Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Sa/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, F., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.9.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.9.2020, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.5.2020 zamietajúce jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení.

2. Namietal, že žalovaný nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil tým, že nevzal do úvahy celú dobu jeho dôchodkového poistenia, ale iba dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku.

3. V tejto súvislosti poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.8.2012, v zmysle ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

4. Žalovaný podľa jeho názoru konal tiež v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, v zmysle ktorého, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.

5. Žalobca má za to, že žalovaný nerešpektoval výkladovú prax a rozhodol v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe, nakoľko celková doba poistenia nemôže byť u výsluhových dôchodcov

posudzovaná odlišne. Postupom žalovaného by určitá kategória poistencov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a jedinou cestou dosiahnutia priznania invalidného dôchodku týmto poistencom by bolo pracovať popri služobnom pomere aj v civilnom zamestnaní.

6. Poukazoval tiež na to, že ako príslušník policajného zboru nemohol vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť ani podnikať a prihlásiť sa do druhého piliera dôchodkovej reformy.

7. Podľa žalobcu výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, nakoľko Sociálna poisťovňa im nehodnotí niektoré doby poistenia alebo odníma výhody poskytované v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Uvádzal, že žalobca o priznanie invalidného dôchodku požiadal dňa 5.3.2019 a podľa posudku posudzovaného lekára sociálneho poistenia pobočky Galanta zo dňa 5.3.2020, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, je žalobca od 22.1.2020 invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z dávkového spisu žalobcu bolo zistené, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 1.4.2018. Uvedené vyplýva v potvrdenie Ministerstva vnútra SR č. SPOU- OSZ-51526-6/2020-Vz zo dňa 30.1.2020. Z uvedeného potvrdenia bolo preukázané, že žalobcovi bola pre výsluhový dôchodok zhodnotená základná vojenská služba od 23.2.1990 do 22.7.1990 v II. kategórii, doba základnej vojenskej služby od 23.7.1990 do 31.12.1992 v II. kategórii, doba výkonu služby vojaka MV od 1.1.1993 do 31.12.1993 v II. kategórii, doba výkonu služby PZ od 1.1.1994 do 31.12.1999 v I. kategórii a doba výkonu služby PZ od 1.1.2000 do 31.3.2018 v III. kategórii, doba výkonu služby PZ, t. j. spolu 28 rokov a 44 dní. Žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, žalovaný skúmal aj splnenie ďalších podmienok, ktoré ustanovuje zákon pre nárok na invalidný dôchodok. Žalobca ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 22. januáru 2020 dosiahol vek 47 rokov, preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok je podmienené získaním najmenej pätnásť rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Žalobca pred vznikom invalidity, pred 22. januárom 2020, získal 1545 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 4 roky a 85 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Podľa § 255 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Podľa § 60 ods. 2 v znení neskorších predpisov, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Vzhľadom na ustanovenie a zákona a na to, že doba služby už bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné dobu služobného pomeru hodnotiť aj pre invalidný dôchodok. V zmysle článku 2 ods. 2 , Sociálna poisťovňa ako orgán verejnej správy môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon v a v zákona jednoznačne stanovuje, za akých podmienok sa obdobie výkonu služby považuje za obdobie dôchodkového poistenia. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky, len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na posudzovanie zákonnej úpravy nárokov na invalidný dôchodok v skutkovo obdobných veciach, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 24. apríla 2019, ktorý vydal v intenciách Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. - 52 zo dňa 13. februára 2019, ktorým nevyhovel návrhu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky o vyslovení nesúladu ustanovenia a a a s a . Ako vyplýva z uvedeného, a z právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v rozsudku č. , čo sa týka nároku na invalidný dôchodok, v zmysle v spojení s a v znení neskorších predpisov sa tento zákon vzťahuje len na policajtov alebo profesionálnych vojakov, ktorí dobu služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a keďže žalobca získal dobu zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok, nemá na účely nároku na invalidný dôchodok postavenie chránenej osoby v zmysle čl. 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, zverejneného v Zbierke Dohovor č. 102 v jeho IX. časti upravuje v čl. 53 až 58 základné podmienky nároku na invalidný dôchodok a jeho výšku. Vzhľadom na uvedené dôvody a na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o nároku na invalidný dôchodok nemožno prihliadať na doby, ktoré boli žalobcovi zhodnotené na nárok na výsluhový príspevok, považovaný za výsluhový dôchodok podľa v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že o žiadosti žalobcu zo dňa 5. marca 2019 o priznanie invalidného dôchodku bolo rozhodnuté správne a rozhodnutie generálneho riaditeľa č. 720 723 6586 0 zo dňa 24. septembra 2020 bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a na základe zisteného skutkového stavu. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však žalobcom neboli predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa, v čase jeho vydania, na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu.

10. Podľa (, ):

§ 2 ods. 1, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 2 ods. 2, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 202 ods. 2, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

§ 203 ods. 1, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

§ 203 ods. 2, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa o sociálnom poistení:

§ 60 ods. 2, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

§ 60 ods. 3, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu

§ 70 ods. 1, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

§ 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

§ 72 ods. 1 písm. g), počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

§ 255 ods. 5, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

11. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

12. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zamietajúce žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky dosiahnutia najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

13. V konaní nebolo sporné, že žalobca medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok vyplývajúcu z ustanovenia § 71 zákona o sociálnom poistení splnil, nakoľko podľa odborného posudku má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a že záver o nesplnení podmienky dosiahnutia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa zákona má pôvod v nezohľadnení doby poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré žalobcovi boli zohľadnené pri priznaní výsluhového dôchodku od 1.4.2018 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

14. Zásadnou žalobnou námietkou žalobcu bola práve nesprávnosť tohto postupu Sociálnej poisťovne pri výpočte započítateľných dôb poistenia.

15. Hoci žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, túto námietku nekonkretizoval, neuviedol, v čom by takýto nedostatok rozhodnutia mal spočívať, ktorú časť rozhodnutia považuje za nezrozumiteľnú alebo nedostatočne odôvodnenú, pričom súd pri preskúmavaní obsahu rozhodnutia takýto jeho nedostatok nezistil.

16. Naproti tomu podľa zistenia súdu odvolací orgán Sociálnej poisťovne v obsahu svojho rozhodnutia i v písomnom vyjadrení k veci vo vzťahu k zásadnej námietke žalobcu správne argumentoval ustanoveniami § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ako aj nemožnosťou aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (Česká a Slovenská federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky, iba pokiaľ ide o III. časť Dohovoru týkajúcich sa starobného dôchodku, pričom invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru, preto je aj nerelevantnou argumentácia žalobcu právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. vo veci týkajúcej sa starobného dôchodku) a súdnou praxou, správnosť ktorej bola preverená Ústavným súdom Slovenskej republiky rozhodujúcim o súlade ustanovení a a a zákona o sociálnom poistení s , ktorý v Náleze sp. zn. zo dňa 13.2.2019 okrem iného uviedol, že: „...posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj

služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom poistení podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb, ktoré sa po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie protiústavnosti. Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ... ...nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné, vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému. Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s ani s . ...“

17. Nakoľko žalobca o priznanie invalidného dôchodku požiadal za situácie odôvodňujúcej aplikáciu ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých do doby poistenia potrebnej na vznik nároku na invalidný dôchodok nemožno zahrnúť doby zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, a bez započítania tejto doby pred vznikom invalidity získal iba 1545 dní dôchodkového poistenia, t. j. 4 roky a 85 dní miesto ustanovením § 72 ods. 1 písm. g) vyžadovaných 15 rokov dôchodkového poistenia, žalovaný napadnutým rozhodnutím správne potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.

18. Súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné podľa nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.