Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/58/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobkyne: Stredoslovenská distribučná, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: T. X., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: I. U. X, X. Š., o zaplatenie 58 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 11. 8. 2021, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 58 € spolu so zákonným úrokom z omeškania a trovy konania.

2. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste I.W. U. X, X. Š., podľa ustanovenia Žalobkyňa faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 23. 10. 2020 na sumu 177,73 €, vyúčtovala žalovanému neoprávnený odber elektriny. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku uhradil v časti 119,73 €, zvyšnú časť neuhradil, a to ani na základe zasielanej výzvy z 10. 11. 2020.

3. K žalobe bol pripojený protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. No XXXXXX z 1. 10. 2020, kópia faktúry č. XXXXXXXXXX z 7. 10. 2020, fotografie elektromera a odberného miesta, na ktorom došlo k neoprávnenému odberu, vyhotovené 1. 10. 2020, výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 10. 11. 2020.

4. Okresný súd doručil žalovanému žalobu spolu s jej prílohami a určil mu lehotu na vyjadrenie. Žalovaný bol v konaní pasívny a k žalobe a jej prílohám sa nevyjadril.

5. Žalobkyňa na výzvu súdu, aby odôvodnila, na základe čoho si vymáha zvyšnú neuhradenú časť tzv. zisťovacieho poplatku, opakovane zaslala totožné stanovisko (z 18. 8. 2021, 6. 10. 2021 a 2. 11. 2021), z ktorého vyplýva, že jej nárok pozostáva zo zostatku škody, ktorá jej bola spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že na odbernom mieste bolo zistené svojvoľné zapnutie, aj keď 24. 9. 2020 bolo vypnuté so stavom elektromera VT 3 848 kWh. V čase zistenia neoprávneného odberu bol už stav VT 3 861 kWh. Celková škoda bola vyfakturovaná faktúrou, ktorá vychádzala z ust. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Rozdiel spotreby bol 13 kWh oproti stavu v čase vypnutia odberného miesta a doba trvania 7 dní (25. 9. 2020 - 1. 10. 2020). Škoda bola vypočítaná v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „ vyhl. č. “) a pri jej výpočte

boli použité jednotkové ceny z cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy platné pre rok 2020 a 2021 a predstavovala sumu 1,73 €. K tomu bol pripočítaný tzv. zisťovací poplatok vo výške 176 € bez DPH pričom oprávnenosť jeho fakturácie žalobkyňa odvodzuje od vyhl. č. Tento poplatok predstavuje náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny pozostávajúce z: 1. administrácia zákazku v systému MOO 4 €, 2. riešenie OM „ KOM „ NN-MOO 147 €, 3. osobná autodoprava 25 €.

6. Žalobkyňa poukázala aj na to, že žalovaný podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. B. XXXXXX z 1. 10. 2020, v ktorom mal uznať, že neoprávnene odoberal elektrickú energiu a vyhlásil, že zaplatí svoj dlh tak, ako mu bude vyúčtovaný. tým podľa žalobkyne dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, ktorý musí preukázať, že jeho dlh neexistuje. Žalobkyňa predložila aj rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 2. 12. 2019 č. XXXX/XXXX/E, list žalovanému ohľadom povolenia splátok z 23. 11. 2020, dohodu o uznaní záväzku a splátkach dlhu č. XXXXXXXXXX, pokus o zmier z 7. 6. 2021, žiadosť žalovaného o splátky z 18. 11. 2020.

7. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 4. 11. 2021 bez prítomnosti strán sporu.

8. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listín, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti.

9. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. B. XXXXXX z 1. 10. 2020, na odbernom mieste I. U. X, X. Š., vyplýva, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu z odberného miesta, ktoré bolo svojvoľne zapnuté. Odpojené bolo za stavu elektromera č. XXXXXXXX P. 3848 kWh. Prítomný zamestnanec zistil, že k 1. 10. 2020 bol stav elektromera VT 3861. Neoprávnený odber trval od 24. 9. 2020 do 1. 10. 2021 a predstavoval 13 kWh. Žalovaný podpísal uvedený protokol, ktorý mal ako tlačivo predtlačený text, že žalovaný potvrdzuje pravdivosť a správnosť údajov a opis skutkového stavu a bol oboznámený s tým, že spôsob určenia výšky náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je určený všeobecným záväzným predpisom. Zároveň sa zaviazal zaplatiť sumu, určenú výpočtom ako výška škody spôsobená týmto neoprávneným odberom. Žalovaný taktiež uznáva, že zaplatí svoj dlh podľa príslušnej faktúry.

10. Žalobkyňa vyhotovila faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú do 23. 10. 2020, na sumu 177,73 €. Z faktúry vyplýva výpočet výšky škody za neoprávnený odber vo výške 1,73 € podľa cien distribúcie a regulovaných poplatkov za rok 2020 a k tomu bola prirátaná fakturačná položka s názvom náklady spojené so zisťovaním a odstránením NO v celkovej výške 176 €. V sprievodnom liste k faktúre bolo uvedené, že žalobkyňa zahrnula do celkovej sumy zisťovací poplatok fakturovaný podľa vyhl. č.

11. Upomienkou z 10. 11. 2021 a pokusom o zmier z 7. 6. 2021 žalobkyňa opakovane vyzývala žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný oslovil žalobkyňu elektronicky z 18. 11. 2020 a požiadal ju o možnosť splátkového kalendára, na čo žalobkyňa oznámila žalovanému listom z 23. 11. 2020, že povoľuje uvedený dlh splatiť podľa splátok uvedených v dohode o uznaní záväzku a splátkach dlhu č. XXXXXXXXXX, ktorej kópiu zaslala žalovanému, ktorý ju mal podpísať a zaslať späť žalobkyni. Žalovaný doposiaľ uhradil sumu 119,73 €.

12. Podľa , akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

13. Podľa , neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o: 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

14. Podľa , pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

15. Podľa , ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa tohto zákona.

16. Podľa a vyhl. č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda, spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny, určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

17. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné a taktiež z predložených listín vyplýva, že žalovaný spôsobil škodu neoprávneným odberom elektriny, ktorú žalobkyňa zaprotokolovala priamo na odbernom mieste. Predmetom tohto konania však nie je nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom, ktorý bol vyčíslený na sumu 1,73 € a ktorú žalovaný ešte pred podaním žaloby uhradil. Žalobkyňa sa žalobou domáha zaplatenia zvyšnej časti tzv. zisťovacieho poplatku vo výške 58 €, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil.

18. Zisťovací poplatok si žalobkyňa uplatnila s odkazom na vyhl. č. , podľa ktorého však žalobkyňa nemá nárok na akúkoľvek výšku nákladov spojených so zisťovaním, ale len nevyhnutné náklady s tým spojené. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. B. XXXXXX z 1. 10. 2020, síce vyplýva, že žalovaný uznal, že zaplatí svoj dlh podľa príslušnej faktúry, avšak v čase jeho uznania nebola známa jeho výška, ktorú sa žalovaný dozvedel až na základe neskôr vyhotovenej faktúry. Preto nie je možné takéto uznanie záväzku považovať za platné, pretože podľa z. č. v znení neskorších predpisov, musí dlžník uznať písomne, že zaplatí svoj dlh určený nielen čo do dôvodu, ale aj čo do výšky. Z tohto dôvodu neobstoja tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný svoj dlh uznal. Napokon, ak by tomu tak bolo, nie je súdu zrejmé, prečo žalobkyňa na žiadosť žalovaného o splátkový kalendár vyhotovila aj dohodu o uznaní tohto záväzku, ak ho už raz považovala za uznaný. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalovaný uvedenú dohodu nepodpísal, čo vyplýva z jej predloženej kópie.

19. Žalobkyňa si zisťovací poplatok stanovila svojvoľne interným cenníkom nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením NO elektriny, ktorý ako vyplýva z predložených listín bol schválený iba žalobkyňou a nepodlieha schváleniu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, teda nie je tzv. regulovaným poplatkom.

20. Výšku týchto nevyhnutných nákladov však žalobkyňa v konaní nepreukázala. Náklady určené paušálnym spôsobom vo forme poplatku stanoveného na základe interného cenníka, nepreukazuje, či išlo o nevyhnutné náklady a v akej skutočnej výške boli vynaložené. Pri neoprávnenom odbere elektriny žalovaný nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobkyňou, a tak nie je viazaný ani jej vnútornými aktami, akým je aj ňou vydaný cenník nákladov. Predpokladom priznania nároku podľa vyhl. č. je účelnosť (nevyhnutnosť) vynaložených nákladov a ich skutočná výška, ktoré je v prípade úspechu v spore žalobkyňa povinná preukázať. Okresný súd napriek tomu, že to nebolo jeho povinnosťou, vyzval žalobkyňu, aby tento svoj nárok nielen odôvodnila, ale aj preukázala, čo však doposiaľ neurobila, Vo svojich vyjadreniach iba opakovane poukázala na jednotlivé položky interného cenníka, ktorých súčtom určila zisťovací poplatok. Iné dôkazy žalobkyňa na preukázanie svojho nároku nepredložila. Žalobkyňa nepreukázala, aký počet zamestnancov sa zúčastnil neoprávneného odberu, aké konkrétne úkony a v akom časovom horizonte tieto úkony vykonávali, akým prostriedkom sa dopravili na odberné miesto, pričom z predložených listín ani nevplýva, akým spôsobom boli určené náklady na dopravu, ak nie je známy ani počet prejdených kilometrov, ani spotreba, ani náklady na pohonné hmoty.

Ide pritom o také náklady, ktoré je možné určiť a preukázať. Nevyhnutné náklady spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny podľa vyhl. č nie je možné vykladať spôsobom, že si ich žalobkyňa ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy určí jednostranným spôsobom ako paušálnu sumu, ktorá neodzrkadľuje skutočne vynaložené náklady.

21. Okresný súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z 21. 1. 2015). Žalobkyňa neuniesla v tomto prípade dôkazne bremeno a nepreukázala účelné vynaloženie a skutočnú výšku nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny, preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

22. Podľa a . v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Žalovaný bol vzhľadom na výsledok konania úspešný v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich v konaní neuplatňoval, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.