Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31P-36-2021.pdf
PDF · 82.21 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú M. O., Z.. XX.XX.XXXX, v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov: F. O.J., Z.. XX.X.XXXX T. L. O., Z.. XX.X.XXXX, H. B. I. X. XB, O., v konaní zastúpenú procesným opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - F.: A. X., Z.. XX.X.XXXX, B. F. XX, Č., T. H.: E. O., Z.. XX.X.XXXX, B. X. XXX, O., o návrhu matky na zníženie výživného, t a k t o
rozhodol:
I. Výživné matky na maloletú M. sa znižuje zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11P/3/2020-45 zo dňa 3.3.2020, v časti bežného výživného na maloletú.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 15.6.2021 domáhala zníženia výživného na maloletú, keďže poberá v súčasnosti iba rodičovský príspevok 270,- eur na maloletého E. X., ktorý sa jej narodil dňa 1.1.2021.
2. Procesný opatrovník maloletej v konaní uviedol, že vzhľadom na novú vyživovaciu povinnosť matky je ochotný akceptovať zníženie výživného. Ohľadne výdavkov maloletej, ktorá je aktuálne v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov doplnil, že táto má bežné výdavky zodpovedajúce veku, je zdravá.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 11P/3/2020, oboznámil sa najmä s rozsudkom č. k. 11P/3/2020-45 zo dňa 3.3.2020 a zápisnicou o pojednávaní čl. 42 až 44 daného spisu, výsluchom matky, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Matka v konaní pri výsluchu na pojednávaní dňa 5.11.2021 uviedla, že má novú vyživovaciu povinnosť, a to maloletého E., o ktorého sa osobne stará. Ešte nedošlo k plánovanému sťahovaniu, a preto stále býva u rodičov, v spoločnej domácnosti s ňou žijú jej otec a brat. Matka odišla do zahraničia, má príjem okolo 1.800,- eur, otec má dôchodok a pracuje, spolu má príjem asi 800,- eur, brat je nezamestnaný. Na bývanie prispieva sumou 80,- eur mesačne. Chystá sa sťahovať do dvojizbového nájomného bytu, kde by nájomné malo byť asi 350,- eur. Nájomné bude uhrádzať priateľ, otec maloletého, teda i otec maloletej, len ešte nie je zapísaný v rodnom liste maloletého E.. S ním budú žiť v spoločnej domácnosti.
Matka uviedla, že nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Vedela by platiť tých 30,- až 40,- eur. Ohľadne maloletej uviedla, že momentálne nemá mimoškolské aktivity, má bežné výdavky zodpovedajúce jej veku, navštevuje materskú školu. Je zdravá.
5. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 11P/3/2020 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11P/3/2020-45 zo dňa 3.3.2020 bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, pričom matke bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 80,- eur mesačne, otcovi 100,- eur mesačne s povinnosťou úhrady na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V čase ostatnej úpravy výšky vyživovacej povinnosti matky na maloletú bola matka nezamestnaná, s tým, že bude pracovať v spoločnosti T., kde by mala mať príjem 700,- až 800,- eur mesačne. Žila v domácnosti s jej rodičmi a bratom. Jej matka mala príjem 850,- eur mesačne, otec 700,- eur mesačne a brat asi 900,- eur mesačne. Rodičom za bývanie neprispievala žiadnou sumou, nevlastnila nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo. Otec žil sám v nájomnom byte s nájmom 250,- eur mesačne, s príjmom priemerne 931,30 eur mesačne v čistom. Maloletá navštevovala materskú školu, nenavštevovala žiadne krúžky, bola zdravá (zápisnica o pojednávaní zo dňa 3.3.2020 čl. 42-44 spisu sp. zn. 11P/3/2020).
6. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.9.2021 vyplýva, že maloletá navštevuje materskú školu na A. R.. Starí rodičia uviedli, že je zdravá, nemá ekzémy, alergie, intolerancie. Matka prejavuje o maloletú záujem, bráva si ju tak na jeden deň, potom sa maloletá pýta domov. Keď matka príde, prinesie nejakú drobnosť, prípadne niečo čo pošle stará matka zo strany matky. Matka s maloletou komunikujú aj cez Messenger. Starí rodičia plánujú maloletú prihlásiť na tanečnú. Aktuálne sa v domácnosti starých rodičov nachádza aj otec maloletej, ktorý s nimi býva.
7. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu matky na zníženie výživného na maloletú. Súd v konaní skúmal, či došlo takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky vyživovacej povinnosti matky, pričom zistil, že k takej zmene došlo v podobe novej vyživovacej povinnosti matky voči maloletému E. X., Z. X.X.XXXX (lustrácia v registri obyvateľov matky) s ktorým je matka aktuálne na rodičovskej dovolenke. U otca maloletej a u samotnej maloletej súd nezistil podstatnú zmenu pomerov.
13. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matke maloletej, ktorá je aktuálne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, došlo medzičasom k vzniku novej vyživovacej
povinnosti, keď matke sa dňa 1.1.2021 narodil maloletý E. X.. Príjem matky je tak aktuálne vo výške 275,90 eur (potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2021 - čl. 24). Matka žije v domácnosti rodičov, spolu s jej otcom a bratom, tak ako to bolo v čase ostatného rozhodnutia. Rovnako nedošlo k zmene v majetkových pomeroch, keď matka nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. K podstatnej zmene pomerov nedošlo na strane maloletej, a to aj s poukazom na krátky čas od predchádzajúceho rozhodnutia (cca jeden a pol roka), ktorá stále navštevuje materskú školu a má bežné výdavky zodpovedajúce jej veku, je zdravá a v starostlivosti starých rodičov. Zatiaľ nemá žiadne mimoškolské aktivity. K podstatnej zmene pomerov nedošlo ani strane otca, ktorý je stále zamestnaný v spoločnosti K. K., Q..J..H.. s obdobným príjmom ako v čase ostatného rozhodnutia (lustrácia v Sociálnej poisťovni).
14. Vzhľadom na výsledky dokazovania súd znížil vyživovaciu povinnosť matky na maloletú na sumu 40,- eur mesačne, vychádzajúc zo skutočnosti, že táto má aktuálne dve vyživovacie povinnosti, pričom o F. E. sa osobne stará a jej príjem je v sume 275,90 eur v podobe rodičovského príspevku na maloletého. Zo sumy 275,90 eur súd určil v súlade s judikatúrou tunajšieho súdu (podľa ktorej výživné rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti sa pohybuje vo výške 20 až 25%, výnimočne do 30% jeho čistého príjmu), sumu 70,- eur (predstavujúcu 25% daného príjmu matky) ako sumu určenú na plnenie vyživovacej povinnosti matky na všetky jej deti. Z uvedenej sumy potom ponechal výšku minimálneho výživného (cca 30,- eur) na maloletého E. a zostávajúcich 40,- eur na maloletú, na ktorú sumu výživné matke znížil.
15. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CMP“) zmenil vo výroku II. rozsudok Okresného súdu Trnava v časti bežného výživného matky na maloletú.
16. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovcýh konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 a nasl. CMP, ani nezistil také okolnosti prípadu, kedy by malo byť priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania považované za spravodlivé.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie podané matkou a procesným opatrovníkom by však nebolo účinným, keďže sa práva podať odvolanie vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.