Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-66-2020.pdf
PDF · 216.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: MAYER TRANSPORT, spol. s r.o., so sídlom Hradská 99, Bratislava - mestská časť Vrakuňa 821 07, IČO: 36 219 118, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou FALIS & Partners, s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 854, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100936725/2020 zo dňa 25.05.2020 takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.
Daňový úrad Trnava svojim rozhodnutím č. 100219553/2020 zo dňa 24.01.2020 podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 34.742,14 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013.
2.
Správca dane ako prvostupňový správny orgán na základe vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neuznal daňovému subjektu, t.j. žalobcovi za daňové výdavky okrem iných výdavkov aj výdavky v sume 139.463,51 eur predstavujúce nákup tovaru - náhradných dielov (pneumatiky, akumulátory, štartéry a pod.), ktoré boli zaúčtované do nákladov. Dôvodom neuznania výdavkov bola ich nepreukázateľnosť zo strany daňového subjektu, ku ktorej správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k samotnému daňovému subjektu miestnym zisťovaním a výsluchom svedkov. Správca dane všetky subjekty, od ktorých mal žalobca nakúpiť tovar, ktorý bol realizovaný na čerpacej stanici v Dunajskej Strede preveril a vyzval všetkých troch predajcov k predloženiu kontrolných záznamov z elektronických registračných pokladníc za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia ich nákupu. Preverením kontrolných záznamov správca dane zistil, že ani jeden z dokladov vydaných z elektronických registračných pokladní sa v kontrolných záznamoch nenachádzali, nesúhlasila suma a dátum, čas údajmi na dokladoch kontrolovaným záznamom predložením jednotlivými dodávateľmi.
3.
Správca dane poukázal, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, sú tri podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmov, to značí, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Pokiaľ nie je preukázané, že boli splnené uvedené hmotnoprávne podmienky, nepostačuje na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov len samostatná existencia dokladov, ktorých obsah nie je dostačujúci pre daňové účely. Nestačí, aby bola splnená táto zákonná povinnosť formálne predložením dokladov. Zákonná povinnosť musí byť aj skutočne vykonaná a všetky údaje musia byť pravdivo uvedené a na ňom uvedenými osobami aj skutočne zrealizované. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, je potom povinný znášať prípadné riziko nedostatku hodnovernosti dokladov.
4.
Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 09.03.2020 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré sú predmetom žalobného návrhu.
5.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 100936725/2020 zo dňa 25.05.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100219553/2020 zo dňa 24.01.2020.
6.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je z vykonaného dokazované zrejmé, že dokladom predloženým daňovým subjektom s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich záujme v súvislosti absentuje reálny základ a to predovšetkým vo vzťahu k predajcom, ktorí mu mali predať tovar, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nákladov za kontrolovanie zdaňovacieho obdobia, ako aj v objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej daňovým subjektom.
7.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu, ktoré vzniesol v podanom odvolaní, pričom uviedol, že prevereným kontrolným záznamom správca dane správne zistil, že ani jeden z dokladov vydaných z ERP sa v kontrolných záznamoch predajcov, ktoré boli deklarovaní ako predajcovia tovaru pre žalobcu nenachádzal, nesúhlasili sumy a dátum, čas s údajmi o dokladoch kontrolovaných záznamov, ktoré boli predložené jednotlivými dodávateľmi. Okrem toho, žalovaný uviedol, že správca dane vykonal aj výsluch svedkov - konateľov spoločnosti RZ OIL, spol. s r.o. pána Róberta Ollého a spoločnosti BATI spol. s .r.o. pána Tibora Batha, ktorí uviedli, že doklady, ktoré mali byť vystavené ich spoločnosťou, sú im nie známe, a že niektorý sortiment, ktorý mali predať žalobcovi vôbec nemajú na sklade.
8.
Pokiaľ ide o tvrdenie daňového subjektu, že náhradné diely boli namontované do motorových vozidiel, kamiónov a v prípade, že išlo v prevádzke kvapaliny alebo ochranné pomôcky, tieto boli priradené ku konkrétnej prevádzke, tak žalovaný zistil, že z postupu správca dane nevyplýva, že by žiadal od daňového subjektu, aby preukázal ako dôkaz fyzicky nakúpené konkrétne náhradné diely. Správca dane preveroval reálny nákup náhradných dielov od uvedených predajcov, v ktorých ani jeden ich predaj nepotvrdili. Preto neobstojí tvrdenie daňového subjektu, že pokladničné doklady, ktoré mu boli vydané pri nákupe v hotovosti, spĺňali náležitosti zákona o ERP a že nemal možnosť preverovať dodávateľov, či nedošlo k manipulácii s pokladničnými dokladmi s ERP, či tovar predávali pravidelne alebo príležitostne a že nenesie zodpovednosť za správanie dodávateľov. Ďalej uviedol, že z predložených výdavkových pokladničných dokladov nie je zrejmé, kto ich vystavil, a kto zaúčtoval, ich obsahom je okrem poradového čísla, dátumu, sumy, text komu bola suma vyplatená ČS Slovnaft, účel náhradné diely, bez bližšej špecifikácie, ktorým boli priradené pokladničné doklady ZRP. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že daňový subjekt ako účtovaná jednotka, ktorý si uplatňuje daňové výdavky preukázateľným spôsobom, ktoré znižujú zdaniteľné príjmy, je povinný tieto výdavky v zmysle § 32 ods. 1 písm. a), b) zákona o účtovníctve zaúčtovať. Podľa predmetného ustanovenia sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť deklarovanú žalobcom.
Podľa zákona o účtovníctve je daňový subjekt povinný viesť účtovníctvo tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situáciu účtovnej jednotky.
9.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve, je daňový subjekt povinný doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovným dokladom podľa § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať náležitosti v písmene a) - g) uvedeného ustanovenia.
10.
Keďže sa priamo, ani nepriamo nepreukázalo a nepotvrdilo, že k uskutočneniu predaja došlo na základe výdavkových pokladničných dokladov a pripojených pokladničných dokladov z ERP daňovým subjektom, zaúčtované doklady nemožno považovať za daňové výdavky.
11.
Žalovaný uviedol, že k tvrdeniu daňového subjektu od neprihliadnutí na prílohy, ktoré podal správcovi dane spolu s vyjadrením k Protokolu 29.11.2018 a zároveň požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, sa k Protokolu z dôvodu, že rozhodnutie o predĺžení lehoty na vyjadreniu k Protokolu mu bolo doručené po termíne uvedenom v rozhodnutí odvolací orgán, teda žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že daňový subjekt opakovane predkladá správcovi dane požiadavky týkajúce sa jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam.
12.
Dňa 21.06.2018 požiadal, aby jeho vyjadrenie bolo uvedené v Protokole, ktoré predloží do 02.07.2018. Svoje vyjadrenie podal 29.06.2018, v ktorom uviedol, že použitie náhradných dielov preukáže do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia, čo správca dane akceptoval. Keďže žalobca v ňom v určenom termíne žiadne vyjadrenie nepredložil, správca dane vyhotovil Protokol dňa 27.08.2018, ktorý bol doručený žalobcovi 17.09.2018.
13.
Daňový subjekt, t.j. žalobca po doručení Protokolu požiadal dňa 05.10.2018 o predĺženie lehoty na vyjadrenie k Protokolu z dôvodu, že mu neboli vrátené originály dokladov. Doklady žalobca prevzal osobne 17.10.2018, t.j. v lehote 30 dní po ukončení daňovej kontroly. Následne bol daňový subjekt, t.j. žalobca vyzvaný dňa 08.10.2018 na zaplatenie správneho poplatku, ktorého úhrada je nevyhnutná na kladné vybavenie žiadosti o predĺženie lehoty, ktorý zaplatil 22.10.2018. Keďže konanie o žiadosti o predĺženie lehoty začalo 05.10.2018, lehota určená daňovým subjektom pripadala na deň 09.11.2018 podľa § 28 ods. 3 Daňového poriadku platí, že ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania, považuje sa lehota za predĺženú. Už predĺženú lehotu nie je možné opätovne predĺžiť, preto rozhodnutie správcu dane bolo v tomto smere bezpredmetné. Skutočnosť, že daňový subjekt si prevzal rozhodnutia až po opakovanom doručovaní a následne po jeho uložení na pošte dňa 20.11.2018, nemôže byť daňovému subjektu na prospech, pretože mal vedomosť o tom, kedy uplynie lehota na predloženie vyjadrenia k Protokolu.
14.
Žalovaný ďalej uviedol, že dôkazná povinnosť spočíva na daňovom subjekte, ktorý je povinný svoje tvrdenia doložil relevantnými dôkazmi. Dôkazné bremeno je podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, teda na samotnom žalobcovi. Dôkazná povinnosť je nielen povinnosťou, ale aj významným právom, ktorý však daňový subjekt nevyužil a súčasne si neplnil povinnosť a dôkazné prostriedky nepredložil.
II. Žaloba, žalobné dôvody
15.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 11.08.2020 žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí spôsobenú nesprávnym postupom správcu dane, nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu daňovými orgánmi oboch stupňov, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci.
Žalobca uviedol, že zapožičal správcu dane originály kontrolných dokladov. Na relevantné vyjadrenie sa žalobca k zisteniam uvedených v protokole, najmä čo sa týka prvotných dokladov, elektronických registračných pokladní a ich relevantnosti, nemohol vyjadriť, pretože potreboval mať k dispozícii tieto originály dokladov, ktoré si v rámci kontroly správca dane zapožičal. Bez vrátenia týchto dokladov nemal možnosť sa relevantne k protokolu vyjadriť.
16.
Žalobca listom zo dňa 05.10.2018 požiadal správcu dane o predĺženie lehoty na vyjadrenie k protokolu. Správca dane vrátil žalobcovi daňové doklady dňa 17.10.2018, pričom rozhodnutím zo dňa 29.10.2018 vyhovel správca dane žalobcovi a lehotu na vyjadrenie k protokolu mu predĺžilo 15 dní, odo dňa vrátenia originálov, teda bola predĺžená do 09.11.2018. Avšak daňovému subjektu bolo rozhodnutie správcu dane o predĺženie lehoty na vyjadrenie k Protokolu doručené až 20.10.2018, teda po termíne uvedenom správca dane vo vyjadrení.
17.
Z tohto dôvodu žalobca nemohol zaslať objektívne svoje stanovisko. Žalobca vo svojich vyjadreniach k Protokolu z daňovej kontroly spolu so žiadosťou o predĺženie lehoty zo dňa 29.11.2019 podal správcovi dane svoje vyjadrenie k Protokolu spolu s prílohami, pričom správca dane na toto vyjadrenie vôbec neprihliadal, čím došlo k porušeniu práv žalobcu v zmysle Daňového poriadku. Žalobca ďalej uviedol, že vykonáva vnútroštátnu medzinárodnú nákladnú dopravu ako hlavný predmet svojho podnikania. Na dosiahnutie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov v predmete svojho podnikania využíva žalobca personálne a materiálne zdroje. Významnou položkou na dosiahnutie tohto účelu je automobilová technika nachádzajúca sa v prevádzkach žalobcu a zabezpečujúca cestnú dopravu pre zákazníkov odberateľov žalobcu. Náklady na prevádzku automobilovej techniky sú preto v zmysle § 2 písm. i) a § 19 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom k 31.12.2013 daňovým výdavkom na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. K takýmto nákladom nesporne patria aj náhradné diely na automobily, vrátane akumulátorov, štartérov a pneumatík.
18.
Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v prílohe 4 k vyjadreniu k Protokolu rozpis a náklady, hotovostné náklady, priložil rozpis jednotlivých položiek priradených konkrétnemu náhradnému dielu, ku ktorému motorovému vozidlu, prípadne, ak sa jedná o prevádzkové kvapaliny určené pre viac vozidiel alebo ochranné pracovné prostriedky i prostriedky ich priradenie ku konkrétnemu stredisku a k prevádzke. Vzhľadom na povahu náhradných dielov a časový odstup daňovej kontroly, približne 5 rokov, objektívne nebolo v možnostiach žalobcu predložiť správcovi dane ako dôkaz fyzicky nakúpené konkrétne náhradné diely, ktoré boli opotrebované, vymenené, spotrebované. Preto nemožno žalobcu spravodlivo požadovať predložením konkrétnych náhradných dielov ako dôkaz a ich nepredloženie nemožno spravodlivo posúdiť, tak žalovaný subjekt neuniesol dôkazné bremeno.
19.
Žalovaný aj prvostupňový správny orgán nespochybnili nepreukázanú skutočnosť, že výdavkové pokladničné doklady boli zaúčtované na základe bločkov z elektronickej pokladne, registrovanej na prevádzke daňového subjektu Tibor Bárta, subjektu BATI s.r.o. a subjektu RZ OIL,s.r.o.. Elektronické registračné pokladne boli riadne zaregistrované a prevádzkované dodávateľmi daňového subjektu predajcami, na základe toho logicky vyplýva, že daňový subjekt dostal pokladničné doklady z ERP pri nákupe náhradných dielov v hotovosti a u dodávateľov. Žalobca mohol u svojich dodávateľov a predajcov skontrolovať len to , či boli dodržané všetky ustanovenia príslušného zákona o registračných pokladniach. Po preskúmaní bločkov z uvedených elektronických pokladníc je nesporné, že bločky - pokladničné doklady boli žalobcovi dodávateľom vydané v zmysle citovaného znenia zákona o ERP po zaevidovaní tržby zaregistrovanej elektronickej registrovanej pokladnici bez zbytočného odkladu. Žalobca nemá ani možnosť zistiť, či pokladničné doklady sa nachádzajú v kontrolných záznamoch tržieb zaevidovaných príslušnými registračnými pokladnicami a preto nemá ani dôvod na pochybnosť o správnosti týchto pokladničných dokladov. Nemá možnosť takisto preverovať uvedených dodávateľov, či nedošlo k manipulácii pokladničných dokladov z ERP v rozpore so zákonom a či tovar a náhradné diely, ktoré mu boli predané určuje priamo Slovnaft, či ich eviduje v skladovom priestore, či ich predáva pravidelne alebo len príležitostne. Za správanie dodávateľov v tomto smere nemôže niesť zodpovednosť.
20.
Žalobca poukazuje, že správca dane preniesol zodpovednosť a povinnosti predávajúceho na žalobcu, čo považuje za nezákonné, nakoľko z jeho strany nebola porušená žiadna povinnosť, ktorá by oprávňovala správcu dane vyrúbiť rozdiel dane.
21.
Dôvodom vyrúbenia rozdielu dane žalobcovi bolo nepriznanie výdavkov, nákladov, ktoré podľa správcu dane aj žalovaného nesúvisia so zdaniteľnými príjmami, aj keď tieto výdavky žalobca účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Dôvodom neuznania sporných výdavkov bola ich nepreukázateľnosť zo strany daňového subjektu - žalobcu, ku ktorej správca dane aj žalovaný dospeli na základe dokazovania vo vzťahu k samotnému žalobcovi, miestnym zisťovaním a výsluchom svedkov. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým zvýšil základ dane žalobcu k 31.12.2013 o náklady, ktoré nemožno uznať za náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu vo výške 139.463,51 eur. Žalovaný to odôvodňuje tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podľa správcu dane v blokoch z elektronických registrovaných pokladniciach priložených k zaúčtovaným a daňovo uplatneným pokladničným dokladom spoločnosti MAYER TRANSPORT s.r.o. Bratislava nesúhlasí ani v jednom prípade suma, dátum a čas s údajmi na blokoch preverených kontrolných záznamov z ERP dodávateľských subjektov - predajcov. Takáto formulácia dôvodných pochybností správcom dane a ich oznámenie daňovému subjektu sleduje ako dôsledok prenesenia dôkazného bremena na daňový subjekt, musí splniť nielen podmienku preukázateľného spochybnenia, ale je podmienené aj vyslovením hodnotiacich úsudkov, ktorými pomenuje svoje pochybnosti dostatočne a jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena. Žalobca má za to, že objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno subsumovať iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu. Každá transakcia musí byť zo strany správcu dane posudzovaná jednotlivo a charakter jednotlivých transakcií musí byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami, pričom nie je možné požadovať od žalobcu preukazovanie takých skutočností, ktoré nespadajú do jeho sféry, resp. dosahu a za ktoré nemôže niesť zodpovednosť.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika.
22.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 7.10.2020, v ktorom uviedol, že daňovou kontrolou správca dane zistil, že žalobca si zaúčtoval do nákladov okrem iných nákladov (nájomné, stravné) aj náklady vynaložené na nákup náhradných dielov (pneumatík, akumulátorov a štartérov) na ťarchu účtu 501 006
- Náhradné diely v celkovej sume 139.463,51 eur na základe výdavkového pokladničného dokladu, špecifikované v rozhodnutí (celkom 82 VPD) v období január - december 2013, pričom k týmto dokladom boli priložené pokladničné doklady z ERP s prideleným DKP registrovanej na prevádzke fyzickej osoby Tibor Bartha, ďalej z ERP s prideleným DKP registrovanej na prevádzke spoločnosti BATI, s.r.o., zastúpená konateľom Tibor Bartha a z ERP s prideleným DKP registrovanej na prevádzke spoločnosti RZ OIL, spol. s.r.o. s konateľom Róbertom Ollém a Zoltánom Gyurovským. Z dôvodu pochybnosti o uskutočnení nakúpeného tovaru správca dane vyzval dodávateľov - predajcov tovaru na predloženie kontrolných záznamov z ERP, denných a intervalových uzávierok, knihy ERP. Ich preverením zistil, že ani v jednom prípade sa nepotvrdil nákup zo strany žalobcu, pretože ani jeden z pokladničných dokladov z ERP sa nenachádzal v kontrolných záznamoch z tržieb zaevidovaných ERP týchto predajcov. Nesúhlasila suma, dátum a čas s údajmi uvedenými na pokladničných dokladoch preverených kontrolných záznamov z ERP dodávateľov - predajcov. Okrem toho ani samotní predajcovia, ktorých výsluch uskutočnil správca dane v priebehu daňovej kontroly nepotvrdili, že by sortiment, ktorý deklaroval žalobca ako náhradné diely tomuto predali resp. vyjadrili sa v tom zmysle, že niektoré z týchto sortimentov vôbec nemali na sklade.
23.
Na základe týchto skutočností ako aj preverením účtovníctva u dodávateľov - predajcov správca dane zistil, že ani jeden dodávateľ - predajca nákup náhradných dielov neúčtoval a ani tento tovar neevidoval v skladových zásobách. Po vyhodnotení zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že na základe predložených výdavkových pokladničných dokladov a priložených prvotných dokladov z ERP, ako aj na základe vyjadrení, dostatočne nepreukázal žalobca skutočný nákup náhradných dielov tak,
ako bolo uvedené na jednotlivých dokladoch, čím neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o otázke vyjadrenia sa k Protokolu tak žalovaný uviedol, že konanie o žiadosti o predĺženie lehoty začalo 5.10.2018 a lehota určená žalobcom pripadla na deň 9.11.2018. Podľa § 28 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania, považuje sa lehota za predĺženú. Už predĺženú lehotu nie je možné opätovne predĺžiť a preto rozhodnutie správcu dane v tomto smere je bezpredmetné. Skutočnosť, že žalobca si prevzal rozhodnutie až po opakovanom doručení a následne až po jeho uložení na pošte dňa 20.11.2018, nemôže byť na prospech žalobcu, pretože mal vedomosť o tom, kedy začína plynúť lehota na predloženie vyjadrenia k Protokolu. V tomto smere podľa názoru žalovaného neboli práva žalobcu porušené.
24.
V súvislosti s námietkou neprihliadnutia na prílohy, ktoré priložil žalobca spolu s vyjadrením k Protokolu k uvedenému žalobca uvádza, že k prílohám žalobcu 1 -4 sa žalovaný vyjadril na strane 11 žalovaného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že obsahom prvej prílohy vo forme tabuľky boli poradové čísla výdavkových pokladničných dokladov, pričom absentuje v týchto dokladoch cena tovarovej položky. Žalobca uviedol k jednotlivým motorovým vozidlám nákup pohonných hmôt, olejov, príslušenstva a náhradných dielov, ochranných odevov a nákup pomôcok potrebných pri oprave motorových vozidiel, ktoré sa však nezhodovali s nakúpeným tovarom, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Z uvedenej tabuľky nie je zrejmé, prečo nesúhlasia sumy, čas, nákup a druh tovaru s údajmi na kontrolných záznamoch z ERP preverovaných dodávateľov a teda nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Obsahom prílohy dva bolo zaúčtovanie účtovného dokladu číslo 122 v mesiaci jún - júl 2013 účtovným predpisom piatich súm účtovaných ako príjem do pokladne 211004 pokladňa HUF a výdaj z pokladne, avšak žiadna zo súm nezodpovedala zisteniam uvedených v Protokole. Príloha číslo tri obsahovala účtovanie pohybov na účte 211003 pokladňa CZK v roku 2013 a to účtovanie cestovných náhrad na účet 512001 a poštovného na účet 518008, ani tieto údaje nesúviseli so zisteniami správcu dane. Príloha štyri bola identická s prílohou tri, podľa ktorých išlo o zosumarizovanie všetkých účtovných prípadov účtovaných v období január - december 2013 na účte 211002. Obraty v pokladni boli predmetom daňovej kontroly, na základe ktorej správca dane zistil neoprávnené zaúčtovanie spornej sumy 139.463,51 eur do nákladov. Ani uvedená príloha neobjasnila nákup náhradných dielov, išlo len o históriu pohybov na predmetnom účte. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný námietky v tomto smere za neopodstatnené. K tvrdeniu žalobcu, že vzhľadom na povahu náhradných dielov a časový odstup daňovej kontroly nebolo v možnostiach žalobcu fyzicky nakúpený tovar dokladovať, lebo bol opotrebovaný, spotrebovaný a podobne, správca dane túto skutočnosť nepreveroval, preveroval reálny nákup náhradných dielov uvedených predajcov, pričom ani jeden túto skutočnosť nepotvrdil.
25.
K tvrdeniu žalobcu, že správca dane nepostupoval, nevykonal dokazovanie v zmysle záverov uvedených v zrušovacom rozhodnutí odvolacieho orgánu (neoverenie pravosti kontrolných kódov pokladničných dokladov) a že žalovaný sa paradoxne uspokojil aj bez tohto požadovaného dôkazu a dokazovanie považoval za dostatočné, žalovaný uvádza, že správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu ostatných dôkazov, výsluchu svedkov, miestneho zisťovania ako aj ich vyhodnotenia a keďže sa mu z objektívnych dôvodov nepodarilo overiť pravosť kontrolných kódov, boli jeho závery o nedostatočnom preukázaní výdavkových pokladničných dokladov a k nim pripojených pokladničných dokladov z ERP pre účely posúdenia oprávnenosti zaúčtovania sporných výkladov do nákladov dostatočne. Čo sa týka prenesenia zodpovednosti a povinnosti predávajúceho na žalobcu tak žalovaný uvádza, že je pravdou, že za správnosť pokladničných dokladov má niesť zodpovednosť osoba, ktorá takýto doklad vyhotovila, pričom dôkazne nemôže zaťažovať táto skutočnosť žalobcu. Ale práve subjekt, resp. osoba, ktorej bola registračná pokladnica pridelená uvádza, že za vyhotovenie vydanie pokladničných dokladov je v zmysle zákona o ERP zodpovedná osoba, ktorá pokladničný doklad vyhotoví a následne vydá. V danom prípade však ani jeden z predávajúcich nepotvrdil, že pokladničné doklady, ktoré boli predložené k nahliadnutiu, boli vystavené na základe zaregistrovaných pokladníc prideleným VKP, na ktoré sa žalobca odvoláva. Žalovaný uviedol, že bez ohľadu na to, akým spôsobom preukazuje žalobca svoje daňové výdavky, musia jeho účtovné doklady zaúčtované do nákladov, ktorými znižuje zdaniteľné príjmy v danom prípade výdavkové pokladničné doklady spĺňať náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, čo sa však v prípade žalobcu nepreukázalo ani nepotvrdilo.
26.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 16.11.2020, v ktorom uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán po prvom odvolaní a vrátení veci nariadil, aby správca dane preveril kontrolné kódy uložené vo fiškálnej pamäti jednotlivých ERP za účelom overenia pravosti kontroly záznamov. Tieto dôkazy však vykonané neboli. Nakoniec tak žalovaný rozhodol len na základe svojich podozrení a získaní dôkazov len na mieste u dodávateľov. Žalobca v tejto súvislosti spochybňuje dôveryhodnosť týchto výpovedí štatutárnych zástupcov dodávateľov a dôkazov. Pri vyhodnocovaní dôveryhodnosti je potrebné prihliadať na významnú skutočnosť, že ani jeden dodávateľ nepredložil kontrolné kódy uložené vo fiškálnej pamäti jednotlivých ERP za účelom overenia pravosti kontrolných záznamov. Žalovaný teda neoveril pravosť kontrolných kódov a postup overenia kontrolného kódu prostredníctvom technických a softwerových nástrojov. Žalobca ďalej namieta, že boli porušené jeho práva tým spôsobom, že spôsob komunikácie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu preukazuje rozdielny postup správnych orgánov, ktorý pri doručovaní dokladov v súvislosti s doručovaním dokladov, ktoré žiadali tieto orgány od žalobcu. V tomto prípade správca dane a žalovaný vyžadovali od žalobcu, aby zaslal doklady elektronicky, sám žalovaný ako aj prvostupňový orgán takto nepostupoval a dokumenty vrátane určených do vlastných rúk doručoval v listinnej podobe na adresu sídla v rozpore so zákonom č. 305/2013 Z.z.
27.
V replike sa žalobca vyjadril aj k jednotlivým prílohám, ktoré boli zaslané k Protokolu a žalobca uviedol, že nemal inú možnosť dokladovať nákladové položky ako doklad o kúpe, v tomto prípade bločky z ERP, a potom ich rozpis, kde boli použité. Ani žalovaný ani prvostupňový orgán pri daňovej kontrole nemal záujem, ani snahu, žalobcovi oznámiť, aké dôkazy môže reálne Protokol produkovať, aby boli z jeho strany uznané ako daňový náklad. Samotné náhradné diely a spotrebovaný tovar už žalobca objektívne predložiť nemôže, čo uznal aj žalovaný. Žalovaný si mylne zamieňal prílohy a ich význam, ktorý deklaroval žalobca v podaní správcovi dane zo dňa 29.11.2018 a prílohy 1 -3 vyhodnocoval ako dôkazy opravných nákladov na náhradné diely a spotrebovaný tovar, pričom nimi žalobca dokazoval, že účtovné doklady v systéme žalobcu obsahujú podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie. Sú to výstupy z evidencie hotovostných pokladníc IT systému žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nie je bežné v obchodnej praxi, aby náhradné diely, ku ktorým žalobca priradil aj tovarové položky odlišného charakteru, boli predávané namiesto špecializovaných predajní na čerpacích staniciach. Čerpacie stanice predávajú okrem pohonných hmôt aj iný spotrebný tovar vrátane tovarov, ktoré sú určené pre motoristov a pre motorové vozidlá. Navyše žiadny právny predpis neviaže oprávnenosť nákladov na nákup tovarov iba v určitých typoch špecializovaných predajní alebo dodávateľov.
28.
K replike žalobcu sa duplikou vyjadril žalovaný dňa 9.12.2020. Žalovaný v tejto duplike uviedol, že trvá na svojich záveroch uvedených v žalovanom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe. Opätovne poukázal, že jednotlivý predajcovia nepotvrdili predaj náhradných dielov deklarovaných žalobcom. Pokiaľ bol žalobca presvedčený o správnosti vydaných pokladničných dokladov z ERP uvedených predajcov, spoľahol sa na to, že sú postačujúce pre dané účely a bolo na ňom samotnom, aby svoje tvrdenia dokázal. Žalobca mohol svoje tvrdenia dokázať aj pri výsluchu svedkov, ktorých sa však nezúčastnil, hoci bol o uskutočnení týchto výsluchov upovedomený. Neobstojí v námietkach žalobcu nedôveryhodnosti výpovedí štatutárnych orgánov dodávateľov, pretože výpovede boli získané zákonných spôsobom. Obsah dokladov vydaných z ERP bol tovar, ktorý predajcovia nenakupovali, neúčtovali a vôbec ho ani nemohli predávať. Tvrdenia žalobcu, že náhradné diely súviseli s jeho činnosťou a teda so zdaniteľnými príjmami bez toho, aby relevantnými dôkazmi preukázal od koho a za akým účelom boli nakúpené a to za situácie, že predajcovia v celom konaní ich nákup nepotvrdili, boli pre daňové účely nepostačujúce. Žalovaný sa potom podrobne zaoberal aj jednotlivými prílohami k Protokolu, na ktoré poukázal žalobca jednak v žalobe ako aj v replike. Žalovaný v podstate uviedol rovnako ako argumentáciu aká bola obsahom jeho vyjadrenia k žalobe.
IV. Relevantná právna úprava
29.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z.z.) i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,
Podľa § 2 písm. j/ zákona o dani z príjmov j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,
Podľa § 19 zákona o dani z príjmov (1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 89) alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov, 84)
b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov, 85)
c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na 1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, 2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia, 86) 3. vzdelávanie zamestnanca,18a) ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia, 4. odmenu za produktívnu prácu86aa) najviac do výšky 100% z hodinovej minimálnej mzdy, podnikové štipendium,86ab) hmotné zabezpečenie žiaka,59c) poskytovanie praktického vyučovania a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov,86ac) 5. príspevky na stravovanie zamestnancov, príspevky na rekreáciu zamestnancov a príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 86a) 6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, 17) 7. poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia, 8. podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu,51b)
d) cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 15) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu, 87a)
e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87) a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) 1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka,
uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, 87) alebo 2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50% z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,
f) výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov podľa § 25a v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja okrem 1. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu, 2. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, 88) ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,
g) výdavky (náklady) vo výške vstupnej ceny podľa § 25a 1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou vstupnej ceny podľa § 25a podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie (akcie), pre ktoré platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo, 2. zmenky, o ktorej sa účtuje 1) ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo,
h) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, 1) ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa § 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, 102) alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len "príslušenstvo"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) alebo do výšky reálnej hodnoty podľa § 17a až 17c, alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak 1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,38b) a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, 2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom,38) 3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka, 4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, 5. exekútor alebo súd výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu;88aaa) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi, 6. to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu, 73a)
i) výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly88aa) do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje samostatne, 1. k tejto pohľadávke možno tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b) alebo ods. 14 písm. b), 2. menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 332 eur, 3. k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 332 eur,
j) výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku, 56)
k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,
l) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky 1. podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa 1a. spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20%; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu,88a) 1b. preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza a ak sa neuplatňuje postup podľa bodu 1a., 2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo 3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,
m) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov,
n) odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na 1. zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi, 2. poskytovanie praktického vyučovania žiakov na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania a zmluvy o duálnom vzdelávaní88b) alebo slúži na činnosť strednej odbornej školy s označením podniková škola,88c)
o) úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty 1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem 1. daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu 88) Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad, 2. zabezpečovacích derivátov, 1) pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,
p) stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, 87) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu 89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e),
r) odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14 a príslušenstva k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22 vrátane odpisu pohľadávky a príslušenstva k pohľadávke u mikrodaňovníka, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka, a to do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 23,
s) výdavky zamestnávateľa 1. na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3, 2. na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere24h) v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu,106) ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke,
t) výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to 1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80%, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo 2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu,
u) výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých na účel materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
v) výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja,
w) výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 17b) ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa osobitného predpisu 17b) v súvislosti s výkonom závislej činnosti,
x) výdavky (náklady) daňovníka na športovú činnosť dieťaťa daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,17c) ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa osobitného predpisu 17c) v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
(3) Daňovými výdavkami sú aj a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku, pričom tento limit výšky odpisov sa nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka, a ak ide o mikrodaňovníka, ktorým je fyzická osoba, len na prenájom hmotného majetku zaradeného do obchodného majetku [§ 2 písm. m)] v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2; neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu,
b) zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení 1. predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52, rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do
odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine, ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane, 2. likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny,1)
c) zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, 90) ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,
d) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),
e) vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,
f) tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,
g) škody nezavinené daňovníkom 1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku, 2. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou,
h) pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, pričom u daňovníka s príjmami podľa § 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, sa uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d); ak súčasťou postúpenia pohľadávky je aj jej príslušenstvo, je daňovým výdavkom hodnota príslušenstva, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia,
i) poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
j) daň z motorových vozidiel, 90aa) miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu 90a) a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,
k) daň z pridanej hodnoty 1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu 6) s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode, 2. ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu, 6) okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c), 3. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie 90b) spôsobom podľa osobitného predpisu 1) a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa osobitného predpisu, 90b) 4. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb,
l) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu 35) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6% zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia,
m) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,
n) členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5% zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne,
o) úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu, 1)
p) odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50% vymoženej pohľadávky,
r) členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe,
s) úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa osobitného predpisu 1) sa tieto úroky účtujú v nákladoch,
t) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou,
u) úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami jednoduchej spoločnosti na akcie alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, ak daňovník v tomto zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, nespĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13c; to sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.88)
Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov (1) U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu,1) a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25% hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu1) alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.
V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
30.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu k jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, pričom vo veci rozhodol podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci nepožiadali o vytýčenie pojednávania vo veci, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
31.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že pracovníci Daňového úradu Trnava vykonali u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2013, pričom o výsledku vyhotovili Protokol č. 101666205/2018 zo dňa 27.8.2018, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 17.9.2018 a správca dane následne vydal prvostupňové rozhodnutie číslo 102133472/2018 zo dňa 27.10.20108, ktoré však odvolací správny orgán Finančné riaditeľstvo SR zrušilo a vrátilo vec na prejednanie prvostupňovému správnemu orgánu.
32.
Daňovou kontrolou správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt zaúčtoval do nákladov okrem iných aj náklady vynaložené na nákup náhradných dielov (pneumatík, akumulátorov a štartérov) na ťarchu účtu 501 006 - náhradné diely v celkovej sume 139.463,51 eur na základe výdavkových pokladničných dokladov. Išlo o pokladničné doklady špecifikované v Protokole o výsledku daňovej kontroly, jednalo sa celkovo o 82 výdavkových pokladničných dokladov v období január
- december 2013 zaúčtované na základe pokladničných dokladov z ERP prideleným DKP číslo 6121020253619002 registrovanej na prevádzke fyzickej osoby Tibor Bartha, z ERP s prideleným DKP číslo 2002020368185001 registrovanej na prevádzke spoločnosti BATI, spol. s.r.o., ktorej konateľom bol Tibor Bartha a z ERP s prideleným DKP číslo 2002023417572001 registrovanej na prevádzke RZ OIL, spol. s.r.o. konateľmi ktorej boli Róbert Ollé a Zoltán Gyurovský.
33.
Z dôvodu pochybnosti o uskutočnení nakúpeného tovaru správca dane vyzval dodávateľov - predajcov tovaru na predloženie kontrolných záznamov z ERP, denných a intervalových uzávierok, knihy ERP, spoločnosť RZ OIL, spol. s.r.o. výzvou číslo 100380361/2018 zo dňa 15.2.2018, spoločnosť BATI, spol. s.r.o. výzvou číslo 100402742/2018 zo dňa 19.2.2018 a fyzickú osobu Tibora Bartha výzvou číslo 1004030790/2018 zo dňa 19.2.2018. Po zaslaní týchto záznamov správca dane zistil, že v ani jednom prípade sa nepotvrdil nákup zo strany kontrolovaného daňového subjektu, pretože ani jeden z pokladničných dokladov z ERP priložených ako prvotný doklad k VPD sa nenachádzal v kontrolných záznamoch z tržieb zaevidovaných príslušnými elektronickými registračnými pokladňami a ani v jednom prípade nesúhlasila suma, dátum a čas s údajmi uvedenými na pokladničných dokladoch preverovaných kontrolovaných záznamoch z ERP dodávateľov - predajcov. Následne správca dane uskutočnil aj ústne pojednávanie s Tiborom Barthom na preverenie, či spoločnosti BATI, spol. s.r.o. ako aj či fyzická osoba Tibor Bartha boli dodávateľom - predajcom jednotlivých náhradných dielov, ktoré deklaroval žalobca, pričom Tibor Bartha do zápisnice o pojednávaní uviedol, že predložené doklady nie sú vystavené elektronickou registračnou pokladňou, ktorá je na jeho prevádzke a nie sú ani zaúčtované v tržbách za január - jún 2013. Uviedol, že sortiment tovaru predávaného na čerpacej stanici určuje priamo Slovnaft a že každú dodávku dodacím listom musí nahrať, zaevidovať do skladovej evidencie. Väčšinu uvedeného tovaru na predložených pokladničných dokladoch nikdy nenakupoval a ani nepredával napr. pneumatiky, akumulátory a štartér. Nepotvrdil ani to, že doklady, ktoré mu boli predložené správcom dane k nahliadnutiu by vystavil on, resp. niekto z jeho pracovníkov. Konateľ spoločnosti RZ OIL, spol. s.r.o. Róbert Ollé prevádzkoval v roku 2013 čerpaciu stanicu Slovnaft v Dunajskej Strede, na otázku správcu dane, či sú mu známe doklady, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu a či boli vystavené spoločnosťou RZ OIL, spol. s.r.o. na výsluchu zo dňa 18.6.2018 uviedol, že doklady neboli vystavené ich elektronickou registračnou pokladňou a niektoré tovary ani neevidoval v skladovej evidencii. Ďalej zo spisu bolo zistené, že výsluch oboch svedkov bol vykonaný v neprítomnosti žalobcu, ktorý však dostal upovedomenie o výsluchu týchto svedkov, ktoré si aj riadne prevzal a napriek tomu sa tohto výsluchu nezúčastnil. Takisto správca dane umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k jednotlivým zisteniam, ktoré preveril v rámci daňovej kontroly, daňový subjekt t.j. žalobca predložil vyjadrenie dňa 29.6.2018, v ktorom okrem iného uviedol, že náhradné diely na základe výdavkových pokladničných dokladov v sume 139.463,51 eur súviseli s príjmom a boli použité na zabezpečenie prevádzky motorových vozidiel a splnenie si povinnosti ako prevádzkovateľa motorového vozidla - dopravcu v zmysle príslušných zákonov. Následne správca dane ukončil daňovú kontrolu doručením Protokolu zo dňa 17.9.2018, ku ktorému sa daňový subjekt vyjadril dňa 5.10.2018 a požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k Protokolu z dôvodu, že na relevantné vyjadrenie potrebuje originály dokladov, ktoré zapožičal správcovi dane a ktoré mu ku dňu uplynutia lehoty v stanovenej výzve na vyjadrenie neboli vrátené.
34.
Správca dane výzvou číslo 101985641/2018 zo dňa 8.10.2018 vyzval daňový subjekt na prevzatie dokladov, pričom túto výzvu žalobca neprevzal ani v odbernej lehote a prevzal túto výzvu až osobne dňa 17.10.2018.
35.
Na základe žiadosti žalobcu správca dane rozhodnutím číslo 102133472/2018 zo dňa 29.10.2018 predĺžil daňovému subjektu lehotu na vyjadrenie sa k Protokolu o 15 pracovných dní odo dňa vrátenia originálov t.j. do 9.11.2018.
36.
V stanovenej lehote daňový subjekt nepredložil žiadne doklady ani sa písomne nevyjadril k zisteniam uvedeným v Protokole, správca dane vydal vo vyrubovacom konaní už prvé rozhodnutie zo dňa 22.11.2018, ktoré však bolo odvolacím orgánom zrušené.
37.
V ďalšom konaní správca dane vyzval dodávateľov - predajcov na predloženie kontrolných kódov ku kontrolným záznamom z elektronických registračných pokladníc a súhrnných mesačných intervalových uzávierok z ERP. Kontrolné kódy ku kontrolovaným záznamom boli správcovi dane predložené dňa 9.10.2019, kedy bolo vykonané miestne zisťovanie na čerpacej stanici Slovnaft, Bratislavská 1, Dunajská Streda prevádzkované spoločnosťou BATI, spol. s.r.o. a na čerpacej stanici Slovnaft, Bratislavská 12, Dunajská Streda prevádzkované spoločnosťou RZ OIL, spol. s.r.o.
38.
Z dôvodu nepredloženia súhrnných intervalových uzávierok z ERP, správca dane dňa 28.11.2019 vykonal miestne zisťovanie u uvedených predajcov spoločnosti BATI, spol. s.r.o., RZ OIL, spol. s.r.o. a fyzickej osoby Tibor Bartha, pri ktorom predajcovia sa zhodne vyjadrili, že elektronické registračné pokladnice využívané na evidenciu tržieb v priebehu roka 2013 už nie sú aktívne a podľa informácií od servisného technika sa tieto uzávierky zo zálohovaného fiškálneho modulu nedajú vystaviť.
39.
Správca dane dňa 3.12.2019 vykonal v spoločnosti RZ OIL, spol. s. r.o. miestne zisťovanie za účelom preverenia účtovnej evidencie a ekonomickej činnosti, pri ktorom zistil, že v priebehu zdaňovacieho obdobia 2013 spoločnosť neevidovala v účtovníctve nákup pneumatík, diskov a iného tovaru spĺňajúceho charakter náhradných dielov. Konateľ spoločnosti pán Róbert Ollé uviedol, že sortiment tovaru predávaného na čerpacej stanici Slovnaft podlieha regulácii zo strany Slovnaft a.s. so sídlom Vlčie hrdlo v Bratislave a že tovar ako pneumatiky, disky a podobne spoločnosť nikdy nenakupovala a nepredávala.
40.
Dňa 4.12.2019 správca dane vykonal miestne zisťovanie aj v spoločnosti BATI, spol. s.r.o., pri ktorom zistil, že podľa predloženej účtovnej evidencie v priebehu zdaňovacieho obdobia 2013, spoločnosť neevidovala v účtovníctve nákup pneumatík, diskov a iného tovaru spĺňajúceho charakter náhradných dielov. V tej istý deň t.j. 4.12.2019 vykonal správca dane miestne zisťovanie aj u fyzickej osoby Tibor Bartha, pričom z účtovnej evidencie tejto fyzickej osoby zistil, že ani táto fyzická osoba neeviduje nákup pneumatík, diskov a iného tovaru charakteru náhradných dielov za obdobie od 1.1.2013 do 30.6.2013. Z výsledkami vyrubovacieho konania správca dane oboznámil daňový subjekt dňa 9.11.2020 na ústnom pojednávaní, v závere ktorého splnomocnený zástupca daňového subjektu uviedol, že sa vyjadrí k zápisnici dňa 17.1.2020. Stanovený termín daňový subjekt vo svojom vyjadrení žiadal, aby správca dane na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu doplnil svoje dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho orgánu (overenie pravosti kontrolovaných kódov a postup overenia pravosti kontrolovaného kódu technickými, softwarovými nákupmi). Správca dane vyhodnotil dokazovanie, ktoré bolo vykonané po vrátení veci odvolacím orgánom za dostatočné a vydal vo veci prvostupňové rozhodnutie číslo 100219553/2020 zo dňa 24.1.2020, ktoré bolo napadnuté odvolaním, pričom žalovaný ako druhostupňový správny orgán, svojim rozhodnutím číslo 100936725/2020 zo dňa 25.5.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
41.
V súvislosti s jednotlivými námietkami vznesenými žalobcom v podanej žalobe, krajský súd uvádza nasledovné :
Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa zmeškania lehoty na zaslanie vyjadrenia k Protokolu krajský súd zo spisového materiálu zistil, že daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu číslo 101666205/2018 zo dňa 27.8.2018 žalobcovi doručený dňa 17.9.2018, ku ktorému sa žalobca vyjadril dňa 5.10.2018 a požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenia sa k Protokolu z dôvodu, že na relevantné vyjadrenie potrebuje mať k dispozícii vrátené originály, ktoré zapožičal ku kontrole správcovi dane a ktoré mu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej vo výzve na vyjadrenie neboli vrátené.
42.
Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že v tomto spisovom materiály sa nachádza výzva číslo 101985641/2018 zo dňa 8.10.2018, ktorou správca dane vyzval žalobcu na prevzatie originálom dokladov, pričom zo spisu je zrejmé, že žalobca túto výzvu síce neprevzal, avšak doklady si osobne prevzal u správcu dane dňa 17.10.2018.
43.
Správca dane rozhodnutím číslo 102133472/2018 zo dňa 29.10.2018 predĺžil žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa k Protokolu o 15 dní odo dňa vrátenia originálom t.j. do 9.11.2018. Žalobca v stanovenej lehote tieto doklady nepredložil, ani sa písomne k zisteniam uvedeným v Protokole nevyjadril, pričom správca dane vydal vo vyrubovacom konaní, po skončení daňovej kontroly zrušujúce rozhodnutie dňa 22.11.2018 (prvé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušené odvolacím orgánom).
44.
Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, keďže žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k Protokolu zo dňa 5.10.2018 bolo zo strany správcu dane vyhovené a bola určená lehota na dodatočné doloženie dokladov a vyjadrení k Protokolu na deň 9.11.2018, podľa § 28 ods. 3 daňového poriadku, ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania, považuje sa lehota za predĺženú, čo značí, že keďže žalobca prevzal dňa 17.10.2018 osobne doklady (originály dokladov, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu boli potrebné na to, aby sa žalobca bol schopný vyjadriť k zisteniam uvedeným v Protokole o výsledku daňovej kontroly) od dátumu 17.10.2018 platí lehota podľa ktorej ak sa správca dane v tejto lehote nevyjadrí o tom, či predlžuje lehotu na vyjadrenie tak má sa za to, že táto lehota je predĺžená. Zároveň aj platí, že pokiaľ bola už lehota na vyjadrenie predĺžená správcom dane, tak opätovne túto lehotu nemožno predĺžiť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si prevzal rozhodnutie o predĺžení lehoty až po opakovanom doručení, následne po jej uložení na pošte dňa 20.11.2018, pričom táto skutočnosť nijako neovplyvňuje fakt, že žalobca mal vedomosť o tom, kedy mu uplynie lehota na predloženie vyjadrenia k Protokolu a podľa názoru krajského súdu tým neboli porušené žiadne procesné práva žalobcu.
45.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že tento vykonáva vnútroštátnu a medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu ako hlavný predmet svojho podnikania a na dosiahnutie tohto cieľa využíva žalobca personálne a materiálne zdroje, pričom významnou položkou je aj v rámci podnikateľských aktivít žalobcu aj využívanie automobilovej techniky, ktorá sa nachádza v prevádzkach žalobcu, ktorá zabezpečuje cestnú dopravu pre zákazníkov, odberateľov žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že automobilová technika vyžaduje určité náklady a k týmto nákladom patria aj náhradné diely vrátane akumulátorov, štartérov a pneumatík. Z povahy prevádzky automobilovej techniky vyplýva, že jednotlivé súčiastky sú prevádzkou opotrebovávajú a preto žalobca musí takéto náhradné diely dopĺňať. Žalobca ďalej uvádza, že vzhľadom na povahu týchto náhradných dielov a časový odstup daňovej kontroly, nebolo možné objektívne od žalobcu žiadať, aby takéto opotrebované, vymenené pneumatiky, alebo kvapaliny, rukavice a podobne fyzicky dokladoval správcovi dane.
46.
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že zo spisového materiálu nezistil, že by správca dane striktne vyžadoval od žalobcu fyzické predloženie náhradných dielov, ako dôkaz, že tieto využíval na svoju činnosť, pričom neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu spočíva v tom, že žalobca nepreukázal, že tieto náhradné diely nakúpil u svojich dodávateľov, ktorí boli uvedení na dokladoch ako osoby, ktoré tieto náhradné diely mali žalobcovi dodať.
47.
V tomto smere správca dane vykonal dôsledné preverenie skutočností, ktoré tvrdil žalobca pri uplatnení si nároku na zaúčtovanie výdavkov do nákladov na ťarchu účtu 501 006 - náhradné diely v celkovej sume 139.463,51 eur na základe výdavkových pokladničných dokladov, ktoré žalobca predložil správcovi dane. Správca dane preveril deklarované skutočnosti žalobcom u osôb, ktoré vystupovali ako dodávatelia náhradných dielov pre žalobcu a to u spoločnosti RZ OIL, spol. s.r.o. a spoločnosti BATI, spol. s.r.o. ako aj u fyzickej osoby Tibor Bartha, pričom z preverení elektronických registračných pokladníc, ktoré boli pridelené jednotlivým prevádzkam v týchto spoločnostiach bolo zistené, že ani v jednom prípade sa nepotvrdil nákup zo strany kontrolovaného daňového subjektu, pretože ani jeden z pokladničných dokladov z ERP priložených ako prvotný doklad VPD sa nenachádzal v kontrolných záznamoch z tržieb zaevidovaných príslušnými registračnými pokladňami, nesúhlasila v nich suma, dátum ani čas uvedenými na pokladničných dokladoch preverovaných kontrolných záznamov z elektronických registračných pokladníc dodávateľov a predajcov.
48.
V tejto súvislosti žalobca vzniesol aj ďalšiu námietku, že nemôže niesť zodpovednosť za porušovanie zákona o elektronických pokladniciach u osôb, u ktorých kupoval tieto náhradné diely, v tomto smere krajský súd vyhodnotil námietku žalobcu ako účelovú, pretože v danom prípade išlo o troch dodávateľov, z ktorých ani jeden nepotvrdil skutočnosti, ktoré deklaroval žalobca a navyše nešlo len o pár položiek týkajúcich sa náhradných dielov, avšak išlo celkovo o náhradné diely v celkovej hodnote 139.463,51 eur, ktoré boli zaevidované na 82 výdavkových pokladničných dokladoch. Tieto pochybnosti by boli možné vo vzťahu k dodávateľom považovať za relevantné v prípade, ak by sa jednalo napríklad o jednu, dve položky, ktoré by deklaroval žalobca, keďže však išlo o celkovo 82 položiek náhradných dielov tak podľa názoru krajského súdu je takáto obrana účelová, ktorou sa snaží žalobca zbaviť zodpovednosti za porušenie povinností pri deklarovaní nákladov, ktoré si zaúčtoval žalobca.
49.
Okrem toho dôležitou skutočnosťou, ktorá nepotvrdzuje to, že žalobca od uvedených troch predajcov nakupoval náhradné diely, je aj to, že boli vypočutí aj jednotliví konatelia spoločností, resp. bola vypočutá aj fyzická osoba Tibor Bartha, ktorý bol jedným z predajcov, resp. dodávateľom náhradných dielov pre žalobcu, pričom ani jeden z týchto nepotvrdil, že doklady, ktoré boli predložené žalobcom z elektronických registračných pokladníc sú dokladmi, ktoré boli vydané a vystavené elektronickými registračnými pokladnicami, s ktorými disponujú uvedené právnické osoby, resp. fyzická osoba deklarovaná ako dodávateľ. Konatelia spoločností RZ OIL, spol. s.r.o. a BATI, spol. s.r.o. ako aj Tibor Bartha uviedli, že náhradné diely, ktoré deklaroval vo výdavkoch žalobca sa nenachádzajú ani v skladovej evidencii týchto subjektov, resp. časť týchto dokladov neboli evidované v skladovej evidencii týchto subjektov.
50.
Krajský súd poznamenáva, že pre uznanie výdavkov v zmysle ustanovenia § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov musí byť zrejmé, že vynaložené prostriedky boli vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie príjmov, teda, že je súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom, že daňovník preukáže, že tento výdavok skutočne vznikol a že takýto preukázateľný výdavok musí byť aj zaúčtovaný. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nepostačuje na uznanie nároku len samotná existencia dokladov, v danom prípade výdavkových pokladničných dokladov a pokladničných dokladov z ERP.
51.
Okrem toho z predložených výdavkových pokladničných dokladov správca dane zistil, že z týchto dokladov nie je zrejmé, kto ich vystavil a kto zaúčtoval, ich obsahom je okrem poradového čísla, dátumu a sumy text vyplatené komu Slovnaft, účel náhradné diely, ktoré nie sú bližšie špecifikované, ku ktorým boli pripojené pokladničné doklady z ERP. V prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky, ktoré znižujú zdaniteľné príjmy, je povinný tieto výdavky viesť v účtovníctve, pričom za preukázateľný účtovný výdavok sa považuje iba ten, ktorého obsah a skutočnosť je dokázaná aj ďalšími preukázateľnými záznamami v účtovníctve. Keďže k predloženým výdavkovým pokladničným dokladom nekorešpondujú pripojené pokladničné doklady z ERP nebolo možné zaúčtované náklady považovať za daňové výdavky žalobcu.
52.
V súvislosti s námietkou, na ktorú žalobca poukazuje, že odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 25.3.2019 číslo 100728350/2019 zrušil prvostupňové rozhodnutie číslo 101666205/2018 zo dňa 27.8.2018 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia Finančné riaditeľstvo SR uviedlo : „že z postupu správcu dane je zrejmé, že v priebehu daňovej kontroly vykonal dokazovanie, na základe ktorého vznikli dôvodné pochybnosti o nákupe tovaru, keďže jednotlivý svedkovia jeho predaj nepotvrdili, avšak z dôvodu, čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu je potrebné, by správca dane preveril kontrolované kódy uložené vo fiškálnej pamäti jednotlivých ERP za účelom overenia pravosti kontrolovaných záznamov. Overenie pravosti kontrolovaných kódov a postup overenia pravosti kontrolovaného kódu sa vykonáva technickými softwarovými nástrojmi.“ Žalobca v tejto súvislosti poukazuje, že správca dane v ďalšom konaní sa neriadil týmto pokynom odvolacieho orgánu a uvedené dokazovanie nevykonal tak, ako to žiadal odvolací orgán.
53.
Krajský súd v tomto smere poukazuje na to, že správca dane sa pokúsil vykonať tento dôkaz na základe pokynov odvolacieho správneho orgánu, pričom predajcovia kontrolované kódy ku kontrolným záznamom z ERP predložili dňa 9.10.2019, kedy bolo vykonané miestne zisťovanie na čerpacej stanici Bratislavská 1, Dunajská Streda, prevádzkované spoločnosťou BATI, spol. s.r.o. a na čerpacej stanici Slovnaft, Bratislavská 12, Dunajská Streda, prevádzkované spoločnosťou RZ OIL, spol. s r.o. Súhrnné mesačné intervalové uzávierky z RP predložené neboli, pretože podľa vyjadrenia týchto predajcov elektronické registračné pokladne využívané na evidenciu tržieb v priebehu roka 2013 nie sú aktívne a nebolo možné ich zo zálohovaného fiškálneho modulu vystaviť. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly získal dostatok dôkazov, výsluchy svedkov, ďalej listinné dôkazy, ktoré dostatočným spôsobom preukázali skutočnosť, že žalobcom predložené doklady sú takého charakteru, ktorým absentuje reálny základ a to predovšetkým vo vzťahu k predajcom, ktorí mu mali tovar predať, čo vedie k záveru o tom, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať skutočnosti, že zaúčtované náklady vynaložil na nákup náhradných dielov od deklarovaných predajcov. V tomto smere dôkazné bremeno spočíva na samotnom žalobcovi, ktorý mal jednoznačným spôsobom preukázať, že práve deklarovaný predajcovia mu uvedené náhradné diely predali. Uvedená dôkazná povinnosť vyplýva pre žalobcu z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku. V tomto smere je preto aj zavádzajúca námietka žalobcu, že správca dane preniesol zodpovednosť a dôkaznú povinnosť na samotného žalobcu, čo je z hľadiska posudzovania danej veci nezákonné, nakoľko podľa názoru žalobcu z jeho strany nebola porušená žiadna povinnosť, ktorá by správcu dane oprávňovala vyrubiť rozdiel dane.
54.
Prenesenie dôkaznej povinnosti na žalobcu je tvrdením, s ktorým sa krajský súd nestotožňuje, keďže z vykonaného dokazovania žalobca nevyprodukoval ani jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že predajcovia, od ktorých mal nakupovať náhradné diely boli práve tými subjektami, ktoré tieto náhradné diely žalobcovi dodali. Vyvinenie sa žalobcu tvrdením, že za správnosť pokladničných dokladov nesie zodpovednosť osoba, ktorá takýto doklad vystavila je tvrdením, ktorým sa žalobca snaží len zbaviť svojej zodpovednosti, keďže ako krajský súd uviedol vyššie nejednalo sa o jednu či dve položky, v ktorých by boli zistené nezrovnalosti v rámci účtovníctva, avšak jednalo sa celkovo o 82 výdavkov, pokladničných dokladov u troch rôznych subjektov, ktoré nezávisle od seba vniesli pochybnosti o tom, že práve tieto subjekty boli dodávateľmi náhradných dielov tak, ako to deklaroval žalobca.
55.
Krajský súd uvádza, že závery prijaté správcom dane vychádzajúc z objektívnych zistení a sú výsledkom riadneho vyhodnotenia dôkazov, ako aj objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné prenášania dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcich sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale o zotrvaní na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si uplatňovaným výdavkom znižoval základe dane.
56.
Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých zákonných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen po formálnej ale aj materiálnej stránke a dospeli k negatívnym zisteniam, ktoré sú ozrejmené v obsahu ich rozhodnutí, v ktorých v rozpore s tvrdeniami žalobcu dostatočne vysvetlili spôsob aplikácie príslušných ustanovení zákona i vyhodnocovanie vykonaných dôkazov, pričom ich závery sú výsledkom zákonného postupu logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
57.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú.
58.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli a navyše ide o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy len vo výnimočných prípadoch, ktoré však v danej veci súd nevzhliadol.
59.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( § 443 ods. 5 SSP ).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.