodnutie Obce Široké číslo SOÚ 042/1/2017-OcÚ 080/2017-ÚR zo dňa 11.12.2017.
32. Obec Široké rozhodnutím číslo SOÚ 042/1/2017-OcÚ 080/2017-ÚR zo dňa 11.12.2017 vo veci návrhu navrhovateľa Obce Fričovce vydala podľa § 39, § 39a a § 39b stavebného zákona rozhodnutie o využití územia a rozhodnutie o umiestnení stavby. Stavba „Viacúčelová vodná nádrž v k. ú. Fričovce“ navrhovateľa Obce Fričovce sa umiestňuje na pozemkoch KN-C parcela číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v Obci Fričovce, katastrálne územie Fričovce, ako je to zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Stavba v projektovej dokumentácii podľa stavebných objektov je zadefinovaná takto: SO-01 Prívodné potrubie na pozemku KN-C parc. č. XXX, XXX, SO 02 Vodná nádrž na pozemku KN-C parc. č. XXX, SO 03 Odtokové potrubie na pozemku KN-C parc. č. XXX, SO 04 Spevnené plochy na pozemku KN-C parc. č. XXX, XXX.
33. Správny súd predtým ako pristúpil k vecnému preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, skúmal, či rozhodnutie je preskúmateľné súdom, keďže žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia vydaného mimo odvolacieho konania.
34. Výsledok mimo odvolacieho konania je ten, že rozhodnutie vydané v stavebnom konaní o využití územia a rozhodnutie o umiestnení stavby, je naďalej platné, keďže žalovaný napadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorý zrušil rozhodnutie Obce Široké.
35. V zásade, zrušujúce rozhodnutie správneho orgánu (rozhodnutie, ktorým odvolací orgán ruší rozhodnutie prvého stupňa) nie je preskúmateľné súdom, pretože takéto rozhodnutie nemá ešte za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Následne, po právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu sa väčšinou pokračuje v správnom konaní, v ktorom sa opakovane
posudzuje meritum veci a vydá sa nové rozhodnutie. Až týmto novým rozhodnutím, môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníka konania priamo dotknuté, pretože môže založiť alebo deklarovať nové práva alebo povinnosti. Nové rozhodnutie môže priamo ovplyvniť, zmeniť právne postavenie účastníka správneho konania.
36. Súd však prihliadol na záznam v administratívnom spise, v ktorom sa uvádza, že rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky nenadobudlo právoplatnosť, nestratilo platnosť ani rozhodnutie obce Široké, preto ostáva právoplatné. Rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR o zrušení rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní bolo vlastne rozhodnuté o rozhodnutí Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky tak, že je nulitné t.z., že nebolo vydané resp. nemalo byť vydané. Tým, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR o prvostupňovom rozhodnutí Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky rozhodol tak, že je nulitné teda nevydané, rozhodol zároveň aj o podanom podnete aj napriek tomu, že to v jeho rozhodnutí nie je uvedené. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR je vec ukončená a nie je potrebné zastavovať začatie mimoodvolacieho konania rozhodnutím, ani inak sa podnetom ďalej zaoberať.
37. V danom prípade, rozhodnutie o využití územia a rozhodnutie o umiestnení stavby je právoplatné, konanie už nebude pokračovať ďalej. Súd preto pripustil súdny prieskum rozhodnutia žalovaného aj napriek jeho povahe (zrušujúce rozhodnutie) a napriek tomu, že rozhodnutie bolo vydané v mimo odvolacom konaní. Prihliadol na skutočnosť tvrdenú žalobcom, že mu rozhodnutie vydané v stavebnom konaní - rozhodnutie o využití územia a rozhodnutie o umiestnení stavby, nebolo doručené a že správny orgán s ním ako s účastníkom konania nekonal.
38. Žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorým bolo v mimo odvolacom konaní zrušené rozhodnutie Obce Široké ako stavebného úradu, ktorým rozhodol o využití územia a o umiestnení stavby - Viacúčelová vodná nádrž v k.ú. Fričovce, navrhovateľa Obce Fričovce.
39. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
40. Súd preskúmal v medziach žalobných námietok rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
41. Podstata žalobných námietok spočíva v tom, že žalobca tvrdí, že je vlastníkom rybníka a že stavebný úrad s ním ako s účastníkom konania nekonal, keď vydal územné rozhodnutie o umiestnení stavby rybníka, ktoré s poukazom na to, že on je vlastníkom rybníka ani nemalo byť vydané.
42. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal sťažnosť na Obec Fričovce a žiadal zrušenie rozhodnutia Obce Široké o využití územia a rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorú Okresný úrad Prešov posúdil ako podnet a preskúmal územné rozhodnutie Obce Široké mimo odvolacieho konania a zrušil rozhodnutie obce. Na odvolanie Obce Fričovce, žalovaný napadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov.
43. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný ako prvým zaoberal podmienkami vydania územného rozhodnutia, posudzoval, či mohlo byť vydané územné rozhodnutie, teda či sa mení účel využitia územia. Dospel k záveru, že boli splnené podmienky na vydanie územného rozhodnutia, pretože z pôvodnej vodnej nádrže rybníka, ktorého účelom a hlavným využitím je chov rýb (jeden účel), vybudovaním viacúčelovej vodnej nádrže sa vytvorí nový zmenený spôsob využívania územia. Nová vodná nádrž bude využívaná na viaceré účely, na rekreačné a športové účely, taktiež na možné sploštenie povodňovej vlny, ale aj pre potreby protipožiarnej ochrany a športový rybolov. K tomuto záveru žalobca v žalobe nevzniesol žiadnu námietku, preto súd v tejto časti nemôže preskúmavať rozhodnutie žalovaného.
44. Žalovaný ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že oznámenie o začatí konania ako aj samotné rozhodnutie stavebný úrad doručoval verejnou vyhláškou podľa ust. § 26 správneho poriadku. Účastníci konania, ako aj fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám,
ako aj susedným pozemkom a stavbám mohli byť predmetným konaním a rozhodnutím priamo dotknuté, dostali zákonným spôsobom možnosť uplatniť svoje práva. Nemožno preto tvrdiť, že žalobca bol v konaní opomenutý alebo že sa s ním ako s účastníkom konania nekonalo. Žalobcovi nebola ani odňatá možnosť vstúpiť do konania, oboznámiť sa s predmetnou vecou a navrhnúť dôkazy, ktoré by stavebný úrad bol povinný vyhodnotiť, resp. ktoré by boli relevantné pre meritórne rozhodnutie, ako aj uplatniť svoje námietky v prípadnom odvolacom konaní.
45. Na záver žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na podanie Obce Fričovce, týkajúce sa vlastníckych práv, resp. jeho majetkovoprávnych nárokov, okrem iných aj na pozemok KN-C parc. č. XXX v k.ú. Fričovce i na rybník umiestnený na tomto pozemku a že posúdenie vlastníckych práv nie je v kompetencii ministerstva.
46. Podľa § 65 správneho poriadku (1)Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy (orgánu Slovenskej národnej rady), jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
(2)Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
(3)Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
47. V zmysle príslušných citovaných ustanovení je umožnené preskúmať právoplatné rozhodnutie vydané v správnom konaní aj v rámci mimoodvolacieho konania. Preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, keďže sa preskúmava rozhodnutie, ktoré je už právoplatné.
48. Dôvodom na uskutočnenie preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemôžu byť faktické/vecné vady a nedostatky, ale len vady právneho charakteru, t. j. také, ktoré spočívajú v nezákonnosti rozhodnutia, resp. v jeho rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Správny orgán vychádza pri posudzovaní veci z právneho a skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia, t. j. neprihliada na zmeny - subjektívne ani objektívne, ktoré sa udiali, resp. nastali po tom, čo bolo rozhodnutie vydané.
49. Kľúčovou otázkou v predmetnom konaní je vlastníctvo rybníka na parcele KN C XXX k.ú. Fričovce. Skutočnosť, či Obec Široké ako stavebný orgán mala konať so žalobcom ako s účastníkom konania a či mohla vydať rozhodnutie o umiestnení stavby rybníka pre obec Fričovce, keď žalobca tvrdí, že je vlastníkom rybníka, závisí od posúdenia otázky vlastníckeho práva k rybníku.
50. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vlastnícke právo k rybníku je sporné. Územné rozhodnutie o umiestnení stavby rybníka bolo vydané pre Obec Fričovce, avšak následne žalobca tvrdí a preukazuje, že je vlastníkom rybníka.
51. Žalobca v žalobe uvádza, že rybník nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 01.02.2007. Predmetnú kúpnu zmluvu č. 2/01/2007, uzavretú medzi Petrom Vasičkom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, dňa 01.02.2007, žalobca predložil v administratívnom konaní. Ako predmet kúpy v bode I.1.A) pod položkou 22) sa uvádza rybník na parcele XXX, k.ú. Fričovce.
52. Vo vyjadrení zo dňa 12.10.2020, Obec Fričovce zdôrazňuje, že nadobudla rybník podľa ust. zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a na podklade Delimitačného protokolu (dodatku).
53. V čase vydania rozhodnutia Obcou Široké, nemala dôvod obec ako stavebný úrad, pochybovať ani skúmať, kto je vlastníkom rybníka, keďže rybník sa nezapisuje do katastra nehnuteľností.
54. Spor o vlastnícke právo k rybníku vznikol až po vydaní rozhodnutia Obce Široké, keď podal žalobca podnet, preto správne postupoval žalovaný, keď zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky s poukazom na ust. § 65 ods. 3 správneho poriadku. V čase vydania rozhodnutia Obce Široké nebolo vlastníctvo rybníka pred stavebným úradom sporné a spochybnené.
55. Otázka vlastníckeho práva k rybníku bola v administratívnom konaní (ale až po právoplatnosti územného rozhodnutia) a je sporná, nebola doposiaľ vyriešená v civilnom sporovom konaní, žalobca ani netvrdil, aby prebiehal súdny spor o určenie vlastníckeho práva, preto súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, aby bol vlastníkom rybníka a z tohto dôvodu bol dôvod na zrušenie rozhodnutia Obce Široké v mimo odvolacom konaní.
56. Správny súd nie je oprávnený v tomto konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného posudzovať komu svedčí vlastnícke právo k rybníku. Pokiaľ sa vyskytol spor o vlastníctvo k rybníku, na vyriešenie tejto otázky je príslušný všeobecný súd. Žalobca môže podať žalobu o určenie vlastníckeho práva a navrhnúť prerušenie stavebného konania, keď tvrdí, že prebieha stavebné konanie.
57. Žalobca z dôvodu sporu o vlastnícke právo k rybníku, keď si k nemu uplatňuje vlastnícke právo viacero subjektov, nepreukázal počas administratívneho konania, že mu svedčí vlastnícke právo relevantným spôsobom, preto neboli ani dôvodné jeho námietky v žalobe, že s ním ako účastníkom územného konania sa nekonalo z dôvodu že je vlastníkom rybníka, ku ktorému rozhodnutie o využití územia a umiestnení stavby bolo vydané.
58. Vzhľadom k tomu, že žalobca v administratívnom konaní nepreukázal, že je vlastníkom rybníka, nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia Obce Široké o využití územia a o umiestnení stavby. Navyše je potrebné uviesť, že v čase vydania rozhodnutia Obce Široké, vlastnícke právo k rybníku nebolo sporné ani spochybnené.
59. Žalovaný teda postupoval správne, pokiaľ zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorý zrušil rozhodnutie Obce Široké, keď neboli zistené také pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní.
60. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
61. Žalobca vo veci nemal úspech, preto mu nepatrí náhrada trov konania. Súd nevzhliadol ani výnimočné dôvody na vynaložené trovy konania v zmysle § 168 SSP na strane žalovaného a preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
62. Senát krajského súdu vo veci rozhodol v pomere 3:0 hlasov (ustanovenie § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis. (2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).