Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/101/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: ETOP ALTERNATIVE ENERGY, s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 7263/6, 911 01 Trenčín, IČO: 46 813 900, zast.: JUDr. Michal Hoffmann, advokát, so sídlom Nám Sv. Anny 20A, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: NBI s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 850 884, zast.: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, o zaplatenie 39.360,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 39.360,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 18.12.2014 do zaplatenia II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 39.360,- Eur s príslušenstvom. 2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že mu bola doručená faktúra č. 3082014 za dodávku nástroja na výrobu nohy 310 6910, vystavená dňa 31.08.2014 na sumu 18.000,- Eur. Nakoľko si žalobca predmetný tovar nikdy neobjednal, upozornil žalovaného na túto skutočnosť a predmetnú faktúru mu vrátil, pričom ho vyzval na predloženie údajnej objednávky a dodacieho listu, ktoré mali byť podkladom pre fakturáciu. Žalovaný následne doručil žalobcovi ďalšiu faktúru č. 3322014 za použitie nástroja na výrobu nohy palety č. 310 6910 a č. KGH N20, vystavenú dňa 31.10.2014 na sumu 36.360,- Eur. Nakoľko opäť išlo o neoprávnenú fakturáciu služieb, listom zo dňa 18.11.2014 žalobca vrátil žalovanému faktúru č. 3322014 s odôvodnením, že túto službu si od neho nikdy neobjednal, pričom uviedol, že spoločnosť žalobcu nevyrába palety a teda ku svojej činnosti nepoužíva nástroj na výrobu nohy palety. Dňa 08.12.2014 bolo žalobcovi doručené započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom podľa a nasl. , ktorým si žalovaný neoprávnene uplatnil voči žalobcovi jednostranné započítanie pohľadávky z titulu faktúry č. 3322014 v celkovej výške 36.360,- Eur, voči pohľadávkam žalovaného z titulu faktúry č. 201400109, 201400112 a 201400113. Žalobca považoval jednostranné započítanie žalovaného za absolútne neplatné listom zo dňa 11.12.2014 vrátil žalovanému predmetné započítanie ako neopodstatnené. Vzájomným zápočtom žalovaný podľa žalobcu jednoznačne deklaroval a uznal existenciu pohľadávok žalobcu voči žalovanému z faktúr č. 201400112, 201400113 a 201400109. 3. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný k žalobe žalobcu ďalej uviedol, že dlhodobo spolupracuje so spoločnosťou BMW vyrábajúcou motorové vozidlá. Za účelom naplnenia obchodných kontraktov dohodnutých s BMW žalovaný v minulosti spolupracoval so spoločnosťou ETOP TRADING, a.s., so sídlom Streženická 1023, 020 01 Púchov, IČO: 36 300 314, v mene ktorej

boli oprávnený konať I.. R. B. ako člen predstavenstva a I.. F. C. ako predseda predstavenstva. Spoločnosť ETOP TRADING, a.s. listom zo dňa 21.01.2013 oznámila žalovanému svoju druhotnú platobnú neschopnosť a následne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -336 zo dňa 07.02.2014 bol na spoločnosť ETOP TRADING, a.s. vyhlásený konkurz. Na základe žiadosti I.. F. C. a I.. R. B. došlo k presunu objednávok žalovaného zo spoločnosti ETOP TRANIG, a.s. na spoločnosť ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. so sídlom Logistický park ETOP 302, Horovce, IČO: 44 934 939. Spoločníkmi a konateľmi spoločnosti ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. boli I.. R. B. a I.. F. C.. Na jar 2014 spoločnosť ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. oznámila žalovanému, aby ďalšie objednávky boli už realizované na ďalšiu novú spoločnosť - žalovaného, ktorého jediným konateľom je I.. F. C.. Žalovaný neskôr zistil, že v spoločnosti ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. došlo v období júna 2015 k zmene spoločníkov (spoločníkom sa stala spoločnosť Simple SK4, s.r.o., ktorá sa zlúčila so spoločnosťou Simple SK51, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava a táto bola už vymazaná z obchodného registra) a k zmene konateľa (za konateľa bol menovaný Pavel Jeřábek, bytom Náměstí Svobody 2/2, Teplice, Česká republika, ktorý vykonáva funkciu konateľa v 96 obchodných spoločnostiach). 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že si u spoločnosti ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. objednával dodanie tovaru - paliet, na výrobu ktorých bolo potrebné disponovať náradím na lisovanie nohy palety. Keďže spoločnosť ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. nedisponovala potrebný náradím a potrebovala pomoc pri rozbehu výroby a realizácii zákaziek, spoločnosť ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. sa dohodla so žalovaným, že kúpi potrebné náradie, toto náradie odpredá žalovanému a žalovaný ho poskytne do nájmu spoločnosti ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. Za tým účelom zaslala spoločnosť ETOP AUTOMOTIVE s.r.o. žalovanému cenový návrh na výrobu nástrojov - strih rozvinu dna nohy a lisovanie dna nohy, na sumu 17.800,- Eur bez DPH s tým, že spoločnosť ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. vystaví žalovanému zálohovú faktúru vo výške 8.900,- Eur bez DPH. Po zhotovení a odskúšaní náradia spoločnosť ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. predá náradie žalovanému (vyfakturuje mu celú sumu a odpočíta uhradenú zálohu) a náradie bude vo vlastníctve žalovaného a bude poskytnuté spoločnosti ETOP na základe nájomnej zmluvy. Spoločnosť ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. následne navrhla, aby rovnako bolo obstarané aj náradie na nohu palety 6910, ktorej predbežná cena bola 15.000,- Eur bez DPH. Žalovaný s návrhom spoločnosti ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. súhlasil a na základe vystavenej zálohovej faktúry zaplatil sumu vo výške 10.680,- Eur s DPH. Z dôvodu žiadosti spoločnosti ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. o presun nových objednávok paliet na spoločnosť žalobcu, došlo aj k realizácii obstarania ďalšieho náradia na výroby nohy palety typu 6910 zo spoločnosti ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o na žalobcu, ako aj k presunu osoby oprávnenej užívať náradie na základe nájomnej zmluvy zo spoločnosti ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. na žalobcu. Žalovaný a žalobca sa dohodli, že nástroje ostanú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a že žalobca uhradí žalovanému nájomné za používanie nástrojov na výrobu nohy palety č. 310 9610 a KGH N20. V súlade s uvedenou dohodou žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 3322014 na sumu 36.360,- Eur a zaslal ju žalobcovi. Žalovaný vo svojom vyjadrení namietol tvrdenia žalobcu o tom, že by mu žalobca faktúru č. 3322014 vrátil. Žalovaný následne listom zo dňa 02.12.2014 vykonal jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi na sumu 36.360,- Eur podľa faktúry č. 3322014 a pohľadávky žalobcu voči žalovanému na sumu 39.360,- Eur podľa faktúry č. 201400112 na sumu 12.172,80 Eur, faktúry č. 201400113 na sumu 6.345,60 Eur a faktúry č. 201400109 na sumu 19.766,40 Eur. Započítaním vzájomných pohľadávok tieto podľa žalovaného zanikli. Žalovaný zároveň namietol pravdivosť tvrdenia žalobcu o tom, že by mu zaslal oznámenie o neopodstatnenosti započítania. 5. Žalovaný k žalobe žalobcu taktiež uviedol, že žalobca listom zo dňa 01.12.2014 odstúpil od časti zmluvy, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý nebol zaplatený riadne a včas a to 64 ks paliet KGH NG6-3106910, ktorý bol fakturovaný faktúrou č. 201400112 v sume 12.172,80 Eur, 72 ks paliet Set KGH N20, ktorý bol vyfakturovaný faktúrou č. 201400109 v sume 41.126,40 Eur, 64 ks paliet KGH NG6-3106910, ktorý bol vyfakturovaný faktúrou č. 201400113 v sume 12.172,80 Eur. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Z faktúry č. 201400113 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 12.172,80 Eur za dodávku 64 ks paliet KGH NG6-310 6910 a prepravu na trase Horovce - Linz. 8. Z jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 02.12.2014 súd zistil, že žalovaný si voči žalobcovi uplatnil jednostranné započítanie pohľadávky z titulu faktúry č. 3322014 v celkovej výške 36.360,- Eur, voči pohľadávkam žalovaného z titulu faktúry č. 201400109, 201400112 a 201400113. 9. Z faktúry č. 201400109 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 41.126,40 Eur za dodávku setu KGH N20 a prepravu z Horoviec.

10. Z faktúry č. 201400112 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 12.172,80 Eur za dodávku 64 ks paliet KGH NG6-310 6910 a prepravu na trase Horovce - Linz. 11. Z objednávky č. 31214 zo dňa 07.04.2014 súd zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal výrobok LADEBOX KGH NG 6 - 310 6910 v počte 64 kusov za cenu 158,50 Eur. 12. Z objednávky č. 30514 zo dňa 21.01.2014 súd zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal výrobok TRANSPORTPALETTE KGH N20 v počte 1.000 kusov za cenu 472,- Eur. 13. Z faktúry č. 201400014 zo dňa 24.03.2014 súd zistil, že touto faktúrou fakturoval žalobca žalovanému sumu 18.000,- Eur za dodanie nástroja na lisovanie nohy 6910. 14. Z faktúry č. 3322014 zo dňa 31.10.2014 súd zistil, že žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 39.360,- Eur za použitie nástroja na výrobu nohy palety. 15. Z odstúpenia od zmluvy súd zistil, že žalobca listom zo dňa 01.12.2014 odstúpil od zmluvy, na základe ktorej dodal žalovanému nasledovný tovar: 64 ks paleta KGH NG6-3106910, fakturovaný faktúrou č. 201400112 v sume 12.172,80 Eur, 72 ks set KGH N20 fakturovaný faktúrou č. 2014000109 v sume 41.126,40 Eur a 64 ks paleta KGH NG6-3106910 fakturovaný faktúrou č. KGH NG6-3106910. Žalobca týmto listom požiadal žalovaného o vrátenia predmetného tovaru do 7 dní a zakázal mu s týmto tovarom ďalej nakladať. 16. Podľa od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

17. Podľa ak omeškanie dlžníka () alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

18. Podľa na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

19. Podľa ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. 20. Podľa ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. 21. Podľa ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím. 22. Podľa ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku. 23. Podľa pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní. 24. Podľa ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie, alebo neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy. 25. Podľa odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. 26. Podľa ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.

27. Podľa pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná. 28. Podľa odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. 29. Podľa strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. 30. Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

31. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

32. Podľa prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

33. Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

34. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému palety KGH NG6-310 6910 a KGH N20. Žalobca tento dodaný tovar fakturoval žalovanému faktúrami č. 201440012, 201400113 a 201400109. Spolu teda žalobca dodal žalovanému tovar v celkovej sume 65.472,- Eur. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný časť ceny dodaného tovaru vo výške 39.360,- Eur žalobcovi neuhradil.

35. Napriek tomu, že žalovaný potvrdil, že žalobca mu tovar vyúčtovaný v predmetných faktúrach skutočne dodal žalobu žalobcu neuznával. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že nárok žalobcu na zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 39.360,- Eur zanikol v dôsledku započítania a zároveň poukázal aj na skutočnosť, že žalobca od zmluvy uzatvorenej so žalovaným odstúpil a požiadal ho o vrátenie tovaru. 36. Pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru tak bolo potrebné posúdiť, či skutočne došlo k jej zániku započítaním pohľadávok, resp., či nárok žalobcu na zaplatenie nezaplatenej časti kúpnej ceny zanikol jeho odstúpením od zmlúv uzatvorených so žalovaným. 37. Samotná skutočnosť, že žalovaný vykonal jednostranné započítanie pohľadávok, ako aj skutočnosť, že toto jednostranné započítanie doručil žalobcovi dňa 08.12.2014 v konaní nebola sporná. 38. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku navzájom sa kryjúcich pohľadávok. Ide o spôsob zániku pohľadávok nahrádzajúci splnenie. Na to, aby jednostranným započítaním došlo ku skutočnému zániku pohľadávok je potrebné, aby boli splnené predpoklady na započítanie. Týmito predpokladmi sú existencia navzájom sa kryjúcich pohľadávok, t.j. veriteľ jednej pohľadávky je súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a naopak, tieto pohľadávky musia byť rovnakého druhu (napr. pohľadávky na peňažné plnenie) a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. 39. Predpokladom úspešnosti tej obrany časti obrany žalovanej strany, v ktorej sa odvolávala na zánik žalovanej pohľadávky v dôsledku započítania bolo práve preukázanie jeho skutkových tvrdení o tom, že medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom malo byť užívanie nástroja na výrobu nohy palety č. 310 6910 a KGH N20. Ďalej bolo potrebné, aby preukázal, že žalobcovi tento nástroj skutočne prenechal do užívania a tento ho aj využíval, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému nájomné vo výške uvedenej vo faktúre č. 3322014. 40. Žalovaný v priebehu konania k existencii svojej započítateľnej pohľadávky voči žalobcovi uvádzal, že žalobca a žalovaný sa dohodli, že žalovaný kúpi do svojho vlastníctva nástroj na lisovanie nohy setu

KGH N20 a na lisovanie nohy 310 6910 a následne tento poskytne do užívania žalobcovi. Žalobca však uzatvorenie akejkoľvek zmluvy medzi ním a žalovaným popieral, pričom popieral aj skutočnosť, že by predmetný nástroj využíval. 41. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu faktúry č. 214000015, ako aj e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným a I.. F. G., vedúcim obchodného úseku spoločnosti ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. Z týchto dôkazov však vyplýva iba skutočnosť, že žalobca fakturoval žalovanému nástroj na lisovanie nohy 6910. Nástroj na lisovanie dna nohy KGH N20 a nástroj na strih rozvinu dna nohy KGH N20 bol žalovanému fakturovaný spoločnosťou ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o.. Z prednesov žalovanej strany dokonca vyplýva, že išlo o jeden a ten istý nástroj. Faktúry, ktorými žalobca, resp. spoločnosť ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. fakturovali žalovanému cenu tohto nástroja, však v žiadnom prípade nie je možné považovať za dôkaz o tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe, ktorej by sa žalovaný zaviazal prenechať žalobcovi užívanie tohto nástroja a žalobca by sa zaviazal uhradiť žalovanému odplatu za užívanie tohto nástroja vo výške, ktorá dokonca presahuje aj samotnú kúpnu cenu, za ktorú ho mal žalovaný nadobudnúť. Aj napriek tou, že nebolo preukázané ani to, že by takáto zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným spoločnosťou ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o., súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca nie je právnym nástupcom spoločnosti ETOP AUTOMITVE, s.r.o. Žalobca nezodpovedá za záväzky tejto spoločnosti a ani nevstúpil do jej práv a povinností. Nebolo preukázané ani to, že by nájomná zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. a následne by došlo k zmene účastníka zmluvy na strane nájomcu tak, že by sa ním stal žalobca. 42. Za dôkaz o existencii nájomného vzťahu medzi stranami sporu nemožno považovať ani e-mailovú komunikáciu medzi I.. F. G.B., ktorý v tejto komunikácii vystupoval ako riaditeľ obchodného úseku spoločnosti ETOP AUTOMOTIVE, s.r.o. (nie v mene žalobcu). V tejto komunikácii sa doslovne uvádza: „Zostáva otvorená otázka nástroja na lisovanie nohy 310 6910 - Ideme ju realizovať? Doporučujem, lebo výroba nôh značne brzdí celú výrobu. Ak súhlasíte, zašlem Vám pfa na predplatbu 50%. Z takéhoto znenia komunikácie z osobou, ktorá v tejto komunikácii nevystupuje ani ako osoba oprávnená konať v mene žalobcu, ale vystupuje v mene spoločnosti ETOP AUTMOTIVE, s.r.o. v žiadnom prípade nevyplýva, že by sa žalobca so žalovaným dohodol na užívaní predmetných nástrojov a zaviazal sa uhrádzať žalovanému platby v ním uvádzanej výške. Predmetný text nie je z hľadiska jeho obsahu možné považovať ani za návrh na uzatvorenie zmluvy v zmysle , nakoľko z neho nie sú zrejmé ani základné podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy. 43. Dokazovanie je jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (v podstate ide o fázu verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdenia o tom, že v čase, kedy žalobcovi doručil jednostranné započítania jeho pohľadávok voči pohľadávkam žalobcu, disponoval reálne existujúcou pohľadávkou voči žalobcovi. 44. Ako už bolo uvedené, žalovaný v rámci svojej obrany poukázal aj na skutočnosť, že žalobca od kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovaným odstúpil. 45. Odstúpenie od zmluvy je jedným zo spôsobov zániku záväzku. Odstúpenie je jednostranný úkon jednej zo zmluvných strán adresovaný druhej zmluvnej strane. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik zmluvy (resp. zrušenie zmluvy). Zánik zmluvy nastáva doručením oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej strane. V tomto okamihu nastávajú aj účinky odstúpenia od zmluvy. Potom možno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť len so súhlasom druhej strany. Odstúpenie od zmluvy má teda účinky zániku zmluvy od okamihu odstúpenia. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Týka sa to tak splnených, ako aj nesplnených povinností. Ďalším dôsledkom odstúpenia od zmluvy je povinnosť vrátiť si plnenie. Týka sa to prípadu, keď dôjde k odstúpeniu od zmluvy, na základe ktorej bolo plnené ešte pred odstúpením. Vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, dodatočne odpadol právny dôvod splnenia povinností zo zmluvy každej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Pri peňažnom nároku sa vracia plnenie spolu s úrokmi z omeškania.

46. Žalobca nepopieral, že žalovanému skutočne doručil odstúpenie od zmluvy, namietal však, že toto odstúpenie je neplatné a to z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Podľa žalobcu z formulácie odstúpenia nie je možné zistiť, v ktorej časti, teda od dodania ktorých konkrétnych paliet mal žalobca záujem odstúpiť. Ako výpovedný dôvod bolo v zmluve označené neuhradenie kúpnej ceny tovaru v sume 65.472,- Eur,, pričom v skutočnosti nebola uhradená iba časť kúpnej ceny tovaru v sume 39.360,- Eur. 47. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú ( ). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný ( ). Ako vyplýva z cit. ustanovenia , právny úkon je určovaný (definovaný) prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Pokiaľ by totiž neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), nebol by ani právny úkon; právny úkon by však nebol ani vtedy, ak by nedošlo k prejavu vôle.

48. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému (chcenému) následku. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t.j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Neprihliada sa však na motív (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle, okrem prípadu, ak by bol právnym úkonom prejavený a tým sa stal jeho súčasťou. Pokiaľ ide o prejav vôle, je ním akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania poznateľná inými osobami, pričom nie je podstatné, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne.

49. Vychádzajúc z cit. ustanovenia sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav je neurčitý, ak je jeho obsah neistý, t.j. ak sa konajúcemu subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť jednoznačným spôsobom a je nezrozumiteľný, ak konajúci subjekt nedosiahol (vadným slovným alebo iným sprostredkovaním) jasné vyjadrenie tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť ( ).

50. Jedným zo základných princípov výkladu právnych úkonov je prednosť takého výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť právneho úkonu, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Nielen v občianskom práve, ale v rámci súkromného práva ako celku sa uplatňuje princíp preferencie platnosti právnych úkonov, vrátane zmlúv. Práve úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky; čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.

51. V súlade s uvedenými pravidlami súd vykladal aj obsah právneho úkonu odstúpenia od zmluvy zo dňa 01.12.2014. Nie je žiadna pochybnosť o tom, aká bola vôľa žalobcu a aké účinky chcel týmto svojim právnym úkonom vyvolať. Z obsahu je zrejmé, že chcel odstúpiť od kúpnych zmlúv, ktorý predmetom bola dodávka tovaru fakturovaného faktúrami č. 201400112, 201400109 a 201400113. Z takéhoto určenia obsahu kúpnych zmlúv je možné tieto kúpne zmluvy jednoznačne identifikovať a zároveň je možné aj jednoznačne určiť konkrétny tovar, ktorý bol predmetom ich dodania. V žiadnom prípade tak nemožno hovoriť o nezrozumiteľnosti predmetného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Za vadu, ktorá by spôsobovala neplatnosť tohto právneho úkonu nemožno považovať ani skutočnosť, že žalobca vo výpovedi nekonkretizoval, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu riadne a včas iba čiastočne. Podstatné je, že žalobca jednoznačne a konkrétne uviedol, že dôvodom pre odstúpenie je nezaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru, pričom tento dôvod bol v čase výpovede skutočne daný, keďže žalovaný skutočne neuhradil časť ceny tovaru v sume 39.360,- Eur. Pre platnosť výpovede nie je podstatné, či účastník zmluvy, ktorý od nej odstupuje vymedzí presný rozsah porušenia povinnosti druhou stranou. Rovnako tak neplatnosť výpovede nespôsobuje ani to, že žalobca v odstúpení od zmluvy nevymedzil, či porušenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu považuje za podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného. a ani žiaden iný právny

predpis nevyžaduje, aby účastník odstupujúci od zmluvy, v odstúpení zmluvy kvalifikoval charakter porušenia zmluvných povinností druhou stranou.

52. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy bolo z jeho strany vykonané oneskorene, keďže splatnosť faktúr za dodávku tovaru žalovanému nastala už v októbri 2014, kedy sa aj žalobca o porušení povinnosti uhradiť kúpnu cenu tovaru dozvedel. Žalobca teda podľa svojho názoru nevyužil právo odstúpiť od zmluvy včas, čím stratil právo odstúpiť od zmluvy ihneď. Od zmluvy teda mohol podľa žalobcu iba za predpokladu, že by žalovanému poskytol dodatočnú primeranú lehotu na splnenie jeho povinnosti. S nesplnením povinnosti poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na splnenie povinnosti nespája neplatnosť odstúpenia. Ustanovenie jednoznačne vymedzuje, že v prípade, ak oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty na plnenie, nastávajú účinky odstúpenia od zmluvy až po márnom uplynutí primeranej dostatočnej lehoty. Neposkytnutie primeranej dodatočnej lehoty na plnenie tak nespôsobuje neplatnosť samotného odstúpenia od zmluvy, ale iba posúva okamih účinnosti odstúpenia od zmluvy na uplynutie tejto lehoty. V prípade omeškania so splnením peňažného dlhu sa pri určovaní dĺžky primeranej lehoty na splnenie nepredpokladá, že dlžník až po splatnosti dlhu začne s vytváraním podmienok pre jeho splnenie, preto dodatočná lehota môže byť kratšia než lehota objektívne potrebná alebo obvyklá k poskytnutiu plnenia veriteľovi. V danom prípade by teda bola primeranou aj lehota zodpovedajúca napr. aj lehota troch dní.

53. Tu je však potrebné zdôrazniť, že tak ako to vyplýva zo skutkových tvrdení žalovanej strany, žalovanému bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 17.12.2014, teda až potom, ako žalovaný doručil žalobcovi jednostranný zápočet, z ktorého bolo zrejmé, že svoj záväzok vo výške 39.360,- Eur nehodlá splniť. To znamená, že v čase kedy nastali účinky odstúpenia už bolo zrejmé, že žalovaný svoj záväzok nesplní a teda netrvala neexistovala ani povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému primeranú dodatočnú lehotu na plnenie. Súd preto v súlade s uvedeným dospel k záveru, že odstúpenia žalobcu od zmluvy uzatvorenej so žalovaným je platné a jeho účinnosť nastala doručením žalovanému.

54. Ako už bolo uvedené odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a účastníkom zmluvy vzniká povinnosť vrátiť si navzájom plnenia poskytnuté na základe zmluvy. Žalovanému teda v tomto prípade zanikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť kúpnej ceny a vznikla mu povinnosť vrátiť mu poskytnuté plnenie - palety. Žalobcovi naopak vznikla povinnosť vrátiť žalovanému časť už zaplatenej kúpnej ceny a naopak mu vzniklo právo domáhať sa vrátenia už poskytnutého tovaru.

55. V konaní nebolo sporné, že palety neboli dodávané žalovanému, ale žalobca ich dodával priamo konečným odberateľom, teda klientom žalovaného. Nie je teda sporné, že žalovaný palety nikdy nemal a ani v súčasnosti nemá vo fyzickej držbe a teda nemal a ani nemá možnosť ich žalobcovi vrátiť. To však neznamená, že by žalovanému ako kupujúcemu zanikla povinnosť žalobcovi po odstúpení od zmluvy čokoľvek vrátiť. Skutočnosť, že tovar bol dodaný tretím osobám, ktoré sa stali jeho vlastníkmi a teda jeho vrátenie je nemožné, znamená, že osoba, ktorá od zmluvy odstúpila (v tomto prípade žalobca) je oprávnená domáhať sa peňažnej náhrady za tento tovar, pričom táto musí logicky zodpovedať dohodnutej cene tovaru. Žalovanému tak svedčí povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 39.360 Eur aj keď nie titulom zaplatenia kúpnej ceny, ale titulom povinnosti vysporiadať poskytnuté plnenie v zmysle . Pričom táto povinnosť mu vznikla doručením odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu.

56. Žalovaný v tejto súvislosti vzniesol aj námietku premlčania žalobcovho nároku na vrátenie tovaru, táto je však vo vzťahu k prejednávanej veci právne irelevantná, nakoľko žalobca sa touto žalobou nedomáhal fyzického vydania tovaru, ale zaplatenia sumy 39.360,- Eur. Nárok na zaplatenie tejto sumy mu vznikol v súlade s okamihom odstúpenia od zmluvy, t.j. 17.12.2014, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol upomínaciemu súdu doručený dňa 15.02.2018, teda pred uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej doby podľa .

57. S ohľadom na skutočnosť, že právnym titulom, pre ktorý bol žalovaný zaviazaný na úhradu žalovanej istiny bola povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za tovar, ktorý mu bol dodaný na základe zaniknutej zmluvy. Táto povinnosť žalovanému vznikla dňom, kedy mu bolo odstúpenie doručené (17.12.2014) a do omeškania s jej splnením sa dostal v nasledujúci deň. Súd preto v súlade s

a nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Súd zamietol žalobu žalobcu iba v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania za obdobie pre 17.12.2014, keďže nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ako aj na príslušenstvo súvisiace s týmto nárokom mu odstúpením od zmluvy zanikli.

58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.