Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/94/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Komfort Life s.r.o., so sídlom v Košiciach, Werferova 6, IČO: 45959285, právne zastúpeného JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska 5 proti žalovaným v 1.rade: I.M. W., T.. XX.X.XXXX, H. D. U., U. XX, v 2.rade: I. W.I., T.. XX.X.XXXX, H. D. U., U. XX, právne zastúpeným JUDr. Tomášom Jánošíkom, advokátom, so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova 1018, o zaplatenie 15.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -300 zo dňa 24. septembra 2020

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 15.000,- eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.000,- eur od 21.3.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v celom rozsahu.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 5.4.2016, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 15.000,- eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 21.3.2015 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že strany sporu uzatvorili dňa 21.3.2012 Úverovú zmluvu č. X/XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným spotrebný úver vo výške 13.500,- eur s dobou splatnosti 36 mesiacov, RPMN 18 % a mesačnou úrokovou sadzbou 1,5 %, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.3.2015. V zmysle čl. XXII úverovej zmluvy bol dohodnutý splátkový kalendár, podľa ktorého žalovaní mali uhradiť svoj dlh prostredníctvom 36 splátok, s výškou každej splátky 488,06 eur, celková čiastka, ktorú mali žalovaní uhradiť vrátane úroku a iných povinností podľa zmluvy, bola dohodnutá v zmluve 17.570,06 eur. Dňa 11.2.2014 uzatvorila žalovaná v 1.rade Dohodu o uznaní dlhu, ktorou uznala dlh vo výške 15.000 eur, a to ku dňu 11.2.2014. Napriek existencii záväzku a dohody o uznaní dlhu, žalovaní nesplnili svoju povinnosť.

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a tvrdili, že trojizbový byt bol ohodnotený na sumu 57.000,- eur, ktorý zakúpili, bol ohodnotený na 37.000,- eur a po odrátaní od sumy 50.000,- eur, sumy 3.000,- eur a 23.486,49 eur - ťarchy na byte, predstavuje ich dlh 3.486,49 eur a nie 15.000,- eur. Taktiež tvrdili, že

žiadnu zmluvu o úvere neuzavreli, pri dohode o uznaní dlhu bola žalovaná v 1. rade uvedená do omylu s tým, že popierala svoje podpisy na sporných listinách.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -162 zo dňa 30.4.2019 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. -113, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil súdu prvej inštancie sa dôsledne vysporiadať s procesnou obranou žalovaných. 5. Viazaný intenciami odvolacieho súdu, súd prvej inštancie po zrušení rozsudku a vrátení veci ďalej konal a v zmysle vo veci rozhodol, keďže žalovaní nežiadali o odročenie pojednávania, pričom vychádzal z vykonaného dokazovania spočívajúceho v predložených listinných dôkazov t.j. z Úverovej zmluvy č. X/XXXX uzatvorenej stranami sporu dňa 21.3.2012; Dohody o uznaní dlhu zo dňa 11.2.2014, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 21.3.2013; výpismi z účtu žalobcu, preukazujúcich úhradu úveru žalovanými ako aj z listinných dôkazov predložených žalovanými - Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 1.rade a spoločnosťou Tatra Cash s.r.o. Košice zo dňa 15.5.2012, z Potvrdenia Bytového podniku mesta Košice s.r.o. zo dňa 21.3.2012, Upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky J. XXX/XXXX, Upovedomenia o začatí exekúcie Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. N. K. J. XXX/XXXX zo dňa 14.6.2011, Upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti súdneho exekútora Mgr. N. K. zo dňa 20.6.2011, Kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou - Y. H. a kupujúcou - žalovanou v 1.rade v tomto konaní zo dňa 22.3.2012, Návrhom na vklad vlastníckeho práva k rodinnému domu do katastra nehnuteľností zo dňa 22.3.2012, Zmluvy o záložnom práve uzatvorenej medzi spoločnosťou Tatra Cash s.r.o. a žalovanou v 1.rade zo dňa 24.4.2012.

6. Súd prvej inštancie mal za preukázane, že dňa 21.3.2012 uzatvorila spoločnosť Tatra Cash s.r.o. Mäsiarska 5, Košice - pôvodné obchodné meno žalobcu so žalovanými v 1. a 2.rade Úverovú zmluvu č. X/XXXX s uvedením druhu úveru - úver na bývanie, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným úver vo výške 13.500,- eur, s čerpaním úveru od 21.3.2012 a žalovaní sa zaviazali zaplatiť žalobcovi celkovú sumu úveru s navýšením 17.570,06 eur, v 36 mesačných splátkach s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 18 %, ročnou percentuálnou mierou nákladov 19,56 %, mesačnou úrokovou sadzbou 1,5 %, s dohodnutou výškou mesačnej splátky 488,06 eur, v zmysle splátkového kalendára podľa čl. XXII Zmluvy od 21.4.2012 do 20.3.2015.

7. Žalovaná v 1.rade dňa 11.2.2014 podpísala so žalobcom Dohodu o uznaní dlhu, z obsahu ktorej vyplýva predmet uznania - Dlh z úverovej zmluvy č. X/XXXX uzatvorenej stranami sporu dňa 21.3.2012, pozostávajúcej z istiny 13.500 eur a príslušenstva 1.500 eur, s celkovou výškou pohľadávky 15.000 eur ku dňu 11.2.2014. 8. Z výpisov z účtu žalobcu sú zrejmé úhrady úveru zo Zmluvy o úvere č. X/XXXX uzavretej stranami sporu s uvedením variabilného symbolu XXXXXXXXXX dňa 25.6.2012 - 300 eur, dňa 26.7.2012 - 500 eur, dňa 27.8.2012 - 200 eur, dňa 26.9.2012 - 100 eur, dňa 22.10.2012 - 488,70 eur, dňa 21.12.2012 - 50 eur, dňa 16.1.2013 - 300 eur, dňa 22.2.2013 - 50 eur, dňa 22.3.2013 - 50 eur.

9. Z kúpnych zmlúv predložených žalovanou v konaní vyplýva, že táto uzatvorila dňa 15.5.2012 ako predávajúca so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj bytu č. X v bytovom dome č.súpis. XXXX na Turgenevovej 33 v Košiciach, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a podielom na pozemku za kúpnu cenu 57.000 eur, pričom v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy kúpna cena bola vyplatená v hotovosti pred podpisom zmluvy. Taktiež žalovaná ako kupujúca dňa 22.3.2012 uzatvorila s predávajúcou Y. H. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľnosti - rodinného domu súpis.č. XXXX na Tabakovej 16 v Trebišove, za kúpnu cenu 37.000 eur.

10. Z potvrdenia Bytového podniku mesta Košice s.r.o. predloženého žalovanou v konaní vyplýva, že vlastník bytu - žalovaná v byte č. X na Turgenevovej č. 33 v Košiciach nemá ku dňu 31.3.2012 nedoplatky.

11. Žalovaná v konaní predložila Úverovú zmluvu č. X/XXXX uzavretú dňa 21.3.2012 stranami sporu, kde pri jednotlivých splátkach v splátkovom kalendári uviedla výšku platieb, k splátke z júna 2012 sumu 300 eur, k splátke v júli 2012 - 500 eur, k splátke v auguste 2012 - 200 eur, k splátke v septembri 2012

- 100 eur, k splátke v októbri 2012 - 488,70 eur, k splátke v decembri 2012 - 100 eur, k splátke v januári 2013 - 50 eur, vo februári 2013 - 300 eur, v marci 2013 - 50 eur, v apríli 2013 - 50 eur, v júni 2013 - 20 eur, v januári 2014 - 10 eur, teda spolu 2.158,70 eur.

12. V písomných poznámkach na predloženej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou v 1.rade ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod bytu na Turgenevovej 33 v Košiciach, žalovaná uviedla výšku nedoplatkov na predmetnom byte 23.486,49 eur.

13. Prevzatie žalobcom poskytnutého úveru 13.500,- eur žalovanou v 1. rade potvrdzuje výdavkový pokladničný doklad.

14. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. (ďalej len „“), , , , účinného k 31.12.2012 a dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere na bývanie dňa 21.3.2012, v zmysle ktorej spoločnosť Tatra Cash s.r.o. Košice sa zaviazala ako veriteľ poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade úver na bývanie vo výške 13.500,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali celkovo splatiť vrátane úrokov a poplatkov vo výške 17.570,06 eur s tým, že zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplynulo, že z uvedeného poskytnutého úveru žalovaní už uhradili sumu 2.168,70 eur a zostatok z predmetného úveru tak činí 15.401,36 eur. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalovaných, že si neboli vedomí poskytnutia úveru na základe predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko úverová zmluva bola podpísaná u notára, podpisy oboch žalovaných boli notársky overené, dávajúc do pozornosti aj spornosť vo výpovedi samotnej žalovanej v 1. rade, ktorá tvrdila, že brala dve pôžičky na základe dvoch zmlúv, následne ďalej tvrdila, že bola uvedená do omylu, keďže druhá pôžička nemala byť pôžičkou, pričom súd vychádzal z príjmového pokladničného bloku preukazujúceho prevzatie poskytnutého úveru vo výške 13.500,- eur, ktorý žalovaná podpísala. Aj keď žalovaná tvrdila, že príjmový pokladničný doklad nevidela, v tomto smere nenavrhla vykonať žiadne dôkazy s tým, že žalovaná v 1. rade podpísala samotné uznanie dlhu na základe predmetnej úverovej zmluvy. Keďže žalovaní nevedeli zdôvodniť skutočnosť, z akého dôvodu uhrádzali splátky na základe úverovej zmluvy o úvere, s uvedením variabilného symbolu čísla pôžičky, preto sa súdu prvej inštancie nepodarilo odstrániť rozpory vo výpovedi žalovaných, pričom žalobcovia dostatočne predloženými dôkazmi osvedčili uplatnený nárok voči žalovaným. Z vykonaných dôkazov vyplýva, ako aj zo samotného vyjadrenia žalovanej v 1. rade, že ťarchy na byte predstavovali sumu vo výške 23.486,40 eur s tým, že za rodinný dom žalovaní pri kúpe uhradili 37.000,- eur a reálne obdržali na základe predaja bytu len sumu 57.000,- eur, pričom zostatok ťarchy na byte, ktorý bol predmetom predaja bol vo výške 3.486,49 eur.

15. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy o úvere na bývanie dňa 21.3.2012 so žalovanými, v zmysle ktorej sa žalovaní zaviazali uhrádzať predmetný úver vrátane úrokov a poplatkov vo výške 17.570,06 eur, z ktorého uhradili sumu 2.168,70 eur s tým, že pri splátkach uvádzali aj označenie úverovej zmluvy, z ktorej úver uhrádzali, a keďže neuhradili zostatok dlhu vo výške 15.401,36 eur a žalovaná dňa 13.2.2014 podpísala uznanie dlhu na základe predmetnej úverovej zmluvy v celkovej sume 15.000,- eur, žalobe žalobcov vyhovel v plnom rozsahu.

16. Súd prvej inštancie nevykonal právnym zástupcom žalovaných navrhované dokazovanie na preverenie, či žalobca eviduje v účtovníctve úhradu kúpnej ceny 57.000 eur a poskytnutie pôžičky 13.500 eur, nakoľko mal za dostatočne preukázané poskytnutie pôžičky na základe zmluvy o úvere, a to príjmových pokladničných dokladov a uznaním dlhu žalovanou s tým, že podpísanie uvedených dokladov žalovaná žiadnym vierohodným spôsobom nevyvrátila a nenavrhla v tomto smere žiadne dôkazy.

17. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou dlhu z úverovej zmluvy uzavretej stranami sporu od prvého dňa po splatnosti poslednej splátky, t.j. od 21.3.2015, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , .

19. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podali odvolanie žalovaní. Uplatnili odvolacie dôvody v zmysle ust. , , , , keďže súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že súd prvej inštancie rovnako nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo je odvolacím dôvodom v zmysle .

20. Apelovali na to, že ide o spotrebiteľský spor, a preto súd prvej inštancie mal vo veci vykonať aj nenavrhované dôkazy, nielen v znení návrhov zo strany žalovaných. Ako dôkaz navrhovali predložiť zo strany žalobcu účtovnú evidenciu preukazujúcu zaplatenie kúpnej ceny a vyplatenie úveru v zmysle zmluvy o úvere, z ktorej dlh je predmetom tohto konania. Tvrdili, že nikdy nevideli žiadne peniaze a nikdy neprejavili vôľu predmetnú spotrebiteľskú zmluvu uzavrieť, dávajúc do pozornosti v tomto smere aj ust. . Žalovaná v 1. rade tvrdila, že neobdržala za predaj trojizbového bytu v Košiciach sumu 57.000,- eur dňa 20.3.2013, a ak by sa tak aj stalo prečo by dňa 21.3.2012 uzatvárala so žalobcom predmetnú Úverovú zmluvu č. 9/2012 a požičala si ešte sumu 13.500,- eur, keďže kúpna zmluva uzavretá s pani H. ako predávajúcou bola uzatvorená dňa 22.3.2012 predmetom ktorej bola kúpa rodinného domu s pozemkom v meste Trebišov za kúpnu cenu vo výške 37.000,- eur. Konštatovala, že pán S. ju nútil podpísať uznanie dlhu, a preto mal súd vykonať aj výsluch štatutárnych zástupcov žalobcu a vyžiadať si účtovné záznamy žalobcu, či skutočne v ich účtovníctve evidujú úhradu kúpnej ceny 57.000,- eur a poskytnutie pôžičky 13.500,- eur, keďže spotrebiteľská zmluva, ktorá mala byť uzatvorená dňa 21.3.2012 nikdy nevznikla, bola uzatvorená v omyle žalovaných a k samotnému plneniu spotrebiteľskej zmluvy zo strany žalobcu pre žalovaných ani nikdy nedošlo. Preto predmetná úverová zmluva je neplatná a predložené listiny sú fiktívne. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , , z hľadiska žalovanými uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , h/ a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.11.2021 o 11.10 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 230/II. posch. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 28.10.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

24. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa , , , .

25. Odvolací dôvod podľa § je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý

rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( ).

26. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

27. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže účastník podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí.

28. Podľa novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

29. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

30. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia konštatuje jeho vecnú správnosť a nedôvodnosť uplatnených odvolacích námietok zo strany žalovaných, nakoľko súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v relevantnom rozsahu pre náležité a vecne správne rozhodnutie vo veci a to, čo sa týka zistenia skutkového stavu veci s tým, že zistený skutkový stav veci rovnako vyhodnotil v súlade s ust. a násl. , keďže každý dôkaz hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a správne vec právne posúdil, keďže navrhnuté dôkazy zo strany žalovaných s poukazom na dôkazy predložené žalobcom neboli pre rozhodnutie vo veci aj podľa odvolacieho súdu relevantné.

32. Súd prvej inštancie mal vecne správne za dostatočne preukázané poskytnutie pôžičky žalobcom na základe predmetnej zmluvy o úvere, ako aj príjmovým pokladničným dokladom, nakoľko aj keď podpis na tomto doklade žalovaná spochybňovala, relevantné dôkazy v tomto smere nenavrhovala vykonať s tým, že svoj dlh aj uznala, uznanie dlhu rovnako podpísala a ani v tomto smere vierohodným spôsobom žiadnym dôkazom ani túto skutočnosť nerozporovala, keďže práve navrhnutie dôkazov v tomto smere, by bolo pre rozhodnutie v tomto smere relevantné, nakoľko by mohlo preukázať, že k uzavretiu týchto právnych úkonov nedošlo.

33. Preto aj podľa odvolacieho súdu žalovanou navrhnuté nové dôkazy, či žalobca eviduje v účtovníctve úhradu kúpnej ceny 57.000,- eur a poskytnutie pôžičky vo výške 13.500,- eur, ako aj návrhy vykonané žalovanou až v odvolacom konaní na vypočutie konateľov žalobcu, ktoré žalovaná mohla učiniť už v konaní na súde prvej inštancie, nie sú podľa odvolacieho súdu relevantnými dôkazmi na spochybnenie dôkazov predložených zo strany žalobcu, svedčiacich o uzavretí zmluvy o úvere a poskytnutí finančnej sumy s tým, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva čiastočná úhrada poskytnutých súm titulom predmetnej zmluvy o úvere, pričom tento dôkaz v konaní predložila samotná žalovaná, a keďže uhrádzala svoj dlh, nemohla byť ani zo strany žalobcu uvedená do omylu.

34. K ďalšej odvolacej námietke žalovaných, že ide o spotrebiteľský spor, kedy súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a že súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz ( ), odvolací súd uvádza, že s poukazom na dôkazy predložené zo strany žalobcu v znení účinnej procesnej obrany žalovaných, vykonanie ďalších dôkazov vo veci, nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

35. Čo sa týka výsluchu strany sporu, tu odvolací súd poukazuje na a na to, že z písomných listín predložených žalobcom jednoznačne vyplývala dôvodnosť uplatneného nároku, čo nemohol spochybniť ani výsluch konateľov žalobcu.

36. Podľa na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté.

37. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy spolu aj s príslušenstvom, keďže žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou dlhu z úverovej zmluvy od prvého dňa po splatnosti poslednej splátky t.j. od 21.3.2015, tak ako to aj správne konštatoval súd prvej inštancie ( s odkazom na ust. ) a to v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania, keďže tento výrok je rovnako správne a zákonne založený na zásade úspechu vo veci v zmysle a .

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v zmysle , a , a keďže plne úspešnému žalobcovi nevznikli v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania, rozhodol, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).