Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-7-2021.pdf
PDF · 99.18 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, pr. zast. I. Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, II. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom Hlohovec, Nám. sv. Michala 5, počas prerušenia výkonu funkcie zastúpeného súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom, so sídlom Hlohovec, Nám. sv. Michala 5/ A, o vymoženie 434,18 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 7Er/3125/2008-73 zo dňa 10. januára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a druhým výrokom nevyhovel návrhu oprávneného zo dňa 06.12.2007 na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
2. Okresný súd Trnava poverením číslo 5207 050187* zo dňa 15.03.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na vymoženie istiny s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. č. k. SR 4946/06 zo dňa 25.10.2006. Následne dňa 07.02.2014 bolo vydané uznesenie č. k. 7Er/3125/2008 - 25, ktorým súd v I. výroku povolil odklad exekúcie do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. V II. výroku vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby v súčinnosti s oprávneným v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia do súdneho spisu doložil Zmluvu o úvere zo dňa 28.09.2005 uzavretú medzi účastníkmi konania a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V III. výroku návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nevyhovel. Oprávnený súdu nedoložil požadované listiny v zmysle II. výroku uznesenia č. k. 7Er/3125/2008 - 25 zo dňa 07.02.2014, a to ani po právoplatnosti uvedeného výroku, ani po právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu. Po prejednaní veci rozhodol súd prvej inštancie tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, druhým výrokom nevyhovel návrhu oprávneného zo dňa 06.12.2007 na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ust. § 243h ods. 1 veta prvá, § 44 ods. 8, 9, 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 44 ods. 1,2, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), § 53 ods. 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Po
preskúmaní listinných materiálov dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania - vyplývajúci zo zmluvy o úvere - je spotrebiteľským vzťahom, a preto naň treba aplikovať príslušnú právnu úpravu zohľadňujúcu ochranu spotrebiteľov. V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa/oprávneného na výpise z Obchodného registra SR, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch poskytovania úverov opätovne. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Nakoľko súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, prvoinštančný súd sa zaoberal primeranosťou rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený opakovane používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takáto rozhodcovská doložka tak nepredstavuje individuálne dojednanie, ktoré by mohol povinný pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Práve naopak, takto vyjadrená rozhodcovská doložka splýva s ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy a povinný nemá možnosť výberu. Ak by s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, znamenalo by to odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku. Rozhodcovská doložka vzhľadom na uvedené napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, prieči sa dobrým mravom a je preto v zmysle eurokonformného výkladu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka neplatná, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na uvedené, keďže neplatná rozhodcovská doložka spôsobila rozpor exekučného titulu so zákonom, súd prvej inštancie exekúciu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
5. Proti výroku I tohto uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote dňa 8.2.2018 odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, pričom žiadal napadnutý výrok I rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že dňa 28.9.2005 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 4260598, ktorá bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom dlžník priamo v zmluve vyhlásil, že „súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Podľa oprávneného dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru (VPPÚ). Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 17. VPPÚ a je písaná prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Svoje argumenty podporil aj rozhodnutiami viacerých českých súdov a modelovým zákonom UNCITRAL. Podľa oprávneného, keby exekučný súd zastavil exekučné konanie znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre Oprávneného. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho iba obmedziť. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiad ne pochybnosti o jej legitímnosti. Povinný si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere ako aj VPPÚ. Preto žiada, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 CSP v platnom znení uznesenie Okresného súdu Piešťany , sp. zn. 7Er/3125/2008 73 zo dňa 10 .01.2018 vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli.
6. Súdu bolo doručené aj ďalšie odvolanie oprávneného zo dňa 15.2.2018, ktoré možno podľa obsahu považovať za doplnenie odvolania pôvodného. V tomto doplnení odvolania oprávnený poukázal na to, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Svoje argumenty podporil oprávnený odbornou literatúrou a judikatúrnymi závermi českých súdov.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017; § 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9. Odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) po preskúmaní výroku I napadnutého uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.
10. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
11. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Preto odvolací súd cituje v odôvodnení rozhodnutia právnu úpravu v Exekučnom poriadku účinnú do 31.3.2017.
12. V predmetnej veci bola medzi povinným a oprávneným dňa 28.9.2005 uzatvorená zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva spĺňa kritéria stanovené ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka, bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na tento právny vzťah je teda nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 Občianskeho zákonníka účinné v čase uzatvorenia zmluvy, a to napriek jej označeniu a vyhláseniu, že bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie bol povinný ex offo preskúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v Občianskeho zákonníka.
13. Súčasťou zmluvy o úvere boli i všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých súčasťou bola rozhodcovská doložka, a to v bode 17 všeobecných podmienok v ustanoveniach o mimosúdnom riešení sporov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je len zmluvným dojednaním tvoriacim súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednanú. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy vo všeobecných podmienkach ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.
14. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva (ako to bolo uvedené v rozhodcovskom rozsudku), že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. alebo pred príslušným súdom SR. Predmetná rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, teda dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, pričom možnosť voľby je vždy na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa (povinného) je len iluzórna. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre veriteľa - dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu je obsahom všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemá možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť (tzv. „take it or leave it“). V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.
15. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je pritom význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ, vzhľadom na jej charakter formulárovej zmluvy, osobitne nevyjednal a ani nemal na výber, mohol len zmluvu o úvere vrátane rozhodcovskej zmluvy ako celok buď prijať a podpísať, alebo odmietnuť.
16. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Ak dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz, čo v danom prípade nebolo splnené. Z celkového hodnotenia spotrebiteľskej zmluvy vyplýva, že ide o štandardný formulár oprávneného, používaný vo viacerých prípadoch, na ktoré spotrebiteľ objektívne nemá dosah, a bol
spotrebiteľovi predložený len na podpis. Keďže oprávnený neuniesol dôkazné bremeno preukázania opaku (t. j., že zmluvná podmienka nebola navrhnutá vopred a spotrebiteľ bol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej podmienky), zmluvnú podmienku nebolo možné vyhodnotiť ako individuálne dojednanú (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
17. Odvolací súd ďalej len dodáva, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je potrebné postupovať podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1.
18. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z toho dôvodu, že spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
19. V prípade, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v rozhodcovskej zmluve, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka táto zmluvná podmienka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.
20. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.
21. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).