Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1C/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečkom PhD., v spore žalobkyne G. F., narodenej XX. G. XXXX, bytom R., E. XXXX/XX, právne zast. C.. G. H., advokátom, AK so sídlom Q., U. E. XX/ XX, proti žalovanému G. T., narodený XX. K. XXXX, bytom R. XXX, R., právne zast. L. s. r. o., B.: XX XXX XXX, so sídlom R. R., U. slobody 2, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

III. Svedkyňa C.. B.. N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, m á voči žalobkyni nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4. mája 2020 domáhala voči žalovanému určenia, že je vlastníkom bytu č. X na 3. posch. vo vchode č. XX v obytnom dome so súpisným číslom stavby XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. S. pre O. úrad R., katastrálny odbor, okres R., obec R., katastrálne územie R., pod A „majetková podstata“ C-KN parcely č. S. o výmere S. mX zastavaná plocha a nádvorie a č. S. o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavby súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX a XXXX bytový dom oč. XX, XX; vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX, pod C „ťarchy“ bez zápisu.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ako darca na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „zmluva“), vkladovanou pod V-XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, darovala byt č. X na 3. p. vo vchode č. XX v obytnom dome so súpisným číslom stavby XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre Okresný úrad R., katastrálny odbor, pre okres R. obec R. katastrálne územie R., pod A „majetková podstata“ C-KN parcely č. 1216 o výmere XXX mX zastavaná plocha a nádvorie a č. XXXX o výmere XXX mX zastavaná plocha a nádvorie a stavby súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX aXXXX bytový dom oč. XX, XX (ďalej len „nehnuteľnosti“) obdarovanej K. K., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, svojej dcére, ktorá sa podľa článku VI. zmluvy zaviazala z vďaky za obdarovanie poskytnúť žalobkyni ako darkyni doživotné užívanie vyššie uvedenej nehnuteľnosti s ich príslušenstvom a vnútorným zariadením. Ďalej uviedla, že z dôvodu, že obdarovaná K. K. porušila a porušovala povinnosti, ktoré na seba prevzala tak predmetnou zmluvou, ako aj v čl. VI. zmluvy obsiahnutou zaopatrovacou zmluvou, žalobkyňa požiadala dňa XX.XX.XXXX Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, o poskytnutie pomoci vo veci vrátenia daru. Centrum právnej pomoci rozhodnutím zo dňa 23.11.2016 sp. zn. 1N XXXXX/XXXX-KaBB, R. z. XXXXX/XXXX priznalo žalobkyni nárok na poskytovanie právnej pomoci a zastupovanie žiadateľky

v konaní pred súdom v právnej veci o vrátenie daru vrátane spísania návrhu na začatie konania až do právoplatného skončenia veci. Žalobkyňa uviedla, že ako darca výzvou zo dňa 24.11.2016 podľa vyzvala obdarovanú K. K. na vrátenie daru s poukazom na konkrétne úkony obdarovanej vykonané v roku XXXX, XXXX a XXXX a ich následky, ktoré jednak žalobkyňa ako darca považuje za hrubý rozpor s dobrými mravmi a ktoré spôsobili aj vážny rozvrat vzťahov medzi žalobkyňou ako darcom a obdarovanou. Za konanie hrubo porušujúce dobré mravy žalobkyňa ako darca považovala najmä to, že obdarovaná porušila záväzok riadne darcovi v darovanom byte zabezpečiť trvalé bývanie až do smrti darcu, ako aj s tým spojenú potrebnú starostlivosť s poukazom na zaťaženie daru právami tretích osôb s vedomím, že darca príde o miesto trvalého pobytu. Uvedenú skutočnosť potvrdila na osobnom stretnutí dňa 24.11.2016 obdarovaná v advokátskej kancelárii JUDr. B.. N. F., že sa dopustila konania, ktoré je objektívne konaním v rozpore s dobrými mravmi a preto s vrátením daru žalobkyni v celom rozsahu súhlasila. Zo stretnutia bol spísaný záznam. Uviedla, že následne bola dňa XX.XX.XXXX spísaná Dohoda o vrátení daru. Je toho názoru, že na základe Dohody o vrátení daru sa ona ako žalobkyňa stala opätovne vlastníčkou predmetného bytu. Následne obdarovaná K. K. podala Okresnému úradu, katastrálny odbor, návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Listom zo dňa 12.02.2018 Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, oznámil že „Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností, nie je spôsobilý na zápis.“ Skutočnosť, že požiadala o vrátenie daru bola uvedená aj v notárskej zápisnici, ktorou sa osvedčil priebeh prvého kola opakovanej dobrovoľnej dražby konanej dňa 25.11.2016. Poukázala, že Dohoda o vrátení daru zo dňa je jednostranným právnym úkonom, na základe ktorého došlo k vráteniu daru dňa 24.11.2016, teda ešte pred tým, než na základe prvého kola opakovanej dobrovoľnej dražby dražobník udelil príklep žalovanému ako dražiteľovi. Poukázala tiež, že nevyžaduje v prípade žiadosti darcu osobitnú formu žiadosti o vrátenie daru a táto môže byť tak ústna, ako aj písomná alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel darca prejaviť. Považuje za nepochybné, že právny vzťah založený darovacou zmluvou zo dňa 20.03.2009 zanikol dňa 24.11.2016, pretože ak darca využije svoje právo vyplývajúce z , domáhať sa vrátenia daru, zaniká darovací vzťah okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde obdarovanému. Doručením žiadosti darcu o vrátenie daru obdarovanému ruší sa darovacia zmluva a obnovuje sa pôvodný právny vzťah, t. j. obnovuje sa vlastnícke právo darcu k veci s účinkami ex nunc a obdarovaný je povinný vydať darovanú vec vlastníkovi. Nie je pri tom potrebné, aby listina o vrátení daru bola zapísaná do katastra nehnuteľností. Odvolala sa na rozsudok NS ČR sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX z 20. 03.2014. Ďalej poukázala na a naliehavý právny záujem odôvodňuje skutočnosťou, že bez meritórneho rozhodnutia súdu o určovacej žalobe podľa uvedeného ustanovenia je právne postavenie žalobkyne neisté a v evidencii nehnuteľností bude zapísaný ako vlastník žalovaný. Žalobkyňa k žalobe pripojila: rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica, č. s.: L./XXXX/XXXX, W.: XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, N. zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, záznam zo stretnutia - pokus o mimosúdne riešenie sporu zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica, sp. zn.: 1N XXXXX/XXXX-KaBB, R. z.: XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností zo dňa 24.11.2016, Vrátenie listiny dohody o vrátení daru zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodu o vrátení daru zo dňa 24.11.2016.

3. Žalovaný v písomnej replike k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nestotožňuje sa s podanou žalobou, nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, ktoré sú jednostranné a úmyselne a účelovo opomínajú podstatné skutočnosti. Uviedol, že na základe prvého kola opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 25.11.2016 v priestoroch K. BB sa stal momentom udelenia príklepu licitátora vlastníkom predmetu dražby. Nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne, že vrátením daru dňa XX.XX.XXXX prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam späť na žalobkyňu. Dáva do pozornosti konanie vedené na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. XC/XX/XXXX, kde ako žalobca žaloval obdarovanú o vypratanie sporných nehnuteľností. V uvedenom konaní bol úspešný a rozsudok Okresného súdu Brezno bol potvrdený aj odvolacím súdom. Poukázal na bod 13.2 rozsudku odvolacieho súdu. Uviedol, že dohoda bola uzatvorená spätne a účelovo len s cieľom zabrániť prevodu vlastníckeho práva na vydražiteľa, pričom žalobkyni ani obdarovanej sa v konaní nepodarilo dokázať opak. Je toho názoru, že žalobkyňa nijakým spôsobom, či už písomným alebo ústnym nevyjadrila vôľu na vrátenie daru od obdarovanej. A túto skutočnosť začala riešiť až dodatočne potom ako boli nehnuteľnosti speňažené v dobrovoľnej dražbe. Uviedol, že žalobkyňa účelovo prekrúca fakty a zavádza, keďže v notárskej zápisnici nie je uvedená skutočnosť, že žalobkyňa ako darca požiadala obdarovanú o vrátenie daru, ale iba tvrdenie obdarovanej, že žalobkyňa ju požiadala o vrátenie daru. Vznesenú námietku považuje za

účelovú, pričom k samotnému aktu požiadania o vrátenie daru zo strany žalobkyne ako aj k spísaniu Dohody o vrátení daru došlo až následne po tom ako bol na dobrovoľnej dražbe udelený príklep. Vyjadrenia obdarovanej o tom, že sú podané žaloby na súd a podniknuté ďalšie právne kroky, považuje za účelové a zavádzajúce. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade absentuje zákonná podmienka pre vrátenie daru a neobstojí tak argumentácia žalobkyne, že požiadala obdarovanú o vrátenie daru z dôvodu v zmysle , z toho dôvodu, že obdarovaná konala v rozpore s dobrými mravmi. Má za to, že konanie obdarovanej pri ktorom zaťažila sporné nehnuteľnosti nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. A to z toho dôvodu, že obdarovaná najskôr uviedla skutočnosti ohľadom vôle jej matky o vrátení daru a zároveň uviedla skutočnosti, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa žije u obdarovanej a pri komunikácii s ním uviedla, že potrebuje doopatrovať svoju mamu vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nebýva v danom byte, ale býva u obdarovanej, pričom aj platby spojené s užívaním bytu v súčasnosti uhrádza v plnej miere on ako žalovaný. Vo svojom vyjadrení ďalej poukázal, že žalobkyňa nepreukázala naplnenie naliehavého právneho záujmu, keďže v prvom rade mala byť podaná žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Poukázal, že žalobkyňa mala možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dražby v lehote troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Nakoľko žalobkyňa ani obdarovaná žiadne takéto právne kroky neurobili a predmetnú dražbu nespochybnila žalobou na súde, neexistuje pochybnosť o vlastníckom práve žalovaného k predmetným vydraženým nehnuteľnostiam a z tohto dôvodu sa nemôže domáhať ani určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keďže by sa v konaní rozporovala platnosť dražby, čo na základe vyššie uvedeného nie je možné, keďže otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia a to ani ako otázku prejudiciálnu. Opätovne uviedol, že dohoda bola uzatvorená spätne a účelovo len s cieľom zabrániť prevodu vlastníckeho práva na vydražiteľa. Poukázal aj na to, že v dohode sa neuvádzajú ťarchy, ktorými boli nehnuteľnosti v tom čase zaťažené, v dôsledku neurčitosti a nezrozumiteľnosti predmetu spätného prevodu táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Poukázal na skutočnosť, že ak by došlo k platnému vráteniu daru dňa 24.11.2016, žalobkyňa by nadobudla nehnuteľnosti so všetkými na ňom viaznucimi ťarchami, ako aj s informatívnou poznámkou o začatí výkonu záložného práva. Poukázal na účelové konanie žalobkyne a obdarovanej a poukázal na zrejmý záujem žalobkyne nadobudnúť sporné nehnuteľnosti očistené od tiarch. Poukázal tiež, že žalobkyňa sa nepodaním žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sama pripravila o možnosť úspešne sa domáhať určenia vlastníckeho práva. Zo strany žalobkyne tak ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva. Uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala tvrdené skutočnosti a vierohodne neobjasnila sporné skutočnosti. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil: Notársku zápisnicu sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o I. opakovanej dobrovoľnej dražbe, rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicu o pojednávaní sp. zn. XC/ XX/XXXX zo daň XX.XX.XXXX.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 03.09.2020. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaný vyjadril viac svoje domnienky ako preukázateľné tvrdenia. V ďalšom poukázala na judikatúru, ktorá poskytuje exaktný výklad ohľadom negatívnej dôkaznej teórie. Uviedol, že v prejednávanej veci má žalobkyňa bremeno tvrdenia, že K. K. dňa XX.XX.XXXX požiadala o vrátenie daru a v rovnaký deň uzatvorila aj Dohodu o vrátení daru. Z tohto bremena tvrdenia má dôkaznú povinnosť preukázať výzvu na vrátenie daru a uzatvorenie Dohody o vrátení daru dňa XX.XX.XXXX. Tieto skutočnosti preukazuje listinnými dokladmi, ale aj návrhmi na vykonanie výsluchov svedkov C.. B.. N. F. a K. K.. Konštatuje, že ak sa žalovaný bráni tvrdením, že výzva na vrátenie daru a Dohoda o vrátení daru bola uzatvorená spätne a účelovo len s cieľom zabrániť prevodu vlastníckeho práva na vydražiteľa, je jeho povinnosťou tieto tvrdenia preukázať. Uviedol, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení) je záležitosťou každej strany sporu vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré a z ktorých vyvodzujú pre seba priaznivé právne dôsledky v konaní. Následkom nesplnenia dôkaznej povinnosti je neunesenie dôkazného bremena v zmysle pravidla „idem est non esse aut non probari“ (t.j. čo nie je dokázané, neexistuje) a tým aj nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Ďalej uviedol, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak popiera niektorá sporová strana právo z listiny, leží dôkazné bremeno ohľadom pravosti na tom účastníkovi, ktorý zo skutočnosti v listine uvedenej pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. K námietke žalovaného, podľa ktorej žalobkyňa

ani nemá naliehavý právny záujem, ani nepreukázala naplnenie naliehavého právneho záujmu, poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Q. v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a na jeho právny názor, podľa ktorého žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je štandardnou žalobou, ktorou sa ten, kto sa cíti dotknutý na svojich majetkových, t. j. vlastníckych právach k nehnuteľnosti domáha svojho práva voči tomu, kto jeho práva popiera. K námietke uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby doplnil, že hoci právo na určenie neplatnosti dražby a navrátenie vlastníckeho práva zaniká ex lege, nemožno vylúčiť prípady, keď s ohľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa alebo zásadné dôvody zakladajúce neplatnosť vykonanej dražby, bude možné určiť vlastnícke právo k vydraženej veci prostredníctvom žaloby na určenie podľa . Poukázal na rozsudok Krajského súdu v D. z XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX, XXCo XX/XXXX a na judikatúru U. súdu SR sp. zn. X V. XXX/XXXX, X V. XX/XXXX, X V. XXX/XXXX).

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.09.2020 uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach a argumentáciu žalobkyne považuje za právne bezzákladovú a účelovo opomínajúcu podstatné skutkové okolnosti. Nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne o tom, že by mal dokazovať skutočnosť, že dohoda o vrátení daru bola uzatvorená spätne. Opätovne poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, kde bolo konštatované, že iba on ako v tom čase žalobca preukázal dôkazné bremeno o nadobudnutí vlastníckeho práva. Zotrváva na svojich tvrdeniach, že žalobkyňa nepreukázala nijakým spôsobom či už písomným alebo ústnym, že dňa 24.11.2016 vyjadrila svoju vôľu na vrátenie daru od obdarovanej a túto skutočnosť začala riešiť až dodatočne potom ako boli nehnuteľnosti speňažené v dobrovoľnej dražbe. Uviedol, že tým, že nebola podaná žaloba o neplatnosť dražby, stal sa vlastníkom vydražených nehnuteľností. Na základe judikovaných nálezov ÚS SR poukázal, že súd nemôže v inom konaní posudzovať otázku neplatnosti dražby, než v konaní podľa zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako prejudiciálnu otázku. Poukázal pri tom na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX z 1. júla XXXX, nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX. D. na tú skutočnosť, že žalobkyňa si je vedomá svojej dôkaznej núdze a preto sa svoju situáciu snaží zhojiť vyhláseniami o okolnostiach hodných osobitného zreteľa, pričom žiadne takéto neexistujú. K rozsudku Krajského súdu v D. sp. zn. XXC/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, uviedol, že skutková podstata je diametrálne odlišná od skutkovej situácie v prebiehajúcom konaní a síce, že Krajský súd v D. sa zaoberal špecifickou situáciou, keď bola dobrovoľná dražba zinscenovaná spriaznenými osobami za účelom obohatenia sa na úkor vlastníka nehnuteľností. Uviedol, že dražba bola vykonaná za štandardných podmienok. On ako žalovaný a navrhovateľ dražby neboli nijakým spôsobom personálne ani inak prepojení a vydražil nehnuteľnosti za štandardných podmienok. Obdarovaná bola zákonným spôsobom o vykonaní dobrovoľnej dražby informovaná a tejto sa aj zúčastnila, pričom napriek tvrdeniu, že bude dražbu spochybňovať na súde, nepodala žalobu o neplatnosť dražby. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky XX V. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je toho názoru, že konanie obdarovanej v rozpore so zaopatrovacou zmluvou ešte nepredstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi a teda samo osebe nezakladá nárok na vrátenie daru. Konanie žalobkyne považuje za účelové a to aj vzhľadom na závery, ktoré vyplynuli v konaní sp. zn. XC/XX/XXXX. Spochybnil tvrdenie žalobkyne, že vzťah s obdarovanou je vážne rozvrátený, keďže žalobkyňa a obdarovaná žijú v spoločnej domácnosti a poukázal na emailovú komunikáciu medzi ním a obdarovanou. Poukázal na skutočnosť, že obdarovaná počas komunikácie uvádzala, že potrebuje doopatrovať svoju mamu vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, napriek tomu žalobkyňa v spornej nehnuteľnosti nebýva a býva u obdarovanej, pričom aj platby spojené s užívaním bytu v súčasnosti uhrádza v plnej miere on ako žalovaný, pričom ak by súd rozhodol v prospech žalobkyne, také rozhodnutie by vyvolalo ďalšie súdne spory, ako aj bezdôvodné obohatenie žalobkyne na úkor žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toho názoru, že k žiadnemu konaniu v rozpore s dobrými mravmi medzi žalobkyňou a obdarovanou nedošlo.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.05.2021, na ktorom vypočul žalobkyňu, žalovaného a svedkyne navrhnuté žalobkyňou.

7. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že svoj byt darovala dcére a zostala v ňom bývať. Pre zhoršujúci sa zdravotný stav požiadala dcéru, aby prišla bývať k nej. Uviedla, že len tušila, že s bytom sa niečo deje. Pracovníci z CPP Banská Bystrica pôsobiaci na MÚ Brezno jej povedali, že sa to musí riešiť aj s jej dcérou. Dcéra jej uviedla, že byt nechce predať, ale že sú tu iné dôvody. Uviedla, že v centre bola sama. Žiadosť vypisovala pracovníčka CPP a ona ju len podpísala. V CPP Banská Bystrica nikdy nebola. Vo svojej výpovedi uviedla, že dcére povedala, že vo veci sa koná a ďalej to riešila jej dcéra p. K. U p. F.

bola iba raz, kde podpisovala tie papiere, že nesúhlasí, aby sa byt predal. Dcéra jej povedala, že idú ku právničke a ona tam išla ohľadom predaja bytu, že je to podvod a že byt má ostať jej. Nevie uviesť koľko času strávili pri právničke, ale myslí si, že všetko bolo nachystané a ona to len podpísala. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej dcéra trávila čas aj v inom byte v Banskej Bystrici, kde aj ona zvykla tráviť čas. Uviedla, že býva sama, ale že dcéra k nej chodí často a aj teraz je na ňu nahnevaná. Potvrdila, že podpis na doručenke je jej, ale nevedela uviesť prečo jej z Centra právnej pomoci v Banskej Bystrici zasielali poštu na adresu A. XX, R. R.. Uviedla, že dcéru písomne nevyzvala na vrátenie daru, nakoľko to nebolo ani potrebné, ani sa o tom nerozprávali.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa plánoval presťahovať do Brezna a bol pozerať byt, ktorý videl na inzeráte a bol to byt oproti bytu žalobkyne. Všimol si, že byt bude o 2-3 dni v dražbe. Uviedol, že v podobnom byte býval v F. a tak vedel ako bude ten byt vyzerať. Dražba sa konala XX.XX.XXXX v R. R.. R. tam aj p. K., ktorá pred dražbou vzniesla námietky a to, že ju matka požiadala o vrátenie daru, aby bol v jej vlastníctve a že sú podané žaloby na súd. Poukázal na to, že nepredložila žiadne listiny a bral to ako účelové tvrdenia, že chce zvrátiť dražbu. Váhal či sa má dražby zúčastniť, ale nakoniec sa jej zúčastnil. Byt vydražil. Spísala sa notárska zápisnica, kde sú zaznamenané námietky p. K.. Nehnuteľnosť vydražil v podstate žrebom. Uviedol, že s p. F. sa stretol jediný krát a to v januári 2017, kedy mu volali z bytového družstva, že v byte je nejaký problém. Pri dražbe si zapísal číslo na p. Antolovú a zavolal jej ohľadom toho problému. Stretli sa na byte s p. K. a žalobkyňou. Vyriešili havarijnú situáciu a mal záujem umožniť žalobkyni bývať v danom byte. Nemal dojem, že by vzťahy medzi nimi boli narušené. Myslí si, že žalobkyňa ani netušila, že prišlo k dražbe. Uviedol, že v byte nebýva. Byt je odpojený od elektriny, platí spoločenstvu len 80 Eur mesačne. Po tom čo uspel na súde s vyprataním nehnuteľností, exekúcie sa nevykonávajú.

9. Navrhnutá svedkyňa C.. B.. N. F. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu pozná, zastupovala ju v Centre právnej pomoci R. R.. Zastupovala ju vo veci vrátenia daru, a to bytu nachádzajúceho sa v R., ktorý darovala svojej dcére. Uviedla, že na detaily si pre odstup času nespomína. Rozhodnutie zo dňa 23.11.2016 si prevzala 24.11.2016. Zmluva a plná moc o poskytovaní právnej pomoci boli podpísané v ten istý deň 24.11.2016. Stretnutie bolo dohodnuté telefonicky. Uviedla, že p. K. jej telefonovala až potom, čo si prevzala rozhodnutie. SMS správou ju kontaktovala pracovníčka Centra právnej pomoci R. R., že jej bude doručené rozhodnutie a že ju bude p. K.ontaktovať. Uviedla, že vychádzala z toho čo jej povedalo centrum, že príde k mimosúdnej dohode. S p. F. a p. K. sa stretli v jej kancelárii poobede. Uviedla, že prebehol rozhovor medzi žalobkyňou a jej dcérou, kde žalobkyňa uviedla skutočnosti, prečo chce byt vrátiť čo jej dcéra uznala a ona vypracovala dokument o vrátení daru. Pokiaľ si pamätá, tak dôvodom darovacej zmluvy bola časť o zaopatrovaní žalobkyne čo dcéra žalobkyne nedodržala. Uviedla, že pre odstup času si ďalšie detaily nepamätá, ale vypracovala záznam zo stretnutia, kde to uviedla. Ďalej uviedla, že rozhovor žalobkyne s jej dcérou netrval až tak dlho a popritom čo písala, tak sa spolu rozprávali, boli chvíľu aj mimo kancelárie, dohodli sa, že to nebudú riešiť súdom, ale mimosúdne. Ona vypracovala dohodu o vrátení daru a dala ju 24.11.2016 do rúk p. K., ktorej povedala, že bude musieť overiť jej podpis a požiadala ju, aby jej vypracovala aj návrh na zmenu vlastníka v katastri. Nevie uviesť koľkokrát sa stretla so žalobkyňou, ale na časté stretnutia nebol dôvod, keďže sa účastníčky dohodli. Uviedla, že s p. K. sa stretli častejšie. Táto jej doručila notárom overenú dohodu o vrátení daru a riešili spolu aj veci na katastri. Uviedla tiež, že nemá vedomosť, kde a u ktorého notára p. K. podpisovala dohodu a zrejme z dôvodu financií boli overené len počty, ktoré išli na kataster a ona má u seba len dohodu bez notársky overeného podpisu. Notárku Dr. R. pozná z pracovných stretnutí. V minulosti sa stalo, že táto notárka overovala podpis aj u nej v kancelárii pokiaľ má cestu do R. R.. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie odpovedať na otázky či daný byt bol predmetom dražby a či žalobkyňa o dražbe vôbec vedela. Nevedela uviesť ani to či na stretnutí p. K. uviedla, že byt má byť predmetom dražby. Upozornila žalobkyňu, že na liste vlastníctva sú exekúcie - ťarchy a tieto tam zostanú aj pri zmene vlastníka a bude ich musieť vyplatiť. Všimla si, že na liste vlastníctva je poznámka o začatí výkonu záložného práva, ale na stretnutí to neriešili. Uviedla, že záznam zo stretnutia vypracovala sama a aj ho za žalobkyňu podpísala, keďže už mala od nej splnomocnenie. Nevedela uviesť prečo niektoré listiny zo dňa 24.11.2016 sú v texte uvedené s dátumom a niektoré sú pri dátume vybodkované a dátum je dopísaný perom. Všetky listiny vypracovala v ten istý deň. Účastníčky stretnutia sa nehádali. U p. K. bolo vidno citové dojatie a u p. F. bol pocit skrivodlivosti viditeľný. Pýtala sa svojej klientky či chce vrátiť dar na čo dostala odpoveď, že áno s čím p. K. súhlasila. Vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa aj obdarovaná prišli k nej obe uzrozumené s týmto riešením. Uviedla, že z Centra právnej pomoci Banská Bystrica, okrem rozhodnutia a darovacej zmluvy nič iné nemala.

10. Svedkyňa p. K. na pojednávaní uviedla, že jej matka daroval byt v roku 2009. Ona sa v darovacej zmluve zaviazala starať o mamu a zabezpečiť jej dôstojný život. Predmetný byt bez súhlasu jej matky založila. V roku 2016 za matkou chodila menej a jej matka si všimla, že sa k nej chová inak, nakoľko bola zmätená a neistá a vedela, že urobila niečo zlé. Nevedela čo matka spravila, iba tušila, že robí nejaké kroky. V jeseni 2016 sa dozvedela, že jej matka požiadala právnika o pomoc, či sa s bytom niečo nedeje. Kontaktovala ju svedkyňa p. F., že sa na ňu obrátila jej matka s riešením problému spojeného s bytom. Na stretnutí bola ona, jej matka a advokátka C.. B.. F.. Matka ju vyzvala, že chce vrátiť byt do vlastníctva s čím ona súhlasila. Advokátka jej vysvetlila, že podpíšu mimosúdnu dohodu a dohodu o vrátení daru toho bytu. Stretnutie bolo pred dražbou bytu. Uviedla, že bola prítomná na dražbe. Je si 100 % istá, že na dražbe bol prítomný notár, ktorému povedala, že chce vzniesť námietku proti dražbe a povedala mu, že ju matka 24.11.2016 požiadala o vrátenie daru pred advokátom. Potvrdila, že do zápisnice uviedla, že sú podané žaloby na súd a zápisnicu aj podpísala. Dohodu o vrátení daru podpisovala u C.. B.. F. pred dražbou. Uviedla, že nemala peniaze, tak preto podpis na dohode neoverovala, potom bola dražba a následne v Banskej Bystrici u notára podpísala dohodu. Dňa 28.11.2016 dohodu overenú notárom zaslala na kataster Brezno. Svedkyňa ďalej uviedla, že dňa 25.11.2016 sa konala druhá dražba uvedeného bytu. Zúčastnila sa aj na dražbe prvého kola, avšak nevie kedy sa konalo. Uviedla, že nikdy nenavštívila Centrum právnej pomoci v Banskej Bystrici ohľadne uvedeného bytu. Tieto veci riešila žalobkyňa. K predbežnej konzultácii svedkyňa uviedla, že táto sa netýkala bytu, ale sa týkala jej dlžoby voči nebankovej spoločnosti, u ktorej riešila zobratie úveru. Nevedela uviesť prečo je pripojený k spisu jej matky. Uviedla, že v Banskej Bystrici bola viackrát, ale riešiť svoje dlhy, ale nikdy nie za účelom riešenia jej matky. Nevedela uviesť od ktorej spoločnosti bol daný úver, ale riešila to VÚB. Záložné právo zriadila v prospech F.. Nevedela uviesť prečo na zázname z konzultácie je meno jej matky a ona ju zastupuje. Uviedla, že telefónne číslo uvedené na žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 14.10.2010 je jej a mailová adresa je tiež jej. Uvedenú listinu podpisovala ona a je to jej písmo. Ona s matkou v Centre právnej pomoci nebola, keď matka žiadala o poskytnutie právnej pomoci. Nevedela uviesť ako je možné, že žiadosť vyplnila ona, matka ju podpísala, keď tam boli obidve. Myslí si, že JUDr. B.. F. kontaktovala jej matku. Mala v tom čase mobil. Uviedla, že u JUDr. Ing. Trajteľovej bola najprv s mamou. JUDr. Ing. F. vypracovala listiny, tieto jej dala do rúk a povedala, že keď budú podpísané u notára jeden kus jej má doniesť. Nevie uviesť prečo je na osvedčovacej doložke Lučenec 28.11.2016, keď ona to podpisovala v Banskej Bystrici. Nevšimla si, že je tam M.. Nevedela na pojednávaní uviesť prečo na dražbe nepredložila listiny - dohodu o vrátení daru, keď ju mala u seba.

11. Dňa 22.06.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vykonanému dokazovaniu na pojednávaní konanom dňa 28.05.2021. Poukázal na to, že vo výpovedi žalobkyne a jej dcéry sú zásadné rozpory, ktoré preukazujú nepravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne uvádzaných v tomto súdnom konaní. Je toho názoru, že žalobkyňa nijakým spôsobom či už písomným alebo ústnym nevyjadrila vôľu na vrátenie daru od obdarovanej. Všetky kroky realizovala dcéra žalobkyne dokonca samotnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 14.10.2016 vyplnila p. K.. Spochybnil aj hodnovernosť svedeckej výpovede C.. B.. F.. Vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania, a to že právo darcu na vrátenie daru podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Poukázal na výpis z LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorom je zapísaná predmetná nehnuteľnosť a z ktorého vyplýva, že p. K. založila byt už v roku XXXX a následne v roku XXXX si brala ďalší úver s tým účelom, aby sa vyhla dražbe, ktorá sa mala konať v G.. Je toho názoru, že ak by žalobkyňa požiadala o vrátenie daru v roku 2016 z dôvodu, že obdarovaná porušila záväzok zabezpečiť žalobkyni v predmetnom byte trvalé bývanie až do smrti žalobkyne s poukazom na zaťaženie nehnuteľnosti právami tretích osôb, toto právo už bolo v tom čase premlčané.

12. Na pojednávaní konanom dňa 05.11.2021 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a na svojich vyjadreniach. Rovnako tak aj žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu, ako aj ich jednotlivými vyjadreniami, výsluchom žalobkyne, žalovaného a svedkýň a to K. K. a C.. B.. F., oboznámením sa s obsahom spisu Centra právnej pomoci v Banskej Bystrici a súdneho spisu sp. zn. XC/XX/XXXX, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

14. Žalobkyňa na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.03.2009 darovala svojej dcére nehnuteľnosti a to byt č. X na 3. posch. vo vchode č. XX v obytnom dome so súpisným číslom stavby XXXX

zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, pre okres R., obec Brezno, katastrálne územie Brezno, pod A „majetková podstata“ C-KN parcely č. XXXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a č. XXXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavby súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX a XXXX bytový dom oč. XX, XX. Obdarovaná sa v článku VI. Darovacej zmluvy zaviazala z vďaky za obdarovanie poskytnúť žalobkyni ako darkyni doživotné zaopatrenie jej osoby a taktiež zabezpečiť darkyni doživotné užívanie vyššie uvedenej nehnuteľnosti s ich príslušenstvom a vnútorným zariadením. Na základe dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 25.11.2016 sa vlastníkom uvedených nehnuteľností udeleným príklepu stal žalovaný. O výkone dobrovoľnej dražby bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, v ktorej bola uvedená námietka obdarovanej proti priebehu dražby, a to že ju jej matka požiadala o vrátenie daru.

15. Podľa ods. písm. c) (ďalej len „“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“), dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

17. Podľa , v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().

18. Podľa (ďalej len „“) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

19. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem ( ). Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený ( ). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. Tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo XX/XXXX). V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde je pomocou nej možné eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náhrade nie je možné dospieť inak a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

21. Žalovaný namietal, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že je vlastníčkou nehnuteľností. Žalobkyňa dôvodnosť podanej určovacej žaloby odôvodnila tým, že domáhať sa určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva k vydraženej veci možno aj po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby a to v prípadoch, keď

sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa alebo zásadné dôvody zakladajúce neplatnosť vykonanej dražby. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXX0, kde Najvyšší súd SR ponechal otvorenú otázku, aké právne dôsledky má pri dobrovoľnej dražbe skutočnosť, že oprávnená osoba neuplatnila právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby na súde do 3 mesiacov odo dňa udelenia príklepu. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že otázku platnosti dobrovoľnej dražby môže súd riešiť výlučne v konaní podľa , avšak je potrebné prihliadnuť aj na predmet sporu, kedy sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré vydražila žalovaná a ktorých vlastníčkou pred dražbou bola žalobkyňa, preto je potrebné skúmať či v predmetnej veci s prihliadnutím na možné skutkové a právne osobitosti prípadu, je možný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a z tohto dôvodu je potrebné pristúpiť k preskúmaniu tvrdenej existencie vlastníckeho práva žalobkyňou. Súd vzhľadom na vyššie uvedené závery pristúpil k preskúmaniu toho či žalobkyňa bola pred udelením príklepu vlastníčkou nehnuteľností a teda či existujú skutkové a právne osobitosti prípadu, ktoré umožňujú odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít.

22. V prvom rade súd pristúpil ku skúmaniu otázky či žalobkyňu možno považovať za vlastníčku predmetných nehnuteľností a to na základe toho, že požiadala svoju dcéru o vrátenie daru a či tento právny úkon predchádzal nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu na dobrovoľnej dražbe žalovaným. Súd na základe vykonaného dokazovania zastáva názor, že žalobkyni sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že by k uvedenej skutočnosti došlo ešte pred konaním samotnej dobrovoľnej dražby. Predložená dohoda o vrátení daru ako aj záznam zo stretnutia, ktoré sa uskutočnilo podľa tvrdenia žalobkyne v kancelárii jej právnej zástupkyne dňa 24.11.2016, sú síce napísané na počítači, avšak pri dohode o vrátení daru je iba rukou dopísaný dátum jej vyhotovenia. Vo svedeckej výpovedi JUDr. B.. F. uviedla, že ich vypracovala ona, ale nevedela na pojednávaní uviesť dôvod, prečo pri dohode o vrátení daru bolo pri dátume jej vyhotovenia vybodkované miesto a bol tam rukou dopísaný dátum, keď ako uviedla vo svojej výpovedi, žalobkyňa a aj obdarovaná prišli k nej už uzrozumené s riešením celej situácie. Z uvedeného nemožno jednoznačne ustáliť, že dohoda o vrátení daru bola vyhotovená už dňa 24.11.2016. C.. B.. F. vo svojej svedeckej výpovedi ďalej uviedla, že vedela, že na darovaných nehnuteľnostiach viazli ťarchy, dokonca vedela aj o poznámke o výkone záložného práva a že o týchto skutočnostiach informovala aj žalobkyňu, avšak v samotnej dohode o vrátení daru, ktorú vypracovala, nie sú žiadne ťarchy uvedené. Skutočnosť, že predmet daru bol zaťažený právami tretích osôb, vyplynula zo záznamu zo stretnutia, no tieto práva tretích osôb neboli bližšie konkretizované. Aj z uvedeného možno usúdiť, že k samotnému uzatvoreniu dohody o vrátení daru došlo spätne, až po tom čo ohľadom nehnuteľnosti prebehla dobrovoľná dražba. Svedkyňa p. K. vo výpovedi uviedla, že sa dražby osobne zúčastnila a že na nej vzniesla námietku o tom, že ju jej matka (žalobkyňa) požiadala o vrátenie daru. Uvedená skutočnosť bola aj zaznamenaná v notárskej zápisnici o priebehu dražby. No svedkyňa p. K. nevedela súdu na pojednávaní uviesť, prečo počas vznesenia námietky nepredložila na dražbe aj dohodu o vrátení daru, keď ako vo výpovedi uviedla, ju mala pri sebe. Výzvou, prípadne dohodou o vrátenie daru zaniká právny vzťah založený darovacou zmluvou a obnovuje sa vlastnícke právo darcu k predmetu daru. Nie je potrebné, aby výzva či dohoda o vrátení daru bola predložená katastru, aby tento vykonal zápis v katastri. Vzhľadom na uvedené tak svedkyňa p. K., žalobkyňa, prípadne jej zástupkyňa mohli dohodu o vrátení daru, ak by bola uzatvorená už dňa 24.11.2016, túto predložiť v rámci vznesenej námietky a dokladovať tak, že došlo skutočne k prechodu vlastníckeho práva späť na žalobkyňu. Žalobkyňa ako aj svedkyňa p. K. sa odvolávajú na skutočnosť, že v notárskej zápisnici o priebehu dobrovoľnej dražby je zapísané vyjadrenie p. K. o tom, že ju jej matka požiadala o vrátenie daru. Z uvedeného vyjadrenia však nie je bez pochýb zrejmé či k takému úkonu skutočne došlo, či bol urobený vážne, určite a zrozumiteľne, nie je tam uvedené kedy k nemu došlo, teda kedy žalobkyňa požiadala obdarovanú o vrátenie daru. Súd tak musí konštatovať, že žalobkyni sa nepodarilo bez pochybností dokázať, že dohoda o vrátení daru bola uzatvorená pred dňom konania dobrovoľnej dražby. Nepochopiteľným sa súdu javí aj konanie právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá ju mala zastupovať v konaní o vrátenie daru, prečo nepodnikla kroky k tomu, aby sa pokúsila zvrátiť výsledok dražby, keď ako uvádza vo výpovedi, vedela o začatí výkonu záložného práva. Konanie žalobkyne ako aj jej dcéry ako obdarovanej nemožno hodnotiť inak ako účelové až špekulatívne s cieľom zvrátiť výsledok dražby bez toho, že by na to existovali okolnosti hodné osobitného zreteľa. Keďže žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že dohoda o vrátení daru bola uzatvorená pred konaním dobrovoľnej dražby, nemožno súhlasiť s jej tvrdení, že v čase konania dražby bola vlastníkom predmetných nehnuteľností.

23. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní bol sporný aj dôvod, na základe ktorého sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru. Uvedená skutočnosť, bola vytknutá odvolacím súdom už v konaní prebiehajúcom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX. Podľa darca je oprávnený sa domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný k nemu alebo k členom jeho rodiny správa v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukazuje, že z doterajšej aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že nie každé konanie obdarovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi zakladá dôvod na strane darcu domáhať sa vrátenia daru. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (A Predovšetkým musí ísť o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a tohto sa obdarovaný dopúšťa priamo voči darcovi, prípadne voči členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie (R 88/1998). Súdy za dôvod zakladajúci oprávnenie darcu domáhať sa vrátenia daru nepovažujú také konanie obdarovaného, ktorým nezodpovedne nakladá so svojim majetkom. Aj v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy nadobúda obdarovaný vlastnícke právo trvalé a nepodmienené. Znamená to, že s predmetom daru môže voľne nakladať. Na zaťaženie predmetu daru, prípadne na jeho scudzenie nie je potrebné, aby mal súhlas darcu. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúce domáhať sa vrátenia daru nemožno považovať konanie obdarovanej, ktorá pre neschopnosť splácať svoje dlhy, zaťažila nehnuteľnosti, ktorých vrátenia sa darkyňa domáhala. Rovnako dôvodom nie je ani taká skutočnosť, že obdarovaný o svoje vlastníctvo príde, tým že darované nehnuteľnosti boli speňažené za účelom uspokojenia veriteľov. Najvyšší súd SR ustálil, že za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí, resp. pod hrubým porušením dobrých mravov v zmysle týchto rozhodnutí treba rozumieť ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie, pričom je potrebné zohľadniť i správanie sa samotného darcu (bližšie k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX). Žalobkyňa v zázname zo stretnutia a aj v dohode o vrátení daru poukázala, že sa domáhala vrátenia daru na základe konaní, ktorých sa obdarovaná dopustila v rokoch 2014, 2015, 2016 avšak tieto konania zostali bez bližšieho popisu a bez bližšej špecifikácie. O aké konania malo v uvedených rokoch ísť, žalobkyňa bližšie nerozviedla ani vo svojej žalobe a ani následne vo svojich vyjadreniach či už písomných alebo ústnych. Rovnako zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že by konanie obdarovanej bolo takej intenzity, že by medzi ňou a obdarovanou došlo k trvalému rozvratu vzťahov. Z mailovej komunikácie, ktorú predložil žalovaný, vyplynulo, že obdarovaná zabezpečovala starostlivosť o žalobkyňu, ktorá sa k nej prisťahovala do bytu, aby jej vypomohla. Obdarovaná uviedla v komunikácii, že sú na seba veľmi naviazané, a že musia byť spolu. Zo zápisnice z pojednávania vykonaného v konaní prebiehajúcom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX taktiež vyplynulo, že vzťahy medzi obdarovanou a žalobkyňou neboli rozvrátené, nakoľko žalobkyňa trávila každoročne vianočné sviatky pri obdarovanej v Banskej Bystrici a to už dlhé obdobie. Aj z vykonaného dokazovania na pojednávaní konanom dňa 28.05.2021 vyplynulo, že žalobkyňa v čase, keď žiadala o vrátenie daru, bývala s obdarovanou, a teda vzťahy medzi ňou a jej dcérou neboli tak vážne narušené. Rovnako aj svedkyňa JUDr. B.. F. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa a jej dcéra sa počas stretnutia, ktoré sa konalo v jej kancelárii, nehádali. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky na vrátenie daru a vzhľadom k tomu nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam späť na žalobkyňu, a teda táto nebola v čase pred udelením príklepu vlastníčkou nehnuteľností.

24. Súd ďalej konštatuje, že v súdenom prípade nedošlo k platnému vráteniu daru a to z toho dôvodu, že samotnú dohodu treba považovať za absolútne neplatný právny úkon pre jej neurčitosť. Neurčitosť sa týka predmetu dohody. V predmete dohody neboli pri popise nehnuteľností uvedené žiadne ťarchy, ktorými boli darované nehnuteľnosti v čase výzvy na ich vrátenie zaťažené. Hoci ako potvrdila svedkyňa C.. B.. F. o týchto právach tretích osôb vedela a informovala o nich aj žalobkyňu, že tieto prejdú na ňu spolu s vlastníctvom k darovaným nehnuteľnostiam. Tým že boli nehnuteľnosti zaťažené došlo k zmene predmetu daru, ktorý už v pôvodnom rozsahu (bez tiarch) nemožno vrátiť. Tým, že nehnuteľnosti boli v dohode o vrátení označené bez tiarch, spôsobilo, že sa jedná o také nehnuteľnosti, ktoré v čase uzavretia dohody už v takomto stave (čisté, bez tiarch) neexistovali. Podľa právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný, inak je právny úkon neplatný. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nevyvoláva právne účinky ním sledované. V danom prípade tak dohoda o vrátení daru nespôsobila opätovné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou k darovaným nehnuteľnostiam. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď ju účastníci

nenamietli, hoci v danom prípade ju namietol vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný. Žalobkyňa v žiadnom zo svojich vyjadrení sa k neplatnosti dohody o vrátení daru nevyjadrila.

25. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, a to práva žalobkyne domáhať sa vrátenia jej daru. Uvedenú námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to z toho dôvodu, že v danom prípade bolo sporné či boli naplnené hmotnoprávne podmienky na vrátenie daru podľa . Dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru, súd vyhodnotil ako nedôvodný, resp. ako skutočnosť, ktorá nenapĺňa zákonné predpoklady na vrátenie daru. Samotná žalobkyňa bližšie nekonkretizovala konania, ktorých sa obdarovaná voči nej dopustila a ktoré treba považovať za konania v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako bližšie nekonkretizovala časový úsek, kedy sa obdarovaná konaní dopustila. Uviedla len roky a to XXXX, XXXX a XXXX. Z uvedeného dôvodu tak nemožno ani určiť začiatok plynutia premlčacej lehoty.

26. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že by v čase pred udelením príklepu bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, a teda sa jej nepodarilo preukázať, že by existovali okolnosti hodné osobitného zreteľa (skutkové a právne osobitosti prípadu), ktoré by umožňovali odklon od ustálenej rozhodovacej praxe a umožňovali by posudzovať v danom prípade platnosť vykonanej dražby. Súd tak musí konštatovať, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a teda žalovaný nadobudol vlastnícke právo v súlade so zákonnou úpravou. Súd preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

27. Právny zástupca žalobkyne navrhol vykonať dokazovanie a to svedeckými výpoveďami zamestnankyne Centra právnej pomoci, kancelária Banská R. C.. A., notárky C.. K. R. a zamestnanca jej notárskeho úradu C.. C.. Vykonanie týchto dôkazov súd zamietol, nakoľko by neviedli k objasneniu sporných skutočností. Zamestnankyňa Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica C.. A. by mohla osvedčiť skutočnosti, ktoré nastali pred uzatvorením dohody o vrátení daru a notárka C.. K. R. a zamestnanec jej notárskeho úradu C.. C. by mohli osvedčiť len skutočnosti, ktoré nastali po uzatvorení dohody o vrátení daru. Keďže ani jeden zo svedkov nebol osobne prítomný pri rokovaniach a podpise dohody o vrátení daru, ich svedecké výpovede by nemali žiadnu relevanciu na súdený prípad.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobkyni, ako neúspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ) v nadväznosti na ich vyčíslenie.

29. Nakoľko svedkyňa C.. B.. Trajteľová si za účasť na pojednávaní uplatnila svedočné, súd na ich náhradu zaviazal žalobkyňu ako neúspešnú stranu sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno, písomne v štyroch vyhotoveniach ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).