Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/108/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci proti odsúdenému C. Y., nar. XX.XX.XXXX v J., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 09.07.2021, č. k. -22, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.11.2021 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného C. Y. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa , (ďalej len „Tr. zák.“) a Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného C. Y. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Špecializovaný trestný súd rozsudkom zo dňa 15.01.2013, sp. zn. podľa v trvaní 11 rokov nepodmienečne, ktorý v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa právne odôvodnil tak, že vykonaním zo zákona určenej časti trestu splnil odsúdený formálnu podmienku na podmienečné prepustenie.

K splneniu druhej zákonnej (materiálnej) podmienke okresný súd uviedol, že táto sa mu nezdá byť dôsledne splnená a to vzhľadom k hodnoteniu riaditeľa ústavu, podľa ktorého správanie a vystupovanie odsúdeného v predchádzajúcich ústavoch odňatia slobody ako aj v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou nebolo vždy na požadovanej úrovni - viackrát sa dopustil porušenia ústavného poriadku a interných predpisov.

Splnená nebola podľa názoru okresného súdu ani druhá materiálna podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu. Okresný súd poukázal predovšetkým na to, že postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, príp. napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní bolo zohľadnené súdom pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, počas ktorého výkonu sa odsúdený dopustil viacerých porušení ústavného poriadku - v predchádzajúcich ústavoch nadväzoval nepovolený kontakt, prechovával nepovolené predmety, nedodržiaval zásady slušného správania voči väzenskému personálu, v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou v rozpore s ústavným poriadkom a internými predpismi prechovával mobilný telefón. Tieto porušenia ústavného poriadku si zahladil a následne bol viackrát disciplinárne odmenený. Podľa názoru okresného súdu je však v tejto súvislosti potrebné zohľadniť aj trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol podľa odpisu registra trestov celkovo 5-krát súdne trestaný a v tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na gradáciu trestnej činnosti páchanej odsúdeným. A preto okresný súd dospel k záveru, že u odsúdeného v predmetnej trestnej veci nie je možné konštatovať, že by v prípade jeho podmienečného prepustenia viedol riadny život.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť odsúdený, v ktorej uviedol, že vzhľadom k tomu ako dlho vykonáva trest je pochopiteľné, že z jeho strany došlo aj k pochybeniam, tieto však vždy oľutoval. Nikdy nepáchal hrubé porušenie ústavného poriadku. Všetky disciplinárne tresty má zahľadené a riaditeľ ústavu ho odporučil prepustiť. Dopustil sa mnohých chýb, avšak to podľa neho neznamená, že ich bude opakovať. Podieľal sa vo významnej miere na objasnení závažnej trestnej činnosti. Uvedomil si nesprávnosť svojho predošlého života. Namietal, že okresný súd znevažuje prácu odborníkov v ústave, ktorí ho odporúčali prepustiť a rovnako tak rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, nakoľko tento mal pri ukladaní trestu na zreteli možnosť podmienečného prepustenia. Jeho minulosť bola súčasťou odôvodnenia rozhodnutia o výške trestu a nepovažuje za zákonné, keď sú tieto isté skutočnosti opäť použité v jeho neprospech pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení. Jeho rodina mu poskytne ubytovanie, finančné prostriedky, materiálnu a psychickú podporu. Práve z dôvodu zabezpečenia si prostriedkov na obživu nemá dôvod páchať trestnú činnosť. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že jeho žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovie a podľa vlastného uváženia mu uloží primerané obmedzenia.

Svoju sťažnosť neskôr odsúdený doplnil a uviedol, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s hodnotením riaditeľa ústavu, pretože aj keď sa u neho vyskytlo pár prehreškov, tak záver bol taký, že spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie. Nesúhlasil so skutočnosťou, že okresný súd nezobral na zreteľ jeho napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní aj pri rozhodovaní o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , (ďalej len „“) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil prvú materiálnu podmienku, keď konštatoval, že táto nie je dôsledne splnená. Vzhľadom na námietky odsúdeného treba uviesť, že hodnotenie ústavu nie je pre súd absolútne záväzné v tých jeho zložkách, ktoré dokáže posúdiť aj sám bez toho, aby priamo sledoval správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, preto má záver hodnotenia odsúdeného (vo všeobecnosti) pre súd len odporúčajúci charakter.

Zároveň platí, že zmyslom podmienečného prepustenia nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu, tak ako je vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený aj na slobode povedie riadny život, a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Posúdenie otázky prípadnej recidívy je však vo svojej podstate vždy len určitým predpokladom vysloveným s väčšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je pri posúdení tejto otázky vždy odkázaný len na objektívne zistiteľné skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu vzťahujúceho sa na posudzovanú trestnú vec. Zo spisového materiálu je objektívne zistiteľné, že v prípade odsúdeného C. Y. ide o osobu doposiaľ 5 krát súdne trestanú.

Pokiaľ ide o prognózu budúceho správania sa odsúdeného, aj hodnotenie ústavu u neho konštatuje menej priaznivú resocializačnú prognózu akcentujúc na fakt, že bol opakovane súdne trestaný.

V súčasnosti odsúdený vykonáva (súhrnný) trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov pre spáchanú závažnú trestnú činnosť (!). A hoci mu za ňu hrozil trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby od 20 rokov do 25 rokov, v konečnom dôsledku mu bol s použitím mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), písm. e) Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Tieto skutočnosti nemožno v súvislosti s rozhodovaním o podmienečnom prepustení odsúdeného podľa názoru krajského súdu opomínať. Skutočnosť, že odsúdený napomáhal orgánom činným v trestnom konaní bola zohľadnená práve pri ukladaní trestu a nie je možné ju zohľadniť pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Navyše sa odsúdený mýli, keď má za to, že súd ukladajúci mu trest mal na zreteli aj jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Práve špecializovaný trestný súd mal za to, že trestom vo výmere 11 rokov možno docieliť nápravu odsúdeného Y. a je potom na súde, ktorý rozhoduje o podmienečnom prepustení menovaného zvážiť, či aj trest kratšieho trvania dáva záruku, že v budúcnosti odsúdený povedie riadny život. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je potrebné tiež pri svojom rozhodovaní prihliadnuť na povahu spáchaného trestného činu. Táto povinnosť explicitne vyplýva z § 66 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu. Prihliadaním na povahu spáchaného trestného činu si súdy len plnia zákonnú povinnosť. Závažná trestná činnosť spáchaná odsúdeným Y. krajský súd nenecháva na pochybách o tom, že na dovŕšenie nápravy odsúdeného doterajšia vykonaná časť uloženého trestu odňatia slobody nepostačuje.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného C. Y. ako nedôvodnú v zmysle zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.