Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-83-2016.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/83/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci žalobcu: B.. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 3, XXX XX R., právne zastúpeného: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát so sídlom Grösslingová ul. 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-69-2/2016-OdSP z 02.11.2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žiadosťou z 19.05.2016 doručenou Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej aj VÚSZ) sa žalobca domáhal zvýšenia priznaného výsluhového dôchodku z dôvodu, že dostáva dôchodok v nižšej sume ako dostával pôvodne na základe rozhodnutia z 01.10.2003.
2. O uvedenej žiadosti rozhodol VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-65101023558707/2016 z 13.07.2016 (ďalej aj prvostupňové rozhodnutie) tak, že konanie zastavil z dôvodu, že v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č. VÚSZ-65101023558707-15/2015 z 30.06.2016 a skutkový stav sa nezmenil.
3. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že skutkový stav sa od rozhodnutia z 30.06.2016 zmenil a neustále mení, pretože každý mesiac stráca na dôchodku približne 50 €. O túto sumu je jeho dôchodok nižší oproti pôvodnému dôchodku, ktorý u bol vymeraný rozhodnutím z 01.10.2003. Z rozhodnutia z 30.06.2015 vyplýva, že jeho dôchodok bol protizákonne znížený a aj keď mu bol následne zvýšený, nie na takú sumu, aká mu bola priznaná pôvodným rozhodnutím z októbra 2003. Namietal, že úrad síce uznal jeho argument, že do základu pre výpočet výsluhového dôchodku sa zahrnuje aj náhrada za nevyčerpanú dovolenku a nezahrňujú sa dni nevyčerpanej dovolenky, ale neodôvodnil, prečo napriek uznaniu tohto argumentu mu vypočítal nižší výsluhový dôchodok ako bol pôvodne priznaný.
4. Žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-4-69-2/2016-OdSP z 02.11.2016 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v tej istej veci bolo rozhodnutím č. VÚSZ-65101023558707-15/2015 z 30.06.2015 právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa nezmenil. Ako prvý predpoklad zastavenia konania žalovaný skúmal, či už sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo, pričom poukázal na rozhodnutie VÚSZ-65101023558707-15/2015 z 30.06.2015. V žiadosti z 19.05.2016 o zvýšenie výsluhového dôchodku ako aj v odpovedi z 15.06.2016 na výzvu VÚSZ o predloženie dokladov, ktoré doposiaľ neboli v konaní použité, resp. o doplnenie podania a navrhnutie nových dôkazov, žalobca neuviedol žiadne
nové skutočnosti, čím bol naplnený aj druhý predpoklad pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
I. Konanie pred správnym súdom
5. V žalobe doručenej súdu dňa 30.12.2016 žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Popísal priebeh zmien vo výške jeho výsluhového dôchodku odo dňa priznania a opätovne poukázal na to, že aj napriek tomu, že žalovaný uznal jeho argumenty o nesprávnosti zníženia jeho výsluhového dôchodku, jeho výsluhový dôchodok bol opätovne určený v zníženej výške. V rozhodnutí z 30.06.2015 nebolo možné nájsť vysvetlenie, prečo výška dôchodku v novom rozhodnutí, aj keď dalo za pravdu žalobcovým námietkam, je stále nižšia ako v rozhodnutí z októbra 2003. Listom z 11.11.2015 požiadal riaditeľa ÚVZS o doplnenie odôvodnenia rozhodnutia, avšak ani odpoveď na tento list neobsahovala požadované vysvetlenie. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia VÚZS z 30.06.2015, ako aj nedostatočné a oneskorené vysvetlenie listom riaditeľa VÚZS z 10.12.2015 zapríčinili, že nepodal mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu z 30.06.2015, resp. odvolaciemu rozhodnutiu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžso/9/2012, podľa ktorého platí zásada, že neskoršia zmena právnej úpravy nemá vplyv na nárok, ktorý už poberateľovi vznikol.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v podanej žalobe neuviedol dôvody, pre ktoré má byť preskúmavané rozhodnutie zrušené, žalobný návrh nie je označený v zmysle ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP). Poukázal na to, že existencia právoplatného rozhodnutia VÚSZ o výsluhovom dôchodku žalobcu - rozhodnutia č. VÚZS-65101023558707-15/2015 z 30.06.2015 bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Žalovaný skúmal, či po právoplatnom rozhodnutí nastali nové faktické skutočnosti, ktoré odôvodňujú nové rozhodnutie vo veci a dospel k záveru, že strata na výsluhovom dôchodku takouto faktickou skutočnosťou nie je. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Žalobca v replike trval na tom, že podaná žaloba má všetky náležitosti, vyplývajú z nej skutkové okolnosti a právne ustanovenia, o ktoré sa opiera. Problémom je, že VÚSZ sa vo svojich rozhodnutiach opieral o interné normy žalovaného - odborné usmernenie MO SR č. SEĽUZ/K-31/3-132/2003 z 15.01.2003 a pokyn MO SR č. SEĽUZ-58-77/2004, ktoré sú už zrušené a skartované a žalovaný ani VÚSZ ich nemá k dispozícii. VÚSZ mu rozhodnutím z 09.09.2003 priznal výsluhový dôchodok vo výške 14 280,- Sk. Ďalším rozhodnutím z 22.04.2005 mu bol výsluhový dôchodok znížený s odôvodnením, že do výpočtu sa nemá zarátavať náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Neskôr na základe rozsudkov Najvyššieho súdu SR mu VÚSZ prepočítal výsluhový dôchodok a priznal mu 13 191,- Sk, čiže nižší. Keď sa proti tomu odvolal VÚSZ jeho odvolanie odmietlo s poukazom, že od pôvodného rozhodnutia uplynulo 13 rokov, žalobca si však uplatňuje správny výpočet iba za tri roky spätne.
8. Obaja účastníci konania súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
II. Posúdenie správnym súdom
9. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že
- rozhodnutím č. 65101023558707/2-VÚSZ/DO 2 z 22.01.2003 bol žalobcovi od 01.01.2003 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 12 252 Sk mesačne.
- rozhodnutím č. 65101023558707/7- VÚSZ/DO 2 z 01.10.2003, právoplatným 20.10.2003, bol žalobcovi od 01.01.2003 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 14 280 Sk mesačne.
- Rozhodnutím o zvýšení dôchodku z 01.07.2004 bol žalobcovi výsluhový dôchodok zvýšený na sumu 17 317 Sk.
- Rozhodnutím č. 65101023558707/2-VÚSZ/DO 2 z 22.04.2005 bol žalobcovi výsluhový dôchodok znížený od 01.05.2005 na sumu 15 025 Sk.
- Žiadosťou z 05.01.2015 požiadal žalobca o zvýšenie výsluhového dôchodku.
- Rozhodnutím č. VÚSZ-65101023558707/2015-OVZ z 26.02.2015 VÚSZ rozhodol o žalobcovej žiadosti tak, že výsluhový dôchodok žalobcu nezvýšil.
- Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. SEĽUZ-43-17-2/2015-OdSP z 20.05.2015 tak, že zrušil rozhodnutie VÚSZ a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR, v ktorých bol predmetom sporu § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. a v ktorých najvyšší súd prijal záver, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku sa celkový služobný príjem vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku má vydeliť len počtom dní, počas ktorých v rozhodnom kalendárnom roku profesionálny vojak vykonával službu, t.j. bez počtu dní nevyčerpanej dovolenky.
- novým rozhodnutím č. VÚSZ-65101023558707-15/2015 z 30.06.2015 VÚSZ zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok od 07.01.2012 na sumu 846,99 €; od 01.07.2013 na sumu 854,09 €; od 01.07.2014 na sumu 859,67 € od 0107.2015 na 862,97 € a uvoľnil výplatu doplatku výsluhového dôchodku ta obdobie od 07.01.2012 do 31.07.2015 v sume 2 201,96 €.
- Proti rozhodnutiu z 30.06.2015 podal žalobca odvolanie, v ktorom opätovne namietal nesprávny výpočet dávky. Namietal, že zvýšenie výsluhového dôchodku nebolo dostatočné, vzhľadom na to, že v rozhodnutí o znížení z roku 2005 mu bol dôchodok znížený o sumu približne 150 €, pričom mu rozhodnutím z 30.06.2015 bolo vrátených iba cca 50 €.
- Rozhodnutím SEĽUZ-43-39-2/2015-OdSP z 06.10.2015 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie VÚSZ z 30.06.2015 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že rozdiel vo výpočte, na ktorý žalobca poukazuje bol spôsobený nesprávnym určením základu pre výpočet výsluhového dôchodku.
- Žiadosťou z 19.05.2016 sa žalobca opätovne domáhal zvýšenia výsluhového dôchodku. Opätovne uviedol, že napriek určitému zvýšeniu výsluhového dôchodku, dostáva v súčasnosti nižší výsluhový dôchodok než aký mu bol priznaný rozhodnutím z 01.10.2003.
- Výzvou z 10.06.2016 VÚSZ žiadal od žalobcu, aby predložil doklady osvedčujúce nárok, ktoré doposiaľ neboli použité, prípadne doplnil podanie a navrhol nové dôkazy.
- Listom z 15.06.2016 žalobca oznámil, že nemá nové dôkazy a žiadosť o zvýšenie ponecháva v pôvodnom znení.
- Prvostupňovým rozhodnutím VÚSZ konanie o žalobcovej žiadosti zastavil.
- Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a preskúmavané rozhodnutie potvrdil.
10. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca žiadal o zvýšenie výsluhového dôchodku prvýkrát žiadosťou z 05.01.2015 z dôvodu, že pôvodne mu bol priznaný vyšší výsluhový dôchodok. O tejto žiadosti bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č. SEĽUZ-43-39-2/2015-OdSP z 06.10.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie VÚSZ z 30.06.2015. Toto rozhodnutie žalobca nenapadol žalobou na správnom súde, napriek tomu, že v odvolaní bol o možnosti preskúmania tohto rozhodnutia súdom poučený. Vzhľadom na to, že žalobca súdny prieskum tohto rozhodnutia neinicioval, sám sa pripravil o možnosť preskúmať rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku súdom. Neobstojí argument žalobcu, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia z 30.06.2015 zapríčinilo, že nepodal mimoriadny opravný prostriedok. Práve skutočnosť, že žalobca považoval odôvodnenie rozhodnutí z 30.06.2015 ako aj potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného zo 06.10.2015 za nedostatočné, bola dôvodom na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia súdom.
11. Predmetom prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie o zastavení konania resp. rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu, ktorým rozhodnutie o zastavení konania potvrdil. Predmet konania vymedzuje žalobca tým, že v žalobe označí rozhodnutie, ktoré žiada zrušiť. Správny súd sa preto nemôže zaoberať správnosťou argumentácie v inom rozhodnutí ako v tom, ktoré žalobca žalobou žiada preskúmať. Nie je preto možné v tomto konaní, v ktorom sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia o zastavení konania, skúmať zákonnosť skôr vydaného právoplatného rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku, ktoré bolo samostatne preskúmateľné súdom.
12. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
14. Na to, aby správny orgán mohol konanie zastaviť v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku musia byť splnené dve podmienky. Prvou podmienkou je, že o totožnej veci už správny orgán
rozhodol. Totožnosť veci je daná, ak ide o totožných účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký skutkový stav. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že správny orgán vo veci zvýšenia žalobcovho výsluhového dôchodku už rozhodoval, a to na základe ním podanej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku z 05.01.2015. Konanie o uvedenej žiadosti bolo skončené až právoplatnosťou rozhodnutia z 30.06.2015 voči ktorému bolo odvolanie žalobcu zamietnuté. Druhou podmienkou je, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalobca netvrdil existenciu takých okolností, ktoré by bolo možné považovať za podstatnú zmenu skutkového stavu. Skutočnosť, že je mu vyplácaný nižší dôchodok oproti dôchodku pôvodne priznanému, nie je novou skutočnosťou, ktorá by bola podkladom pre vydanie nového rozhodnutia vo veci. Nejde o skutočnosť, z ktorej správny orgán pri rozhodovaní o výške výsluhového dôchodku vychádza. Preto žalovaný správne posúdil podmienky na zastavenie konania, ak dospel k záveru, že o totožnej veci už bolo rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
15. Námietky žalobcu, že žalovaný resp. VÚSZ vychádzali z interných predpisov, ktoré už v súčasnosti nie sú účinné a žalovaný ich nevie sprístupniť, nie sú pre rozhodnutie o zastavení konania rozhodujúce. Ako bolo uvedené vyššie, pre posúdenie či sú plnené podmienky na zastavenie konanie je rozhodujúca zmena skutkového stavu, nie zmena právnej úpravy alebo interných predpisov žalovaného.
16. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval žalobu za nedôvodnú, a preto ju v zmysle ust. § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
17. Úspešnému žalovanému vo veci náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nezistil okolnosti, pre ktoré by priznanie trov konania v tomto prípade bolo možné spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d) (správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia) a ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).