Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/247/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcov: 1. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX A., 2. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX A., práv. zast. Mgr. Peter Kavulič, advokát so sídlom Ul. 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. R. Š., nar. XX.XX.XXXX a H. Š., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XXX, obaja práv. zast. JUDr. Július Buček, advokátom so sídlom Námestie slobody 12, 066 01 Humenné, v konaní o zaplatenie sumy 1 088,27 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 544,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 8,59 eur od 11.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 469,23 eur od 15.06.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.04.2015 voči žalovaným domáhali zaplatenia sumy 553,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 553,70 eur od 21.06.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podanie žaloby odôvodnili tým, že na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 13.06.2012 bol žalovaní nájomcami bytu patriaceho žalobcovi. Nájom trval do 30.04.2014, kedy došlo k jeho ukončeniu a to na základe Výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2014. Po dobu nájmu bytu žalovaní byt riadne užívali a platili nájomné. Dňa 20.05.2014 bol na základe konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za rok 2013 vyúčtovaný nedoplatok vo výške 553,06 eur. Tento nedoplatok vo výške 553,70 eur, zaplatil žalobca dňa 20.06.2014. V zmysle bodu 3.3. článku 3 Zmluvy o nájme bytu zo dňa 13.06.2012 „Prípadné preplatky, resp. nedoplatky zostávajú na strane Nájomcu.“ Žalobca preto viac krát vyzýval žalovaného na zaplatenie tohto nedoplatku v plnej výške. Ako to vyplýva z konečného vyúčtovania za rok 2013, nedoplatok vznikol v súvislosti s užívaním predmetného bytu žalovanými a to konkrétne zvýšením nákladov na teplo. V roku 2014 došlo zo strany Bytového družstva k zvýšeniu mesačného predpisu zo sumy 142,84 eur na 186,15 eur. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaným vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Ani napriek výzvam žalovaní neuhradili sumu 553,70 eur.

Po rozšírení žaloby žalobcovia žiadali, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 553,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 553,70 eur od 21.06.2014 do zaplatenia, sumu 534,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne

zo sumy 534,57 eur od 11.06.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania. Žalovaní neuhradili v plnej výške aj časť užívania bytu v roku 2014, kedy sa zvýšil predpis úhrad zo sumy 142,84 eur na 186,15 eur a tak vznikol nedoplatok spolu s vyúčtovaním za rok 2013 vo výške 1 088,27 eur. Zmenu petitu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 03.06.2016.

2. Prvoinštančný súd rozsudkom č.k. -238 zo dňa 02.05.2019 žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nájomný vzťah na základe zmluvy o nájme medzi prenajímateľom - žalobcami a nájomcami - žalovanými začal od 01.06.2012 a bol dohodnutý na dobu neurčitú s tým, že nájomcovia boli povinní platiť nájomné vo výške 265,- eur mesačne. Súčasťou nájomného boli aj poplatky za vodné, stočné a energie. Prípadné preplatky, resp. nedoplatky zostávajú na strane nájomcu. Pri vyúčtovaní za rok 2013 konečné náklady za užívanie bytu predstavujú nedoplatok vo výške 553,70 eur. Za ďalšie obdobie podľa toho, ako to žiadajú žalobcovia, predstavujú nedoplatky vo výške 534,57 eur. V priebehu konania zástupca žalovaných namietal platnosť nájomnej zmluvy, pretože zmluvne dohodnutá odmena vo forme nájomného, vrátane vodného, stočného a energií vo výške 265,- eur je neurčitá a neobsahuje samostatnú položku nájomného a samostatne položky, ktoré sa týkajú energií.

Prvoinštančný súd vec posúdil podľa , , podľa a ďalej podľa , , a podľa . Vychádzal aj zo znenia zmluvy, a to konkrétne bodu 3 zmluvy o nájme bytu, kde sa nájomca zaviazal uhrádzať prenajímateľovi mesačné nájomné a úhrady za všetky plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 265,- eur. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o nájom manželov, teda žalovaných. Výška nájomného a poplatkov v súvislosti s nájmom bytu musí byť špecifikovaná a samostatne uvedená od ostatných platieb, pretože ide o odplatný vzťah a nájomné predstavuje cenu za odplatu za užívanie bytu. Nájomné je totiž jedným z pojmových znakov nájomnej zmluvy. Ak je predmetom nájmu byt, nájomná zmluva musí obsahovať aj výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Uvedené okolnosti považoval prvoinštančný súd za dôvody spôsobujúce jeho neplatnosť. Výpovedná doba kratšia ako 3 mesiace je tiež dôvodom jej neplatnosti. Vzhľadom na uvedené považoval prvoinštančný súd zmluvu o nájme za absolútne neplatnú. Žalobcovia sa na základe absolútne neplatnej zmluvy nemôžu domáhať platenia nedoplatkov, pretože nedoplatky majú charakter bezdôvodného obohatenia, ktoré museli žalobcovia uhradiť bytovému družstvu namiesto žalovaných. Uviedol, že žalobcovia však nepreukázali, že na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. Preto žalobu zamietol. Prvoinštančný súd poukázal aj na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v M. M. vo veci XXCo/XX/XXXX.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia. Namietali, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odôvodnenie rozhodnutia je zmätočné a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a dôkazom nachádzajúcim sa v súdnom spise a predložených počas konania žalobcami. Prvoinštančný súd zamietol žalobu, pretože nájomná zmluva kvôli chýbajúcim podstatným náležitostiam je neplatná, ďalej že žalobcovia nepreukázali, že došlo na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu a ďalej že zamietnutie prvoinštančný súd oprel o rozhodnutie Krajského súdu M.Á. M. č.k. XXCo XX/XXXX. Zákon pre platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu nepredpisuje žiadnu formu, teda môže byť uzatvorená aj ústne. Okrem iného nájomná zmluva musí obsahovať aj výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu. Účinky takéhoto právneho úkonu sa posudzujú v čase, keď k prejavu vôle konajúceho došlo. Povinnosťou súdu je z úradnej povinnosti bez ohľadu na tvrdenia strán skúmať splnenie zákonných náležitostí prejavu vôle obsiahnutého v zmluve a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle ust. . Platí, že podľa princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel stanovených v , . Právny úkon, a to nájomná zmluva zo dňa 13.06.2012 bola uzatvorená najprv ústne a na základe nej vznikol od 01.06.2012 nájomný vzťah a až následne tento určitý akt, zrozumiteľný vzájomný prejav vôle účastníkov zmluvy, bol zaznamenaný aj do listiny, teda do nájomnej zmluvy zo dňa 13.06.2012. Žalovaní a žalobcovia sa ústne dohodli na stanovení sumy, ktorú budú žalovaní žalobcom uhrádzať tak, aby pokryla všetky náklady súvisiace s bytom a vyšla im suma približne 240 - 260 eur a tak si stanovili dohodou mesačnú úhradu 265,- eur. Tá sa priebežne upravovala podľa toho, ako sa menili platby za plyn, elektriku, internet a televíziu.

Pri akejkoľvek zmene boli žalovaní informovaní žalobcami, aká položka súvisiaca s prenájmom bytu sa mení a na akú výšku sa dohodli zmeny výšky mesačnej platby, ktorú žalovaní v ďalšom období uhrádzali už v zmenenej výške. Preto prvoinštančný súd sa mal zaoberať konkludentným prejavom strán sporu o vzniku nájomného vzťahu a riešiť ho aj ako predbežnú otázku a následne pochybnosti vykladať podľa , . Dohoda o cene za užívanie bytu žalovanými bola zrozumiteľná a určitá, zmluvné strany mali konkrétnu vedomosť o zložení mesačnej platby, jej členení a výške jednotlivých pravidelných mesačných platieb, ktorú spolu vytvorili. Túto cenu zmluvnými stranami vzájomne dohodnutú a vytvorenú rešpektovali počas celej doby trvania nájomného vzťahu. Preto nie je možné považovať túto zmluvu za neplatnú. Žalobcovia v odvolaní pre prípad, že by súd posudzoval tento nárok ako bezdôvodné obohatenie, uviedli, že v priebehu roka 2012 uhradili na základe predpisov bytového družstva sumu 2 919,64 eur, v roku 2013 sumu 2 885,04 eur. Spolu v tomto období predstavovali ich náklady s užívaním bytu 5 804,68 eur. Okrem toho uhradili nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu 1 087,27 eur. K tomu si prirátali čisté ročné ekonomické nájomné vo výške 2 683,41 eur. Keďže žalovaní uhradili žalobcom 6 549,- eur, na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktorého sa domáhajú vydať.

4. K odvolaniu zaujali písomné stanovisko žalovaní a uviedli, že uzatvorená nájomná zmluva je neplatná pre absenciu riadneho uvedenia nájomného a ďalších nákladov spojených s užívaním bytu, pretože výpovedná lehota v zmluve je dvojmesačná a nie zákonná trojmesačná. Namietali výšku nedoplatkov a poukázali na spornosť nedoplatkov za rok 2013 a 2014. Žalovaní užívali byt len do 7.6.2014, nie celý jún 2014. Za dobu užívania žalovaní zaplatili viac na nájomnom o 1.021,27 eur, a teda sa žalovaní na úkor žalobcov bezdôvodne neobohatili, a preto považujú návrh žalobcov za nedôvodný.

5. Krajský súd v Q. uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXXXXX- zo dňa 13.10.2020 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že v prejednávanej veci nie je zásadná otázka, či zmluva o nájme bola alebo nebola uzatvorená konkludentne, resp. písomne, ale určenie, akým spôsobom sa zmluvné strany dohodli na výške nájomného a na výške úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, prípadne aký výpočet pre tento účel bol medzi zmluvnými stranami zvolený. Výška nájomného a výška úhrady plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu sú totiž podstatné náležitosti nájomnej zmluvy. Žalobcovia existenciu konkludentnej ústnej dohody v priebehu konania netvrdili a ani nepreukázali okolnosti odôvodňujúce takýto právny úkon. Ich žaloba skutkovo vymedzila uplatnený nárok na písomnom uzatvorení nájomného vzťahu. Keďže nedošlo k zmene skutkových okolností, ktoré odôvodňujú uplatňovaný nárok, prvoinštančný súd okolnosť súvisiacu s ústnym uzatvorením nájomnej zmluvy ani neskúmal a ani sa týmito okolnosťami nezaoberal, keďže žalobcami neboli ani tvrdené ani preukázané. Skutkovo žalobcovia odvodzovali svoj nárok od písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 13.06.2012.

Uviedol, že nájomná zmluva musí pre svoju platnosť obsahovať riadne označenie predmetu a rozsahu užívania, čo nie je sporné, ale aj výšku nájomného a výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Uvedenie výšky nájomného alebo spôsobu jeho výpočtu ako podstatnej náležitosti zmluvy znamená, že v zmluve o nájme bytu musí byť dojednaná buď výška nájomného číselne uvedenou sumou, alebo aspoň spôsob jeho výpočtu. Dojednanie musí byť aj o výške úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Toto dojednanie musí byť samostatným dojednaním, odlišným od dojednania o nájme. Ide o samostatné náležitosti nájomnej zmluvy, samostatné povinnosti nájomcu. Pokiaľ takto osobitne nie je dojednané nájomné a úhrady za užívanie bytu, nájomná zmluva je neplatná. V danom prípade zo sumy 265,- eur, ktorej súčasťou sú aj poplatky za vodné, stočné a energie nie je možné zistiť žiadnu konkrétnu sumu, ktorú žalovaní mali platiť z titulu úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a nie je možné prípadne zistiť spôsob ich výpočtu, prípadne listinu, resp. predpis, ktorý by túto sumu konkretizoval a činil tak jednoznačnú. Dojednanie strán sporu v nájomnej zmluve nie je vo vzťahu k týmto úhradám určené žiadnym spôsobom výpočtu, teda dojednaním, ktoré obsahuje údaje, na ktorých základe je možné pomocou objektívne určiteľných hľadísk vykonať výpočet úhrady za služby, t.j. dospieť ku konkrétnej peňažnej sume. Preto správne považoval prvoinštančný súd zmluvu za absolútne neplatnú.

Keďže prvoinštančný súd ustálil túto zmluvu za absolútne neplatnú, ďalej skúmal, či je možné požadované plnenie voči žalovaným považovať za bezdôvodné obohatenie. Odvolacia námietka žalovaných vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu pri posudzovaní

uplatneného nároku ako nároku z titulu bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že nárok podľa považoval prvoinštančný súd z titulu záväzkového vzťahu za nedôvodný s poukazom na rozsudok Krajského súdu M. M. č. XXCo/XX/XXXX.

Uviedol, že keďže záväzkový vzťah bol posúdený ako neplatný, je možné, vzhľadom na vzájomne poskytnuté plnenia, považovať nárok žalobcov ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ust. a nasl. stanovuje povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie tomu, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí. Bezdôvodné obohatenie je získanie majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch, pričom ide predovšetkým o stav, keď sa doterajší majetok obohateného rozmnoží. Za majetkový prospech obohateného je však treba považovať aj stav, že sa doterajší jeho majetok nezmenší, hoci bez jeho získania by k tomu došlo. Za majetkový prospech sa považuje aj prospech spočívajúci vo výkonoch bez právneho dôvodu realizovaných v prospech obohateného, ako aj v peniazoch vyjadriteľný akýkoľvek vzťah, ktorý je na prospech obohateného, ak sa tak stalo za podmienok uvedených v ust. , resp. , alebo v osobitných právnych úpravách. Právna úprava bezdôvodného obohatenia predstavuje právnu kvalifikáciu, ktorou sa prvoinštančný súd náležitým spôsobom nevysporiadal vo svojom rozhodnutí, odkázal len na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu Krajského súdu v M. M. pod sp. zn. XXCo XX/XXXX zo dňa 27.1.2016, bez bližšieho uvedenia dôvodov aplikácie tohto rozhodnutia. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí nároku ako bezdôvodného obohatenia žiadnym spôsobom neodôvodnil. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu práve pre absenciu náležitého odôvodnenia rozhodnutia podľa a zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V závere odvolací súd uviedol, že bude úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom štádiu konania zaoberať sa okolnosťami, či na strane žalovaných došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, zistiť podmienky tohto bezdôvodného obohatenia a vyhodnotiť skutkový stav, vec právne posúdiť a o nároku rozhodnúť.

6. Súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu opätovne sa oboznámil so spisom, vec opätovne prejednal a posúdil.

7. Dňa 13.06.2012 bola medzi stranami konania v písomnej forme uzatvorená zmluva o nájme bytu. Predmetom nájmu bol byt vo vlastníctve žalobcov na adrese:

Podľa bodu 2.1. zmluvy o nájme, nájom začína od 01.06.2012.

Podľa bodu 3.2. zmluvy o nájme, nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi za celý byt nájomné vo výške 265,- eur mesačne.

Podľa bodu 3.3. zmluvy o nájme, súčasťou nájomného sú poplatky za vodné, stočné a energie. Prípadné preplatky resp. nedoplatky zostávajú na strane nájomcu. Podľa bodu 3.4. zmluvy o nájme, prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné v prípade, ak dôjde k zvýšeniu úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po zvýšení príslušných úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu.

8. Z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2014 vyplýva, že sa ukončuje medzi žalobcami a žalovanými prenájom bytu zo dňa 01.06.2012 a nájomca predá prenajímateľovi prenajatý byt ku dňu 30.04.2014 a ten ho prevezme v stave, v akom mu ho poskytol prenajímateľ.

9. Konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou predmetného bytu za rok 2013 bolo vo forme nedoplatku 553,06 eur.

Konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu za obdobie 01/2014 až 06/2014 bolo vo forme nedoplatku 534,57 eur. Ku dňu 07.06.2014 po prepočítaní na dni rok 2014 (158 dní) nedoplatok bol 469,23 eur.

Za rok 2012 nedoplatok na elektrine bol vo výške 51,- eur, nedoplatok na nákladoch s užívaním a správou bytu v súvislosti s konečným vyúčtovaním bol 90,- eur, preplatok na plyne bol 21,- eur.

Tieto nedoplatky boli zo strany žalobcov uhradené.

10. Pokiaľ sa jedná o výšku nákladov spojených s užívaním predmetného bytu z predložených dokladov vyplýva, že mesačný predpis nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie roku 2012 bol 140,47 eur mesačne, za obdobie 01/2013 až 06/2013 bol 140,47 eur mesačne, za obdobie 07/2013 až 12/2013 bol 142,84 eur a za obdobie 01/2014 až 06/2014 bol 142,84 eur mesačne. Za celé obdobie užívania bytu žalovanými tieto náklady boli vo výške 3 256,88 eur.

Náklady na elektrinu boli mesačne za obdobie od 06/2012 do 06/2013 vo výške 44,- eur mesačne, za obdobie od 07/2013 do 06/2014 výška bola 58,30 eur mesačne. Za celé obdobie užívania bytu žalovanými tieto náklady boli vo výške 1 169,30 eur.

Náklady na plyn boli mesačne za obdobie od 06/2012 do 06/2013 vo výške 9,- eur mesačne, za obdobie od 07/2013 do 06/2014 výška bola 11,- eur mesačne. Za celé obdobie užívania bytu žalovanými tieto náklady boli vo výške 229,- eur.

Náklady na internet a telefón boli mesačne za obdobie od 06/2012 do 06/2013 vo výške 38,50 eur mesačne, za obdobie od 07/2013 do 06/2014 výška bola 38,50 eur mesačne. Za celé obdobie užívania bytu žalovanými tieto náklady boli vo výške 886,- eur.

Náklady na televíziu boli mesačne za obdobie od 06/2012 do 06/2014 vo výške 9,50 eur mesačne. Za celé obdobie užívania bytu žalovanými tieto náklady boli vo výške 218,5 eur.

Náklady na smetie boli 40,- eur mesačne za obdobie od 06/2012 do 06/2014. Za celé obdobie užívania bytu žalovanými tieto náklady boli vo výške 77,- eur.

Tieto náklady boli žalobcami uhradené.

11. Celkovo náklady spojené s užívaním predmetného bytu žalovanými, po zohľadnení všetkých nedoplatkov a preplatkov boli 6 978,47 eur.

12. Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaní za obdobie užívania bytu žalobcov celkovo im uhradili finančné prostriedky vo výške 6 434,- eur ( rok 2012 - 1 855,- eur, rok 2013 - 3 209,- eur, rok 2014 - 1 370,- eur).

13. Výzvou zo dňa 30.06.2014 žalobcovia vyzvali na zaplatenie sumy 553,06 eur a stanovili dodatočnú lehotu na plnenie 10 dní. Lehota na plnenie tak uplynula 11.07.2014. doručenia výzvy.

14. Podľa 685 ods. 1 (ďalej len ,“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Podľa , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

16. Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

Podľa nariadenia č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Nájomná zmluva k bytu musí obsahovať podstatné náležitosti uvedené v , pričom bez nich nedôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy. Na základe nájomnej zmluvy vzniká nájomcovi právo na užívanie bytu za odplatu na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania. Z hľadiska požadovaných náležitostí nájomnej zmluvy nerobí rozdiel medzi nájmom bytu dojednaným na dobu určitú alebo neurčitú. Nájomná zmluva musí obsahovať: a) označenie bytu a popis jeho príslušenstva, b) rozsah užívania bytu a c) výšku nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu.

V judikatúre je ustálený výklad o tom, že výška nájomného (spôsob jeho výpočtu) a výška úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu (spôsob jej výpočtu) predstavujú samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu a že tomu musí zodpovedať aj ich vyjadrenie v nájomnej zmluve.

Výšku nájomného nie je potrebne uviesť v nájomnej zmluve konkrétnou sumou. Stačí určenie spôsobu jej výpočtu. Ak má byť odmena za služby určená dojednaním spôsobu jej výpočtu, musí ísť o také dojednanie, ktoré obsahuje údaje, na základe ktorých je možné vykonať výpočet výšky tejto úhrady, t. j. ku konkrétnej peňažnej sume, ktorú je nájomca povinný platiť na úhradu služieb, možno bez ďalšieho

dospieť na základe údajov dohodnutých v zmluve. Ak spôsob výpočtu nájomného nie je dostatočne určitý, aby spĺňal predpoklady určitosti právneho úkonu, išlo by o neplatné dojednanie.

Z ustanovenia vyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme bytu je dojednanie o spôsobe výpočtu úhrady za služby spojené s užívaním bytu alebo jej výšky. Ak má byť odmena za služby určená dojednaním spôsobu jej výpočtu, musí ísť o také dojednanie, ktoré obsahuje údaje, na základe ktorých je možné vykonať výpočet výšky tejto úhrady, t. j. ku konkrétnej peňažnej sume, ktorú je nájomca povinný platiť na úhradu služieb, možno bez ďalšieho dospieť na základe údajov dohodnutých v zmluve.

V danej veci bola nájomnou zmluvou úhrada za nájom bytu a za plnenia spojené s užívaním bytu stanovená pevnou sumou vo výške 265,- eur mesačne bez rozlíšenia toho, aká časť pripadá na nájomné a aká na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu, príp. i na iné plnenia predpokladané touto zmluvou. Zmluva je preto v tejto časti neurčitá a takto dojednaný spôsob úhrady je aj v rozpore s . Nájomná zmluva uzatvorená medzi stranami konania je tak neplatným právnym úkonom.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v súdnom konaní uplatnili žalobným návrhom nárok vo výške 1 088,27 eur, t.j. nedoplatok z vyúčtovania platieb spojených s užívaním bytu za rok 2013 vo výške 553,06 eur a za prvý polrok roku 2014 vo výške 534,57 eur.

V konaní bolo preukázané, že žalovaní predmetný byt reálne užívali v období od 06/2012 do 07.06.2014. Za uvedené obdobie žalovaní žalobcom uhradili cenu nákladov v súvislosti s užívaním predmetného bytu vo výške 6 434,- eur.

Súd v konaní ustálil, že za obdobie užívania bytu žalovanými celkové náklady boli vo výške 6 978,47 eur ( náklady uvedené v bode 10. a 11. tohto rozsudku). Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a platbami realizovanými žalovanými predstavuje sumu 544,47 eur. Súd mal v konaní za preukázané, že túto čiastku uhradili žalobcovia.

Keďže žalovaní užívali byt vo vlastníctve žalobcov bez platne uzavretej nájomnej zmluvy a v súvislosti s užívaním bytu žalovanými boli im poskytnuté plnenia, za ktoré žalobcovia zaplatili, bolo povinnosťou žalovaných vydať majetkový prospech vo výške 544,47 eur žalobcom, nakoľko v tejto časti na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov.

19. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu na základe zákona.

Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení a a výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo získal neoprávneným užívaním cudzej veci, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne získal a o ktorý sa obohatil na úkor vlastníka.

V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je neplatný. Pre túto kondikciu je charakteristické, že príjemca prijatím plnenia koná v rozpore s dobrými mravmi alebo s právnym poriadkom. Takéto plnenie nie je príjemca oprávnený si ponechať ani vtedy, ak plnenie spĺňa svoj účel.

Ak je žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie vychádzajúci zo skutkového tvrdenia, že na základe zmluvy o nájme žalovaný užíval nebytové priestory a neposkytol za to žalobcovi dohodnuté protiplnenie, avšak podľa názoru súdu je nájomná zmluva neplatná a iný dôvod užívania nie je tvrdený, nie je zmenou skutkového stavu definovaného v žalobe, ak súd posúdi nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej sumy

podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (Rc 78/2004).

20. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon, že nejde o prípad, keď napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje (uznesenie NS SR sp. zn. XCdo XX/XXXX z 19. januára 2012).

21. V prípade neplatnej nájomnej zmluvy spočíva obohatenie prenajímateľa v platbách prijatých zo strany nájomcu a obohatenie nájomcu v tom, že na základe neplatného právneho úkonu užíval byt, ku ktorému mu na základe takejto neplatnej zmluvy svedčilo právo užívania predmetu nájmu. Rozsah užívania a výšku bezdôvodného obohatenia nájomcu v zmysle ods. je potrebné určiť v súvislosti s výškou nákladov, ktoré za dobu užívania bytu nájomcom boli za predmetný byt uhradené.

22. V priebehu súdneho konania žalovaní tvrdili, že oproti tejto sume žalobcom ešte navyše uhradili finančné prostriedky vo výške 218,50 eur za televíziu a podľa ich prepočtov zaplatili oproti požadovanej sume navyše 44,53 eur, teda žalobcom už nie sú povinní zaplatiť žiadnu sumu. V tomto smere žalovaní neuniesli dôkazné bremeno. Žiadnymi relevantnými dôkazmi svoje tvrdenia nepreukázali. Žalobcovia tvrdenia žalovaných popreli.

Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo X X G. XXX/XXXX veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze (porovnaj Karel Svoboda, Dokazování, str. 37 a nasl.). Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macur Jozef, Dukazní břemeno v civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu, t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Ako už bolo uvedené, nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

23. V civilnom sporovom sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento

dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

24. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že nárok žalobcov na zaplatenie sumy 544,47 eur je dôvodný a preto žalovaných zaviazal túto sumu žalobcom zaplatiť spoločne a nerozdielne.

Žalovaní sa s plnením peňažného záväzku dostali do omeškania pokiaľ sa jedná o nedoplatok na vyúčtovaní za rok 2013, tak do omeškania sa dostali uplynutím dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej žalobcami a to dňa 11.07.2014. Za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2014 sú považoval doručenie uznesenia o zmene žaloby zo dňa 03.06.2016 práv. zást. žalovaných dňa 14.06.2016 a teda žalovaní sa dostali do omeškania pri tomto nároku dňa 15.06.2016. Súd preto zaviazal žalovaných aj na zaplatenia úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V danej právnej veci sú žalobe vyhovel pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok žalobcov na zaplatenie sumy 544,47 eur s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenia sumy 543,80 eur s príl. zamietol. V konaní tak strany sporu mali úspech zhruba v rovnakom rozsahu a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.