Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-13Csp/463/2021

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v spore navrhovateľa: R. H., V.. XX.XX.XXXX, P. R. X, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina proti odporcovi: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri obchodu a spoločnosti pod č. 542097902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 472 587 13, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Odporca je p o v i n n ý zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy uvedeného v časti 3 bod 3. zmluvy o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2012, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2012 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľa R. Y. T..I..N.., R. N., Y. A. XXX, XXX XX Q., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.

II. Súd p o u č u je odporcu, že na Okresný súd Košice - okolie môže podať proti navrhovateľovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2012.

III. Navrhovateľ m á voči odporcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 21.10.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd určil odporcovi povinnosť zdržať sa zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy uvedeného v časti 3 bod 3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „zmluva o úvere“) Č.. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2012, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX O. E. XX.XX.XXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu R. Y. T..I..N.., R. N., Y. A. XXX, XXX XX Q., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Druhým výrokom navrhoval, aby súd poučil odporcu, že na Okresný súd Košice - okolie môže podať proti navrhovateľovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2012.

2. V odôvodnení návrhu uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo dňa 6.09.2012 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorý žalovaný eviduje vo svojej databáze pod evidenčným číslom XXXXXXXXXXXXXX. Súčasťou tejto formulárovej zmluvy bola dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v článku 3 bod 3 uvedenej zmluvy, ktorá je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

3. Ďalej uviedol, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, k čomu citoval ustanovenie , a následne o ochrane spotrebiteľa, k čomu uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s citovaným ustanovením, čo spôsobuje jej neplatnosť.

4. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá, ako žalobca vyššie uviedol, je súčasťou formulárovej zmluvy, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.

5. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Z.). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú ( ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, S. O./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

6. Navrhovateľ ďalej poukázal na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

7. Ako vyplýva z obsahu návrhu podľa názoru navrhovateľa je vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore so zákonom aj z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.09.2012 je pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle

o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov a to z dôvodu, že zmluva obsahuje nesprávnu výšku celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru vo výške 5 382 eur, pretože súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 72 x 79,98 = 5 758,56 eur. Nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý bol použitý pri výpočte RPMN má za následok nesprávny údaj o RPMN. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v uvedenej mesačnej splátke vo výške 79,98 eur je zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie, ktorý bol v zmluve samostatne vyjadrený iba v percentuálnej výške 6,99 % . Z toho dôvodu mal byť poplatok za poistenie zahrnutý do celových nákladov úveru. Uvedený právny názor potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12. 12. 2017 sp. zn. na ktorý navrhovateľ poukázal. Keďže v danom prípade ide o vopred pripravenú formulárovú zmluvu a odporca nepreukázal, že navrhovateľ mal možnosť odmietnuť poistenie, poplatok za poistenie musí byť zahrnutý do výpočtu RPMN a keďže právny predchodca odporcu poplatok za poistenie nezahrnul do výpočtu RPMN, zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN. Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 30.09.2021 sp. zn. , na obsah ktorého navrhovateľ vo svojom návrhu tiež odkázal.

8. Odporca pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 29.07.2021 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ prílohou, ktorého bola zmluva o úvere. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť odporcovi na majetok navrhovateľa prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. V súčasnej dobe sú navrhovateľovi vykonávané zrážky zo mzdy na dôkaz čoho navrhovateľ predložil výplatnú pásku. Navrhovateľ má v závere zato, že zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia, a to v zmysle ustanovenia v spojení s a

9. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa, sa podľa názoru navrhovateľa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto nemusí uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle , nakoľko nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a odporcovi ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že navrhovateľ sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí zo dňa 20. 09. 2017. Taktiež Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 28.02.2018 sp. zn. .

10. Navrhovateľ s poukazom na vyššie uvedené dôvody žiadal, aby súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a v prípade úspechu si uplatnil právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. K návrhu pripojil navrhovateľ listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 6.09.2012 pod č. XXXXXXXXXXXXXX, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 29. 7. 2021 adresovaná zo strany odporcu zamestnávateľovi navrhovateľa - R. Y. T..I..N.., R. N., Y. A. XXX, XXX XX Q., výplatnú pásku za mesiac august 2021.

12. K pasívnej legitimácii žalovaného súd poukázal na oznámenie súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22. 7. 2016, na základe ktorého došlo s účinnosťou k 30. 6. 2016 k zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a. s. a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO so sídlom Panenská 7 v Bratislave. Uvedená spoločnosť je tak právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s., s ktorou navrhovateľ uzavrel predmetnú spotrebiteľskú zmluvu, pričom jej právny nástupca koná prostredníctvom organizačnej zložky totožného označenia ako pobočky zahraničnej banky s označením IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2 v Bratislave.

13. Podľa účinného ku dňu 6.09.2012 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „").

14. Podľa účinného ku dňu 6.09.2012 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

15. Podľa účinného ku dňu 6.09.2012 proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

16. Podľa ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

17. Podľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

18. Podľa č. 160/2015 (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

23. Podľa veta prvá Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

26. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

27. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti

umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

28. Súd sa oboznámil s návrhom a listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ k predmetnému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predložil a ktoré sú v odôvodnení vyššie popísané a dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia.

29. Z predložených dôkazov súd zistil, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu bola dňa 6.9.2012 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver 3.500 eur, ktorú sumu sa navrhovateľ zaviazal splácať mesačne po 79,98 eur pri počte splátok 72 a pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 15,39 % a RPMN 16,52 %.

30. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom a s obsahom súdneho spisu. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a evidovanej pod č. č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 6.09.2012 (č.l. 7 - 12) mal súd osvedčené, že uvedenou zmluvou bol založený záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom odporcu ako veriteľa a navrhovateľom ako dlžníka. Súčasťou predmetnej zmluvy je aj klauzula o Dohode o zrážkach zo mzdy (časť 3 bod 3 zmluvy). Zo Žiadosti odporcu adresovanú zamestnávateľovi navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa zo dňa 29.07.2021 (č.l. 5 spisu), mal súd osvedčené, že odporca vyzval zamestnávateľa navrhovateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy. Z Dokladu o vyúčtovaní mzdy za 8/2021 vystaveného zamestnávateľom navrhovateľa (č.l. 4) mal súd osvedčené, že navrhovateľovi bola zo strany zamestnávateľa navrhovateľa za obdobie 8/2021 vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 79,98 eur v prospech odporcu na úhradu jeho pohľadávky.

31. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zo Žiadosti odporcu adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa a z výplatnej pásky navrhovateľa je zrejmé, že odporca pristúpil k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku bez toho, aby túto zmluvnú podmienku právny predchodca odporcu s navrhovateľom individuálne dojednal. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, najmä existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa. Nakoľko navrhovateľ fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky odporcu z spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, je teda sporná výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľovi zrazená. Existuje bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v tom, že zo mzdy navrhovateľa by bola zrazená vyššia suma ako tá, na ktorú má odporca v skutočnosti nárok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z pohľadu súladu dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi, a pod. Výšku pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa uspokojená, si pritom jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy dodávateľovi umožňuje vymôcť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez

súdnej kontroly. Zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia v období, kedy podľa zistenia súdu zamestnávateľ navrhovateľa zrážky zo mzdy žalobcu už začal vykonávať, považuje súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany nepredstavujúci pre odporcu neprimeraný zásah.

32. Zároveň súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale v súlade s a poučil odporcu, že môže podať žalobu vo veci samej o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2012.

33. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd prvej inštancie ale za to, že v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia je stav taký, že je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, preto neodkladné opatrenie nariadil.

34. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

35. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

36. Toto neodkladné opatrenie je s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie vykonateľné doručením.

37. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto jej súd v zmysle ustanovení priznal plnú náhradu trov konania, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).